{"guid": "ussr:d215ab2c-cd62-483b-9bf4-62bc3dbcd787", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.177.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 177/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 177/2015 z 18. 3. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. marca 2015, sp. zn. II. ÚS 177/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.177.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2015-03-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["prijíma na ďalšie konanie", "spája na spoločné konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d215ab2c-cd62-483b-9bf4-62bc3dbcd787", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.177.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.177.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.177.2015.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 177/2015­37\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. marca 2015 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov\nLajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n, reštrukturalizačnej správkyne,\n\n, zastúpenej\n\nadvokátkou JUDr. Henrietou Čabanovou, M. Rázusa 35, Lučenec, ktorou namieta porušenie\nsvojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1 R 5/2014 z 10. októbra 2014, a takto\n\nrozhodol:\n\n1. Sťažnosť\n\np r i j í m a na ďalšie konanie.\n\n2. Sťažnosti vedené pod sp. zn. II. ÚS 153/2015 a sp. zn. II. ÚS 177/2015 s p á j a\nna spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. II. ÚS 153/2015.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. decembra\n2014 doručená sťažnosť\n\n, reštrukturalizačnej správkyne (ďalej\n\nlen „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1\na čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nOkresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 R 5/2014 z 10. októbra\n2014.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd uznesením sp. zn. 1 R 5/2014\nzo 7. apríla 2014 začal reštrukturalizačné konanie obchodnej spoločnosti\n(ďalej len „dlžník“). Následne uznesením zo 6. mája 2014 povolil\nreštrukturalizáciu dlžníka a za reštrukturalizačného správcu ustanovil sťažovateľku a poveril\nju, aby vypracovala reštrukturalizačný posudok.\nDňa 4. septembra 2014 bol veriteľskému výboru predložený na schválenie\nreštrukturalizačný posudok podľa § 132 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze\na reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o konkurze“).\nDňa 7. októbra 2014 sa uskutočnila schvaľovacia schôdza veriteľov, na ktorej „bol\nreštrukturalizačný plán Dlžníka prijatý vo všetkých skupinách, keď za prijatie\nreštrukturalizačného plánu hlasovalo celkovo 9 veriteľov oprávnených na schvaľovacej\nschôdzi hlasovať s celkovým počtom hlasov 97,22 % a proti boli len 4 veritelia s celkovým\npočtom hlasov 2,78 %“.\nPredkladateľ reštrukturalizačného plánu podal 8. októbra 2014 návrh okresnému súdu\nna jeho potvrdenie. Okresný súd napadnutým uznesením z 10. októbra 2014 na podnet\nveriteľa –\n\n(ďalej len „\n\n“) – z dôvodu\n\n„tvrdeného údajného závažného porušenia povinností správcom“ reštrukturalizáciu\nzastavil, začal konkurzné konanie a vyhlásil konkurz na majetok dlžníka.\n2\n\nSťažovateľka namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením z 10. októbra 2014 z dôvodu,\nže okresný súd nepripustil proti nemu odvolanie. V tejto súvislosti poukazuje na princíp\nústavne súladného výkladu právnych predpisov a na judikatúru ústavného súdu\n(IV. ÚS 243/2012, II. ÚS 31/04). Sťažovateľka ďalej uvádza:\n„Vzhľadom k skutočnosti, že Uznesením dochádza k zásadnému zásahu do práv\nsťažovateľa I., dlžníka, veriteľov, ako aj všetkých ďalších účastníkov reštrukturalizačného\nkonania a to zmenou reštrukturalizačného konania na konanie konkurzné, ktoré\nmá likvidačný charakter, máme za to, že neprípustnosť odvolania voči takémuto\nrozhodnutiu by predstavovala zásadné porušenie práva na spravodlivý proces a súdnu\nochranu v rozpore s Ústavou SR ako aj medzinárodných dohôd o ochrane ľudských práv,\nktorými je Slovenská republika viazaná.