{"guid": "ussr:996a9689-287f-496b-8a9e-cbafbf830ea3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.239.2015.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 239/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 239/2015 z 3. 9. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 3. septembra 2015, sp. zn. II. ÚS 239/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.239.2015.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2015-09-03", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/996a9689-287f-496b-8a9e-cbafbf830ea3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.239.2015.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.239.2015.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.239.2015.2/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 239/2015­33\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. septembra 2015\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta\na Ladislava Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Erikom Šablatúrom, Holíčska 13, Bratislava,\nktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu\nBratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 377/2004, za účasti Okresného súdu\nBratislava I, takto\nrozhodol:\n\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu\nBratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 377/2004 v období po právoplatnosti nálezu\nÚstavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 332/2010­31 z 18. januára 2011\nporušené bolo.\n\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €\n\n(slovom dvetisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Okresný súd Bratislava I j e\n\np o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) na účet jeho\nprávneho zástupcu JUDr. Erika Šablatúru, Holíčska 13, Bratislava, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. októbra\n2014 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Erikom Šablatúrom, Holíčska 13, Bratislava, ktorou namieta\nporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.\n48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu\nBratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 377/2004 (ďalej\nlen „napadnuté konanie“).\nZo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ je účastníkom konania\no zaplatenie sumy 9 958,17 € s príslušenstvom vedeného okresným súdom pod sp. zn.\n18 C 377/2004 v procesnom postavení navrhovateľa.\nSťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:\n«Dňa 18. 01. 2011 Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“)\nnálezom III. ÚS 332/2010­31 rozhodol, že za obdobie rokov 2004­2010 zákonný sudca\n\n2\n\nspôsobil zbytočné prieťahy v konaní a prikázal konajúcemu súdu, aby v konaní pokračoval\nbez zbytočných prieťahov.\nÚstavný súd SR nálezom zistil, že v konaní postupoval konajúci sudca nesprávne\nv tom, že konanie uznesením zo dňa 04. 10. 2010 prerušil z dôvodu, že v inom konaní\nspis. zn.: 18 C 136/2005, ktoré konanie je prerušené nakoľko na Ústavnom súde SR\nprebieha konanie o nesúlade zákonov a stanovisko Ústavného súdu SR má význam aj\npre konanie sťažovateľa. Ústavný súd SR v uvedenom náleze uviedol, že vo veci spis. zn.:\n18 C 136/2005 na tomto súde neprebieha žiadne konanie o nesúlade právnych predpisov.\nZ uvedeného postupu konajúcej sudkyne možno vyvodiť konštatovanie, že táto konala\ns účelovo vykonštruovaného dôvodu na prerušenie konania.»\nPodľa názoru sťažovateľa došlo v napadnutom konaní k ďalším zbytočným prieťahom\n„za obdobie od 18. 01. 2011, teda od nariadenia Ústavného súdu SR na konanie bez\nprieťahov“ , tým, že:\n„• Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30. 06. 2011, spis. zn.:\n15 Co 480/2010­445 zrušil uznesenie konajúceho súdu zo dňa 04. 10. 2010, spis. zn.:\n18 C 337/2010­423 ako nezákonné. Odvolací súd poukázal vo svojom rozhodnutí najmä\nna čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy SR, v zmysle ktorého právne záväzné akty európskych\nspoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, tzn. že\nsudca môže v spore riadne konať a pritom zobrať do úvahy pri rozhodovaní európsku\njurisdikciu, ktorá zabezpečuje širšiu právnu ochranu ako jurisdikcia slovenská.\n• Zákonná sudkyňa dňa 25. 08. 2011 uznesením č. k.: 18 C/377/2004­448 znova\nprerušila konanie z dôvodu, že na Ústavnom súde SR prebieha konanie o nesúlade zákonov\nv konaní č. k: 18 C/136/2005 a rozhodnutie má zásadný význam aj pre konanie sťažovateľa.