{"guid": "ussr:2550ee33-4d2f-44ec-b64c-4bf1b68d6409", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.247.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 247/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 247/2015 z 16. 4. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. apríla 2015, sp. zn. II. ÚS 247/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.247.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2015-04-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2550ee33-4d2f-44ec-b64c-4bf1b68d6409", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.247.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.247.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.247.2015.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 247/2015­7\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuzneseniami Krajského súdu v Bratislave č. k. 5 S 68/2013­29 z 21. februára 2014\na Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžd 27/2014 z 12. novembra 2014\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. marca 2015\nosobne do podateľne doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského súdu v Bratislave (ďalej\nlen „krajský súd“) č. k. 5 S 68/2013­29 z 21. februára 2014 a Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 10 Sžd 27/2014 z 12. novembra 2014.\n\nZo sťažnosti vyplýva, že v roku 2007 bola sťažovateľovi za drobnú dopravnú nehodu\nuložená sankcia zákazu vedenia motorových vozidiel na 4 mesiace a finančná pokuta.\nNásledne polícia vyzvala sťažovateľa na vykonanie preskúšania podľa nového zákona\na došlo k vydaniu rozhodnutia o odňatí vodičského oprávnenia sťažovateľa. O opravných\nprostriedkoch sťažovateľa nebolo ešte dosiaľ právoplatne rozhodnuté.\nV roku 2012 orgány polície vydali dve rozhodnutia, ktorými uložili sťažovateľovi\nsankciu zákazu činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 5 rokov, ako aj pokutu 5 000 €.\nVoči týmto rozhodnutiam uplatnil sťažovateľ opravné prostriedky vrátane súdneho\npreskúmania. V konaní o jednom z opravných prostriedkov uznesením krajského súdu č. k.\n5 S 68/2013­29 z 21. februára 2014 bolo konanie zastavené. Uznesením najvyššieho súdu\nsp. zn. 10 Sžd 27/2014 z 12. novembra 2014 bolo uznesenie krajského súdu potvrdené.\nUznesenie bolo sťažovateľovi doručené 21. januára 2015.\nSťažnosť smeruje proti uvedeným uzneseniam všeobecných súdov.\nUznesenia krajského súdu a najvyššieho súdu vychádzali z premisy fikcie doručenia\nrozhodnutia polície o odvolaní sťažovateľa. S týmto skutkovým a právnym záverom\nsťažovateľ nesúhlasí a vníma ho ako odopretie práva na spravodlivú súdnu ochranu. Podľa\nnázoru sťažovateľa k fikcii doručenia odvolacieho rozhodnutia polície nemohlo dôjsť, lebo\ndoručovanie sa vykonalo len na korešpondenčnú adresu sťažovateľa. O tejto mala polícia\nvedomosť, avšak musela mať vedomosť aj o tom, že zásielku doručuje sťažovateľovi v čase\nVianoc a je logické, že v tomto čase sa môže sťažovateľ zdržiavať v mieste svojho trvalého\nbydliska. Navyše, zásielka bola označená zavádzajúcim spôsobom ako upovedomenie.\nNapriek tomu sťažovateľ, ihneď ako sa o uložení zásielky dozvedel na pošte, túto osobne\nprevzal na polícii. Preto neobstojí záver najvyššieho súdu odvolávajúci sa na zásadu\nrímskeho práva „vigilantibus iura scripta sunt“. Takýto prístup je v príkrom rozpore\nso základmi občianskeho súdneho konania vyjadrenými najmä v § 1 až 3 Občianskeho\nsúdneho poriadku, ako aj s princípom spravodlivej ochrany práv, zákonnosti\n2\n\na nediskriminácie. Všeobecné súdy sa vôbec nevysporiadali s otázkou vzniku fikcie\ndoručenia napriek už uvedeným skutočnostiam, teda že polícia doručovala sťažovateľovi\nlistovú zásielku, ktorej obsahom bolo rozhodnutie, a túto označila ako upovedomenie.\nNavyše ju doručovala len na korešpondenčnú adresu sťažovateľa vo vianočnom období,\nkedy vedela a mala vedieť, že sa sťažovateľ zdržiava v danom čase v mieste svojho trvalého\nbydliska v okrese\n\n.