{"guid": "ussr:278b20cd-1dcc-4496-9b8a-7ad8b9dfecdf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.265.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 265/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 265/2015 z 23. 4. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. apríla 2015, sp. zn. II. ÚS 265/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.265.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2015-04-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "nazov": "čl. 36 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-4", "nazov": "čl. 20 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-142.odsek-1", "nazov": "čl. 142 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-142.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-4", "nazov": "čl. 13 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 142 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 142 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 142 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 142 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 142 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 142 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-142", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-13", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/278b20cd-1dcc-4496-9b8a-7ad8b9dfecdf", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.265.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.265.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.265.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 265/2015­23\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. apríla 2015 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava\nOrosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti\nUVER INVEST, s. r. o., Jakubovo námestie 12, Bratislava, zastúpenej Advokátskou\nkanceláriou Škubla & Partneri s. r. o., Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, konajúcou\nprostredníctvom konateľa a advokáta Mgr. Martina Škublu, ktorou namieta porušenie\nsvojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 v spojení\ns čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1\na 2 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu\nv Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 4 S 193/2011 a jeho rozsudkom z 25. mája 2012\na tiež postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.\n5 Sžp 29/2012 a jeho rozsudkom z 30. septembra 2013, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti UVER INVEST, s. r. o., o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n20. januára 2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti UVER INVEST, s. r. o.,\nJakubovo námestie 12, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“),\nzastúpenej Advokátskou kanceláriou Škubla & Partneri s. r. o., Digital Park II,\nEinsteinova 25, Bratislava, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta Mgr. Martina\nŠkublu, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46\nods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 142 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 a 2 a čl. 38 ods. 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského\nsúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 S 193/2011\na jeho rozsudkom z 25. mája 2012 (ďalej aj „napadnutý rozsudok krajského súdu“) a tiež\npostupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 5 Sžp 29/2012 a jeho rozsudkom z 30. septembra 2013 (ďalej aj\n„napadnutý rozsudok najvyššieho súdu“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v procesnom postavení\nžalobkyne v konaní pred krajským súdom domáhala preskúmania zákonnosti postupu\na rozhodnutia pôvodne Krajského stavebného úradu v Bratislave [s účinnosťou\nod 1. januára 2013\n\nprešla\n\npôsobnosť\n\nKrajského\n\nstavebného\n\núradu\n\nv\n\nBratislave\n\nna Obvodný úrad Bratislava – odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „žalovaný“)]\nč. A­2011/1639­DLD z 26. júla 2011, ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie a potvrdené\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu – mestskej časti Bratislava­Karlova Ves ako\n\n2\n\nstavebného úradu č. SU/2011/09/14145/4985/Vaa/Krv z 28. februára 2011. Týmto\nrozhodnutím stavebný úrad zamietol návrh sťažovateľky na umiestnenie stavby\n„Polyfunkčný objekt GreenHILL – Staré Grunty – JUH, Bratislava“ navrhovanej\nna pozemkoch parcelné č.\nkatastrálne územie\n\n.\n\nZamietnutie návrhu žalovaný stavebný úrad odôvodnil jeho rozporom s § 36 ods. 3 zákona\nč. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve (ďalej len „zákon č. 131/2010 Z. z.“).\nSťažovateľka sa následne žalobou v správnom súdnictve domáhala preskúmania\noznačeného rozhodnutia žalovaného v spojení s označeným rozhodnutím prvostupňového\nsprávneho orgánu. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 4 S 193/2011 z 25. mája 2012 žalobu\nsťažovateľky zamietol. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka odvolanie,\no ktorom rozhodol najvyšší súd napadnutým rozsudkom sp. zn. 5 Sžp 29/2012\nz 30. septembra 2013 tak, že napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.\nSťažovateľka v sťažnosti popisuje skutkový stav, ktorý predchádzal podaniu sťažnosti\nústavnému súdu, pričom v tejto súvislosti okrem iného uvádza:\n«Sťažovateľ dňa 23. 10. 2009 prostredníctvom svojho zástupcu, spoločnosti\n... na prvostupňovom správnom orgáne Mestská časť Bratislava Karlova Ves...\npodal návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby: „Polyfunkčný objekt\nGreenHILL ­ Staré Grunty ­ JUH, Bratislava Karlova Ves“.\nDňa\n\n28.\n\n2.\n\n2011\n\nvydal\n\nStavebný\n\núrad\n\nrozhodnutie,\n\nč.\n\nj.\n\nSU 2011/09/14145/4985/Vaa/Krv, ktorým návrh Sťažovateľa na vydanie územného\nrozhodnutia o umiestnení stavby zamietol. Toto rozhodnutie bolo Sťažovateľovi doručené\ndňa 31. 3. 2011, pričom bolo prvým a zároveň jediným procesným úkonom prvostupňového\nsprávneho orgánu vo vzťahu k Sťažovateľovi počas viac ako 17 mesiacov od doručenia\nnávrhu na vydanie územného rozhodnutia.\nStavebný úrad odôvodnil zamietnutie návrhu Sťažovateľa nesúladom so zákonom\nč. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve, ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2011... Konkrétne Stavebný\núrad uviedol, že sťažovateľ v návrhu na vydanie územného rozhodnutia nedodržal ochranné\n3\n\npásmo existujúceho pohrebiska „Cintorín Slávičie údolie“, do ktorého projekt GreenHILL\nzasahoval. Nový zákon o pohrebníctve totiž v ust. § 36 ods. 3 ustanovuje, že „V ochrannom\npásme existujúceho pohrebiska 50 m je možné umiestniť len tie budovy, ktoré boli schválené\nv územných plánoch pred 1. novembrom 2005 alebo boli schválené v územnom konaní\nrozhodnutím príslušného stavebného úradu pred 1. novembrom 2005.“ Stavebný úrad\nv rozhodnutí o zamietnutí návrhu uviedol, že z územného plánu hlavného mesta Slovenskej\nrepubliky Bratislavy z roku 1993 vyplýva, že pred 1. novembrom 2005 nebola na\npozemkoch navrhovaných na zastavanie schválená žiadna budova, a preto návrh zamietol.\nProti zamietavému rozhodnutiu Stavebného úradu podal Sťažovateľ v zákonom\nstanovenej lehote odvolanie spolu s návrhom, aby odvolací správny orgán podal pred\nrozhodnutím o odvolaní generálnemu prokurátorovi podnet na podanie návrhu Ústavnému\nsúdu Slovenskej republiky o preskúmanie ustanovenia § 36 ods. 3 a 4 nového zákona\no pohrebníctve s Ústavou Slovenskej republiky. Sťažovateľ v odvolaní namietal, že\nv dôsledku neuplatnenia zákonného postupu správneho orgánu bolo účastníkovi konania ­\nSťažovateľovi ­ odňaté právo na spravodlivý proces. Sťažovateľ ďalej poukázal\nna protiústavnosť ustanovenia § 36 ods. 3 nového zákona o pohrebiskách, nakoľko nový\nzákon o pohrebníctve (na rozdiel od zrušeného zákona o pohrebníctve), jednoznačne\nretroaktívne ­ teda so spätnou účinnosťou ­ vztiahol právnu úpravu ochranných pásiem aj\nna pohrebiská zriadené pred jeho účinnosťou (a tým aj na susediace pozemky), čo súčasne\nznamená, že aj na pohrebiská zriadené pred účinnosťou zrušeného zákona o pohrebníctve\n(a tým aj na ich susediace pozemky).