{"guid": "ussr:7296abe6-d3fd-4509-aaba-1f8283d9623e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.178.2015.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 178/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 178/2015 z 27. 5. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 27. mája 2015, sp. zn. II. ÚS 178/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.178.2015.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2015-05-27", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7296abe6-d3fd-4509-aaba-1f8283d9623e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.178.2015.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.178.2015.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.178.2015.2/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 178/2015­26\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2015 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov\nLajosa Mészárosa a Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, Štefánika 1,\nŽilina, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna prejednanie jej záležitosti primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní\nvedenom pod sp. zn. 14 C 204/2008, za účasti Okresného súdu Bratislava II, a takto\n\nrozhodol:\n\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.\n14 C 204/2008 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n14 C 204/2008 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom\n\ntritisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy konania\n\nv sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) na účet advokáta\nJUDr. Mgr. Štefana Buchu, Štefánika 1, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. januára\n2015 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“),\n\nktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu\nBratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 204/2008 (ďalej\naj „napadnuté konanie“).\nZ obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je ako žalobkyňa v 2. rade\núčastníčkou súdneho konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 14 C 204/2008,\nv ktorom sa proti Slovenskej republike domáha podľa zákona č. 514/2003 Z. z.\no zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých\n\n2\n\nzákonov v znení neskorších predpisov náhrady škody, ktorá jej mala vzniknúť v dôsledku\nnesprávneho úradného postupu príslušného stavebného úradu.\nZ dôvodu, že sťažovateľka zastáva názor, že v napadnutom konaní došlo postupom\nokresného súdu v dôsledku jeho nečinnosti k porušeniu ňou označených práv, podala\nústavnému súdu sťažnosť, ktorú v súvislosti s namietaným porušením označených práv\nodôvodňuje takto:\n„V prvom rade poukazujem na to, že Okresný súd Bratislava II. mal prvé\npojednávanie vytýčené na deň 27. 01. 2010, ktoré bolo odročené z dôvodu PN\nnavrhovateľky. Druhé pojednávanie bolo vytýčené na 30. 06. 2010, ktoré sa nekonalo\nz dôvodu, že sa nedostavil zástupca žalovaného.\nV roku 2011 bolo vytýčené iba jedno pojednávanie na 11. 05. 2011, ktoré bolo\nodročené z dôvodu PN zákonnej sudkyne.\nV roku 2012 boli nasledovné pojednávania:\na) 18. 01. 2012 − pojednávanie sa uskutočnilo,\nb) 30. 03. 2012 − pojednávame sa uskutočnilo,\nc) 18. 06. 2012 – odročené z dôvodu, že rozhodnutie o vedľajšom účastníkovi\nnenadobudlo právoplatnosť v deň pojednávania,\nV roku 2013 boli nasledovné pojednávania:\ndňa 10. 04. 2013 − pojednávanie sa uskutočnilo,\ndňa 17. 06. 2013 − pojednávanie sa konalo, dňa 09. 07. 2013 − pojednávanie\nsa konalo.\nV roku 2014 boli nasledovné pojednávania:\ndňa 11. 07. 2014 − pojednávanie odročené na žiadosť navrhovateľov z dôvodu príliš\nneskorého informovania navrhovateľov o vytýčenom termíne pojednávania v čase\ndovolenkového obdobia,\n13. 10. 2014 −pojednávanie odročené z dôvodu PN zákonnej sudkyne.\nV roku 2015 bolo vytýčené iba jedno pojednávanie na 19. 01. 2015, ale bolo zrušené\nzo zdravotných dôvodov navrhovateľky v 2/ rade.“\n\n3\n\nZ obsahu sťažnosti ďalej vyplýva, že sťažovateľka namieta doterajší postup okresného\nsúdu, podľa jej názoru daná vec nie je náročná, a preto zastáva názor, že okresný súd\nnepostupoval v tomto konaní dostatočne efektívne, keďže jeho postup ani po siedmich\nrokoch neviedol k odstráneniu stavu právnej neistoty.\nNa základe už uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod\nsp. zn. 14 C 204/2008 bolo porušené jej základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na právo na spravodlivé súdne konanie a prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov,\na aby jej priznal finančné zadosťučinenie v sume 8 000 € a úhradu trov právneho zastúpenia\nv konaní pred ústavným súdom.