{"guid": "ussr:5c9686ae-8195-4499-86ac-07e0e121d92b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.18.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 18/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 18/2015 z 6. 5. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 6. mája 2015, sp. zn. II. ÚS 18/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.18.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2015-05-06", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-30.odsek-4", "nazov": "čl. 30 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-30.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-30.odsek-1", "nazov": "čl. 30 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-30.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-30", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5c9686ae-8195-4499-86ac-07e0e121d92b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.18.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.18.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.18.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 18/2015­29\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2015 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov Lajosa\nMészárosa a Ladislava Orosza o sťažnosti\n\n,\n\nzastúpenej Advokátskou kanceláriou HPP s. r. o., Záhradnícka 30, Bratislava, konajúcou\nprostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Pavla Haulíka, vo veci namietaného porušenia\njej základných práv podľa čl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky\nuznesením Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 32 S 5/2014 z 26. septembra 2014,\nza účasti Okresného súdu Bratislava III takto\nrozhodol:\n\n1. Základné práva\n\npodľa čl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 a 2\n\nÚstavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 32 S 5/2014\nz 26. septembra 2014 p o r u š e n é b o l i .\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €\n\n(slovom dvetisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n\n3. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) na účet\njej právneho zástupcu Advokátskej kancelárie HPP s. r. o., Záhradnícka 30, Bratislava,\nkonajúcej prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Pavla Haulíka, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. novembra\n2014 doručená sťažnosť\n\n, Nový Svet 32 (ďalej len „sťažovateľka“),\n\nktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 a 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu Bratislava III\n(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 32 S 5/2014 z 26. septembra 2014 (ďalej aj „napadnuté\nuznesenie “).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako nezávislá kandidátka\nna starostku obce Nový Svet (ďalej len „obec“), ako aj na poslankyňu obecného\nzastupiteľstva obce predložila svoje kandidátne listiny spolu s petíciami, v ktorých\njej kandidatúru na tieto funkcie podporilo 23 voličov. Obec mala v tom čase 85 obyvateľov,\npreto v zmysle zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov\nsamosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“) bolo potrebné,\naby jej kandidatúru v petícii podporilo minimálne 20 voličov.\nMiestna volebná komisia v obci rozhodnutím č. 172/2014 z 24. septembra 2014\nnezaregistrovala kandidátnu listinu sťažovateľky na funkciu starostky obce a rozhodnutím\n\n2\n\nč. 173/2014 z 24. septembra 2014 nezaregistrovala kandidátnu listinu sťažovateľky\nna funkciu poslankyne obecného zastupiteľstva obce.\nPodľa sťažovateľky volebná komisia svoje rozhodnutia odôvodnila tým, že petičná\nlistina bola v zmysle zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o petičnom práve“) neúplná. Citujúc odôvodnenia rozhodnutí volebnej\nkomisie uvádza, že chýba „na troch listoch petície podpis nezávislého kandidáta.\nZ 23 podpísaných voličov na petícii je platných iba 13 voličov podporujúcich petíciu...\nV 9 prípadoch nie je uvedená adresa trvalého pobytu voliča, je nečitateľná čo nemožno brať\ndo úvahy v súlade s § 4 ods. 6. V jednom prípade nie je správne uvedená adresa.“.\nVzhľadom na uvedené sťažovateľka podala okresnému súdu návrh na vydanie\nrozhodnutia o jej zaregistrovaní ako kandidátky na starostu a tiež na poslankyňu obecného\nzastupiteľstva obce podľa § 250zb Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).\nOkresný súd rozhodol napadnutým uznesením č. k. 32 S 5/2014­18 z 26. septembra\n2014 tak, že jej návrh zamietol.\nSťažovateľka v sťažnosti ďalej uvádza:\n„Odôvodnenie vyššie uvedeného uznesenia sa však zaoberá výlučne kandidátnou\nlistinou sťažovateľky pre voľby do miestneho zastupiteľstva, pričom v ňom nie je žiadna\nzmienka o kandidátnej listine na funkciu starostky obce. Vzhľadom na petit podaného\nnávrhu a výrok predmetného uznesenia je však zrejmé, že súd zamietol registráciu obidvoch\nkandidátnych listín, keďže návrh sťažovateľky bol zamietnutý v celom rozsahu.\n... jediným dôvodom na odmietnutie registrácie kandidátnej listiny sťažovateľky bola\nskutočnosť, že petičné hárky, ktoré boli priložené k jej kandidátnej listine, neobsahovali\npodpis samotnej sťažovateľky ako kandidátky, na podporu ktorej boli petičné hárky\npodpísané. Takéto rozhodnutie súdu však nemá žiadnu oporu v našom právnom poriadku\na došlo ním k porušeniu vyššie uvedených základných práv sťažovateľky... Vzhľadom\nna chýbajúce odôvodnenie vo vzťahu ku kandidátnej listine na funkciu starostky môžeme len\n\n3\n\npredpokladať, že súd mienil rovnako rozhodnúť vo vzťahu k obidvom kandidátnym listinám,\nkeďže boli z hľadiska údajných nedostatkov v podstate rovnaké.