\nRozhodnutím č. A­2011/1639­DLD zo dňa 26. 7. 2011 Krajský stavebný úrad\nodvolanie Sťažovateľa zamietol a rozhodnutie Stavebného úradu (Mestskej časti Bratislava\nKarlova Ves) potvrdil. Aj keď, ako je uvedené nižšie, Krajský stavebný úrad ako orgán\nodvolací konštatoval viaceré procesné pochybenia zo strany prvostupňového správneho\norgánu, odvolanie napokon z dôvodu existencie ochranného pásma pohrebiska „Cintorín\nSlávičie údolie“ zamietol a rozhodnutie Stavebného úradu potvrdil.\nNásledne sa Sťažovateľ žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (Odporcovi\n1/) dňa 4. 10. 2011 domáhal, aby Odporca 1/ zrušil Rozhodnutie Krajského stavebného\núradu č. A­2011/1639­DLD zo dňa 26. 7. 2011 a rozhodnutie Mestskej časti Bratislava ­\n4\n\nKarlova Ves č. j. SU 2011/09/14145/4985/Vaa/Krv zo dňa 28. 2. 2011 a vec vrátil\nprvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Obsahom žaloby bol zároveň návrh\nna začatie konania pred Ústavným súdom SR a návrh na prerušenie konania podľa ust.\n§ 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. Sťažovateľ v žalobe poukazoval na protiústavnosť nového\nzákona o pohrebníctve, a to z dôvodu jeho retroaktivity, obmedzenia vlastníckeho práva\na neproporcionálneho zásahu do práv žalobcu (Sťažovateľa).\nKrajský súd v Bratislave... rozhodol o podanej žalobe tak, že žalobu zamietol\ns odôvodnením, že podľa jeho názoru prijatím nového zákona o pohrebníctve nedošlo\nk retroaktívnemu zásahu do nadobudnutých práv žalobcu... Prvostupňový súd poukazoval\nna skutočnosť, že žalobca... bol len účastníkom konania o vydanie územného rozhodnutia\na v rozhodnom čase nebolo vydané územné rozhodnutie alebo stavebné povolenie, preto\npodľa názoru prvostupňového súdu žalobca... v danom čase nemal žiadne práva, do ktorých\nmohol nový zákon o pohrebníctve so spätnou účinnosťou zasiahnuť. S ďalšími argumentmi\ntýkajúcimi sa protiústavnosti nového zákona o pohrebníctve sa Odporca 1/ v odôvodnení\nsvojho Rozsudku vôbec nezaoberal napriek tomu, že tieto skutočnosti mali podstatný\nvýznam pre rozhodnutie vo veci. V súvislosti s uvedeným mal Sťažovateľ za to, že Rozsudok\nje nedostatočne odôvodnený a jeho vydaním došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý\nproces.\nKeďže Sťažovateľ s názormi Odporcu 1/ nemohol súhlasiť, nakoľko v danom čase mal\nnadobudnuté práva, ktoré mu boli spätne (na základe nového zákona o pohrebníctve)\nodňaté, podal najmä z uvedeného dôvodu voči Rozsudku Odporcu odvolanie.\nO podanom odvolaní rozhodol Odporca 2/ tak, že rozhodnutie Odporcu 1/ potvrdil.\nOdporca 2/ svoje rozhodnutie odôvodnil o. i. tým, že v prejednávanej veci sa jednalo\no nepravú retroaktivitu, nakoľko zákonodarca novým právnym predpisom priniesol určité\nzmeny tých práv a povinností, ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona a zmenou režimu,\nna základe prijatia novej právnej normy však zákonodarca nevstúpil do už nadobudnutých\npráv žalobcu (Sťažovateľa), ale iba do jeho podnikateľských zámerov, ktoré vychádzali\nz dispozícií pôvodného zákona. Najvyšší súd SR ďalej konštatoval, že ani dĺžka správneho\nkonania o umiestnení stavby v danom prípade nemá vplyv na zákonnosť správneho\nrozhodnutia, nakoľko s ním zákon nespája žiadne právne následky a žalobca (Sťažovateľ) sa\n5\n\nproti nečinnosti stavebných orgánov mohol brániť návrhom podľa § 250t OSP, pričom nie\nje vylúčené ani uplatnenie práva na náhradu škody za eventuálne prieťahy v stavebnom\nkonaní. Rovnako ani Najvyšší súd SR sa ďalšou argumentáciou Sťažovateľa, týkajúcou sa\nprotiústavnosti nového zákona o pohrebníctve vôbec nezaoberal.»\nĎalšia časť sťažnosti obsahuje právnu argumentáciu, v rámci ktorej sťažovateľka\nv súvislosti s namietaným porušením ňou označených základných práv podľa ústavy, listiny\na práv podľa dohovoru v rámci konania pred stavebným úradom a súdmi jednotlivých\nstupňov poukazuje najmä na tieto skutočnosti:\n„... Sťažovateľ sa podaním zo dňa 21. 10. 2009 domáhal vydania územného\nrozhodnutia o umiestnení stavby. Sťažovateľ mal zároveň k Návrhu spracovanú kompletnú\nprojektovú dokumentáciu a k Návrhu predložil vyjadrenia všetkých dotknutých subjektov.\nNa strane Stavebného úradu neexistovali žiadne faktické ani právne prekážky brániace\nStavebnému úradu vo veci konať, a preto Sťažovateľ legitímne očakával, že Stavebný úrad\nvydá v zákonom stanovenej lehote územné rozhodnutie. Stavebný úrad od začiatku\núzemného konania postupoval v rozpore so zákonom a svojím nekonaním porušil:\n­ ust. § 36 ods. 1 posledná veta stavebného zákona, pretože Stavebný úrad neoznámil\nzačatie územného konania do 7 dní odo dňa doručenia Návrhu, resp. ust. § 35 ods. 2 prvá\nveta stavebného zákona, pretože Stavebný úrad v primeranej lehote (7 dní) od doručenia\nNávrhu nevyzval Sťažovateľa na doplnenie Návrhu;\n­ ust. § 49 ods. 2 prvá veta správneho poriadku, pretože Stavebný úrad nevydal\nrozhodnutie v zákonom stanovenej lehote 30 dní, pričom posledný deň lehoty na vydanie\nrozhodnutia uplynul dňa 23. 11. 2009;\n­ ust. § 49 ods. 2 druhá veta správneho poriadku, pretože Stavebný úrad\nneinformoval Sťažovateľa, že nevydá rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote,\nneinformoval Sťažovateľa o dôvodoch nevydania rozhodnutia a ani neoznámil Sťažovateľovi\npredpokladanú lehotu, v ktorej o veci rozhodne.\nStavebný úrad svojou nečinnosťou porušil taktiež základné zásady správneho\nkonania predvídané správnym poriadkom, a to konkrétne... zásadu zákonnosti... zásadu\nsúčinnosti... zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania...\n6\n\nSťažovateľ svoj Návrh doplnil dňa 14. 12. 2009 o záväzné stanovisko Magistrátu\nhlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Stavebný úrad však na podania\nSťažovateľa vôbec nereagoval a bol nečinný...\nPodľa informácií poskytnutých zamestnancami Stavebného úradu bol príčinou\nnečinnosti Stavebného úradu chýbajúci podpis starostky ­\n\n... Počas celého\n\nobdobia Sťažovateľ príp. jeho zástupcovia telefonicky a osobne urgovali Stavebný úrad,\njeho zamestnancov a starostku\n\n, aby vo veci začali konať. Sťažovateľ až\n\nneskôr zistil, že dôvody nečinnosti prezentované starostkou boli vyfabulované, účelovo\nvykonštruované, a preto začal na jeseň 2010 urgovať stavebný úrad aj písomne...\nKeďže ani na základe písomných urgencií nedošlo k náprave a vydaniu predmetného\nrozhodnutia, hoci na jeho vydanie boli splnené všetky zákonom vyžadované podmienky,\nSťažovateľ sa obrátil dňa 20. 12. 2010 so sťažnosťou pre nedodržanie úradného postupu\nna Krajský stavebný úrad, ktorý konštatoval viaceré porušenia zákona.\nStavebný úrad následne dňa 28. 2. 2011 vydal rozhodnutie (Sťažovateľovi bolo\ndoručené až dňa 31. 3. 2011), ktorým návrh Sťažovateľa na vydanie územného rozhodnutia\nzamietol. Vydanie rozhodnutia zároveň bolo jediným procesným úkonom, ktorý Stavebný\núrad vykonal počas 17 mesiacov napriek tomu, že boli splnené všetky podmienky\npre vydanie rozhodnutia v zákonom stanovených lehotách.\nVoči Rozhodnutiu Stavebného úradu podal Sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol\nKrajský stavebný úrad tak, že napriek konštatovaniu viacerých procesných pochybení\nrozhodnutie Stavebného úradu potvrdil. Podľa názoru Sťažovateľa tak bolo celé konanie,\nako aj rozhodnutia Stavebného úradu a Krajského stavebného úradu poznačené hrubou\nnezákonnosťou. Z uvedeného dôvodu sa Sťažovateľ domáhal prostredníctvom žaloby\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu (Krajského stavebného úradu)\npodľa ust. § 247 a nasl. OSP na Krajskom súde v Bratislave, ktorý žalobu Sťažovateľa\nzamietol, čím podľa názoru Sťažovateľa porušil jeho základné práva garantované mu\nÚstavou, Dohovorom, ako aj Listinou.