{"guid": "ussr:a4b26778-35a0-4a2a-b8db-e49c8092b342", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.153.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 153/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/2015 z 29. 7. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 29. júla 2015, sp. zn. II. ÚS 153/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.153.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2015-07-29", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a4b26778-35a0-4a2a-b8db-e49c8092b342", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.153.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.153.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.153.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 153/2015­181\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júla 2015 v senáte\nzloženom\n\nz predsedníčky\n\nĽudmily\n\nGajdošíkovej\n\na zo\n\nsudcov\n\nSergeja\n\nKohuta\n\na Ladislava Orosza (sudca spravodajca) prerokoval sťažnosti\n­\n\n,\n\n,\n\n,a\n\n,\n, zastúpených\n\nAdvokátskou kanceláriou AKMG, s. r. o., Dolná 6A, Banská Bystrica, konajúcou\nprostredníctvom konateľky a advokátky JUDr. Martiny Filipovej,\n­ obchodnej spoločnosti Kúpele Brusno, a. s., Kúpeľná 1/2, Brusno, zastúpenej\nadvokátkou JUDr. Danielou Komorovou, Kukučínova 20, Banská Bystrica, a\n­\n\n,\nzastúpenej advokátkou JUDr. Henrietou Čabanovou, M. Rázusa 35,\n\nLučenec,\nktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1 R 5/2014\nz 10. októbra 2014, za účasti Okresného súdu Banská Bystrica, a takto\n\nrozhodol:\n\n1. Základné právo\n\n,\n\n,\n\nspoločnosti Kúpele Brusno, a. s., a\n\nobchodnej\nna súdnu ochranu podľa\n\nčl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1 R 5/2014 z 10. októbra 2014\nporušené boli.\n2. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1 R 5/2014 z 10. októbra 2014\nz r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Banská Bystrica j e p o v i n n ý uhradiť\na\n\n,\n\ntrovy konania v sume 540,29 € (slovom\n\npäťstoštyridsať eur a dvadsaťdeväť centov) na účet ich právnej zástupkyne Advokátska\nkancelária AKMG, s. r. o., Dolná 6A, Banská Bystrica, do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Banská Bystrica j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti\nKúpele Brusno, a. s., trovy konania v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur\na deväťdesiat centov) na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Daniely Komorovej,\nKukučínova 20, Banská Bystrica, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Okresný súd Banská Bystrica j e\n\np o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy konania v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) na\núčet jej právnej zástupkyne JUDr. Henriety Čabanovej, M. Rázusa 35, Lučenec, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n6. Vo zvyšnej časti sťažnostiam n e v y h o v u j e .\n\n2\n\nOdôvodnenie:\nI.\nUznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)\nsp. zn. II. ÚS 153/2015 z 10. marca 2015 bola na ďalšie konanie prijatá sťažnosť\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ 1“),\n(ďalej\n\nlen\n\n„sťažovateľ\n\n2“),\n\n,\n\na\n\n(ďalej len „sťažovateľ 3“), zastúpených Advokátskou\nkanceláriou AKMG, s. r. o., Dolná 6A, Banská Bystrica, konajúcou prostredníctvom\nkonateľky a advokátky JUDr. Martiny Filipovej, vo veci namietaného porušenia ich\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“)\nsp. zn. 1 R 5/2014 z 10. októbra 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“). Ústavný súd\nzároveň označeným uznesením odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia okresného\nsúdu do právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej.\nUznesením sp. zn. III. ÚS 95/2015 zo 17. marca 2015 ústavný súd prijal na ďalšie\nkonanie sťažnosť obchodnej spoločnosti Kúpele Brusno, a. s., Kúpeľná 1/2, Brusno (ďalej aj\n„dlžník“ alebo „sťažovateľka 5“), zastúpenej advokátkou JUDr. Danielou Komorovou,\nKukučínova 20, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa\nčl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nuznesením okresného súdu.\n\n3\n\nUznesením sp. zn. II. ÚS 177/2015 z 18. marca 2015 ústavný súd prijal na ďalšie\nkonanie\n\nsťažnosť\n\n,\n(ďalej aj „reštrukturalizačná správkyňa“ alebo\n\n„sťažovateľka 4“; spolu ďalej len „sťažovatelia“), zastúpenej advokátkou JUDr. Henrietou\nČabanovou, M. Rázusa 35, Lučenec, vo veci namietaného porušenia jej základných práv\npodľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nuznesením okresného súdu a súčasne rozhodol o jej spojení na spoločné konanie\nso sťažnosťou vedenou pod sp. zn. II. ÚS 153/2015, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.\nII. ÚS 153/2015.\nUznesením pléna ústavného súdu sp. zn. PLs. ÚS 3/2015 z 8. apríla 2015 boli veci\nvedené pod sp. zn. II. ÚS 153/2015 a sp. zn. III. ÚS 95/2015 spojené na spoločné konanie,\nktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. II. ÚS 153/2015.\n\nII.\nZ obsahu sťažnosti sťažovateľov 1 až 3 a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ 1 v pozícii\nnavrhovateľa (resp. veriteľa) sa návrhom doručeným okresnému súdu 28. marca 2014\ndomáhal povolenia reštrukturalizácie dlžníka, obchodnej spoločnosti Kúpele Brusno, a. s.,\nKúpeľná 1/2, Brusno.\nOkresný súd uznesením sp. zn. 1 R 5/2014 zo 7. apríla 2014 začal reštrukturalizačné\nkonanie voči dlžníkovi. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 71/2014\nz 11. apríla 2014 a právoplatnosť nadobudlo 12. apríla 2014.\nNásledne okresný súd uznesením sp. zn. 1 R 5/2014 zo 6. mája 2014 povolil\nreštrukturalizáciu\n\ndlžníka.\n\nDo\n\nfunkcie\n\n,\n\nreštrukturalizačného\n\nsprávcu\n\nustanovil\n.\n\n4\n\nUvedené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 89/2014 z 13. mája 2014\na právoplatnosť nadobudlo 14. mája 2014.\nOkresný súd uznesením sp. zn. 1 R 5/2014 z 10. októbra 2014 zastavil\nreštrukturalizáciu, začal konkurzné konanie, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka\na do funkcie\n\nsprávcu\n\nkonkurznej\n\npodstaty\n\nustanovil\n\nMgr.\n\nSlavomíra\n\nJančiara,\n\nJ. Kozačeka 13E, Zvolen, značka správcu S 1614. Uvedené uznesenie bolo zverejnené\nv Obchodnom vestníku č. 198/2014 zo 16. októbra 2014 a právoplatnosť nadobudlo\n17. októbra 2014.\nZároveň okresný súd predmetným uznesením uložil ustanovenému správcovi\nMgr. Slavomírovi Jančiarovi povinnosť bez zbytočného odkladu informovať o vyhlásení\nkonkurzu známych veriteľov dlžníka, ktorí majú trvalé bydlisko alebo registrované sídlo\nv iných členských štátoch Európskej únie ako v Slovenskej republike, v súlade s čl. 40\nNariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní, vyzval veriteľov\ndlžníka, aby prihlásili svoje pohľadávky v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, a dal\nveriteľom poučenie podľa príslušných ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze\na reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov [v znení účinnom do 29. apríla\n2015, pozn. (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“)].\nSťažovatelia 1 až 3 vo svojej sťažnosti uvádzajú, že „dňa 16. 07. 2014 sa v sídle\nDlžníka konala schôdza veriteľov, na ktorej bol zvolený veriteľský výbor v zložení:\n1.\n\n­ veriteľ č. 70\n\n2.\n\n­ veriteľ č. 95\n\n3.\n\n­ veriteľ č. 42\n\n4.\n\n­ veriteľ č. 67\n\n5.\n\n­ veriteľ č. 49.\nNa prvom zasadnutí veriteľského výboru, ktoré sa konalo po skončení schôdze\n\nveriteľov, bol za predsedu veriteľského výboru zvolený navrhovateľ reštrukturalizácie\n.\n5\n\n... po predchádzajúcej spolupráci Dlžníka, správcu a členov veriteľského výboru bol\ndňa 04. 09. 2014 veriteľskému výboru predložený na schválenie reštrukturalizačný plán\nDlžníka, ktorý bol vypracovaný tak, aby zabezpečoval čo najvyššiu možnú mieru\nuspokojenia veriteľov Dlžníka pri zachovaní jeho reálnosti a udržateľnosti v súlade\ns ustanovením § 134 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii...\nNa druhom zasadnutí veriteľského výboru, ktoré sa uskutočnilo dňa 17. 09. 2014,\nveriteľský výbor reštrukturalizačný plán zo dňa 04. 09. 2014 prijal a predseda veriteľského\nvýboru požiadal reštrukturalizačného správcu, aby zvolal schvaľovaciu schôdzu veriteľov\nv zmysle ustanovenia § 146 ZKR.\nDňa 07. 10. 2014 sa v sídle Dlžníka uskutočnila schvaľovacia schôdza veriteľov,\nna ktorej bol reštrukturalizačný plán Dlžníka prijatý vo všetkých skupinách, keď za prijatie\nreštrukturalizačného plánu hlasovalo celkovo 9 veriteľov oprávnených na schvaľovacej\nschôdzi hlasovať s celkovým počtom hlasov 97,22 % a proti boli len 4 veritelia s celkovým\npočtom hlasov 2,78 %. Následne bol dňa 08. 10. 2014 podaný na Okresný súd Banská\nBystrica predkladateľom plánu návrh na potvrdenie reštrukturalizačného plánu súdom\nv súlade s ustanovením § 151 ZKR.\nNapadnutým uznesením zo dňa 10. 10. 2014 však Okresný súd Banská Bystrica\nv nadväznosti na podnet veriteľa Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., so sídlom\nŠtefánikova 27, 814 99 Bratislava... z dôvodu veriteľom tvrdeného údajného závažného\nporušenia povinností správcom reštrukturalizáciu Dlžníka zastavil, začal konkurzné\nkonanie a vyhlásil konkurz. Okrem podnetu uvedeného veriteľa počas reštrukturalizácie\ndlžníka nedošlo zo strany žiadneho iného veriteľa k namietnutiu postupu správcu alebo\nk spochybneniu postupu správcu v rámci reštrukturalizácie dlžníka.“.\nPodľa názoru sťažovateľov 1 až 3 napadnuté uznesenie okresného súdu závažným\nspôsobom zasahuje do ich ústavou a dohovorom garantovaných práv, a to z týchto dôvodov:\n„­ nezohľadňuje podania a argumentáciu účastníkov konania a Správcu, ktoré boli\nvoči súdu urobené riadne, včas a v zákonom predpísanej forme,\n­ nedáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\n6\n\n­ je arbitrárne, svojvoľné, vnútorne nekonzistentné a nelogické v časti odôvodnenia\nzáverov, o ktoré je opreté,\n­ obsahuje svojvoľnú aplikáciu a výklad ZKR, pretože sa odchýlil od znení\npríslušných ustanovení ZKR spôsobom, ktorý zásadne poprel ich účel a význam,\n­ je svojimi právnymi účinkami zjavne neprimerané k dôvodom, ktoré viedli k jeho\nprijatiu.“\nZa neprípustný zásah do práv, ktorých porušenie svojou sťažnosťou namietajú,\npovažujú sťažovatelia 1 až 3 aj skutočnosť, že napadnuté uznesenie okresného súdu obsahuje\npoučenie o neprípustnosti opravného prostriedku. V tejto súvislosti sťažovatelia 1 až 3\nzdôrazňujú, že „neprípustnosť odvolania proti Uzneseniu je tak jednoznačne nutné\npovažovať za porušenie práva na súdnu ochranu v rozpore s čl. 48 Ústavy, pretože Dlžník\nnemá možnosť brániť sa proti nesprávnemu rozhodnutiu súdu, ktorým bolo zastavené\nreštrukturalizačné konanie, a ani proti rozhodnutiu, ktorým súd aktivuje konkurzné konanie,\ni keď práve podaním návrhu na povolenie reštrukturalizácie sa Dlžník snažil zabrániť\nlikvidačnému konkurzu. Takéto právo nemajú ani veritelia, v ktorých záujme je úspešný\npriebeh reštrukturalizácie, aby došlo k vyššiemu uspokojeniu ich pohľadávok, ako by tomu\nbolo v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok Dlžníka.“.\nVzhľadom na jednu zo základných zásad reštrukturalizácie, ktorou je uspokojenie\nveriteľov vo vyššej miere, ako by to bolo v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok\ndlžníka, sťažovatelia 1 až 3 vo svojej argumentácii zdôraznili nutnosť posudzovať porušenie\npovinnosti správcu v rámci reštrukturalizácie „s prihliadnutím na spoločný záujem veriteľov\npri kolektívnom uspokojení veriteľov“. Podľa sťažovateľov 1 až 3 spôsob, akým okresný súd\nrozhodol, keď zastavil reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi a vyhlásil konkurz na jeho\nmajetok, je v rozpore s princípom proporcionality, keďže v dôsledku podľa nich domnelého\nporušenia povinností správcu okresný súd inicioval konanie, ktoré nemožno zvrátiť riadnym\nopravným prostriedkom a ani preskúmať iným spôsobom a ktorého dôsledkom je vyhlásenie\nlikvidačného konkurzu na majetok dlžníka. V tejto súvislosti sťažovatelia 1 až 3 poukazujú\nna tú skutočnosť, že „už počas reštrukturalizácie došlo k prijatiu opatrení, ktoré\n7\n\noptimalizovali podnikateľskú činnosť Dlžníka a nastavili jeho príjmy na úspešné budúce\nplnenie reštrukturalizačného plánu. Taktiež už pri príprave reštrukturalizačného plánu\ndošlo k podrobnému zhodnoteniu súčasnej ako aj budúcej podnikateľskej činnosti Dlžníka\nza účelom zabezpečiť čo najvyššie možné uspokojenie pre všetkých veriteľov, ktorí si v\nreštrukturalizácii uplatnili svoje pohľadávky prihláškou. Z uvedených skutočností vyplýva,\nže neboli splnené predpoklady pre vyhlásenie konkurzu zo strany Súdu...\nSpoločný záujem veriteľov, ktorým je dosiahnutie vyššieho uspokojenia, ako by tomu\nbolo v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok Dlžníka, bol nepochybne vyjadrený\nprostredníctvom hlasovania na schvaľovacej schôdzi veriteľov, ktorá sa uskutočnila\ndňa 07. 10. 2014, keď za prijatie reštrukturalizačného plánu hlasovalo 97,22 % veriteľov\noprávnených na schôdzi veriteľov hlasovať. S ohľadom na výšku a celkový pomer hlasov\nhlasujúcich veriteľov je možné jednoznačne konštatovať, že spoločným záujmom\nzabezpečených ako aj nezabezpečených veriteľov je uspokojenie ich prihlásených\npohľadávok spôsobom a vo výške stanovenej reštrukturalizačným plánom dlžníka.“.