{"guid": "ussr:df2f3d71-f056-477d-873e-011739ed4df1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.163.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 163/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 163/2015 z 18. 3. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. marca 2015, sp. zn. II. ÚS 163/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.163.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2015-03-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/df2f3d71-f056-477d-873e-011739ed4df1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.163.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.163.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.163.2015.1/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 163/2015­22\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. marca 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n, zastúpených\n\nadvokátom JUDr. Augustínom Tomášom, Advokátska kancelária, Floriánska 16, Košice,\nvo veci namietaného porušenia ich základných práv garantovaných čl. 46 ods. 1 a čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n1 Obo 111/2010 zo 14. decembra 2010 a sp. zn. 1 Obdo V 11/2011 z 27. septembra 2012\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n27. decembra 2012 doručená sťažnosť\n\na\n\n(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojich základných práv\n\ngarantovaných čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 1 Obo 111/2010 zo 14. decembra 2010 a sp. zn. 1 Obdo V 11/2011 z 27. septembra\n2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenia“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na prieskumnom pojednávaní konanom na\nKrajskom súde v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) 11. septembra 2000 pod sp. zn.\n2 K 249/98 sťažovatelia popreli prihlásenú pohľadávku navrhovateľa konkurzu ČSOB a. s.,\nPraha, Česká republika, vedenú pod poradovým č. 2. Žalobou z 28. septembra 2000 sa\nČSOB a. s., Praha, Česká republika, domáhala určenia pravosti svojej popretej prihlásenej\npohľadávky. Konanie je vedené na krajskom súde pod sp. zn. 13 Cb 767/2000. Dňa\n20. februára 2009 bol krajskému súdu doručený návrh na zmenu účastníka na strane\nžalobcu. Uznesením č. k. 13 Cb 767/2000­272 z 5. mája 2009 krajský súd pripustil zmenu\núčastníka na strane žalobcu, kedy sa žalobcom o zistenie popretej pohľadávky stala ČSOB\na. s., Michalská 18, Bratislava. Konkurzným veriteľom z predmetnej popretej pohľadávky\nv konkurznom konaní sp. zn. 2 K 249/98 ostala podľa sťažovateľov ČSOB a. s., Praha,\nČeská republika. Dňa 31. marca 2010 krajský súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Proti\nrozsudku sa žalobca odvolal. Sťažovatelia sa k odvolaniu žalobcu vyjadrili podaním\nz 26. júla 2010 a navrhli napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Najvyšší súd sp. zn.\n1 Obo 111/2010 zo 14. decembra 2010 napadnuté prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec\nvrátil na prvý stupeň na ďalšie konanie. Sťažovatelia napadli odvolacie rozhodnutie\nprostredníctvom svojho právneho zástupcu dovolaním, v rámci ktorého predložili súdu aj\nvlastné vyjadrenie z 22. januára 2011. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 1 Obdo V 11/2011\nz 27. septembra 2012, doručeným právnemu zástupcovi sťažovateľov 29. októbra 2012,\ndovolanie odmietol.\n3. Sťažovatelia sú toho názoru, že napadnutými uzneseniami došlo k porušeniu ich\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktoré im vyplýva z čl. 46 ods.1 ústavy,\na že bolo porušené ich právo na prejednanie veci súdom v primeranej lehote vyplývajúce\n\n2\n\nz čl. 6 ods. 1 dohovoru a ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nzakotvené v čl. 48 ods. 2 ústavy.