“\nPodľa tvrdenia sťažovateľky krajský súd, ako aj najvyšší súd a správne orgány\n„rozhodovali na základe ustanovenia právneho predpisu, ktorý nie je súladný s ústavou.\n7\n\nNa túto nesúladnosť, spočívajúcu v retroaktivite ust. § 36 ods. 3 a 4 nového zákona\no pohrebníctve, obmedzení vlastníckeho práva Sťažovateľa a neproporcionálnom zásahu\ndo práv Sťažovateľa, Sťažovateľ poukazoval viacerými podaniami. V konaní o vydanie\núzemného rozhodnutia Sťažovateľ navrhoval odvolaciemu orgánu Krajskému stavebnému\núradu, aby podal pred rozhodnutím o odvolaní podnet generálnemu prokurátorovi\nna podanie návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky o preskúmanie súladu ust. § 36\nods. 3 a 4 nového zákona o pohrebníctve s Ústavou SR, v konaní vedenom Odporcom 1/\nSťažovateľ ďalej navrhoval začatie konania pred Ústavným súdom SR z dôvodu\nprotiústavnosti aplikovaného zákona (nového zákona o pohrebiskách) a prerušenie konania\npodľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p.“.\nV uvedených súvislostiach sťažovateľka ďalej v sťažnosti uvádza:\n„Sťažovateľ nadobudol v roku 2006 a 2007 pozemky, na ktorých mal byť realizovaný\nprojekt GreenHILL. V tomto čase, ako aj v čase podania návrhu na vydanie územného\nrozhodnutia (v roku 2009), bol platný a účinný zákon č. 470/2005 Z. z. o pohrebníctve\na o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský\nzákon)... Tento zákon s účinnosťou od 1. 11. 2005 zaviedol právnu úpravu tzv. ochranných\npásiem pohrebísk; úpravu ochranných pásiem pohrebísk predchádzajúca úprava vyhlášky\nč. 46/1985 Zb. o postupe pri úmrtí a pohrebníctve neobsahovala...\nPozemky Sťažovateľa sa nachádzajú v blízkosti pohrebiska (cintorína) „Slávičie\núdolie“. Keďže toto pohrebisko bolo zriadené pred nadobudnutím účinnosti starého zákona\no pohrebníctve, t. j. pred 1. 1. 2005, ochranné pásmo v okolí tohto pohrebiska podľa\nstarého zákona nejestvovalo. Taktiež existenciu ochranného pásma v okolí tohto pohrebiska\nneupravoval ani územný plán Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy prijatý\nv roku 2007.\nTento právny stav zmenila s účinnosťou od 1. 1. 2011 úprava nového zákona\no pohrebníctve. Nový zákon o pohrebníctve v ust. § 15 ods. 7 a 8, obdobne, ako tomu bolo\nv starom zákone o pohrebníctve, upravil ochranné pásma pohrebísk, a to nasledovne:\nOchranné pásmo pohrebiska je 50 m od hranice pozemku pohrebiska; v ochrannom pásme\n\n8\n\nsa nesmú povoľovať a ani umiestňovať budovy okrem budov, ktoré poskytujú služby\nsúvisiace s pohrebníctvom...\nUvedenú právnu úpravu ochranných pasiem pohrebísk však nový zákon\no pohrebníctve doplnil prechodným ustanovením § 36 ods. 3 nasledovne: V ochrannom\npásme existujúceho pohrebiska 50 m je možné umiestniť len tie budovy, ktoré boli schválené\nv územných plánoch pred 1. novembrom 2005 alebo boli schválené v územnom konaní\nrozhodnutím príslušného stavebného úradu pred 1. novembrom 2005. Budovy postavené\nv ochrannom pásme do 50 m od pohrebiska pred 1. novembrom 2005 zostanú zachované.\nNový zákon o pohrebníctve teda, na rozdiel od starého zákona o pohrebníctve, vztiahol\nprávnu úpravu ochranných pásiem aj na pohrebiská zriadené pred jeho účinnosťou (a tým\naj na susediace pozemky), čo súčasne znamená, že aj na pohrebiská zriadené pred\núčinnosťou starého zákona o pohrebníctve (a tým aj na ich susediace pozemky).\nKeďže pozemky Sťažovateľa susedia s cintorínom .Slávičie údolie“, bez ohľadu\nna skutočnosť, kedy bolo toto pohrebisko zriadené, vztiahol nový zákon o pohrebníctve\nprávnu úpravu ochranných pásiem aj na toto pohrebisko, a teda s účinnosťou od 1. 1. 2011\ndo pozemkov Sťažovateľa zasahuje ochranné pásmo pohrebiska. Subjektívne práva vlastníka\npozemkov ­ Sťažovateľa, boli právnou úpravou nového zákona o pohrebníctve zrušené,\npričom takýto postup je v rozpore s ust. čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.\nTaktiež podľa názoru Sťažovateľa zriadenie ochranného pásma na základe ust. § 15\nods. 7 nového zákona o pohrebníctve predstavuje neprimeraný (neproporcionálny) zásah\ndo vlastníckeho práva a teda je v rozpore aj s ust. čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nv spojení s ust. čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky...“\nSťažovateľka tiež namieta, že krajský súd nevyhovel jej návrhu na prerušenie konania\na v odôvodnení napadnutého rozsudku k tomu uviedol, že «predmetné ustanovenia sú\n(„len“) nepriamo retroaktívne, pričom nepravá retroaktivita sa akceptuje ako prípustný\nnástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej moci».\nSťažovateľka však tvrdí, že „v čase podania návrhu na vydanie územného rozhodnutia mal\nnadobudnuté práva, ktoré mu boli spätne, na základe nového zákona o pohrebníctve,\nodňaté, čo predstavuje protiústavný stav. Konaním Odporcu teda došlo k zásadnému\n9\n\npochybeniu v podobe odobratia v dobrej viere nadobudnutých práv ak narušeniu právnej\nistoty Sťažovateľa.“. Sťažovateľka v nadväznosti na uvedené namieta, že „odporca 1/\na odporca 2/ sa nijakým spôsobom nevysporiadali s argumentáciou Sťažovateľa týkajúcou\nsa protiústavnosti nového zákona o pohrebníctve z dôvodu obmedzenia vlastníckeho práva\nSťažovateľa a neproporcionálneho zásahu do práv Sťažovateľa. Požiadavka riadneho\nodôvodnenia rozhodnutia je pritom jedným zo základných atribútov spravodlivého\nprocesu.“.\nNa základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavný\nsúd nálezom takto rozhodol:\n„Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 4S 193/2011­ svojím\npostupom a rozsudkom zo dňa 25. 5. 2012, sp. zn. 4S 193/2011­85 porušil základné práva\nSťažovateľa podľa čl. 20 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 4, čl. 46 ods. 1 a 2\na čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 142 ods. 1 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 a ods. 2\na čl. 38 ods. 2 Listiny a čl. 6 ods. 1 Dohovoru,\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v konaní pod sp. zn. 5 Sžp/29/2012 svojím\npostupom a rozsudkom zo dňa 30. 9. 2013, sp. zn. 5 Sžp/29/2012 základné práva\nSťažovateľa podľa čl. 20 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 4, čl. 46 ods. 1 a 2\na čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 142 ods. 1 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 a ods. 2\na čl. 38 ods. 2 Listiny a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25. 5. 2012, sp. zn. 4 S 193/2011­85 sa\nzrušuje.\nRozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 9. 2013, sp. zn.\n5 Sžp/29/2012 sa zrušuje.\nVec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktorú je Krajský súd\nv Bratislave povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu Sťažovateľa do jedného mesiaca\nod právoplatnosti nálezu Ústavného súdu SR.“\nII.\n10\n\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nSťažovateľka namieta, že postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 S\n193/2011 a jeho rozsudkom z 25. mája 2012, ako aj postupom najvyššieho súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 5 Sžp 29/2012 a jeho rozsudkom z 30. septembra 2013 došlo k\nporušeniu jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2\nv spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 142 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 a 2 a čl. 38\nods. 2 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nII.1 K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1\na 4, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 142 ods. 1\nústavy, podľa čl. 36 ods. 1 a 2 a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1\n11\n\ndohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 S 193/2011 a jeho\nrozsudkom z 25. mája\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi\nzásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPreto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže\ndomôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí\ntakúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV.