{"guid": "ussr:ff68d40e-7bdb-4bfb-98de-31a348d03942", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.192.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 192/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 192/2015 z 26. 3. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. marca 2015, sp. zn. II. ÚS 192/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.192.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2015-03-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-3", "nazov": "čl. 20 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ff68d40e-7bdb-4bfb-98de-31a348d03942", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.192.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.192.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.192.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 192/2015­10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. marca 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Petit\nPress, a. s., Námestie SNP 30, Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Pavlom Palšom,\nPalša a Partneri Advokátska kancelária, spol. s. r. o., Masarykova 13, Prešov, vo veci\nnamietaného porušenia jej základných práv garantovaných čl. 20 ods. 1 a 3 a čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6 Co 351/2012\nz 29. apríla 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Petit Press, a. s., o d m i e t a pre neprípustnosť.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júla 2014\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Petit Press, a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou\nnamietala porušenie svojich základných práv garantovaných čl. 20 ods. 1 a 3 a čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach\n(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 Co 351/2012 z 29. apríla 2014 (ďalej aj „napadnutý\nrozsudok“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Trebišov (ďalej\nlen „okresný súd“) sp. zn. 12 C 84/2012 z 5. októbra 2012 rozhodol prvostupňový súd tak,\nže čiastočne vyhovel žalobe žalobcu o ochranu osobnosti smerujúcej proti sťažovateľke\nz dôvodu publikovania článku v denníkoch SME, Korzár a Zemplínsky Korzár pod názvom\n„Štátny úradník sa stretol s mafiánmi“. Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil\nrozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola sťažovateľka zaviazaná zaplatiť\nžalobcovi sumu 20 000 eur, a zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v ostatnej napadnutej\nčasti tak, že žalobu nad priznanú sumu 20 000 eur do 50 000 eur zamietol. Zároveň krajský\nsúd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania.\n3. Podľa sťažovateľky súd prvého stupňa v konaní nevykonal úplne zásadné (pre\nsúdne konanie a pre správne rozhodnutie) a ňou navrhnuté dôkazy, ktoré súdu podľa názoru\nsťažovateľky vyplývali ako povinnosť vykonať, a to nielen z dôvodu návrhu na ich\nvykonanie, ale aj z dôvodu vyplývajúceho priamo z § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku. Všeobecný súd vôbec v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, prečo „pominul“\ndôkazy vykonať, pričom išlo o dôkazy, ktoré dokonca najskôr mal zámer vykonať, keď\npredvolal svedkov z adries ich bydliska a pracoviska. Toto bolo aj odvolacou námietkou\nsťažovateľky a odvolací súd vôbec neuviedol, prečo považoval za zákonné nevykonanie\ndôkazov, a tým nedal podľa mienky sťažovateľky dostatočnú odpoveď na kľúčové a zásadné\nodvolacie dôvody. Predmetný článok podľa sťažovateľky zásah nevyvolal, lebo na to nebol\nspôsobilý. Predmetný článok podľa názoru sťažovateľky nebol kritikou, ako to uvádza\nvšeobecný súd, a nebol ani hodnotiacim úsudkom. Predmetný článok bol podľa sťažovateľky\niba správou o vyšetrovaní Inšpekcie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len\n„MV SR“), ktorého výsledok bol zachytený práve v písomnej správe MV SR, o ktorej\ninformovala hlavná spravodajská relácia súkromnej televízie. Podľa sťažovateľky nie je\nneobvyklý jav v demokratických spoločnostiach, že sa trestná činnosť vyšetruje a odhalí, a\n2\n\nto i na úrovni najvyšších štátnych funkcií. Preverovanie istých osôb bolo realizované a\nspráva MV SR o tom informovala. Podľa vyjadrenia sťažovateľky legitímnym záujmom a\nprávom médií potom bolo informovať o existencii takéhoto preverovania orgánmi MV SR a\no existencii takejto správy MV SR. Podľa sťažovateľky nemožno súhlasiť so závermi\nvšeobecného súdu uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku, že existencia správy\nMV SR sa nepotvrdila. Naopak, redaktor televízie (\n\n), ktorý bol navrhnutý na\n\nvypočutie pred súdom, správou reálne disponoval, čo bolo aj zrejmé z jeho relácie. Okresný\nsúd však navrhovaný dôkaz – výsluch predmetného svedka redaktora televízie – nevykonal.\nAko okresný súd uviedol „dôkaz pominul“. Pritom podľa sťažovateľky paradoxne najskôr\nsvedka (ako aj iných sťažovateľkou navrhnutých svedkov) na pojednávanie riadne predvolal,\nten (resp. svedkovia) sa ospravedlnil(­i) a okresný súd už bez ďalšieho konštatoval, že\n„dôkaz pominul“. Okresný súd podľa vyjadrenia sťažovateľky jej neumožnil v súdnom\nkonaní riadne konať a brániť svoje práva (preukázať pravdivosť) v súlade so zákonom.\nSťažovateľka na tomto mieste zdôraznila, že existenciu správy nepopierali, ale priamo\npotvrdili aj listinné dôkazy nachádzajúce sa v samotnom súdnom spise, napr. podanie MV\nSR sekcie kontroly a inšpekcie služby č. p. SKIS­537/00­2009 z 30. apríla 2009 – číslo listu\nsúdneho spisu 125. Z listinných dôkazov, ktoré sa v súdnom spise nachádzajú, sa existencia\nsprávy MV SR podľa sťažovateľky potvrdila, no potvrdila sa aj neochota konajúceho súdu\ndokazovanie vykonať riadne. Takýto postup súdu je podľa sťažovateľky nezákonný\na v rozpore s ústavou.