{"guid": "ussr:33c09c7e-d471-486d-8bb0-2e909878d3e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.249.2015.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2015 z 12. 8. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 12. augusta 2015, sp. zn. II. ÚS 249/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.249.2015.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2015-08-12", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-49", "nazov": "čl. 49 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-49", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 49", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-49", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/33c09c7e-d471-486d-8bb0-2e909878d3e2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.249.2015.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.249.2015.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.249.2015.2/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 249/2015­29\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. augusta 2015\nv senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Polákom,\nAdvokátska kancelária, Radlinského 1718, Dolný Kubín, pre namietané porušenie čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tdo 77/2014 a jeho uznesením\nz 18. decembra 2014 a takto\nrozhodol:\n1. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tdo 77/2014,\nako aj uznesením z 18. decembra 2014 p o r u š i l základné právo\n\nna súdnu\n\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných\npráv a slobôd, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Tdo 77/2014\nz 18. decembra 2014 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.\n3.\n\np r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 375,84 €\n\n(slovom tristosedemdesiatpäť eur a osemdesiatštyri centov), ktorú\n\nje\n\nNajvyšší súd\n\nSlovenskej republiky p o v i n n ý vyplatiť na účet advokáta JUDr. Jozefa Poláka,\n\nAdvokátska kancelária, Radlinského 1718, Dolný Kubín, do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti tohto nálezu.\n4. Sťažnosti\n\nvo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n\nUznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.\nII. ÚS 249/2015­9 zo 16. apríla 2015 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tdo 77/2014 a jeho\nuznesením z 18. decembra 2014.\nPodľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prerokoval\nústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľ v podaní z 22. júna 2015\na najvyšší súd vo vyjadrení z 28. mája 2015 vyslovili súhlas, aby sa upustilo od ústneho\npojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných dôkazov a vyjadrení\nnachádzajúcich sa v jeho spise.\nZo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len\n„okresný súd“) sp. zn. 2 T 187/2012 z 18. decembra 2013 bol sťažovateľ uznaný vinným\nzo spáchania prečinu pytliactva podľa § 310 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený\npeňažný trest vo výške 200 € a pre prípad zmarenia výkonu peňažného trestu mu bol\nuložený náhradný trest odňatia slobody v trvaní dvoch týždňov.\n\n2\n\nSťažovateľ, ktorý sa necítil byť vinným, podal proti rozsudku okresného súdu\nodvolanie.\nUznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. 3 To 15/2014­115\nz 30. apríla 2014 bolo odvolanie sťažovateľa zamietnuté ako nedôvodné.\nProti uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ 11. novembra 2014 dovolanie.\nUznesením najvyššieho súdu sp. zn. 5 Tdo 77/2014 z 18. decembra 2014 bolo\ndovolanie podľa § 382 písm. f) Trestného poriadku odmietnuté, a to s odôvodnením, že je\nneprípustné, keďže podľa § 92 ods. 2 v spojení s § 93 ods. 1 Trestného zákona platí\nu sťažovateľa zákonná fikcia neodsúdenia, ku ktorej došlo vykonaním peňažného trestu\n(jeho zaplatením).