{"guid": "ussr:96c7e3b9-a1fd-4170-84d0-a4765fb72ea4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.190.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 190/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 190/2015 z 26. 3. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. marca 2015, sp. zn. II. ÚS 190/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.190.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2015-03-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/96c7e3b9-a1fd-4170-84d0-a4765fb72ea4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.190.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.190.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.190.2015.1/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 190/2015­82\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. marca 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť\n, Ulica\n\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou\n\nSVITOK a spol., s. r. o., Tomášikova 23/C, Bratislava, konajúcou prostredníctvom konateľa\na advokáta Mgr. Petra Svitka, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa\nčl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 7 Ndz 4/2012 z 26. novembra 2012 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n26. februára 2013 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n, Ulica\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou kanceláriou SVITOK a spol.,\ns. r. o., Tomášikova 23/C, Bratislava, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta\n\nMgr. Petra Svitka, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1\na čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7 Ndz 4/2012 z 26.\nnovembra 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).\nSťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza:\n«Najvyšší súd Slovenskej republiky ako porušovateľ práva sťažovateľa je štátnym\norgánom a najvyšším súdom všeobecného súdnictva, ktorý je okrem ďalšieho oprávnený\nna rozhodnutie o námietke zaujatosti a vylúčení sudcu, v konaní o zásahovej žalobe\nna krajskom súde, ako tomu bolo v prerokúvanom prípade (viď § 8 ods. 1 zákona\nč. 757/2004 o súdoch v znení neskorších predpisov s poukázaním na § 16 ods. 1 OSP).\nSťažovateľ sa po druhý krát v relatívne krátkom čase dožaduje ochrany\npred Ústavným súdom Slovenskej republiky, keď Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze\nIII. ÚS 102/2012 z 2. mája 2012 vyslovil, že základné právo sťažovateľa. na súdnu a inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 2 S 251/09 z 19. októbra 2011 porušené bolo.\nPo vrátení veci Krajskému súdu v Bratislave vytýčil predseda senátu\ntermín pojednávania na 31. október 2012. Tesne pred jeho konaním podal\npredseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nvoči predsedovi senátu\n\nnámietku zaujatosti\ns odôvodnením, že riaditeľ súdnej\n\nsprávy Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n\npodal na\n\ntrestné oznámenie pre to, že ako predseda Sudcovskej rady Krajského súdu\nv Bratislave určil čas konania volieb do Súdnej rady Slovenskej republiky pre sudcov\nčinných v obvode Krajského súdu v Bratislave od 11.00 do 14.00 hod. 29. mája 2012, čím\nsa mal dopustiť podľa oznamovateľa trestného činu marenia prípravy a priebehu volieb.\nToto trestné oznámenie si predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nosvojil s tým, že sa o ňom dozvedel len tesne pred podaním námietky zaujatosti\na na tomto trestnom oznámení založil námietku, že ak\nnie je spôsobilý organizovať voľby do Súdnej rady Slovenskej republiky má pochybnosti,\n2\n\nči je schopný nezávisle, nestranne a v súlade so zákonom konať a rozhodnúť vo veci\n2 S/196/2012 (vec po vrátení z Ústavného súdu Slovenskej republiky dostala nové číslo).\nNámietke bolo vyhovené a\n\nvylúčený z vykonávania úkonov vo veci\n\n2S 196/2012 vedenej na Krajskom súde v Bratislave. Vyjadrenie predsedu Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky o tom, že sa dozvedel o podanom trestnom oznámení (založené v spise\n2 S 196/2012)\n\npodanom\n\nnekorešponduje\n\ns\n\nvyjadreniami\n\nv postavení predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky a predsedu\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2012 pre médiá, ktorými totožné\ns obsahom podaného trestného oznámenia\n\nnamietal krátky čas konania\n\nvolieb do Súdnej rady Slovenskej republiky sudcami z obvodu Krajského súdu v Bratislave.\nnemal, so zreteľom na jeho kompetencie žiadny záujem na podávaní\nuvedeného trestného oznámenia, pretože ako riaditeľ správy Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky nemá nič spoločné s voľbami členov Súdnej rady Slovenskej republiky volenými\nsudcami obvodu Krajského súdu v Bratislave.\nZ uvedeného vyplýva, že podané trestné oznámenie nemohol mať úmysel napísať\na podať nikto iný ako predseda Najvyššieho súdu a Súdnej rady Slovenskej republiky\n, ktorý tak ale nemôže zároveň tvrdiť, že o podaní trestného\noznámenia sa dozvedel menej ako pätnásť dní pred podaním vznesenej námietky zaujatosti.\nPodľa § 15a ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku totiž účastník môže uplatniť\nnámietku zaujatosti podľa odseku 1 najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca,\no ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je\nsudca vylúčený. V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre\nktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode\nvylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd\nneprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.