{"guid": "ussr:0c81b92e-461d-4048-bad8-bc0c31518058", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.205.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 205/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 205/2015 z 1. 4. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 1. apríla 2015, sp. zn. II. ÚS 205/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.205.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2015-04-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0c81b92e-461d-4048-bad8-bc0c31518058", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.205.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.205.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.205.2015.1/text", "citacie_n": 41, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 205/2015­25\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného advokátom\nkancelária,\n\n,\n, Advokátska\n\n, vo veci namietaného porušenia základného práva na\n\nsúdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom\npod sp. zn. 3 Sžf 52/2012 a jeho rozsudkom z 11. septembra 2012 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n20. novembra 2012 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci\n\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu garantovaného\nčl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé\nsúdne konanie garantovaného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Sžf 52/2012 a jeho rozsudkom\nz 11. septembra 2012 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že najvyšší súd napadnutým rozsudkom\npotvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 S 9/2011\nz 21. februára 2012, ktorým bola zamietnutá žaloba sťažovateľa, ktorou sa domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len\n„colné riaditeľstvo“) sp. zn. 26308/2009 z 13. januára 2011, ako aj rozhodnutia Colného\núradu Prešov (ďalej len „colný úrad“) sp. zn. 15158/2009­6292 z 20. marca 2009. Colný\núrad rozhodnutím sp. zn. 15158/2009­6292 z 20. marca 2009 rozhodol o prepadnutí tovaru\n(spotrebiteľského balenia liehu) v prospech štátu, zabezpečeného rozhodnutím colného\núradu sp. zn. 49552/2007­6292 z 9. augusta 2007 sťažovateľovi ako vlastníkovi tovaru,\npretože v správnom konaní neboli odstránené pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu\ntovaru, vzhľadom na skutočnosť, že vlastníkom (sťažovateľom) nebol riadne preukázaný\npôvod a spôsob nadobudnutia predmetného tovaru (spotrebiteľského balenia liehu\nv celkovom počte 636 kusov). Colné riaditeľstvo rozhodnutím sp. zn. 26308/2009\nz 13. januára 2011 potvrdilo rozhodnutie colného úradu sp. zn. 15158/2009­6292\nz 20. marca 2009.\n3. Sťažovateľ v konaní pred všeobecnými súdmi, ako aj v priebehu daňového konania\npoukazoval na nezákonnosť postupu pri zabezpečovaní liehu, pretože v rozhodnutí o\nzabezpečení sp. zn. 49552/2007­6292 z 9. augusta 2007 colný úrad uviedol ako dôvod\nzabezpečenia neurčitú formuláciu, že „spotrebiteľské balenia liehu súvisia s porušením\ndaňových predpisov“, pričom konštatoval, že podľa predloženej faktúry č. 35/06/07\nz 18. júna 2007 bol tovar nadobudnutý od právnickej osoby TATRA­el, s. r. o,\n2\n\nRužomberok. Sťažovateľ uvádza, že zo strany správcu dane neboli pri vykonávaní\nzabezpečenia oznámené konkrétne dôvody zabezpečenia tovaru colným úradom, pričom\nzákonný postup predpokladá uviesť dôvody zabezpečenia [sťažovateľ poukázal na § 14a ods.\n2 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách\nv sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.\n511/1992 Zb.)], uvedenie pochybností o tovare, a výzva určená daňovému subjektu na\nodstránenie konkrétnych pochybností, ktoré deklaroval správca dane (§ 29 ods. 8 zákona č.\n511/1992 Zb.). Sťažovateľ namieta, že nielenže neboli oznámené konkrétne dôvody\nzabezpečenia (za konkrétny dôvod zabezpečenia nemožno podľa mienky sťažovateľa\npovažovať vadný odkaz na podozrenie z porušovania daňových predpisov), ale neboli jasne\na zrozumiteľne formulované ani pochybnosti, ktoré má sťažovateľ odstraňovať. V danej\nprávnej veci však nejde podľa úsudku sťažovateľa o akékoľvek dôvody a pochybnosti, ale o\ndôvody a pochybnosti, ktoré mal colný úrad o nadobudnutí liehu podľa v tom čase platného\na účinného zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona\nč. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 105/2004 Z. z.). Sťažovateľ na tomto mieste\ndoplnil, že správne konanie nebolo začaté na základe jeho návrhu, ale bolo začaté z úradnej\npovinnosti podľa § 2 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb.\n4. Podľa sťažovateľa v prípade začatia konania z vlastného podnetu správcu dane\ntento začne konanie, vymedzí jeho predmet s cieľom overiť podklady potrebné pre správne a\núplné zistenie (spotrebnej) dane. V rozhodnutí o zabezpečení teda musí podľa presvedčenia\nsťažovateľa správca dane oznámiť svoje konkrétne dôvody zabezpečenia a konkrétne\npochybnosti o nadobudnutí liehu v súlade so zákonom č. 105/2004 Z. z. a vyzvať daňový\nsubjekt na odstránenie týchto konkrétne vyjadrených pochybností (§ 29 ods. 8 zákona č.\n511/1992 Zb.), inak tovar prepadne v prospech štátu. V prípade konania začatého ex offo je\npodľa sťažovateľa procesná iniciatíva v rukách správcu dane, pričom musí dbať, aby\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo\nnajúplnejšie. Ide tu o rovinu „nachádzania“, keď podľa názoru sťažovateľa správca dane\n3\n\nzisťuje, či daňová povinnosť vôbec vznikla a ak vznikla, zisťuje a overuje podklady pre\nsprávne určenie dane. V uvedenom kontexte podľa mienky sťažovateľa ako nesprávny\nvyznieva záver, v ktorom krajský súd osobitne poukázal na § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992\nZb., podľa ktorého dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte, a ktorý v celom konaní\nokrem spochybňovania postupu colného úradu a dôvodov zabezpečenia spotrebiteľských\nbalení liehu, ako aj žiadosti, aby preveril prevod liehu od začiatku podľa kúpnej zmluvy,\nnemal žiadne návrhy na vykonanie dôkazov, a teda dôkazné bremeno neuniesol.\nS uvedeným záverom sa stotožnil aj najvyšší súd, ktorý uviedol, že dôkazná povinnosť nie je\nna správcovi dane ani na žalovanom, ale na žalobcovi (sťažovateľovi). Dokazovanie\nzo strany colného úradu podľa názoru všeobecných súdov slúži až na následnú verifikáciu\nskutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Tento záver považuje\nsťažovateľ za nesprávny, pretože dôkazné bremeno v danej právnej veci, teda pri konaní\nzačatom ex offo, nie je na daňovom subjekte, a rovnako za neprijateľný považuje záver,\npodľa ktorého správca dane iba následne verifikuje dôkazy predkladané daňovým\nsubjektom.\n5. Nadväzujúc na uvedené, sťažovateľ dopĺňa, že povinnosť uniesť dôkazné bremeno\no vlastných tvrdeniach daňového subjektu platí v tých etapách daňového konania, keď\nskutkovým základom je tvrdenie daňového subjektu o jeho daňovej povinnosti, ťažiskovo vo\nvyrubovacom konaní (§ 38 zákona č. 511/1992 Zb.), keď je predkladané daňové priznanie,\nv ktorom daňový subjekt tvrdí skutočnosti relevantné pre určenie dane a je povinný podľa §\n29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. toto tvrdenie v prípade pochybností preukázať. V konaní\nzačatom z úradnej povinnosti však uvedené podľa sťažovateľa neplatí. V tomto konaní je\nprocesná iniciatíva na správcovi dane, ktorý vedie daňové konanie, vyhľadáva dôkazy,\nvykonáva dokazovanie v súlade so základným cieľom správy dane správne zistiť a určiť daň\n(v rovine nachádzania) a zabezpečiť ich úhradu (v rovine platobnej). Viazaný je pritom\npodľa sťažovateľa povinnosťou podľa § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., t. j. dbať, aby\nskutočnosti rozhodné pre správne určenie dane boli zistené čo najúplnejšie, čo v konečnom\ndôsledku znamená povinnosť a zodpovednosť správcu dane nielen za spravodlivé konanie,\n4\n\nale aj za jeho spravodlivý výsledok. Daňový subjekt v konaní ex offo podľa sťažovateľa\nnepreukazuje to, čo tvrdí správca dane. V tomto kontexte sa sťažovateľ nestotožňuje so\nzávermi všeobecných súdov, podľa ktorého tým, že žalobca predložil „iba“ faktúru\nvystavenú spoločnosťou TATRA­el, s. r. o., neuniesol dôkazné bremeno.\n6. Podľa sťažovateľa v daňovom konaní v procese dokazovania nebol dodržaný\nzákonný postup podľa § 2 ods. 1 v spojení s § 29 zákona č. 511/1992 Zb. a bolo porušené\nsťažovateľovo právo na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 48 ods. 2\nústavy a čl. 6 dohovoru.