\n\nSťažovateľ žiada vydať tento nález:\n„(...)Ústavný súd Slovenskej republiky vysloví, že Najvyšší súd SR v konaní vedenom\npod sp. zn. 10Sžd/27/2014 a rozhodnutím zo dňa 12.11.2014 a Krajský súd v Bratislave\nv konaní vedenom pod sp. zn. 5S/68/2013­29 a rozhodnutím zo dňa 21.02.2014 porušil\nprávo sťažovateľa na spravodlivé prejednanie jeho veci nezávislým a nestranným súdom\npodľa Čl. 6 ods. 1 Prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nprávo na spravodlivú súdnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\n­ zruší rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 10Sžd/27/2014 zo dňa 12.11.2014\na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. 5S/68/2013­29 zo dňa 21.02.2014,\n­ vráti vec Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie,\n­ prizná sťažovateľovi satisfakciu 3.000,­ Eur a náhradu trov konania.“\nII.\nZ uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 10 Sžd 27/2014 z 12. novembra 2014 vyplýva,\nže ním bolo potvrdené uznesenie krajského súdu č. k. 5 S 68/2013­29 z 21. februára 2014,\nktorým bolo konanie zastavené pre oneskorené podanie žaloby. Podľa skutkového zistenia\nnajvyššieho súdu z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že napadnuté rozhodnutie\nz 31. decembra\n\n2012\n\noznačené\n\nako\n\n„Preskúmanie\n\npodaného\n\nodvolania\n\nvoči\n\nrozhodnutiu(…) zo dňa 30.10.2012 upovedomenie“ bolo sťažovateľovi doručované na\nadresu\n\n. Keďže sťažovateľ nebol 4. januára 2013 poštovým\n\ndoručovateľom zastihnutý (išlo o neúspešný pokus o doručenie), bol upovedomený o\nopakovanom doručení 7. januára 2013, avšak ani tento opakovaný pokus nebol úspešný a\n3\n\nzásielka bola 7. januára 2013 uložená na pošte. Keďže sťažovateľ si zásielku nevyzdvihol\nani do 3 dní od jej uloženia, nastala fikcia doručenia upravená v § 24 ods. 2 Správneho\nporiadku a posledný deň tejto lehoty sa považoval za deň doručenia zásielky. Znamená to,\nže zásielka bola považovaná za doručenú 10. januára 2013. V uvedenom prípade bolo\nirelevantné, že sťažovateľ zásielku prevzal 19. januára 2013, keďže v zmysle § 24 ods. 2\nSprávneho poriadku bola zásielka považovaná za doručenú už 10. januára 2013.\nDvojmesačná lehota na podanie žaloby preto začala sťažovateľovi plynúť 11. januára 2013\n(§ 57 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a jej koniec pripadol na 11. marec 2013 (§ 57\nods. 2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku). Sťažovateľ však žalobu podal osobne\nkrajskému súdu až 18. marca 2013, teda oneskorene. Ako irelevantné sa javí, že sťažovateľ\nnepovažoval rozhodnutie orgánu verejnej správy o jeho odvolaní za rozhodnutie, ale za list.\nV zmysle rozhodovacej praxe ústavného súdu a najvyššieho súdu predmetom preskúmania\nsúdom môžu byť i také rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne\nnáležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov\nfyzických alebo právnických osôb. Súdna prax totiž ustálila, že rozhodnutím správneho\norgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť\npriamo dotknuté práva a povinnosti právnických a fyzických osôb. Pojem „rozhodnutie“ je\noznačením technickým a je potrebné k nemu pristupovať vždy z hľadiska jeho obsahu, a nie\nformy. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj listy s charakterom\nrozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy. Treba dať v tejto súvislosti\ndo pozornosti rímsko­právnu zásadu, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“, teda že\npráva patria len bdelým, to znamená tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon\nsvojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou\nstarostlivosťou a predvídavosťou. Irelevantná bola aj námietka sťažovateľa, podľa ktorej mu\nzásielka nebola doručovaná na adresu jeho trvalého pobytu v obci\n\n. V zmysle § 24\n\nods. 1 a 2 Správneho poriadku sa zásielky určené adresátovi do vlastných rúk doručujú na\nadresu, kde sa adresát zdržiava, tzn. že nemusí ísť vždy o adresu trvalého pobytu. V tomto\nsmere sa najvyšší súd plne stotožnil s krajským súdom, keďže sťažovateľ opakovane\nvo svojich podaniach uvádzal iba adresu\n\n(aj na podanom odvolaní je\n\ntáto adresa uvedená ako prechodná adresa sťažovateľa), a poštu na uvedenej adrese aj reálne\n4\n\npreberal. Aj napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy z 31. decembra 2012 prevzal\nna tejto adrese, pričom nezáležalo na tom, že ho prevzal až v odbernej lehote.