\nPetíciou prikladanou ku kandidátnej listine nezávislého kandidáta do orgánov\nmiestnej samosprávy by tak mali byť iba petičné hárky (pri použití pojmov uvedených\nv Petičnom zákone) s dostatočným počtom podpisov voličov. Náležitosti týchto petičných\nhárkov, resp. petície sú výslovne upravené v cit. ust. § 16 ods. 9 veta tretia a v cit. ust. § 21\nods. 2 veta tretia a piata Zákona o komunálnych voľbách, v zmysle ktorých sa má pri\nkaždom podpise uviesť meno a priezvisko voliča, dátum narodenia voliča a trvalý pobyt,\nktorým sa rozumie názov obce, názov ulice, ak sa obec člení na ulice, a číslo domu.\nTieto zákonné ustanovenia (a ani žiadne iné) nevyžadujú, aby súčasťou takýchto\npetičných hárkov, resp. petície mali byť aj určité údaje o kandidátovi, na podporu ktorého\nje petícia určená alebo podpis kandidáta. Kandidát na poslanca sa totiž podpisuje len\nna kandidátnu listinu (cit. ust. § 16 ods. 4 Zákona o komunálnych voľbách) a kandidát\nna starostu na vyhlásenie podľa cit. ust. § 16 ods. 8 Zákona o komunálnych voľbách (cit.\nust. § 21 ods. 3 Zákona o komunálnych voľbách), avšak na petičné hárky (petíciu)\npredloženú k svojej kandidatúre sa už len prípadne môže (ale nemusí) podpísať ako volič,\nkeďže zákon nevylučuje, aby kandidát podporil ako volič aj vlastnú kandidatúru. Miestna\nvolebná komisia v Novom Svete a následne aj Okresný súd Bratislava III však takéto\npodpisy sťažovateľky v rozpore so zákonom vyžadovali a pre ich absenciu zamietli\nregistrovať obidve jej kandidátne listiny.\nDovoľujeme si zdôrazniť, že obsahové náležitosti petície na podporu kandidatúry\nnezávislého kandidáta vo voľbách do orgánov miestnej samosprávy sú špeciálne vymedzené\nv cit. ust. § 16 ods. 9, resp. v cit. ust. § 21 ods. 2 Zákona o komunálnych voľbách a Petičný\nzákon môže byť na náležitosti takejto petície sui generis použitý len podporne, a to najmä\npre vymedzenie formálnych náležitostí petície (napr. požiadavka písomnej formy,\nčitateľnosti údajov a pravdivosti údajov). Petičný zákon však nemôže rozširovať požiadavky\nna náležitosti takejto petície, pokiaľ sú tieto požiadavky špeciálne (osobitne) upravené\nv Zákone o komunálnych voľbách.\nAk teda Zákon o komunálnych voľbách neurčuje, že by nezávislý kandidát mal\npodpísať každý jeden petičný hárok, ktorý predkladá k svojej kandidátnej listine, nemožno\n4\n\ntakúto povinnosť vyvodzovať z Petičného zákona. Navyše, Petičný zákon v jeho cit. ust. § 4\nods. 4 vyžaduje na petičných hárkoch okrem údajov o podporovateľoch petície a ich\npodpisov len údaje o osobe, ktorá je určená na zastupovanie v styku s orgánom verejnej\nsprávy, avšak ani v jej prípade nevyžaduje jej podpis na každom jednom petičnom hárku...\nPodotýkame pritom, že žiadne zákonné ustanovenie neurčuje, že by sa nezávislý kandidát\nmal považovať pre účely predkladania petície za osobu určenú na zastupovanie v styku\ns orgánom verejnej správy podľa Petičného zákona a preto nemožno od neho ani pri\nextenzívnom výklade cit. ust. § 16 ods. 9, resp. cit. ust. § 21 ods. 2 Zákona o komunálnych\nvoľbách vyžadovať, aby na petičných hárkoch uvádzal údaje, ktoré cit. ust. § 4 ods. 4\nPetičného zákona predpisuje výlučne osobe určenej na zastupovanie v styku s orgánom\nverejnej správy.\nNa petičných hárkoch sťažovateľky je jednoznačne uvedené, že ide o hárky určené\nna podporu jej kandidatúry vo voľbách starostu, resp. do obecného zastupiteľstva\na na týchto hárkoch je uvedený dostatočný počet podpisov voličov, ktorí podporili\nsťažovateľkinu kandidatúru. Predložené kandidatúry, vrátane petičných hárkov (petície)\nspĺňajú všetky náležitosti vyžadované cit. ust. § 16 ods. 4 a 9, resp. cit. ust. § 21 ods. 2 a 3\nZákona o komunálnych voľbách...\n... súd na právne odôvodnenie svojho rozhodnutia použil cit. ust. § 4 ods. 1 Petičného\nzákona, z ktorého vyvodzoval vyššie uvedenú neexistujúcu požiadavku na podpísanie\nkaždého jedného petičného hárku nezávislým kandidátom (sťažovateľkou). Cit. ust. § 4\nods. 1 Petičného zákona však upravuje výlučne požiadavky na osoby podporujúce petíciu,\nkeď stanovuje, k akým údajom má fyzická osoba alebo osoba oprávnená konať v mene\nprávnickej osoby pripojiť svoj podpis... táto všeobecná právna úprava je pre voľby\ndo orgánov miestnej samosprávy neaplikovateľná, keďže je špeciálne upravená v cit. ust.\n§ 16 ods. 9, resp. v cit. ust. § 21 ods. 2 Zákona o komunálnych voľbách...\nAbsolútnym nedostatkom napadnutého uznesenia... je absencia odôvodnenia\nrozhodnutia o zamietnutí návrhu na registráciu kandidátnej listiny pre voľby starostu.\n... pokiaľ by aj kandidátna listina sťažovateľky mala mať vytýkané formálne\nnedostatky (čo však v skutočnosti nemala), miestna volebná komisia ju v zmysle ust. § 5\nods. 5 Petičného zákona mala vyzvať na ich odstránenie... Miestna volebná komisia však\n5\n\nv tomto smere nevykonala žiadny úkon, keď nevyzvala sťažovateľku na odstránenie\ndomnelých nedostatkov ňou predloženej petície a touto otázkou sa nezaoberal ani Okresný\nsúd Bratislava III. Pri nečinnosti miestnej volebnej komisie pritom zjavne išlo o účelový\npostup, keďže pre voľby starostu obce zaregistrovala len jediného kandidáta... a pre voľby\ndo obecného zastupiteľstva, ktoré pozostáva z 5 poslancov, zaregistrovala presne\n5 kandidátov...“\nNa tomto základe sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„... Základné práva\n\npriamo sa zúčastňovať na správe\n\nverejných vecí podľa ust. Čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na prístup k voleným\na iným verejným funkciám podľa ust. Čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a na súdnu\nochranu podľa ust. Čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného\nsúdu Bratislava III č. 32 S 5/2014­18 zo dňa 26. 9. 2014 porušené boli.\n... zrušuje uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. 32 S 5/2014­18 zo dňa\n26. 9. 2014 a vec vracia Okresnému súdu Bratislava III na ďalšie konanie.