\nSťažovatelia 1 až 3 vo svojej ďalšej argumentácii označili presadzovanie\nindividuálneho záujmu veriteľa Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., Štefánikova 27,\nBratislava (ďalej len „SZRB“), okresným súdom na úkor ostatných veriteľov, ktorí sú\núčastníkmi reštrukturalizačného konania, za porušenie zásady „par conditio creditorum –\nrovného postavenia účastníkov reštrukturalizačného konania“. SZRB sa podľa sťažovateľov\n1 až 3 už od samého začiatku reštrukturalizačného konania viacerými podnetmi a návrhmi\ndomáhala jeho zastavenia a vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka. K takémuto postupu\nsa SZRB uchýlila po tom, ako správca pohľadávky tohto veriteľa poprel z dôvodu, že sa\npodľa jeho názoru nesprávne prihlásil do reštrukturalizácie dlžníka, „nakoľko Správcovi v\nnadväznosti na podnet veriteľa\n\nvznikli pochybnosti o správnosti prihlásenia\n\npohľadávky veriteľa SZRB...“. Taktiež zdôraznili, že „uvedený postup správcu však v\ntakomto prípade nie je nezvratný a veriteľ, ktorého pohľadávka bola popretá, sa môže\ndomáhať v zmysle ustanovenia § 124 ods. 4, aby súd určil, že pohľadávka veriteľa je\noprávnená. Veriteľ SZRB využil svoje právo a prostredníctvom 4 samostatných návrhov v\nsúčasnosti na Okresnom súde Banská Bystrica prebiehajú konania o určenie pravosti\n8\n\npohľadávok prihlásených do reštrukturalizácie Dlžníka pod č. k. 60 Cbi 13/2014, 60 Cbi\n14/2014, 26 Cbi 16/2014 a 27 Cbi 14/2014...\nChceme poukázať na skutočnosť, že veriteľ SZRB postavil svoj individuálny záujem\npred spoločný záujem všetkých veriteľov a je jeho snahou odstrániť jeho vlastné pochybenie\ndosiahnutím vyhlásenia konkurzu na majetok Dlžníka a získať tak druhú šancu\nna uplatnenie si svojich pohľadávok správnym spôsobom v konkurznom konaní. Vzhľadom\nna výšku majetku Dlžníka chceme poukázať na skutočnosť, že v prípade vyhlásenia\nkonkurzu, za splnenia podmienky, že by pohľadávky veriteľa SZRB boli zistené v plnom\nrozsahu spolu so zabezpečovacím právom k týmto pohľadávkam, by došlo len k čiastočnému\nuspokojeniu pohľadávok tohto veriteľa (67,05 %) a pre uspokojenie ostatných veriteľov by\nnezostali žiadne finančné prostriedky. Zároveň poukazujeme na skutočnosť, že v prípade,\nak by Okresný súd rozhodol v incidenčných konaniach o oprávnenosti pohľadávok veriteľa\nSZRB, počíta reštrukturalizačný plán Dlžníka schválený schvaľovacou schôdzou veriteľov\ndňa 07. 10. 2014 so 100 % uspokojením zabezpečených pohľadávok tohto veriteľa, pričom\naž do rozhodnutia o zistení pohľadávky veriteľa v incidenčnom konaní bude v zmysle plánu\nDlžník povinný plniť mesačné splátky do notárskej úschovy. Z uvedeného vyplýva,\nže úspešná reštrukturalizácia je v záujme všetkých veriteľov, vrátane SZRB. Veriteľ SZRB sa\nvšak domnieva, že vyhlásením konkurzu, získa opätovnú šancu uplatniť svoje pohľadávky\na zvráti tak súčasný stav, keď svoje pohľadávky do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásil\nnesprávne.“.\nSťažovatelia 1 až 3 vyslovujú názor, že napadnuté uznesenie okresného súdu\n„nezohľadňuje podania a argumentáciu účastníkov konania a Správcu, ktoré boli voči súdu\nurobené riadne, včas a v zákonom predpísanej forme... Súd sa nedostatočne zaoberal\nnasledovným okruhom otázok:\n1/ Zvláštny charakter pohľadávok...\n2/ Rozdielny prístup správkyne pri vyhodnotení podnetov na popretie...\n3/ Zhoda dátumu osvedčenia podpisov na zmluvách o pôžičke a dátumu\nvypracovania reštrukturalizačného posudku...\n4/ Údajné pochybenie Správcu pri vedení schôdze veriteľov a spriaznenosť...\n9\n\n5/ Uplatnenie pohľadávky veriteľa KB servis automobilov s. r. o. ...\n6/ Námietka zaujatosti sudcu, jej späťvzatie a doplnenie podaní...\n7/ Uspokojenie podriadených pohľadávok...\n8/ Súhlas dozornej rady...\n9/ Rozhodovanie o veci, o ktorej sa vedie konanie u iného zákonného sudcu...\n10/ WORLD PHARM s. r. o. – príprava na podnikanie...\n11/ Individuálny vs. kolektívny záujem, Uznesenie Najvyššieho súdu SR\nObdo 7/2012...“.\nV závere svojej argumentácie sťažovatelia 1 až 3 konštatujú, že „Súd v Uznesení\nabsolútne nezohľadnil akékoľvek vyjadrenie Správcu, a závery uvedené v odôvodnení\nUznesenia tak postrádajú akékoľvek logické súvislosti a nezodpovedajú dôkazom\na vyjadreniam, ktoré zo strany účastníkov boli v konaní vykonané. Uznesenie je tak\nnepreskúmateľné, arbitrárne a nekonzistentné. Uvedeným uznesením tak došlo k porušeniu\nzákladných práv Sťažovateľov, nakoľko nebola dodržaná rovnosť účastníkov a Uznesenie\nneprimeraným spôsobom v rozpore so zásadou proporcionality zasahuje do základných\npráv účastníkov reštrukturalizačného konania.“.\nPodľa sťažovateľov 1 až 3 malo byť porušené aj ich základné právo na zákonného\nsudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, čo odôvodňujú tým, že «o popretých pohľadávkach\nveriteľa SZRB v súčasnosti prebiehajú na Okresnom súde Banská Bystrica konania sp. zn.\n60 Cbi 13/2014, 60 Cbi 14/2014, 26 Cbi 16/2014 a 27 Cbi 14/2014... nie je prijateľné, aby\nSúd v odôvodnení Uznesenia robil závery o spôsobe a oprávnenosti Správcom popretých\npohľadávok veriteľa SZRB. O správcom popretej pohľadávke veriteľa je v zmysle\nustanovenia § 124 ods. 4 ZKR v nadväznosti na ustanovenie čl. 48 Ústavy SR oprávnený\nrozhodovať zákonný sudca. Je v rozpore so zásadami platnými v právnom štáte, aby Súd\nv Uznesení... rozoberal oprávnenosť a opodstatnenosť nárokov veriteľa SZRB, čím de facto\nrozhodoval o podstatných otázkach, o ktorých rozhodovať nie je príslušný a ktoré sú\npredmetom vyššie uvedených konaní. Takýmto postupom dochádza k závažnému narušeniu\nrovnosti účastníkov v predmetnom konaní ako aj k obmedzeniu prístupu Sťažovateľov\n10\n\nk Súdu. Zároveň je uvedený postup v zjavnom rozpore so tzv. zásadou „zákonného sudcu“,\nkeďže záver o oprávnenosti nároku veriteľa SZRB vyniesol nezákonný sudca mimo\nincidenčného konania.».\nNa základe uvedených skutočností sťažovatelia 1 až 3 navrhujú, aby ústavný súd\nvyslovil porušenie nimi označených práv napadnutým uznesením okresného súdu,\nuznesenie okresného súdu sp. zn. 1 R 5/2014 z 10. októbra 2014 zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie (reštrukturalizačné). Žiadajú priznať aj úhradu trov konania pred\nústavným súdom.\nSťažovateľka 5 je dlžníčkou, voči ktorej bolo napadnutým uznesením okresného súdu\nzastavené reštrukturalizačné konanie, začaté konkurzné konanie a vyhlásený konkurz na jej\nmajetok. Neprípustný zásah do svojich ústavou a dohovorom garantovaných práv\nsťažovateľka 5 zakladá v zásade na obdobnej argumentácii ako sťažovatelia 1 až 3, čo\npreukazuje v zásade identické odôvodnenie sťažnosti, ako aj navrhovaný petit.\nSťažovateľka 4 je reštrukturalizačnou správkyňou dlžníka, ktorá bola ustanovená\ndo tejto funkcie uznesením okresného súdu sp. zn. 1 R 5/2014 zo 6. mája 2014 (označeným\nuznesením bola povolená reštrukturalizácia dlžníka). Aj sťažovateľka 4 neprípustný zásah\ndo svojich ústavou a dohovorom garantovaných práv odôvodňuje v zásade identicky ako\nostatní sťažovatelia, rovnaký je aj petit jej sťažnosti.\nNa výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním\nveci bez ústneho pojednávania. Ústavný súd preto využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania v danej\nveci, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom vyžiadaného súdneho\nspisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\n11\n\nPredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 10. apríla 2015\nsp. zn. Spr 4001/15 doručenom ústavnému súdu 24. apríla 2015 okrem iného uviedol:\n«1. ... po vyhlásení konkurzu boli prihlásené pohľadávky veriteľa\n, t. j. sťažovateľa I/, pod poradovým číslom 1 a 2, z ktorých vyplýva, že sťažovatelia II/\na III/ postúpili na sťažovateľa I/ dňa 23. 10. 2014 svoje pohľadávky. Sme toho názoru, že\npostúpením týchto pohľadávok, z existencie ktorých odvodili sťažovatelia II/ a III/ porušenie\nsvojich práv, došlo k zániku ich aktívnej legitimácie v konaní pred ústavným súdom, a preto\nnamietame aktívnu legitimáciu sťažovateľov II/ a III/ v konaní pred ústavným súdom.\n2. ... vzhľadom na vyjadrenie zákonnej sudkyne vznášame námietku nedostatku\naktívnej legitimácie sťažovateľky IV/ ­\n\n, pretože správca\n\ndlžníka v reštrukturalizačnom konaní nie je účastníkom tohto konania podľa § 119 ods. 1\na ani podľa ustanovenia § 119 ods. 3 Zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii...\nZastávame názor, že pokiaľ Zákon o konkurze a reštrukturalizácii správcovi\nv reštrukturalizačnom konaní nepriznáva postavenie účastníka konania, potom napadnutým\nuznesením tunajšieho súdu objektívne nemohlo dôjsť k zásahu do ústavných práv\na základných práv a slobôd sťažovateľky IV/...\nNapadnuté uznesenie tunajšieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o konverzii\nreštrukturalizácie na konkurz vychádzalo zo zákonného znenia § 131 ods. 2, písm. a/ Zák.\nč. 7/2005 Z. z. (ďalej ZOKR), podľa ktorého súd bez návrhu uznesením zastaví\nreštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz\nak zistí, že správca opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom.\nZ obsahu napadnutého uznesenia je možné konštatovať, že závažné porušenie\npovinnosti reštrukturalizačnej správkyne súd videl v nerovnakom prístupe správkyne\nk podnetom veriteľov na popieranie pohľadávok, v dôsledku čoho malo dôjsť k absolútnej\nnerovnováhe v postavení jednotlivých veriteľov v reštrukturalizačnom konaní (v zložení\nveriteľského výboru, v hlasovaní oprávnených veriteľov), ignorovanie, resp. absencia\ndetailného rozboru podnetu jedného z veriteľov Slovenskej záručnej a rozvojovej banky\na. s., vo vzťahu k platnosti, prípadne odporovateľnosti úkonu dlžníka, ktorým sa zaručil\nza záväzky spriaznenej osoby BIC Trade s. r. o. vo vzťahu k prihláseným pohľadávkam\nsťažovateľov, absencia zhodnotenia vzťahu spriaznenej osoby BIC Trade s. r. o. s dlžníkom\n12\n\nako spriaznených osôb, z ktorého vznikol nárok veriteľov uplatnených v reštrukturalizačnom\nkonaní vo výške 10 269 160,94 Eur, pričom takýto postup správkyne vyhodnotil konajúci\nsúd ako konanie s nerovnakým prístupom v rozpore so základnou povinnosťou správkyne\nkonať s odbornou starostlivosťou.\nĎalším z dôvodov rozhodnutia súdu o konverzii reštrukturalizácie na konkurz\ndlžníka, bolo nepreukázanie schválenia právnych úkonov reštrukturalizačným správcom\nv prospech dlžníka, vo vzťahu k vydanej zmenke dlžníka v prospech spoločnosti BPT\nLEASING a. s. v hodnote 250 000,­ Eur a odsúhlasenie zvýšenia základného imania\nv dcérskej spoločnosti dlžníka WORLD PHARM s. r. o. v hodnote 65 000,­ Eur. Tieto úkony\nkonajúci\n\nsúd\n\nnepovažoval\n\nza\n\núkony\n\npreukazujúce\n\nnaplnenie\n\núčelu\n\na\n\nzmyslu\n\nreštrukturalizačného konania.\nĎalej bolo napadnuté rozhodnutie odôvodnené aj konštatovaním o porušení výkonu\nfunkcie správkyne\n\nv rozpore s ustanovením § 3 ods. 7, druhá\n\nveta, v spojení s § 4 ods. 3 Zák. č. 8/2008 Z. z. o správcoch. Podľa napadnutého uznesenia\nuvedená správkyňa dlžníka\n\nvykonávala funkciu\n\nreštrukturalizačnej správkyne dlžníka (Kúpele Brusno a. s.). V konaní pred tunajším súdom\npod sp. zn. 2 R/10/2013 bola dňom 06. 12. 2013 povolená reštrukturalizácia dlžníka KB\nServis automobilov s. r. o., v ktorom reštrukturalizačnom konaní bola\nustanovená za správkyňu tohto dlžníka, pričom dňa 05. 06. 2014 bol na majetok\nvyššie uvedeného dlžníka vyhlásený konkurz, a teda ku dňu 14. 05. 2014, kedy došlo\nk povoleniu reštrukturalizácie dlžníka Kúpele Brusno a. s., bola súčasne správkyňou\nveriteľa\n\ntohto\n\ndlžníka.\n\nKeďže\n\npodľa\n\nzáverov\n\nsúdu\n\nv\n\nnapadnutom\n\nuznesení\n\nbola súčasne správkyňou veriteľa dlžníka Kúpele Brusno\na. s., a to dlžníka KB Servis automobilov s. r. o., musela vedieť o pohľadávke tohto veriteľa\ndlžníka (KB Servis automobilov s. r. o.), voči dlžníkovi Kúpele Brusno a. s., čo podľa\nodôvodnenia uznesenia znamená jej vylúčenie z výkonu správcovskej činnosti pre rozpor\nspoločných záujmov veriteľov v uvedených reštrukturalizačných konaniach.\nSme toho názoru, že vyššie uvedené dôvody, ktoré sú podrobne rozpísané\nv napadnutom uznesení, sú logické, vzájomne si neodporujúce a obsahujúce úvahy súdu,\nktoré viedli k záveru o nevyhnutnosti konverzie reštrukturalizácie na konkurz. Nesúhlasíme\n13\n\npreto s tvrdením sťažovateľov v podanej ústavnej sťažnosti o svojvoľnom, nepreskúmateľnom\npostupe a rozhodovaní súdu...\nK jednotlivým dôvodom ústavnej sťažnosti udávame nasledovné:\n1/ Sťažovatelia v časti III. sťažnosti napádajú poučenie napadnutého uznesenia\no neprípustnosti odvolania, ktoré je v rozpore s právom na súdnu a inú právnu ochranu\npodľa § 46 až 48 Ústavy SR. S právnym zdôvodnením sťažovateľov k tomuto tvrdeniu\nnemôže tunajší súd súhlasiť. Ustanovenie § 196 Zák. o konkurze a reštrukturalizácii...\nvyjadruje vzťah medzi týmto zákonom a Občianskym súdnym poriadkom, a to na základe\nprávnej povahy ustanovení ZOKR ako lex specialis vo vzťahu k Občianskemu súdnemu\nporiadku. Na rozdiel od zásad uvedených v Občianskom súdnom poriadku, v zmysle\nustanovenia § 198 ods. 1 ZOKR odvolanie proti uzneseniu je prípustné len vtedy, ak to tento\nzákon ustanovuje. Keďže v zmysle ustanovenia § 131 ZOKR zákon neupravuje odvolanie\nvoči rozhodnutiu súdu pri konverzii reštrukturalizácie na konkurz, nie je podľa názoru súdu\nmožné aplikovať opačnú zásadu prípustnosti odvolania upravenú v § 201 O. s. p.\nV konkrétnej veci si dovoľujeme poukázať na skutočnosť, že proti napadnutému uzneseniu\nsp. zn. 1R/5/2014 zo dňa 10. 10. 