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\nNa rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti uzneseniu krajského súdu\nč. k. 5 S 68/2013­29 z 21. februára 2014, nie je daná právomoc ústavného súdu.\nAko to vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu\nposkytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.\n\n5\n\nProti uzneseniu krajského súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný\nprostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa mal\nnajvyšší súd v rámci odvolacieho konania. Tým je zároveň v danom rozsahu vylúčená\nprávomoc ústavného súdu.\nOdlišná je situácia týkajúca sa tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti uzneseniu\nnajvyššieho súdu sp. zn. 10 Sžd 27/2014 z 12. novembra 2014. Túto časť sťažnosti treba\npovažovať za zjavne neopodstatnenú.\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho\nrozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne\nz iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri\npredbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho\nprijatí na ďalšie konanie (m. m. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani\nprávne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a\naplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o\nľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať\npredmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa\nvšeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O\n6\n\narbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS\n12/05, I. ÚS 352/06).\nPodľa názoru ústavného súdu sú závery najvyššieho súdu dostatočné a presvedčivé.\nV nijakom ohľade sa nejavia ako arbitrárne či zjavne neodôvodnené. Samotná skutočnosť,\nže sťažovateľ má na vec odlišný názor, neznamená porušenie označených práv.\nSťažovateľ predovšetkým namieta, že doručovanie napadnutého rozhodnutia orgánu\nverejnej správy sa vykonalo len na jeho korešpondenčnú adresu, hoci polícia musela mať\nvedomosť o tom, že zásielku doručuje v čase Vianoc, a je logické, že v tomto čase sa môže\nsťažovateľ zdržiavať v mieste svojho trvalého bydliska.\nV uvedenej súvislosti ústavný súd poznamenáva, že zásielka nebola doručovaná\nv čase Vianoc, ale až po nich, veď samotné doručované rozhodnutie bolo vydané až\n31. decembra 2012, prvý pokus o jeho doručenie sa uskutočnil 4. januára 2013 a opakovaný\npokus sa realizoval 7. januára 2013. Sťažovateľ vychádza teda vo svojich úvahách z takých\nskutkových predpokladov, ktoré nie sú pravdivé. Zároveň vôbec neuvádza nijaké dôkazy,\nna základe ktorých by polícia mala vedieť, že v čase doručovania rozhodnutia sa sťažovateľ\nna udanej adrese v\npobytu v obci\n\nnezdržiaval, resp. že sa zdržiaval v mieste svojho trvalého\n. Samotná skutočnosť, že k doručovaniu došlo krátko po Vianociach,\n\nneznamená bez ďalšieho objektívnu vedomosť polície o tom, že sa v uvedenom čase\nsťažovateľ zdržiaval v mieste trvalého pobytu, teda nie napríklad na zahraničnej dovolenke\nalebo kdekoľvek inde.\nZ pohľadu ústavného súdu treba za rozhodujúcu okolnosť považovať tú skutočnosť, že\nsťažovateľ ani v odvolacom konaní vedenom najvyšším súdom, ale ani v konaní vedenom\nústavným súdom jednoznačne netvrdil, že v čase doručovania napadnutého rozhodnutia sa\n\n7\n\nzdržiaval v obci\n\n, a nepredložil, resp. neponúkol o tom žiadne dôkazy. Iba naznačoval,\n\nže v kritickom čase sa zdržiaval v mieste trvalého pobytu.