\n4. Podľa sťažovateľov najvyšší súd ako odvolací súd vyhovel odvolaniu žalobcu,\nktorý nebol účastníkom konkurzného konania, a teda nebol aktívne vecne legitimovaný na\nvedenie daného incidenčného sporu. Dovolací súd túto vadu konania vedúcu k zmätočnosti\nrozhodnutia nenapravil. Na zmenu účastníka incidenčného konania na strane navrhovateľa\n(veriteľa) sa vyžaduje podľa názoru sťažovateľov zmena účastníka konkurzného konania\nv dôsledku zmeny veriteľa a podanie procesného návrhu na zmenu účastníka konania podľa\nustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). K zmene účastníka\nkonkurzného konania môže podľa vyjadrenia sťažovateľov dôjsť len vstupom do konania tej\nosoby, ktorá nadobudne pohľadávku od pôvodného veriteľa, a to postupom podľa § 7 ods. 4\nzákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“). Podľa sťažovateľov\nak sa nový veriteľ nestane účastníkom konkurzného konania, alebo konkurzný súd rozhodne\no nepripustení zmeny účastníkov konkurzu, súd v incidenčnom konaní rozhodne o jeho\npristúpení do konania, ak sú splnené podmienky ustanovené v § 92 ods. 2 a 3 OSP.\nNásledne súd musí podľa názoru sťažovateľov návrh na určenie pohľadávky zamietnuť,\npretože nový veriteľ nie je účastníkom konkurzného konania, a preto nemá aktívnu vecnú\nlegitimáciu. Nový veriteľ tak nemôže preukázať právny záujem na výsledku incidenčného\nkonania, ktoré je určené len pre veriteľa, ktorý je účastníkom konkurzného konania.\n5. Sťažovatelia na tomto mieste uviedli, že prvopočiatočným konkurzným veriteľom,\nako aj žalobcom v incidenčnom konaní bol zahraničný právny subjekt ČSOB a. s., Praha,\nČeská republika, IČO: 00001350. Dňa 5. mája 2009 krajský súd v incidenčnom konaní\npripustil zámenu žalobcu, keď sa novým žalobcom/navrhovateľom stala právnická osoba\nČSOB a. s., Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140. Dňa 5. mája 2009 však nový\nnavrhovateľ v incidenčnom konaní nebol konkurzným veriteľom v konkurznom konaní\nsp. zn. 2 K 249/98 a nestal sa ním ani do momentu vynesenia rozsudku krajského súdu č. k.\n13 Cb 767/2000­304 z 31. marca 2010. Sťažovatelia teda zdôrazňujú, že odvolací súd pri\n\n3\n\npovinnom postupe podľa § 103 OSP mal zistiť, že odvolanie podal subjekt, ktorý nie je\núčastníkom konkurzného konania sp. zn. 2 K 249/98, keďže aj v čase vydania odvolacieho\nrozhodnutia bola konkurzným veriteľom stále ČSOB a. s., Praha, Česká republika, IČO:\n00001350. Sťažovatelia dopĺňajú, že v spise sp. zn. 2 K 249/98 neboli v čase rozhodovania\nodvolacieho súdu žiadne listiny preukazujúce prechod alebo prevod pohľadávky z veriteľa\nČSOB a. s., Praha, Česká republika, IČO: 00001350 na kohokoľvek iného.\n6. Podľa sťažovateľov odvolací súd tým, že neskúmal, či je zmenený\nnavrhovateľ/odvolateľ na podanie odvolania aktívne vecne legitimovaný, a vyhovením\nodvolaniu priznal práva účastníka konania subjektu, ktorý nebol konkurzným veriteľom, to\nvšetko za stavu vecnej správnosti napadnutého prvostupňového rozhodnutia, porušil\nzákladné právo sťažovateľov na spravodlivé prerokovanie ich veci nestranným a nezávislým\nsúdom zaručené čl. 46 ods.1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n7. Pokračujúc vo svojej sťažnosti, sťažovatelia uviedli, že uvedené nedostatky\nneodstránil ani dovolací súd, keďže tento dovolanie odmietol ako neprípustné, pričom\nv odôvodnení uviedol, že skúmal aj existenciu vád vedúcich k zmätočnosti rozhodnutia\nuvedených v § 237 OSP. Podľa sťažovateľov vadu odvolacieho rozhodnutia spočívajúcu\nvo vyhovení odvolaniu podaného osobou, ktorá na jeho podanie nebola oprávnená, pretože\nnebola konkurzným veriteľom, však dovolací súd nepostrehol, pričom podľa názoru\nsťažovateľov ide o vadu spočívajúcu v porušení všeobecných procesných princípov\nsubsumovateľných pod vadu konania v zmysle § 237 písm. f) OSP. Podľa sťažovateľov\ndovolací súd sa s námietkou nerozhodnutia odvolacieho súdu o námietke nedostatku\naktívnej legitimácie odvolateľa vysporiadal vadne, táto námietka ostala neriešená a postup\nsúdu, ktorým bola odňatá možnosť účinne pred súdom v odvolacom konaní konať, ostal\nnenapravený.\n8. Sťažovatelia ďalej uviedli, že uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 Obo 111/2010\nzo 14. decembra 2010, ktorým bolo zrušené vecne správne prvostupňové rozhodnutie, došlo\nk neproporcionálnemu posilneniu zásady hľadania materiálnej pravdy v spore, za situácie,\nkeď boli splnené zákonné podmienky na potvrdenie napadnutého prvostupňového\n4\n\nrozhodnutia, a to všetko na úkor porušenia základného práva sťažovateľov na rozhodnutie\nveci v primeranej lehote zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1\ndohovoru, keďže konanie o určenie pravosti prihlásenej pohľadávky trvá viac ako 10 rokov.