\n... Uznesenie je arbitrárne, svojvoľné, vnútorne nekonzistentné a nelogické v časti\nodôvodnenia záverov, o ktoré je opreté a teda nepreskúmateľné, avšak nie je mu umožnené,\naby súd preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia... Dlžník nemá možnosť brániť sa proti\nnesprávnemu rozhodnutiu súdu, ktorým bolo zastavené reštrukturalizačné konanie, a ani\nproti rozhodnutiu, ktorým súd aktivuje konkurzné konanie, i keď práve podaním návrhu\nna povolenie reštrukturalizácie sa Dlžník snažil zabrániť likvidačnému konkurzu. Takéto\nprávo nemajú ani veritelia, v ktorých záujme je úspešný priebeh reštrukturalizácie, aby\ndošlo k vyššiemu uspokojeniu ich pohľadávok, ako by tomu bolo v prípade vyhlásenia\nkonkurzu na majetok Dlžníka.“\nSťažovateľka v sťažnosti namieta, že napadnuté uznesenie je v rozpore s označenými\nčlánkami ústavy a dohovoru, pretože\n­\n\n„nezohľadňuje podania a argumentáciu účastníkov konania a Správcu, ktoré boli\n\nvoči súdu urobené riadne, včas a v zákonom predpísanej forme,\n­\n\nnedáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\n\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany,\n\n3\n\n­\n\nje arbitrárne, svojvoľné, vnútorne nekonzistentné a nelogické v časti odôvodnenia\n\nzáverov, o ktoré je opreté,\n­\n\nobsahuje svojvoľnú aplikáciu a výklad ZKR, pretože súd aplikujúci právo sa odchýlil\n\nod znení príslušných ustanovení ZKR spôsobom, ktorý zásadne poprel ich účel a význam,\n­\n\nje svojimi právnymi účinkami zjavne neprimerané k dôvodom, ktoré viedli k jeho\n\nprijatiu“.\nSťažovateľka v sťažnosti argumentuje, že okresný súd mal posudzovať porušenie\npovinností správcu s prihliadnutím na spoločný záujem veriteľov, pričom základným\ndeterminantom je maximalizácia uspokojenia pohľadávok všetkých veriteľov. Uvádza, že\nkonverzia reštrukturalizácie na konkurz je prostriedkom ultima ratio, pričom je potrebné\nprihliadnuť aj na to, že každé aktívne konanie správcu je možné podrobiť súdnemu\nprieskumu, resp. súdnej revízii s tým, že týmto právnym prostriedkom je potrebné dať\nprednosť pred konverziou.\nSťažovateľka v sťažnosti ďalej uvádza:\n„Uznesenie Okresného súdu zásadným spôsobom mení právny status Dlžníka,\nnakoľko tento nový stav znamená pre neho ako úpadcu nezvratný následok v podobe\nfaktického ukončenia existencie a podnikateľskej činnosti, a teda má likvidačný charakter...\nTáto zásadná a nezvratná zmena znamená aj pre veriteľov ako aj akcionárov Dlžníka\nekonomické škody v podobe nižšieho uspokojenia ich pohľadávok v konkurze, než by získali\nv reštrukturalizácii, rovnako ako aj v strate možnosti ďalšej potenciálnej spolupráce\npo úspešnom ozdravení Dlžníka prostredníctvom reštrukturalizácie.\nSpôsob, akým Okresný súd rozhodol keď zastavil reštrukturalizačné konanie Dlžníka\na vyhlásil konkurz na jeho majetok je v rozpore s princípom proporcionality, keď v dôsledku\ndomnelého porušenia povinností správcu súd inicioval konanie, ktoré nie je možné zvrátiť...\nChceme poukázať na skutočnosť, že už počas reštrukturalizácie došlo k prijatiu\nopatrení, ktoré optimalizovali podnikateľskú činnosť Dlžníka a nastavili jeho príjmy\nna úspešné budúce plnenie reštrukturalizačného plánu.\n\n4\n\n... S ohľadom na výšku a celkový pomer hlasov hlasujúcich veriteľov je možné\njednoznačne konštatovať, že spoločným záujmom zabezpečených ako aj nezabezpečených\nveriteľov uspokojenie ich prihlásených pohľadávok spôsobom a vo výške stanovenej\nreštrukturalizačným plánom dlžníka.“\nSťažovateľka namieta, že napadnutým uznesením okresného súdu z 10. októbra 2014\nbol jednostranne uprednostnený individuálny záujem\nna svoje vyjadrenia k týmto podnetom a na ďalšie podania\n\n. Poukazuje na podania\n\n,\n\n(napr. námietka zaujatosti,\n\nnávrh na nariadenie predbežného opatrenia, trestné oznámenie a pod.). Tento postup\ndáva do súvislosti s tým, že pohľadávky\n\nboli popreté a v súčasnosti prebiehajú\n\nkonania o určenie pravosti týchto pohľadávok – v konaniach vedených pod sp. zn.