\n4. Sťažovateľka ďalej uviedla, že na rozdiel od televízie s plnou mierou vážnosti\na novinárskej zodpovednosti v záujme „dopovedať televíziou vypovedané“ oslovila šéfa\nInšpekcie MV SR\n\n, ktorého televízia vôbec neoslovila, a v článku uviedla,\n\nčo ako oficiálny a kompetentný predstaviteľ ministerstva a polície povedal. Podľa\nsťažovateľky informácie v článku boli pravdivé a preverené. Vo vzťahu k osobe žalobcu\nbolo jasne uvedené, že samotná Inšpekcia MV SR správu preverovala a žiadne dôkazy proti\npolicajtom, teda ani osobe žalobcu (exprezidenta), nezistila. Zverejnenie týchto informácií\nbolo preto podľa sťažovateľky aj vzhľadom na už uvedené a na obsah informácie legitímne.\n\n3\n\n5. Sťažovateľka v závere poukázala na viacero rozhodnutí ústavného súdu týkajúcich\nsa slobody prejavu médií a navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:\n„Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.: 6Co/351/2012 zo dňa 29.04.2014,\njeho prvým výrokom, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutej častí, t. j.\nvo výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 20.000,­ EUR\n­ bolo porušené právo sťažovateľa na súdnu ochranu garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,\n­ bolo porušené právo sťažovateľa vlastniť majetok garantované čl. 20 ods. 1 a ods. 3\nÚstavy SR.\nRozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.: 6Co/351/2012 zo dňa 29.04.2014,\nv časti ­ prvý výrok, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutej časti, t. j.\nvo výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 20.000,­ EUR, sa zrušuje\na vec sa v tejto časti vracia na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania.“\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\n4\n\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\nIII.\n7. Z čl. 127 ods. 1 ústavy pramení, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\n8. Princíp subsidiarity nás poúča, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,\nže všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je\nprávomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc\nvšeobecných súdov (porov. II. ÚS 13/01, IV. ÚS 102/09). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže\ndomôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí\ntakúto sťažnosť odmietnuť (porov. I. ÚS 20/02, III. ÚS 152/03).\n9. Na základe vyjadrenia predsedu okresného súdu doručeného ústavnému súdu\n12. marca 2015 sú ústavnému súdu známe skutočnosti, že sťažovateľka podala\n\n5\n\nprostredníctvom okresného súdu 3. júla 2014 dovolanie proti napadnutému rozsudku\nkrajského súdu. Vec sa od 6. februára 2015 nachádza na Najvyššom súde Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorý je oprávnený rozhodnúť o podanom dovolaní.\n10. V zmysle popísaných konklúzií možno uzavrieť, že právny poriadok Slovenskej\nrepubliky poskytuje sťažovateľke účinný právny prostriedok ochrany jej základných práv\na slobôd, ktorý využila (t. j. podala dovolanie), pričom vo veci dosiaľ nebolo najvyšším\nsúdom o dovolaní právoplatne rozhodnuté. Inak povedané, v tejto chvíli sa sťažnosť podaná\nústavnému súdu javí byť predčasne podaná, keďže existuje iný orgán verejnej moci\n(najvyšší súd) oprávnený poskytnúť ochranu sťažovateľkiným základným právam\na slobodám.\n11. Reflektujúc takto pertraktované závery, ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25\nods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde pre neprípustnosť.\n12. Ako addendum ústavný súd zdôrazňuje právny názor, ktorý opakovane vo svojej\njudikatúre vyslovil (akcentujúc pritom závery rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva\nz 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská v. Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, najmä\njeho body 51, 53, 54) a podľa ktorého, majúc na zreteli účel základného práva na súdnu\nochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy, v prípade procesného rozhodnutia najvyššieho\nsúdu o dovolaní bude sťažovateľke lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu považovaná\nza zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (t. j.\nnapadnutému rozsudku) krajského súdu (porov. napr. III. ÚS 114/2010, I. ÚS 165/2010).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. marca 2015\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "ochrana osobnosti", "dovolanie-dovolacie konanie", "subsidiarita", "konanie pred ústavným súdom-prípustnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:72ac7b03-8563-44d6-b977-b709b2bc2733", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/2010 z 28. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-28", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:72ac7b03-8563-44d6-b977-b709b2bc2733"}, {"guid": "ussr:e974dfe8-ac03-40e0-9a9f-a0884e85468f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 114/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2010 z 23. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-23", "citacie_n": 362, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e974dfe8-ac03-40e0-9a9f-a0884e85468f"}, {"guid": "ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d"}, {"guid": "ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 152/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00"}, {"guid": "ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/02 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "1a988c14-3640-4e03-bff9-da794e6c7de2:1bc8d02d-1436-4b06-8f6b-7f24de652473", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1111202897.2", "spisova_znacka": "6Co/351/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/351/2012 z 21. 10. 2012", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2012-10-21", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1111202897.2"}], "citovane_v": []}