\nUvedený záver najvyššieho súdu považuje sťažovateľ za nesprávny, arbitrárny\na rozporný so zákonom i ústavou. Dôsledkom uznesenia najvyššieho súdu je porušenie\noznačených práv podľa ústavy, listiny a dohovoru. Sťažovateľ je presvedčený, že jeho\ndovolanie spĺňalo všetky zákonné náležitosti, keďže bolo podané oprávnenou osobou,\nv zákonnej lehote a na mieste, kde možno dovolanie podať, a bolo podané proti rozhodnutiu,\nproti ktorému je dovolanie prípustné.\nKeďže v konaní vedenom okresným súdom a krajským súdom neboli zohľadnené\na odstránené nedostatky, na ktoré sťažovateľ od začiatku poukazoval, podal dovolanie ako\nmimoriadny opravný prostriedok.\nPodanie sťažnosti ústavnému súdu považuje sťažovateľ za prostriedok ultima ratio,\nktorým sa môže dovolať spravodlivosti, keďže najvyšší súd odmietol vecne prerokovať jeho\ndovolanie a vôbec sa nevysporiadal s jeho námietkami voči skutkovému stavu a právnemu\nposúdeniu veci. Najvyšší súd tým podľa presvedčenia sťažovateľa porušil označené články\nústavy, listiny a dohovoru.\n\n3\n\nJe síce pravdou, že sťažovateľ uložený peňažný trest vo výmere 200 € vykonal\n13. júna 2014 zložením uvedenej sumy na účet okresného súdu, no túto úhradu realizoval\npráve z dôvodu povinnosti, ktorá mu bola uložená rozhodnutím súdu, správnosť ktorého\nnapadol v dovolaní. Úhrada sa uskutočnila pod hrozbou premeny peňažného trestu na\nnepodmienečný trest odňatia slobody. Návrhu na odklad vykonateľnosti rozsudku\nokresného súdu by totiž najvyšší súd nebol povinný vyhovieť.\nVýklad príslušných ustanovení Trestného poriadku, z ktorého vychádzal najvyšší\nsúd, je podľa názoru sťažovateľa protiústavný a je výkladom ad absurdum. V jeho zmysle\npokiaľ odsúdený pod hrozbou premeny peňažného trestu na nepodmienečný trest odňatia\nslobody uhradí peňažný trest, stráca týmto úkonom možnosť dovolávať sa nezákonnosti\nodsudzujúceho rozsudku podaním dovolania, a to napriek tomu, že dôvody dovolania podľa\nustanovenia § 371 Trestného poriadku existujú.\nPodľa § 13 ods. 1 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o registri trestov“) odpis\nregistra trestov je verejná listina, v ktorej sa uvádzajú údaje o a) každom právoplatnom\nodsúdení, a to aj súdom iného členského štátu Európskej únie alebo súdom iného štátu,\nktorého rozhodnutie bolo uznané súdom Slovenskej republiky, b) priebehu výkonu trestu\na priebehu výkonu ochranného opatrenia, c) odsúdeniach, hoci podľa rozhodnutia súdu\nalebo na základe zákona boli zahladené.\nZnamená to, že odsudzujúci rozsudok okresného súdu sp. zn. 2 T 187/2012\nz 18. decembra 2013 je vedený v odpise registra trestov sťažovateľa v zmysle citovaného\nustanovenia zákona o registri trestov. Táto skutočnosť má pre sťažovateľa nepriaznivé\núčinky najmä vo vzťahu k možnosti výkonu práce ako profesionálneho člena Hasičského\na záchranného zboru. Sťažovateľ v čase, keď mal byť skutok spáchaný, pracoval a aj teraz\npracuje ako hasič. Na výkon jeho práce sa vzťahuje zákon č. 315/2001 Z. z. o hasičskom\na záchrannom zbore v znení neskorších predpisov. Podľa § 17 ods. 1 a 2 tohto zákona\nsťažovateľ stratil bezúhonnosť, ktorá sa na výkon jeho zamestnania vyžaduje a preukazuje sa\nodpisom registra trestov.\n4\n\nSťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1. Unesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Tdo 77/2014 zo dňa 18.12.2014 bolo\nporušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 Ústavy SR, spočívajúce v práve na súdnu\nochranu na nezávislom a nestrannom súde, základné právo sťažovateľa podľa čl. 49 Ústavy\nSlovenskej republiky spočívajúce v zákaze porušenia zásady nullumcrimenpoema sine lege,\nzákladné právo sťažovateľa podľa článku 36 ods. 1 ústavného zákona č. 23/1991 Zb.