\n7. Ďalej sťažovateľ poukázal, že správca dane vykonal dokazovanie faktúrou\nč. 35/06/07 z 18. júna 2007, zápisnicou o podanom vysvetlení č. k. 49421/2007­6292\nz 9. augusta 2007, odpoveďou Colného úradu Žilina na dožiadanie č. k. 24648/2009­6038\nz 11. júna 2009, zápisnicou o ústnom pojednávaní s\n\nč. k. 37924/2007­\n\n6038 z 10. augusta 2007, zápisnicou o ústnom pojednávaní s\n\nč. k.\n\n37925/2007­6038 z 10. augusta 2007. Sťažovateľ k jednotlivým dôkazným prostriedkom\nuviedol viacero námietok, pričom za najpodstatnejšiu možno označiť tú, podľa ktorej tým,\nže výsluch\n\n, ako aj\n\nsa uskutočnil bez prítomnosti\n\nsťažovateľa, bol sťažovateľ ako daňový subjekt ukrátený na svojom práve klásť svedkom\notázky pri ústnom pojednávaní garantovanom § 15 ods. 5 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb.\na boli porušené základné práva garantované čl. 46 a čl. 48 ústavy a právo podľa čl. 6\ndohovoru. Podľa sťažovateľa proces obstarávania a vykonávania dôkazov správcom dane\nvykazoval nedostatky, ktoré mali za následok, že skutkový stav nebol zistený spoľahlivo,\nčo malo vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Krajský súd, ako aj najvyšší súd sa podľa\nsťažovateľa\n\ns\n\nnámietkami\n\nnedostatočne\n\nzisteného skutkového stavu\n\nnestotožnili\n\na sťažovateľovi v konaní pred súdmi neposkytli ochranu pred nezákonným rozhodnutím\nsprávneho orgánu. Colný úrad vykonával a viedol dokazovanie podľa sťažovateľa tým\nspôsobom, že jeho zistenia v konečnom dôsledku neviedli k zisteniu, že daňový subjekt\nnepreukázal pôvod a spôsob nadobudnutia liehu v súlade so zákonom č. 105/2004 Z. z., ale\nzistil skutočnosti zakladajúce podozrenie z iných porušení daňových predpisov,\n5\n\nzakladajúcich vznik daňovej povinnosti podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z. z.) a zákona č. 222/2004\nZ. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“),\nčiže ide o chybu dokazovania spočívajúcu v „neznalosti spornej otázky“. S touto námietkou\nsa podľa názoru sťažovateľa všeobecné súdy nijako nevysporiadali.\n8. Pokračujúc vo svojej sťažnosti, sťažovateľ uviedol, že v daňovom konaní nebolo\npreukázané, že spotrebiteľské balenia liehu boli neoznačené, a teda ich predaj na daňovom\núzemí bol zakázaný. Naopak, v celom konaní nebolo spochybnené, že spotrebiteľské\nbalenia liehu boli označené „pravými“ kontrolnými známkami, tieto obsahovali\nidentifikačné znaky požadované právnymi predpismi. Rovnako nebolo podľa sťažovateľa\nzistené, že spotrebiteľské balenia liehu boli označené pretrhnutou kontrolnou známkou,\nresp. nenachádzala sa na nich kontrolná známka. Z tohto hľadiska boli prepadnuté\nspotrebiteľské balenia liehu právne i fakticky perfektné a spôsobilé na ich predaj na\ndaňovom území. Sťažovateľ konštatuje, že spotrebná daň už bola odvedená pri ich uvedení\ndo daňového voľného obehu (ide o jednorazovú spotrebnú daň), tovar pri ďalšom predaji nie\nje spotrebnou daňou zaťažený. Zákon č. 105/2004 Z. z. podľa názoru sťažovateľa\nnepredpisuje, aké doklady má daňový subjekt predkladať, a ktoré by preukazovali spôsob\nnadobudnutia tovaru. Sťažovateľ predložil v daňovom konaní faktúru, ktorá obsahovala\npodľa jeho presvedčenia všetky náležitosti daňového dokladu podľa § 71 zákona o DPH.\nTeda výzve colného úradu na preukázanie skutočností vyhovel. Podľa sťažovateľa\nrozsiahlym dokazovaním však colný úrad nepreukázal skutočnosť, že sťažovateľ\nnepreukázal pôvod a spôsob nadobudnutia liehu v súlade so zákonom č. 105/2004 Z. z., čo\nby v konečnom dôsledku z hľadiska účelu správy daní znamenalo daňový únik na\nspotrebnej daní z liehu, ale preukázal podozrenie z porušenia daňových predpisov na úseku\ndaní z príjmov a dane z pridanej hodnoty, na čo sťažovateľ neúspešne poukazoval\nv priebehu konania. Na základe vykonaného dokazovania dospel správca dane\nk nesprávnym skutkovým záverom, ktoré vedú k záverom, že spoločnosť TATRA­el, s. r. o.,\nje podozrivá z porušení daňových predpisov pri dani z príjmov a dani z pridanej hodnoty,\n6\n\nale nijako nevedú k záverom, že sťažovateľ nepreukázal pôvod a spôsob nadobudnutia liehu\nv súlade so zákonom č. 105/2004 Z. z. Spôsob, akým bolo vykonané dokazovanie colnými\norgánmi a závery z neho, ktoré vyústili do rozhodnutia o prepadnutí tovaru, svedčí podľa\nsťažovateľa o tom, že colný úrad neposkytol právnu ochranu tomu, kto nadobudol\nspotrebiteľské balenie liehu, ktoré bolo riadne označené zákonom určenými kontrolnými\nznámkami, kto riadne za tovar zaplatil a túto obchodnú operáciu mal aj riadne zaúčtovanú\nvo svojej evidencii, a odviedol štátu DPH a daň z príjmu.\n9. Sťažovateľ tvrdí, že právne závery najvyššieho súdu vo všetkých bodoch v spojení\ns rozsudkom krajského súdu sú neodôvodnené a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné a majú za následok porušenie základných práv a slobôd. Sťažovateľovi bolo\nuložené prepadnutie tovaru ako opatrenie na zamedzenie daňových únikov na spotrebnej\ndani z liehu z dôvodu, že sťažovateľ nepreukázal pôvod a spôsob nadobudnutia liehu,\npričom správca dane spoľahlivo a procesne perfektným spôsobom nevyvrátil tvrdenia\nsťažovateľa o nadobudnutí liehu. Rozhodnutím colných orgánov bolo podľa sťažovateľa\nzasiahnuté do jeho základného práva na spravodlivý proces garantovaného čl. 46 a čl. 48\nústavy a práva podľa čl. 6 dohovoru z už dôvodov uvedených a tiež bolo porušené jeho\nzákladné právo garantované v čl. 20 ústavy. Sťažovateľ tvrdí, že najvyšší súd ani krajský súd\nmu neposkytli ústavou garantovanú právnu ochranu v požadovanej kvalite.\n10. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„Právo sťažovateľa vo veci porušenia jeho práva na domáhanie sa svojho práva\npodľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd Najvyšším súdom vo veci, sp. zn. 3 Sžf /52/2012 porušené bolo.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.\n3 Sžf/52/2012 zo dňa 11. septembra 2012.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia\nadvokátovi\n\nvo výške 254,32 € (1 úkon 127,16 € x 2 právne\n\núkony podľa § 11 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) a 15,26 € režijný paušál (2 x 7,63 €) spolu\n269,58 + 53,92 DPH spolu 323,50 EUR do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“\n7\n\nII.\n11. Najvyšší súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok krajského súdu sp. zn.\n3 S 9/2011 z 21. februára 2012.\n12. Napadnutý rozsudok najvyšší súd odôvodnil týmito závermi: «Z obsahu\npredloženého súdneho a administratívneho spisu najvyšší súd zistil skutkový stav tak, ako je\npodrobne uvedený v rozsudku krajského súdu a z ktorého vyplýva nasledovné: Colný úrad\nPrešov ako prvostupňový správny orgán vydal dňa 20. marca 2009 rozhodnutie\nč. 15158/2009­6292 o prepadnutí tovaru v prospech štátu ­ spotrebiteľského balenia liehu:\na to 1/ BOROVIČKA, objem v litroch 1,0, 40% alkoholu, počet kusov SBL 302, 2/ RUN,\nobjem v litroch 1,0, 40% alkoholu, počet kusov SBL 166, 3/ BRATISLAVSKÁ VODKA\nJEMNÁ, objem v litroch 1,0, objem alkoholu 40%, počet kusov SBL 168, ktoré boli\nzabezpečené rozhodnutím Colného úradu Prešov zn. 49552/2007­6292 zo dňa 09.08.2007\n(nadobudlo právoplatnosť dňa 14.09.2007), fyzickej osobe ­ podnikateľovi\n, trvalý pobyt\n\n, ako vlastníkovi predmetného\n\ntovaru, pretože v konaní neboli odstránené pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru\nvzhľadom na skutočnosť, že vlastníkom nebol riadne preukázaný pôvod a spôsob\nnadobudnutia tovaru.\nNa základe podaného odvolania žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 26308/2009\nzo dňa 13. januára 2011 rozhodnutie Colného úradu Prešov podľa § 48 ods. 5 zákona\nč. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave finančných orgánov\nv znení neskorších predpisov ... potvrdil.\nColné orgány zistili tieto skutočnosti: Dňa 08.08.2007 Colný úrad Prešov, SCÚ\nPoprad vykonal daňový dozor u žalobcu v mieste jeho podnikania a kontrolou skladových\npriestorov, garáží pri ulici\n\nzistil, že v skladovom priestore ­ garáž\n\nskladuje uvedené SBL označené kontrolnými známkami, ktoré pravdepodobne unikli\nspoločnosti INTERVIN, spol. s.r.o., Panská 13 (od 24. augusta 2006 Mierová 1),\nBratislava. Žalobca na preukázanie pôvodu a spôsobu nadobudnutia predmetných balení\n8\n\npredložil faktúru č. 35/06/07 zo dňa 18.06.2007, ktorou preukazoval nadobudnutie\nspotrebiteľských balení liehu od spoločnosti TATRA­el, s.r.o., Bernoláka 5158, 034 01\nRužomberok. Výrobcom SBL podľa etikiet bola právnická osoba INTERVIN, s.r.o., Prietrž.