\n... Okresný súd Bratislava III je povinný zaplatiť\n\nfinančné\n\nzadosťučinenie vo výške 2.000 €, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOkresný súd Bratislava III je povinný nahradiť\n\nna účet\n\njej právneho zástupcu trovy konania vo výške 340,90 €, a to do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\nPrimerané finančné zadosťučinenie sťažovateľka žiada z dôvodu „vynaloženia\nznačného úsilia na kandidatúru vo voľbách do orgánov miestnej samosprávy, ktoré bolo\nzmarené protiprávnym postupom miestnej volebnej komisie a následne aj Okresného súdu\nBratislava III, ktorý nedokázal rozoznať nesprávnosť postupu miestnej volebnej komisie\n(kde by bolo možné akceptovať nižší stupeň právneho vedomia ako na súde, keďže\njej členovia nemusia mať právne vzdelanie) a z neexistujúcich dôvodov zamietol návrh\nsťažovateľky na registráciu jej kandidátnych listín“.\nÚstavný súd po predbežnom prerokovaní uznesením z 15. januára 2015 prijal\nsťažnosť na ďalšie konanie.\n6\n\nPo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu\nsťažovateľky a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci\nkonalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadril\nk sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľky a predseda okresného súdu ústavnému súdu\noznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.\nVzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľky a predsedu okresného\nsúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade\ns § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,\nkeďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nPredseda okresného súdu sa k sťažnosti vyjadril v prípise sp. zn. Spr. 3183/2015 z 30.\nmarca 2015 v ktorom uviedol, že z „vecnej stránky sa s obsahom ústavnej sťažnosti\nstotožňujem“. K prípisu predseda okresného súdu pripojil aj stanovisko zákonnej sudkyne\nz 12. marca 2015. Zákonná sudkyňa zhrnula doterajší priebeh konania, k argumentácii\nsťažovateľky v sťažnosti sa nevyjadrila.\nSťažovateľka prostredníctvom právneho zástupcu v podaní z 15. apríla 2015 podala\nstanovisko k vyjadreniu predsedu okresného súdu. Uviedla, že k vyjadreniu nemá výhrady,\n„nakoľko tento súd sa z vecnej stránky stotožnil s obsahom... ústavnej sťažnosti.\nVyjadrenie zákonnej sudkyne... obsahuje len skutkový popis veci tak, ako bola\nprejednávaná v súdnom konaní... Nakoľko vo vyjadrení zákonnej sudkyne absentuje názor\nna podanú ústavnú sťažnosť, bolo by zjavne nadbytočné osobitne podávať stanovisko\naj k tomuto vyjadreniu.“.\nII.\n\n7\n\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi\nvšeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity,\nktorá určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným\nprávam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy),\na to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,\nale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy).\nÚstavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový\nstav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\ns ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách\n(II. ÚS 1/95, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01). Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže\npreskúmať také rozhodnutie všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva a slobody. Skutkové a právne\nzávery všeobecného súdu môžu byť preto predmetom kontroly zo strany ústavného súdu\nvtedy, ak by boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00). Ako ústavne\nnesúladné (porušujúce základné práva sťažovateľa) ústavný súd hodnotí aj také rozhodnutia\nvšeobecných súdov, v ktorých boli zákony, prípadne podzákonné právne úpravy\ninterpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti v dôsledku napr. prílišného\nformalizmu (IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 69/2012, I. ÚS 26/2010, III. ÚS 163/2011, podobne\naj Ústavný súd Českej republiky napr. III. ÚS 150/99).\n8\n\nSúčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo\n\núčastníka\n\nkonania\n\nna\n\ndostatočné\n\nodôvodnenie\n\nsúdneho\n\nrozhodnutia\n\n(napr. II. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 206/07), t. j. na také odôvodnenie, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, teda s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\nOdôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces (m. m. IV. ÚS 115/03,\nIII.\n\nÚS\n\n209/04).\n\nJudikatúra\n\nEurópskeho\n\nsúdu\n\npre\n\nľudské\n\npráva\n\nnevyžaduje,\n\naby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument účastníka konania.\nAk však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď\npráve na tento argument (Georgidias c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko\nz 19. 2. 1998). Potreba náležite odôvodniť súdne rozhodnutie je daná tiež vo verejnom\nzáujme, pretože je jednou zo záruk toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny,\nneprehľadný a že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné.\nDo obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to,\naby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy právneho poriadku\nSlovenskej republiky. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne\nsúladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu\nsúdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne\ninterpretovaná platná a účinná právna norma (II. ÚS 249/2011).\nÚstavný príkaz konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,\nktorý ustanoví zákon vyjadrený v čl. 2 ods. 2 ústavy, zaväzuje všetky orgány verejnej moci\nvrátane súdov rozhodujúcich o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych\norgánov. Tento ústavný príkaz zaväzuje orgány verejnej moci pri ich akejkoľvek činnosti\na zvlášť vtedy, ak výkonom svojich kompetencií poskytujú ochranu základným právam\n\n9\n\na slobodám fyzických osôb a právnických osôb, rešpektujúc pritom princípy právneho štátu\n(čl. 1 ods. 1 prvej vety ústavy).