\nDôvod prerušenia bol znova účelový a nepravdivý. Predsedníčka Ústavného súdu SR listom\nzo dňa 03. 07. 2012 č.: Spr. 586/2012 oznámila sťažovateľovi, že na Ústavnom súde SR\nevidujú dve podania z Okresného súdu Bratislava I, ale podanie pod č. k.: 18 C/136/2005\nnie je v konaní o nesúlade zákonov na Ústavnom súde SR. Zákonná sudkyňa znova konala\núčelovo a za každú cenu sa snažila konanie prerušiť a vec neriešiť...\n\n3\n\n• Zákonná sudkyňa uznesením zo dňa 13. 06. 2011, spis. zn.: 18 C 337/2004­480\nrozhodla o pokračovaní v konaní a následne konanie prerušila z dôvodu postúpenia veci\nÚstavného súdu SR, nakoľko podľa jej názoru ide o rozpor § 13 ods. 1, 3 Zákonníka práce\nč. 311/2001 Z. z. v znení zmien a doplnkov s čl. 2 Dohovoru č. 111. Nesúlad právnych\nnoriem zákonná sudkyňa videla v tom, že Dohovor zakazuje diskrimináciu z akéhokoľvek\ndôvodu a Zákonník práce zakazuje diskrimináciu len podľa určených kritérií.\nSťažovateľ v takomto konaní zákonnej sudkyne vidí zámer ako účelovo nekonať\nvo veci a naďalej spôsobovať zbytočné prieťahy v konaní a mariť právo na spravodlivý\nrozsudok v primeranom čase.“\nSťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza:\n„Dňa 10. 07. 2014 bolo Okresnému súdu Bratislava I doručené uznesenie Ústavného\nsúdu SR č. PL. ÚS 7/2014­9 zo dňa 26. 03. 2014, ktorým bol návrh Okresného súdu\nBratislava I na začatie konania o súlade právnych predpisov odmietnutý pre nesplnenie\nzákonom predpísaných náležitostí, nakoľko návrh neobsahoval odôvodnenie, ktoré by\nspĺňalo dostatočné ústavnoprávne požiadavky. Dňa 24. 07. 2014 predsedníčka Okresného\nsúdu Bratislava I oznámením č. Spr. 2162/2014 vyhodnotila sťažnosť na prieťahy v konaní\ntak, že skonštatovala, že boli sudkyňou spôsobené zbytočné prieťahy v konaní, jej konanie\nkvalifikovala ako neefektívne a zároveň uviedla, že vec č. k.: 18 C/136/2005 nebola zaslaná\nna Ústavný súd SR, ale bola predložená na Krajský súd Bratislava na odvolacie konanie. Je\nzrejmé, že zákonná sudkyňa vedela alebo mohla a mala vedieť, že predmetné konanie\nč. k.: 18 C/136/2005 sa nenachádza na Ústavnom súde SR.“\nŽiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenie v sume 7 000 €\nodôvodňuje sťažovateľ takto: „... právna neistota, v ktorej sa dlhodobo nachádzam, mi\nspôsobila nielen materiálnu, ale aj nemateriálnu ujmu mojej osobe, ako aj mojej rodine.\nUjma, ktorá mi bola spôsobená je bližšie a podrobne uvedená v časti I tejto sťažnosti.“\nNa základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd\nnálezom takto rozhodol:\n4\n\n„1. Základné práva\n\n... upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod spis. zn.:\n18 C/377/2004 porušené boli.\n2. Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných\nprieťahov, a aby vo veci konal ako nezávislý a nestranný súd.\n3.\n\n... priznáva finančné zadosťučinenie 7 000,00 EUR (slovom\n\nsedemtisíc EUR), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 15 dní\nod právoplatnosti rozhodnutia (nálezu).\n4. JUDr. Erikovi Šablatúrovi, advokátovi priznáva trovy konania / trovy právneho\nzastúpenia 490,76 EUR (slovom štyristodeväťdesiat EUR 76 centov, ktoré je súd povinný\nzaplatiť na účet advokáta...“\nEšte pred predbežným prerokovaním ústavný súd vyzval predsedníčku okresného\nsúdu, aby sa vyjadrila k sťažnosti. Predsedníčka okresného súdu reagovala na výzvu\nústavného súdu v prípise sp. zn. Spr 3713/2014 z 12. novembra 2014, v ktorom popri\nprehľade procesných úkonov súdu uviedla:\n„Poukazujem na skutočnosť, že dňa 30. 04. 2014 bola Okresnému súdu Bratislava\ndoručená sťažnosť\n\nna prieťahy v súdnom konaní vedenom pred tunajším\n\nsúdom pod sp. zn: 18 C 377/2014 sťažnosť\n\nna prieťahy, ktorá sa vzťahovala\n\nna obdobie od 18. 1. 2011, kedy Ústavný súd SR v náleze sp. zn.: III. ÚS 332/2010­31\nskonštatoval prieťahy v súdnom konaní sp. zn: 18 C 377/2014, napriek tomu zákonná\nsudkyňa\n\npodľa jeho názoru nález nerešpektovala. Zároveň\n\nvyjadril nespokojnosť s jej rozhodovacou činnosťou, konkrétne s uznesením č. k. 18 C\n377/2004­423, uznesením č. k. 18 C 377/2004­448 a uznesením č. k. 18 C 377/2004­480.\nPoukazuje na to, že žaloba bola podaná dňa 13. 10. 2004 a do dnešného dňa neboli\nvykonané rozhodujúce listinné dôkazy, súdny spis bol na Ústavnom súde SR od 15. 10. 2012\ndo 6. 