\nspočívajúce v práve domáhať sa ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom\na nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne a základné právo podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, spočívajúce v práve na\nspravodlivé súdne konanie.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n5 Tdo 77/2014 zo dňa 18.12.2014 a vec vracia Najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.\n3. Ústavný súd sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume\n1 000 € (slovom: jedentisíc eur), ktoré je Najvyšší súd SR povinný vyplatiť sťažovateľovi na\núčet jeho právneho zástupcu.\n4. Zároveň sťažovateľ žiada priznať náhradu trov právneho zastúpenia vo výške\n187,92 € a túto poukázať jeho právnemu zástupcovi.“\nZ doplňujúceho podania právneho zástupcu sťažovateľa zo 4. mája 2015 doručeného\nústavnému súdu 6. mája 2015 vyplýva, že na preukázanie dôvodnosti podanej sťažnosti\na právnej argumentácie v nej obsiahnutej poukazuje sťažovateľ na obsah právnej vety\nstanoviska pléna ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 4/2015 z 18. marca 2015. Z tohto\nstanoviska je zrejmé, že odsúdenému, ktorému bol uložený peňažný trest a ktorý tento\nuložený peňažný trest vykonal zaplatením príslušnej sumy, nemožno odoprieť právo podať\ndovolanie len z dôvodu, že jeho odsúdenie bolo zahladené, keďže by tým neprimeraným\nspôsobom a v rozpore s podstatou a účelom inštitútu dovolania došlo k obmedzeniu prístupu\nodsúdeného k súdnej ochrane, čím by sa zasiahlo do podstaty a zmyslu základného práva\nna súdnu ochranu.\n\n5\n\nZ vyjadrenia predsedníčky najvyššieho súdu č. k. KP 3/2015­30 z 28. mája 2015\ndoručeného ústavnému súdu 5. júna 2015 vyplýva, že požiadala o zaujatie stanoviska\npredsedu senátu „5T“. Z vyjadrenia predsedu senátu „5T“ z 26. mája 2015 vyplýva, že\nzotrváva na dôvodoch uznesenia sp. zn. 5 Tdo 77/2014 z 18. decembra 2014, pričom dáva\ndo pozornosti aj uznesenie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 331/2014 z 22. mája 2014, ktorým\nbola identická ústavná sťažnosť odmietnutá. Znamená to faktické potvrdenie rozhodovacej\nčinnosti najvyššieho súdu v obdobných veciach.\nZ repliky právneho zástupcu sťažovateľa z 22. júna 2015 doručenej ústavnému súdu\n26. júna 2015 vyplýva, že s názormi najvyššieho súdu uvedenými v jeho vyjadrení\nz 28. mája 2015 sa nemožno v žiadnom prípade stotožniť. Poukaz na obsah uznesenia\nústavného súdu sp. zn. III. ÚS 331/2014 z 22. mája 2014 neobstojí, lebo toto uznesenie bolo\nprijaté v čase, kedy ešte nebolo prijaté stanovisko pléna ústavného súdu sp. zn.\nPLz. ÚS 4/2015 z 18. marca 2015. Práve nejednotná rozhodovacia činnosť rôznych senátov\nústavného súdu pri posudzovaní kruciálnej otázky, t. j. otázky ústavného práva odsúdeného\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu odmietnutia\ndovolania odsúdeného len preto, že jeho odsúdenie bolo zahladené, viedla plénum\nústavného súdu k prijatiu zjednocujúceho stanoviska. Sťažovateľ zároveň spresňuje\npožiadavku náhrady trov právneho zastúpenia na sumu 375,84 €, a to za 4 úkony právnych\nslužieb v roku 2015, 4 režijné paušály v roku 2015 a daň z pridanej hodnoty. Za 1 úkon\nprávnej služby účtuje sumu 69,91 €.\nII.\nZ uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 5 Tdo 77/2014 z 18. decembra 2014 vyplýva, že\nním bolo podľa § 382 písm. f) Trestného poriadku odmietnuté dovolanie sťažovateľa proti\nuzneseniu krajského súdu sp. zn. 3 To 15/2014 z 30. apríla 2014. Podľa názoru najvyššieho\nsúdu dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom znamenajúcim vážny prielom do\nprávoplatnosti a predpokladanej stability konečného a vykonateľného rozhodnutia. Jeho\nzmyslom je, za prísne vymedzených podmienok, zvrátenie existencie odsúdenia páchateľa,\n\n6\n\naby nedošlo k trestno­právnemu následku, t. j. sankcii spojenej s týmto odsúdením. Práve\npreto, že ide o prielom do naznačenej stability