\nÚstavný súd uznesením č. k. II. ÚS 178/2015­10 z 18. marca 2015 prijal podľa § 25\nods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľky\nv časti namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní\na vo zvyšnej časti ju odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nNásledne spolu s prípisom č. k. II. ÚS 178/2015­17 z 15. apríla 2015 ústavný súd\ndoručil predsedníčke okresného súdu uznesenie č. k. II. ÚS 178/2015­10 z 18. marca 2015,\nktorým prijal na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľky, a vyzval ju, aby sa k sťažnosti\npísomne vyjadrila a zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne\npojednávanie.\n\n4\n\nPredsedníčka okresného súdu na výzvu ústavného súdu vo svojom vyjadrení\nč. Spr. 2049/2015 z 27. apríla 2015 (doručenom ústavnému súdu 4. mája 2015) okrem iného\nuvádza:\n„Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu uvádzam, že návrh bol na tunajší súd\npodaný dňa 02. 09. 2008. Vo veci sa jedná o skutkovo i právne náročnú vec, a to je náhrada\nškody spôsobenej nesprávnym úradným postupom voči štátu podľa zák. č. 514/2003.\nTunajší súd vo veci koná, i keď v niektorých obdobiach sú úkony vykonávané\nvo väčších časových odstupoch. Je potrebné však uviesť, že dĺžka konania na tunajšom súde\nnie je ovplyvnená iba činnosťou súdu, k neprimeranej dĺžke konania prispievajú aj samotní\nnavrhovatelia. Z vytýčených pojednávaní bolo 5 pojednávaní odročených z dôvodu neúčasti\nnavrhovateľov, kedy žiadali o odročenie, resp. ospravedlňovali neúčasť na pojednávaní\n(21. 01. 2010, 05. 03. 2010, 03. 12. 2010, 11. 07. 2014, 07. 01. 2015). Taktiež sa súd\nokrem iného\n\nmusel\n\nvysporiadať\n\ns viacerými\n\nprocesnými\n\nnávrhmi\n\nnavrhovateľov,\n\nako napr. pripustenie vstupu ďalšieho účastníka do konania, zmena návrhu, návrh\nna prerušenie konania, čiastočné späťvzatie návrhu, pripustenie zmeny petitu návrhu.“\nPrípisom č. k. II. ÚS 178/2015­21 z 5. mája 2015 ústavný súd vyzval právneho\nzástupcu sťažovateľky, aby oznámil, či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň\nmu zaslal vyjadrenie okresného súdu č. Spr. 2049/2015 z 27. apríla 2015 na vedomie\na prípadné zaujatie stanoviska. Právny zástupca sťažovateľky v podaní doručenom\nústavnému súdu 22. mája 2015 oznámil: „s prejednaním... veci bez nariadenia ústneho\npojednávania súhlasím.“\nPrávny zástupca sťažovateľky ďalej poukázal na skutočnosť, že «Sťažovateľka...\nmi uviedla, že pojednávanie nebolo vytýčené na 21. 01. 2010, ale na deň 27. 01. 2010.\nĎalej uviedla, že pojednávanie vytýčené na dňa 03. 12. 2010 nebolo zrušené z dôvodu\njej zavinenia.\nOkresný súd Bratislava II. uviedol: „Taktiež sa súd okrem iného musel vysporiadať\ns viacerými procesnými návrhmi navrhovateľov, ako napr. pripustenie vstupu ďalšieho\núčastníka do konania, zmena návrhu, návrh na prerušenie konania...“, čo nie je celkom\n5\n\npravda a to z týchto dôvodov. Navrhovatelia nepodali podanie: „Návrh na pristúpenie\nvedľajšieho účastníka v súdnom konaní“ zo dňa 13. 04. 2012..., pretože ho podalo\nMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Taktiež návrh\nna prerušenie konania nepodali navrhovatelia.».\nVzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľky a predsedníčky okresného\nsúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd využil\nmožnosť podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde a upustil od ústneho pojednávania,\npretože po oboznámení sa s ich argumentáciou dospel k názoru, že od neho nemožno\nočakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práv podľa označeného článku\nústavy a dohovoru. Poukazujúc na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou\nv sťažnosti namietaného porušenia označených práv, ústavný súd nepovažuje verejné\npojednávanie ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností\npotrebných na meritórne rozhodnutie veci (m. m. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03), a preto ďalej\nkonal bez nariadenia ústneho pojednávania.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n\n6\n\nPodľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť\nku všetkým vykonávaným dôkazom.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\nZ doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a obsahom práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03). Z tohto vyplýva, že právne\nvýchodiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu,\nsú vo vzťahu k označeným právam v zásade identické.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (IV. ÚS 221/04).\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n\n7\n\nTáto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý\nsúdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby\nochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,\npodľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,\naby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\nSudca je podľa § 117 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku povinný urobiť vhodné\nopatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.\nĎalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 a 4 Občianskeho súdneho\nporiadku, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd\nzistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu\ninformuje tých, ktorí boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď\nsa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo\npoznamená v spise.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna, faktická,\nprípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho\nkonania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu\npre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu\nveci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV.\nÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.\n1. Pokiaľ ide o právnu zložitosť preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje,\nže predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o nároku sťažovateľky na náhradu\nškody, ktorá jej mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu príslušného\nstavebného úradu. Obdobné spory tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných\nsúdov, pričom k tejto problematike existuje v zásade ustálená judikatúra všeobecných\n8\n\nsúdov, a preto vec sťažovateľky ústavný súd nepovažuje z právneho hľadiska za zložitú,\npričom obsah súdneho spisu sp. zn. 14 C 204/2008 v zásade nepotvrdzuje ani nadmernú\nfaktickú zložitosť predmetnej veci. Okresný súd síce vo svojom vyjadrení, ktorým reagoval\nna sťažnosť sťažovateľky, odôvodňuje celkovú dĺžku napadnutého konania aj s poukazom na\nprávnu a skutkovú náročnosť danej veci, avšak ústavný súd túto jeho argumentáciu\nneakceptoval, a to jednak z dôvodu absencie jej náležitého odôvodnenia a jednak z dôvodu,\nže obsah na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu sp. zn. 14 C 204/2008 nepotvrdzuje toto\njeho tvrdenie o faktickej a právnej náročnosti veci. Na tomto základe ústavný súd dospel\nk záveru, že právnou ani skutkovou zložitosťou veci nemožno objasniť doterajšiu dĺžku\nnapadnutého konania.\nV súvislosti s posudzovaním procesnej náročnosti veci ústavný súd prihliadol\nna skutočnosť, že v priebehu napadnutého konania musel okresný súd vykonať aj viaceré\nvedľajšie procesné úkony z podnetu sťažovateľky, pretože sťažovateľka žiadala, aby okresný\nsúd na základe jej procesných návrhov uplatnených v priebehu napadnutého konania\npripustil zmenu žaloby, rozhodol o jej návrhu na prerušenie konania, pripustil zmenu petitu\nžaloby a vstup ďalšieho účastníka do konania, a tiež žiadala, aby uznesením rozhodol\no čiastočnom späťvzatí žaloby. Okresný súd musel rozhodnúť aj o návrhu žalovanej na\npripustenie vedľajšieho účastníka (mesto Žilina) do konania na jej strane.\nV tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v dôsledku procesnej aktivity sťažovateľky sa\nmusel okresný súd s týmito procesnými návrhmi kvalifikovane vysporiadať, čo tiež malo\nvplyv na dĺžku napadnutého konania, avšak tieto skutočnosti nie sú v posudzovanom\nprípade spôsobilé vysvetliť jeho celkovú dĺžku, pretože ani opakované zmeny žaloby alebo\nupresňovanie jej petitu, ako ani množstvo a charakter vedľajších procesných úkonov\núčastníkov konania, ako aj okolností, za ktorých musel okresný súd o nich rozhodovať,\nnemali ani výlučný, ani výrazný vplyv na jeho celkovú dĺžku. Na tomto základe ústavný súd\ndospel k záveru, že procesnou zložitosťou veci nemožno ospravedlňovať doterajšiu dĺžku\nnapadnutého konania.\n\n9\n\n2. Ústavný súd pri hodnotení ďalšieho kritéria, správania sťažovateľky ako účastníčky\nnapadnutého konania, vychádzal z toho, že v posudzovanom prípade ide o spor, v ktorom je\nkaždý účastník povinný postupovať podľa § 6 a § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\na vyvíjať všetko úsilie na súčinnosť so súdom tak, aby súd mohol o ochrane uplatneného\npráva rozhodnúť v súlade so zákonom a aj v primeranom čase.\nÚstavný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že k právu účastníka konania\nna efektívny, rýchly a účelný postup súdu v konaní pristupuje aj jeho procesná povinnosť\nprispievať k dosiahnutiu účelu súdneho konania včasným reagovaním na pokyny súdu\na oznámením potrebných skutočností. V súvislosti hodnotením tohto kritéria ústavný súd\nprihliadol na skutočnosť, že pojednávania nariadené na 27. január 2010, 5. marec 2010,\n22. október 2012, 11. júl 2014 a 19. január 2015 boli odročené z dôvodov na strane\nsťažovateľky, resp. jej právneho zástupcu, pričom pojednávanie nariadené na 30. jún 2010\na 3. december 2010 bolo odročené z ospravedlniteľného dôvodu, ktorý nastal na strane\nžalovanej.