2. 2014 a od jeho vrátenia je sudkyňa vo veci pasívna. Sťažnosť na prieťahy v konaní\nbola vybavená odpoveďou Spr. 2162/2014 zo dňa 30. 04. 2014 ako dôvodná.\nZbytočné prieťahy v konaní možno vidieť v tom, že podľa Ústavného (súdu, pozn.)\nSlovenskej republiky bol návrh zákonnej sudkyne na konanie o súlade právnych\n5\n\npredpisov /konkrétne ust. § 13 ods. 1 a 3 zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonníka práce) s\nčlánkom 2 Dohovoru č. 111 Medzinárodnej organizácie práce ­ Dohovoru o diskriminácii\n(zamestnaní a povolaní)/ odmietnutý pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí\n(konkrétne pre absenciu odôvodnenia návrhu na začatie konania, ktoré by spĺňalo ústavno­\nprávne požiadavky). Z tohto dôvodu možno vyhodnotiť činnosť zákonnej sudkyne v konaní\nako neefektívnu.“\nPredsedníčka okresného súdu v „Doplnení vyjadrenia zo dňa 12. 11. 2014“ sp. zn.\nSpr. 3713/2014 z 2. decembra 2014 ústavnému súdu oznámila, že 28. novembra 2014 bol\nvo veci samej vyhlásený rozsudok.\nÚstavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. II. ÚS 239/2015­19\nzo 16. apríla 2015 ju prijal na ďalšie konanie v časti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie\nsvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 377/2004 v období\npo nadobudnutí právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 332/2010­31\nz 18. januára 2011, a vo zvyšnej časti ju odmietol ako neprípustnú.\nPo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd predsedníčku okresného\nsúdu, aby oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, a prípadne\ndoplnila svoje vyjadrenie k sťažnosti z 12. novembra 2014. Predsedníčka okresného súdu\nv prípise sp. zn. Spr. 3713/2014 doručenom ústavnému súdu 19. júna 2015 oznámila, že\nnetrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, pričom možnosť doplniť svoje\nvyjadrenie k sťažnosti nevyužila.\nDňa 26. júna 2015 vyzval ústavný súd právneho zástupcu sťažovateľa, aby sa\nvyjadril, či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadrenie\npredsedníčky okresného súdu k sťažnosti na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.\n\n6\n\nPrávny zástupca sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 21. júla 2015\noznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci, súhlasí s upustením od neho „nakoľko\npredložené dôkazy postačujú na vydanie rozhodnutia vo veci a zároveň v dostatočnej miere\npreukazujú, že došlo k ďalším neodôvodneným a zbytočným prieťahom v konaní, ktoré\nspôsobila konajúca sudkyňa Okresného súdu Bratislava I...“.\nVzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedníčky okresného\nsúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade\ns § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,\npretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nZ doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že v konaní vedenom\npod sp. zn. III. ÚS 332/2010 už rozhodoval o sťažnosti sťažovateľa, ktorou namietal\nporušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu\nv napadnutom\n\nkonaní.\n\nO\n\ntejto\n\nsťažnosti\n\nústavný\n\nsúd\n\nrozhodol\n\nnálezom\n\nč. k. III. ÚS 332/2010­31 z 18. januára 2011, v ktorom okrem iného vyslovil, že okresný súd\nv konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 377/2004 porušil základné právo sťažovateľa\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, pričom\nzároveň okresnému súdu v napadnutom konaní prikázal konať vo veci bez zbytočných\nprieťahov a sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €. Označený nález\nnadobudol právoplatnosť 24. marca 2011, keď bol (podľa doručenky založenej v spise\nsp. zn. III. ÚS 332/2010) doručený okresnému súdu i právnemu zástupcovi sťažovateľa.\nZ uvedeného dôvodu ústavný súd v tomto konaní preskúmaval postup okresného súdu\nv napadnutom konaní len v období po 24. marci 2011.\n\n7\n\nÚstavný súd zisťoval skutočnosti o doterajšom priebehu napadnutého konania\nv období po 24. marci 2011 zo sťažnosti, z obsahu spisu okresného súdu sp. zn.\n18 C 377/2004 a z písomného vyjadrenia predsedníčky okresného súdu, ktorá v rámci\nprehľadu procesných úkonov vykonaných v napadnutom konaní uviedla:\n„Dňa 28. 12. 