konečného a vykonateľného rozhodnutia\nna základe mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým sa dáva možnosť dvom hlavným\nproti sebe stojacím stranám [odhliadajúc od práva ministra spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „minister spravodlivosti“), ktorý nie je stranou v konaní] – teda\nprokurátorovi a obvinenému – dosiahnuť vyvolanie mimoriadneho konania pred najvyšším\nsúdom o preskúmanie niektorých právoplatných rozhodnutí, zákon obmedzuje možnosť\npodania dovolania len na obmedzený okruh subjektov, v obmedzenom rozsahu,\nzo špecificky vymedzených kvalifikovaných dôvodov a len proti niektorým vymedzeným\nrozhodnutiam. Keďže sa možnosť tohto opravného prostriedku dáva predovšetkým dvom\nhlavným proti sebe stojacim stranám v konaní, základným princípom, ktorým sa musí tento\ninštitút mimoriadneho opravného prostriedku riadiť, je princíp rovnosti strán, a to jednak čo\nsa týka možnosti podania tohto opravného prostriedku, tak aj v samotnom procese, teda\nv konaní o ňom pred súdom. Pri dodržaní tejto základnej zásady by bolo proti jeho zmyslu\ni princípu spravodlivosti, aby jedna strana mala možnosť dovolať sa mimoriadnym\nopravným prostriedkom konania na najvyššom súde vo veci, v ktorej už bol trest vykonaný\na zahladený s účinkami, že sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený. Ak by takúto\nmožnosť mal obvinený, nutne by musela byť pripustená i u generálneho prokurátora\nSlovenskej republiky (ďalej aj „generálny prokurátor“) (odhliadajúc od ministra\nspravodlivosti, ktorý nie je stranou v konaní). Odsudzujúcim rozsudkom v zmysle § 163 až\n§ 168 Trestného poriadku treba rozumieť taký, ktorý obsahuje výrok o vine páchateľa a ak\nnedošlo k upusteniu od potrestania, výrok o treste a prípadné ďalšie výroky o náhrade škody\nalebo ochrannom opatrení. Odsudzujúcim rozsudkom teda treba rozumieť taký rozsudok,\nna základe ktorého existujú účinky, že sa na páchateľa hľadí ako na odsúdeného. Pokiaľ\nnastávajú, či už priamo na základe zákona, ako to je pri upustení od potrestania (§ 40 ods. 2\nTrestného zákona), alebo po výkone niektorých druhov trestov (napr. v predmetnom prípade\n§ 92 ods. 2 v spojení s § 93 ods. 1 Trestného zákona), alebo na základe rozhodnutia súdu pri\nzahladení odsúdenia, právne dôsledky spojené s fikciou neodsúdenia (teda že sa v zmysle\nzákona hľadí na páchateľa, ako keby odsúdený nebol), potom treba do všetkých dôsledkov\nprávne považovať za neexistujúci odsudzujúci rozsudok u takej osoby, na ktorú sa hľadí, ako\n7\n\nkeby odsúdená nebola. Predpokladom na podanie dovolania je existencia odsúdenia\npáchateľa. Pokiaľ platí fikcia neodsúdenia, ktorú zákonodarca spojil s inštitútom zahladenia\nodsúdenia, nemožno ju chápať podmienene tak, že pre určité prípady v trestnom konaní (ale\ni mimo neho) platí a pre niektoré nie. Zahladenie odsúdenia spojené so zákonnou fikciou\nneodsúdenia znamená, okrem iných dôsledkov spojených s bezúhonnosťou určitej osoby, že\nvo výpise z registra trestov sa jej zahladené odsúdenie už neuvádza. V oblasti trestno­\nprávnej zanikajú nepriaznivé následky spojené s odsúdením páchateľa. Treba vychádzať\nz toho, že neexistuje odsúdenie, ktoré by bolo dôvodom priťažujúcej okolnosti alebo\nrecidívy trestnej činnosti. Zahladením odsúdenia s fikciou neodsúdenia môže taká osoba\npreukazovať stav svojej bezúhonnosti. Nie je už povinná pri rôznych príležitostiach, napr.