\nÚS 115/07).\nZ dokumentácie priloženej k sťažnosti vyplýva, že proti napadnutému rozsudku\nkrajského súdu sp. zn. 4 S 193/2011 z 25. mája 2012, ktorým tento súd zamietol žalobu\nsťažovateľky o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A­2011/1639­DLD\nz 26. júla 2011, podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom najvyšší súd rozhodol napadnutým\nrozsudkom tak, že mu nevyhovel a s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu\nrozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.\nProti rozsudku krajského súdu sp. zn. 4 S 193/2011 z 25. mája 2012 mohla\nsťažovateľka podať odvolanie (čo aj využila), o ktorom bol oprávnený a aj povinný\nrozhodnúť najvyšší súd ako odvolací súd. Právomoc najvyššieho súdu rozhodnúť o odvolaní\nsťažovateľky v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.\n\n12\n\nZ uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľky\nv tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej\nprávomoci.\nII.2 K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1\na 2, čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 142 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36\nods. 1 a 2 a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nnajvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Sžp 29/2012 a jeho rozsudkom z 30.\nseptembra 2013\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, čo táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\npredovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie\n(I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05, II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07).\nPostup ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\npredurčuje jeho ústavné postavenie vyjadrené v čl. 124 ústavy, podľa ktorého je ústavný súd\nnezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. V súvislosti so svojím ústavným\npostavením ústavný súd vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že vo veciach patriacich\ndo právomoci všeobecných súdov nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou\n(m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/95). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať\n13\n\nprávne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli\nk rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol\nalebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového\nstavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie a ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže\nústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne\nnedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a\nzároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m.\nI. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.) O svojvôli pri výklade alebo aplikácii\nzákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu všeobecným súdom by bolo\nmožné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, že by zásadne\npoprel ich účel a význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).\nÚstavný súd vo svojej judikatúre taktiež uvádza, že obsahom základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je umožniť každému reálny prístup k súdu,\npričom tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť\n(napr. II. ÚS 88/01, III. ÚS 362/04), ako aj zabezpečiť konkrétne procesné garancie\nv súdnom konaní. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nnepatrí právo účastníka konania dožadovať sa toho, aby všeobecné súdy preberali alebo sa\nriadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania\n(II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).\nČlánok 46 ods. 2 ústavy (resp. čl. 36 ods. 2 listiny) v podstate upravuje právo\nna prístup k súdu, a to ako lex specialis pre prístup k súdu vo veci, o ktorej rozhodol orgán\nverejnej správy. V zásade ide skôr o kompetenčné ustanovenie určujúce, kedy súdna moc\npreskúmava rozhodnutia orgánov verejnej správy, než o ustanovenie zakladajúce\nsamostatné základné právo, keďže toto je v skutočnosti priznané už čl. 46 ods. 1 ústavy\n[resp. čl. 36 ods. 1 listiny (m. m. II. ÚS 758/2014)].\n14\n\nUvedené právne názory tvoria základné východiská aj pre predbežné prerokovanie\ntejto časti sťažnosti sťažovateľky.\nSťažovateľka predovšetkým tvrdí, že napadnutým postupom najvyššieho súdu\nv označenom konaní a jeho rozsudkom z 30. septembra 2013 došlo k porušeniu jej\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa čl. 36 ods. 1 a 2 a čl. 38\nods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nSťažovateľka sa nestotožňuje so závermi najvyššieho súdu uvedenými v odôvodnení\njeho rozsudku sp. zn. 5 Sžp 29/2012 z 30. septembra 2013, najmä s tým, že odvolací súd\n­ sa s jej argumentáciou týkajúcou sa protiústavnosti zákona č. 131/2010 Z. z.\n(z dôvodu jeho sťažovateľkou namietanej retroaktivity, obmedzenia vlastníckeho práva\na neproporcionálneho zásahu do jej práv) vôbec nezaoberal, pričom z dôvodu tvrdenej\nprotiústavnosti aplikovaného zákona č. 131/2010 Z. z. sťažovateľka navrhovala prerušenie\nkonania podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“)\nv spojení s podaním návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov ústavnému\nsúdu,\n­ vyslovil v napadnutom rozsudku záver, že nová právna úprava pohrebníctva\n„vstúpila“ iba do podnikateľských zámerov sťažovateľky, nie do jej už jej nadobudnutých\npráv,\n­ konštatoval, že nečinnosť správnych orgánov v danej veci nemala vplyv\nna zákonnosť správneho rozhodnutia,\n­ svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil a jeho vydaním malo dôjsť k porušeniu\njej práva na spravodlivé súdne konanie.\nZ obsahu sťažnosti a listín k nej pripojených ústavný súd zistil, že najvyšší súd ako\nsúd odvolací v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu\nč. A­2011/1639­DLD z 26. júla 2011 rozhodol o odvolaní sťažovateľky proti rozsudku\nkrajského súdu sp. zn. 4 S 193/2011 z 25. mája 2012 tak, že ho ako vecne správny potvrdil.\n15\n\nNa účely posúdenia opodstatnenosti sťažnosti ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní preskúmal k sťažnosti pripojený rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.\n5 Sžp 29/2012 z 30. septembra 2013 a zistil, že najvyšší súd v odôvodnení najprv poukázal\nna obsah rozsudku krajského súdu, pričom v tejto súvislosti najmä uviedol:\n«Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave... zamietol podľa § 250j ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku... žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A­2011/1639­DLD z 26. júla 2011, ktorým bolo\nzamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu,\nMestskej časti Bratislava ­ Karlova Ves č. SU 2011/09/14145/4985/Vaa/Krv z 28. februára\n2011. Týmto rozhodnutím stavebný úrad zamietol návrh spoločnosti žalobcu na umiestnenie\nstavby: „Polyfunkčný objekt GreenHILL ­ Staré Grunty ­ JUH, Bratislava“ navrhovanej\nna pozemkoch parcely č.\nkatastrálne územie\n\n. Zamietnutie\n\nnávrhu žalovaný zdôvodnil rozporom s ustanovením § 36 ods. 3 zákona č. 131/2010 Z. z.\no pohrebníctve...\nAko vyplýva zo zistenia krajského súdu žalobca dňa 23. októbra 2009 podal návrh\nna vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby Polyfunkčný objekt GreenHILL...\nStavebný úrad rozhodol až po 17 mesiacoch 28. februára 2011. Žalobca namietal, že ak by\nstavebný úrad konal v súlade so zákonom a rozhodol v roku 2009 v zmysle vtedy platného\nzákona č. 470/2005 Z. z. o pohrebníctve... účinného do 31. decembra 2010... aplikoval by\nustanovenie § 33 ods. 4 zrušeného zákona, kde bolo ustanovené, že „šírka ochranného\npásma pohrebiska 50 m sa nevyžaduje pre pohrebiská zriadené pred nadobudnutím\núčinnosti tohto zákona“. Keďže pohrebisko Cintorín Slávičie údolie, bolo zriadené pred\núčinnosťou zrušeného zákona č. 470/2005 Z. z. právny režim ochranných pásiem pohrebísk\nby sa naň nevzťahoval. Namietal, že tento právny stav zmenil zákon č. 131/2009 Z. z.