\n60 Cbi 13/2014, sp. zn. 60 Cbi 14/2014, sp. zn. 26 Cbi 16/2014 a sp. zn. 27 Cbi 14/2014.\n„Chceme poukázať na skutočnosť, že veriteľ\n\npostavil svoj individuálny záujem\n\npred spoločný záujem všetkých veriteľov a je jeho snahou odstrániť jeho vlastné pochybenie\ndosiahnutím vyhlásenia konkurzu na majetok Dlžníka a získať tak druhú šancu\nna uplatnenie si svojich pohľadávok správnym spôsobom v konkurznom konaní... v prípade\nvyhlásenia konkurzu, za splnenia podmienky že by pohľadávky veriteľa\n\nboli zistené\n\nv plnom rozsahu spolu so zabezpečovacím právom k týmto pohľadávkam, by došlo len\nk čiastočnému uspokojeniu pohľadávok tohto veriteľa (67,05 %) a pre uspokojenie\nostatných veriteľov by nezostali žiadne finančné prostriedky. Zároveň poukazujeme\nna skutočnosť, že v prípade, ak by Okresný súd rozhodol v incidenčných konaniach\no oprávnenosti pohľadávok veriteľa\n\n, počíta reštrukturalizačný plán Dlžníka schválený\n\nschvaľovacou schôdzou veriteľov dňa 07. 10. 2014 so 100 % uspokojením zabezpečených\npohľadávok tohto veriteľa, pričom až do rozhodnutia o zistení pohľadávky veriteľa\nv incidenčnom konaní bude v zmysle plánu Dlžník povinný plniť mesačné splátky\ndo notárskej úschovy...\nZ uvedených dôvodov máme za to, že postupom Okresného súdu došlo k porušeniu\nzásady par conditio creditorum – rovného postavenia účastníkov reštrukturalizačného\nkonania...\n\n5\n\nMáme za to, že súd svojím rozhodnutím o vyhlásení konkurzu na majetok Dlžníka\nzvolil neprimerane tvrdý postup v rozpore s princípom proporcionality, ktorý negatívne\npostihuje\n\npredovšetkým\n\núčastníkov\n\nreštrukturalizačného\n\nkonania,\n\nktorí\n\nsú\n\ntak\n\nsankcionovaný za údajné pochybenia Správcu nielen v rámci daného konkrétneho\nreštrukturalizačného konania ale aj pri výkone správcovskej činnosti ako takej. Chceme\npoukázať na skutočnosť, že v rámci reštrukturalizácie dlžníka nedošlo k naplneniu\npredpokladov, ktoré by odôvodňovali vyhlásenie konkurzu napríklad pre predpokladané\nneúspešné skončenie reštrukturalizácie alebo pre podstatné porušenie povinností správcu,\nktoré by spočívalo v jeho nekonaní v danej reštrukturalizácii. Súd v danej veci postupoval\nčisto formalistický a neproporcionálne, keď vôbec neskúmal primeranosť a závažnosť\nvytýkaných údajných porušení vo vzťahu k značne negatívnym následkom, ktoré konkurz\nna rozdiel od reštrukturalizácie spôsobí všetkým účastníkom daného konania (viď Nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 05. 04. 2014 sp. zn. IV. ÚS 8/2013).“\nNásledne sťažovateľka podrobne poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia\nokresného súdu z 10. októbra 2014 a na argumentáciu, ktorá je v odôvodnení uvedená.\nVyjadrenie\n\nokresného\n\nsúdu,\n\nže\n\n„postup\n\nsprávkyne\n\numožnil\n\novládnutie\n\nreštrukturalizácie pohľadávkami, ktoré vyplývajú z právnych titulov so zvláštnym\ncharakterom“, považuje za „tendenčné“ a poškodzuje týchto veriteľov, ako aj správcu\n(sťažovateľku, pozn.), ktorý tieto pohľadávky s odbornou starostlivosťou preskúmal.\nOkresný súd v napadnutom uznesení poukázal na rozdielny prístup sťažovateľky pri\nvyhodnotení podnetov na popretie pohľadávok, pričom okresný súd nezohľadnil,\nže rozdielny prístup správcu pri hodnotení pohľadávok rôzneho druhu je prirodzený. V tejto\nsúvislosti poukazuje sťažovateľka na prihlášky a ich prílohy veriteľov\n,\n\na\n\n,\n\na objasňuje dôvody,\n\nprečo tieto pohľadávky nepoprela, a zároveň poukazuje na dôvody, pre ktoré poprela\npohľadávky\n\n.