\n9. V závere sťažovatelia navrhli tento petit:\n„Základné právo sťažovateľov na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy SR, základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základné právo\nsťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2\nÚstavy SR, bolo porušené Uznesením Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Obdo V/11/2011\nzo dňa 27.09.2012 a Uznesením Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Obo/111/2010 zo dňa\n14.12.2010\nÚstavný súd SR zrušuje Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Obdo V/11/2011\nzo dňa 27.09.2012 a Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Obo/111/2010 zo dňa\n14.12.2010 a vec vracia na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi 1/ priznáva Ústavný súd SR primerané finančné zadosťučinenie v sume\n3 000,­ €. Sťažovateľovi 2/ priznáva Ústavný súd SR primerané finančné zadosťučinenie\nv sume 3 000,­ €. Primerané finančné zadosťučinenie je Najvyšší súd SR povinný vyplatiť\nsťažovateľom do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.\nNajvyšší súd SR je povinný zaplatiť sťažovateľom trovy právneho zastúpenia v sume\n341,81 € na účet ich právneho zástupcu JUDr. Augustína Tomáša, advokáta so sídlom\nFloriánska 16, Košice, do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.“\nII.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n5\n\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\nIII.\n11. Sťažovatelia namietajú porušenie svojich základných práv garantovaných čl. 46\nods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami\nnajvyššieho súdu z dôvodov, že najvyšší súd ako súd odvolací aj dovolací (i) viedol konanie\ns účastníkom konania, ktorý nebol podľa mienky sťažovateľov aktívne legitimovaný na\niniciovanie incidenčného konania (v rámci ktorého koná a rozhoduje krajský súd), ako aj\nodvolania, (ii) pričom zároveň došlo k porušeniu práva sťažovateľov na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov, keďže konanie o žalobe o určenie pravosti prihlásenej\npohľadávky trvá už viac ako 10 rokov.\nK namietanému porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 Obo 11/2010 zo 14. decembra 2010\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n6\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený.\n13. Ťažiskovou námietkou sťažovateľov je, že najvyšší súd ako súd odvolací viedol\nkonanie s účastníkom konania, ktorý nebol podľa mienky sťažovateľov aktívne legitimovaný\nna podanie odvolania.\n14. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 1 Obo 111/2010 zo 14. decembra 2010 zrušil\nrozsudok krajského súdu č. k. 13 Cb 767/2000­304 z 31. marca 2010 a vec mu vrátil na\nďalšie konanie. Pokiaľ sťažovatelia namietajú, (i) že prvopočiatočným konkurzným\nveriteľom, ako aj žalobcom v incidenčnom konaní bol zahraničný právny subjekt ČSOB\na. s., Praha, Česká republika, IČO: 00001350, (ii) že krajský súd v incidenčnom konaní\nuznesením č. k. 13 Cb 767/2000­272 z 5. mája 2009 pripustil zámenu žalobcu, keď sa\nnovým žalobcom/navrhovateľom stala právnická osoba ČSOB a. s., Michalská 18,\nBratislava, IČO: 36 854 140, avšak nový navrhovateľ v incidenčnom konaní nebol\nkonkurzným veriteľom v konkurznom konaní sp. zn. 2 K 249/98 a nestal sa ním ani do\nmomentu vynesenia rozsudku krajského súdu č. k. 13 Cb 767/2000­304 z 31. marca 2010,\na teda právnická osoba ČSOB a. s., Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, nemohla byť\núčastníkom incidenčného konania a nebola aktívne legitimovaná na podanie odvolania\nv rámci incidenčného konania, tak ide o vadu, ktorú mohli sťažovatelia ešte vždy namietať\nv odvolaní proti uzneseniu krajského súdu č. k. 13 Cb 767/2000­272 z 5. mája 2009\n(sťažovatelia však netvrdili a ani nepreukázali, že odvolanie proti tomuto uzneseniu podali),\nresp. v prvostupňovom incidenčnom konaní pred krajským súdom (ktorý pripustil zámenu\nžalobcu a koná s právnickou osobou ČSOB a. s., Michalská 18, Bratislava, IČO:\n36 854 140, ako s účastníkom konania), kde bola vec vrátená po vydaní uznesenia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 Obo 111/2010 zo 14. decembra 2010 (v spojení s uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 Obdo V/11/2011 z 27. septembra 2012).\n\n7\n\n15. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti už viackrát uviedol, že podstata\nzákladného práva priznaného čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v oprávnení každého reálne sa\ndomáhať ochrany svojich práv na súde, že tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu\nnezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola označenému právu poskytnutá ochrana\nv medziach zákonov, ktoré ustanovenie o súdnej ochrane vykonávajú, a teda že základné\nprávo na súdnu ochranu nespočíva len v práve domáhať sa súdnej ochrany, ale túto aj\nv určitej kvalite, t. j. zákonom ustanoveným postupom súdu, dostať. Postup súdov v konaní\no veci a jeho kvalita predurčená zákonom je vyjadrením základného práva na súdnu ochranu\núčastníka konania vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 ústavy.\n16. Z citovaného čl. 127 ústavy vyplýva, že ústava rozdeľuje ústavnú ochranu\nzákladných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich\nz príslušnej medzinárodnej zmluvy medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom systém\ntejto ochrany je založený na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci\nústavného súdu pri poskytovaní ochrany týmto právam a slobodám vo vzťahu k právomoci\nvšeobecných súdov, a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad\na aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (porov. I. ÚS 12/05,\nII. ÚS 155/05, III. ÚS 328/05, IV. ÚS 16/09, IV. ÚS 552/2013).\n17. Hic et nunc ústavný súd pripomína zásadu vigilantibus iura scripta sunt (bdelým\nprináležia práva) rozvíjanú v pomeroch moderného právneho štátu, ktorá poníma subjekty\nprávnych vzťahov ako emancipovaných jedincov a entity, ktorí sa musia aktívne pričiniť\no to, aby ich práva boli rešpektované a chránené, a nespoliehať sa na ochranársku ruku\npaternalistického štátu (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.\nIV.ÚS 1106/08 z 10. marca 2009, bod 22). Táto zásada teda zdôrazňuje aj vlastné pričinenie\nna ochranu svojich práv vyžadujúc, aby aj sťažovateľ sledoval svoje subjektívne práva\na robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu,\na využil prostriedky, ktoré mu poskytuje zákon, a následne vykonal prípadné potrebné\nopatrenia, aby nedošlo k porušeniu jeho práv (porov. II. ÚS 213/09, IV. ÚS 57/2011,\nIV. ÚS 349/2011). Sťažovatelia nepreukázali (a ani netvrdili), že by proti uzneseniu\n\n8\n\nkrajského súdu č. k. 13 Cb 767/2000­272 z 5. mája 2009, ktorým krajský súd pripustil\nzámenu žalobcu, keď sa novým žalobcom/navrhovateľom stala právnická osoba ČSOB a. s.,\nMichalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, ako žalovaní podali odvolanie, kde by uvedené\nnedostatky v postúpení pohľadávky a nedostatku aktívnej legitimácie právnickej osoby\nČSOB a. s., Bratislava, byť žalobcom v incidenčnom konaní namietali.\n18. Pretože ochranu označeným ústavným právam sťažovateľov bol oprávnený\nposkytnúť vzhľadom na charakter námietok sťažovateľov odvolací súd v prípadnom\nodvolaní proti uzneseniu krajského súdu č. k. 13 Cb 767/2000­272 z 5. mája 2009, ako aj\nz dôvodu poskytnutého priestoru pre komunikovanie týchto námietok opätovne pred\nprvostupňovým súdom (krajský súd), kde bola vec (rozhodovanie o žalobe o určenie\npravosti prihlásenej pohľadávky) vrátená po vydaní napadnutých uznesení najvyššieho\nsúdu, sa námietky sťažovateľov prednesené pred ústavným súdom v sťažnosti javia byť ako\nneprípustné, resp. predčasne podané.\n19. Ústavný súd preto musí sťažnosť sťažovateľov v časti namietaného porušenia ich\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 Obo 111/2010 zo 14. decembra 2010 odmietnuť podľa § 25 ods. 2\nv spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde z dôvodu neprípustnosti.\nK namietanému porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn.\n1 Obdo V 11/2011 z 27. septembra 2012\n20. Najvyšší súd napadnutým uznesením odmietol dovolanie sťažovateľov.\nV odôvodnení napadnutého uznesenia najvyšší súd uviedol: „V prejednávanej veci\ndovolanie smeruje proti uzneseniu. V zmysle ustanovenia § 239 ods. 1 OSP platí, že ak bolo\nnapadnuté uznesenie odvolacieho súdu, je dovolanie proti nemu prípustné, ak ... Dovolaním\nnapadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených uznesení. Nakoľko\nv prejednávanej veci odvolací súd svojím uznesením zrušil rozsudok súdu prvého stupňa\n\n9\n\na vec mu vrátil na ďalšie konanie, je nepochybné, že prípustnosť dovolania žalovaných v II.,\nIII. a IV. rade nemožno vyvodiť z ustanovení § 239 OSP.