\n(správne má byť zákon č. 131/2010 Z. z., pozn.). Poukázal tiež na jeho ustanovenie § 36\nods. 3 zákona č. 131/2009 Z. z., ktoré je podľa neho retroaktívne, pretože sa v ňom uvádza,\nže „v ochrannom pásme existujúceho pohrebiska 50 m je možné umiestniť iba tie budovy,\nktoré boli schválené v územných plánoch pred 01. 11. 2005 alebo boli schválené v územnom\n16\n\nkonaní rozhodnutím príslušného stavebného úradu pred 01. 11. 2005. Budovy postavené\nv ochrannom pásme do 50 m od pohrebiska pred 01. 11. 2005 zostanú zachované.“ Žalobca\nnamietal prieťahy v konaní stavebného orgánu, čím tento zmaril projekt GreenHILL.\nSprávny orgán pri prešetrovaní sťažnosti žalobcu vyhodnotil procesné pochybenia\nstavebného úradu spočívajúce v nedodržaní zákonných lehôt ako porušenie zákona. Podľa\nžalobcu tento nezákonný postup mal za následok nezákonné rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu.\nPodľa krajského súdu žalovaný správny orgán nespochybnil nedodržanie zákonných\nlehôt pri vydaní rozhodnutia o podanom návrhu na umiestnenie stavby, napriek tomu však\npovažoval samotné rozhodnutie za vecne správne a poukazom na ustanovenie § 46 zákona\nč. 71/1967 Zb. od správnom konaní (správny poriadok)..., podľa ktorého rozhodnutie sa\nmusí v čase jeho vydania opierať o účinnú právnu úpravu, aby spĺňalo obligatórnu\npožiadavku zákonnosti. Samotná nečinnosť správneho orgánu nie je dôvodom na zrušenie\nprvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na nové konanie a ani samotné podanie návrhu\nna Ústavný súd Slovenskej republiky nie je možné podľa neho vyhodnotiť ako začatie\nkonania o predbežnej otázke s povinnosťou prerušiť konanie.\nKrajský súd k námietke retroaktivity poukázal na dôvodovú správu k zákonu\nč. 131/2010 Z. z., v ktorej sa uvádza, že po prijatí zákona o pohrebníctve 01. 11. 2005\nz praxe vyplynuli nemalé problémy s jeho aplikáciou, ktoré mal nový zákon o pohrebníctve\nodstrániť. Jedným z problémov bolo aj riešenie ochranného pásma, ktoré neumožňuje stavať\nžiadne budovy v blízkosti pohrebiska. Z osobitnej časti dôvodovej správy k § 36 sa uvádza,\nže návrhom zákona v prechodnom ustanovení upravuje, ktoré budovy je možné postaviť pri\nexistujúcich pohrebiskách. Podľa názoru krajského súdu nemožno namietať ak zákonodarca\nneskôr zavedie určité obmedzujúce pravidlá, ktoré sa spočiatku prehliadli alebo nedocenili,\naj keď to bude nevýhodnejšie pre niekoho kto bol pôvodnou úpravou zvýhodnený. Zákonné\nustanovenie § 36 neobsahuje všeobecne platné pravidlo pri zmene právneho predpisu, resp.\nzrušení právneho predpisu a jeho nahradení novým, kde by bolo určené, že právne vzťahy,\nktoré vznikli za platnosti a účinnosti skoršieho predpisu alebo konania začaté v čase\nplatnosti skoršieho predpisu sa spravujú právnym predpisom za účinnosti, ktorého vznikli\n\n17\n\nak neskorší predpis neustanovuje inak. Preto podľa existujúcej praxe je potrebné vychádzať\nz platného a účinného predpisu, ktorým v danom prípade je zákon č. 131/2010 Z. z..\nZ administratívneho spisu krajský súd zistil, že žalobca podal návrh na vydanie\núzemného rozhodnutia dňa 23. 10. 2009. Išlo o využitie polyfunkčnej novostavby\nna občiansku vybavenosť, garáže a byty. Mestská časť Bratislava Karlova Ves svojím\nrozhodnutím SU 2011/09/14145/4985/Vaal/Krv zo dňa 28. 02. 2011 zamietlo návrh\nna vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby s poukazom na § 36 ods. 3 zákona\n131/2010 Z. z. o pohrebníctve. Stavebný úrad zistil, že osadením predmetného bytového\ndomu by nebolo dodržané ochranné pásmo existujúceho pohrebiska.\nKrajský súd pri rozhodovaní za zásadnú otázku považoval skutočnosť, či práva\nžalobcu, vlastníka pozemkov, na ktorých chcel umiestniť stavbu boli dodatočne a so spätnou\núčinnosťou neskorším zákonom skutočne odňaté a zmenené. Žalobca v čase rozhodovania\nsprávnych orgánov nebol stavebníkom lebo v rozhodnom čase nebolo vydané žiadne\núzemné rozhodnutie alebo stavebné povolenie, ktoré by jeho práva stavebníka zakladali.\nNím navrhovaný polyfunkčný dom nemal charakter, ktorý mal na mysli zákonodarca, že\numožní výstavbu budov aj v ochranných pásmach, ktoré súvisia v prevádzkou pohrebísk.\nPreto súd námietky žalobcu považoval za nedôvodné.»\nSťažovateľka v odvolaní proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 4 S 193/2011\nnamietala, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je\nnedostatočne odôvodnený. Nesúhlasila s názorom krajského súdu, že „nedošlo\nk retroaktívnemu zásahu do jeho práv. Žalobca mal nadobudnuté práva, ktoré mu boli\nspätne odňaté. Podaním návrhu na vydanie územného rozhodnutia nadobudol právo\na legitímne očakávania, aby mu stavebný úrad vydal územné rozhodnutie, keďže v čase\npodania návrhu boli splnené všetky zákonné predpoklady na jeho vydanie. Trval na tom, že\nustanovenie § 36 ods. 3 zákona 131/2010 Z. z. je retroaktívne a nelogické a jeho existencia\nje dôsledkom omylu počas legislatívneho procesu. Žalobca považoval rozsudok krajského\nsúdu za nedostatočne odôvodnený, pretože súd sa nevysporiadal s jeho námietkou, že zákon\nč. 131/2010 Z. z. je v rozpore s čl. 20 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4 a čl. 20 ods. 4\nÚstavy...“.\n18\n\nPo podrobnom oboznámení sa s administratívnym spisom, ako aj so súdnym spisom\nsa najvyšší súd v napadnutom rozsudku zaoberal skutkovým základom prerokovávanej veci,\njeho právnym posúdením a skúmaním, pričom v tejto súvislosti okrem iného uviedol:\n„Najvyšší súd... vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá OSP nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov\na relevantných právnych záverov obsiahnutých v odvolaní napadnutého rozsudku. Tieto\nzávery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne\nvýchodiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s týmto odôvodnením\nnajvyšší súd stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom\nza správne, a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci\nspolu s právnymi závermi krajského súdu, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku\nk námietkam žalobcu uvedených v odvolaní dopĺňa nasledovné:\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho\norgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať,\nči správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom\nkonania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a s inými právnymi predpismi\na či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu\nbolo vydané v súlade s hmotno­právnymi, ako aj procesno­právnymi predpismi. Zákonnosť\nrozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda\nskúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné\npochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá\nmohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nSprávny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu\nv konkrétnej veci sa obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán\nvychádza nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie\nniektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy\nlogicky robia vôbec možným skutkový záver, ktorému správny orgán dospel. Správny súd\n19\n\npri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu\nposudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.\nÚčelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným\nnezákonným rozhodnutím. Ak také rozhodnutie na základe zistení krajského súdu bolo\nvydané v konaní, ktoré netrpí vadou, spôsobilou ovplyvniť jeho zákonnosť a krajský súd\nsvoje zistenie presvedčivo a s poukazom na procesné ustanovenia náležite odôvodní, niet\ndôvodu, aby sa odvolací súd zaoberal námietkami, ktoré sú len vysvetleniami doterajších\npostojov žalobcu.