\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nPodľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných\nvecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov...\nPodľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným\na iným verejným funkciám.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľky predovšetkým zobral do úvahy,\nže namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu, ktoré je v demokratickej\nspoločnosti natoľko závažné, že pri jeho výkone neprichádza do úvahy (zo strany súdov) ani\njeho zužujúci výklad a ani také formálne interpretačné postupy, následkom ktorých by\nmohlo byť jeho neodôvodnené (svojvoľné) obmedzenie, či dokonca popretie (IV. ÚS\n102/08).\nVýklad a aplikácia práva všeobecnými súdmi musí byť v súlade s účelom základného\npráva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak,\naby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov\nkonania.\n\n10\n\nV súvislosti s namietaným porušením základných práv podľa čl. 30 ods. 1 a 4 ústavy\npoukazuje ústavný súd na to, že tieto základné práva sú kľúčovými politickými právami,\nktoré súvisia s charakterom Slovenskej republiky ako demokratického a právneho štátu\n(čl. 1 ods. 1 ústavy).\nVo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv zaručených čl. 30 ods. 1 a 4\nústavy ústavný súd poznamenáva, že z jeho doterajšej rozhodovacej praxe vyplýva,\nže orgány zabezpečujúce prístup k voleným a iným verejným funkciám porušia čl. 30 ods. 4\nústavy aj tým, že „sťažia, uľahčia alebo znemožnia uchádzanie sa o funkciu“ (III. ÚS 75/01),\nresp. že nezabezpečia „objektivitu konania“ (II. ÚS 9/00, III. ÚS 23/00). V tejto súvislosti\nústavný súd uviedol (II. ÚS 5/03), že „v právnom štáte je nevyhnutné, aby každý orgán\nverejnej moci... postupoval pri výkone svojej právomoci tak, že zabezpečí objektivitu\nsvojho postupu smerujúceho k ochrane alebo uplatňovaniu základného práva alebo\nzákladnej slobody, ako aj objektivitu samotného rozhodovania o ochrane a uplatňovaní\nzákladného práva alebo základnej slobody, a to bez ohľadu na to, či tento postup prebieha v\nprávne formalizovanom rámci alebo iba v rámci faktickej činnosti príslušného orgánu.\nUplatňovanie a ochrana každého základného práva alebo slobody musí byť v činnosti\nkaždého orgánu verejnej moci zabezpečená reálne a musí prebiehať na nediskriminačnom\nzáklade. Táto požiadavka sa dotýka každého úkonu orgánu verejnej moci, ktorý priamo\nalebo aspoň sprostredkovane súvisí s ochranou alebo uplatňovaním základného práva alebo\nslobody.“ Podobne vo veci sp. zn. PL. ÚS 35/03 ústavný súd uviedol: „... subjektom tohto\npráva je každý občan Slovenskej republiky, ktorý sa o volenú funkciu uchádza. Obsahom\nuvedeného práva je aj predpoklad, že jednotliví voliči budú mať možnosť odovzdať svoj hlas\nv prospech niektorého z kandidátov za rovnakých podmienok vrátane možnosti dostať sa k\ninformáciám o jednotlivých kandidátoch rovnakým spôsobom.“\nZákladným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon\npolitických práv, je čl. 31 ústavy. Podľa tohto ustanovenia zákonná úprava všetkých\npolitických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú\nsúťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.\n11\n\nToto ustanovenie ústavy má priamu spojitosť so všetkými politickými právami\nvyjadrenými v ústave a svojou povahou ovplyvňuje formovanie politických síl\nv demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž politických síl nachádzajúca výraz\npredovšetkým vo voľbách je základným predpokladom fungovania demokratického štátu\n(PL. ÚS 19/98).\nPodľa judikatúry ústavného súdu ako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva)\nústavný súd hodnotí aj také rozhodnutia všeobecných súdov, v ktorých boli zákony,\nprípadne podzákonné právne úpravy interpretované v extrémnom rozpore s princípmi\nspravodlivosti v dôsledku napr. prílišného formalizmu (IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 69/2012,\nIV. ÚS 92/2012, I. ÚS 26/2010, III. ÚS 163/2011, podobne aj Ústavný súd Českej republiky\nnapr. III. ÚS 150/99). K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať\nlen z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný\na určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž\nv zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie\nsa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie\nsprávnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či spresnenie potom slúžia\nostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, najmä\nteleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré\nsú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív\npri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy (IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010,\nm. m. I. ÚS 306/2010).\nMateriálny prístup pri výklade a aplikácii volebných zákonov a pri hodnotení\nporušení volebných zákonov je potrebné aplikovať v celom volebnom procese,\nt. j. aj v štádiu predkladania kandidátnych listín a hodnotenia toho, či kandidát splnil\nzákonné predpoklady na zaregistrovanie ako kandidáta pre voľby starostu obce, prípadne\nposlanca obecného zastupiteľstva.\n\n12\n\nV prerokúvanom prípade miestna volebná komisia rozhodnutím č. 172/2014\nz 24. septembra 2014 nezaregistrovala sťažovateľku ako kandidátku na starostku obce\na rozhodnutím č. 173/2014 z 24. septembra 2014 ju nezaregistrovala ako kandidátku\nna poslankyňu obecného zastupiteľstva. Svoje rozhodnutia odôvodnila zhodne:\n„Predložená petičná listina je neúplná, v súlade so zákonom č. 85/1990 Zb... chýba\nna troch listoch petície podpis nezávislého kandidáta.\nZ 23 podpísaných voličov na petícii je platných iba 13 voličov... V 9 prípadoch\nnie je uvedená adresa trvalého pobytu voliča, je nečitateľná čo nemožno brať do úvahy\nv súlade s § 4 ods. 6. V jednom prípade nie je správne uvedená adresa.