2010 bol súdny spis predložený na rozhodnutie o odvolaní\nnavrhovateľa podaného voči uzneseniu tunajšieho súdu č. k. 18 C/377/2004­423, ktorým\nsúd nepripustil rozšírenie návrhu o ďalšie skutky diskriminácie, prerušil konanie\ndo rozhodnutia Ústavnému súdu SR vo veci OS BA I sp. zn. 18 C 136/2005 a ktorým súd\nzrušil uznesenie prijaté dňa 26. 08. 2010 č. k. 18 C 377/2004­407, Krajskému súdu\nv Bratislave.\nKrajský súd v Bratislave o podanom odvolaní rozhodol uznesením č. kon.:\n15 Co/480/2010­445 zo dňa 30. 6. 2011, ktorým uznesenie v napadnutej časti zrušil. Súdny\nspis bol tunajšiemu súdu vrátený dňa 9. 8. 2011.\nDňa 30. 6. 2011 do spisu doručené podanie navrhovateľa ­ výzva na pokračovanie\nv konaní.\nDňa 25. 8. 2011 vydané uznesenie č. kon.: 18 C/377/2004­448 o prerušení konania\ndo rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci sp. zn.: 18 C/136/2005.\nDňa 21. 9. 2011 do spisu doručené odvolanie navrhovateľa podané voči uzneseniu\nč. kon.: 18 C/377/2004­448.\nDňa 22. 9. 2011 daný pokyn zákonnej sudkyne na ďalší postup vo veci ­ výzva\nnavrhovateľovi na doručenie rovnopisu podaného odvolania. Tento doručený dňa\n4. 10. 2011.\nPokynom zo dňa 3. 10. 2011 odvolanie navrhovateľa na vedomie zaslané odporcovi.\nDňa 14. 10. 2011 súdny spis predložený na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa\npodanému voči uzneseniu tunajšieho súdu č. kon.: 18 C/377/2004­448 a 297 Krajskému\nsúdu v Bratislave. Krajský súd v Bratislave o podanom odvolaní rozhodol uznesením\nč. kon.: 5 Co/457/2011, 5 Co/458/2011­476 zo dňa 29. 2. 2012 tak, že napádané\nrozhodnutia súdu potvrdil, súdny spis bol tunajšiemu súdu vrátený dňa 16. 4. 2012.\n\n8\n\nDňa 13. 6. 2012 súd vydal uznesenie č. k. 18 C/377/2004­480 o prerušení konania\npodľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) druhej vety O. s. p. do zaujatia stanoviska Ústavného súdu\nSR.\nDňa 3. 7. 2012 do spisu doručené odvolanie navrhovateľa, toto dňa 17. 7. 2012\nna vedomie zaslané odporcovi a dňa 25. 7. 2012 súdny spis predložený odvolaciemu súdu.\nDňa 31. 7. 2012 odvolací súd uznesením č. kon. 5 Co 338/2012­489 potvrdil\nnapádané rozhodnutie súdu prvého stupňa a dňa 6. 9. 2012 vrátil spis tunajšiemu súdu.\nDňa 21. 9. 2012 vyhotovený návrh adresovaný Ústavnému súdu na začatie konania\no súlade právnych predpisov, tento expedovaný na Ústavný súd SR.\nSúdny spis tunajšiemu súdu vrátený dňa 6. 2. 2014, dňa 6. 3. 2014 a následne dňa\n08. 07. 2014 žiadosť súdu o poskytnutie informácie adresovaná Ústavnému súdu SR\no poskytnutie informácie, či už bolo rozhodnuté o návrhu tunajšieho súdu o súlade\nprávnych predpisov. Dňa 10. 07. 2014 bolo súdu doručené uznesenie Ústavného súdu SR\nPL. ÚS 7/2014­9 zo dňa 26. 03. 2014, ktorým návrh Okresného súdu Bratislava na začatie\nkonania o súlade právnych predpisov odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných\nnáležitostí, nakoľko návrh neobsahoval odôvodnenie, ktoré by spĺňalo dostatočné ústavno­\nprávne požiadavky.\nDňa 05. 08. 2014 zákonná sudkyňa vo veci vytýčila termín pojednávania na termín\ndňa 17. 10. 2014. Dňa 17. 10. 2014 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo\nodročené na termín pojednávania 28. 11. 2014 z dôvodu potreby vypracovania písomného\nuznesenia o pokračovaní v prerušenom konaní a o zmene návrhu, nakoľko nebol prítomný\nodporca. Uznesením č. k. 18 C 377/2004­542 zo dňa 17. 10. 2014 súd rozhodol, že\npokračuje v konaní a uznesením č. k. 18 C 377/2004­544 zo dňa 17. 10. 2014 súd konanie\nv časti istiny 17 centov zastavil a rozhodol o zmene návrhu.“\nÚstavný súd zistil, že popis ďalšieho priebehu napadnutého konania obsiahnutý\nv písomnom vyjadrení predsedníčky okresného súdu zodpovedá obsahu príslušného\nsúdneho spisu, a preto citovanú časť vyjadrenia predsedníčky ústavného súdu považuje za\nrelevantný podklad pre svoje rozhodovanie. Ústavný súd ďalej zistil, že okresný súd\nrozhodol vo veci samej rozsudkom sp. zn. 18 C 377/2004 z 28. novembra 2014,\n9\n\nproti ktorému podali obe procesné strany odvolanie (odporca 13. januára 2015 a sťažovateľ\n29. januára 2015). Okresný súd pred predložením veci odvolaciemu súdu vyzval účastníkov\nkonania na zaujatie stanoviska k odvolaniu protistrany.\nIII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní.\nKeďže ústavný súd už nálezom č. k. III. ÚS 332/2010­31 z 18. januára 2011\nrozhodol, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 377/2004 porušil sťažovateľom\noznačené základné právo, v tomto konaní mohol vzhľadom na § 24 písm. a) zákona\no ústavnom súde posudzovať postup okresného súdu v napadnutom konaní z hľadiska\nnamietaného porušenia základného právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len v období po\nnadobudnutí právoplatnosti označeného nálezu, t. j. po 24. marci 2011.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\n„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\n\n10\n\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 221/04).\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj\n„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania\npostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP,\npodľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby\nvec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\nSudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sa\nzabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná\npovinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 a ods. 4 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie\nmôže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na\nodročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo\nupovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod\nna odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup\nsamotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd\nv rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní\na jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených\nkritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.\n11\n\n5. Predmetom konania vedeného okresným súdom, v rámci ktorého namieta\nsťažovateľ zbytočné prieťahy, je rozhodovanie o poskytnutí ochrany pred diskrimináciou\nsťažovateľa v pracovnoprávnych vzťahoch. Ústavný súd pri hodnotení tohto prvého kritéria\npoukazuje na svoj právny názor vyslovený v náleze sp. zn. III. ÚS 332/2010 z 18. januára\n2011, podľa ktorého ide po právnej stránke o pomerne zložité konanie, pričom\nzo skutkového hľadiska nejde o konanie, ktoré by bolo možné považovať za zložitejšie.\nÚstavný súd z uvedeného právneho názoru vychádzal aj pri rozhodovaní o tejto sťažnosti.\n\n2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa\nuplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd\nzo zapožičaného súdneho spisu nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorú by bolo potrebné\nv posudzovanom období pripísať na ťarchu sťažovateľa v súvislosti s prieťahmi\nv napadnutom konaní.\n3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 18 C 377/2004 v období po právoplatnosti nálezu č. k. III. ÚS 332/2010­31\nz 18. januára 2011, t. j. po 24. marci 2011. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej\nkonštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené\nnielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda\ntakým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03,\nIV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\nRozhodujúce pochybenie okresného súdu podľa názoru ústavného súdu spočíva\nv tom, že konanie ako celok je v posudzovanom období poznačené neefektívnou, resp.\nnesústredenou\n\nčinnosťou\n\nsúvisiacou\n\nnajmä\n\ns predložením\n\nveci\n\nústavnému\n\nsúdu\n\nna rozhodnutie o súlade právnych predpisov. Nesústredenosť postupu okresného súdu\nmožno vidieť najmä v tom, že okresný súd ústavnému súdu predložil nekvalifikovaný návrh\n\n12\n\nna začatie konania o súlade právnych predpisov, ktorý následne ústavný súd odmietol\nz dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí (uznesenie sp. zn. PL. ÚS 7/2014\nz 26. marca 2014). Za neefektívny považuje ústavný súd i procesný postup okresného súdu,\nktorý nariadil pojednávanie v napadnutom konaní predtým, než uznesením rozhodol\no pokračovaní v prerušenom konaní. Takýto postup nesmeruje efektívne k odstráneniu stavu\nprávnej neistoty účastníka konania, a preto nie je zlučiteľný so základným právom\nsťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\nNa základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že neefektívnou a nesústredenou\nčinnosťou okresného súdu v napadnutom konaní došlo aj v období po právoplatnosti nálezu\nč. k. III. ÚS 332/2010­31 z 18. januára 2011 k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní,\na teda aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku\ntohto nálezu).\nSťažovateľ sa tiež domáhal, aby ústavný súd okresnému súdu prikázal konať\nv namietanom\n\nkonaní\n\nbez\n\nzbytočných\n\nprieťahov.