{"guid": "ussr:599383b5-41b5-49be-9810-6d58cea6fd11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.224.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 224/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 224/2015 z 15. 4. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. apríla 2015, sp. zn. II. ÚS 224/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.224.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2015-04-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/599383b5-41b5-49be-9810-6d58cea6fd11", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.224.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.224.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.224.2015.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 224/2015­10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa\na Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Kašuba spol. s r. o., Horná 41,\nBanská Bystrica, za ktorú koná advokát JUDr. Roman Kašuba, vo veci namietaného\nporušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 169/2014 z 23. júla 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. decembra\n2014 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu\nochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústava“) a práva\nna spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\n\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Cdo 169/2014 z 23. júla 2014, ktorou žiada\nvydať tento nález:\n„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 169/2014 z 23. júla 2014 porušené bolo.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4 Cdo 169/2014 z 23. júla 2014 zrušuje a vec vracia Najvyššiemu súdu\nSlovenskej republiky na ďalšie konanie.“\nAko vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a k nej pripojených príloh,\nsťažovateľka je ako žalovaná účastníčkou konania vedeného pred Okresným súdom Banská\nBystrica (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 13 C 185/2012, v ktorom sa\nako žalobca (ďalej len „žalobca“) domáha proti sťažovateľke určenia, že zmluva o zriadení\nzáložného práva k spoluvlastníckemu podielu uzatvorená 27. novembra 2009 medzi\nako záložcom a sťažovateľkou ako záložným veriteľom,\npredmetom\n\nktorej\n\nbolo\n\nzriadenie\n\nzáložného\n\npráva\n\nv\n\nk spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 3/4 na stavbe súp. č.\nč.\n\nprospech\n\nsťažovateľky\n\npostavenej na parc.\n\nprevádzková budova, je voči žalobcovi neúčinná.\nSťažovateľka podaním z 28. novembra 2012 navrhla okresnému súdu, aby konanie\n\nprerušil do právoplatného skončenia konania vedeného pred ním pod sp. zn. 20 C 106/2010,\nktoré je vedené o jedinej žalobcom uplatnenej pohľadávke voči jeho dlžníkovi. Návrh\nodôvodnila tým, že v dobe rozhodovania okresného súdu o odporovacej žalobe nie je\npohľadávka žalobcu voči jeho dlžníkovi\n\nešte vymáhateľná, a ak\n\nsa domáha jej splnenia žalobca proti dlžníkovi v inom konaní, je daný dôvod na prerušenie\nkonania o odporovacej žalobe podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej aj „OSP“). Okresný súd uznesením č. k. 13 C 185/2012­100 z 5. marca 2013 návrh\nsťažovateľky na prerušenie konania zamietol s odôvodnením, že podmienkou uplatnenia\nodporovacej žaloby nie je právoplatné súdne rozhodnutie o pohľadávke veriteľa voči\n2\n\ndlžníkovi, postačuje totiž, aby pohľadávka veriteľa bola vymáhateľná v čase rozhodovania\nsúdu o odporovacej žalobe. O odvolaní sťažovateľky proti tomuto uzneseniu rozhodol\nKrajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 14 Co 432/2013\nz 30. októbra 2013 a odvolaním napadnuté uznesenie prvostupňového súdu ako vecne\nsprávne potvrdil. Dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvod na prerušenie\npredmetného konania až do právoplatného skončenia veci vedenej na okresnom súde pod\nsp. zn. 20 C 106/2010.\nProti uzneseniu odvolacieho súdu podala sťažovateľka dovolanie. Žiadala, aby\ndovolací súd uznesenie odvolacieho súdu v celom rozsahu zrušil a vec vrátil odvolaciemu\nsúdu na ďalšie konanie. Namietala, že konaním odvolacieho súdu došlo k vadám uvedeným\nv § 237 OSP a konanie je postihnuté aj inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne\nrozhodnutie veci, a rozhodnutie navyše spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.\nNajvyšší súd uznesením sp. zn. 4 Cdo 169/2014 z 23. júla 2014 odmietol dovolanie\nsťažovateľky ako procesne neprípustné [§ 243b ods. 5 OSP v spojení s § 218 ods. 1 písm. c)\nOSP]. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29. septembra 2014.\nSťažovateľka sťažnosť na porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6\nods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 169/2014 z 23. júla 2014\nodôvodnila tým, že toto uznesenie je nesprávne, nedostatočne odôvodnené vo vzťahu\nk argumentácii sťažovateľky, a tým aj nepreskúmateľné. Podľa presvedčenia sťažovateľky\nnajvyšší súd meritórne jej dovolanie neprerokoval napriek tomu, že jej postupom\nprvostupňového i odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Tým najvyšší\nsúd sťažovateľke odňal právo na súdnu ochranu.