\nColný úrad Prešov vykonal dokazovanie dožiadaním, miestnym zisťovaním, preveroval\nzískané informácie prostredníctvom jediného spoločníka a konateľa spoločnosti TATRA­el,\ns.r.o.,\n\n, ktorý uviedol, že mu meno spoločnosti TATRA­el, s.r.o., nič\n\nnehovorí, nevie že takáto spoločnosť vôbec existuje, ani že je konateľom nejakých\nspoločností, podpis na faktúre č. 0256/2007 nie je jeho, žiadne účtovné doklady mu\nodovzdané neboli, nikdy neobchodoval s alkoholom a ani nesplnomocnil žiadnu osobu, aby\nkonala namiesto neho. Poprel teda akékoľvek obchodovanie so spotrebiteľskými baleniami\nliehu, resp. vyvíjania akejkoľvek podnikateľskej činnosti. Na preverenie boli predložené aj\nfaktúry č. 33/05/07 zo dňa 29. mája 2007 a č. 29/04/07 zo dňa 10. apríla 2007, ktoré mali\nbyť vystavené spoločnosťou TATRA­el, s.r.o. a faktúra č. 2007149 zo dňa 20. júna 2007,\nktorú mal vystaviť daňový subjekt\n, všetky faktúry vykazujú evidentné znaky zhody s preverovanou faktúrou č. 35/06/07\nzo dňa 18.06.2007 (forma faktúry, príjmového dokladu, písmo, odstupy písma, ako aj\nveľkosť písma v hlavičke faktúry, zvýraznenie písma v rovnakých častiach faktúr...), avšak\npodľa bližšieho popisu predmetných faktúr je zrejmé, že boli vystavené rôznymi osobami,\nktoré nemajú oprávnenie konať za dané spoločnosti. Dožiadaním boli preverované aj\nobchodné aktivity spoločnosti TATRA­el, s.r.o., Ružomberok, pričom bolo zistené, že táto\nspoločnosť na adrese jej sídla Bernoláka 5158/6 Ružomberok nesídli, od 15.01.2007 slúži\nako daňový subjekt, ktorého identifikačné údaje zneužíva neznáma osoba a fiktívnymi\núčtovnými dokladmi pokrýva dodávky spotrebiteľských balení liehu vyrobených a\noznačených kontrolnou známkou spoločnosti INTERVIN, spol. s r.o., Bratislava. Správne\norgány dospeli k záveru, že majiteľ alebo držiteľ tovaru neodstránil pochybnosti, ktoré\nviedli k zabezpečeniu tovaru tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 14a ods. 3 zákona č.\n511/1992 Zb. a neuniesol dôkazné bremeno, pretože vierohodne nepreukázal subjekt, ktorý\ndodal tovar a ani pôvod a spôsob jeho nadobudnutia. ...\nÚlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej\nhlavy piatej časti O.s.p. (upravujúcej „Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam\n9\n\na postupom správnych orgánov“) preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného,\nktorým bol žalobcovi s konečnou platnosťou prepadnutý tovar v prospech štátu.\nNajvyšší súd z odvolania zistil, že žalobca neuvádza žiadne nové právne relevantné\ntvrdenia a ani nepredkladá, resp. nenavrhuje žiadne dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú\nsprávnosť rozsudku krajského súdu. Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa nesprávneho\nvyhodnotenia skutkových a právnych záverov prvostupňovým súdom, odvolací súd po tom,\nako sa oboznámil s obsahom predloženého súdneho a administratívneho spisu dospel\nk záveru, že rozsudok krajského súdu je vecne správny a s poukazom na vyššie citované\nustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením, ktoré je\núplné, výstižné, reagujúce na všetky námietky žalobcu, a preto nebude opakovať pre\núčastníkov konania známe fakty, a len na doplnenie dodáva.\nV danej veci rozhodujúce je, či žalobca preukázal alebo nepreukázal právne\nrelevantným spôsobom pôvod a spôsob nadobudnutia spotrebiteľských balení liehu ak tvrdí,\nže za jediný a vierohodný dôkaz považujú správne orgány skutočnosť, že doklad, t.j. faktúra\nč. 35/06/07 dňa 18.06.2007, bol vystavený osobou, konateľom a spoločníkom daňového\nsubjektu TATRA­el, s.r.o., ktorý sa nachádzal vo vyšetrovacej väzbe a nesplnomocnil žiadnu\nosobu, aby konala namiesto neho, teda ako jediná oprávnená osoba nemohol za spoločnosť\nkonať a doklad vystaviť. Naviac brat žalobcu vo svojej výpovedi uviedol, že osoby, od\nktorých SBL prevzal nepozná, nevie ich identifikovať.\nV rámci dokazovania vykonávaného v súlade s § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb.\nsprávny orgán nestaval na nepodložených domnienkach, ale právne závery rozhodnutia\npodložil konkrétnymi dôkazmi, výpoveďami, listinami. Výpovedná hodnota dokladov\npredložených žalobcom bola spochybnená, preto v konaní neuniesol dôkazné bremeno (§ 29\nods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.). Dôkazná povinnosť nie je na správcovi dane, ani na\nžalovanom, ale na žalobcovi. Colné orgány spochybnili dodanie tovaru daňovým subjektom\nTATRA­el, s.r.o., preto ak žalobca tvrdil, že tovar od neho nakúpil, bolo jeho povinnosťou\nskutočnosť, že tovar dodala osoba uvedená na predkladanej faktúre aj preukázať. Nestačí\nlen preukázanie samotného daňového dokladu ako takého. Dokazovanie zo strany colného\núradu slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým\nsubjektom. ...\n10\n\nRozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu obsahujú všetky\nzákonom požadované náležitosti, žalovaný pri hodnotení dôkazov postupoval v medziach\nzákona a logického uvažovania, dôkazy hodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na\nvšetko, čo v konaní vyšlo najavo, v zmysle zásady zakotvenej v ustanovení § 2 zákona\nč. 511/1992 Zb. Vierohodnosť, správnosť a úplnosť dokladov ­ faktúry č. 35/06/07 zo dňa\n18.06.2007, ktorou žalobca preukazoval nadobudnutie SBL od spoločnosti TATRA­el, s.r.o.,\nbola spochybnená a vyvrátená, pretože subjekt uvedený na dokladoch nebol totožný\nso skutočným dodávateľom tovaru.\nPostup a rozhodnutie správnych orgánov, ako aj krajského súdu, ktorý nezistil dôvod\nna zrušenie rozhodnutia pre nedostatočne zistený skutkový stav a nestotožnil sa ani\ns námietkou, že konanie bolo účelové, je správny a konformný so zákonom č. 511/1992 Zb.\na zákonom č. 105/2004 Z. z.. Colné orgány vydali rozhodnutie na základe dostatočne\nzisteného skutkového stavu a je odôvodnené tak, že poskytuje skutkovú a právnu oporu\nvýroku rozhodnutia.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok\nkrajského súdu ako vecne správny a v súlade so zákonom podľa § 250ja ods. 3 veta druhá\nO.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.»\nIII.\n13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\n\n11\n\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n14. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej\nprijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09, IV. ÚS\n35/02).\nIV.\n15. Predmetom sťažnosti je námietka sťažovateľa, že najvyšší súd neposkytol ochranu\njeho ústavným právam, keď sa nevysporiadal so skutočnosťou, že správne orgány (i)\nrozhodli o prepadnutí tovaru vo vlastníctve sťažovateľa bez náležitého zistenia skutkového\nstavu, (ii) pri rozhodovaní nezohľadnili námietky sťažovateľa predložené počas správneho\nkonania, (iii) neumožnili sťažovateľovi byť prítomným pri výpovedi svedkov a (iv) preniesli\nv nesúlade so zákonom č. 511/1992 Zb. dôkazné bremeno na sťažovateľa.\n\n12\n\n1. K rozsahu namietaného porušenia ústavných práv\n16. Ústavný súd považuje za potrebné sa v prvom rade vysporiadať s rozsahom\nnamietaného porušenia označených ústavných práv v petite a odôvodnení sťažnosti.\n17. Z obsahu sťažnosti je možné vyčítať, že sťažovateľ označil viaceré články ústavy\n(čl. 20, čl. 46, čl. 48), k porušeniu ktorých malo dôjsť vydaním napadnutého rozsudku\nnajvyššieho súdu. K viacerým z nich (čl. 20 a čl. 48 ústavy) však neuvádza podrobnejšiu\nargumentáciu a ani sa v petite sťažnosti nedomáha vyslovenia ich porušenia.\n18. Reflektujúc tieto skutočnosti, ústavný súd posúdil sťažnosť s ohľadom na v petite\nnamietané porušenie základného práva garantovaného čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva v čl. 6\nods. 1 dohovoru, ktorých sa týka aj samotná argumentácia sťažovateľa predložená v obsahu\nsťažnosti.\n2. K relevantnej právnej úprave\n19. V záujme komplexného pohľadu na problematiku je korektné upozorniť, že\nproblematiku v intenciách v rekapitulácii uvedeného skutkového stavu k dnešnému dňu\nreguluje primárne zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“),\nkonkrétne § 40 až § 42 (zabezpečenie veci a prepadnutie veci), ktorý nahradil zákon\nč. 511/1992 Zb. (§ 14a zákona č. 511/1992 Zb. korešponduje s § 40 až § 42 daňového\nporiadku), a zároveň zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 530/2011 Z. z.“), ktorý nahradil zákon\nč. 105/2004 Z. z.\n3. Všeobecne k princípom základného práva na súdnu ochranu a práva na\nspravodlivé súdne konanie\n13\n\n20. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený.\n21. Pri rozhodovaní orgánov verejnej moci (t. j. aj súdov) o právach a povinnostiach\nfyzických osôb a právnických osôb v konkrétnom právom upravenom procese je\nnevyhnutné akcentovať princípy demokratického právneho štátu formujúce každé konanie.\nTieto princípy nachádzame v ústave v čl. 46 a nasl. ústavy (právo na súdnu a inú právnu\nochranu), ako aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru (právo na spravodlivý proces).\n22. Článok 46 ods. 1 ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené\nkonanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej\nochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu zakotvených v čl. 46 až čl. 50 ústavy (porov. I. ÚS 117/05). Podľa stálej\njudikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj\npráva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) zaručiť každému prístup k súdu, čomu\nzodpovedá povinnosť všeobecného súdu viazaného procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi\npredpismi, dodržiavanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu, vo veci konať\na rozhodnúť (porov. II. ÚS 88/01). Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým\n14\n\na právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané\na umožnené\n\nprocesné\n\núkony\n\núčastníka\n\nprimeraným,\n\nzrozumiteľným\n\na\n\nústavne\n\nakceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov.\nv tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07), najmä\ns ustanovením § 157 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov, v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia rozsudku.\n23. Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych\ngarancií procesnej povahy je, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a z ktorého musí byť bez ohľadu na to, či sa\nodvolací (prípadne dovolací) súd stotožní a inkorporuje odôvodnenie rozhodnutí inštančne\nnižších súdov, zrejmé, že sa zaoberal a vyjadril k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na\nním prejednávanú vec a neuspokojil sa bez ďalšieho so závermi inštančne nižších súdov\n[porov. napr. Helle v. Fínsko, č. 20772/92, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) z 19. 12. 1997, bod 60; Rajkovič v. Chorvátsko, č. 50943/99,\nrozhodnutie ESĽP o prijateľnosti z 3. 5. 2001, bod 2].\n24. K čl. 46 ods. 2 ústavy ústavný súd konštatuje, že táto ústavná norma upravuje\nprimárne právo toho, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu\nverejnej správy, obrátiť sa pri zákonom (najmä Občianskym súdnym poriadkom) splnených\npodmienok na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia. Výklad ustanovení\nObčianskeho súdneho poriadku zo strany súdu pri rozhodovaní o splnení podmienok na\npodanie žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy musí\nrešpektovať ústavné garancie práva na súdnu ochranu. Pri samotnom prieskume rozhodnutia\norgánu verejnej správy správnym súdom sa uplatňujú princípy vyplývajúce z čl. 46 ods. 1\nústavy (porov. napr. IV. ÚS 102/08).\n\n15\n\n25. Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych\nzáverov, pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.\n4. K námietke nedostatku náležitého zistenia skutkového stavu\n26. Podľa sťažovateľa najvyšší súd pochybil, keď nereflektoval skutočnosť, že\nsprávne orgány rozhodli vo veci sťažovateľa bez náležitého zistenia skutkového stavu.\n27. V daňovom konaní sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov\na správca dane je povinný riadne zistiť skutkový stav veci a preveriť skutkové tvrdenia\nuvádzané daňovým subjektom, prípadne odstrániť procesné pochybenia, ktoré vykonal\nsprávca dane počas daňovej kontroly. Daňové konanie je svojou povahou správnym\nkonaním a vzťahujú sa naň zásady činnosti orgánov verejnej správy, ale je možné\nidentifikovať aj jednotlivé procesné zásady daňového konania (porov. Vernarský, M.\nProcesné zásady daňového konania. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach,\n2009. s. 11, 24 – 25 a nasl.).\n28. Daňové konanie ovláda zásada objektívnej pravdy, avšak je na správcovi dane\nvykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom\ndokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce\nz realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na\nskutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy\ndaní a v priebehu konania.\n29. Z rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že colný úrad v priebehu správneho\n(daňového) konania, súčasťou ktorého bol vykonaný daňový dozor (§ 45 zákona č. 105/2004\nZ. z.), vykonal dokazovanie okrem listinných dôkazov aj dožiadaním Colného úradu Žilina\nz 26. novembra 2007 o vykonanie miestneho zisťovania na preverenia dokladu – faktúry č.\n35/06/07 z 18. júna 2007, ako aj dožiadaním Colného úradu Nitra z 11. januára 2009.\n16\n\nDožiadaný Colný úrad Žilina vypočul 10. augusta 2007 svedka\n\n, ktorý sa od\n\n24. apríla 2007 nachádzal v tom čase vo vyšetrovacej väzbe a ktorý sa podľa listín\nuložených v obchodnom registri Okresného súdu Žilina 15. januára 2007 stal jediným\nspoločníkom a konateľom spoločnosti TATRA­el, s. r. o., ktorá vydala označenú faktúru\npredloženú správnemu orgánu (správcovi dane). Colný úrad Žilina zároveň zaslal vo svojej\nodpovedi colnému úradu z 3. januára 2008 aj vyjadrenie a popis zistení, ku ktorým dospel\nna základe preverovania listinných dôkazov (faktúr) a obchodných aktivít spoločnosti\nTATRA­el, s. r. o. Ďalej mali správne orgány k dispozícii aj zápisnicu o výsluchu\n(bývalý spoločník spoločnosti TATRA­el, s. r. o.) z 10. augusta 2007,\nktorý vykonal Colný úrad Žilina.\n30. Colné riaditeľstvo (prerokúvajúce odvolanie sťažovateľa proti rozhodnutiu\ncolného úradu) vychádzalo pri vydaní rozhodnutia aj z listín zaslaných colnému úradu\nv dňoch 1. júna 2009, 3. júna 2009 a 28. mája 2009 Krajským riaditeľstvom Policajného\nzboru v Žiline, odborom ekonomickej kriminality, týkajúcich sa vystavených faktúr\nspoločnosťou TATRA­el, s. r. o., výpovedí svedkov, podanej obžaloby a informácií o vedení\ntrestného stíhania pre únik 996 900 kusov kontrolných známok a následný predaj\nspotrebiteľských balení liehu, ktoré boli týmito kontrolnými známkami označené.\n31. Tieto skutočnosti všeobecné súdy pri preskúmavaní rozhodnutí správnych\norgánov akcentovali v odôvodneniach svojich rozhodnutí (rozsudkov). Všeobecné súdy\nsvoje závery formulovali aj na základe poznatkov získaných z administratívneho spisu\n(s. 11 a nasl. rozsudku krajského súdu). Poznatky získané v priebehu daňového konania\na skutkový stav ustálený správnymi orgánmi, ako aj jeho vyhodnotenie týmito správnymi\norgánmi najvyšší súd (ako aj krajský súd) akcentoval, posúdil a vyvodil závery obsiahnuté\nv napadnutom rozsudku.\n32. Ústavný súd je toho názoru, že napadnutý rozsudok najvyššieho súdu nemožno\noznačiť za arbitrárny v tom smere, že by závery ním formulované boli zjavne nelogické\n17\n\ns ohľadom zistený skutkový stav alebo že by napadnutý rozsudok nereflektoval ťažiskové\nskutočnosti dôležité pre riadne zistenie stavu veci a rozhodnutie o žalobe sťažovateľa.\n5. K nezohľadneniu námietok sťažovateľa v správnom konaní\n33. Ťažiskovými námietkami sťažovateľa v správnom (daňovom) konaní bolo\npoukázanie na faktúru a tvrdenie, že lieh nadobudol v súlade so zákonom. Uvedené\nnámietky uviedol aj v podanom odvolaní proti rozhodnutiu colného úradu.\n34. Povinnosťou správneho orgánu v prvostupňovom správnom konaní, ako aj\nv odvolacom konaní je dať odpoveď na ťažiskové argumenty účastníka konania v tom smere,\nže v odôvodnení rozhodnutia uvedie, ako sa s jednotlivými argumentmi a tvrdeniami\núčastníka vysporiadal.\n35. Za relevantné námietky je potrebné považovať všetky námietky účastníka\ndaňového konania, ak sú argumentačne podložené jeho tvrdením opierajúcim sa o zákonné\nustanovenia, alebo v nich poukazuje na skutkové súvislosti, z ktorých si vytvoril svoj\nprávny záver (porov. v tomto smere rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžf 43/2012\nz 30. mája 2013, s ktorého závermi smerujúcimi k problematike argumentácie účastníka\ndaňového konania sa ústavný súd stotožňuje).\n36. Správne orgány v odôvodnení rozhodnutí reagovali na námietky sťažovateľa\ntakto:\nPoukázali na výpoveď svedkov\n\na\n\n, na skutočnosť, že\n\njediným spoločníkom obchodnej spoločnosti TATRA­el, s. r. o., bol od 15. januára 2007\n, ktorý nemohol vystaviť faktúru č. 35/06/07 z 18. júna 2007, keďže sa\nnachádzal toho času vo väzbe, a ktorý vo výpovedi sám uviedol, že účtovné doklady mu\nneboli nikdy fyzicky odovzdané a nikoho nesplnomocnil na konanie v mene spoločnosti\nTATRA­el, s. r. o., ďalej poukázali na skutočnosť, že sídlo spoločnosti TATRA­el, s. r. o., je\n18\n\nna predmetnej faktúre uvedené nesprávne a spoločnosť TATRA­el, s. r. o., na uvedenej\nadrese nesídli. Správne orgány (najmä colné riaditeľstvo) poukázali aj na ďalšie skutočnosti\ntýkajúce sa kontrolných známok, ktorými je spotrebiteľské balenie liehu označené.