\npri prijímaní do zamestnania, pri žiadostiach o niektoré povolenia, oprávnenia a pod.,\nuvádzať odsúdenie, ktoré bolo zahladené. Platí to aj obrátene zo strany iných subjektov\nvo vzťahu k tejto osobe. Odpadnutie prekážky odsúdenia teda môže viesť ku vzniku alebo\nk obnoveniu takých právnych vzťahov, ktoré občan nemohol nadobudnúť, alebo sa ich\nnemohol dožadovať, pokým existovala prekážka odsúdenia páchateľa. Keďže v dôsledku\nzahladenia odsúdenia môžu vznikať nové právne vzťahy, ktoré by inak nemohli nastať, ak by\nneexistovala podmienka bezúhonnosti, potom by bolo vážnym zásahom do stability\nprávnych vzťahov, ak by na základe dovolania niektorej z dvoch hlavných strán v trestnom\nkonaní alebo dovolania ministra spravodlivosti bolo možné zvrátiť nový právny stav\nvznikajúci po vykonaní trestu a zahladení odsúdenia spojeného s fikciou neodsúdenia.\nVýrazne by sa v takom prípade nepriaznivo prejavilo podanie dovolania prokurátorom alebo\nďalším oprávneným subjektom v neprospech osoby, odsúdenie ktorej bolo zahladené.\nNebolo by žiaduce, aby v takom prípade, keď už páchateľ vykonal trest a došlo aj\nk zahladeniu odsúdenia, mohol generálny prokurátor Slovenskej republiky, či minister\nspravodlivosti podať tento mimoriadny opravný prostriedok v neprospech obvineného s tým,\nže by smeroval k zhoršeniu jeho postavenia a umožnil tak otvorenie takého trestno­\nprávneho vzťahu, ktorý už bol ukončený, s následkom zvrátenia priaznivých dôsledkov pre\nobvineného spočívajúcich v tom, že sa na neho hľadí, ako by nebol odsúdený. Dobrodenie,\nktoré dáva zákonodarca v podobe bezúhonnosti na základe fikcie neodsúdenia osoby\nv prípade zahladenia odsúdenia, by strácalo svoj zmysel. Rovnosť strán v konaní a záujem\n8\n\nna stabilite právnych vzťahov však predpokladá aj opak, teda že ani na základe dovolania\nobvineného nie je možné právoplatné a už aj vykonané a zahladené odsúdenie s dôsledkami\nfikcie neodsúdenia meniť. Preto ak nastal zo zákona (alebo na základe rozhodnutia súdu)\nstav zahladenia odsúdenia, ktorý má znamenať, že neexistuje odsúdenie, ktorým sa uložila\nsankcia, jeho dôsledkom musí byť i to, že žiaden zo subjektov oprávnených na podanie\ndovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku ho už nemôže podať. Vychádzajúc\nzo zákonnej fikcie neodsúdenia obvineného predpokladanej v ustanovení § 92 ods. 2 a § 93\nods. 1 Trestného zákona, ktorá sa v posudzovanej veci aplikovala, treba považovať\ndovolanie sťažovateľa za neprípustné, lebo nesmeruje proti existujúcemu odsudzujúcemu\nrozhodnutiu, proti ktorému by ho bolo možné v zmysle § 368 ods. 1 a 2 Trestného poriadku\npodať. Obdobné stanovisko zaujal najvyšší súd v rozhodnutiach sp. zn. 5 Tdo 59/2013\na sp. zn. 5 Tdo 66/2014.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže\nzároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv\na slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\n\n9\n\nalebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,\nobnovil stav pred porušením.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\nPodľa presvedčenia sťažovateľa peňažný trest vykonal zložením určenej sumy preto,\naby nedošlo k premene peňažného trestu na nepodmienečný trest odňatia slobody, keďže\nnávrhu na odklad vykonateľnosti právoplatného rozsudku by najvyšší súd nemusel vyhovieť.\nVýklad najvyššieho súdu je výkladom ad absurdum.\nNajvyšší súd je tej mienky, že rozhodol správne, a poukazuje pritom na uznesenie\nústavného súdu, ktorým bol takýto postup najvyššieho súdu v obdobnom prípade\nakceptovaný.\nZ pohľadu ústavného súdu treba predovšetkým konštatovať, že rozhodujúce skutkové\nokolnosti prípadu sú medzi účastníkmi konania nesporné. Naproti tomu ako sporná sa javí\nprávna otázka, či v dôsledku vykonania peňažného trestu jeho zaplatením a z toho\nvyplývajúcim zahladením odsúdenia priamo zo zákona s účinkom, že sa na obvineného\nhľadí, ako keby odsúdený nebol, dochádza aj k zániku možnosti preskúmať na základe\ndovolania\n\nako\n\nmimoriadneho\n\nopravného\n\nprostriedku\n\nzákonnosť\n\nprávoplatného\n\nodsudzujúceho rozsudku. Kým podľa sťažovateľa to možné je, najvyšší súd túto možnosť\nvylučuje.