“\nRozhodnutia miestnej volebnej komisie preskúmal na základe návrhu sťažovateľky\nokresný súd a napadnutým uznesením jej návrh zamietol. V odôvodnení uviedol:\n„Súd riadne preskúmal priložené petičné hárky kandidáta a dospel k záveru,\nže obligatórne skutočnosti, ktoré taxatívne vymenúva zákon nie sú v petičnej listine\nnavrhovateľky uvedené a teda nezávislý kandidát nepreukázal, dostatočnú podporu voličmi.\nPetičné hárky neobsahujú podpis fyzickej osoby, ktorá petíciu predkladá a teda nespĺňa\nobligatórne náležitosti a súd nemôže takéto petičné hárky uznať.\nSúd nepovažuje rozhodnutie volebnej komisie týkajúce sa nečitateľnosti údajov\nuvedených v petícii za správne, vzhľadom na skutočnosť, že všetky údaje uvedené\nv petičných hárkoch sú pre súd zrozumiteľné a čitateľné.\nSkutočnosti týkajúce sa nepravdivých údajov vzhľadom na to, že nie je komisiou\nuvedené o ktorú osobu sa jedná nemohol súd preskúmať, súd sa nimi ani zaoberať nebude\na preskúmavanie tejto skutočnosti nepovažuje za potrebné vzhľadom na skutočnosť,\nže už prvý z dôvodov (nepodpísanie petičných hárkov fyzickou osobou, ktorá petíciu\npredkladá) spôsobil, že rozhodnutie volebnej komisie bolo správne.\nVzhľadom na skutočnosť, že v petičných listinách nebol podpis fyzickej osoby a teda\npetičná listina nebola v súlade s § 4 ods. 1 zák. č. 85/1990 Zb. o petičnom práve súd\nrozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“\n\n13\n\nSťažovateľka namieta porušenie označených základných práv podľa ústavy\nnapadnutým uznesením okresného súdu. V rámci svojej argumentácie namieta výklad\n§ 4 ods. 1 zákona o petičnom práve. Podľa sťažovateľky z tohto ustanovenia zákona\no petičnom práve a ani z iného právneho predpisu nemožno riadnym výkladom vyvodiť\ntakúto povinnosť. Sťažovateľka mala povinnosť podpísať len kandidátnu listinu, prípadne\nvyhlásenie podľa § 16 ods. 8 zákona o voľbách, avšak nie jednotlivé podpisové hárky.\nVýklad okresného súdu v tomto smere považuje za formalistický a môže viesť k absurdným\nzáverom (napr. potreba podpísať 10 000 podpisových hárkov pri petícii na vyhlásenie\nreferenda).\nSťažovateľka namieta, že ak by aj mala povinnosť podpísať podpisové hárky, okresný\nsúd nijako nezohľadnil § 5 ods. 5 zákona o petičnom práve, podľa ktorého ju miestna\nvolebná komisia mala vyzvať na odstránenie nedostatkov petície.\nSťažovateľka tiež tvrdí, že okresný súd svoje uznesenie riadne neodôvodnil, pretože\nsa nijako nevysporiadal s rozhodnutím miestnej volebnej komisie o jej nezaregistrovaní ako\nkandidátky na starostku obce.\nPodľa § 16 ods. 4 zákona o voľbách kandidátna listina nezávislého kandidáta\nobsahuje meno a priezvisko, akademický titul, vek, povolanie, trvalý pobyt a podpis\nkandidáta.\nPodľa § 16 ods. 9 zákona o voľbách súčasťou kandidátnej listiny nezávislého\nkandidáta je petícia podpísaná voličmi podporujúcimi jeho kandidatúru. Potrebný počet\npodpisov podľa veľkosti obce je uvedený v prílohe k tomuto zákonu. V petícii\nsa pri každom podpise uvedie meno a priezvisko voliča, dátum narodenia voliča a trvalý\npobyt, ktorým sa rozumie názov obce, názov ulice, ak sa obec člení na ulice, a číslo domu.\nPočet obyvateľov obce zverejní obec spôsobom v mieste obvyklým najneskôr 85 dní pred\ndňom volieb.\n\n14\n\nPodľa § 17 ods. 1 písm. f) zákona o voľbách miestna volebná komisia predložené\nkandidátne listiny preskúma a nezaregistruje kandidáta, ak chýba alebo je neúplná petícia\npodľa § 16 ods. 9.\nPodľa § 21 ods. 2 zákona o voľbách kandidovať na funkciu starostu (primátora) môžu\naj nezávislí kandidáti. Nezávislý kandidát doručí svoju kandidátnu listinu v dvoch\nrovnopisoch zapisovateľovi miestnej volebnej komisie najneskôr 55 dní predo dňom volieb.\nSúčasťou kandidátnej listiny nezávislého kandidáta je petícia podpísaná voličmi\npodporujúcimi jeho kandidatúru. Potrebný počet podpisov podľa veľkosti obce je uvedený\nv prílohe k tomuto zákonu. V petícii sa pri každom podpise uvedie meno a priezvisko\nvoliča, dátum narodenia voliča a trvalý pobyt, ktorým sa rozumie názov obce, názov ulice,\nak sa obec člení na ulice, a číslo domu.\nPodľa § 21 ods. 3 zákona o voľbách kandidátna listina obsahuje meno, priezvisko\na akademický titul, vek, povolanie, trvalý pobyt kandidáta a názov politickej strany, ktorá\nkandidáta navrhla, alebo údaj o tom, že ide o nezávislého kandidáta. Ku kandidátnej listine\nsa pripojí vyhlásenie podľa § 16 ods. 8 zákona o voľbách.\nPodľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona o voľbách miestna volebná komisia predložené\nkandidátne listiny preskúma a nezaregistruje kandidáta, ak chýba alebo ak je neúplná petícia\npodľa § 21 ods. 2.\nPodľa § 1 ods. 1 zákona o petičnom práve každý má právo sám alebo s inými obracať\nsa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej\nsamosprávy (ďalej len „orgán verejnej správy“) so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami (ďalej\nlen „petícia“).\nPodľa § 3 ods. 4 zákona o petičnom práve ak nie je vytvorený petičný výbor, musí\nsa v petícii určiť osoba, ktorá dovŕšila vek 18 rokov, na styk s orgánom verejnej správy.\n\n15\n\nPodľa § 4 ods. 1 zákona o petičnom práve každý má právo spôsobom neodporujúcim\nzákonu vyzývať iné osoby, aby svojím podpisom petíciu podporili. Fyzická osoba čitateľne\nuvedie svoje meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a k týmto údajom pripojí svoj\npodpis. ... Ak osobitný predpis ustanovuje najnižší počet osôb podporujúcich petíciu alebo\nvek osôb podporujúcich petíciu, uvedie sa čitateľne k údajom o osobe podporujúcej petíciu\naj dátum jej narodenia. Osobám podporujúcim petíciu sa musí umožniť, aby sa s obsahom\npetície riadne oboznámili pred jej podpísaním.