\n37. Na uvedené odôvodnenie a vysporiadanie sa s námietkami sťažovateľa zo strany\nsprávnych orgánov poukázal v napadnutom rozsudku aj najvyšší súd (s. 5 až 7 napadnutého\nrozsudku), pričom sám najvyšší súd v odôvodnení napadnutého rozsudku reagoval na\nnámietky sťažovateľa.\n38. S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že napadnutý rozsudok\nnajvyššieho súdu nemožno ani v tomto ohľade označiť za arbitrárny v tom smere, že by\nzávery ním formulované boli zjavne nelogické s ohľadom zistený skutkový stav, ústavne\nneudržateľné alebo že by napadnutý rozsudok nereflektoval ťažiskové skutočnosti dôležité\npre riadne zistenie stavu veci a rozhodnutie o žalobe sťažovateľa alebo nezohľadnil tvrdenia\nsťažovateľa o nevysporiadaní sa s jeho námietkami v správnom konaní.\n6. K námietke neumožnenia prítomnosti sťažovateľa pri výpovedi svedkov\n39. Sťažovateľ uvádza, že správne orgány mu neumožnili byť pri výpovedi svedkov v\nsprávnom konaní, čím mu znemožnili reagovať na ich tvrdenia a klásť im otázky. Túto\nprocesnú chybu nereflektoval ani najvyšší súd, čím podľa sťažovateľa došlo k porušeniu\njeho ústavných práv. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na § 15 ods. 5 písm. e) zákona\nč. 511/1992 Zb. [v čase výkonu daňového dozoru a daňového konania bolo právo daňového\nsubjektu klásť svedkom otázky upravené v písm. d), pozn.].\n40. Podľa § 15 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. (účinného do 31. 8. 2007, t. j. v čase\nvýkonu daňového dozoru u sťažovateľa) daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová\nkontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo\na) na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného\n19\n\npoverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,\nb) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,\nc) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,\nd) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnom zisťovaní,\ne) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia,\nprípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,\nf) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej\ndobe.\n41. Najprv je potrebné poukázať na skutočnosť, že v rámci výkonu daňového dozoru\nu sťažovateľa [ten bol vykonaný podľa v tom čase platného a účinného § 45 zákona\nč. 105/2004 Z. z., a teda nie podľa ustanovení o daňovej kontrole v zmysle § 15 zákona\nč. 511/19912 Zb., aj keď na správu dane podľa zákona č. 105/2004 Z. z. sa v čase výkonu\ndaňového dozoru subsidiárne použil zákon č. 511/1992 Zb. (§ 49 ods. 2 zákona č. 105/2005\nZ. z. účinného do 28. 2. 2009)] sa neuskutočnilo ústne pojednávanie za prítomnosti\nsvedkov, ale miestne zisťovanie. To znamená, možnosť sťažovateľa uplatniť zákonné právo\nvo vzťahu k zamestnancovi správcu dane ani nemohla byť v tomto prípade aktivovaná,\nkeďže zamestnanec správcu v priebehu daňového dozoru (vykonaného v mieste podnikania\nsťažovateľa) nevypočúval svedkov a ani sa nekonalo ústne pojednávanie.\n42.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nk námietke\n\nsťažovateľa\n\nďalej\n\nuvádza,\n\nže\n\ncolný\n\núrad\n\nv prvostupňovom správnom konaní 27. mája 2008 a 15. augusta 2008 zaslal sťažovateľovi\nvýzvu na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam, t. j. aj výpovedi svedka\na iným zisteniam dožiadaného Colného úradu Žilina. Sťažovateľ sa prostredníctvom svojho\nprávneho zástupcu k zisteným skutočnostiam vyjadril 27. augusta 2008 a 16. septembra\n2008. Zároveň právny zástupca sťažovateľa nazrel 28. augusta 2008 do spisu. Sťažovateľovi\nteda nebolo odopreté právo reagovať na výpovede svedka a zistené skutočnosti, sťažovateľ\nmal možnosť právnej argumentácie a obrany proti tvrdeniam svedka, ako aj zisteným\nskutočnostiam.\n20\n\n43. Ďalšou podstatnou skutočnosťou je, že dožiadaný Colný úrad Žilina vykonal\nvýsluch svedkov\n\na\n\n10. augusta 2007 v rámci vlastnej\n\nčinnosti (t. j. nie na základe dožiadania colného úradu), keďže colný úrad zaslal Colnému\núradu Žilina výzvu na poskytnutie súčinnosti až 26. novembra 2007. Inak povedané, Colný\núrad Žilina viedol vlastné daňové konanie nezávisle na colnom úrade, v rámci ktorého\nvykonal ústne pojednávanie so svedkami a bolo povinnosťou Colného úradu Žilina umožniť\ndotknutým daňovým subjektom (s ktorými sa v daňovom konaní konalo alebo konať malo)\nbyť prítomní na ústnom pojednávaní (ústavný súd však v tomto konaní nehodnotí\na neuzatvára, či týmto daňovým subjektom mal byť aj sťažovateľ, keďže predmetom konania\nvšeobecných súdov nebol prieskum daňového konania vedeného Colným úradom Žilina).\n44. Hic et nunc ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľ ani v žalobe o preskúmanie\nrozhodnutí správnych orgánov, ako ani v odvolaní proti rozsudku krajského súdu\nnenamietal, že nebol prítomný pri vypočutí svedkov a nemal možnosť vyjadriť sa k zisteným\npodkladom (výpovediam svedkov). Túto námietku vzniesol prvýkrát až pred ústavným\nsúdom.\n45. Na tomto základe ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd nepochybil pri\nvydávaní napadnutého rozsudku a jeho postup v konaní a následné vydanie napadnutého\nrozsudku nemožno považovať za ústavne neudržateľné, keďže správne vyhodnotil všetky\nskutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci, ako aj námietky sťažovateľa uplatnené v tomto\nsmere v podanom odvolaní.\n7. K preneseniu dôkazného bremena na sťažovateľa\n46. Sťažovateľ taktiež kladie dôraz na argumentáciu, podľa ktorej v daňovom konaní\nzačatom ex officio nie je možné preniesť dôkazné bremeno na daňový subjekt, ale toto\nzaťažuje výlučne správcu dane (správny orgán).\n21\n\n47. Najvyšší súd v napadnutom rozsudku v priamom kontraste k sťažovateľom\nuvádzanému argumentu uviedol, že „dôkazná povinnosť nie je na správcovi dane, ani na\nžalovanom, ale na žalobcovi (t. j. sťažovateľovi, pozn.)“.\n48. Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. (účinného do 31. 8. 2007, t. j. v čase\nvýkonu daňového dozoru u sťažovateľa, ako aj v čase po 31. 8. 2007) daňový subjekt\npreukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je\npovinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný\nsprávcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť\npovinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.\n49. Ústavný súd prvotne poznamenáva, že citované ustanovenie § 29 ods. 8 zákona\nč. 511/1992 Zb. je obsiahnuté v § 29, ktoré v čase jeho platnosti a účinnosti reglementovalo\nproces dokazovania v daňovom konaní vedenom správcom dane. V procese dokazovania\npodľa zákona č. 511/1992 Zb. sa nerozlišuje, či bolo daňové konanie začaté z úradnej\npovinnosti alebo na základe návrhu (§ 2 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb.). Proces\ndokazovania podľa § 29 zákona č. 511/1992 Zb. súvisí so základnou zásadou daňového\nkonania, podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz\njednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo\nv daňovom konaní vyšlo najavo (§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.).\n50. V tomto ohľade je sťažovateľova námietka, že v prípade začatia daňového\nkonania ex officio je daňové bremeno na strane správcu dane (v smere nezaťaženia\ndaňového subjektu dôkazným bremenom), neopodstatnená. Avšak pre komplexné\nuchopenie nastoleného problému je potrebný analytickejší pohľad na obrátené dôkazné\nbremeno v daňovom konaní.\n\n22\n\n51. K dôkaznému bremenu v daňovom konaní existuje bohatá tuzemská aj\nzahraničná judikatúra, ako aj odborná spisba (k tomu pozri Kobík, J. – Šperl, J. Dokazování\nv daňovém řízení. 2. přepracované vydání. Praha: ASPI, 2005. 184 s.; Sochorová, V.\nSpecifika dokazování v daňovém řízení. Praha: C. H. Beck, 2013. 208 s.; všeobecne\nk daňovému konaniu pozri Baxa, J. et al. Daňový řad. Komentář. I. a II. díl. Praha: Wolters\nKluwer, 2011. 1793 s.; Kubincová, S. Daňový poriadok. Praha: C. H. Beck, 2015. 750 s.).\n52. Najvyšší správny súd Českej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“),\nna ktorý je vhodné v tomto momente poukázať, k problematike v rozsudku sp. zn.