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n3\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nÚstavný súd predovšetkým pripomína, že podľa svojej ustálenej judikatúry nemá\nzásadne oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil (II. ÚS 21/96). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej\nústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných\nsúdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi\nústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou\nvo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02).\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom s nestrannom súde a v prípade ustanovených zákonom na inom\norgáne Slovenskej republiky.\n\n4\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak\nnamietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,\nale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo\nprocesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože\nuvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,\nII. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).\nSťažovateľka odôvodňovala porušenie označených práv v prvom rade tým, že\nuznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 169/2014 z 23. júla 2014 je nedostatočne\nodôvodnené.\nNajvyšší súd uznesenie sp. zn. 4 Cdo 169/2014 z 23. júla 2014 odôvodnil takto:\n„Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po\nzistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpený v súlade\ns § 241 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.)\nskúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto\nopravným prostriedkom.\nDovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to\nzákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).\nPodľa § 239 ods. 1 O. s. p. je dovolanie tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho\nsúdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval\nvo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/\nO. s. p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí\n5\n\nnávrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. Podľa § 239 ods. 2\nO. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené\nuznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom\nuznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného\nvýznamu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade\ncudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia\nalebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.\nDovolanie odporkyne smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo\npotvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, zamietajúce návrh na prerušenie konania podľa\n§ 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p.; takéto rozhodnutie odvolacieho súdu nevykazuje znaky\nniektorého z vyššie uvedených uznesení, proti ktorým je dovolanie prípustné. Vzhľadom na\nto dovolanie odporcu nie je v zmysle § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. prípustné.\nVzhľadom na obsah dovolania a so zreteľom na povinnosť dovolacieho súdu\nvyplývajúcu z § 242 ods. 1 O. s. p. dovolací súd skúmal, či v konaní na súdoch nižších\nstupňov nedošlo k procesnej vade vymenovanej v § 237 O. s. p. Podľa tohto ustanovenia je\ndovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa\nrozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako\núčastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú\nspôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo\nalebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci\npodľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať\npred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže\nnamiesto samosudcu rozhodoval senát.\nDovolateľka netvrdila existenciu procesnej vady v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/\nO. s. p. a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť jej dovolania preto\nz týchto ustanovení nemožno vyvodiť.\nS prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na posúdenie,\nči konanie nie je zaťažené vadou v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Podľa tohto ustanovenia je\ndovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi\nkonania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred\n6\n\nsúdom sa rozumie postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu jeho\nprocesných práv a právom chránených záujmov priznaných mu ako účastníkovi\nobčianskeho súdneho konania.\nPrerušiť konanie postupom podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. je možnosťou (nie\npovinnosťou) súdu takto rozhodnúť. Toto ustanovenie preto nezakladá procesné právo\núčastníka konania na vyhovenie takémuto návrhu. Procesným následkom nevyhovenia\nnávrhu je, že súd musí vo veci ďalej konať, t.j. vykonávať všetky úkony smerujúce\nk prejednaniu a rozhodnutiu sporu v jeho merite. Jeho zamietnutím bez ďalšieho teda\nnemôže dôjsť k odňatiu možnosti pred súdom konať (viď aj rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky vo veci sp. zn. 5 Cdo 209/2009, sp. zn. 3 Cdo 57/2011, sp. zn.\n6 Cdo 2/2012). Preskúmania správnosti procesného postupu súdu, ako aj správnosti jeho\nskutkových a právnych záverov, sa účastník môže domáhať využitím riadnych ako aj\nmimoriadnych opravných prostriedkov smerujúcich proti rozhodnutiu v merite veci.