\n\n6\n\n„Správca zo svojho podnetu popieral predovšetkým zabezpečovacie práva veriteľa,\nnakoľko má pochybnosť o platnosti záložných zmlúv, ktoré veriteľ predložil. Na základe\nveriteľom podaných prihlášok nebolo možné preskúmať rozsah a výšku zabezpečenia týchto\npohľadávok. Veriteľ taktiež zmätočne k prihláškam prihlásil ako zabezpečovacie práva\naj práva, ktoré nie je možné v zmysle ustanovenia § 8 ZKR považovať v reštrukturalizačnom\nkonaní Dlžníka za zabezpečovacie práva, nakoľko tieto sa týkajú sekundárnych právnych\nvzťahov veriteľa\n\na ručiteľov dlžníka a postrádajú akcesorický charakter\n\nk pohľadávkam veriteľa. Z textu prihlášky ako ani z textu príloh nebolo možné posúdiť\nzabezpečenie jednotlivých pohľadávok veriteľa a taktiež nebolo možné určiť alebo posúdiť\nčo i len čiastočný pomer a spôsob uspokojenia jednotlivých pohľadávok z príslušnej\noddelenej podstaty veriteľa. Dávame súdu do pozornosti aj skutočnosť, že v jednotlivých\nincidenčných\n\nkonaniach\n\nsa\n\nveriteľ\n\nčiastočne\n\nstotožnil\n\ns\n\ntvrdeniami\n\nreštrukturalizačného správcu ohľadom uplatnenie zabezpečovacích práv voči osobám\nodlišným od dlžníka.\nS prihliadnutím na prebiehajúce incidenčné konania o pohľadávkach popretých\nv rámci reštrukturalizácie Dlžníka chceme poukázať na skutočnosť, že o oprávnenosti\nnárokov veriteľa má byť rozhodnuté v rámci týchto konaní a nie je prípustné, aby otázka\noprávnenosti pohľadávok veriteľa\n\nbola posudzovaná v rámci podnetu uvedeného\n\nveriteľa, ktorým veriteľ namietal údajné porušenie povinností správcu. Takýto postup\nby bolo možné považovať za porušenie zásady nemožnosti odňatia zákonného sudcu\nv rozpore s ustanovením čl. 48 Ústavy SR, nakoľko napadnuté Uznesenie v odôvodnení\nkonštatuje a hodnotí charakter pohľadávok veriteľa\n\n. Na základe uvedených dôvodov\n\nmáme za to, že súd pri vydávaní Uznesenia prekročil svoje právomoci, keď hodnotil\na rozhodoval (i keď len v rámci odôvodnenia rozhodnutia) o oprávnenosti pohľadávok,\no ktorých súd ešte len koná v samostatných konaniach.\nV neposlednom rade chceme poukázať na skutočnosť, že súd sa pri posudzovaní\ndomnelého porušenia povinností správcu zaoberal a argumentoval len otázkou, či boli\npohľadávky veriteľa\npreskúmateľnosti\n\npodmienené alebo nie, avšak vôbec sa nezaoberal otázkou\n\nskutočností\n\nuvedených\n\nv\n\nprihláškach\n\nk jednostrannému a tendenčnému hodnoteniu skutočností.“\n7\n\nveriteľa,\n\na\n\nteda\n\ndošlo\n\nSťažovateľka v sťažnosti poukazuje na relevantné okolnosti, ktoré viedli k tomu,\nže pohľadávku\n\npoprela len v časti – vo výške 116 417,20 €. Uvádza\n\ntiež argumentáciu k námietke, že zmluva o postúpení pohľadávok je neúčinná v zmysle\n§ 59a ods. 1 Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti sťažovateľka tvrdí, že uvedené\nustanovenie je potrebné vykladať reštriktívne, pričom poukazuje na relevantné\nrozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky (23 Cdo 4836/2009, 29 Cdo 3300/2008,\n31 Cdo 3986/2009, 28 Cdo 2304/2011) a tiež rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky\n(II. ÚS 87/04, I. ÚS 625/03).\n„Napriek rozdielom v českej a slovenskej právnej úprave zastávame názor, že závery\nkomentovaného rozsudku je možné aplikovať i na prevody majetku medzi spriaznenými\nosobami podliehajúce ust. § 59a OBZ, a to konkrétne na prípady, keď sa majetok prevádza\nza cenu, ktorá zodpovedá trhovej hodnote predmetu prevodu alebo za vyššiu cenu, pričom\ntáto cena nebola zistená a stanovená znaleckým posudkom.\nObídenie zákonného postupu (absencia znaleckého posudku) predstavuje len riziko\nnáslednej neplatnosti, avšak v prípade postúpenej pohľadávky pána\n\nvoči\n\nDlžníkovi vo výške 7 000 000 € takéto riziko nie je, a to z dôvodu, že za pohľadávku,\nktorú\n\nzískali týmto prevodom, nadobudli výmenou od spoločnosti\nmajetok, ktorého hodnota bola stanovená znaleckým posudkom\n\nč. 85/2014 vo výške 16 768 498,52 €.“\nK zhodnému\n\ndátumu\n\nvypracovania\n\nreštrukturalizačného\n\nposudku\n\na dátumu\n\nosvedčenia podpisov na zmluvách o pôžičke sťažovateľka uvádza, že táto zhoda\nje irelevantná aj s prihliadnutím na to, že z účtovníctva dlžníka vyplýva, že pôžičky boli\nposkytnuté už skôr.