\n10\n\nPodľa § 92 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od 1. februára 2014 ak ide\no odsúdenie na tresty uvedené v § 32 písm. b) až l), k zahladeniu dochádza ich vykonaním.\nPodľa § 32 písm. d) Trestného zákona za spáchané trestné činy môže súd uložiť\npáchateľovi, ktorý je fyzickou osobou, len peňažný trest.\nPodľa § 93 ods. 1 Trestného zákona ak bolo odsúdenie zahladené, hľadí sa na\npáchateľa, ako keby nebol odsúdený.\nÚstavný súd sa uvedenou právnou problematikou v minulosti už viackrát zaoberal\na vzhľadom na rozporné stanoviská II. a III. senátu došlo k postupu podľa § 6 zákona\no ústavnom súde, pričom bolo prijaté stanovisko na zjednotenie odchylných právnych\nnázorov v tomto znení:\nOdsúdenému, ktorému bol uložený peňažný trest a ktorý tento uložený peňažný trest\nvykonal zaplatením sumy peňažného trestu, nemožno odoprieť právo podať dovolanie len\nz dôvodu, že jeho odsúdenie bolo zahladené, keďže by tým neprimeraným spôsobom\na v rozpore s podstatou a účelom inštitútu dovolania došlo k obmedzeniu prístupu\nodsúdeného k súdnej ochrane, čím by sa zasiahlo do podstaty a zmyslu základného práva na\nsúdnu ochranu (PLz. ÚS 4/2015­11 z 18. marca 2015).\nZ citovaného zjednocujúceho stanoviska vyplýva predovšetkým neakceptovateľnosť\nargumentu najvyššieho súdu, podľa ktorého by priznanie práva podať dovolanie v danom\nprípade bolo v rozpore s princípom rovnosti procesných strán, pretože ak by túto možnosť\nmal odsúdený, nutne by musela byť pripustená aj u generálneho prokurátora, ktorý by mohol\npodať dovolanie aj v neprospech odsúdeného smerujúce k zhoršeniu jeho postavenia, čo by\nnásledne umožňovalo otvorenie už ukončeného trestnoprávneho vzťahu a zvrátenie\npriaznivých výsledkov pre odsúdeného spočívajúcich v tom, že sa neho hľadí, akoby\nodsúdený nebol. Takúto argumentáciu najvyššieho súdu možno považovať za redukciu\nzákonom ustanovených podmienok, dôvodov a okruhu osôb oprávnených podať dovolanie.\nLegalizujúcim dôvodom takejto redukcie nemôže byť argumentácia založená na\n11\n\nrešpektovaní princípu rovnosti procesných strán, keďže neexistuje legitímny dôvod ani cieľ,\npre ktorý by nebolo možné priznať rovnaké procesné práva pre všetky procesné strany.\nV danom prípade ide o priznanie práva podať dovolanie aj voči rozhodnutiu, ktoré vykazuje\nnezákonnosť a ktoré odsúdený medzičasom vykonal. Priznanie, a teda uplatnenie tohto\nprocesného práva vo svojich dôsledkoch znamená naplnenie, a nie popretie podstaty\nprincípu rovnosti procesných strán.\nNad rámec uvedenej argumentácie možno poukázať na to, že v rámci princípu\nrovnosti procesných strán generálny prokurátor nepochybne môže podať dovolanie proti\nprávoplatnému oslobodzujúcemu rozsudku, čo následne tiež umožňuje otvorenie\ntrestnoprávneho vzťahu, ktorý už bol ukončený, a to v spojení so zvrátením priaznivých\ndôsledkov pre stíhaného spočívajúcich v tom, že oslobodením spod obžaloby došlo\nk deklarovaniu jeho neviny. Pritom nemožno mať najmenšie pochybnosti o tom, že\nprávoplatný oslobodzujúci rozsudok treba považovať za omnoho priaznivejší než\nprávoplatný odsudzujúci rozsudok spojený s fikciou, že sa na odsúdeného hľadí, ako keby\nodsúdený nebol.\nĎalej zo zjednocujúceho stanoviska vyplýva, že neprípustnosť dovolania podaného\nodsúdeným, ktorý už vykonal uložený trest, nemožno bez ďalšieho vyvodzovať ani\nz explicitného znenia príslušných ustanovení Trestného poriadku vzťahujúcich sa na\ndovolanie. Za rozhodnutie, ktorým bola vec právoplatne skončená, je potrebné podľa\nustanovenia § 368 ods. 1 Trestného poriadku považovať právoplatné rozhodnutie súdu\nvo veci samej, ktorým je okrem iného aj rozsudok, ktorým bol uložený trest, resp. ochranné\nopatrenie, alebo bolo upustené od potrestania. V tejto súvislosti nemožno za ústavne\nudržateľné považovať právne závery najvyššieho súdu, ktorý konštatoval, že odsudzujúcim\nrozsudkom treba rozumieť taký rozsudok, na základe ktorého existujú účinky, že sa na\npáchateľa hľadí ako na odsúdeného.