\n8 Afs 40/2011 z 27. januára 2012 uviedol: „Nejvyšší správní soud se k otázce rozložení\ndůkazního břemene v daňovém řízení již opakovaně vyjádřil. Ustáleně přitom judikuje, že\ndaňové řízení je postaveno na zásadě, že každý daňový subjekt má povinnost sám daň\npřiznat, nese tedy břemeno tvrzení, ale také povinnost toto své tvrzení doložit, tj. nese\ni břemeno důkazní. Daňový subjekt má povinnost prokazovat k výzvě správce daně jen ty\nskutečnosti, které sám tvrdí (nález Ústavního soudu ze dne 24. 4. 1996, sp. zn. Pl. ÚS 38/95,\nvšechna rozhodnutí tohoto soudu jsou dostupná na http://nalus.usoud.cz). Svá tvrzení\nprokazuje především svým účetnictvím a jinými povinnými evidencemi a záznamy (např.\nrozsudky Nejvyššího správního soudu ze dne 30. 1. 2008, čj. 2 Afs 24/2007­119,\nč. 1572/2008 Sb. NSS, ze dne 22. 10. 2008, čj. 9 Afs 30/2008 ­ 86, ze dne 16. 7. 2009, čj.\n1 Afs 57/2009­83, či ze dne 8. 7. 2010, čj. 1 Afs 39/2010­124, všechna rozhodnutí tohoto\nsoudu jsou dostupná na www.nssoud.cz).\nExistence účetních dokladů, tj. příjmových dokladů či faktur, byť formálně\nbezvadných, sama o sobě zpravidla ještě neprokazuje, že se operace, která je jejich\npředmětem, opravdu uskutečnila (rozsudky Nejvyššího správního soudu ze dne 28. 2. 2006,\nčj. 7 Afs 132/2004­99, ze dne 31. 12. 2008, čj. 8 Afs 54/2008­68). Správce daně proto může\nvyjádřit důvodné pochybnosti o věrohodnosti, průkaznosti, správnosti či úplnosti účetnictví\na jiných povinných záznamů. V tomto ohledu správce daně podle § 31 odst. 8 písm. c)\ndaňového řádu tíží důkazní břemeno, a to právě ve vztahu k prokázání důvodnosti jeho\npochyb. Správce daně není povinen prokázat, že údaje o určitém účetním případu jsou\nv účetnictví daňového subjektu zaznamenány v rozporu se skutečností, je však povinen\n23\n\nprokázat, že o souladu účetnictví se skutečností existují vážné a důvodné pochyby. Správce\ndaně proto musí identifikovat konkrétní skutečnosti, na jejichž základě lze mít pochybnosti\no věrohodnosti, úplnosti, průkaznosti nebo správnosti účetnictví (srov. shora zmíněné\nrozsudky čj. 2 Afs 24/2007­119, čj. 9 Afs 30/2008­86, čj. 1 Afs 39/2010­124, nález\nÚstavního soudu ze dne 29. 10. 2002, sp. zn. II. ÚS 232/02).\nPokud správce daně unese své důkazní břemeno ve vztahu k výše popsaným\nskutečnostem, je opět na daňovém subjektu, aby prokázal pravdivost svých tvrzení\na průkaznost, věrohodnost a správnost účetnictví ve vztahu k předmětnému obchodnímu\npřípadu, popř. aby svá tvrzení korigoval. Daňový subjekt přitom tyto skutečnosti prokazuje\nzpravidla jinými důkazními prostředky než vlastním účetnictvím.“\n53. Obdobné (až totožné) závery najvyšší správny súd formuloval aj v rozsudku\nsp. zn. 8 Afs 37/2009 z 30. marca 2010 alebo v rozsudku sp. zn. 1 Afs 25/2012 zo 14. júna\n2012 (porov. aj v nich citovanú prejudikatúru).\n54. Výlučne pre akademické účely a účely právnej komparatistiky je možné poukázať\naj na prax z oblasti daňového práva uplatňovanú v Spolkovej republiky Nemecko a odkázať\nna rozhodnutie Spolkového finančného súdu (Der Bundesfinanzhof) sp. zn V R 48/04 z 19.\n4. 2007, v ktorom vyslovil prelievanie dôkazného bremena v daňovom konaní týkajúcom sa\nDPH v tom zmysle, že daňový subjekt je povinný v rámci svojej povinnosti kooperácie\npreukázať dôveryhodnosť predkladaných dôkazov (pozri bod 65 uvedeného rozhodnutia;\nrozhodnutie dostupné na http://www.bundesfinanzhof.de/).\n55. S rovnakou pohnútkou ako v predchádzajúcom bode možno poukázať aj na prax\nz oblasti daňového práva uplatňovanú v právnej kultúre common law a ako príklad uviesť\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Kanady vo veci Anderson Logging Co. v. The King [1925]\nSCR 45, kde Najvyšší súd Kanady prvýkrát determinoval otázku dôkazného bremena na\nstrane daňového subjektu v daňovom (odvolacom) konaní (pozri stranu 50 citovaného\nrozhodnutia dostupného na http://scc­csc.lexum.com/scc­csc/en/nav.do; k tomu porov. aj\nInnes, W. – Moorthy, H. Onus of Proof and Misterial Assumptions: The Role and Evolution\n24\n\nof Burden of Proof in Income Tax Appeals. In: Canadian Tax Journal/Revue Fiscale\nCanadienne. 1988, Vol. 46, No. 6. p. 1196).\n56. Aplikujúc tieto závery na prerokovávanú vec sťažovateľa, je potrebné primárne\nodkázať aj na ďalšiu zákonnú právnu úpravu vzťahujúcu sa na skutkový stav\nv sťažovateľovej veci.\n57. Podľa § 14a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. (účinného v čase rozhodovanie\nsprávnych orgánov) zamestnanec správcu dane môže zabezpečiť tovar a veci nevyhnutne\npotrebné na preukázanie skutočností pri správe daní; správca dane a daňový subjekt je\npovinný zabezpečený tovar a veci riadne opatrovať. Toto opatrenie sa využije najmä vtedy,\nak chýba riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia tovaru alebo veci, ich množstva, ceny,\nkvality alebo riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo\nnákupom. Veci, ktoré nie je možné na mieste spoľahlivo zabezpečiť, môže správca dane\nna náklady ich majiteľa alebo držiteľa nechať previezť na miesto vhodné na tento účel. Ak je\nto pre dokazovanie nevyhnutné, môže zamestnanec správcu dane bezodplatne odobrať na\núčely bližšej obhliadky alebo expertízy vzorky zabezpečených vecí. Odobraté vzorky sa po\nexpertíze či obhliadke vrátia, ak to ich povaha pripúšťa. Pri zabezpečovaní tovaru a veci sa\npostupuje primerane podľa § 36.\nPodľa § 14a ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. (účinného v čase rozhodovanie správnych\norgánov) ak majiteľ alebo držiteľ tovaru alebo veci v lehote do 15 dní od právoplatnosti\nrozhodnutia o ich zabezpečení odstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru\nalebo veci, správca dane vydá rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zabezpečení tovaru alebo\nveci. Rozhodnutie je právoplatné dňom jeho vydania; proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno\nodvolať. Ak majiteľ alebo držiteľ tovaru alebo veci v lehote do 15 dní od právoplatnosti\nrozhodnutia o ich zabezpečení neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru\na veci, správca dane vydá rozhodnutie o prepadnutí tohto tovaru alebo veci v prospech štátu.\nProti rozhodnutiu o prepadnutí tovaru a veci sa možno odvolať.\n25\n\n58. V uvádzanom skutkovom stave sťažovateľ na preukázanie pôvodu nadobudnutia\ntovaru (spotrebiteľského balenia liehu) predložil správcovi dane faktúru, ktorú však správca\ndane vyhodnotil ako nevierohodnú. V tomto je potrebné poukázať na čl. 246 Smernice Rady\n2006/112 ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica“), ktorý\nukladá daňovému subjektu povinnosť zabezpečiť vierohodnosť pôvodu faktúry („Po celé\nobdobie uchovávania faktúr musí byť zaručená vierohodnosť ich pôvodu a neporušenosť ich\nobsahu, ako aj ich čitateľnosť“), teda potvrdenie totožnosti dodávateľa, resp. poskytovateľa\nalebo vyhotoviteľa faktúry. Tento článok smernice bol transponovaný do právneho poriadku\n§ 71 zákona o DPH, a tento má vplyv napríklad aj na odpočty DPH, ale aj na uvádzaný\nskutkový stav (v čase konania daňového dozoru u sťažovateľa 8. augusta 2007 bola uvedená\npovinnosť zabezpečiť vierohodnosť faktúry upravená v § 76 ods. 4 zákona o DPH, pozn).\n59. Podľa § 71 ods. 1 písm. c) zákona o DPH (znenie platné a účinné ku dňu\npredbežného prerokovania sťažnosti ústavným súdom) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa\nrozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene\ndodávateľa vyhotovila faktúru.\nPodľa § 76 ods. 4 zákona o DPH účinného do 30. septembra 2007 osoby podľa\nodsekov 1 až 3 sú povinné pri uchovávaní faktúr zaručiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť\nobsahu a čitateľnosť faktúry po celú dobu úschovy.\n60. K tomu ústavný súd nota bene poznamenáva, že daňový subjekt má možnosť\noveriť si totožnosť dodávateľa o. i. aj jednotlivými právnymi i technickými nástrojmi, ktoré\nmu na tento účel právny poriadok a činnosť orgánov verejnej správy poskytujú (obchodný\na živnostenský register, medzinárodný systém VIES, zoznam daňových subjektov\nregistrovaných pre DPH a overenie IČ DPH cez portál finančnej správy, ďalej v širšom\nporovnanie údajov na zmluvách o dodaní tovaru, objednávkových formulároch,\n\n26\n\nprepravných dokumentoch, dokumentoch o platbe, dokumentoch o prijatí tovaru, údaje\nv účtovných záznamoch a pod.).