\nSťažovateľka poukazuje aj na stanovisko\n, ktorý je podľa\n\ntýkajúce sa veriteľa\n\nspriazneným veriteľom, preto nemal mať hlasovacie právo\n\nna schôdzi veriteľov a nemohol byť volený do veriteľského výboru. Sťažovateľka\nargumentuje s poukazom na znenie § 9 ods. 1 písm. e) zákona o konkurze a uvádza,\n8\n\nže spriaznenosť je potrebné posudzovať z hľadiska aktuálneho stavu. „V danom prípade,\nvšak v čase jej vzniku pán\n\nv spoločnosti\n\nnefiguroval a preto pohľadávka nevznikla ako spriaznená.“\nK uplatneniu pohľadávky veriteľa –\n\n, a k tomu,\n\nže sťažovateľka bola ustanovená za reštrukturalizačného správcu v reštrukturalizácii tohto\nveriteľa a tiež v reštrukturalizácii dlžníka, sťažovateľka uvádza:\n«Tvrdenie\n\nveriteľa\n\n,\n\nže:\n\n„spoločný\n\nzáujem\n\nveriteľov\n\nsa pretvára do individuálneho záujmu tohto veriteľa dosiahnuť\nmaximálne uspokojenie jeho pohľadávky v najkratšom časovom období a to bez ohľadu\nna rozsah a časové hľadisko uspokojenia pohľadávok ostatných veriteľov Dlžníka“\nje z podstaty veci absolútne scestné, nakoľko uspokojenie veriteľov spoločnosti\nnezáležalo od uspokojenia pohľadávky spoločnosti\n\nv reštrukturalizačnom konaní\n\nDlžníka!\nV nadväznosti na uvedené je zjavné, že v predmetných prípadoch nedochádza\na zároveň ani nemôže dochádzať ani len k potenciálnemu rozporu medzi spoločným\nzáujmom veriteľov uvedených dlžníkov a teda z dôvodu nenaplnenia hypotézy právnej\nnormy, nie je možné nastúpenie účinkov dispozície danej právnej normy.\nNapriek vyššie uvedeným skutočnostiam sa Súd stotožnil s nezmyselným a účelovým\nodôvodneným veriteľa\nSťažovateľka\n\na vôbec neprihliadol na vyjadrenie Správcu k danej veci.»\ntiež\n\npoukazuje\n\nna\n\njednotlivé\n\nprocesné\n\npodania\n\nv reštrukturalizačnom konaní, ktoré podľa nej majú sťažovať postup súdu v konaní, a tiež\nna späťvzatie námietky zaujatosti voči konajúcemu sudcovi.\n„Zároveň dávame do pozornosti skutočnosť, že o vyhlásení konkurzu na majetok\nDlžníka rozhodol na návrh veriteľa\n\npráve sudca, ktorého zaujatosť veriteľ\n\nnamietol 7 dní pred vydaním Uznesenia.“\nK námietke týkajúcej sa miery uspokojenia podriadených pohľadávok sťažovateľka\nuvádza:\n9\n\n„Správcom predložený a schvaľovacou schôdzou schválený Plán upravuje\nuspokojenie nezabezpečených veriteľov /tzv. iných pohľadávok/ vo výške 10 %. S ohľadom\nna dané zákonné ustanovenie nemôžu byť podriadené pohľadávky uspokojené rovnakým\nalebo lepším spôsobom ako iné pohľadávky, tzn. môžu byť uspokojené len v rozsahu nižšom\nako 10 %. Dikciu daného zákonného ustanovenia by spĺňalo uspokojenie podriadených\npohľadávok vo výške 9,9 % ale zároveň aj 1 %. Správca sa však s ohľadom na konanie\ns odbornou starostlivosťou a na skutočnosť, že aj spriaznení veritelia sú veriteľmi Dlžníka,\nnavrhol uspokojenie podriadených pohľadávok vo výške 5 %, čo je o polovicu nižšie\nuspokojenie ako majú veritelia iných pohľadávok. Uvedené konanie správcu je tak v súlade\nso zákonom a neodporuje žiadnemu ustanoveniu ZKR.“\nSťažovateľka tiež poukazuje na námietku\n\n, že pohľadávky veriteľov –\na\n\n– nemali byť uznané\n\nz dôvodu, že správca (sťažovateľka) neskúmal, či mal dlžník na poskytnutie ručenia súhlas\ndozornej rady. Sťažovateľka sa domnieva, že nemala povinnosť skúmať platnosť uvedených\nzáväzkov z pohľadu § 196a Obchodného zákonníka, pričom tiež uvádza:\n„Zároveň si dovolíme poznamenať, že hoci dozorná rada súhlas udelila, máme za to,\nže tento nebol potrebný, avšak, dávame do pozornosti skutočnosť, že pokiaľ by súd právny\nvzťah posúdil tak, že tento súhlas je potrebný musím skonštatovať, že potom by bol neplatne\nzabezpečený aj samotný úver banky, keďže zabezpečovacie právo bolo poskytnuté\naj inými spoločnosťami, v ktorých je pán\n\nštatutárnym orgánom.