\nS prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá OSP, ukladajúce\ndovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237\nOSP (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky\nlen na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 OSP, ale\nsa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 OSP. Uvedené zákonné\nustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku\nalebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných\nprocesných vád vymenovaných v písmenách a) až g) tohto ustanovenia, Ak je totiž konanie\npostihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a) až g) OSP, možno dovolaním\nnapadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 OSP\nvylúčené. Dovolatelia poukázali na existenciu podmienky prípustnosti dovolania uvedenú\nv ustanovení § 237 písm. f) OSP. Dovolací súd však v rámci svojej zákonnej povinnosti,\nvyplývajúcej mu z ustanovenia § 242 ods. 1 veta druhá OSP, nezistil žiadne vady konania\n(namietané alebo nenamietané) upravené v § 237 OSP, pre ktoré by bolo potrebné\nnapadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť.\nDovolatelia vzhliadli dôvodnosť dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. a)\nOSP v spojení s § 237 písm. f) OSP /účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť\nkonať pred súdom/ v postupe odvolacieho súdu, ktorým im bola odňatá možnosť konať pred\nsúdom tým spôsobom, že odvolací súd sa v odôvodnení napadnutého uznesenia žiadnym\nspôsobom nevysporiadal s argumentmi žalovaného v III. rade uvedenými vo vyjadrení\nk odvolaniu\n\nproti\n\nprvostupňovému\n\nrozhodnutiu.\n\nNezaujatie\n\nžiadneho\n\nstanoviska\n\nk námietkam a dôkazom žalovaného v III. rade zo strany odvolacieho súdu, ho, podľa neho,\noprávňuje namietať, že odvolací súd jeho relevantnú námietku a dôkazy opomenul\nvyhodnotiť, čím mu bolo znemožnené účinným a efektívnym spôsobom v odvolacom konaní\nuplatňovať svoje práva, teda konať.\nDovolací súd s názorom dovolateľov nesúhlasí a konštatuje neexistenciu takto\nnamietnutej vady konania. Jej neopodstatnenosť vyplýva zjavne z odôvodnenia uznesenia\nodvolacieho súdu, ktorý na č. l. 471­472 výslovne tieto námietky uvádza. S dôvodmi, ktoré\n10\n\nviedli k zrušujúcemu a vracajúcemu rozhodnutiu, sa odvolací súd náležite vysporiadal.\nOdôvodnenie je zrozumiteľné a vyčerpávajúce, v súlade s požiadavkami kladenými na\nriadne odôvodnenie súdnych rozhodnutí upravenými v ustanovení § 157 ods. 2\nv nadväznosti na ustanovenie § 167 ods. 2 OSP, a so zreteľom na to, že inštitút odôvodnenia\nsúdneho rozhodnutia je jednou z podstatných záruk výkonu súdnej moci.\nV tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné ozrejmiť dovolateľom i tú\nskutočnosť, že tvrdenia žalovaných v II., III, a IV. rade produkované v rámci tohto súdneho\nkonania, s ktorých nevysporiadaním odôvodnili podanie dovolanie títo traja účastníci, nie\nsú vylúčené z ďalšieho prejednávania, resp. z ďalšieho dokazovania, pretože dovolaním\nnapadnutým uznesením odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Bude preto povinnosťou Krajského súdu v Košiciach,\nktorého rozsudok odvolací súd zrušil, akceptovať ustanovenie § 226 OSP a vec opätovne,\nadekvátne v zmysle intencií odvolacieho súdu, prejednať a vydať nové meritórne\nrozhodnutie.\nNa základe uvedeného, nie je daná existencia dovolateľmi namietanej vady konania\nv zmysle § 237 písm. f) OSP, a dovolací súd v rámci svojej zákonnej povinnosti vyplývajúcej\nmu z ustanovenia. § 242 ods. 1 veta druhá OSP, nezistil žiadne iné vady konania upravené\nv § 237 OSP, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť.\nDovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako\nmimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania, nemožno\nnapadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné\nvecné nesprávnosti rozhodnutia. Z tohto dôvodu sa dovolací súd nezaoberal\nopodstatnenosťou, resp. neopodstatnenosťou, ďalších dvoch uplatnených dovolacích\ndôvodov v zmysle § 241 ods. 2 psím. b) OSP /konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala\nza následok nesprávne rozhodnutie vo veci/ a § 241 ods. 2 písm. c) OSP /rozhodnutie\nspočíva na nesprávnom právnom posúdení veci/.