\nV prerokúvanom prípade tomu tak nebolo.\nPo rozoslaní stanoviska predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsudcom Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nzaslaným pod sp. zn. KP 23/2010 z 23. januára 2012, v ktorom ako nesprávne a nezákonné\n(bez opory na takýto postup v zákone osudoch č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších\n3\n\npredpisoch, hoci v texte stanoviska tvrdil, že koná v súlade so zákonom),\nkritizoval predchádzajúce rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 S 251/09\nz 19. októbra 2011 pokiaľ ide o jeho právne závery a teda i\n\n,\n\nsa nedalo iné rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti ani očakávať.\nSťažovateľ na to upozornil senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v zložení\n,\n\na\n\n, ale tieto sudkyne\n\nsa zrejme necítili listom sp. zn. KP 23/2010 z 23. januára 2012 nijako ovplyvnené, ani\nzaujaté a v dôvodoch rozhodnutia o vylúčení zákonného sudcu\nuviedli, že „\n\n, sa s predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nocitol v organizačnom konflikte pri určovaní času konania\n\nvolieb do súdnej rady. Ich konflikt mal za následok prebiehajúce konanie o trestnom\noznámení zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ktorého je\npredsedom) na\n\n. Trestné oznámenie je predmetom\n\nďalšieho konania. Skutočnosť, že žalovaný zastáva funkciu predsedu Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky a má oprávnenie rozhodnúť, či trestné oznámenie na sudcu\nvezme späť, alebo bude trvať na ďalšom konaní, treba považovať\nza takú skutočnosť, so zreteľom na ktorú možno mať pochybnosti o tom, či namietaný sudca\nbude v jej dôsledku konať tak, akoby táto skutočnosť nebola daná, a či teda bude vec\nprejednávať\n\na rozhodovať\n\nnestranne,\n\nbez\n\nakejkoľvek\n\nzaujatosti.\n\nPodľa\n\nnázoru\n\nrozhodujúceho senátu to zakladá pochybnosti o tom, či sudca\n\nbude\n\nvo veci konať a rozhodovať nezaujato. Na tomto závere nič nemení obsah jeho vyjadrenia,\nv zmysle ktorého sa necíti byť zaujatý“.\nToto rozhodnutie vydané 26. novembra 2012 pod sp. zn. 7 Ndz 4/2012 nadobudlo\nprávoplatnosť dňom vydania, pretože proti nemu nebol prípustný opravný prostriedok.\nToto rozhodnutie malo byť (do dnešného dňa však nebolo) fyzicky − poštou\ndoručované sťažovateľovi a následne uložené na pošte 20. decembra 2012. Dňa\n5. januára 2013 mala byť zásielka vrátená ako nedoručená Krajskému súdu v Bratislave,\nod ktorého termínu je zrejme nevyhnutné začať aj počítať dvojmesačnú lehotu na podanie\nsťažnosti podľa článku 127 Ústavy Slovenskej republiky.\n\n4\n\n... Sťažovateľ sa oprávnene domnieva, vychádzajúc z krokov a postupov predsedu\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky\n\n, že jeho cieľom\n\nnie je nezávislé, nestranné, a zákonné súdne rozhodnutie v prerokúvanej veci, ale snaha\nza každú cenu, i protiprávne, dosiahnuť vo veci úspech, a tak pred sudcami i verejnosťou\npreukázať sťažovateľovu nespôsobilosť prejaviť sa ako sudca.\nO tom okrem iného svedčí i prítomnosť jeho syna Branislava činného v senáte\n2 S Krajského súdu v Bratislave, ako vyššieho súdneho úradníka,\n, ktorý bol vedúcim služobného úradu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky v období, keď\n\nbol ministrom spravodlivosti Slovenskej\n\nrepubliky a toto postavenie mu vôbec nevadí byť činným v prerokúvanej veci v rozpore\ns ustanovením 15 ods. 1 OSP. Napokon po vylúčení\nmiesto byť vybratá\n\nmala na jeho\n\n, ktorá sa rovnako netají priazňou a náklonnosťou\n\nk predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\nZa tejto situácie má sťažovateľ odôvodnené obavy o objektivitu, nezávislosť\na nestrannosť súdneho rozhodovania v prerokúvanej veci...\nSťažovateľ sa domnieva, že vznesenou námietkou zaujatosti, vyhovením tejto\nnámietke a vylúčením zákonného sudcu z konania vo veci vedenej na Krajskom súde\nv Bratislave pod sp. zn. 2 S 196/2012 bolo porušené jeho základné právo\n1/ na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\npodľa ktorého každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva\nna nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne\nSlovenskej republiky,\n2/ na zákonného sudcu čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého\nnikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.\n3/ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky podľa ktorého úvodu prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec\nverejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.\nTýmto právam korešponduje právo uvedené v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, ktorý bol vyhlásený pod č. 209/1992 Zb., pretože\nsťažovateľ namieta základné právo na spravodlivé súdne konanie (the right to a fair trial).»\n5\n\nVychádzajúc z uvedeného, sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„1/ Základné práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, zákonného sudcu a konanie bez prieťahov uvedené v článkoch\n48 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, ktorý bol vyhlásený pod č. 209/1992 Zb. uznesením Najvyššieho súd\nSlovenskej republiky sp. zn. 7 Ndz 4/2012 z 26. novembra 2012 porušené boli.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Ndz 4/2012\nz 26. novembra 2012 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania\nv sume 269,60 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a šesťdesiat centov) na účet advokátskej\nkancelárie Svitok, s. r. o., Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.