\nV ustanovení § 36 sú upravené prechodné ustanovenia zákona č. 131/2010 Z. z.\no pohrebníctve takto:\n1/ Ak obec, ktorá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona prevádzkuje\npohrebisko na pozemku vo vlastníctve cirkvi a cirkev v lehote podľa predpisov platných\ndo nadobudnutia účinnosti tohto zákona obci písomne neoznámila, že chce pohrebisko\nprevádzkovať sama, oprávnenie prevádzkovať pohrebisko obci zostáva zachované. Cirkev,\nktorá svoju požiadavku na zmenu prevádzkovateľa pohrebiska v lehote podľa predpisov\nplatných do nadobudnutia účinnosti tohto zákona obci písomne neoznámila, že chce\npohrebisko prevádzkovať sama, môže tak urobiť najskôr dňom 01. 11. 2015.\n2/ Prevádzkovateľ pohrebnej služby a prevádzkovateľ krematória sú povinní upraviť\nprevádzkový poriadok podľa tohto zákona a vyžiadať si jeho schválenie regionálnym\núradom verejného zdravotníctva najneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona.\n3/ V ochrannom pásme existujúceho pohrebiska 50 m je možné umiestniť len tie\nbudovy, ktoré boli schválené v územných plánoch pred 01. 11. 2005 alebo boli schválené\nv územnom konaní rozhodnutím príslušného stavebného úradu pred 01. 11. 2005. Budovy\npostavené v ochrannom pásme do 50 m od pohrebiska pred 01. 11. 2005 zostanú\nzachované.\n4/ V ochrannom pásme krematória 100 m je možné umiestniť len tie budovy, ktoré\nboli schválené v územných plánoch pred 01. 11. 2005 alebo boli schválené v územnom\nkonaní rozhodnutím príslušného stavebného úradu pred 01. 11. 2005. Budovy postavené\nv ochrannom pásme do 100 m od krematória pred 01. 11. 2005 zostanú zachované.\n20\n\n5/ Prevádzkovateľ pohrebnej služby, ktorý využíva chladiace zariadenie a iné\nmiestnosti v zdravotníckom zariadení, v zariadení sociálnych služieb alebo na pracovisku\núradu pre dohľad a v ich areáloch na prevádzkovanie pohrebnej služby, a tieto vlastní\nalebo má v nájme alebo vo výpožičke, v správe alebo užívaní v zdravotníckom zariadení,\nv zariadení sociálnych služieb alebo na pracovisku úradu pre dohľad a v ich areáloch, môže\nich využívať na prevádzkovanie pohrebnej služby do 31. 12. 2011.\n6/ Konania o uložení pokút začaté do 31. 12. 2010 a neukončené právoplatným\nrozhodnutím sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n7/ Osvedčenia o odbornej spôsobilosti, ktorých platnosť bola podľa doterajších\npredpisov obmedzená na dobu určitú, sa menia na dobu neurčitú.\n8/ Doterajšie právne vzťahy týkajúce sa užívania hrobového miesta zostávajú\nzachované za rovnakých podmienok, ako boli dohodnuté v právnom vzťahu, ak osoba alebo\nosoby oprávnené z tohto právneho vzťahu sú známe a podmienky užívania hrobového miesta\nsú splnené.“\nK námietke retroaktivity zákona č. 131/2010 Z. z. najvyšší súd v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku uviedol: „... zo zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní\na stavebnom poriadku (stavebný zákon) v úplnom znení, v žiadnom prípade nevyplýva, že\ns podaním návrhu na územné rozhodnutie o umiestnení stavby tento zákon spája také\nzákonné dôsledky, ktoré by spôsobovali v prípade prijatia zákona č. 131/2010 Z. z.\nretroaktívne účinky. Tie by podľa názoru najvyššieho súdu bolo spôsobiť iba právoplatné\nrozhodnutie o umiestnení stavby, ktorého existencia by mohla v danom prípade spôsobiť\nneprípustnú retroaktivitu.\nK základným princípom právneho štátu v zmysle čl. 1 ústavy patrí právna istota\na dôvera občanov a právnických osôb v právo a právny poriadok. S tým úzko súvisí\nneprípustnosť spätnej účinnosti právnych predpisov. Zákaz spätnej účinnosti (zákaz\nretroaktivity) právnych noriem tvorí ďalšiu integrálnu súčasť princípu právnej istoty\na možno ho preto považovať aj za definičný znak právneho štátu, ktorý tvorí významnú\ndemokratickú záruku ochrany práv občanov (k tomu pozri bližšie napr. aj nálezy Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 16/95 či PL. ÚS 29/05).\n21\n\nVšeobecne platí, že právne predpisy nepôsobia spätne (lex retro nom agit). Právne\nvzťahy, nároky z nich vyplývajúce a pod. sa musia spravovať normami, ktoré platili v čase\nich vzniku. Subjekt, ktorý v minulosti urobil nejaký právny úkon, nemôže totiž vedieť, aké\nbudú jeho dôsledky podľa následných, spätne pôsobiacich úprav. Použitie predpisu na\nprípady, ktoré sa stali pred jeho účinnosťou, viedlo by tak k situácii, že legi posteriori sa\numožní modifikácia právnych vzťahov založených v čase pôsobnosti legis prioris, čo je\nzásadne neprípustné.\nPri posudzovaní spätnej účinnosti právnych noriem treba však mať na zreteli\nskutočnosť, že ide o fenomén s dvoma rozdielnymi tvárami: retroaktivitu pravú\na retroaktivitu nepravú. Všeobecný zákaz, na ktorý sa bežná prax zvykne odvolávať, sa\nmeritórne môže týkať iba retroaktivity pravej, vedúcej k zmene právnych pomerov\nvzniknutých v minulosti. V prípade nepravej retroaktivity je situácia kvalitatívne iná; platí\ntu princíp prípustnosti a legislatívnej priechodnosti.\nPodľa štandardného normotvorného prístupu sa pri časovom strete dvoch právnych\npredpisov novou úpravou spravujú aj vzťahy založené zrušenou normou. Táto úprava\nvstupuje do právnych vzťahov vzniknutých v minulosti s tým, že odo dňa svojej účinnosti ich\nmôže novo regulovať ­ meniť, dopĺňať, rušiť, spájať s nimi iné práva a povinnosti atď.\nZa legislatívne korektné možno považovať iba také riešenie, aby samotný vznik vzťahov\na práva z nich vyplývajúce do účinnosti neskoršieho predpisu, sa posudzovali podľa\nzrušenej úpravy (nepravá retroaktivita). Úprava podrobnosti stretu časovo rozdielnych\npredpisov je vecou prechodných ustanovení následného predpisu. Bez princípu nepravej\nretroaktivity by sa existujúce spoločenské vzťahy ocitli v stave právnej bezprizornosti.\nZa situácie, keď skoršia norma je zrušená a nová by sa na ne nemala vzťahovať (ako sa to\nniekedy nesprávne dôvodí), vznikol by stav právneho vákua. Pri súčasnom tempe\nnovelizácie zákonov a iných predpisov viedlo by to k závažným deformáciám právneho\nporiadku. Inštitút nepravej retroaktivity slúži preto na zabezpečenie kontinuity a stability\nspoločenských vzťahov a ich právnych úprav.\nV prejednávanej veci sa jedná o nepravú retroaktivitu, nakoľko zákonodarca novým\nprávnym predpisom priniesol určité zmeny tých práv a povinností, ktoré vznikli za platnosti\nskoršieho zákona. Zmenou režimu, na základe prijatia novej právnej normy však\n22\n\nzákonodarca nevstúpil do už nadobudnutých práv žalobcu, ale iba do jeho podnikateľských\nzámerov, ktoré vychádzali z dispozícií pôvodného zákona, čo však nezakladá porušenie jeho\npráv vyplývajúcich z dotknutých zákonov, ale ani porušenie jeho základných práv, včítane\nvlastníckeho práva, čím žalobcov poukaz na článok 1, čl. 20 a čl. 13 ústavy je bez príčinnej\nsúvislosti k danému konaniu, a tým i bez právneho významu.“\nNajvyšší súd v napadnutom rozsudku zaujal postoj aj k argumentom sťažovateľky\ntýkajúcim sa dĺžky správneho konania o umiestnenie stavby a jeho vplyvu na zákonnosť\nsprávneho rozhodnutia, keď sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu, pričom\nv odôvodnení svojho rozsudku uviedol:\n„Ani dĺžka správneho konania o umiestnení stavby v danom prípade nemá vplyv\nna zákonnosť správneho rozhodnutia, nakoľko s ním zákon nespája žiadne právne následky.\nŽalobca sa proti nečinnosti stavebných orgánom mohol brániť návrhom podľa § 250t OSP,\npričom nie je vylúčené ani uplatnenie práva na náhradu škody za eventuálne prieťahy\nv stavebnom konaní.“\nNajvyšší súd sa nestotožnil ani s tvrdením sťažovateľky, že „... krajský súd\nvyhodnotil skutkový stav jednostranne a vo veci urobil len arbitrárny výklad zákonných\nustanovení, a že by jeho postupom boli porušené právne predpisy.\nKeďže podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom\nna podanie žaloby nerozhodc1 svojvoľne a nezákonne a keďže najvyšší súd nezistil dôvod\nna zmenenie alebo zrušenie napadnutého rozsudku, považujúc jeho odôvodnenie za logické,\njasné a zrozumiteľné a nezistil v tomto rozhodnutí žiaden rozpor so zákonom, rozsudok\nkrajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.