2014 bolo podané odvolanie, ktoré bolo odmietnuté\nuznesením Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 43Cokr/39/2014 zo dňa 13. 11. 2014,\nvychádzajúcim práve z uvedeného princípu. Vo vzťahu k názoru na prípustnosť alebo\nneprípustnosť odvolania voči rozhodnutiu o konverzii reštrukturalizačného konania\nna konkurzné konanie, odkazujeme v danom prípade na článok Doc. JUDr. Milana Ďuricu,\nPhD.: Odklad vykonateľnosti rozhodnutí v insolvenčnom konaní (nad tromi rozhodnutiami\nÚstavného súdu SR), Justičná revue 12/2013, str. 1625 a nasl. Vo vzťahu k neprípustnosti\nodvolania si dovoľujeme odkázať na rozhodnutie Ústavného súdu, sp. zn. I. ÚS 200/2011\nzo dňa 09. 06. 2011 a IV. ÚS 8/2013 z 10. 01. 2013. Zastávame názor, že úprava\ninsolvenčného\n\nzákona\n\nnepripúšťajúca\n\nodvolanie\n\nvoči\n\nrozhodnutiu\n\no\n\nkonverzii\n\nreštrukturalizačného konania na konkurz nie je náhodná, svojvoľná alebo neúplná, ale\nnaopak vychádza práve z požiadavky zákonodarcu na právnu istotu pri konverzii\nreštrukturalizácie na konkurz, vzhľadom na rozsiahle účinky vyvolávajúce a spojené s týmto\nrozhodnutím. Je možné pro futuro uvažovať o prípadnej zmene textu právnej normy, avšak\nza súčasného právneho stavu podľa názoru konajúceho súdu, neprípustnosť odvolania voči\n14\n\nnapadnutému rozhodnutiu nevyplýva zo zákonného znenia právnej normy. Keďže\nnapadnutým uznesením v časti poučenia tunajší súd rešpektoval znenie textu právnej normy,\nsme toho názoru, že nemohlo týmto postupom dôjsť k porušeniu práv sťažovateľov.\n2/ ... Pokiaľ sťažovatelia zdôrazňujú prijatie plánu 97,22 % veriteľov oprávnených\nhlasovať na schôdzi veriteľov, práve túto skutočnosť, teda zloženie veriteľského výboru\na oprávnenosť hlasovania pri prijatí plánu posudzoval súd v napadnutom uznesení a dospel\nk záveru, že práve z dôvodu nerovnakého prístupu reštrukturalizačnej správkyne (voči\npodnetom na popieranie pohľadávok jednotlivými veriteľmi), nezaoberaním sa a absenciou\npodrobného skúmania platnosti a odporovateľnosti právnych úkonov dlžníka vo vzťahu\nk spriaznenej osobe, považoval konajúci súd tieto okolnosti za porušenie základných\npovinností reštrukturalizačnej správkyne pri výkone jej funkcie...\nVnútornú rozpornosť tvrdení sťažovateľov pod bodom IV/ vidíme aj v tom, že\nsťažovatelia poukazujú na úlohu správcu v reštrukturalizácii, ktorý nie je podľa nich\noprávnený rozhodovať a hodnotiť hmotné práva účastníkov tohto konania. Takéto tvrdenie\nsťažovateľov je priamo v rozpore so zákonnou úpravou v zmysle § 124 ods. 1 ZOKR\nv zmysle ktorej ak správca pri skúmaní prihlásenej pohľadávky zistí jej spornosť\n(čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti, zabezpečenia a poradia zabezpečovacieho\npráva), je povinný prihlásenú pohľadávku poprieť (pričom správca prihliada aj\nna vyjadrenie dlžníka a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie). Ak má správca povinnosť\nzisťovať\n\nprávny\n\ndôvod,\n\nvymáhateľnosť,\n\nvýšku\n\na\n\nzabezpečenie\n\npohľadávok\n\n(pravosť pohľadávky), nevyhnutým predpokladom na tieto úkony a činnosti je práve aj\nhmotnoprávne posúdenie prihlásených pohľadávok. Na jednej strane teda sťažovatelia\ntvrdia, že správca takúto povinnosť nemá, na druhej strane v celej sťažnosti sa nachádza\npodrobné právne zdôvodňovanie postupov správcu a zároveň sťažovatelia takéto právo\nupierajú konajúcemu súdu, ktorý sa v napadnutom uznesení prejudiciálne vyporiadal\ns charakterom a povahou jednotlivých pohľadávok. Práve z dôvodu nesplnenia základnej\npovinnosti správcu s odbornou starostlivosťou skúmať prihlásené pohľadávky, čo sa podľa\nnapadnutého uznesenia prejavilo v nerovnakom prístupe k vyhodnoteniu podnetov rôznych\nveriteľov, ktorí podali podnet na popretie prihlásených pohľadávok, konštatoval súd\nporušenie povinnosti správcu, ktoré podrobne a logicky zdôvodnil. Tak ako vyplýva\n15\n\nz napadnutého uznesenia, za situácie keď na základe podnetu sťažovateľa I/ poprela\nsprávkyňa pohľadávku ďalšieho veriteľa Slovenskej záručnej a rozvojovej banky a. s...\na na základe podnetu veriteľa SRBZ a. s. na popretie pohľadávok (okrem iného aj\nsťažovateľov), poukazujúc na vznik ich pohľadávok voči dlžníkovi na základe právneho\nvzťahu dlžníka a spriaznenej osoby, bolo povinnosťou správkyne s odbornou starostlivosťou\nposudzovať uvedené vzťahy a vyhodnotiť ich, k čomu podľa napadnutého uznesenia nedošlo.\nNaopak, výsledkom postupu bol nerovnaký prístup k podnetom jednotlivých veriteľov\nna popieranie pohľadávok. Aj samotná zákonná úprava sprísňuje podmienky uspokojenia\na práva spriaznených osôb s dlžníkom, a preto bolo povinnosťou správkyne tak, ako je to\nkonštatované aj v napadnutom rozhodnutí, dôsledne a s odbornou starostlivosťou sa\nzaoberať aj podnetom na popretie pohľadávok sťažovateľov I/ až III/. Podľa názoru súdu\nv napadnutom uznesení takýto postup s odbornou starostlivosťou zachovaný nebol.\nJe samozrejme v pôsobnosti správcu posúdiť, či na základe podnetov dôjde alebo nedôjde\nk popretiu pohľadávky, avšak so zdôraznením, že v reštrukturalizačnom konaní na rozdiel\nod úpravy konkurzného práva, nemôžu veritelia priamo popierať pohľadávky iných\nveriteľov, na rozdiel od úpravy konkurzného konania v reštrukturalizácii, v prípade\npopretia pohľadávky veriteľa, nemôže tento požiadať súd o priznanie hlasovacích práv.\nVšetky tieto dôsledky rozdielneho prístupu k popieraniu pohľadávok a k právnym dôsledkom\npopretia pohľadávky na základe jedného podnetu a nepopretia na základe iného podnetu,\nlogicky viedli konajúci súd k záverom o nesplnení povinnosti správkyne rovnako pristupovať\nk uplatneným nárokom a právam jednotlivých veriteľov...\n3/ ... Hoci nie je úlohou tohto vyjadrenia posudzovať obsah reštrukturalizačného\nplánu, dovoľujeme si len upozorniť na samotné tvrdenie sťažovateľov v ústavnej sťažnosti, že\nv prípade konkurzu by bol uspokojený len veriteľ SRBZ a. s., a to v rozsahu 67,05 %\na ostatní veritelia by uspokojení neboli, čo vyvoláva otázky o udržateľnosti navrhovaného\nreštrukturalizačného plánu navyše, pokiaľ v prípade zistenia pohľadávok tohto veriteľa mali\nbyť jeho pohľadávky uhradené v lehote 157 mesiacov (viac ako 13 rokov), zabezpečená\npohľadávka sťažovateľa I/ v lehote 48 mesiacov a ostatné pohľadávky v lehote 84 mesiacov.\n4/ Čo je však podstatné pre vyjadrenie k ústavnej sťažnosti, je tvrdenie sťažovateľov o\nuprednostnení individuálneho záujmu SRBZ a. s. pred záujmami všetkých veriteľov...\n16\n\nNaopak tento veriteľ poukazoval na pochybnosti a dával podnet na popretie pohľadávok\niných veriteľov. Je potrebné uviesť, že súd v napadnutom uznesení nevyhovel podnetu\nveriteľa SRBZ a. s., ale z dôvodov ním uvádzaných dospel k záveru o porušení povinnosti\nsprávcu pri nerovnakom prístupe k podnetom na popieranie pohľadávok, čo spôsobilo\nzmenu zloženia veriteľského výboru ako aj znemožnenie hlasovacích práv popretím\npohľadávky SRBZ a. s. a naopak, nepopretím pohľadávok vzniknutých na základe vzťahov\ndlžníka so spriaznenou osobou, týmto umožnené hlasovacie práva boli. V danom prípade je\npotrebné zdôrazniť, že nie samotné umožnenie alebo neumožnenie výkonu hlasovacích práv\nv dôsledku popretia alebo nepopretia pohľadávok viedli súd k rozhodnutiu o konverzii\nreštrukturalizácie konania na konkurz, ale nerovnaký prístup správkyne k vyhodnoteniu\npodnetov na popretie pohľadávok, napriek tomu, že boli oznámené skutočnosti\nspochybňujúce tieto nároky, resp. vedúce k možnej neplatnosti týchto právnych úkonov,\nktoré správkyňa v prípade postupu s odbornou starostlivosťou mala posúdiť tak, že\nv prípade ich popretia mohli byť prípadné pochybnosti vyvrátené alebo potvrdené\nv samostatných incidenčných žalobách. V tom, že k takémuto popretiu nedošlo, čím nebolo\numožnené vyvrátiť alebo potvrdiť pochybnosti o pohľadávkach skupiny prihlásených\nveriteľov v incidenčných žalobách, videl súd v napadnutom uznesení konanie v rozpore\ns odbornou starostlivosťou...\nUvedeným rozhodnutím nedošlo k uprednostneniu jedného z veriteľov, ale dôvodom\nvydania napadnutého rozhodnutia bolo porušenie práv správkyne pri posudzovaní nárokov\njednotlivých veriteľov...\n5/ V bode VI. bod 1 sa zaoberajú sťažovatelia „zvláštnym charakterom pohľadávok“.\nV tejto časti sťažovatelia namietajú napadnuté rozhodnutie súdu, v ktorom posúdil\npohľadávky sťažovateľov vzniknuté na základe vzťahu dlžníka so spriaznenou osobou BIC\nTrade s. r. o. ako spochybnené, pričom podľa sťažovateľov takýto záver nie je založený\nna pravde, poškodzuje ich práva, pričom od správcu nie je spravodlivé požadovať aby\nspochybňoval pohľadávky nepochybne vyplývajúce z dokladov predložených veriteľmi\na dlžníkom. S takýmito závermi opätovne nemožno súhlasiť s odkazom na odôvodnenie\nnapadnutého uznesenia. V napadnutom uznesení dostatočne jasne, zrozumiteľne a podrobne\nsúd zdôvodnil svoje pochybnosti o pohľadávkach vzniknutých medzi dlžníkom a spriaznenou\n17\n\nosobou (hotovostné vyplatenie vo vysokých sumách prostredníctvom pokladničných\ndokladov, vzťah spriaznenej osoby, dodatočné uznanie dlhu a dodatočné osvedčenie\npravosti podpisov). Nesúhlasíme s názorom aby sťažovatelia upierali súdu pri jeho\nrozhodovacej činnosti právo hodnotiť zistený skutkový stav a prijať k nemu náležité závery.\nPráve tvrdenia sťažovateľov o tom, že od správcu nie je možné požadovať, aby\nspochybňoval pohľadávky vyplývajúce z dokladov medzi veriteľmi a dlžníkmi je vnútorne\nrozporuplné a formalistické. Naopak jednou zo základných povinností správcu je zaoberať\nsa pravosťou prihlásených pohľadávok. Ako to vyplýva z napadnutého uznesenia, ak aj boli\npredložené listinné doklady smerujúce k opodstatnenosti prihlásených pohľadávok\nsťažovateľov, avšak následne na základe podnetu ďalšieho veriteľa boli prezentované\npochybnosti o pravosti týchto pohľadávok, základnou povinnosťou vyplývajúcou z odbornej\nstarostlivosti správcu bolo zaoberať sa týmito podnetmi. Práve tvrdenie sťažovateľov o tom,\nže správca nemusí spochybňovať pohľadávky, ktoré vyplývajú z dokladov predložených\nveriteľom a dlžníkom aj napriek tomu, že má vedomosť o podnete iného veriteľa, ktoré\nspochybňuje pravosť prihlásených pohľadávok iných veriteľov, je podľa názoru súdu\nformalistickým prístupom a zbavovaním sa povinnosti správcu pri výkone jeho činnosti.\n6/ K tvrdeniu sťažovateľov pod bodom VI. bod 2 k rozdielnemu prístupu správkyne\npri vyhodnotení podnetov na popretie pohľadávok udávame nasledovné. V napadnutom\nuznesení súd poukazoval na rozdielny prístup správkyne k podnetom na popieranie\npohľadávok doručených jednotlivými veriteľmi. Podľa nášho názoru v napadnutom uznesení\nsú dostatočne uvedené dôvody, na základe ktorých dospel súd k záveru o nekorektnom\na nerovnakom prístupe správcu k podnetom na popieranie pohľadávok jednotlivých\nveriteľov. Ak poukazujú sťažovatelia, že po popretí pohľadávky veriteľa SRBZ a. s.\noprávnenosť takto prihlásených pohľadávok mala byť riešená v incidenčných žalobách, to\nisté platí v danom prípade aj vo vzťahu k nepopretiu pohľadávok iných veriteľov na základe\npodnetu SRBZ a. s. V konečnom dôsledku rozdielny prístup správkyne znamená, že pravosť\npopretej pohľadávky SRZB a. s. mala byť určená v incidenčnom konaní, kde mali byť\nvyvrátené alebo potvrdené pochybnosti iného veriteľa o oprávnenosti tejto pohľadávky,\navšak takýto postup nebol umožnený v prípade podnetu SRZB a. s., ktorým spochybňoval\npohľadávky iných veriteľov, a to vzniknutých na základe vzťahu medzi dlžníkom\n18\n\na spriaznenou osobou... Pokiaľ namietajú sťažovatelia, že súd sa v napadnutom rozhodnutí\nzaoberal právnym posúdením a oprávnenosťou posudzovania nároku veriteľov, pričom\ntakýto postup podľa sťažovateľov nie je prípustný, a v takomto postupe videli porušenie\nzásady nemožnosti odňatia zákonného sudcu, s takýmto zdôvodnením nesúhlasíme.\nJe predsa možnosťou, a v určitých prípadoch dokonca povinnosťou, aby sa súd zaoberal\nprejudiciálne otázkou platnosti, neplatnosti alebo inými účinkami právnych úkonov, pokiaľ\ntakéto prejudiciálne rozhodnutie je nevyhnuté na prijatie záveru súdu v záväznej výrokovej\nčasti svojho rozhodnutia. Je potrebné zdôrazniť, že v danom prípade, pokiaľ sa súd zaoberal\npovahou pohľadávok jednotlivých veriteľov, nebolo o týchto pohľadávkach v napadnutom\nrozhodnutí záväzne rozhodnuté, čo sa týka ich oprávnenosti alebo neoprávnenosti, ale\nprávne posúdenie súdom uvedených pohľadávok v rámci prejudiciálneho posúdenia bolo\nnevyhnutným predpokladom pre úvahu a postup súdu, ktorým konštatoval porušenie\npovinnosti správcu pri vykonávaní jeho činnosti. Tvrdíme preto, že takýmto prejudiciálnym\nhodnotením nemohlo dôjsť k porušeniu žiadnych ústavných práv sťažovateľov. Hodnotenie\njednotlivých pohľadávok, ktoré sa nachádza v napadnutom uznesení, bolo len podkladom\nna prijatie záveru o nerovnakom prístupe správcu vo vzťahu k nárokom jednotlivých\nveriteľov a k záveru o porušení povinnosti správcu pri vykonávaní jeho činnosti.\n7/ V časti obsahu ústavnej sťažnosti nepopretia prihlásenej pohľadávky\nsa nevyjadrujeme vzhľadom na irelevantnosť tejto otázky.\n8/ V bode VI. bod 3 ústavnej sťažnosti sa sťažovatelia zaoberajú zhodou dátumov\nosvedčenia podpisov na zmluvách o pôžičke a dátumu vypracovania reštrukturalizačného\nposudku, pričom dospievajú k záveru, že riešenie tejto otázky je absolútne irelevantné.