“\nSúčasne „podľa § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažovateľ žiada ústavný súd\no vydanie dočasného opatrenia, ktorým by prikázal Krajskému súdu v Bratislave, dočasne\nsa zdržať oprávnenia konať vo veci vedenej pod sp. zn. 2 S 196/2012 im priznaného\nprávoplatným rozhodnutím Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. 7 Ndt 4/2012\nz 26. novembra 2012 do času než Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodne o tejto\nsťažnosti“.\nÚstavný súd vyzval 1. marca 2013 predsedu najvyššieho súdu na vyjadrenie\nk sťažnosti a na predloženie relevantného spisu. Predsedníčka senátu najvyššieho súdu\nvo svojom vyjadrení uviedla:\n«Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) uznesením\nz 26. novembra 2012,\n\nsp.\n\nzn.\n\n7 Ndz/4/2012,\n\nv\n\nspojení\n\ns\n\nopravným\n\nuznesením\n\nz 18. februára 2013, sp. zn. 7 Ndz/4/2012 rozhodol, že sudca Krajského súdu v Bratislave\nje vylúčený z prejednávania a rozhodovania vo veci, vedenej\nna Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2 S/196/2012.\n\n6\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo veci rozhodol po riadnom posúdení skutočností,\nktoré vzbudzujú pochybnosti o osobnej nezaujatosti sudcu. Ako vyplýva z odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia, Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal vzťah sudcu k\núčastníkom a dospel k záveru, že ich osobné kontakty a vzájomné správanie sa vzbudzujú\npochybnosti o osobnej nezaujatosti sudcu\n\npri rozhodovaní vo\n\nveci.\nNajvyšší súd považuje svoje rozhodnutie za zodpovedajúce nielen zákonu,\nale aj Ústave Slovenskej republiky a vyhodnotenie skutkového stavu aj právne odôvodnenie\nsvojho rozhodnutia uviedol v odôvodnení napadnutého uznesenia, pričom zrejmú\nnesprávnosť, uvedenú v písomnom vyhotovení uznesenia z 26. novembra 2012, sp. zn.\n7 Ndz/4/2012 napravil opravným uznesením z 18. februára 2013, sp. zn. 7 Ndz/4/2012.\nNámietky ohľadom pochybenia v použití terminológie trestného práva o späťvzatí sťažnosti\nvo veci trestného oznámenia sa tým stali bezpredmetné.\nNad rámec rozhodnutia o vylúčení sudcu najvyšší súd najmä pri posudzovaní\nnámietky sťažovateľa o nedostatočnom poznaní trestného práva poukazuje na skutočnosť,\nže trestné oznámenie môže podať ktokoľvek, teda aj právnická osoba, za ktorú koná\njej konateľ, prípadne poverený zástupca, ale najmä jej štatutárny orgán, ktorým\nje na Najvyššom súde Slovenskej republiky v súčasnosti jeho predseda\n. Tvrdenie sťažovateľa, že si štatutárny orgán najvyššieho súdu nemohol osvojiť\ntrestné oznámenie svojho povereného zástupcu, preto nemá oporu v zákone. Navyše\nnámietka, podľa ktorej by právnická osoba nemohla podať trestné oznámenie by mala\nza následok, že žiadna právnická osoba (napr. obchodná spoločnosť, družstvo, s. r. o. alebo\niná) by sa nemohla domáhať trestnoprávnej ochrany svojich záujmov. Skutočnosť,\nže za nedôvodné\n\npodanie\n\ntrestného\n\noznámenia\n\nnemožno\n\nvyvodiť\n\ntrestnoprávnu\n\nzodpovednosť proti právnickej osobe však neznamená, že proti nezákonnému postupu\njej osôb\n\nzabezpečuje\n\nslovenský\n\nprávny\n\nporiadok\n\ndostatočnú\n\nochranu\n\nnajmä\n\nprostredníctvom predpisov súkromného ale aj trestného práva.\nNajvyšší súd odmieta tvrdenie sťažovateľa, že bolo porušené jeho základné právo\nna spravodlivý súdny proces podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, lebo\nuznesenie o vylúčení sudcu, u ktorého sú pochybnosti o jeho nezaujatosti v konaní je práve\n7\n\ndokladom toho, že rozhodne vo vecí nezávislý a nestranný súd. Rovnako ako v odôvodnení\nuznesenia o vylúčení sudcu teda treba znovu pripomenúť judikatúru Európskeho súdu\npre ľudské práva, ktorá vychádza z dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek\npochybností o nezaujatosti sudcu (napr. Saraiva de Carvalho proti Portugalsku, Gautrin\na ďalší proti Francúzsku, 1998 a pod.).\nZákladné právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces podľa článku 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky preto rozhodnutím, proti ktorému sťažnosť smeruje, porušené\nnebolo.\nRovnako nebol sťažovateľ odňatý jeho zákonnému sudcovi, ak sudca, ktorému bola\nvec pridelená, bol z konania a rozhodovania veci vylúčený, lebo zákonným sudcom sa stane\niný sudca, ktorému vec pridelí elektronická podateľňa. Tento postup však už nebol\npredmetom rozhodovania o námietke zaujatosti proti\n\n.\n\nNajvyšší súd rozhodol o námietke zaujatosti v zákonnej desaťdňovej lehote\nod predloženia veci nadriadenému súdu tak, ako mu ukladá v § 16 ods. 1 OSP.\nNámietka, že vec nebola na najvyššom súde prerokovaná bez prieťahov preto\nnezodpovedá skutočnosti a senát vo veci rozhodol na neverejnom zasadnutí tak,\nako to predpokladá OSP.\nZ uvedeného je zrejmé, že postup Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\npri rozhodnutí aj pri odôvodňovaní svojho právneho záveru vo veci sťažovateľa nemožno\npovažovať za porušenie práva na spravodlivý súdny proces.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky návrh sťažovateľa ako zjavne neopodstatnený odmietol.»\nDňa 5. apríla 2013 bývalý predseda najvyššieho súdu uplatnil voči sudcovi\nLadislavovi Oroszovi námietku predpojatosti. Prvý senát ústavného súdu uznesením\nsp. zn. I. ÚS 287/2013 z 29. mája 2013 Ladislava Orosza vylúčil z výkonu sudcovskej\nfunkcie vo veci sp. zn. Rvp 10669/2013. V súvislosti s trestnými oznámeniami rozhodoval\nprvý senát o predpojatosti ďalších členov senátu, a to Jána Lubyho (november 2013)\na Ľudmily Gajdošíkovej (október 2013) tak, že ich z rozhodovania vo veci sp. zn.