\nNa vrub sťažovateľke možno pripísať aj obdobie nečinnosti okresného súdu\nod októbra 2012 do apríla 2013, ktoré súviselo s návrhom sťažovateľky, aby okresný súd\nv uvedenom období nevykonával pojednávania, resp. aby na toto obdobie prerušil konanie,\npretože sťažovateľka sa v zimných mesiacoch horšie pohybuje a chlad nevhodne pôsobí\nna jej ochorenie pohybového aparátu.\nVychádzajúc z uvedených zistení, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľke nie je\nmožné a priori vytýkať, že v priebehu konania žiada o odročenie nariadených pojednávaní\npre skutočnosti, ktoré nastali na jej strane, resp. strane jej právneho zástupcu, pretože\nuplatňovanie tohto procesného prostriedku slúži predovšetkým na ochranu práv účastníka\nkonania, ktoré mu vyplývajú z právneho poriadku. Na druhej strane však v zásade nemožno\nprijať záver, podľa ktorého ak vec prerokúvajúci súd takému procesnému návrhu vyhovie,\nbude eo ipso zodpovedný za predĺženie stavu právnej neistoty, ktorý týmto postupom\nnastane vo sfére sťažovateľa.\n10\n\nUvedené správanie sťažovateľky ako účastníčky konania síce nemôže vysvetliť\ndoterajšiu dĺžku napadnutého konania, ale možno ho primerane zohľadniť pri určení sumy\nfinančného zadosťučinenia.\n3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu\nv napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej\nzbytočné prieťahy v konaní (ako aj neprimeraná dĺžka konania) môžu byť zapríčinené nielen\nsamotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou\nčinnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II.\nÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\nZ obsahu sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec\nsa vzťahujúceho súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 14 C 204/2008 ústavný súd zistil,\nže doterajší postup okresného súdu v priebehu napadnutého konania je poznamenaný\nobdobiami jeho ničím neodôvodnenej nečinnosti (obdobie november 2008 až január 2010,\ndecember 2010 až január 2012, júl 2013 až júl 2014), ktoré sú v rozpore s ústavnou\npožiadavkou prerokovania veci bez zbytočných prieťahov, pretože okresný súd v týchto\nobdobiach nevykonal žiadny relevantný úkon smerujúci k odstráneniu stavu právnej\nneistoty sťažovateľky. Ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že tieto obdobia nečinnosti\nokresného súdu mali rozhodujúci podiel na celkovom spomalení napadnutého konania,\na tým aj na predĺžení stavu právnej neistoty sťažovateľky.\nÚstavný súd po komplexnom posúdení všetkých okolností daného prípadu z hľadiska\nskutkovej, právnej a procesnej náročnosti veci, správania sťažovateľky, postupu okresného\nsúdu poznamenaného viacerými obdobiami jeho dlhodobej nečinnosti, zohľadňujúc pritom\ncharakter a význam predmetu napadnutého konania, ako aj skutočnosť, že konanie nie je ani\nviac ako po šesť a pol roku právoplatne skončené, čo už samo osebe stačí na to, aby dospel\nk záveru, že v postupe okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní,\npreto rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti\n11\n\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd teda rozhodol tak, ako\nto je uvedené v bode 1 výrokovej časti tohto nálezu.\nIII.\nAk ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil,\naby vo veci konal.\nPretože ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom okresného súdu porušené\na vec nebola v čase rozhodovania ústavného súdu právoplatne skončená, prikázal mu,\naby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej\nsa sťažovateľka domáhajúca sa vybavenia svojej záležitosti nachádza (bod 2 výroku tohto\nnálezu).\nSťažovateľka sa okrem vyslovenia porušenia označeného práva domáha aj priznania\nfinančného zadosťučinenia a náhrady trov právneho zastúpenia.\nAj keď ústavný súd vyslovil porušenie sťažovateľkou označených práv podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu\nuplatnenie tejto svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná\nnáprava, a preto považoval za potrebné zaoberať sa aj vecnou opodstatnenosťou návrhu\nsťažovateľky na priznanie finančného zadosťučinenia, ktoré je podľa § 56 ods. 4 zákona\no ústavnom súde náhradou nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch za stav spôsobenej\nprávnej neistoty postupom orgánov verejnej moci.\n\n12\n\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva\nboli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha.\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nSťažovateľka v sťažnosti žiada priznať finančné zadosťučinenie v sume 8 000 €. Tento\nsvoj návrh odôvodňuje s poukazom na doterajšiu dĺžku napadnutého konania a s tým\nsúvisiacim stavom svojej právnej neistoty.\nCieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (m. m. IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu\nvzhľadom na okolnosti daného prípadu prichádza do úvahy priznanie finančného\nzadosťučinenia. Pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza\nzo\n\nzásad\n\nspravodlivosti\n\naplikovaných\n\nEurópskym\n\nsúdom\n\npre\n\nľudské\n\npráva,\n\nktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom\nna konkrétne okolnosti prípadu.\nPri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd\nzohľadňoval predovšetkým celkovú dĺžku konania okresného súdu, prihliadol na viaceré\ndlhodobé obdobia nečinnosti okresného súdu, predmet sporu, jeho skutkovú, právnu\n13\n\na procesnú zložitosť, ako aj jeho význam pre sťažovateľku a správanie sťažovateľky\nv posudzovanom období.\nVychádzajúc z komplexného posúdenia týchto skutočností, ústavný súd považoval\nv konkrétnych okolnostiach daného prípadu priznanie sumy 3 000 € sťažovateľke\nza primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Ústavný\nsúd preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výrokovej časti tohto nálezu.\nÚstavný súd podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov\nkonania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernej mesačnej\nmzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2014, ktorá bola\n839 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2015. Úhradu priznal za dva\núkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) podľa § 1 ods. 3,\n§ 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon\npo 139,83 €, čo spolu s paušálnou náhradou niektorých hotových výdavkov 2 x 8,39 €\nza každý úkon právnej služby predstavuje sumu 296,44 € (bod 4 výroku tohto nálezu).\nZa tretí úkon právnej služby (stanovisko sťažovateľky k vyjadreniu okresného súdu) ústavný\nsúd úhradu nepriznal, pretože neobsahovalo žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli\nprispieť k ďalšiemu objasneniu veci. Ústavný súd nepriznal sťažovateľke ani úhradu\nvynaložených\n\nnákladov\n\nza\n\nporadu\n\ns právnym\n\nzástupcom\n\nuskutočnenú\n\npred\n\nvypracovaním jej stanoviska k vyjadreniu okresného súdu, pretože tento úkon právnej\nslužby nepovažoval v okolnostiach danej veci za účelný. Ústavný súd v tejto súvislosti\nprihliadol na to, že stanovisko sťažovateľky k vyjadreniu okresného súdu neobsahovalo\n14\n\nžiadne nové skutočnosti, ktoré mohli prispieť k objasneniu veci, a preto vynaloženie\nnákladov na ďalšiu poradu s právnym zástupcom pred vypracovaním jej stanoviska účelne\nneviedlo k dosiahnutiu jej procesného úspechu v tomto konaní.\nPriznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho\nsúdneho poriadku).\nV zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. mája 2015\n\n15", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie-splnenie podmienok konania", "prieťahy v konaní", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "účastník konania-súčinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/204/2008", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/07 z 26. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-26", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:10ccb9f9-a37d-44f6-aa4c-e272a648d47e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/03 z 28. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-28", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:10ccb9f9-a37d-44f6-aa4c-e272a648d47e"}, {"guid": "ussr:5dd5c1f5-6a75-4116-9b13-0c0fe6068137", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 157/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 157/02 z 26. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-26", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dd5c1f5-6a75-4116-9b13-0c0fe6068137"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:46ef1db1-5060-4625-8f12-efca3c358367", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.401.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 401/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/2021 z 14. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-14", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.401.2021.1"}, {"guid": "ussr:39bc9e29-dbff-401b-9198-28d0021757e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.126.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 126/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 126/2019 z 13. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-13", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.126.2019.1"}, {"guid": "ussr:75c2ca94-3e71-452e-af7c-2b1d93bc12a9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.361.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 361/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 361/2015 z 4. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-04", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.361.2015.2"}]}