\nS takýmto formalistickým a povrchným posúdením súd nesúhlasí, pretože práve vyššie\nuvedená otázka dodatočného osvedčovania podpisov na zmluvách o pôžičkách v deň\nvypracovania reštrukturalizačného posudku bola súdom posúdená ako okolnosť\nvzbudzujúca pochybnosti o pravosti uvedených pohľadávok a ako jedna z viacerých\nskutočností, ktoré boli uvedené v napadnutom rozhodnutí.\n9/ K námietkam ohľadne posúdenia spriaznenosti medzi dlžníkom a spoločnosti KB\nServis automobilov s. r. o. sa nevyjadrujeme, pretože sa nejednalo o podstatný dôvod\nprijatia napadnutého rozhodnutia.\n19\n\n10/ V časti sťažnosti pod bodom VI., bod 5, uplatnenie pohľadávky veriteľa KB Servis\nautomobilov s. r. o. uvádzame:\nAko už vyplýva z obsahu napadnutého uznesenia, správkyňa\nbola dňa 06. 12. 2013 ustanovená za správkyňu dlžníka v reštrukturalizácii KB\nServis automobilov s. r. o. Dňa 05. 06. 2014 bol na majetok tohto dlžníka vyhlásený\nkonkurz. K povoleniu reštrukturalizačného konania a ustanoveniu\nako správkyne dlžníka Kúpele Brusno, a. s. došlo dňa 14. 05. 2014. Uvedený\ndlžník, pôvodne v reštrukturalizácii, neskôr v konkurze, KB Servis automobilov s. r. o. si\nuplatnil voči dlžníkovi Kúpele Brusno, a. s. pohľadávku, a teda\nbola reštrukturalizačnou správkyňou veriteľa dlžníka ­ spoločnosti Kúpele Brusno,\na. s., v ktorej bola zároveň reštrukturalizačnou správkyňou.... Sme toho názoru, že spoločný\nzáujem veriteľov dlžníka KB Servis automobilov s. r. o., pokiaľ si ako veriteľ uplatnil\npohľadávku voči dlžníkovi v reštrukturalizácii ­ Kúpele Brusno, a. s., je v rozpore\nso záujmami veriteľov tohto dlžníka. KB Servis automobilov s. r. o. je nielen veriteľom\ndlžníka (Kúpele Brusno, a. s.), ale zároveň sa jednalo aj o subjekt v reštrukturalizácii,\npričom aj na strane veriteľa, ako aj na strane dlžníka vystupuje tá istá osoba správkyne.\nZáujmom veriteľov KB Servis automobilov s. r. o. je dosiahnuť čo najvyššie uspokojenie,\na teda aj svoju pohľadávku od dlžníka Kúpele Brusno, a. s., pričom záujmom týchto\nveriteľov je čo najvyššie uspokojenie svojich pohľadávok v rámci reštrukturalizácie\nna Kúpele Brusno, a. s.. Záujmy týchto dvoch skupín veriteľov dvoch rôznych dlžníkov bude\nvždy v rozpore, pretože uspokojenie jednej skupiny veriteľov, a to dlžníka KB servis\nautomobilov s. r. o. z pohľadávky voči dlžníkovi Kúpele Brusno, a. s. je vždy na úkor\na na ťarchu uspokojenia tejto skupiny veriteľov. Preto podľa nášho názoru bola správne\nvyhodnotená uvedená činnosť správkyne u obidvoch subjektov, v postavení veriteľa\na dlžníka, ako vykonávanie činnosti v rozpore s ustanovením § 4 ods. 3 Zák. č. 8/2008 Z. z.,\npričom táto skutočnosť bola jedným z dôvodov vyhodnotených súdom ako závažné\nporušenie povinnosti správcu, ktoré viedli k vydaniu rozhodnutia o konverzii\nreštrukturalizácie na konkurz. Uspokojovanie veriteľov dlžníka KB Servis automobilov s. r.\no., prostredníctvom pohľadávky (bez ohľadu na jej výšku) voči dlžníkovi Kúpele Brusno a.\ns., objektívne stavia záujem týchto dvoch skupín veriteľov rôznych dlžníkov do protikladu.\n20\n\n11/ K tvrdeniam ohľadne námietky zaujatosti zákonného sudcu sa nevyjadrujeme,\npretože ich považujeme za irelevantné, nakoľko uplatnenie námietky zaujatosti a jej\nspäťvzatie je dispozičným úkonom účastníka reštrukturalizačného konania.\n12/ Takisto vyjadrenie sa k uspokojovaniu oboch podriadených pohľadávok\nuvedených v sťažnosti sťažovateľov považujeme vzhľadom na obsah ústavnej sťažnosti\nza irelevantný.\n13/ Sťažovatelia ďalej v sťažnosti v bode VI. bod 8/ namietali nesprávne právne\nposúdenie napadnutého uznesenia v časti platnosti ručiteľského záväzku dlžníka\nk pohľadávke jeho spriaznenej osoby v zmysle ustanovenia § 196a Obchod. zák. S týmto\nprávnym názorom sťažovateľov sa nestotožňujeme. Sťažovatelia tvrdia, že súhlas dozornej\nrady dlžníka... s uzavretím ručiteľského záväzku za záväzok spriaznenej osoby BIC Trade\ns. r. o. jednak nebol nutný, a pokiaľ aj bol nutný, bol udelený tým, že dozorná rada dlžníka\nschválila jeho účtovnú závierku. Pokiaľ sťažovatelia tvrdia, že v odsúhlasení účtovnej\nzávierky dlžníka dozornou radou, je obsiahnutý aj súhlas s ručiteľským záväzkom dlžníka\nv prospech spriaznenej osoby (štatutárny zástupca dlžníka\n\nje zároveň\n\nštatutárnym zástupcom spriaznenej osoby BIC Trade s. r. o.), s takýmto názorom sa\nnestotožňujeme. Schválenie účtovnej závierky dozornou radou je samostatným rozhodnutím,\npričom na schválenie úkonov v zmysle § 196a Obchod. zák. sa vyžaduje osobitné\nrozhodnutie dozornej rady vo forme odsúhlasenia individuálne určených, konkrétnych\núkonov a plnení, čo v danom prípade predložené nebolo. Na odsúhlasenie úkonov\nuvedených v § 196a Obchod. zák. podľa názoru súdu sa vyžaduje osobitné rozhodnutie\ndozornej rady vo vzťahu ku konkrétnym úkonom a plneniam, pričom prejav vôle dozornej\nrady pri schvaľovaní účtovnej závierky smeroval k tomuto úkonu, t. j. k schváleniu účtovnej\nzávierky, a nesmeroval na splnenie zákonných predpokladov podľa § 196a Obchod. zák.\nSťažovatelia prisudzujú schváleniu účtovnej závierky dozornou radou účinky, ktoré\nz takéhoto postupu nevyplývajú vo vzťahu k schváleniu úkonov podľa § 196a Obchod. zák.\nTvrdenie sťažovateľov smeruje k záveru, že pokiaľ sú vykonané úkony medzi osobami\nuvedenými v ust. § 196a Obchod. zák. a pokiaľ sa premietnu do účtovnej závierky, jej\nschválením dozornou radou by tieto úkony mali byť odsúhlasené. Sme toho názoru, že\ntakýto výklad je v priamom rozpore so znením Obchod. zák. a potom by úprava v ust. §\n21\n\n196a Obchod. zákonníka bola zbytočná, navyše keď podľa kogentnej úpravy § 187 ods. 1\npísm. e) Obchod. zák. právomoc schvaľovať účtovnú závierku patrí do pôsobnosti valného\nzhromaždenia... Sme preto toho názoru, že aj toto právne posúdenie absencie súhlasu\ndozornej rady a do úvahy pripadajúci dôsledok neplatnosti tohto úkonu (ručenie dlžníka\nza záväzok spriaznenej osoby) môže viesť k záveru o neplatnosti tohto právneho úkonu.\nPráve z dôvodu, že jeden z veriteľov poukazoval vo vzťahu k správcovi aj na tento prípadný\nnedostatok, pričom správca ako vyplýva aj zo samotnej ústavnej sťažnosti, na takýto podnet\nnereflektoval, bol vyhodnotený tento postup konajúcim súdom ako konanie bez príslušnej\nodbornej starostlivosti.\n14/ K tvrdeniam sťažovateľov o tom, že v napadnutom rozhodnutí rozhodoval súd\no veci, ktorá sa vedie u iného zákonného sudcu, a to vo vzťahu k prebiehajúcim incidenčným\nsporom len odkazujeme na vyjadrenie uvedené vyššie, že nie je možné súdu odoprieť\nprejudiciálne vyriešenie otázky platnosti, neplatnosti alebo iných účinkov právnych úkonov,\npokiaľ takéto prejudiciálne vyriešenie a zhodnotenie právneho vzťahu je nevyhnutné\nna prijatie záverov súdu vo veci samej, v danom prípade ako podklad na rozhodnutie\no konverzii\n\nreštrukturalizácie\n\nna\n\nkonkurz.\n\nAj\n\ntieto\n\ndôvody\n\npreto\n\npovažujeme\n\nza neopodstatnené pri zdôraznení, že práve postup správcu, ktorý podľa napadnutého\nuznesenia nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou, neumožnil vyriešenie\nspornosti pohľadávok spochybňovaných veriteľom SRZB a. s. v samostatných incidenčných\nkonaniach.\n15/ Pokiaľ sťažovatelia namietajú vyhodnotenie dvoch úkonov správcu, ktorými\nodsúhlasil vystavenie zmenky dlžníka v prospech spoločnosti BPT Leasing s. r. o.\na navýšenie základného imania v dcérskej spoločnosti WORLD PHARM s. r. o., súd v celom\nrozsahu odkazuje na zdôvodnenie napadnutého uznesenia, pričom sťažovatelia ani\nv ústavnej sťažnosti nepreukázali dôvodnosť týchto úkonov zachovávajúcich účel\nreštrukturalizačného konania a len opätovne všeobecne poukazujú na nepreukázané\nskutkové okolnosti, ktoré viedli správkyňu k schváleniu týchto úkonov. Len upozorňujeme,\nže tieto úkony boli správkyňou schválené v hodnote 315 000 Eur na ťarchu majetku dlžníka,\npričom o túto hodnotu schválených úkonov bolo znížené uspokojenie veriteľov. Uspokojenie\n\n22\n\nvšetkých nezabezpečených veriteľov bolo navrhnuté v sume 1213 848,88 Eur, čo\npredstavuje 10% hodnoty ich pohľadávok.\n16/ V časti VI. bod 11, sa sťažovatelia zaoberajú individuálnym a kolektívnym\nzáujmom veriteľov v rámci reštrukturalizačného konania odkazom na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR, 1Obdo/7/2012. V tejto časti považujú sťažovatelia zhodnotenie súdu\no pochybnostiach pripustenia ich pohľadávky v rámci reštrukturalizačného konania\nza arbitrárne rozhodnutie a nedostatočné zároveň. Sme toho názoru, že konajúci súd\nv napadnutom uznesení dostatočne jasne formuloval dôvody, prečo tieto pohľadávky\npovažuje za spochybnené (vzniknuté na základe vzťahu so spriaznenou osobou, realizácia\nvo veľkom objeme prostredníctvom hotovostného odovzdania finančných prostriedkov,\ndodatočné overovanie podpisov na zmluvách v deň vypracovania reštrukturalizačného\nposudku, uznanie záväzku dlžníka tesne pred reštrukturalizačným konaním), ktoré\npochybnosti práve nečinnosťou správcu nemohli byť odstránené v rámci incidenčných\nžalôb, nakoľko ani na podnet ďalšieho z veriteľov, tieto pohľadávky popreté neboli. Práve\nv týchto incidenčných konaniach mohlo dôjsť k odstráneniu uvedených pochybností.\nNapadnuté rozhodnutie preto nepovažujeme za arbitrárne, ale naopak, plne zodpovedajúce\nzákonnej povinnosti konkurzného súdu vykonávať dohľad nad reštrukturalizačným\nkonaním...\nPokiaľ sťažovatelia poukazujú na možné uspokojenie pohľadávky veriteľa SRZB a. s.\nv rozsahu 100 % zo zistenej sumy v prípade úspechu v incidenčných žalobách, je potrebné\nopätovne poukázať na návrh reštrukturalizačného plánu, v zmysle ktorého mala byť táto\npohľadávka SRZB a. s. uspokojená v období 157 mesiacov, t. j. v období dlhšom\nako 13 rokov, čo vzhľadom na dĺžku takéhoto uspokojenia pohľadávok (v podstatne dlhšom\nobdobí ako uspokojenie pohľadávok iných veriteľov) vyvoláva otázku udržateľnosti\na reálnosti uvedeného plánu.\nPodľa nášho názoru nie je možné prehliadať v súčasnosti medializovanú\nreštrukturalizáciu spoločnosti Váhostav a. s. V zmysle zverejnených informácií mali byť\nv rámci tejto reštrukturalizácie uspokojení nezabezpečení veritelia v rozsahu 15 % ich\npohľadávok. Takéto nízke uspokojenie vyvolalo celospoločenskú kritiku a výsledkom bolo\nzvolanie mimoriadneho zasadnutia Národnej rady SR a návrh zásadnej zmeny právnej\n23\n\núpravy reštrukturalizácie. Pre porovnanie navrhnuté uspokojenie nezabezpečených\nveriteľov dlžníka Kúpele Brusno a. s. je 10 % z hodnoty pohľadávok v období 84 mesiacov\n(7 rokov)! Poukázanie na tieto okolnosti schváleného plánu považujeme za nevyhnutné\nvo vzťahu k všetkým okolnostiam napadnutého uznesenia...\nZastávame preto názor, že práve v danom prípade súd dôsledne aplikoval dohľad\nnad reštrukturalizačným konaním, a to v záujme spravodlivého vyporiadania veriteľov\na keďže podľa nášho názoru nebolo v sťažnosti preukázané tvrdenie o porušení ústavných\npráv sťažovateľov, navrhujeme Ústavnému súdu SR aby sťažnosť sťažovateľov zamietol ako\nnedôvodnú.»\nPredseda okresného súdu s odkazom na nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 375/2014\nnavrhol, aby do konania pred ústavným súdom vstúpil vedľajší účastník – SZRB, z dôvodov\nuvedených v citovanom náleze ústavného súdu a taktiež obchodná spoločnosť Slovenská\nsprávcovská a reštrukturalizačná, k. s., Horná 23, Banská Bystrica (ďalej len „konkurzný\nsprávca“), „z dôvodu zachovania princípu rovnosti účastníkov, pokiaľ bude sťažovateľke IV/\npriznaná aktívna legitimácia v konaní pred ústavným súdom.\nSme toho názoru, že rozhodnutie Ústavného súdu SR v tejto veci sa tohto navrhovaného\nvedľajšieho účastníka priamo týka (ustanovený správca konkurznej podstaty dlžníka),\nminimálne v rozsahu v akom sa týka sťažovateľky IV/ (z pripojenej veci II. ÚS/177/2015).“.\nV ďalšom predseda okresného súdu odkázal na stanovisko sudkyne, ktorá o veci\nrozhodovala. Táto po uvedení genézy reštrukturalizácie zotrvala na dôvodoch napadnutého\nuznesenia, pričom okrem iného uviedla: „Zároveň NSSR v zmeňujúcom rozsudku\n(sp. zn. 1 Obdo 7/2012 z 30. apríla 2013, pozn.) uzavrel, že povinnosťou žalobcu ako\nveriteľa bolo prihlásiť celú pohľadávku z úveru, teda aj nesplatené mesačné splátky úveru.\nZároveň bolo uvedené, že pri rozhodovaní o určení popretej pohľadávky nemohlo\npri posudzovaní\n\nprihlášky\n\nžalobcu\n\nv\n\notázke\n\nsplatnosti\n\nzáväzku\n\ndlžníka\n\nv\n\nreštrukturalizačnom konaní vychádzať z analógie legis, pretože ust. § 46 ZKR upravuje\nsplatnosť záväzkov úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu ako účinok vyhlásenia\nkonkurzu tak, že sa považujú za splatné.\n24\n\nPodľa ust. § 120 ods. 3 ZKR za prednostné pohľadávky sa nepovažujú nároky\nručiteľov, spoludlžníkov alebo iných osôb, ktorým vznikne po začatí reštrukturalizačného\nkonania pohľadávka voči dlžníkovi, ak budú za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred\nzačatím reštrukturalizačného konania, Tieto nároky musia byť v reštrukturalizácii uplatnené\nprihláškou\n\nako\n\npodmienené\n\npohľadávky,\n\ninak\n\nv\n\nprípade\n\npotvrdenia\n\nreštrukturalizačného plánu súdom zaniká právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi.\nZ\n\nuvedeného\n\nje\n\nzrejmé,\n\nže\n\npohľadávky\n\nprihlásené\n\nveriteľom\n\nSZRB\n\ndo reštrukturalizácie nespĺňajú ani jeden zo zákonných znakov citovaného ust. § 120 ods. 3\nZKR pre podmienené pohľadávky. Pohľadávky SZRB sú v právnom postavení veriteľa\nz titulu\n\núverov,\n\nz\n\nktorých\n\nvyplývajúce\n\npohľadávky\n\nvznikli\n\nešte\n\npred\n\nzačatím\n\nreštrukturalizačného konania...