\nRvp 10669/2012 nevylúčil. Sudcovi Jánovi Lubymu skončilo funkčné obdobie 4. júla 2014\n8\n\na v súlade s platným rozvrhom práce je t. č. príslušný na rozhodovanie vo veci sťažovateľa\nsenát uvedený v záhlaví tohto rozhodnutia.\n\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPodľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť\nústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda\ntou časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods.\n1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí rozsah predmetu konania pred ústavným\n\n9\n\nsúdom\n\nz hľadiska\n\npožiadavky\n\nna\n\nposkytnutie\n\nústavnej\n\nochrany.\n\nVzhľadom\n\nna to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej\nsťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv\n(m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011).\nSťažovateľ v sťažnosti poukazuje na pochybenie v súvislosti s nedoručením mu\nnapadnutého uznesenia najvyššieho súdu. Sťažovateľ využíva tento procesný nedostatok ako\nargument včasnosti podania jeho sťažnosti ústavnému súdu (ktorej prílohou je aj napadnuté\nuznesenie), čo ústavný súd akceptoval. Podľa názoru ústavného súdu v okolnostiach danej\nveci preto nejde o taký nedostatok, ktorý by dosahoval takú intenzitu, ktorá by bola\nspôsobilá zasiahnuť do podstaty v sťažnosti označených práv sťažovateľa.\n1. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1\nústavy napadnutým uznesením najvyššieho súdu\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nÚstavný súd poukazuje na to, že čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnym východiskom\npre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných\nna poskytovanie právnej ochrany ústavou garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy\nústavy (čl. 46 až čl. 50 ústavy). V súvislosti so základným právom podľa čl. 46 ods. 1\nústavy treba mať zároveň na zreteli aj čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky\na podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého\nsa možno domáhať práv uvedených okrem iného v čl. 46 ústavy len v medziach zákonov,\nktoré toto ustanovenie vykonávajú (I. ÚS 56/01).\n\n10\n\nPodľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04,\nII. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to,\naby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ\nv právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré\nSlovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.\nSúčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad\naplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany\ndôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná\na účinná právna norma (IV. ÚS 77/02).\nPodľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť ustanoví zákon.\nZákladné právo na zákonného sudcu garantované čl. 48 ods. 1 ústavy predstavuje\nv právnom štáte jednu zo základných garancií nezávislého a nestranného rozhodovania súdu\na sudcu. Označené základné právo je ústavnou zárukou pre každého účastníka konania,\nže v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní podľa vopred\nznámych pravidiel, ktoré sú obsahom rozvrhov práce upravujúcich prideľovanie súdnych\nprípadov jednotlivým sudcom, tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej\nagendy a aby bol vylúčený (pre rôzne dôvody a rozličné účely) výber súdov a sudcov\n„ad hoc“ (m. m. I. ÚS 239/04, IV. ÚS 257/07). Rozhodovanie veci zákonným sudcom\n(aj súdom) je tak základným predpokladom na naplnenie podmienok spravodlivého procesu.\nZ\n\nkonštantnej\n\njudikatúry\n\nústavného\n\nsúdu\n\na v porovnateľných\n\nveciach\n\n(IV. ÚS 804/2013) k čl. 46 ods. 1 ústavy vyplýva, že základné právo na prerokovanie\na rozhodnutie veci nestranným súdom je v občianskom súdnom konaní garantované\nprostredníctvom vylúčenia sudcu z jej ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre zaujatosť\n§ 14 až § 16 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“).\nSťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu, ktorý vylúčil predsedu senátu\n11\n\nz prerokúvania a rozhodovania veci vedenej Krajským súdom v Bratislave\n(ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 2 S 196/2012.\nNajvyšší súd svoje rozhodnutie odôvodnil takto:\n«Podaním z 19. októbra 2012 žalovaný žiadal o vylúčenie sudcu\nz prejednávania a rozhodovania veci, vedenej na Krajskom súde v Bratislave\npod sp. zn. 2 S/196/2012. V odôvodnení poukázal na svoj konflikt s\npri organizovaní volieb do súdnej rady, konaných 29. mája 2012. Podľa jeho\nnázoru predseda senátu\n\nsa ako predseda Sudcovskej rady Krajského\n\nsúdu v Bratislave pri voľbách členov Súdnej rady Slovenskej republiky volených sudcami\n29. mája 2012 dopustil trestného činu marenia prípravy a priebehu volieb a referenda podľa\n§ 351 Trestného zákona a trestného činu poškodzovania cudzích práv podľa § 375 cit.\nzákona. K námietke zaujatostí pripojil aj trestné oznámenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky na\n\n, uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru\n\nBratislava I ČVS: ORP­I048/1­OVK­B1­2012LA a sťažnosť proti uzneseniu. Vzhľadom na\nuvedené okolnosti vyjadril pochybnosti o tom, či\n\nje schopný\n\nnezávisle, nestranne a v súlade so zákonom vo veci sp. zn. 2 S/196/2012 konať a rozhodnúť.\nUviedol, že „k záveru o lom, že je sudca vylúčený, nie je potrebné, aby bolo\npreukázané, že je zaujatý. K vylúčeniu sudcu podľa § 14 ods. 1 OSP postačuje, ak možno\nso zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom mať pochybnosti\no jeho nezaujatosti“.