“\n\nSťažovateľka schválila dva právne úkony dlžníka – vystavenie zmenky a navýšenie\nzákladného imania dcérskej spoločnosti. Sťažovateľka oba právne úkony považuje\nza nevyhnutné na zabezpečenie splniteľnosti a udržateľnosti reštrukturalizačného plánu.\nV tejto súvislosti tiež uvádza:\n„S ohľadom na uvedené sme toho názoru, že keby aj Správca udelil súhlas, s ktorým\nsa Súd nestotožňuje, nejedná sa o také porušenie zákona, ktorého následkom by malo byť\nvyhlásenie konkurzu na majetok Dlžníka.\n\n10\n\nPovažujeme za dôležité uviesť, že úlohou Správcu je okrem iného aj zabezpečiť, aby\nsa neznížila hodnota majetku Dlžníka a dohliadať na činnosť a riadny chod Dlžníka, aby\nbolo možné predpokladať úspešné ukončenie reštrukturalizácie a všetky tieto atribúty\nsplnené boli a sú, dokonca schválením vyššie uvedených právnych úkonov došlo k zvýšeniu\nhodnoty majetku Dlžníka.“\nK ďalším záverom, ktoré okresný súd uviedol v napadnutom uznesení z 10. októbra\n2014, sťažovateľka uvádza:\n„Zároveň upriamujeme pozornosť na skutočnosť, že Súd zjavne uprednostnil\nindividuálny záujem pred záujmom kolektívnym. Do reštrukturalizačného konania bolo\nprihlásených celkom 96 veriteľov. To, že došlo k popretiu jedného z veriteľov, neodôvodňuje\nzáver, že reštrukturalizačné konanie už nedokáže zabezpečiť rámec na ochranu spoločného\nzáujmu veriteľov Dlžníka, a že nemožno predpokladať, že toto reštrukturalizačné konanie\nmôže viesť k lepšiemu uspokojeniu pohľadávok veriteľov dlžníka vrátane\nako v prípade konkurzu. Reštrukturalizačný plán Dlžníka počíta s možným zistením\npohľadávky veriteľa\n\n, pričom uspokojenie uvedeného veriteľa je reštrukturalizačným\n\nplánom stanovené na 100 % zo zistenej sumy. Popretie pohľadávky veriteľa bolo vzhľadom\nna okolnosti, za akých si veriteľ svoje pohľadávky prihlásil len splnením zákonnej\npovinnosti správcu. Veriteľ\n\nbol oprávnený domáhať sa zistenia svojich pohľadávok\n\nzo strany zákonného súdu, pričom veriteľ toto svoje právo využil. Vzhľadom k uvedenému\nnie je možné akceptovať konštatovanie Súdu o nemožnosti zabezpečenia rámca ochrany\nspoločného záujmu veriteľov.\nSprávca v každom zo svojich vyjadrení uviedol, že predmetné pohľadávky preskúmal\ns odbornou starostlivosťou. Súd dostatočne v Uznesení nešpecifikoval, čo mal na mysli\npod zaoberaním sa otázkou ich právnej platnosti. Šetrením predmetných pohľadávok bolo\npreukázané, že sú zaúčtované, boli poskytnuté a použité. Reštrukturalizačnému správcovi\nnevznikli akékoľvek pochybnosti o existencii predmetných pohľadávok pričom tieto boli\nveriteľmi prihlásené do reštrukturalizácie správne.\nZo všetkých vyššie uvedených skutočností je zjavné, že Súd v Uznesení absolútne\nnezohľadnil akékoľvek vyjadrenie Správcu, a závery uvedené v odôvodnení Uznesenia tak\n11\n\npostrádajú akékoľvek logické súvislosti a nezodpovedajú dôkazom a vyjadreniam,\nktoré zo strany účastníkov boli v konaní vykonané. Uznesenie je tak nepreskúmateľné,\narbitrárne a nekonzistentné. Uvedeným uznesením tak došlo k porušeniu základných práv\nSťažovateľa, nakoľko nebola dodržaná rovnosť účastníkov a Uznesenie neprimeraným\nspôsobom v rozpore so zásadou proporcionality zasahuje do základných práv účastníkov\nreštrukturalizačného konania.“\nNa základe týchto skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol\ntýmto nálezom:\n„Základné práva Sťažovateľa... v súlade s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo... v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru... uznesením Okresného\nsúdu Banská Bystrica sp. zn.: 1 R/5/2014 zo dňa 10. 10. 2014 porušené bolo.\nUznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.: 1 R/5/2014 zo dňa 10. 10. 2014\nÚstavný súd zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.\nOkresný súd je povinný uhradiť Sťažovateľom trovy právneho zastúpenia.