\nZo znenia ZKR ako aj účelu reštrukturalizačného konania je zrejmé, že\nv reštrukturalizácii sa prihlasujú splatné aj dosiaľ nesplatné pohľadávky peňažného\ncharakteru, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania. Podľa názoru veriteľa\nako aj rozhodujúceho súdu úprava podobná § 46 ZKR však v prípade pred začatím konania\nnesplatných pohľadávok v reštrukturalizácii nie je potrebná, nakoľko reštrukturalizačné\nkonanie na rozdiel od konkurzu predpokladá existenciu právneho úkonu, v dôsledku ktorého\nbude otázka splatnosti v reštrukturalizácii prihlásených pohľadávok dotknutá a tým je\nreštrukturalizačný plán. V prípade pohľadávok splatných v čase reštrukturalizačného\nkonania dôjde z titulu súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu k predĺženiu lehoty\nich splatnosti spôsobom v pláne určenom, t. j. zo splatných pohľadávok sa z pravidla stanú\npohľadávky nesplatné a svoju lehotu splatnosti, ktorá bude určená v pláne. V prípade\ndoposiaľ nesplatných pohľadávok nemusia byť tieto v reštrukturalizačnom čo do svojho\nobsahu vrátane lehôt platnosti dotknuté, a v takomto prípade zaraďujeme do skupiny\npre plánom nedotknuté pohľadávky alebo v reštrukturalizačnom pláne dôjde k zmene ich\nobsahu vrátane zmeny lehôt ich splatnosti. ZKR tak nemusí obsahovať pre prípad\nreštrukturalizácie ustanovenie, ktoré je obdobné ust. § 46 ZKR, pretože otázka splatnosti\nprihlásených pohľadávok je upravená v súdom potvrdenom reštrukturalizačnom pláne.\nRozdielny prístup správkyne k pohľadávkam jednotlivých veriteľov je zavŕšená\nskutočnosťou, že napriek špecifikovanému dôvodu popretia pohľadávok SZRB nedošlo\n25\n\nz totožného dôvodu zo strany správkyne k popretiu iných prihlásených pohľadávok medzi\nnimi pohľadávok\na\n\n,\n\n,\n\n,\n\nktorých konečná splatnosť mala taktiež nastať až po začatí\n\nreštrukturalizačného konania dlžníka...“\nPo prijatí sťažností na ďalšie konanie a ich spojení na spoločné konanie bolo\nústavnému súdu 7. apríla 2015 k sťažnosti sťažovateľov 1 až 4 doručené podanie SZRB\noznačené ako „Návrh na pristúpenie vedľajšieho účastníka na strane Okresného súdu\nBanská Bystrica do konania o ústavnej sťažnosti II. ÚS 153/2015“. Svoj návrh\nna pristúpenie do konania SZRB odôvodnila tým, že v reštrukturalizačnom konaní dlžníka\nsi uplatnila zabezpečené pohľadávky v celkovej sume 8 957 288,64 € z úverových zmlúv,\nktoré boli správkyňou popreté. V konkurznom konaní si uplatnila pohľadávky v celkovej\nsume 9 418 535,11 €. V tejto súvislosti SZRB poukázala na\n„­ výšku jeho pohľadávok prihlásených do reštrukturalizácie resp. konkurzu\nvyhláseného na majetok dlžníka,\n­ skutočnosť, že konania o určenie pohľadávok Vedľajšieho účastníka popretých\nSťažovateľom v rade 4/ v reštrukturalizácii Dlžníka boli sčasti právoplatne zastavené\nv zmysle § 124 ods. 9 ZKR resp. je možné očakávať ich zastavenie,\n­ skutočnosť, že v reštrukturalizačnom konaní Dlžníka mali byť reštrukturalizačným\nplánom Dlžníka uspokojované sporné pohľadávky v celkovej výške cca 17 700 470,94\nEUR.“.\nVzhľadom na uvedené SZRB dôvodí, že z hľadiska majetkových práv, ako aj\nz hľadiska právnej istoty má mimoriadne závažný právny záujem na výsledku konania\no sťažnostiach sťažovateľov, pretože v dôsledku konania pred ústavným súdom môže nastať\nstav, keď\n„­ vedľajší účastník nebude môcť efektívnym spôsobom uplatňovať svoje majetkové\npráva proti Dlžníkovi,\n\n26\n\n­ právne postavenie Vedľajšieho účastníka či už v konkurze alebo v reštrukturalizácii\nDlžníka bude právne neisté aj vzhľadom na účinky vyhlásenia konkurzu na konania\no určenie pohľadávok popretých v reštrukturalizácii Dlžníka,\n­ budú uspokojené sporné pohľadávky Sťažovateľov v rade 1./ až 3./ resp. iných osôb\na to na škodu Vedľajšieho účastníka resp. iných nespochybniteľných veriteľov Dlžníka“.\nSZRB doručila ústavnému súdu 15. apríla 2015 ďalšie podanie označené ako\n„Vyjadrenie k Sťažnosti II. ÚS 153/2015, Návrh na zrušenie vydaného dočasného\nopatrenia“, ktorým navrhuje, aby ústavný súd zrušil uznesenie o odložení vykonateľnosti\nnapadnutého uznesenia okresného súdu do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\nPodstatu označeného vyjadrenia SZRB tvorí argumentácia, podľa ktorej „postup správcu\nod počiatku smeroval k účelovému popretiu pohľadávok Vedľajšieho účastníka, nakoľko\nza podmienok uvedených v reštrukturalizačnom pláne by tento s jeho znením nesúhlasil.\nTento nesúhlas s predloženým reštrukturalizačným plánom Dlžníka vyplýva aj z podaných\nnámietok Vedľajšieho účastníka voči reštrukturalizačnému plánu.\nSúčasne je zrejmé, že k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka okresným súdom\ndošlo výhradne v dôsledku činnosti Správcu a Dlžníka v zákonnej reštrukturalizácii\nDlžníka, ktorá v konečnom dôsledku smerovala k poškodeniu práv všetkých oprávnených\nveriteľov Dlžníka...“.\nSZRB svoj návrh na vstup do konania ako vedľajší účastník podala s tvrdením, že má\nprávny záujem na výsledku konania pred ústavným súdom, a s poukazom na § 31a zákona\no ústavnom súde a § 93 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“). Ústavný\nsúd nespochybňuje, že SZRB má právny záujem na výsledku konania pred ústavným súdom\no sťažnostiach sťažovateľov. V súlade so svojou ustálenou judikatúrou ale v súvislosti\ns návrhom SZRB na vstup do konania ako vedľajšieho účastníka ústavný súd považuje za\nžiaduce poukázať na § 21 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého vedľajšími\núčastníkmi konania sú osoby, ktorým toto postavenie priznáva tento zákon, ak sa tohto\npostavenia nevzdajú. V súlade s citovaným textom § 21 ods. 2 zákona o ústavnom súde je\nv jeho ďalších ustanoveniach priznané postavenie vedľajšieho účastníka konania len vláde\n27\n\nSlovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti (§ 37 ods. 2 zákona\no ústavnom súde), a aj to len v konaní o súlade právnych predpisov. V ustanoveniach\nzákona o ústavnom súde, ktoré upravujú konanie o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\n(§ 50 ‒ § 56), nie je žiadna zmienka o vedľajšom účastníkovi, t. j. zákon o ústavnom súde\nnepriznáva v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy postavenie vedľajšieho účastníka\nkonania žiadnemu subjektu. Z toho nepochybne v spojení s dikciou § 21 ods. 2 zákona o\nústavnom súde vyplýva, že v tomto konaní ústavný súd ani nemôže nikomu (a teda ani\nSZRB) priznať postavenie vedľajšieho účastníka. Subsidiárne uplatnenie Občianskeho\nsúdneho poriadku v takomto prípade neprichádza do úvahy, keďže v zmysle § 31a zákona\no ústavnom súde sa jeho ustanovenia môžu primerane použiť na konanie pred ústavným\nsúdom len vtedy, ak to „tento zákon (zákon o ústavnom súde, pozn.) neustanovuje inak\na povaha veci to nevylučuje“, pričom je evidentné, že zákon o ústavnom súde v § 21 ods. 2\n„ustanovuje inak.“\nRešpektujúc uvedené zákonné mantinely, senáty ústavného súdu vo svojej\nštandardnej rozhodovacej praxi s odkazom na už uvedenú argumentáciu nepriznávajú\nžiadateľom o vstup do konania v postavení vedľajšieho účastníka (dotknutým fyzickým\nosobám alebo právnickým osobám) toto procesné postavenie – postavenie vedľajšieho\núčastníka v konaní pred ústavným súdom (napr. IV. ÚS 214/04, I. ÚS 238/04, I. ÚS 252/05,\nI. ÚS 50/06, IV. ÚS 127/05, II. ÚS 91/08, II. ÚS 210/08, II. ÚS 105/09, II. ÚS 379/09,\nII. ÚS 501/2010, IV. ÚS 54/2012, IV. ÚS 492/2012), pritom im ale (predovšetkým v záujme\nzískania objektívnych informácií pre svoje rozhodnutie) spravidla umožňujú vyjadriť sa\nk sťažnosti, príp. k nej priloženej dokumentácii, a na toto vyjadrenie následne primerane\nprihliadajú pri svojom rozhodovaní.\nV súlade so svojou ustálenou judikatúrou postupoval ústavný súd aj k vo vzťahu\nk SZRB, ktorej argumentáciu obsiahnutú v jej podaniach primerane zohľadnil pri svojom\nrozhodovaní. Pokiaľ ide o návrh SZRB na „zrušenie vydaného dočasného opatrenia“,\nústavný súd v priebehu svojho rozhodovania nezistil, že by odpadli dôvody, pre ktoré\nrozhodol o odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia okresného súdu (formulované\n28\n\nv odôvodnení uznesenia sp. zn. II. ÚS 153/2015 z 10. marca 2015), a preto tomuto návrhu\nSZRB nemohol vyhovieť.\nStanovisko okresného súdu z 10. apríla 2015 k sťažnosti ústavný súd zaslal na\nvedomie a prípadné vyjadrenie sťažovateľom. Právna zástupkyňa sťažovateľov 1 až 3\nvo svojom vyjadrení zo 14. mája 2015 k označenému stanovisku okresného súdu okrem\niného uviedla:\n«S vyjadrením Okresného súdu Banská Bystrica... ako aj s vyjadrením sudcu\nsa nestotožňujeme a to predovšetkým v otázke deklarovaného\nporušenia povinnosti správcu spočívajúcom v nerovnakom posudzovaní podnetov veriteľov\na nepopretí „sporných“ pohľadávok.\n1/ Súčasná úprava reštrukturalizácie obsiahnutá v ZKR neumožňuje popretie\nprihlásenej pohľadávky iným veriteľom tak, ako je tomu napríklad v konkurze. Z tejto\nskutočnosti však nemožno odvodiť povinnosť správcu vyhovieť akémukoľvek podnetu veriteľa\nk tomu, aby poprel prihlásenú pohľadávku iného veriteľa v reštrukturalizačnom konaní.\nPokiaľ má reštrukturalizačný správca za to, že pohľadávka veriteľa je dostatočne\npreukázaná, je na popierajúcom veriteľovi, aby poukázal na relevantné skutočnosti\na predložil podstatné dôkazy spochybňujúce oprávnenosť pohľadávky iného veriteľa. Pokiaľ\nby tomu tak nebolo, oprávnené pohľadávky by bol správca nútený poprieť na základe\núčelových podnetov, v ktorých by popierajúci veriteľ namietal alebo tvrdil fiktívne a ničím\nnepodložené skutočnosti. Správca pri vybavovaní podnetu vždy postupuje s odbornou\nstarostlivosťou, avšak túto povinnosť nie je možné extenzívne rozširovať na zistenie\nakejkoľvek veriteľom namietanej skutočnosti. Pokiaľ veriteľ SZRB, a. s. považoval proces\nzisťovania a popierania pohľadávok za nedostatočný alebo postihnutý akoukoľvek vadou,\npredstavuje to subjektívny názor tohto veriteľa na činnosť správcu.\nSprávkyňa reagovala na podnet vedľajšieho účastníka SZRB, a. s. tak, že preskúmala\núčtovné dokumenty dlžníka (preskúmala zaúčtovanie ako aj použitie finančných\nprostriedkov v účtovníctve dlžníka), vyžiadala si vyjadrenia ako od predsedu predstavenstva\ndlžníka, tak i od dotknutých veriteľov, a to napriek skutočnosti, že podnet SZRB, a. s,\nneobsahoval žiadny dokument alebo akýkoľvek iný dôkaz, na základe ktorého by bolo možné\n29\n\npovažovať pohľadávky veriteľov ­ sťažovateľov\n,\n\n,\n\n,\n\nza sporné. Na základe Sťažovateľom vykonaného šetrenia\n\nneboli zistené žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné považovať predmetné\npohľadávky za sporné. Samotná skutočnosť, že hotovostná pôžička presahuje určitú výšku\nnezakladá neplatnosť pôžičky a ani nemôže spochybniť jej existenciu, a to najmä v prípade,\nak finančná hotovosť bola riadne zaúčtovaná a následne použitá v podnikaní dlžníka.\nZ napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica tiež nie je jasné, na základe\nakých skutočností následne posúdil rozhodujúci súd predmetné pohľadávky za sporné\nvzhľadom k skutočnosti, že k ich posúdeniu nad rámec už vykonaného zisťovania\n(preskúmanie účtovníctva a použitia finančných prostriedkov) by bolo nutné prizvať znalca\nalebo inú osobu s ekonomickým vzdelaním. Pričom práve u Správcu sa predpokladá znalosť\naj právnej aj ekonomickej stránky, nakoľko pri zložení správcovských skúšok musel\npreukázať svoje znalosti z oboch odborov, avšak na strane súdu takáto znalosť môže\nabsentovať.\nNa rozdiel od podnetu „SZRB“, ku ktorému neboli doložené žiadne relevantné údaje,\nalebo skutočnosti zakladajúce pochybnosť Správcu, k podnetu veriteľa\n\nbolo\n\npriložené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 04. 2013 sp. zn.: 1 Obdo/7/2012,\nna základe ktorého vznikla správcovi skutočná pochybnosť o správnosti prihlásenia\npohľadávky veriteľa SZRB, a. s. Naviac skutkový a právny stav veci, ktorej sa predmetné\nrozhodnutie týka, bol takmer totožný s reštrukturalizáciou dlžníka. Postup správcu v zmysle\nzákona na základe reálnych a skutočných podkladov nie je možné v žiadnom prípade\npovažovať za zbytočný alebo nadmerný formalizmus.\nPokiaľ v rozhodnutí Okresný súd Banská Bystrica konštatoval, že pohľadávky\nveriteľa SZRB, a. s. sú oprávnené a ich popretím Správkyňa porušila závažným spôsobom\npríslušné ustanovenia ZKR, zo strany rozhodujúceho súdu nebolo riadne odôvodnené\nna základe akých skutočností k záveru oprávnenosti popretých pohľadávok dospel.\nPosudzovanie oprávnenosti pohľadávok veriteľa SZRB, a. s. mimo prebiehajúcich\nincidenčných sporov zároveň v žiadnom prípade nemožno považovať za riešenie\nprejudiciálnej otázky, ale za obchádzanie prebiehajúceho súdneho konania, nakoľko\no daných popretých pohľadávkach neprebehlo riadne dokazovanie v kontradiktórnom\n30\n\nkonaní, napriek tomu, že na Okresnom súde Banská Bystrica boli v danej veci podané\nsamostatné žaloby o určenie pravosti popretých pohľadávok. Takýmto spôsobom došlo\nnepochybne k prelomeniu zásady zákonného sudcu a je nutné takýto postup považovať\nza podstatnú vadu konania. Je tiež otázne, akým spôsobom sa pri posudzovaní oprávnenosti\npohľadávok SZRB, a. s. vyporiadal Okresný súd s vyššie spomenutým rozhodnutím\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 30. 04. 2013 sp. zn.: 1 Obdo/7/2012, na základe ktorého došlo\nk popretiu predmetných pohľadávok veriteľa SZRB, a. s.