\nNavrhol preto, aby nadriadený súd po preskúmaní tejto námietky vylúčil\nz konania a rozhodovania vo veci. vedenej na Krajskom súde\nv Bratislave pod sp. zn. 2 S/196/2012 pre jeho zaujatosť k žalovanému, ako k účastníkovi\nkonania.\nPredseda senátu\n\nvo svojom vyjadrení k vznesenej námietke\n\nzaujatosti uviedol, že subjektívne nie je si vedomý žiadneho dôvodu, ktorý by so zreteľom\nna pomer k vecí, k účastníkom alebo k ich zástupcom zakladal pochybnosti o jeho\nnezaujatosti a že odôvodneniu vznesenej námietky osobne nerozumie.\n\n12\n\nK námietke zaujatosti sa vyjadril aj žalobca, ktorý tvrdil, že nebola uplatnená\nneodkladne a preto nemala byť nadriadenému súdu predložená a polemizoval\ns jej dôvodnosťou.\nPodľa § 14 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP sudcovia sú vylúčení\nz prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom\nalebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.\nPodľa § 15 ods. 1, 2 OSP účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť\nnámietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.\nÚčastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1 najneskôr na prvom\npojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol\ndozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený.\nÚčelom § 14 ods. 1 OSP je predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania a prispieť\nk nestrannému prejednaniu veci a k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich\nzástupcom. 2 hľadiska uvedeného zákonného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu,\nalebo k veci (kedy má sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe konania\na rozhodnutia vo veci), alebo k účastníkom konania (o taký vzťah ide vtedy, ak sudca má\nk účastníkovi konania osobný vzťah, so zreteľom na ktorý možno mať pochybnosti o jeho\nnezaujatosti) a napokon k zástupcom účastníka konania. Nestrannosť a nezaujatosť\nsú v zmysle uvedeného požiadavky, ktoré sú súčasťou práva na spravodlivý súdny proces\na súvisia s princípom rovnosti účastníkov občianskeho súdneho konania pred súdom.\nSúčasťou základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu účastníka\nsúdneho konania, ktorý podal takýto návrh podľa § 15 OSP a vylúčiť označeného sudcu\nz ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva\nna prejednanie veci nestranným súdom je iba povinnosť súdu prejednať každý návrh\noprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre\nzaujatosť a rozhodnúť o ňom (pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.\nÚS 27/98 z 25. marca 1998), Ustanovenie § 14 ods. 1 OSP spája vylúčenie sudcov\nz prejednávania a rozhodovania veci nielen s preukázanou zaujatosťou sudcu,\nale už so samotnými pochybnosťami, ktoré objektívne v tom­ktorom prípade môžu vznikať\n13\n\no sudcovej nezaujatosti (pozri aj zásady, prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské\npráva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť,\nže je poskytovaná, teda „justice must not only be done, it must also be seen to be done“).\nVzťah dvoch hľadísk pri posudzovaní zaujatosti sudcu, vyjadrený v § 14 ods. 1\nje vyjadrený na jednej strane dôvodmi, vylučujúcimi sudcu, na druhej strane pochybnosťami\no jeho nezaujatosti. Tento vzťah nie je vzťahom príčiny a následku, ktorý by bol nevyhnutne\nzaložený na príčinnej súvislosti. Pokiaľ sudca má určitý pomer k veci, k účastníkom alebo\nk ich zástupcom, prejaví sa táto skutočnosť nevyhnutne vo vnútornej, subjektívnej rovine\n(v rovine pocitov sudcu, jeho názorov, úsudkov, myšlienok a pod). Na rozdiel od toho\nale pochybnosti o nezaujatosti sudcu majú základ v objektívnej sfére (v tom, ako\nsa relevantné − objektívne existujúce skutočnosti − prejavujú navonok a ako sú objektívne\nvnímané ich dopady). Z uvedenej korelácie vychádza obdobne aj judikatúra Európskeho\nsúdu pre ľudské práva, ktorá rozlišuje na jednej strane subjektívne hľadisko nestrannosti\nsudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci, na druhej strane\nobjektívne hľadisko, založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek\npochybností o nezaujatosti sudcu (napr. Saraiva de Carvalho proti Portugalsku, 1994,\nGautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998 a pod.). Obe uvedené hľadiská musí vždy brať\nna zreteľ aj nadriadený súd pri posudzovaní opodstatnenosti námietky zaujatosti sudcu\nvznesenej účastníkom konania.\nSudca Krajského súdu v Bratislave\n\nsa k vznesenej námietke\n\nzaujatosti výslovne uviedol: „Subjektívne si nie som vedomý žiadneho dôvodu, ktorý by\nso zreteľom k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom zakladal pochybnosti o mojej\nzaujatosti. Odôvodneniu námietky osobne nerozumiem.“\nZo spisov vyplýva, že ku konfliktu, ktorý vznikol medzi žalovaným a sudcom\ndošlo najneskôr v deň konania volieb do sudcovskej rady\n29. mája 2012.\nPo\n\nnáleze\n\nÚstavného\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nz\n\n2. mája\n\n2012,\n\nč. k.\n\nIII. ÚS 102/2012­37, vec na Krajskom súde obživia a konanie o nej sa začalo na Krajskom\nsúde v Bratislave znovu pod sp. zn. 2 S/196/12, v ktorej sa prvé pojednávanie ešte\nneuskutočnilo. Za týchto okolností mohol námietku zaujatosti žalovaný uplatniť do pätnásť\n14\n\ndní od času, kedy sa ojej dôvodoch dozvedel, alebo najneskôr na prvom pojednávaní.\nNámietka zaujatosti bola preto uplatnená včas.\nPri vecnom posudzovaní dôvodnosti námietky zaujatosti v predmetnom konaní\no nezákonnom zásahu verejnej správy, ktorý podľa názoru žalobcu spočíva v nevyplatení\nodmeny pri životnom jubileu 50 rokov je objektívne danou skutočnosťou, že na súdnom\nprejednaní a rozhodovaní veci sa má podieľať\n\n, s ktorým sa žalovaný\n\nocitol v organizačnom konflikte pri určovaní času konania volieb do súdnej rady.