\nPodľa § 4 ods. 4 zákona o petičnom práve ak podpisové hárky neobsahujú text\npetície, musia byť označené tak, aby bolo zrejmé, aká petícia sa má podporiť podpismi;\nna každom podpisovom hárku musí byť uvedené meno, priezvisko a úplná adresa trvalého\npobytu osoby, ktorá je určená na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy.\nPodľa § 5 ods. 1 zákona o petičnom práve petícia musí byť písomná, označená\nslovom petícia a musí obsahovať predmet verejného alebo iného spoločného záujmu a údaje\nuvedené v § 4 ods. 1 zákona o petičnom práve o tom, kto ju podáva; ak petíciu podáva\npetičný výbor, uvedú sa údaje uvedené v § 4 ods. 1 zákona o petičnom práve o každom jeho\nčlenovi. Osoba určená na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy podľa § 3 ods. 3\nalebo 4 zákona o petičnom práve pripojí v petícii k menu, priezvisku a adrese trvalého\npobytu aj podpis.\nPodľa § 5 ods. 5 zákona o petičnom práve ak petícia nemá náležitosti podľa odseku 1,\npríslušný orgán verejnej správy bezodkladne vyzve osobu, ktorá petíciu podala,\naby odstránila nedostatky petície v lehote najneskôr do 30 pracovných dní od doručenia\nvýzvy, s poučením o následku ich neodstránenia. Ak osoba, ktorá petíciu podala, v tejto\nlehote nedostatky neodstráni, orgán verejnej správy petíciu odloží.\nJedným z predpokladov pre zaregistrovanie nezávislého kandidáta pre voľby\ndo obecného zastupiteľstva alebo pre voľby starostu je preukázanie, že jeho kandidatúru\npodporuje zákonom predpísaný počet voličov v príslušnej obci. Splnenie tejto zákonnej\n16\n\npodmienky preukazuje kandidát petíciou, ktorá je súčasťou kandidátnej listiny (§ 16 ods. 9,\n§ 21 ods. 2 zákona o voľbách).\nVšeobecné náležitosti petície upravuje zákon o petičnom práve, ktorý v § 1 ods. 1\nupravuje, že petíciou sú žiadosti, návrhy a sťažnosti vo veciach verejného alebo iného\nspoločného záujmu (hmotné vymedzenie petície).\nFormálne vymedzenie petície upravuje § 5 ods. 1 a 5 zákon o petičnom práve. Podľa\nuvedených ustanovení petícia je písomná, a obsahuje\n­ označenie petície,\n­ predmet verejného alebo iného spoločného záujmu (petícia v hmotnom význame),\n­ zákonom vymedzené údaje o subjektoch, ktoré podávajú petíciu (údaje o osobách,\nktoré podávajú petíciu ako jednotlivé osoby alebo ako členovia petičného výboru),\n­ zákonom vymedzené údaje o osobe určenej na zastupovanie v styku s orgánom\nverejnej správy,\n­ podpis osoby, ktorá predkladá petíciu resp. osoby určenej na zastupovanie v styku\ns orgánom verejnej správy a\n­ číselný údaj, ktorý vymedzuje počet priložených podpisových hárkov.\nZo znenia zákona o petičnom práve vyplýva, že súčasťou petície vo formálnom\nzmysle sú podpisové hárky (porovnaj napr. § 4 ods. 2, § 4 ods. 4, § 4 ods. 5), t. j. hárky,\nna ktorých osoby prejavia zákonom predpísaným spôsobom svoju vôľu podporiť petíciu\n(petíciu v hmotnom význame) – podpisom a čitateľným uvedením zákonom ustanovených\núdajov. Podľa § 4 ods. 4 zákona o petičnom práve podpisové hárky musia obsahovať\n­ text petície, alebo musia byť označené tak, aby bolo zrejmé, aká petícia\nsa má podporiť podpismi,\n­ meno, priezvisko a úplná adresa trvalého pobytu osoby, ktorá je určená\nna zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy,\n­ číselný údaj, ktorý vyjadruje poradie podpisového hárku.\n\n17\n\nZ § 5 ods. 5 zákona o petičnom práve vyplýva, že ak petícia (vo formálnom\nzmysle, pozn.) nemá náležitosti podľa § 5 ods. 1 zákona o petičnom práve, orgán verejnej\nsprávy bezodkladne vyzve osobu, ktorá petíciu podala, aby odstránila nedostatky petície\nv lehote najneskôr do 30 pracovných dní od doručenia výzvy, s poučením o následku ich\nneodstránenia. Orgán verejnej správy petíciu odloží, ak osoba, ktorá petíciu podala, v tejto\nlehote nedostatky neodstráni.\nZ ustanovení zákona o voľbách je zrejmé, že tento zákon osobitne vymedzuje\nnáležitosti, ktoré sa týkajú podpisových hárkov. V súvislosti s petíciou zákon o voľbách\nvymedzuje\n­ osoby, ktoré sú oprávnené podpísať petíciu a právne účinným spôsobom podporiť\nkandidatúru nezávislého kandidáta (voliči v zmysle § 2 zákona o voľbách),\n­ minimálny počet voličov, v závislosti od počtu obyvateľov obce, ktorí musia petíciu\npodpísať.\nZákon o voľbách tiež ustanovuje náležitosti prejavu vôle voliča na petícii\n(podpisových hárkoch, pozn.), t. j. akým spôsobom má volič prejaviť svoju vôľu podporiť\nkandidatúru nezávislého kandidáta.\nPredkladateľ petície, resp. osoba určená na zastupovanie v styku s orgánom verejnej\nsprávy má v zmysle § 5 ods. 1 zákona o petičnom práve povinnosť podpísať petíciu\nvo formálnom zmysle. Okresný súd sa v odôvodnení nijako nevysporiadal s touto\npovinnosťou a ani s tým, ako uvedené ustanovenie aplikovať pri petícii na podporu\nnezávislého kandidáta, napr. či je potrebné predložiť k podpisovým hárkom aj petíciu\nvo formálnom zmysle, či úlohu petície vo formálnom zmysle v tomto prípade plní\nkandidátna listina, ktorú musí nezávislý kandidát podpísať (§ 16 ods. 4 zákona o voľbách),\nalebo na splnenie tejto povinnosti stačí, ak predkladateľ petície podpíše podpisový hárok,\nktorý je prvý v poradí. Z tohto hľadiska je potrebné napadnuté uznesenie okresného súdu\npovažovať za nedostatočne odôvodnené.