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nv\n\ntejto\n\nčasti\n\nsťažnosti nevyhovel vzhľadom na skutočnosť, že okresnému súdu už nálezom č. k.\nIII. ÚS 332/2010­31 z 18. januára 2011 prikázal, aby konal v tomto konaní bez zbytočných\nprieťahov (bod 4 výroku tohto nálezu).\nIV.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd\n\n13\n\nrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo\nalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\nCieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý\nvyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz\nna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).\nSťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume\n7 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.\nPri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza\nzo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý\nspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom\nna konkrétne okolnosti prípadu.\nVzhľadom na charakter neefektívnej činnosti okresného súdu v skúmanom období\n(napriek príkazu konať vo veci bez zbytočných prieťahov uloženému okresnému súdu\nnálezom sp. zn. III. ÚS 332/2010), berúc do úvahy doterajšiu neprimeranú dĺžku\nnapadnutého konania, predmet sporu a skutočnosť, že sťažovateľovi už ústavný súd v roku\n2011 priznal finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 €, dospel ústavný súd k záveru, že\nv danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 2 000 € primerané\nkonkrétnym okolnostiam prípadu (bod 2 výroku tohto nálezu).\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov\nkonania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním advokátom\n14\n\nJUDr. Erikom Šablatúrom. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania\nz priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok\n2013, ktorá bola 804 € (za 2 úkony urobené v roku 2014).\nÚhradu trov konania ústavný súd priznal za dva úkony právnej služby vykonané\n(prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a\nods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Za dva úkony vykonané v roku 2014\npriznal po 134 €, t. j. spolu 268 €, a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony\nvykonané v roku 2014 po 8,04 €, čo spolu predstavuje úhradu trov konania v sume 284,08 €\n(bod 3 výroku tohto nálezu).\nPriznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. septembra 2015\n\n15", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "res iudicata (prekážka veci rozsúdenej)", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "prieťahy v konaní-opakované", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "práca, pracovný pomer"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cb043514-4c7c-46ff-bd75-def2fcb36dac", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2014 z 26. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-26", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb043514-4c7c-46ff-bd75-def2fcb36dac"}, {"guid": "ussr:c51c3f35-de30-4b21-93e6-7d848002ad52", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/2010 z 18. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-18", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c51c3f35-de30-4b21-93e6-7d848002ad52"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/07 z 26. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-26", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:05cb20e8-5ad4-4769-bb3b-95d9f462d074", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.295.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 295/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 295/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.295.2019.2"}, {"guid": "ussr:1897d1fb-b0b3-4d2c-9860-375ddf990be7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.700.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 700/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 700/2017 z 21. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.700.2017.1"}, {"guid": "ussr:d50724ab-49ca-4b9d-864c-18388c803175", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.399.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 399/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 399/2017 z 22. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.399.2017.1"}]}