“\n21. Ústavný súd už uviedol, že „predpokladom uplatnenia práva na spravodlivý\nproces, ktoré sa zaručuje čl. 6 ods. 1 dohovoru, je nezávislosť a nestrannosť súdu.\n\n11\n\nFormuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise\nSlovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym\nrežimom súdnej ochrany podľa dohovoru.“ (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu preto\nv obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť.\n22. Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len\nvtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd\nmôže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred\nobčianskoprávnym súdom vrátane dovolacích konaní. V dovolacom konaní procesné\npodmienky upravujú ustanovenia § 236 a nasl. OSP.\n23. V rámci všeobecnej úpravy prípustnosti dovolania proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu z § 237 OSP výslovne vyplýva, že dovolanie je prípustné, len pokiaľ ide\no prípady uvedené pod písm. a) až písm. g) tohto zákonného ustanovenia. Dovolanie je\nprípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v § 238 OSP.\n24. Ústavný súd opakuje, že z postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže\npreskúmavať také rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo,\nalebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom\nskutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak\nby vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (I. ÚS 13/00, m. m. I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\n25. Ústavný súd z tohto hľadiska preskúmal napadnuté uznesenie najvyššieho súdu,\npričom nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu\nnemajúci oporu v zákone.\n26. Ústavný súd konštatuje, že právny názor najvyššieho súdu o neprípustnosti\ndovolania je v napadnutom uznesení zdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom a presvedčivo.\nV odôvodnení napadnutého uznesenia najvyšší súd dostatočným spôsobom uviedol dôvody,\n\n12\n\npre ktoré bolo potrebné dovolanie sťažovateľa odmietnuť ako neprípustné. Navyše, najvyšší\nsúd rovnako, ako aj ústavný súd správne poukázal na skutočnosť, že námietky vznesené\nsťažovateľmi aj pred dovolacím súdom nie sú vylúčené z ďalšieho prerokúvania, resp.\nz ďalšieho dokazovania, keďže vec odvolací súd vrátil prvostupňovému (krajskému) súdu\nna opätovné konanie.\n27. Otázka posúdenia, či sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť\ndovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, nie\ndo právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd\na všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1 ústavy) vyplýva, že ústavný súd nie je\nalternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci\nvšeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\n28. Pokiaľ sa sťažovatelia s právnym názorom najvyššieho súdu v otázke akceptácie\nvyslovenej neprípustnosti nimi podaného dovolania nestotožňujú, ústavný súd napokon\ndodáva, že otázka posúdenia podmienok dovolacieho konania je otázkou zákonnosti a jej\nriešenie nemôže viesť k záveru o porušení nimi označených práv. K námietkam uvedeným\nv sťažnosti ústavný súd tiež konštatuje, že najvyšší súd v rámci dovolacieho konania\nnerozhodoval o veciach meritórne, ale iba procesne, nezistiac dovolacie dôvody podľa § 237\nOSP.\n29. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd vyhodnotil argumentáciu\nsťažovateľov odôvodňujúcu porušenie ich práv ako nedostatočnú na to, aby na jej základe\nbolo možné v prípade prijatia sťažnosti na ďalšie konanie zistiť a preskúmať spojitosť medzi\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu a namietaným porušením označených práv.\nNapadnuté uznesenie najvyššieho súdu nemôže byť v takej príčinnej súvislosti\ns namietaným porušením základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru aj preto, že toto porušenie sa nedá vyvodiť iba z určitého výkladu\na aplikácie platných procesných noriem upravujúcich postup občianskoprávnych súdov\nv opravných konaniach (podobne aj I. ÚS 66/98, II. ÚS 811/00).