\n2/ Dávame Ústavnému súdu tiež do pozornosti, že ešte pred vydaním napadnutého\nrozhodnutia boli Okresnému súdu Banská Bystrica prostredníctvom Vyjadrenia k podnetu\na vykonanie dohľadu a návrhu na zastavenie reštrukturalizačného konania a vyhlásenie\nkonkurzu z dňa 27. 09. 2014 predložené dokumenty ­ napr. Zápisnica zo zasadnutia\ndozornej rady Kúpeľov Brusno, a. s. zo dňa 21. 06. 2010, v zmysle ktorej bol udelený súhlas\ns poskytnutím ručenia. Napriek skutočnosti, že takýto súhlas bol predložený súdu a založený\ndo súdneho spisu, vo všetkých vyjadreniach SZRB, a. s., ako aj Okresného súdu Banská\nBystrica uvedení účastníci poukazujú na absenciu takéhoto súhlasu, a to napriek tomu, že\ntento súhlas existuje a v konaní bol riadne predložený.\n3/ V nadväznosti na namietanú spriaznenosť veriteľa\n\nresp.\n\npodriadenosť pohľadávky daného veriteľa máme za to, že u daného veriteľa nie je daná\nspriaznenosť k dlžníkovi v zmysle ZKR a ním prihlásené pohľadávky nie je možné považovať\nza podriadené.\nAby niektorá z pohľadávok veriteľa\n\nbola pohľadávkou podriadenou,\n\nmusela by byť osoba, ktorej daná pohľadávka vznikla, spriaznená s dlžníkom v čase vzniku\ntejto pohľadávky, prípadne by muselo dôjsť k tomu, aby predmetnú pohľadávku nadobudla\nosoba spriaznená s dlžníkom v zmysle ustanovenia § 9 ZKR. Samotná skutočnosť, že\nniektorý z veriteľov v minulosti bol spriaznený s dlžníkom nestanovuje sama o sebe\npodriadenosť danej pohľadávky.\nVzhľadom k skutočnosti, že postúpením nadobudnutá pohľadávka veriteľa\n, ktorá pôvodne vznikla veriteľovi KB servis automobilov s. r. o. ... dňa 27. 12. 2013\nje možné konštatovať, že v čase vzniku danej pohľadávky spoločnosť KB servis automobilov\n\n31\n\ns. r. o. už viac ako 7 mesiacov nebola spriaznenou osobou dlžníka (od 27. 04. 2013)\na z uvedeného dôvodu daná pohľadávka nemôže byť pohľadávkou podriadenou.\nZároveň chceme poukázať na skutočnosť, že počas reštrukturalizácie dlžníka nebola\nv súvislosti s hlasovaním daného veriteľa na schôdzi veriteľov alebo v súvislosti s jeho\nhlasovaním na schvaľovacej schôdzi, vznesená zo strany žiadneho účastníka námietka\ntýkajúca sa spriaznenosti tohto veriteľa alebo podriadenosti jeho pohľadávok.\nPokiaľ by niektorý z veriteľov mal za to, že na schôdzi veriteľov alebo schvaľovacej\nschôdzi hlasovala neoprávnená osoba, mohol sa spôsobom stanoveným v ZKR domáhať\nsúdnou cestou zrušenia uznesení prijatých schôdzami veriteľov a to podaním námietky\npriamo na schôdzi veriteľov.\n4/ Nie je možné stotožniť sa zo záverom, že v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 zákona\nč. 8/2005 Z. z. o správcoch v znení neskorších predpisov je Správkyňa vylúčená z funkcie\nreštrukturalizačného správcu.\nPredmetné ustanovenie hovorí o vzájomnom rozpore spoločných záujmov veriteľov.\nDaná podmienka v zmysle uvedeného ustanovenia nie je splnená vzhľadom k tomu, že\nspoločným záujmom veriteľov v reštrukturalizácii dlžníka ako aj v reštrukturalizácii\nspoločnosti KB servis automobilov s. r. o. bolo dosiahnutie najvyššieho možného\nuspokojenia, pričom tieto záujmy nie sú vo vzájomnom rozpore. Vzhľadom k uvedenému\nneboli splnené podmienky vylúčenia Správcu ako reštrukturalizačného správcu. Je bežnou\npraxou, že v konkurzných alebo v reštrukturalizačných konaniach sa stretávajú tí istí\nveritelia (napr. daňový úrad, banky a iné finančné inštitúcie), ktorých záujem v rôznych\nkonaniach u toho istého správcu môže byť dokonca protichodný, avšak takéto skutočnosti\nnemôžu zakladať a nezakladajú vylúčenie Správcu, pretože keby to tak bolo, každý správca\nby mohol vykonávať maximálne jedno konkurzné, alebo reštrukturalizačné konanie počas\ncelej doby svojej pôsobnosti. Pričom dávame do pozornosti, že v reštrukturalizačnom\nkonaní si dlžník, alebo veriteľ vyberá správcu na základe jeho skúseností a vedomostí.\nNa záver by sme chceli poukázať na skutočnosť, že vedľajší účastník Slovenská\nsprávcovská a reštrukturalizačná, k. s. nebol ustanovený za správcu sťažnosťou napadnutím\nrozhodnutím a nakoľko nebol ani účastníkom reštrukturalizačného konania máme za to, že\nnie je dané jeho účastníctvo ani v konaní o ústavnej sťažnosti.»\n32\n\nPrávna zástupkyňa sťažovateľky 4 vo vyjadrení z 11. mája 2015 doručenom\nústavnému súdu 18. mája 2015 k stanovisku okresného súdu z 10. apríla 2015 okrem iného\nuviedla:\n„Nestotožňujeme sa s názorom uvedeným vo vyjadreniach ohľadom nedostatočnej\naktívnej legitimácie Sťažovateľky k podaniu ústavnej sťažnosti.\nSťažovateľkou napadnutým rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.:\n1 R/5/2014 zo dňa 10. 10. 2014... došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok spoločnosti\nKúpele Brusno, a. s... pričom Okresný súd Banská Bystrica svoje rozhodnutie odôvodnil\nokrem iného závažným porušením povinností reštrukturalizačného správcu Sťažovateľky.\nV zmysle ustanovenia § 119 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze\na reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov... sú účastníkmi reštrukturalizačného\nkonania dlžník, navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom\nprihlásili svoje pohľadávky. V zmysle ustanovenia § 119 ods. 3 sú účastníkmi\nreštrukturalizačného konania aj ďalšie osoby, o ktorých právach alebo povinnostiach sa má\nv reštrukturalizačnom konaní konať; tieto osoby sú účastníkmi reštrukturalizačného\nkonania pre tú časť reštrukturalizačného konania, v ktorom sa koná a rozhoduje o ich\nprávach alebo povinnostiach.\nNapriek skutočnosti, že výrok napadnutého rozhodnutia OS BB sa priamo dotýka len\ndlžníka, v dôsledku zastavenia reštrukturalizácie a následného vyhlásenia konkurzu\nna majetok dlžníka došlo k zániku funkcie Sťažovateľky ako reštrukturalizačného správcu.\nNa rozdiel od konkurzného konania, zmysle ZKR neexistuje v rámci reštrukturalizácie\nsamostatné konanie, výsledkom ktorého by bolo rozhodovanie o pozbavení funkcie správcu\nv dôsledku porušenia povinností správcu. Z rozhodovacej praxe súdov SR vyplýva, že\nv konaní o pozbavení funkcie správcu je účastníkom aj dotknutý správca (uznesenie\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 14. 05. 2001, sp. zn.: 7 Obo 109/2001). Na základe uvedeného\nje možné dovodiť, že v prípade zastavenia reštrukturalizačného konania pre opakované\nalebo závažné porušenie povinností stanovených ZKR je správca účastníkom takéhoto\nkonania, nakoľko výsledkom takéhoto rozhodnutia je zánik jeho funkcie. Správcu v takomto\nkonaní nie je možné považovať len za osobu na konaní zúčastnenú, a to najmä v súvislosti\n33\n\ns následkami (vyhlásenie konkurzu), ktoré ZKR spája s opakovaným alebo závažným\nporušením zákonom stanovených povinností správcom. Bolo by bez významu, ak by\núčastníkmi takéhoto konania bol len dlžník a veritelia, a to vzhľadom k skutočnosti, že títo\nnemôžu a nemajú vplyv na plnenie povinností zo strany reštrukturalizačného správcu.\nZároveň by však reštrukturalizačný správca mal mať k dispozícii opravný prostriedok,\nktorým by mu bolo umožnené preskúmať rozhodnutie, ktorým bolo deklarované porušenie\njeho zákonných povinností a ktorým de facto došlo k zániku jeho funkcie.\nS prihliadnutím k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam je možné jednoznačne\nkonštatovať, že Sťažovateľka je aktívne legitimovaná k podaniu ústavnej sťažnosti, nakoľko v\ndanom prípade bola účastníkom reštrukturalizačného konania...\nNie je možné stotožniť sa názorom uvedeným vo vyjadreniach ohľadom porušenia\npovinností správcu spočívajúcom v nerovnakom posudzovaní podnetov veriteľov, nepopretí\n„sporných“ pohľadávok a schválení niektorých úkonov dlžníka...\nJe účelom incidenčného konania, aby o oprávnenosti sporného nároku rozhodoval\nsúd a nie správca. V súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(napr. rozhodnutie NS SR sp. zn.: 1 Obo 136/2007) „Predmetom incidenčného konania je\nzistenie, či pohľadávka pre účely zaradenia do zoznamu prihlásených pohľadávok je\noprávnená alebo sporná“. Úlohou správcu je s odbornou starostlivosťou posúdiť právny\ndôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie\nzabezpečovacieho práva prihlásenej pohľadávky a v prípade, že vyhodnotí niektorú z vyššie\nuvedených skutočností ako spornú, je povinný ju poprieť. Oprávnenia správcu\npri posudzovaní pohľadávky však nie je možné porovnávať s oprávneniami a možnosťami\nsúdu v incidenčnom konaní. Eventuálne nesprávne popretie akejkoľvek pohľadávky je\nmožné v rámci reštrukturalizácie zhojiť prostredníctvom incidenčného konania pozitívnym\nrozhodnutím zo strany súdu. Popretie pohľadávky v prípade, ak správcovi vzniknú\nrelevantné pochybnosti o tejto pohľadávke preto nie je možné považovať za prekročenie\nalebo porušenie povinností správcu, nakoľko je povinnosťou správcu takúto pohľadávku\npoprieť.\nSkutočnosť, že súčasná úprava reštrukturalizácie obsiahnutá v ZKR neumožňuje\npopretie prihlásenej pohľadávky iným veriteľom tak, ako je tomu napríklad v konkurze,\n34\n\nalebo prostredníctvom osobitnej žaloby o popretie prihlásenej pohľadávky, je bohužiaľ\nnedostatkom aktuálnej právnej úpravy. Z tejto skutočnosti však nemožno dovodiť povinnosť\nsprávcu vyhovieť akémukoľvek podnetu veriteľa k tomu, aby poprel prihlásenú pohľadávku\niného veriteľa v reštrukturalizačnom konaní. Pokiaľ má reštrukturalizačný správca za to, že\npohľadávka veriteľa je dostatočne preukázaná je na popierajúcom veriteľovi, aby poukázal\nna relevantné skutočnosti a predložil podstatné dôkazy spochybňujúce oprávnenosť\npohľadávky iného veriteľa. Pokiaľ by tomu tak nebolo, oprávnené pohľadávky by bol\nsprávca nútený poprieť na základe účelových podnetov, v ktorých by popierajúci veriteľ\nnamietal alebo tvrdil fiktívne a ničím nepodložené skutočnosti. Správca pri vybavovaní\npodnetu vždy postupuje s odbornou starostlivosťou, avšak túto povinnosť nie je možné\nextenzívne rozširovať na zistenie akejkoľvek veriteľom namietanej skutočnosti. Pokiaľ veriteľ\nSZRB, a. s. považoval proces zisťovania a popierania pohľadávok za nedostatočný alebo\npostihnutý akoukoľvek vadou, predstavuje to subjektívny názor tohto veriteľa na činnosť\nsprávcu.\nSťažovateľka reagovala na podnet vedľajšieho účastníka SZRB, a. s. tak, že\npreskúmala účtovné dokumenty dlžníka (preskúmala zaúčtovanie ako aj použitie finančných\nprostriedkov v účtovníctve dlžníka), vyžiadala si vyjadrenia ako od predsedu predstavenstva\ndlžníka, tak i od dotknutých veriteľov, a to napriek skutočnosti, že podnet SZRB, a. s.\nneobsahoval žiadny dokument alebo akýkoľvek iný dôkaz, na základe ktorého by bolo možné\npovažovať pohľadávky veriteľov\n\n,\n\n,\n\n,\n\nza sporné. Na základe Sťažovateľkou vykonaného šetrenia neboli zistené žiadne skutočnosti,\nna základe ktorých by bolo možné považovať predmetné pohľadávky za sporné. Samotná\nskutočnosť, že hotovostná pôžička presahuje určitú výšku nezakladá neplatnosť pôžičky a\nani nemôže spochybniť jej existenciu. a to najmä v prípade, ak finančná hotovosť bola\nriadne zaúčtovaná a následne použitá v podnikaní dlžníka.\n\nnapadnutého\n\nrozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica tiež nie je jasné, na základe akých skutočností\nnásledne posúdil rozhodujúci súd predmetné pohľadávky za sporné vzhľadom k skutočnosti,\nže k ich posúdeniu nad rámec už vykonaného zisťovania (preskúmanie účtovníctva a\npoužitia finančných prostriedkov) by bolo nutné prizvať znalca alebo inú osobu s\nekonomickým vzdelaním.\n35\n\nV tejto súvislosti chceme poukázať na podnet veriteľa\n\n, ku ktorému bolo\n\npriložené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 04. 2013 sp. zn.: 1 Obdo/7/2012,\nna základe ktorého vznikla správcovi skutočná pochybnosť o správnosti prihlásenia\npohľadávky veriteľa SZRB, a. s. Naviac skutkový a právny stav veci, ktorej sa predmetné\nrozhodnutie týka, bol takmer totožný s reštrukturalizáciou dlžníka. Postup správcu v zmysle\nzákona na základe reálnych a skutočných podkladov nie je možné v žiadnom prípade\npovažovať za zbytočný alebo nadmerný formalizmus.\nReštrukturalizačný správca ako osoba s dosiahnutým vysokoškolským vzdelaním\nII. stupňa v odbore právo alebo ekonómia (Sťažovateľka dosiahla vysokoškolské vzdelanie\nII. stupňa v oboch odboroch) je po absolvovaní predpísanej odbornej prípravy odborne\nspôsobilý na výkon funkcie správcu a teda je schopný a zároveň povinný postupovať\ns odbornou starostlivosťou pri posudzovaní pohľadávok prihlásených do reštrukturalizácie\nza účelom ich zaradenia do zoznamu pohľadávok. Pokiaľ v rozhodnutí Okresný súd Banská\nBystrica konštatoval, že pohľadávky veriteľa SZRB, a. s. sú oprávnené a ich popretím\nSťažovateľka porušila závažným spôsobom príslušné ustanovenia ZKR, zo strany\nrozhodujúceho súdu nebolo riadne odôvodnené na základe akých skutočností k záveru\noprávnenosti popretých pohľadávok dospel (tu nie je možné akceptovať vyjadrenie OS BB\no aplikovaní zásady voľného hodnotenia dôkazov). Posudzovanie oprávnenosti pohľadávok\nveriteľa SZRB, a. s. mimo prebiehajúcich incidenčných sporov zároveň v žiadnom prípade\nnemožno považovať za riešenie prejudiciálnej otázky, ale za obchádzanie prebiehajúceho\nsúdneho konania, nakoľko o daných popretých pohľadávkach neprebehlo riadne\ndokazovanie v kontradiktórnom konaní, napriek tomu, že na Okresnom súde Banská\nBystrica boli v danej veci podané samostatné žaloby o určenie pravosti popretých\npohľadávok. Takýmto spôsobom došlo nepochybne k prelomeniu zásady zákonného sudcu\na je nutné takýto postup považovať za podstatnú vadu konania. Je tiež otázne, akým\nspôsobom sa pri posudzovaní oprávnenosti pohľadávok SZRB, a. s. vyporiadal Okresný súd\ns vyššie spomenutým rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 04. 