\nIch konflikt mal za následok prebiehajúce konanie o trestnom oznámení zo strany\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ktorého je žalovaný predsedom) na\n. Trestné oznámenie je predmetom ďalšieho konania. Skutočnosť, že žalovaný\nzastáva funkciu predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a má oprávnenie\nrozhodnúť, či trestné oznámenie na sudcu\n\nvezme späť, alebo bude\n\ntrvať na ďalšom konaní, treba považovať za takú skutočnosť, so zreteľom na ktorú možno\nmať pochybnosti o tom, či namietaný sudca bude v jej dôsledku konať tak. akoby táto\nskutočnosť nebola daná. a či teda bude vec prejednávať a rozhodovať nestranne,\nbez akejkoľvek zaujatosti.\nPodľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedené skutočnosti\nvzbudzujú pochybnosti o tom, či sudca\n\nbude vo veci konať\n\na rozhodovať nezaujato. Na tomto závere nič nemení obsah jeho vyjadrenia, v zmysle\nktorého sa necíti byť zaujatý. Toto jeho vyjadrenie sa totiž týka len jedného z dvoch\nrelevantných hľadísk nezaujatosti sudcu ­subjektívneho, nemá však dopad na objektívne\nhľadisko, ktoré je v danom prípade dôvodom pre vylúčenie namietaného sudcu.\nVzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že\nje vylúčený z prejednávania a rozhodovania tejto veci.»\nÚstavný\n\nsúd\n\nzistil,\n\nže\n\nkonanie\n\nvo\n\nveci\n\nsťažovateľa\n\nvedené\n\nkrajským\n\nsúdom t. č. pod sp. zn. 2 S 196/2012 (predmetom ktorého je rozhodovanie o žalobe\nsťažovateľa\n\nz\n\n18. decembra 2009\n\nproti\n\nnezákonnému\n\nzásahu\n\nsprávneho\n\norgánu\n\nspočívajúceho v nevyplatení mu odmeny pri životnom jubileu 50 rokov) bolo uznesením\nč. k. 2 S 196/2012­128 z 9. mája 2013 (právoplatným od 31. mája 2013) prerušené\n15\n\ndo rozhodnutia ústavného súdu o „ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu\nSR zo dňa 26. novembra 2012 č. k. 7 Ndz/4/2012­83, ktorým bol z konania vo veci sp. zn.\n2 S/196/2012 vylúčený predseda senátu krajského súdu v Bratislave\n“.\nÚstavný súd je súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Túto ochranu\nposkytuje aj základným právam účastníkov v konaní o ich veci pred súdmi (všeobecnými)\nalebo pred inými orgánmi Slovenskej republiky v prípadoch ustanovených zákonom.\nTieto práva vyplývajú z ústavno­procesných princípov konania pred uvedenými orgánmi\n(čl. 46 až čl. 50 ústavy) a patrí medzi ne aj právo každého na rozhodnutie jeho veci tým\nsudcom, ktorého určuje zákon.\nV tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoje rozhodnutia, podľa ktorých\nvšeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie základných práv a slobôd,\nktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje, preto\nje právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc\nvšeobecných súdov (porov. I. ÚS 9/00, II. ÚS 592/2013, III. ÚS 375/2010, IV. ÚS 26/04).\nAk ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich\nzákladných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných\nprostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť\nz dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (porov. I. ÚS 22/03, II. ÚS 349/08,\nII. ÚS 421/2013, III. ÚS 152/03, IV. ÚS 177/05). Za situácie, ak právny poriadok pripúšťa\niné možnosti nápravy uplatnením riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa\nObčianskeho súdneho poriadku, nemožno sa domáhať ochrany svojich práv v konaní\npred ústavným súdom.\nPodľa platnej právnej úpravy konania pred všeobecnými súdmi a podľa judikatúry\nvšeobecného súdnictva sú závažné procesné pochybenia všeobecných súdov (vrátane\nporušenia základných práv podľa čl. 46 a nasl. ústavy) za splnenia zákonom ustanovených\npodmienok dôvodom na podanie odvolania (§ 201 a nasl. OSP), príp. aj na podanie\n16\n\ndovolania [§ 237 písm. g) OSP (pozri napr. II. ÚS 595/2013, IV. ÚS 26/04, ale aj mutatis\nmutandis II. ÚS 130/02, IV. ÚS 31/03)]. Vzhľadom na to, že v danom prípade ide o vec\nsprávneho súdnictva, do úvahy prichádza len podanie odvolania.\nPokiaľ podľa názoru sťažovateľa najvyšší súd napadnutým uznesením rozhodol\nzjavne neodôvodnene a z rozhodovania vo veci samej bol vylúčený sudca, ktorý podľa\nnázoru sťažovateľa nemal byť z tohto rozhodovania vylúčený, pretože neboli splnené\npodmienky ustanovené v § 14 až § 16 OSP, potom sa sťažnosť sťažovateľa podaná\nústavnému súdu javí ako predčasná, keďže v ďalšom konaní v merite veci pred\nvšeobecnými súdmi môže sťažovateľ postupovať už uvedeným spôsobom a domáhať\nsa ochrany svojich práv podaním odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového súdu.\nV tomto prípade teda v predmetnom konaní existuje „iný súd“, a to odvolací súd povolaný\nna poskytnutie ochrany základným právam sťažovateľa. Ústavný súd preto zastáva názor,\nže v posudzovanej veci sťažovateľa nemá dostatok právomoci na meritórne preskúmanie\nnámietok smerujúcich proti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu.\nÚstava ani zákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby účastník konania domáhajúci\nsa ochrany svojich základných práv sám rozhodol o tom, či sa jej bude domáhať v konaní\npred všeobecnými súdmi alebo ústavným súdom. Naopak, z čl. 127 ods. 1 ústavy\njednoznačne vyplýva, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu musí účastník konania\nvyčerpať všetky riadne i mimoriadne opravné prostriedky, resp. iné prostriedky nápravy,\nktoré sú mu dostupné v konaní pred všeobecnými súdmi.