\n\n13\n\n30. Na základe uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť aj v tejto časti podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nK namietanému porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\nnapadnutými uzneseniami najvyššieho súdu\n31. Sťažovatelia namietli, že vydaním napadnutých uznesení najvyššieho súdu došlo\nk porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\n32. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\n33. Účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vymedzil\nústavný súd vo svojej skoršej judikatúre tak, že „účelom práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba\ndomáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu“ (II. ÚS 26/95). Základné právo\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány na také\nkonanie, ktoré vytvára právnu istotu pre subjekty práva. Základné právo na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov zákonodarca zabezpečuje prostredníctvom procesno­\nprávnych inštitútov, ktoré sú štátne orgány vrátane všeobecných súdov povinné efektívne a\nvecne správne využívať.\n34. Ústavný súd najprv poukazuje na skutočnosť, že sťažovatelia nespájajú\npotenciálne porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy s postupom najvyššieho\nsúdu, ale napadnutými uzneseniami. Vydaním napadnutých uznesení bolo rozhodnuté\no predmete týchto konaní (o odvolaní a dovolaní), a tak bola odstránená prípadná právna\nneistota účastníkov týchto konaní. Z tohto pohľadu sú námietky sťažovateľov zjavne\nneopodstatnené.\n35. Ak sú sťažovatelia presvedčení, že v rámci incidenčného konania vedeného\nkrajským súdom dochádza k zbytočným prieťahom, sú oprávnení brojiť proti postupu\n\n14\n\nkrajského súdu prostredníctvom právnych prostriedkov ochrany pred porušovaním\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V tomto smere však\nsťažovatelia proti postupu krajského súdu vo svojej sťažnosti nenamietali.\n36. Navyše ústavný súd poukazuje na § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa\nktorého sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné\nprávne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne\nposkytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.\n37. Takýmto právnym prostriedkom je v zmysle judikatúry ústavného súdu sťažnosť\npre porušovanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl.\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) adresovaná predsedovi konkrétneho\nsúdu.\n38. Sťažovatelia v tomto konaní pred ústavným súdom netvrdili a ani nepreukazovali,\nže takúto sťažnosť na prieťahy najvyššiemu súdu podali. Z tohto pohľadu ústavný súd nemal\nv tomto konaní za preukázané, že sťažovatelia využili účinný právny prostriedok nápravy,\nktorý im zákon o súdoch poskytuje na ochranu ich práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov. Na tomto základe ústavný súd musel odmietnuť sťažnosť sťažovateľov\nv tejto časti podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde aj z dôvodu\nneprípustnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. marca 2015\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "dovolanie-prípustnosť", "odvolanie-odvolací súd", "konanie pred ústavným súdom-prípustnosť", "príčinná súvislosť", "konanie pred ústavným súdom-vyčerpanie prostriedkov nápravy", "návrh-zjavne neopodstatnený", "rozhodnutie-meritórne"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9a1cbbce-cc67-4ca1-a6ee-95362f3370ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 552/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 552/2013 z 16. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-16", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9a1cbbce-cc67-4ca1-a6ee-95362f3370ad"}, {"guid": "ussr:7d59850b-19fa-417d-8184-eebaf7729ef6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 349/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 349/2011 z 19. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-19", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d59850b-19fa-417d-8184-eebaf7729ef6"}, {"guid": "ussr:3d853fef-7df3-4a7d-91d2-652e76e53275", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 57/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 57/2011 z 12. 5. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-05-12", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d853fef-7df3-4a7d-91d2-652e76e53275"}, {"guid": "ussr:949ea8f9-4b27-4106-a70d-7bdacfee3b85", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 213/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 213/09 z 27. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-27", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:949ea8f9-4b27-4106-a70d-7bdacfee3b85"}, {"guid": "ussr:1c537432-1f28-49d0-bfda-7014bd537a3b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/09 z 30. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-30", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c537432-1f28-49d0-bfda-7014bd537a3b"}, {"guid": "ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1149, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085"}, {"guid": "ussr:33e4fdff-ded9-400f-9a33-ebd45e531f0e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/05 z 15. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-15", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33e4fdff-ded9-400f-9a33-ebd45e531f0e"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:c18d560c-2fa6-48b9-9e2b-9af30d76998c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 811/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 811/00 z 7. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-07", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c18d560c-2fa6-48b9-9e2b-9af30d76998c"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "4110f010-0490-4542-9352-ac595b49b2b3:7b19a8b6-f20a-4c61-87c1-a736cddabaec", "ecli": null, "spisova_znacka": "13Cb/767/2000", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 13Cb/767/2000 z 23. 2. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-02-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4110f010-0490-4542-9352-ac595b49b2b3:7b19a8b6-f20a-4c61-87c1-a736cddabaec"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:59714be9-ac12-4148-8f3d-65a018f790f8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.398.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 398/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 398/2019 z 17. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-17", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.398.2019.1"}, {"guid": "ussr:cc9b9667-889f-4576-9cda-d4be8b6b717d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.274.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 274/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 274/2015 z 10. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.274.2015.1"}, {"guid": "bbb1cde4-6e49-4c00-b2a6-594141c677a2:7c944d43-399a-42db-80bb-b3dea3c27faa", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2021:6617207536.2", "spisova_znacka": "14Co/57/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/57/2020 z 22. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-02-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2021:6617207536.2"}, {"guid": "bbb1cde4-6e49-4c00-b2a6-594141c677a2:b145960a-ca5b-436d-94bb-408e9ed12fd4", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2021:6617207536.2", "spisova_znacka": "14Co/57/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/57/2020 z 22. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-02-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2021:6617207536.2"}, {"guid": "db736733-bf7f-4e3f-8762-020ed159fddf:c78f19a3-406a-4d2b-9be1-c0cb8fed7311", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5116213223.1", "spisova_znacka": "5Co/200/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/200/2017 z 25. 9. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-09-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5116213223.1"}, {"guid": "fc56d523-c310-4273-b829-872314920d21:c65dbdd2-0ce3-44b6-8da5-3db5c5b6beb2", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6123209829.5", "spisova_znacka": "11C/2/2023", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11C/2/2023 z 15. 8. 2024", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-08-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6123209829.5"}]}