\n61. Čo sa týka povinnosti daňového subjektu uloženej § 14a zákona č. 511/1992 Zb.,\nspojitosť je možné nájsť aj v § 70 zákona o DPH, ktorý ukladá (a rovnako ukladal aj v čase\nvýkonu daňového dozoru u sťažovateľa dňa 8. augusta 2007) daňovému subjektu povinnosť\nviesť podrobné záznamy o dodaných tovaroch a službách. Inak povedané, zákon o DPH\nukladá daňovému subjektu povinnosť viesť záznamy o tovare a v rámci daňovej kontroly je\npovinný aj na ich základe preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia tovaru.\n62. Prevedené na skutkový stav v sťažovateľovej veci, pri vykonaní daňového dozoru\nsprávcom dane bol sťažovateľ povinný preukázať nadobudnutie tovaru (spotrebiteľského\nbalenia liehu) záznamom o dodanom tovare (napr. faktúrou alebo inými záznamami).\nSťažovateľ na tento účel predložil faktúru č. 35/06/07 z 18. júna 2007. V tomto okamihu\nbolo na správcovi dane, aby v prípade, že mal pochybnosti o pravosti faktúry alebo\npochybnosti o iných skutočnostiach súvisiacich s dodaným tovarom a predkladaným\nzáznamom, konkretizoval svoje zistenia, pochybnosti a výhrady. Colný úrad tak učinil\nzaslaním výzvy 27. mája 2008 a 15. augusta 2008 sťažovateľovi, v ktorej ho oboznámil\nso zistenými skutočnosťami (výpoveď svedka\n\n, skutočnosti týkajúce sa\n\nkontrolných známok, skutočnosti týkajúce sa sídla obchodnej spoločnosti TATRA­el,\ns. r. o.), na základe ktorých existovali dôvodné pochybnosti o nadobudnutí tovaru\n(spotrebiteľského balenia liehu) v súlade s predloženou faktúrou. V tomto momente konania\nbolo na sťažovateľovi, aby preukázal svoje tvrdenia o pravosti faktúry a spôsobe\nnadobudnutia tovaru od konkrétneho dodávateľa, a teda preukázal vierohodnosť a správnosť\núčtovníctva vo vzťahu k predmetnému obchodnému prípadu aj inými dôkaznými\nprostriedkami než vlastným účtovníctvom a záznamami. Sťažovateľ však vo svojom\nvyjadrení poukázal len na nevierohodnosť výpovede svedka, nezrovnalosti so zápisom\nv obchodnom registri, hypotézu o potenciáli tretej osoby konať za obchodnú spoločnosť.\n\n27\n\nTieto tvrdenia však správne orgány vyhodnotili ako nedostatočné na preukázanie pôvodu\na spôsobu nadobudnutia tovaru.\n63. S týmito závermi sa v konečnom dôsledku stotožnil aj najvyšší súd v napadnutom\nrozsudku. Podľa ústavného súdu nemožno napadnutému rozsudku v tomto smere vytknúť\nlakonickosť ani strohosť vo vzťahu k právnej problematike dokazovania v daňovom konaní\nv spojitosti s vecou sťažovateľa, keďže najvyšší súd výstižne k tejto právnej otázke uviedol:\n„V rámci dokazovania vykonávaného v súlade s § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. správny\norgán nestaval na nepodložených domnienkach, ale právne závery rozhodnutia podložil\nkonkrétnymi dôkazmi, výpoveďami, listinami. Výpovedná hodnota dokladov predložených\nžalobcom bola spochybnená, preto v konaní neuniesol dôkazné bremeno (§ 29 ods. 8\nzákona č. 511/1992 Zb.). Dôkazná povinnosť nie je na správcovi dane, ani na žalovanom,\nale na žalobcovi. Colné orgány spochybnili dodanie tovaru daňovým subjektom TATRA­el,\ns.r.o., preto ak žalobca tvrdil, že tovar od neho nakúpil, bolo jeho povinnosťou skutočnosť,\nže tovar dodala osoba uvedená na predkladanej faktúre aj preukázať. Nestačí len\npreukázanie samotného daňového dokladu ako takého. Dokazovanie zo strany colného\núradu slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým\nsubjektom.“ Pravdou je, že právnym záverom najvyššieho súdu chýba vo vzťahu k právnej\notázke dôkazného bremena na strane daňového subjektu analytickejšie pozadie utvárania\nprávneho názoru najvyššieho súdu a podloženie jeho záverov odkazom na konkrétne\nzákonné povinnosti daňového subjektu v daňovej oblasti, avšak toto konštatovanie nerobí\nz napadnutého rozsudku najvyššieho súdu arbitrárne, eventuálne neústavné rozhodnutie.\n64. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je aj z pohľadu už popísaných záverov\nústavne udržateľný a neexistuje v tomto smere ústavne relevantný dôvod na vyslovenie\nporušenia ústavných práv sťažovateľa po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.\n8. K namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru\n\n28\n\n65. Právna vec sťažovateľa sa týka rozhodovania správnych orgánov v daňovom\nkonaní. V tomto smere je potrebné odkázať na judikatúru ESĽP týkajúcu sa aplikácie čl. 6\nods. 1 dohovoru, ktorý vylučuje jeho aplikáciu na veci daňové z dôvodu, že tvoria súčasť\njadra výsad verejnej moci (hard core of public­authority prerogatives) (porov. Jussila\nv. Fínsko, č. 73053/01, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 23. 11. 2006, bod 45; Ferrazzini\nv. Taliansko, č. 44759/98, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 12. 7. 2001, body 24 – 31).\nVýnimku ESĽP nachádza v daňových prípadoch tam, kde daňové konanie považuje za\nkonanie trestné.\n66. Nasledovaním uvedenej judikatúry ESĽP a rozhodnutím nevykladať čl. 6 ods. 1\ndohovoru autonómne (príp. extenzívnejšie), prihliadajúc pritom na skutočnosť, že správnym\norgánom uložená „sankcia“ (prepadnutie tovaru) bola v sťažovateľovom prípade\npreventívneho charakteru (teda nebola preventívno­represívneho charakteru, t. j. nie je\nnaplnená požiadavka druhého kritéria z troch v zmysle tzv. Engelovských kritérií, ktorých\nnaplnenie umožňuje charakterizovať vnútroštátne konanie ako konanie trestného charakteru\na konštatovať aplikáciu čl. 6 ods. 1 dohovoru v danom prípade; k tomu porov. Engel and\nOthers v. Holandsko, č. 5100/71, 5101/71, 5102/71, 5354/72, 5370/72, rozsudok pléna\nESĽP z 8. 6. 1976, bod 82), ústavný súd odmieta sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\n9. Záver\n67. Úloha ústavného súdu sa v konaní podľa čl. 127 ústavy obmedzuje predovšetkým\nna kontrolu zlučiteľnosti interpretácie a aplikácie zákonov všeobecnými súdmi (vrátane ich\nprocesného postupu) s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných\n\nslobodách\n\n(porov.\n\nI. ÚS 17/01,\n\nII.\n\nÚS\n\n137/08,\n\nIII.\n\nÚS\n\n328/08,\n\nIV. ÚS 11/2010). Skutkové alebo právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu zásadne len v miere posúdenia, či tieto sú zjavne neodôvodnené\nalebo arbitrárne, a teda z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň\n\n29\n\nmajú za následok porušenie základného práva alebo slobody (porov. I. ÚS 12/05,\nII. ÚS 410/06, III. ÚS 119/03, IV. ÚS 238/07).\n68. Keďže ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil v postupe\na v skutkových a právnych záveroch napadnutého rozsudku najvyššieho súdu nič ústavne\nnekonformné, čo by nasvedčovalo ich arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti,\nodmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. apríla 2015\n\n30", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "daň-daňové konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:4b36d91a-0427-488a-b04d-782eb8346508", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 11/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 11/2010 z 16. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-16", "citacie_n": 297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4b36d91a-0427-488a-b04d-782eb8346508"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:867758aa-2bc7-4401-acda-3ef63bb2e2de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:867758aa-2bc7-4401-acda-3ef63bb2e2de"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:3fff0bab-17c2-4c41-b5ef-6d6ea003a17e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 232/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 232/02 z 4. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-04", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3fff0bab-17c2-4c41-b5ef-6d6ea003a17e"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:685f51a7-ca96-4788-8b61-146296510996", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.470.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 470/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 470/2025 z 9. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.470.2025.1"}, {"guid": "ussr:f9736fee-7054-4d6e-af8c-6da700ce9b63", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.439.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 439/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 439/2025 z 26. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.439.2025.1"}, {"guid": "ussr:1932f5d7-85b1-49cb-913d-6abd3ada4f63", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.239.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 239/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 239/2025 z 30. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.239.2025.1"}, {"guid": "ussr:737014cf-6234-4563-8e5f-bfe3a6ba87e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.670.