2013 sp. zn.:\n1 Obdo/7/2012, na základe ktorého došlo k popretiu predmetných pohľadávok veriteľa\nSZRB, a. s.\n\n36\n\nDávame Ústavnému súdu tiež do pozornosti, že ešte pred vydaním napadnutého\nrozhodnutia boli Okresnému súdu Banská Bystrica prostredníctvom Vyjadrenia k podnetu\nna vykonanie dohľadu a návrhu na zastavenie reštrukturalizačného konania a vyhlásenie\nkonkurzu z dňa 27. 09. 2014 predložené dokumenty ­ napr. Zápisnica zo zasadnutia\ndozornej rady Kúpeľov Brusno, a. s. zo dňa 21. 06. 2010 v zmysle ktorej bol udelený súhlas\ns poskytnutím ručenia. Napriek skutočnosti, že takýto súhlas bol predložený súdu a založený\ndo súdneho spisu, vo všetkých vyjadreniach SZRB, a. s., SSaR ako aj OS BB uvedení\núčastníci poukazujú na absenciu takéhoto súhlasu, a to napriek tomu, že tento súhlas\nexistuje a v konaní bol riadne predložený.\nCelkovo je možné konštatovať, že dohady a nepodložené úvahy prezentované\nzo strany veriteľa SZRB, a. s. pred vydaním ústavnou sťažnosťou napadnutého rozhodnutia\nsa dostatočným opakovaním stali pre Okresný súd Banská Bystrica pravdou, a to napriek\nskutočnosti, že tieto sú v rozpore so skutočným stavom ako aj s obsahom\nreštrukturalizačného a súdneho spisu v danej veci...\nV súvislosti s namietanými postupom Sťažovateľky ohľadom schválenia niektorých\núkonov dlžníka je nutné poukázať na podstatné skutočnosti týkajúce sa podnikateľskej\nčinnosti dlžníka. Za účelom úspešného ukončenia reštrukturalizácie a následného plnenia\nreštrukturalizačného plánu bolo nevyhnutné dobudovanie wellness komplexu, nakoľko by\ntým došlo k zvýšeniu tržieb a ziskov dlžníka, v dôsledku väčšej ponuky služieb. Vzhľadom\nk skutočnosti,\n\nže\n\nbolo\n\nvysoko\n\nnepravdepodobné,\n\naby\n\ndlžníkovi\n\npočas\n\ntrvania\n\nreštrukturalizácie poskytol niektorý z veriteľov úver za účelom dobudovania daného\nwellness komplexu, bol dlžník nútený financovať dokončovacie stavebné práce\nprostredníctvom svojich obchodných partnerov. Prebratie ručenia alebo vystavenie zmenky\nje tak nutné posudzovať v kontexte investície do majetku dlžníka, prostredníctvom ktorej\nbude\n\nreálne\n\nbudúce\n\nplnenie\n\nreštrukturalizačného\n\nplánu\n\npri\n\nnaplnení\n\núčelu\n\nreštrukturalizácie.\nTaktiež je nutné zdôrazniť, že udelením súhlasu s navýšením základného imania\nspoločnosti WORLD PHARM s. r. o. nedošlo k zníženiu majetku dlžníka alebo k zmareniu\nalebo ohrozeniu účelu reštrukturalizácie a zároveň daný úkon prispel k stabilizácii\nobchodnej činnosti dlžníka. K žiadosti o vykonanie daného úkon dlžník priložil dostatočné\n37\n\npodklady, na základe ktorých bolo možné dospieť k záveru, že predmetný úkon je v záujme\ndlžníka ako aj ostatných účastníkov reštrukturalizačného konania nakoľko prispieva\nk naplneniu účelu reštrukturalizácie.“ V ďalšej časti svojho vyjadrenia (posúdenie\nspriaznenosti veriteľa\n\n, vylúčenie správcu) sťažovateľka 4 uviedla\n\nobdobné argumenty, aké uviedli vo svojom vyjadrení aj sťažovatelia 1 až 3.\nPrávna zástupkyňa sťažovateľky 5 vo svojom vyjadrení z 13. mája 2015 k stanovisku\nokresného súdu z 10. apríla 2015 uviedla v zásade totožnú argumentáciu, ktorá bola\nobsahom vyjadrenia sťažovateľky 4 z 11. mája 2015.\nPodaním zo 17. apríla 2015 sa k sťažnostiam sťažovateľov vyjadril aj konkurzný\nsprávca v podstate obdobnou argumentáciou, akú zaujali v danej veci SZRB a okresný súd,\npričom navyše uviedol, že podľa jeho názoru «je (bol) tu daný dôvod na zamietnutie\nreštrukturalizačného plánu súdom podľa § 154 ods. 1 písm. b ZKR, podľa ktorého „súd\nuznesením zamietne plán, ak... prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo\nposkytnutím osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu“». Súčasne konkurzný správca\nuvádza, že podľa jeho názoru je „daný dôvod aby bol reštrukturalizačný plán Dlžníka\nsúdom zamietnutý aj z ďalších dôvodov, podľa § 154 ods. 1 písm. a/ ZKR...“.\n\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\n\n38\n\nsúdov je ústavou založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\nÚstavný súd vo svojej konštantnej judikatúre zdôrazňuje, že nie je zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké\nskutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného\nsúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie\ns ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách\n(I. ÚS 13/00, m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01). Z tohto postavenia\nústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia všeobecných súdov,\nak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím, došlo k porušeniu\nzákladného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť\nteda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, m. m. I. ÚS 37/95,\nII. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\nÚstavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy).\nJe teda garantom ústavnosti a súdnym orgánom, ktorý je povinný chrániť dodržiavanie\na rešpektovanie ústavy všetkými orgánmi verejnej moci vrátane všeobecných súdov.\nDodržiavanie ústavy orgánmi verejnej moci však nemožno vzťahovať len na strohé\nrešpektovanie jej jednotlivých článkov. Generálna interpretačná klauzula vyjadrená\nv čl. 152 ods. 4 ústavy ustanovuje, že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Výklad\nkaždej právnej normy (právneho predpisu) musí byť konformný s ústavou ako základným\nzákonom štátu s najvyššou právnou silou. V prípade, že vec pripúšťa rôzny výklad, orgán\naplikujúci právo je v konkrétnej veci povinný uprednostniť ústavne konformný výklad, čo sa\nv plnom rozsahu vzťahuje aj na interpretáciu právnych noriem týkajúcich sa konkurzu\n39\n\na reštrukturalizácie (porovnaj ĎURICA, M. Konkurzné právo na Slovensku a v Európskej\núnii. Bratislava: EUROKODEX 2010, s. 6).\nPožiadavka ústavne súladného výkladu aplikovanej právnej normy sa teda vzťahuje\nv celom rozsahu aj na právne skutočnosti predpokladané zákonom o konkurze\na reštrukturalizácii, ktoré obligatórne spôsobujú zastavenie reštrukturalizačného konania,\nzačatie konkurzného konania a vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka a na posúdenie,\nči tieto právne skutočnosti z ústavného hľadiska boli alebo neboli naplnené (nastali alebo\nnenastali). Posúdenie týchto právnych skutočností a ich interpretácia však nemôžu byť\nnatoľko formalistické, aby sa prostredníctvom nich v konečnom dôsledku nielen zmaril účel\npožadovanej súdnej ochrany, ale aj zabránilo v prístupe k súdnej ochrane z dôvodov, ktoré\nnemožno v právnom štáte v žiadnom prípade pripísať na ťarchu účastníkovi konania, ktorý\nsa tejto ochrany domáha.\nÚstavný súd opakovane vo svojej judikatúre uvádza, že rozhodnutiu všeobecného\nsúdu musí predchádzať taký jeho postup, ktorý zodpovedá garanciám spravodlivého\nsúdneho konania v zmysle príslušných ustanovení ústavy a príslušnej medzinárodnej\nzmluvy o ľudských právach a základných slobodách, najmä garanciám obsiahnutým v práve\nna spravodlivý proces, v princípe rovnosti zbraní a v práve na kontradiktórne konanie\n(m. m. I. ÚS 230/03).\n\nJedným z aspektov práva na spravodlivé súdne konanie je  okrem práva domáhať sa\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde (prístup k súdu)  aj právo na určitú kvalitu\nsúdneho konania, ktorá okrem iných procesných záruk kladie dôraz aj na zachovanie\nkontradiktórnosti konania a „rovnosti zbraní“ (podobne napr. III. ÚS 402/08). Podstatou\nkontradiktórnosti a s ňou súvisiacou „rovnosťou zbraní“ je, aby všetci účastníci konania\nmali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať\nna „protiargumenty“ protistrany (pozri napr. IV. ÚS 42/09, IV. ÚS 147/04).\n\n40\n\nÚstavný súd pripomína, že aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v súvislosti\ns rovnosťou účastníkov konania používa pojem „rovnosť zbraní“, podľa svojej konštantnej\njudikatúry vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predložiť\nsvoju záležitosť a príslušnú argumentáciu za rovnakých podmienok (pozri napr. Beer proti\nRakúsku 2004, Baumann proti Rakúsku 2001, Dombo Beheer B. V. proti Holandsku 1993,\nAnkerl proti Švajčiarsku 1996, Komanický proti Slovensku 2002).\nÚstavnosť konaní pred orgánom verejnej moci predpokladá aj to, že orgán verejnej\nmoci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle\na s využitím všetkým zákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu\npredmetného konania. Ústavný súd v tomto smere osobitne pripomína objektivitu takého\npostupu orgánu verejnej moci (m. m. II. ÚS 9/00, II. ÚS 143/02). Len objektívnym\npostupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa, ktorej nebezpečenstvo spočíva\nv potenciálnom uplatnení ničím (objektívne) nepodloženej úvahy orgánu verejnej moci\nbez akýchkoľvek objektívnych limitov, ktoré sú v podmienkach právneho štátu okrem iného\ngarantované zákonnými spôsobmi zisťovania skutkového základu pre rozhodnutie.\nObjektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití všetkých\ndostupných a pritom legálnych zdrojov zisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale aj\nv tom, že takéto rozhodnutie obsahuje (musí obsahovať) aj odôvodnenie, ktoré\npreukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov a ich uplatnenia v súlade\ns procesnými predpismi.\nZ ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že neodmysliteľnou súčasťou\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo\núčastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne\ndáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr.\nIV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Potreba náležite odôvodniť súdne rozhodnutie je daná tiež\n\n41\n\nvo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny,\nneprehľadný a že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné verejnosťou (IV. ÚS 296/09).\nUvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní v napadnutej\nveci aj okresný súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu posúdiť, či ich skutočne\nrešpektoval, a to minimálne v takej miere, ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a\nudržateľná.\n\nIV.\nPredmetom sťažnosti sťažovateľov je namietané porušenie ich základných práv podľa\nčl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nuznesením okresného súdu sp. zn. 1 R 5/2014 z 10. októbra 2014, ktorým bolo zastavené\nreštrukturalizačné konanie vedené proti dlžníkovi a bol vyhlásený konkurz na jeho majetok.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľov vzal predovšetkým do úvahy,\nže namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu, ktoré je v demokratickej\nspoločnosti do tej miery favorizované, že pri jeho uplatňovaní neprichádza do úvahy\n(zo strany súdov) ani jeho zužujúci výklad, ani také formálne interpretačné postupy,\nnásledkom ktorých by mohlo byť jeho neodôvodnené (svojvoľné) obmedzenie, či dokonca\njeho popretie (I. ÚS 2/08).\nZ predloženého spisového materiálu ústavný súd zistil, že sťažovateľ 1 sa ako veriteľ\nnávrhom doručeným okresnému súdu 28. marca 2014 domáhal povolenia reštrukturalizácie\ndlžníka. Spolu s návrhom na povolenie reštrukturalizácie predložil súdu reštrukturalizačný\nposudok vypracovaný povereným správcom a ďalšie zákonom ustanovené prílohy (zoznam\nmajetku, zoznam záväzkov, zmluvný prehľad, zoznam spriaznených osôb, riadnu\nindividuálnu účtovnú závierku vyhotovenú k 31. decembru 2013 a originál notársky\n\n42\n\novereného osvedčenia dlžníka, že je v úpadku a že súhlasí s podaním návrhu na povolenie\nreštrukturalizácie).\nOkresný súd uznesením sp. zn. 1 R 5/2014 zo 7. apríla 2014, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť 12. apríla 2014, začal reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi. Následne\nuznesením sp. zn. 1 R 5/2014 zo 6. mája 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 14. mája\n2014, povolil reštrukturalizáciu dlžníka a správcu povereného sťažovateľom 1\nvypracovaním reštrukturalizačného posudku ustanovil do funkcie reštrukturalizačného\nsprávcu.\nDňa 10. júna 2014 si SZRB ako veriteľka uplatnila u reštrukturalizačnej správkyne\nzabezpečené pohľadávky, ktoré vznikli na základe úverovej zmluvy č. UPM­51189­2006\nz 24. mája 2006 v znení dodatkov v celkovej sume 354 982,23 €, ktorá je vedená v zozname\npohľadávok pod č. 77/1e, zmluvy o prevzatí dlhu č. 53932­2008 z 30. júna 2009 v znení\ndodatkov v celkovej sume 2 185 801,59 €, ktorá je vedená v zozname pohľadávok\npod č. 77/2e, úverovej zmluvy č. 28484­2009 z 30. júna 2009 v znení dodatkov v celkovej\nsume 3 107 845,81 €, ktorá je vedená v zozname pohľadávok pod č. 77/3e,\na úverovej zmluvy č. 61583­2010 z 22. novembra 2010 v znení dodatkov v celkovej sume\n3 308 659,01 €, ktorá je vedená v zozname pohľadávok pod č. 77/4e.\nDo reštrukturalizačného konania dlžníka boli okrem iných prihlásené aj:\n­ pohľadávka veriteľa\n\nv sume 2 658 219,17 € na základe zmluvy\n\no pôžičke z 15. júna 2011 uzatvorenej medzi ním a spoločnosťou BIC Trade s. r. o.,\nKúpeľná 1/2, Brusno (ďalej len „spoločnosť BIC Trade“), pričom predmetný záväzok mal\nbyť zabezpečený ručením dlžníka. Pôžička v sume 2 000 000 € mala byť poskytnutá 15. júna\n2011 v hotovosti do pokladne spoločnosti BIC Trade so splatnosťou 31. januára 2014.