\nNa rozdiel od tohto právneho názoru najvyššieho súdu je ústavný súd tej mienky, že\nz hľadiska prípustnosti dovolania je bez významu, či sa v dôsledku zahladenia odsúdenia\nhľadí na osobu odsúdeného ako na osobu, ktorá odsúdená nebola, keďže z hľadiska\n\n12\n\nprípustnosti dovolania je rozhodujúce to, či existuje odsudzujúce rozhodnutie a či toto\nnadobudlo právoplatnosť. Inými slovami, podmienkou podania dovolania je existencia\nsamotného odsúdenia páchateľa. Naopak, podmienkou dovolania nie je absencia zahladenia\nodsúdenia spojená so zákonnou fikciou neodsúdenia. Fikcia neodsúdenia sťažovateľa\nvyplýva z vykonania uloženého peňažného trestu na základe právoplatného odsudzujúceho\nrozsudku, pričom odopretím práva podať dovolanie proti takémuto právoplatnému\nrozhodnutiu by nebolo možné naplniť deklarovaný účel inštitútu dovolania, ktorým je\nodstrániť účinky založené nezákonným právoplatným rozhodnutím.\nNemožno sa bez výhrad stotožniť ani s tým záverom najvyššieho súdu, podľa ktorého\nzahladením odsúdenia spojeným s fikciou neodsúdenia môže odsúdená osoba preukazovať\nstav svojej bezúhonnosti. Najvyšší súd totiž opomenul, že zahladenie odsúdenia spojené so\nzákonnou fikciou neodsúdenia neznamená zánik všetkých nepriaznivých účinkov spojených\ns odsúdením, keďže tieto nemožno obmedzovať výlučne na skutočnosť, že vo výpise z\nregistra trestov sa zahladené odsúdenia neuvádzajú. Existencia odsudzujúceho rozhodnutia\ntotiž uplatnením fikcie neodsúdenia nezaniká, pričom trest, ktorý odsúdený vykonal a ktorý\nmu bol zahladený, má stále platný právny základ v odsudzujúcom rozhodnutí. Vykonaný a\nzahladený trest postihuje páchateľa aj sekundárne, lebo zakladá pre poškodeného právny\ntitul na uplatnenie práva na náhradu škody a trov. Osobitne treba zdôrazniť, že zahladením\nodsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za\ntrestný čin, ale nie aj sama skutočnosť, že páchateľ trestný čin spáchal.\nNapokon možno ešte dodať, že, vychádzajúc z právneho názoru najvyššieho súdu, by\nzrejme v prípade zahladenia odsúdenia s účinkami fikcie neodsúdenia nebolo možné účinne\npodať ani návrh na obnovu konania, hoci by dodatočne vyšli najavo dôkazy preukazujúce\nnevinu odsúdeného. Takýto následok je zrejmým popretím základného práva na súdnu\nochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie. Navyše neprípustnosť mimoriadneho\nopravného prostriedku znemožňuje, aby takáto osoba uplatnila nárok na náhradu škody\nspôsobenej nezákonným odsúdením (II. ÚS 475/2014).\n\n13\n\nVzhľadom na všetky uvedené argumenty došlo k porušeniu základného práva na\nsúdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36\nods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\nPodľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo\nsloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo\nopatrenie zruší.\nPodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,\nmôže vec vrátiť na ďalšie konanie.\nNa základe citovaných ustanovení ústavný súd zrušil uznesenie najvyššieho súdu\nsp. zn. 5 Tdo 77/2014 z 18. decembra2014 a vec vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku\nnálezu). V ďalšom konaní bude najvyšší súd viazaný právnym názorom ústavného súdu.\nSťažovateľ požadoval náhradu trov právneho zastúpenia advokátom v sume 375,84 €.\nÚstavný súd zistil, že správne by sťažovateľovi patrila náhrada trov v celkovej výške\n711,45 €, a to za 4 úkony právnych služieb v roku 2015 (prevzatie a príprava zastúpenia,\nsťažnosť, doplnenie sťažnosti, replika na vyjadrenie najvyššieho súdu) po 139,83 €, 4 režijné\npaušály po 8,39 € a daň z pridanej hodnoty 118,57 €. Nebolo však možné priznať\nsťažovateľovi náhradu trov v sume prevyšujúcej čiastku ním požadovanú, a preto mu priznal\n375,84 € (bod 3 výroku nálezu).