\n\n18\n\nOkresný súd sa v odôvodnení napadnutého uznesenia nevysporiadal v zákone\no petičnom práve ustanovenou povinnosťou príslušného orgánu verejnej správy vyzvať\npredkladateľa petície na odstránenie jej nedostatkov podľa § 5 ods. 5 zákona o petičnom\npráve, ako ani s tým, či uvedené ustanovenie zákona o petičnom práve je potrebné aplikovať\npri skúmaní náležitostí petície nezávislého kandidáta v doslovnom gramatickom znení\nzákona o petičnom práve, prípadne či ho treba aplikovať primeraným spôsobom vzhľadom\nna jej špecifickú funkciu vo voľbách „priznanú“ jej zákonom o voľbách. Z predloženého\nsúdneho spisu okresného súdu vyplýva, že okresný súd rozhodol bez nariadenia\npojednávania. Z predloženého súdneho spisu okresného súdu však nevyplýva, či pred\nsvojím rozhodnutím okresný súd zisťoval, či miestna volebná komisia vyzvala sťažovateľku\nna odstránenie vytýkaných nedostatkov petície; sám okresný súd sťažovateľku na ich\nodstránenie podľa § 5 ods. 5 zákona o petičnom práve nevyzval. Ani z odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia okresného súdu nevyplýva, prečo nepovažoval okresný súd\nza potrebné vyzvať sťažovateľku na odstránenie nedostatkov petície, hoci túto skutočnosť\npovažoval pre svoje rozhodnutie v danej veci za právne významnú, dokonca rozhodujúcu.\nPodľa názoru ústavného súdu na jednej strane postupoval okresný súd vo vzťahu\nk sťažovateľke prísne formálnoprávne, na druhej strane bol vo vzťahu k vlastnému postupu\nz tohto hľadiska značne benevolentný.\nPodľa názoru ústavného súdu je právny záver okresného súdu o tom, že petícia\nsťažovateľky nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, založený na zjavne nesprávnej\na formalistickej interpretácii relevantných ustanovení zákona o petičnom práve, ktoré\nsú v doslovnom gramatickom znení na danú situáciu neaplikovateľné, a z tohto dôvodu\nnapadnuté uznesenie okresného súdu je ústavne neudržateľné. Ústavný súd preto rozhodol,\nže napadnutým uznesením okresného súdu došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a tiež k porušeniu jej základného práva podľa čl. 46\nods. 2 ústavy, ktoré upravuje právo na súdny prieskum rozhodnutia orgánu verejnej správy.\nZákladné právo podľa čl. 46 ods. 2 ústavy predstavuje osobitný prípad základného práva\nna súdnu ochranu, ktoré v sebe inkorporuje všetky jednotlivé atribúty práva na súdnu\nochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy. Ústavne súladné uplatnenie základného práva podľa\n19\n\nčl. 46 ods. 2 ústavy v sebe zahŕňa právo na prístup k súdu a aj právo na to, aby konanie,\nv rámci ktorého sa súdny prieskum napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy\nrealizuje, zahŕňalo všetky atribúty tvoriace obsah základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy.\nÚstavný súd tiež dospel k záveru, že napadnutým uznesením okresného súdu\nz 26. septembra 2014 došlo aj k porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 30 ods. 1\na 4 ústavy, pretože okresný súd napadnutým uznesením znemožnil sťažovateľke,\naby sa uchádzala o funkciu starostky a tiež o funkciu poslankyne obecného zastupiteľstva vo\nvoľbách do orgánov samosprávy obce vyhlásených na 15. november 2014.\n\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie... Ústavný súd môže zároveň vec\nvrátiť na ďalšie konanie...\nPodľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo\nsloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo\nopatrenie zruší.\nPodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,\nmôže vrátiť vec na ďalšie konanie.\nPodľa § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd právoplatné rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal\nrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n\n20\n\nÚstavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením okresného súdu\nz 26. septembra 2014 boli porušené základné práva sťažovateľky podľa čl. 30 ods. 1 a 4\na čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy. Nevyhovel však návrhu sťažovateľky na to, aby zrušil napadnuté\nuznesenie a vrátil vec okresnému súdu (bod 4 výroku tohto nálezu). Tento návrh považoval\nústavný súd v čase svojho rozhodovania za právne bezvýznamný z toho dôvodu, že okresný\nsúd už nemôže svojím postupom, prípadne rozhodnutím v prospech sťažovateľky zasiahnuť\ndo právoplatných výsledkov volieb do orgánov samosprávy obce.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd\nrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo\nalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\nCieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom,\nktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne\npríkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).\nPri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad\nspravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé\nfinančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti\nprípadu.\n\n21\n\nS prihliadnutím na okolnosti predmetnej veci, na to, že následok, ktorý vznikol\nnapadnutým uznesením okresného súdu, ktorý spočíval v tom, že sťažovateľke bolo\nznemožnené sa uchádzať o funkciu starostky obce, resp. poslankyne obecného zastupiteľstva\nobce, ústavný súd priznal sťažovateľke sumu 2 000 €, ktorá je podľa názoru ústavného súdu\nprimeraná konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci (bod 2 výroku tohto nálezu).\nSťažovateľka tiež žiadala úhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré jej vznikli\nv súvislosti s jej právnym zastupovaním advokátom. Sťažovateľka si uplatnila úhradu trov\nkonania v sume 340,90 €.\nPodľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,\nktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľky úhradu trov konania\nv uplatnenej sume, t. j. 340,90 € v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to odmenu\nza 2 úkony právnej služby podľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky (prevzatie a príprava\nzastúpenia vrátane prvej porady s klientom, sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy). Ústavný\nsúd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby\nza rok 2014 v sume 134 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky)\na náhrady hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby v sume\n8,04 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky), čo spolu predstavuje sumu\n284,08 €. Keďže právny zástupca je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“),\nuvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa\nzákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.