\nPodľa § 24 ods. 1 a 2 Správneho poriadku sa dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia\ndoručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením\nna preberanie zásielok. Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk,\nzastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom\nupovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus\no doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom\nvhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do 3 dní od uloženia,\nposledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení\nnedozvedel.\nZ citovaného ustanovenia vyplýva, že jednou zo základných podmienok fikcie\ndoručenia (posledná veta už citovaného ustanovenia) je, že adresát sa v čase prvého pokusu\no doručenie v mieste doručenia zdržiaval. Ak to tak nebolo (napr. adresát sa v čase prvého\ndoručenia zdržiaval na adrese svojho trvalého pobytu, teda nie na korešpondenčnej adrese),\npotom účinky fikcie doručenia zásielky určenej do vlastných rúk nemohli vôbec nastať.\nV danom konkrétnom prípade to znamená, že pokiaľ sa sťažovateľ v čase\ndoručovania zásielky zdržiaval v obci\n\n(nie teda v\n\nna korešpondenčnej\n\nadrese), potom mal túto skutočnosť v odvolacom konaní vedenom najvyšším súdom jasne\na jednoznačne deklarovať a pripojiť, resp. ponúknuť dôkaz preukazujúci, že v mieste\ndoručenia sa v čase doručenia nenachádzal. Sťažovateľ sa však takto v odvolacom konaní\nnebránil a nepostupoval.\nĎalej sťažovateľ namietal, že doručovaná zásielka bola označená zavádzajúcim\nspôsobom, a to ako upovedomenie, nie teda ako rozhodnutie.\n\n8\n\nAni túto námietku nepovažuje ústavný súd za akceptovateľnú. Najvyšší súd v tejto\nsúvislosti dostatočne presvedčivým spôsobom vysvetlil, že rozhodnutím je i taký akt orgánu\nverejnej správy, ktorý síce nemá formálne náležitosti rozhodnutia, ale sa dotýka, resp. môže\nsa dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Pojem\n„rozhodnutie“ je označením technickým a je potrebné k nemu pristupovať vždy z hľadiska\njeho obsahu, a nie formy, pričom za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj\nlisty s charakterom rozhodnutia.\nSťažovateľ bez toho, aby s uvedenými úvahami najvyššieho súdu polemizoval, iba\nuvádza, že nebolo možné v danom prípade odvolávať sa na rímsko­právnu zásadu\n„vigilantibus iura scripta sunt“.\nÚstavný súd považuje v danej súvislosti za podstatné, že napriek označeniu zásielky\nako upovedomenie (teda nie ako rozhodnutie) sťažovateľ postupoval správne, keď podal\nproti odvolaciemu rozhodnutiu orgánu verejnej správy (označenému ako upovedomenie)\nžalobu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku. Sťažovateľ teda\nsprávne pochopil, že v skutočnosti (obsahovo) ide o rozhodnutie, a postupoval v súlade\nso svojimi zákonnými možnosťami. To znamená, že nesprávne označenie rozhodnutia ako\nupovedomenie nemalo nijaký nepriaznivý vplyv na jeho možnosť brániť sa v rámci\nsprávneho súdnictva proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy.\nBerúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. apríla 2015\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "doručenie, doručovanie", "rozhodnutie-zákonnosť", "návrh-zjavne neopodstatnený", "právomoc-právomoc všeobecného súdu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:95b17c36-3f93-41d8-8087-fcaeb9fbb990", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.321.2026.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 321/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 321/2026 z 8. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.321.2026.2"}, {"guid": "81388ee5-5483-4371-bf87-ea4d12b4db70:09163cab-bd68-49fb-840b-ac1a3b6e76b9", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:6020200088.1", "spisova_znacka": "19SVs/9/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 19SVs/9/2024 z 28. 10. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-10-28", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:6020200088.1"}]}