\nPreto ak odvolací súd potvrdil uznesenie okresného súdu, ktorým sa zamietol návrh\nodporkyne na prerušenie konania, nedošlo k odňatiu jej možnosti konať pred súdom\nv zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.\nZ obsahu dovolania odporkyne vyplýva, že k odňatiu možnosti konať pred súdom\nmalo dôjsť aj nesprávnym právnym posúdením veci (§ 241 ods. 1 písm. c/ O. s. p.).\nNesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorý by v prípade\nopodstatnenosti, mal za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia; samo osebe\nale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa § 237 O. s. p.\na nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Posúdenie, či súdy (ne)použili správny právny\npredpis a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov\nvyvodili (ne)správne právne závery, by tak prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie\nbolo procesné prípustné. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde.\nVzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady\ntvrdenej dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O. s. p. a prípustnosť\npodaného dovolania nevyplýva z § 239 O. s. p., najvyšší súd odmietol procesné neprípustné\ndovolanie odporkyne podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.\n\n7\n\nV dovolacom konaní odporkyňa nebola procesne úspešná a vznikla jej povinnosť\nnahradiť navrhovateľovi trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224\nods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Navrhovateľ v dovolacom konaní nepodal návrh na\nrozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania, preto mu dovolací súd náhradu\ntrov dovolacieho konania nepriznal (§ 151 ods. 1 O. s. p.).“\nÚstavný súd konštatuje, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky\notázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).\nÚstavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia uznesenia najvyššieho\nsúdu dospel vo vzťahu k tvrdeniam sťažovateľky o tom, že najvyšší súd dostatočne\nneodôvodnil svoje rozhodnutie, k záveru, že táto argumentácia v sťažnosti sťažovateľky\nneobstojí. Najvyšší súd dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na otázku, z akého dôvodu\npovažuje dovolanie sťažovateľky za procesne neprípustné. Argumentoval jednak tým, že\nprocesná vada podľa § 237 OSP v dovolacom konaní nevyšla najavo, ale aj tým, že prerušiť\nkonanie postupom podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP je možnosťou (nie povinnosťou) súdu\ntakto rozhodnúť. Toto ustanovenie preto nezakladá procesné právo účastníka konania\nna vyhovenie takémuto návrhu, pričom jeho zamietnutím bez ďalšieho nemôže dôjsť ani\nk odňatiu možnosti pred súdom konať. V tejto súvislosti najvyšší súd poukázal aj na svoju\nstabilnú rozhodovaciu prax (sp. zn. 5 Cdo 209/2009, sp. zn. 3 Cdo 57/2011, sp. zn.\n6 Cdo 2/2012). Takéto odôvodnenie rozhodnutia najvyššieho súdu považuje ústavný súd\n8\n\nza dostatočné, pretože objasňuje všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, ktoré sťažovateľka nastolila. Odôvodnenie rozhodnutia\nnajvyššieho súdu preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu\nochranu a spravodlivý proces vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia.\nSťažovateľka však v sťažnosti doručenej ústavnému súdu namietala porušenie svojho\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho\nsúdu sp. zn. 4 Cdo 169/2014 z 23. júla 2014 aj z dôvodu, že jej dovolanie malo byť\nnajvyšším súdom meritórne prerokované a nemalo byť ako procesne neprípustné\nodmietnuté. Preto sa ústavný súd zaoberal aj touto argumentáciou sťažovateľky.\nPravidlá týkajúce sa prípustnosti dovolania majú za cieľ zaistiť riadny výkon\nspravodlivosti a zvlášť rešpektovať princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená právoplatným\nrozhodnutím. Dotknuté osoby musia počítať s tým, že tieto pravidlá budú aplikované.\nJednako tieto pravidlá alebo ich používanie nemôžu týmto osobám zabrániť, aby využili\nexistujúci opravný prostriedok (napr. I. ÚS 4/00; vec Pérez De Rada Cavanilles\nc. Španielsko, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 28. 10. 1998).\nOtázku posúdenia prípustnosti dovolania rieši zákon. Posúdenie splnenia zákonných\npredpokladov (podmienok) prípustnosti dovolania s negatívnym výsledkom nemôže viesť\nk záveru o porušení označených práv sťažovateľov v prípade, ak zákonné pravidlá dovolanie\nnepripúšťajú (mutatis mutandis IV. ÚS 35/02). Postup súdu v súlade so zákonom nemôže\nbyť dôvodom na vyslovenie porušenia označeného práva sťažovateľa.\nPodľa § 237 písm. f) OSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, ak... f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred\nsúdom.\n\n9\n\nVzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje ústavný súd za potrebné uviesť, že\nnie je opravnou inštanciou všeobecných súdov (napr. I. ÚS 31/05). Preskúmanie\nrozhodnutia všeobecného súdu v konaní pred ústavným súdom má opodstatnenie len\nv prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo rozhodnutím (opatrením alebo iným\nzásahom) došlo k porušeniu základného práva alebo základnej slobody. Skutkový stav\na právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy,\nak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (podobne aj IV. ÚS 43/04).