\nÚstavný súd vzhľadom na uvedené sťažnosť sťažovateľa pri jej predbežnom\nprerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej\nprávomoci na jej prerokovanie.\nNa rámec svojho rozhodnutia o tejto časti sťažnosti ústavný súd poukazuje\nna to, že ústavný súd už vyjadril svoj právny názor na meritórne rozhodnutia všeobecných\n\n17\n\nsúdov vo veci sťažovateľa vo svojom náleze č. k. III. ÚS 102/2012­37 z 2. mája 2012,\nktorým sú všeobecné súdy viazané aj pri ďalšom meritórnom rozhodovaní v danej veci.\n2. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n\nV súvislosti so sťažnosťou sťažovateľa smerujúcou podľa petitu proti napadnutému\nuzneseniu najvyššieho súdu ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru,\npodľa ktorej k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n(ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) nemôže dôjsť samotným\nrozhodnutím konkrétneho orgánu verejnej moci, ale len jeho postupom (nečinnosťou,\nnesprávnym postupom a podobne). Z uvedeného vyplýva, že v prípadoch, ak sťažovateľ\nnamieta porušenie tohto práva konkrétnym rozhodnutím orgánu verejnej moci,\nnie jeho postupom, ústavný súd takú sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú\n(m. m. III. ÚS 258/05, III. ÚS 337/08).\nÚstavný súd preto rozhodol o odmietnutí tejto časti sťažnosti podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenej.\n3. K namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu\nZ judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva,\nže konanie o námietke zaujatosti, nezávislé na konaní, v ktorom bola námietka uplatnená, sa\ntýka predovšetkým procesných práv účastníka konania a netýka sa civilných práv\n\n18\n\na záväzkov podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Aj keď konanie o námietke zaujatosti môže mať\nvplyv na konanie vo veci samej, ide o nedostatočné spojenie a vzdialené následky,\naby mohol čl. 6 ods. 1 dohovoru vstúpiť do hry, a preto je čl. 6 ods. 1 dohovoru na takéto\nkonanie neaplikovateľný (pozri Schreiber and Boetsch, v. Francúzsko, č. 58751/00,\nrozhodnutie o prijateľnosti z 11. 12. 2003; Mianiovicz, v. Nemecko, č. 37111/ 04, 55440/07,\n55443/07, rozhodnutie o prijateľnosti z 19. 5. 2009, oddiel 1a).\nÚstavný súd, vychádzajúc a akceptujúc judikatúru ESĽP, odmietol aj túto časť\nsťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti neprichádzalo už do úvahy rozhodovať o ďalších\nnávrhoch sťažovateľa uplatnených v petite.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. marca 2015\n\n19", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie pred ústavným súdom-vyčerpanie prostriedkov nápravy", "sudca-námietka zaujatosti", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "sudca-trestné stíhanie sudcu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6b5fbbc1-8b1d-4e30-b6a3-7dfe997847b6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 804/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 804/2013 z 18. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6b5fbbc1-8b1d-4e30-b6a3-7dfe997847b6"}, {"guid": "ussr:415b56c1-7ee9-4f97-89c6-fae336fa3a8b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 595/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 595/2013 z 5. 11. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-11-05", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:415b56c1-7ee9-4f97-89c6-fae336fa3a8b"}, {"guid": "ussr:1615d8b1-2fed-4871-93d0-a47266645cca", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 592/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 592/2013 z 5. 11. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-11-05", "citacie_n": 131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1615d8b1-2fed-4871-93d0-a47266645cca"}, {"guid": "ussr:fee35cd8-c1a2-4d05-9cbd-42b5823d1f38", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 421/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 421/2013 z 10. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-10", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fee35cd8-c1a2-4d05-9cbd-42b5823d1f38"}, {"guid": "ussr:c0154c17-6761-488e-9ffc-39760799d77c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 287/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 287/2013 z 29. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-29", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0154c17-6761-488e-9ffc-39760799d77c"}, {"guid": "ussr:9dd0e547-0349-424b-8e3d-c62ea9ab10fb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 102/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 102/2012 z 2. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-02", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dd0e547-0349-424b-8e3d-c62ea9ab10fb"}, {"guid": "ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 287/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 287/2011 z 7. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-07", "citacie_n": 594, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d"}, {"guid": "ussr:c54c126b-6d74-411e-9d78-3e5e4a4467ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 375/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 375/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c54c126b-6d74-411e-9d78-3e5e4a4467ed"}, {"guid": "ussr:a3215938-4240-4dbc-9570-b54e2fce420b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 337/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 337/08 z 15. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-15", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a3215938-4240-4dbc-9570-b54e2fce420b"}, {"guid": "ussr:9d337682-8ef4-419f-aa00-4f211ee108e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 349/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 349/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d337682-8ef4-419f-aa00-4f211ee108e0"}, {"guid": "ussr:3f1e3e20-4a41-4498-99cd-4447022bb440", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 257/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 257/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3f1e3e20-4a41-4498-99cd-4447022bb440"}, {"guid": "ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/04 z 26. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-26", "citacie_n": 302, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da"}, {"guid": "ussr:33390658-b522-4384-bf51-3f784247fb77", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 258/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 258/05 z 28. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-28", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33390658-b522-4384-bf51-3f784247fb77"}, {"guid": "ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 177/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 177/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 566, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:3213bbf9-c928-48a0-8702-890a0b8c6bf6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 26/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 26/04 z 5. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-05", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3213bbf9-c928-48a0-8702-890a0b8c6bf6"}, {"guid": "ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 152/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00"}, {"guid": "ussr:0e8935a1-f9d4-479c-b3bd-7ff9d2f610a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 31/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 31/03 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0e8935a1-f9d4-479c-b3bd-7ff9d2f610a1"}, {"guid": "ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 22/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/03 z 5. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-05", "citacie_n": 350, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:24a29f40-d769-4c00-8bef-5230fb8b9764", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 130/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 130/02 z 21. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-21", "citacie_n": 109, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24a29f40-d769-4c00-8bef-5230fb8b9764"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "ussr:70a18969-316e-4c82-981b-aa63a8bd4265", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.27.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 27/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/98 z 25. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-25", "citacie_n": 691, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.27.1998.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:37bc9430-e010-463d-891a-b6de944766f5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.165.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 165/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/2023 z 16. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.165.2023.1"}, {"guid": "ussr:4f267fbc-48e7-457e-9117-d3cd6fb87bd2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.362.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/2022 z 6. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-06", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.362.2022.1"}, {"guid": "ussr:746e0269-bb68-40b7-a356-44981baeba31", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.207.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 207/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 207/2022 z 12. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-12", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.207.2022.1"}, {"guid": "ussr:44e00778-b4f6-4d53-83a5-ecf0222ae919", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.77.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 77/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 77/2022 z 9. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.77.2022.1"}, {"guid": "ussr:f246d640-ae4c-4e3e-a22e-051b19523944", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.470.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 470/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 470/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.470.2021.1"}, {"guid": "ussr:1b59dc20-d30d-4546-b4d1-44829c2c9024", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.387.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 387/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 387/2021 z 17. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.387.2021.1"}, {"guid": "ussr:55b6e433-7d2a-444a-8248-f316118fa7ee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.235.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 235/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 235/2019 z 11. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-11", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.235.2019.1"}, {"guid": "ussr:f4b59d27-7235-4ac9-882c-b8c396e4f38d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.440.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 440/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 440/2018 z 19. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.440.2018.1"}]}