“.\nVychádzajúc z citovaného, ústavný súd v prvom rade konštatuje, že najvyšší súd sa\nv napadnutom rozsudku zaoberal so všetkými podstatnými námietkami sťažovateľky, ktoré\nuplatnila vo svojom odvolaní a zopakovala v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu.\nÚstavný súd v tejto súvislosti považuje za potrebné navyše zdôrazniť, že v posudzovanom\nprípade sťažovateľka namieta porušenie svojich práv garantovaných ústavou, listinou\n23\n\na dohovorom rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžp 29/2012 z 30. septembra 2013,\nktorý bol vydaný podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku, t. j.\nv rámci správneho súdnictva, ktoré má svoje špecifiká.\nV rámci správneho súdnictva súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov\norgánov verejnej správy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov (§ 244 ods. 1 OSP).\nÚlohou súdu (či už prvostupňového, alebo odvolacieho) v správnom súdnictve nie je\nnahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť ich postupov\na rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali\npríslušné hmotno­právne a procesno­právne predpisy. Teda treba vziať do úvahy, že správny\nsúd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého\npostupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy (m. m. IV. ÚS 428/09). Vychádzajúc z\ntýchto špecifických čŕt správneho súdnictva, ústavný súd posudzoval aj dôvodnosť námietok\nsťažovateľky proti napadnutému rozsudku najvyššieho súdu.\nPodľa názoru ústavného súdu najvyšší súd o otázkach, ktoré boli dôvodom\nna podanie žaloby sťažovateľky o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu\n(o ktorej v prvom stupni rozhodoval krajský súd), nerozhodol svojvoľne. Naopak, podľa\nnázoru ústavného súdu je napadnutý rozsudok najvyššieho súdu ústavne akceptovateľným\na udržateľným spôsobom odôvodnený, a preto nesignalizuje, že by po jeho prijatí na ďalšie\nkonanie ústavný súd mohol reálne dospieť k záveru o porušení sťažovateľkou označených\npráv podľa ústavy, listiny a dohovoru.\nNajvyšší súd v odôvodnení napadnutého rozsudku zhrnul skutkové zistenia a právne\nzávery krajského súdu, a to v rozsahu zodpovedajúcom odvolacím námietkam sťažovateľky,\npričom právne názory krajského súdu rozvinul a doplnil vlastnými úvahami a závermi\n(predovšetkým vo vzťahu k posudzovaniu, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu\nvec relevantný právny predpis, pozn.), ktoré sú podľa názoru ústavného súdu v danom\nprípade z ústavného hľadiska konformné, a preto akceptovateľné a udržateľné, keďže\nkorešpondujú právnym normám, ktoré mali byť v danom prípade aplikované. Z citovaných\n24\n\nčastí odôvodnenia napadnutého rozsudku najvyššieho súdu zjavne vyplýva, akými právnymi\núvahami sa spravoval pri rozhodovaní, a aj to, ako právne posúdil kľúčové sťažovateľkine\nnámietky (týkajúce sa predovšetkým ňou tvrdenej protiústavnosti zákona č. 131/2010 Z. z.\nspočívajúcej\n\nv\n\njeho\n\núdajnej\n\nretroaktivite,\n\nobmedzení\n\nvlastníckeho\n\npráva\n\na neproporcionálnom zásahu do jej práv). Za daných okolností ústavný súd nemôže súhlasiť\ns tvrdením sťažovateľky, že napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je z hľadiska ňou\nuplatnených námietok nepreskúmateľný.\nOdôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvého aj druhého stupňa), ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový stav a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver\no tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu,\nresp. spravodlivý súdny proces (m. m. III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05). Odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia v opravnom konaní pritom nemusí odpovedať na každú námietku alebo\nargument, ktoré boli uplatnené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú\nrozhodujúci význam na rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné\nna doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom\nkonaní (napr. IV. ÚS 358/08).\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nenahrádza\npostupy a rozhodnutia všeobecných súdov, pretože vo vzťahu k nim nie je opravnou\ninštanciou. Kritériom na rozhodovanie ústavného súdu musí byť najmä to, či prípadné\npochybenia všeobecného súdu v posudzovanom prípade dosahujú takú intenzitu, ktorá už\nnaznačuje, že nimi došlo k neprípustnému zásahu do ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou garantovaných základných práv alebo slobôd, t. j. musí ísť\no zistenie, že v okolnostiach daného prípadu došlo k takému zásahu do právom chránenej\nsféry sťažovateľky, ktorý predstavuje neprípustné obmedzenie, resp. odopretie základných\npráv alebo slobôd (m. m. II. ÚS 193/06, II. ÚS 210/06, IV. ÚS 238/07).\nO takýto zásah však podľa názoru ústavného súdu v posudzovanej veci nešlo.\nCitované časti odôvodnenia napadnutého rozsudku najvyššieho súdu naopak potvrdzujú, že\n25\n\nrozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžp 29/2012 z 30. septembra 2013 obsahuje ústavne\nakceptovateľné a udržateľné odôvodnenie, ktoré vychádza z právnych názorov krajského\nsúdu (ako prvostupňového súdu), ktoré sú navyše vhodným spôsobom rozvinuté a doplnené.\nZa daných okolností sťažovateľkou v sťažnosti uplatnené námietky nie sú podľa názoru\nústavného súdu spôsobilé spochybniť ústavnú akceptovateľnosť právnych záverov\nvšeobecných súdov. Svedčí o tom v okolnostiach posudzovanej veci to, že všeobecné súdy\n(ako aj správne orgány) konali so sťažovateľkou ako s účastníčkou správneho konania, jej\nnávrhmi sa zaoberali a v rámci týchto konaní sa mala možnosť k veci vyjadriť.\nV prípadoch, keď sa ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre zaoberal návrhom\nvšeobecného súdu na konanie o súlade právnych predpisov, vyslovil názor, že návrh\nvšeobecného súdu na zaujatie stanoviska podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP, ktorý sa\npostupuje – po prerušení občianskeho súdneho konania – ústavnému súdu, je svojou\npodstatou návrhom na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy\nbez ohľadu na to, že tento návrh sleduje podľa citovaného ustanovenia Občianskeho\nsúdneho poriadku len zaujatie stanoviska (napr. PL. ÚS 14/96, PL. ÚS 19/01).\nS prihliadnutím na uvedené a vychádzajúc z čl. 125 a čl. 144 ods. 2 ústavy a tiež § 37\nods. 1 v spojení s § 18 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde vo vzťahu k § 109 ods. 1\npísm. b) OSP, ústavný súd pripomína, že na základe návrhu všeobecného súdu má jedine on\nprávomoc konať o súlade právnych predpisov. Všeobecný súd nemá právomoc rozhodovať\no súlade právnych predpisov, ale prináleží mu právo iniciovať konanie, ak nastane situácia,\nktorú predpokladá § 109 ods. 1 písm. b) OSP, v zmysle ktorého všeobecný súd konanie\npreruší, „... ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny\npredpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou,\nktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu\nna zaujatie stanoviska“.\nPochybnosť, resp. právny názor o tom, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý\nsa má aplikovať v predmetnej veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou\n26\n\nzmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, musí mať vo veci konajúci všeobecný súd.\nNa podanie návrhu ústavnému súdu na začatie konania o súlade právnych predpisov nemá\nvplyv skutočnosť, že takúto pochybnosť prejaví účastník konania. Predloženie návrhu na\npreskúmanie súladu právneho predpisu s ústavou alebo medzinárodnými dohovormi je teda\npostup súdu, ktorý musí nevyhnutne vychádzať z vnútorného presvedčenia vo veci\nkonajúceho súdu (samosudcu), že je nutné takýto návrh predložiť ústavnému súdu vzhľadom\nna jeho nesúlad s právnym predpisom vyššieho stupňa právnej sily. Ide teda o osobné\npresvedčenie súdu (sudcu), a nie presvedčenie účastníka konania, ktorému by príslušný\nvšeobecný súd (sudca) v opačnom prípade „robil poštára“ vo vzťahu k ústavnému súdu (m.