\nÚstavnoprávnou požiadavkou je tiež to, aby všeobecnými súdmi vydané rozhodnutia boli\nriadne, zrozumiteľne a logicky odôvodnené.\nÚstavný súd s poukazom na svoju doterajšiu judikatúru ďalej uvádza, že\nna posúdenie prípustnosti dovolania, a teda aj na výklad § 237 OSP je zásadne príslušný\nnajvyšší súd ako súd dovolací (napr. IV. ÚS 238/07, IV. ÚS 499/2011). Otázka posúdenia,\nči sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie,\npatrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci\nústavného súdu. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy\n(čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou\nopravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých\nsústavu završuje najvyšší súd (mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\nÚstavný súd sa stotožňuje s právnym názorom najvyššieho súdu týkajúcim sa povahy\nrozhodnutia o prerušení konania a názorom, ktorý v tejto súvislosti vyvodil pre odňatie\nmožnosti konať pred súdom takýmto rozhodnutím. Ak ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c)\nOSP nezakladá procesné právo účastníka konania na vyhovenie takémuto návrhu, potom\njeho zamietnutím bez ďalšieho nemôže dôjsť k odňatiu možnosti pred súdom konať.\nNa tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že právny názor, na ktorom je\nzaložené namietané uznesenie najvyššieho súdu, je z ústavného hľadiska akceptovateľný,\n10\n\na v okolnostiach danej veci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Skutočnosť, že sťažovateľka sa\ns právnymi názormi najvyššieho súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru\no zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti týchto názorov a nezakladá ani právomoc\nústavného súdu nahradiť právne názory najvyššieho súdu svojimi vlastnými.\nZa situácie, keď najvyšší súd dospel ústavne konformným spôsobom k záveru\no neprípustnosti dovolania, nebol povinný vecne preskúmať v ňom obsiahnuté argumenty\nsťažovateľky.\nPretože ústavný súd nepovažoval právny názor najvyššieho súdu, ktorým odôvodnil\nodmietnutie dovolania sťažovateľky za arbitrárny, svojvoľný a jeho rozhodnutie za také,\nktoré by bolo založené na takom výklade ustanovení Občianskeho súdneho poriadku\nupravujúcich postup dovolacieho súdu, ktorý by popieral ich účel a zmysel, ústavný súd\nnezistil príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením práv sťažovateľky a postupom\nnajvyššieho súdu pri rozhodovaní o dovolaní sťažovateľky.\nS odvolaním sa na tieto skutočnosti a závery ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní odmietol sťažnosť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde).\nVzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. apríla 2015\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "návrh-zjavne neopodstatnený", "rozhodnutie-odôvodnenie", "konanie-prerušenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 499/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 499/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 50/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 50/05 z 23. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-23", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:02910483-2678-482d-95d9-8557bf523acc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 43/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 43/04 z 25. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-25", "citacie_n": 502, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02910483-2678-482d-95d9-8557bf523acc"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d7e41922-56cf-498d-8219-086378f6bb86", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.171.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 171/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 171/2016 z 30. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.171.2016.1"}, {"guid": "ussr:329c79de-6983-414c-b07a-c2002f6e6b16", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.195.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 195/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 195/2016 z 24. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.195.2016.1"}, {"guid": "ussr:16ca3718-ef3d-4aa2-8500-676e55dfa07c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.771.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 771/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 771/2015 z 19. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.771.2015.1"}, {"guid": "a33ba9b6-e727-4111-b442-09272e93cd04:c76f2f33-3db1-47f3-baf8-cb4769ac976b", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2024:1119200163.17", "spisova_znacka": "12C/19/2019", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 12C/19/2019 z 18. 7. 2024", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2024-07-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2024:1119200163.17"}]}