“\nSťažovateľka tiež navrhuje, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení podľa\n§ 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a aby odložil vykonateľnosť\nnapadnutého uznesenia okresného súdu. Tento návrh odôvodňuje takto:\n„Vzhľadom k skutočnosti, že Uznesením dochádza ku konverzii reštrukturalizačného\nkonania Dlžníka na konanie konkurzné, ktorého výsledkom bude faktická likvidácia Dlžníka\nmáme za zo, že Uznesením môže byť spôsobená škoda veľkého rozsahu. V dôsledku účinkov\nvyhlásenia konkurzu na majetok Dlžníka môže dôjsť k prerušeniu jeho podnikateľskej\nčinnosti, nakoľko dôjde k vypovedaniu zmlúv zo strany zdravotných poisťovní, s ktorými\nDlžník v súvislosti s poskytovaním služieb spolupracuje. Rovnako hrozí strata klientely\nči už zo strany kúpeľných hostí, ktorí pravidelne podnik Dlžníka navštevovali, ale tak\ni zo strany ostatných obchodných partnerov – odberateľov minerálnej vody. V dôsledku\nprerušenia prevádzky podniku hrozí, že prevádzku podniku Dlžníka nebude možné obnoviť\n12\n\nz dôvodu, že môže dôjsť k demontáži vybavenia a zariadenia, ktoré Dlžník využíval. Taktiež\nnetreba opomenúť prepustenie 120 zamestnancov, ktorý v súčasnosti pre Dlžníka pracujú.\nV neposlednom rade je potrebné prihliadnuť aj na pohľadávky proti podstate, ktoré začnú\nvznikať pri prerušení prevádzky podniku Dlžníka v konkurze, v dôsledku údržby majetku\nDlžníka a v dôsledku ukončenia pracovných pomerov so zamestnancami, ktoré boli\nv reštrukturalizačnom pláne vyčíslené celkovo na 972 850,00 €. Ako vyplýva zo všetkých\nvyššie\n\nuvedených\n\nskutočností,\n\nvyhlásením\n\nkonkurzu\n\nna\n\nmajetok\n\nDlžníka\n\nhrozí\n\nSťažovateľovi I. ako aj Dlžníkovi a ostatným účastníkom reštrukturalizačného konania\nnezvratný stav a vznik škody a ujmy veľkého rozsahu.“\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nII.1 K prijatiu sťažnosti na ďalšie konanie\n1. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh prerokuje\nbez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez\nústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n13\n\nÚstavný súd sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde\npredbežne prerokoval, preskúmal, či obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané\nzákonom o ústavnom súde (§ 20 a § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nKeďže ústavný súd nezistil nedostatky v zákonom predpísaných náležitostiach\nsťažnosti a ani dôvody na jej odmietnutie, pričom otázku opodstatnenosti tvrdení\nv nej obsiahnutých treba posúdiť v konaní vo veci samej, prijal sťažnosť na ďalšie konanie\n(bod 1 výroku tohto uznesenia).\n\n2. Sťažovateľka sa tiež domáha, aby ústavný súd dočasným opatrením odložil vykonateľnosť\nnapadnutého uznesenia okresného súdu sp. zn. 1 R 5/2014 z 10. októbra 2014.\n\nPodľa § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na návrh sťažovateľa\nrozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného\nrozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým verejným\nzáujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu\nneznamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení\nvykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil základné práva alebo\nslobody sťažovateľa, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia,\nopatrenia alebo iného zásahu, a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia\nim priznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.\nPodľa § 52 ods. 3 zákona o ústavnom súde dočasné opatrenie zaniká najneskoršie\nprávoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej, ak ústavný súd nerozhodne o jeho skoršom\nzrušení.\n\n14\n\nPodľa § 52 ods. 4 zákona o ústavnom súde dočasné opatrenie možno zrušiť aj bez\nnávrhu, ak pominú dôvody, pre ktoré sa nariadilo.\nÚstavný súd preskúmal návrh sťažovateľky na odloženie vykonateľnosti, pričom\nprihliadol na argumentáciu, ktorou sťažovateľka odôvodňuje svoj návrh. Na základe týchto\nskutočností ústavný súd rozhodol tak, že jej návrhu nevyhovel, pretože ústavný súd\nuž uznesením sp. zn. II. ÚS 153/2015 z 10. marca 2015 odložil vykonateľnosť napadnutého\nuznesenia okresného súdu sp. zn. 1 R 5/2014 z 10. októbra 2014.