\n22\n\nPriznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto\nrozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. mája 2015\n\n23", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "voľby-volebné súdnictvo", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "voľby-volebné súdnictvo", "volebné právo-pasívne", "voľby-slobodná súťaž politických síl", "práva a slobody – politické-princíp slobodnej súťaže politických síl", "voľby-kandidátna listina", "voľby-voľby do orgánov obcí a miest", "práva a slobody – politické-právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "32S/5/2014", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b4a71acc-3934-438c-a376-c45775031f2b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/2012 z 10. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-10", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a71acc-3934-438c-a376-c45775031f2b"}, {"guid": "ussr:153184e4-dd8f-4ecc-86f8-51e55911e409", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 69/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 69/2012 z 2. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-02", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:153184e4-dd8f-4ecc-86f8-51e55911e409"}, {"guid": "ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 351/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 351/2010 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b"}, {"guid": "ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 587, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5"}, {"guid": "ussr:fcd7b27f-cd89-44d4-8a83-d2776a6a267c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 163/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 163/2011 z 13. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-13", "citacie_n": 101, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fcd7b27f-cd89-44d4-8a83-d2776a6a267c"}, {"guid": "ussr:9af3a47b-29be-48cc-b178-ed6157cf01bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 306/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 306/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 450, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9af3a47b-29be-48cc-b178-ed6157cf01bb"}, {"guid": "ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 413, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239"}, {"guid": "ussr:ed12c002-1f63-4a1a-b8fb-6dd1c1868a4f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 192/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 192/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 224, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed12c002-1f63-4a1a-b8fb-6dd1c1868a4f"}, {"guid": "ussr:867758aa-2bc7-4401-acda-3ef63bb2e2de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:867758aa-2bc7-4401-acda-3ef63bb2e2de"}, {"guid": "ussr:8bedd595-bb99-485f-9fe5-7d6e70226d6b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/07 z 21. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-21", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8bedd595-bb99-485f-9fe5-7d6e70226d6b"}, {"guid": "ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 95/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/06 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 1498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61"}, {"guid": "ussr:019e3935-0eec-4a5d-bdb2-fe77778f14d4", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 35/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 35/03 z 3. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-03", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:019e3935-0eec-4a5d-bdb2-fe77778f14d4"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:ed096500-7fd8-47cd-a723-8af3bbe2fd47", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 209/04 z 20. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-20", "citacie_n": 316, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed096500-7fd8-47cd-a723-8af3bbe2fd47"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:2d0a637e-e0da-43c3-8a56-134e3de6ac1d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 5/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 5/03 z 19. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-19", "citacie_n": 79, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d0a637e-e0da-43c3-8a56-134e3de6ac1d"}, {"guid": "ussr:a98c3b0e-92a1-4979-97e0-3f1cc49636e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 75/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/01 z 22. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-22", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a98c3b0e-92a1-4979-97e0-3f1cc49636e1"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e6a55c63-c49a-4791-aa9b-353964de8686", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.23.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 23/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 23/00 z 23. 8. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-08-23", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.23.2000.1"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:fb2204aa-9ade-423c-85bb-7a3aa7273786", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 9/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/00 z 27. 4. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-04-27", "citacie_n": 523, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:4a2d675c-b8e0-488d-851d-fda2efe07e0a", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 19/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4a2d675c-b8e0-488d-851d-fda2efe07e0a"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": []}