\nm. III. ÚS 99/08). Za okolností, keď najvyšší súd (a pred ním krajský súd) nedospel\nk záveru o protiústavnosti príslušného ustanovenia zákona č. 131/2010 Z. z. a tento svoj\nnázor ústavne konformným spôsobom objasnil, nemožno uvažovať o porušení sťažovateľkou\noznačených práv podľa ústavy, listiny a dohovoru z dôvodu, že najvyšší súd neprerušil\nkonanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP a nepodal ústavnému súdu návrh na začatie\nkonania o súlade právnych predpisov.\nAj vo vzťahu k ďalším právnym záverom najvyššieho súdu obsiahnutým\nv odôvodnení napadnutého rozsudku (k otázke, či už nadobudnuté práva sťažovateľky ako\nvlastníka pozemkov boli neskorším zákonom skutočne odňaté a zmenené) ústavný súd\nkonštatuje, že ich nemožno považovať za arbitrárne a ani za zjavne neodôvodnené.\nSkutočnosť, že sťažovateľka zastáva iný právny názor, ako prijal v jej veci najvyšší\nsúd, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\nnapadnutého rozsudku a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor\nnajvyššieho súdu svojím vlastným. Posúdenie namietanej zákonnosti postupu a rozhodnutia\nsprávneho orgánu bolo v právomoci najvyššieho súdu. Jeho závery podľa názoru ústavného\nsúdu nevykazujú známky svojvôle a sú aj ústavne akceptovateľným spôsobom odôvodnené,\na preto medzi napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu a obsahom základných práv podľa\nčl. 46 ods. 1 a 2, čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 142 ods. 1 ústavy, podľa\nčl. 36 ods. 1 a 2 a čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká\n27\n\npríčinná súvislosť, ktorá by po prípadnom prijatí sťažnosti v tejto časti na ďalšie konanie\nnaznačovala reálne možnosť dospieť k záveru o ich porušení.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nII.3 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy\npostupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Sžp 29/2012 a jeho\nrozsudkom z 30. septembra 2013\nV súvislosti s namietaným porušením základného práva vyplývajúceho z čl. 20 ods. 1\nústavy ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru (napr. II. ÚS 78/05,\nIV. ÚS 301/07), ktorej súčasťou je aj právny názor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť\nsekundárnym\n\nporušovateľom\n\nzákladných\n\npráv\n\na\n\nslobôd\n\nhmotného\n\ncharakteru,\n\nku ktorým patrí aj základné právo vyplývajúce z čl. 20 ods. 1 ústavy (a tiež právo podľa\nčl. 20 ods. 4 ústavy), ak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil\nústavno­procesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nO prípadnom porušení týchto práv by bolo možné uvažovať zásadne len vtedy, ak by\nzo strany všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu niektorého zo základných práv,\nresp. ústavno­procesných princípov vyjadrených v čl. 46 až čl. 48 ústavy, resp. v spojení\ns ich porušením (IV. ÚS 326/07).\nPretože ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade nemohlo dôjsť napadnutým\nrozsudkom najvyššieho súdu k porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 a\n2, čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 a 2 a čl. 38 ods. 2 listiny a ani k porušeniu jej\npráva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, neprichádzalo v konkrétnych okolnostiach posudzovanej\nveci do úvahy ani vyslovenie porušenia základných práv sťažovateľky vyplývajúcich jej z čl.\n20 ods. 1 a 4 ústavy.\n\n28\n\nNa základe uvedeného ústavný súd pre predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť\nsťažovateľky aj v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími\npožiadavkami sťažovateľky na ochranu ústavnosti nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. apríla 2015\n\n29", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "rozhodnutie-odôvodnenie", "návrh-zjavne neopodstatnený", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ee6e0033-427a-4bad-987f-7485dd92ea04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 758/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 758/2014 z 6. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-06", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee6e0033-427a-4bad-987f-7485dd92ea04"}, {"guid": "ussr:fed12845-0c38-4b9c-a491-b0db57ef4ef7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 428/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 428/09 z 16. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-16", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fed12845-0c38-4b9c-a491-b0db57ef4ef7"}, {"guid": "ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 358/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 358/08 z 7. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-07", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87"}, {"guid": "ussr:3c12ea4f-5229-4ea6-a14c-a5aebeacf9eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 99/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 99/08 z 1. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-01", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3c12ea4f-5229-4ea6-a14c-a5aebeacf9eb"}, {"guid": "ussr:f192b98a-a811-44fd-9763-0c08ce3802e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 326/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 326/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 284, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f192b98a-a811-44fd-9763-0c08ce3802e0"}, {"guid": "ussr:d1bee8bd-88ce-49f3-9fbe-e2139e3e15b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 301/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 301/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 258, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d1bee8bd-88ce-49f3-9fbe-e2139e3e15b9"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:a0c6c40c-161e-46f1-99be-ab7eaac2e031", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 210/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 210/06 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a0c6c40c-161e-46f1-99be-ab7eaac2e031"}, {"guid": "ussr:be4c7e27-32ad-4187-8696-2f8bf5efc02a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:be4c7e27-32ad-4187-8696-2f8bf5efc02a"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:0ef32ecc-9b37-4115-8bc5-08650f8a5312", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 29/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 29/05 z 6. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-06", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ef32ecc-9b37-4115-8bc5-08650f8a5312"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:4e4805ca-f3ab-4ff0-a6a4-d27fe1ddd38f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 362/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 362/04 z 8. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-08", "citacie_n": 215, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e4805ca-f3ab-4ff0-a6a4-d27fe1ddd38f"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 166/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 166/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 598, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 140/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 140/03 z 9. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-09", "citacie_n": 706, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:ba11804c-ff95-44a0-8aa6-ee44219ed2ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 19/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/01 z 10. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ba11804c-ff95-44a0-8aa6-ee44219ed2ab"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}], "citovane_v": []}