\n3. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha\nveci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme\nhospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali\na skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde\nnemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súde\nmožno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane\n§ 112 ods. 1 OSP.\nS prihliadnutím na obsah sťažností, ktoré sú predmetom tohto prerokovania\npred ústavným súdom, a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť, rozhodol\nústavný súd, aplikujúc označené právne normy, tak, že predmetné sťažnosti spojil\nna spoločné konanie (bod 2 výroku tohto uznesenia).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. marca 2015\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-reštrukturalizácia", "konanie-splnenie podmienok konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1c8e1a62-b92f-4015-9859-fc4d1db8c71e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2. US.153.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 153/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/2015 z 10. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-10", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2. US.153.2015.1"}, {"guid": "ussr:96353a58-04a6-4570-ac7c-3908c61f38e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 8/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 8/2013 z 5. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-05", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96353a58-04a6-4570-ac7c-3908c61f38e9"}, {"guid": "ussr:d151a5cf-1ec9-4b44-8d45-fdfd9bd2d40c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 243/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 243/2012 z 10. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-10", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d151a5cf-1ec9-4b44-8d45-fdfd9bd2d40c"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:d20759b9-4ca1-4a63-9311-40486232c03e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 87/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 87/04 z 8. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-08", "citacie_n": 189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d20759b9-4ca1-4a63-9311-40486232c03e"}, {"guid": "25c8a9b9-1d15-41b4-a761-b94d14a85f37:8274635a-524d-495b-a68b-b07ff223833a", "ecli": null, "spisova_znacka": "60Cbi/14/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Cbi/14/2014 z 30. 4. 2019", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-04-30", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/25c8a9b9-1d15-41b4-a761-b94d14a85f37:8274635a-524d-495b-a68b-b07ff223833a"}, {"guid": "04f9833f-0103-45b5-8703-6d13bafcbb86:aaabe0f8-d125-40b7-9151-bc427b5a2910", "ecli": null, "spisova_znacka": "60Cbi/13/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Cbi/13/2014 z 30. 4. 2019", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-04-30", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/04f9833f-0103-45b5-8703-6d13bafcbb86:aaabe0f8-d125-40b7-9151-bc427b5a2910"}, {"guid": "a648bcb0-2e9f-4e56-81f3-5317305205c4:f13d28e1-4540-475b-b912-f970e34f1756", "ecli": null, "spisova_znacka": "27Cbi/14/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Cbi/14/2014 z 17. 4. 2019", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-04-17", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a648bcb0-2e9f-4e56-81f3-5317305205c4:f13d28e1-4540-475b-b912-f970e34f1756"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a4b26778-35a0-4a2a-b8db-e49c8092b342", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.153.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 153/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/2015 z 29. 7. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-07-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.153.2015.1"}]}