\nNebolo možné vyhovieť požiadavke sťažovateľa na priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia v sume 1 000 € (bod 4 výroku nálezu).\nPodľa názoru ústavného súdu vyslovením porušenia označených práv, zrušením\nuznesenia najvyššieho súdu a vrátením veci na ďalšie konanie bola sťažovateľovi poskytnutá\nplná satisfakcia za utrpenú ujmu. Z tohto dôvodu finančná náhrada do úvahy už\nneprichádza.\n\n14\n\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti\ntohto rozhodnutia.\nVzhľadom na čl. 133 časť vety pred bodkočiarkou ústavy, podľa ktorého proti\nrozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou\nrozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom\nkonania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. augusta 2015\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "návrh-zjavne neopodstatnený", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "príčinná súvislosť", "dovolanie", "stanovisko-stanovisko pléna ústavného súdu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "zahladenie odsúdenia"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5Tdo/77/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:987f90af-97c0-44bd-828c-026b42fa3f3a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.475.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 475/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 475/2014 z 11. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-11", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.475.2014.1"}, {"guid": "ussr:04c928b6-cab7-4f82-b5d3-814eb34e4476", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PLz.US.4.2015.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 4/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 4/2015 z 18. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-18", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PLz.US.4.2015.1"}, {"guid": "ussr:c45f32d1-c726-473b-87bd-f3f6b700fc23", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 331/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 331/2014 z 22. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-22", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c45f32d1-c726-473b-87bd-f3f6b700fc23"}, {"guid": "cfc48f23-8817-4782-a0ff-96f6cbbfd1a9:9923508c-130e-45d2-aa91-b9337df5e544", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3813010611.1", "spisova_znacka": "3To/15/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3To/15/2014 z 18. 3. 2014", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2014-03-18", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3813010611.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d4ba8670-f3e9-4a7b-85e2-cf93450ea68b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.863.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 863/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 863/2016 z 2. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-02", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.863.2016.1"}, {"guid": "0fc4f9d7-c24f-41b4-b7d1-078aca3bc7e7:21f8abe7-b23c-4901-90e8-74cdf4bd9ae1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1220206385.1", "spisova_znacka": "14Co/42/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/42/2025 z 23. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1220206385.1"}, {"guid": "fd931673-e258-4fd8-aa05-3661f034c031:63808312-a126-443a-b19a-6d6423c32a64", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2024:1220206385.12", "spisova_znacka": "B2-26C/41/2020", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B2-26C/41/2020 z 6. 11. 2024", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2024-11-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2024:1220206385.12"}]}