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 670/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 670/2024 z 18. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.670.2024.1"}, {"guid": "ussr:2ff31b01-bfec-448e-a5fd-52447870bec0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.273.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 273/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 273/2024 z 30. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.273.2024.1"}, {"guid": "ussr:de30493b-5079-4c67-ab99-ce6fb43b005b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.211.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 211/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2024 z 17. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.211.2024.1"}, {"guid": "ussr:a45814c8-3700-46ea-93f3-70fa8d4b8899", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.104.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 104/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 104/2024 z 21. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.104.2024.1"}, {"guid": "ussr:49997d97-ef6d-43b8-b8cb-08365f9ec816", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.103.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 103/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/2024 z 21. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.103.2024.1"}, {"guid": "ussr:89565f0a-26a7-4cb9-8291-8fe0d8cbdb4c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.341.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 341/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 341/2023 z 20. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-20", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.341.2023.1"}, {"guid": "ussr:1de4fd9d-3738-4814-8369-4660e4eab748", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.335.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 335/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 335/2023 z 20. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-20", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.335.2023.1"}, {"guid": "ussr:dc4cfdf0-a27b-4f4e-9a50-ebdd8e73ec75", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.201.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 201/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 201/2023 z 26. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.201.2023.1"}, {"guid": "ussr:81c731c1-a4ac-4233-b801-495bce55cd1f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.113.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 113/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 113/2023 z 15. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.113.2023.1"}, {"guid": "ussr:545c7b8f-b22e-4179-99b5-7d7be558a45a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.656.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 656/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 656/2022 z 1. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.656.2022.1"}, {"guid": "ussr:7c0df708-97e8-4397-91a8-1f395e54247e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.553.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 553/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 553/2022 z 30. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.553.2022.1"}, {"guid": "ussr:d7584511-d907-4eed-8831-e52e92d29121", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.614.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 614/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 614/2022 z 29. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.614.2022.1"}, {"guid": "ussr:06620237-063f-455a-b43f-fc00a46f838d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.523.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 523/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 523/2022 z 9. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.523.2022.1"}, {"guid": "ussr:f0ba8ab4-71da-4469-9ad5-9383ce678f6d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.522.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 522/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 522/2022 z 9. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.522.2022.1"}, {"guid": "ussr:804df87f-7346-4d8f-9128-4bec23ecb707", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.505.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 505/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 505/2022 z 9. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.505.2022.1"}, {"guid": "ussr:cae10e08-a1af-4f4b-92ef-5d50d54351de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.584.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 584/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 584/2022 z 27. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.584.2022.1"}, {"guid": "ussr:c459cfeb-6634-4f3a-a146-ef997c221d67", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.494.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 494/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 494/2022 z 26. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.494.2022.1"}, {"guid": "ussr:bdaff879-0091-4a58-ae89-00c7f20e1881", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.525.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 525/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 525/2022 z 27. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.525.2022.1"}, {"guid": "ussr:b59db6df-d34f-4a44-97d7-68e83703dbf6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.71.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 71/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 71/2022 z 9. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-09", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.71.2022.1"}, {"guid": "ussr:b1893895-4776-4d07-b978-49b6c1a0dea3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.380.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 380/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 380/2021 z 21. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-21", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.380.2021.1"}, {"guid": "ussr:294c73c8-4b0c-4e26-9dcb-be9208c1e23e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.368.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 368/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 368/2021 z 9. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.368.2021.1"}, {"guid": "ussr:2ddc6dd2-5ddc-43c6-a619-39a10f7fec79", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.285.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 285/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 285/2021 z 2. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.285.2021.1"}, {"guid": "ussr:49b5ad91-3b17-4715-a69b-706dc4bf7796", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.226.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 226/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 226/2021 z 6. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-06", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.226.2021.1"}, {"guid": "ussr:d373c0f4-7da5-4906-8afd-f6c45f508563", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.249.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 249/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 249/2021 z 30. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.249.2021.1"}, {"guid": "ussr:02879feb-e3d8-45b2-bbb1-f810d6556c03", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.144.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 144/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 144/2021 z 30. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-30", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.144.2021.1"}, {"guid": "ussr:04037d98-c77f-426c-8dd9-8e12c1027da5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.118.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 118/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 118/2021 z 23. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-23", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.118.2021.1"}, {"guid": "ussr:1a6f2351-57b2-4348-8b87-3255f6e9c799", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.23.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 23/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/2021 z 19. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.23.2021.1"}]}