\nDlžník mal 10. februára 2014 svoj záväzok z ručenia uznať s úradne osvedčeným podpisom\n26. marca 2014;\n­ pohľadávka veriteľa  sťažovateľa 3 v sume 1 306 575,34 € na základe zmluvy\no pôžičke z 31. januára 2011 uzatvorenej medzi ním a spoločnosťou BIC Trade, pričom\n43\n\npredmetný záväzok mal byť zabezpečený ručením dlžníka. Pôžička v sume 950 000 € mala\nbyť poskytnutá 31. januára 2011 v hotovosti do pokladne spoločnosti BIC Trade\nso splatnosťou 31. januára 2014. Dlžník mal 7. februára 2014 svoj záväzok z ručenia uznať s\núradne osvedčeným podpisom 26. marca 2014;\n­ zabezpečená pohľadávka veriteľa  sťažovateľa 1 v sume 5 027 397,26 € na základe\nzmluvy o pôžičke z 27. decembra 2011 uzatvorenej medzi ním a spoločnosťou BIC Trade,\npričom predmetný záväzok mal byť zabezpečený ručením dlžníka. Pôžička v sume 4 000\n000 € mala byť poskytnutá 27. decembra 2011 v hotovosti do pokladne spoločnosti BIC\nTrade so splatnosťou 15. januára 2014. Dlžník mal 20. januára 2014 svoj záväzok z ručenia\nuznať s úradne osvedčeným podpisom 26. marca 2014;\n­ pohľadávka veriteľa  sťažovateľa 2 v sume 1 276 969,17 € na základe zmluvy\no pôžičke z 2. mája 2011 uzatvorenej medzi ním a spoločnosťou BIC Trade, pričom\npredmetný záväzok mal byť zabezpečený ručením dlžníka. Pôžička v sume 950 000 € mala\nbyť poskytnutá 2. mája 2011 v hotovosti do pokladne spoločnosti BIC Trade so splatnosťou\n31. januára 2014. Dlžník mal 7. februára 2014 svoj záväzok z ručenia uznať s úradne\nosvedčeným podpisom 26. marca 2014;\n­ pohľadávka veriteľa\n\nv sume 7 000 000 € vzniknutá z titulu odplaty za\n\npostúpenie jeho pohľadávky voči spoločnosti BIC Trade na dlžníka podľa zmluvy\no postúpení pohľadávok z 31. marca 2014. Odplata v sume 7 000 000 € mala byť\nveriteľovi zaplatená v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok z 31. marca 2014\ndo 31. decembra 2027.\nSťažovateľke 4 (reštrukturalizačnej správkyni) boli 10. júla 2014 zo strany SZRB\ndoručené podnety na popretie pohľadávok veriteľov Kúpeľná investičná s. r. o.,\n,\n\na sťažovateľov 1 až 3.\n\nNa základe podnetu veriteľa  sťažovateľa 1 na popretie pohľadávok SZRB z 11. júla\n2014 reštrukturalizačná správkyňa poprela pohľadávky veriteľa SZRB v celom rozsahu.\nKonania o určenie reštrukturalizačnou správkyňou popretých pohľadávok veriteľa SZRB sú\n\n44\n\nvedené okresným súdom pod sp. zn. 60 Cbi 13/2014, sp. zn. 60 Cbi 14/2014, sp. zn.\n26 Cbi 16/2014 a sp. zn. 27 Cbi 14/2014.\nNa prvej schôdzi veriteľov konanej 16. júla 2014 bol zvolený 5­členný veriteľský\nvýbor v zložení\nReštrukturalizačná\n\n, sťažovatelia 1 až 3 a\nsprávkyňa\n\ninformovala\n\nna\n\nschôdzi\n\n.\nveriteľov\n\no\n\ntom,\n\nže\n\nv reštrukturalizačnom konaní bolo prihlásených 96 veriteľov s celkovou prihlásenou sumou\n31 335 376,91 €, z toho zistená suma predstavuje 19 621 755,30 € a popretá je suma\n11 713 630,71 €.\nDňa 25. augusta 2014 SZRB doručila okresnému súdu podnet na vykonanie dohľadu\na návrh na zastavenie reštrukturalizačného konania a vyhlásenie konkurzu, a to z dôvodov\npochybenia správcu pri preskúmavaní pohľadávok, keď podľa jej názoru správca „svoj\npostup z hľadiska imperatívu konania s odbornou starostlivosťou zavŕšil tým, že podnetom\nSZRB na popretie pohľadávok veriteľov\na\n\n,\n\nv kumulatívnej výške 10.269.160,94 EUR nevyhovel a takto prihlásené\n\npohľadávky v celom rozsahu zistil a to napriek dubióznemu charakteru predmetných\npohľadávok a viacerým otáznikom ohľadom platnosti právnych titulov, ktoré majú byť\nzákladom ich vzniku, ako aj ich zjavnej potenciálnej odporovateľnosti“. Podľa SZRB\n„nepochopiteľný postup správcu pokračoval pri vybavovaní podnetu veriteľa\nna popretie pohľadávok SZRB z dôvodu ich údajného nesprávneho prihlásenia zo strany\nSZRB, keď nesplatné splátky úveru poskytnutého Dlžníkovi mali byť podľa názoru p.\nprihlásené ako podmienené pohľadávky s uvedením podmienky vzniku ­ uplynutia času,\npričom tento svoj z hľadiska právnej teórie a doterajšej praxe prevratný názor podložil\nuznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo 7/2012 zo dňa 30. 04. 2013“. SZRB\nvo svojom podnete na zastavenie reštrukturalizácie a vyhlásenie konkurzu na majetok\ndlžníka namietala aj pochybenia správcu pri vedení schôdze veriteľov, ako aj\npri schvaľovaní právnych úkonov dlžníka.\n\n45\n\nPodnet SZRB bol 9. septembra 2014 prerokovaný okresným súdom za účasti\nsťažovateľky 4, o čom bola vyhotovená zápisnica obsahujúca jej vyjadrenie k jednotlivým\nnámietkam SZRB. Podrobné písomné vyjadrenie k podnetu SZRB na vykonanie dohľadu\na návrhu\n\nna\n\nzastavenie\n\nreštrukturalizačného\n\nkonania\n\na\n\nvyhlásenie\n\nkonkurzu\n\nreštrukturalizačná správkyňa doručila konkurznému súdu 30. septembra 2014. Vo svojom\npísomnom vyjadrení sťažovateľka 4 podala rozsiahle vysvetlenie k procesu preskúmania\npohľadávok, k otázke popretia pohľadávky SZRB a nepopretia pohľadávok ostatných\nveriteľov, k údajným pochybeniam pri vedení schôdze veriteľov, pri schvaľovaní právnych\núkonov dlžníka, ako aj k otázke vylúčenia správcu.\nSZRB následne okresnému súdu 3. októbra 2014 doručila ďalšie podania, ktorých\nobsah tvorili námietka zaujatosti zákonného sudcu, návrh na odvolanie správcu a návrh\nna vydanie predbežného opatrenia, ktorým by okresný súd zakázal v konaní vedenom pod\nsp. zn. 1 R 5/2014 konanie schvaľovacej schôdze veriteľov dlžníka zvolanej na 7. október\n2014. Dňa 7. októbra 2014 SZRB doručila okresnému súdu späťvzatie námietky zaujatosti\nzákonného sudcu a tiež písomné námietky voči reštrukturalizačnému plánu dlžníka.\nDňa 7. októbra 2014 sa v sídle dlžníka konala schvaľovacia schôdza, na ktorej bol\nschválený reštrukturalizačný plán dlžníka. V zmysle § 151 zákona o konkurze\na reštrukturalizácii sťažovateľka 4 doručila 8. októbra 2014 okresnému súdu návrh\nna potvrdenie reštrukturalizačného plánu dlžníka. Súčasťou návrhu bola zápisnica\nzo schvaľovacej schôdze a reštrukturalizačný plán prijatý schvaľovacou schôdzou.\nOkresný súd o návrhu veriteľa SZRB z 25. augusta 2014 napadnutým uznesením\nsp. zn. 1 R 5/2014 z 10. októbra 2014 rozhodol tak, že zastavil reštrukturalizačné konanie\nvoči dlžníkovi, začal konkurzné konanie na majetok dlžníka, vyhlásil konkurz na majetok\ndlžníka a do funkcie správcu ustanovil Mgr. Slavomíra Jančiara, J. Kozačeka 13E, Zvolen.\nNapadnuté uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17. októbra 2014 (v Obchodnom vestníku\nbolo zverejnené pod č. 198/2014 zo 16. októbra 2014).\n\n46\n\nOkresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia okrem iného uviedol:\n«Dňa 25. 08. 2014 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie veriteľa Slovenská\nzáručná a rozvojová banka, a. s... ako podnet na vykonanie dohľadu podľa § 131 ZKR\na návrh\n\nna\n\nzastavenie\n\nreštrukturalizačného\n\nkonania\n\na\n\nvyhlásenie\n\nkonkurzu.\n\nVeriteľ si dňa 10. 06. 2014 uplatnil u správcu zabezpečené pohľadávky ­ z Úverovej zmluvy\nč. UPM ­ 51189­2006 zo dňa 24. 05. 2006 v znení dodatkov v celkovej výške 354.982,23\nEUR, ktorá je vedená v zozname pohľadávok pod č. 77/1e, ­ zo Zmluvy o prevzatí dlhu\nč. 53932­2008 zo dňa 30. 06. 2009 v znení dodatkov v celkovej výške 2.185.801,59 Eur,\nktorá je vedená v zozname pohľadávok pod č. 77/2e, ­ z Úverovej zmluvy č. 28484 ­ 2009\nzo dňa 30. 06. 2009 v znení dodatkov v celkovej výške 3.107.845,81 EUR, ktorá je vedená\nv zozname pohľadávok pod č. 77/3e a z Úverovej zmluvy č. 61583­2010 zo dňa 22. 11. 2010\nv znení dodatkov v celkovej výške 3.308.659,01 EUR, ktorá je vedená v zozname\npohľadávok pod č.77/4e.\nSZRB dňa 10. 07. 2014 doručila správkyni podnety na popretie prihlásených\nveriteľov a to: Kúpeľná investičná s. r. o.,\na\npodnet veriteľa\n\n,\n. Dňa 11. 07. 2014 bol správkyni doručený\n\nna popretie pohľadávok uplatnených SZRB. Prístup\n\nsprávkyne pri vyhodnotení pohľadávok a uvedených podnetov mal za následok vytvorenie\nabsolútnej nerovnováhy v postavení jednotlivých veriteľov v reštrukturalizačnom konaní\na umožnil ovládnutie reštrukturalizácie prostredníctvom pohľadávok vyplývajúcich\nz právnych titulov so zvláštnym charakterom. Postup správkyne pri preskúmavaní\npohľadávok nenapĺňa zákonnú požiadavku pre postup s odbornou starostlivosťou a môže\nmať za následok podstatné ohrozenie spoločných záujmov veriteľov dlžníka na dosiahnutí čo\nmožno najvyššej miery uspokojenia ich uplatnených nárokov. SZRB poukazuje na rozdielny\npostup správkyne pri vyhodnotení podnetov na popretie.\nVeriteľ SZRB v podnete ďalej poukázal na veriteľov, ktorí si prihlásili svoje\npohľadávky do reštrukturalizačného konania. Jedná sa o veriteľov\na\n\n. Títo veritelia si svoje pohľadávky\n\nprihlásili na základe zmlúv o pôžičke uzatvorených medzi nimi a spoločnosťou BIC TRADE\ns. r. o... Každý veriteľ prihlásenú pohľadávku preukázal zmluvou o pôžičke, príjmovým\n47\n\npokladničným dokladom, výzvou na plnenie adresovanou na spoločnosť BIC TRADE s. r. o.\na uznaním záväzku kde podpis dlžníka na listine bol úradne osvedčený dňa 26. 03. 2014.\nSZRB ďalej poukázala, že v priebehu roku 2011 mali byť osobe spriaznenej BIC TRADE\ns. r. o. s dlžníkom poskytnuté pôžičky v celkovej výške 7.900.000 Eur, uvedené pôžičky boli\nposkytnuté výhradne v hotovosti, pričom dlžník sa mal zaručiť za splnenie záväzkov osoby\ns ním spriaznenej vo výške 7.900.000 Eur. Za splnenie týchto mal dlžník ručiť a všetky mali\nbyť splatné v období bezprostredne predchádzajúcom reštrukturalizácii dlžníka a dlžník mal\nbezodkladne po splatnosti záväzkov osoby s ním spriaznenej BIC TRADE s. r. o. záväzky\nvyplývajúce z ručenia uznať a vo všetkých prípadoch úradne osvedčiť svoj podpis\nna zmluvách o pôžičke ako aj uznaní záväzkov dňa 26. 03. 2014, t. j. v ten istý deň ako bol\nvypracovaný reštrukturalizačný posudok. Podľa názoru SZRB by z týchto dôvodov malo byť\nnamieste podrobné preskúmanie pohľadávok takéhoto charakteru, ktoré by mali tvoriť 46 %\nvšetkých nepodriadených pohľadávok uplatnených v reštrukturalizačnom konaní, a to tak\nz hľadiska ich skutkovej a právnej existencie ako aj možného ukrátenia ostatných veriteľov\ndlžníka.\nSprávkyňa sa však vo svojom vyjadrení zo dňa 14. 07. 2014 k vyššie naznačeným\nobjektívne daným pochybnostiam postavila tak, že takéto preskúmanie je nad rozsah\nkompetencií správcu. S názorom správkyne však SZRB nesúhlasila a poukázala\nna skutočnosť, že preskúmavanie nárokov uplatnených v reštrukturalizácii zo strany\nsprávkyne konajúceho s odbornou starostlivosťou predstavuje nevyhnutný zákonný\npredpoklad pre objektívne vymedzenie okruhu účastníkov reštrukturalizačného konania.\nĎalej SZRB uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že\n\nje členom\n\nštatutárneho orgánu dlžníka a zároveň osobou oprávnenou konať v mene BIC TRADE\ns. r. o., mal správca zhodnotiť ručenia dlžníka za záväzky BIC TRADE s. r. o. z hľadiska\nnaplnenia zákonných podmienok podľa ustanovenia § 196a Obchodného zákonníka\npredložením súhlasov dozornej rady dlžníka s ich vykonaním a porovnaním ich podmienok\ns podmienkami obvyklými v bežnom obchodnom styku a tak posúdiť ich platnosť. Taktiež\npoukázal na fakt, že zhodnotenie vzťahov medzi dlžníkom a BIC TRADE s. r. o., na základe\nktorých sa dlžník zaručil za záväzky osoby s ním spriaznenej vo výške 7.900.000,­ EUR\nbez zjavnej ekonomickej kauzy pre dlžníka, malo byť obsiahnuté už v reštrukturalizačnom\n48\n\nposudku, v ktorom ak správca vyhodnotil otázku odporovateľnosti týchto vzťahov negatívne,\nmalo byť podrobne uvedené odôvodnenie takéhoto záveru a ak mu tieto vzťahy medzi\ndlžníkom a osobou s ním spriaznenou neboli v čase vyhotovenia reštrukturalizačného\nposudku známe, tak ich mal zhodnotiť najneskôr vo fáze preskúmavania pohľadávok.\nSprávca sa však pri preskúmavaní predmetných pohľadávok obmedzil len na ubezpečenie\nčlena štatutárneho orgánu dlžníka a zároveň štatutára spoločnosti BIC TRADE s. r. o.,\nže tento vzťah je v poriadku, uznanie záväzku podpísal dobrovoľne, z pôžičky malo dôjsť\nk zveľadeniu majetku dlžníka, čo však mal podložiť posudkom, podľa ktorého bol technicky\nzhodnotený majetok spoločnosti BIC TRADE s. r. o. a to v rokoch 2004 až 2007.\nSprávkyňa žiadnym spôsobom neskúmala prípadnú neplatnosť ručiteľských vyhlásení\nzakladajúcich nároky týchto veriteľov voči dlžníkovi a to napriek ich zjavnej neplatnosti\nresp. neexistencii. Ručiteľskými vyhláseniami sa dlžník zaviazal zaplatiť za spoločnosť BIC\nTRADE s. r. o. záväzok špecifikovaný v čl. II ods. 3 príslušnej zmluvy o pôžičke. Nakoľko\nvšak zmluvy o pôžičkách neobsahujú žiadne ustanovenie čl. II. ods. 3, nemôže byť takéto\nručiteľské vyhlásenie platné resp. je možné konštatovať, že vôbec nevzniklo pre absenciu\njednej z jeho základných zákonných náležitostí ­ presnej špecifikácie záväzku, ktorý sa\ndlžník ako ručiteľ zaviazal splniť za spoločnosť BIC TRADE s. r. o.\nDňa 11. 07. 2014 doručil veriteľ\n\npodnet na popretie pohľadávok\n\nveriteľa SZRB. Ako dôvod uviedol, že veriteľ SZRB si svoje pohľadávky prihlásil nesprávne,\nnakoľko si veriteľ mal jednou prihláškou prihlásiť len splatné pohľadávky a nezaplatené\nsplátky v zmysle úverových zmlúv a ostatné nesplatné splátky úveru si mal veriteľ prihlásiť\nsamostatnými prihláškami ako podmienené pohľadávky s uvedením podmienky vzniku\nuplynutia času. Z tohto dôvodu sú podľa názoru\n\nneurčité, nejasné,\n\nnezrozumiteľné, nepreskúmateľné a v rozpore s obsahom príloh. SZRB si mal prihlásiť ako\npodmienené pohľadávky pre každú splátku osobitne s uvedením podmienok ­ uplynutie času.\nV podnete veriteľ poukázal na uznesenie NS SR sp. zn.: 1 Obdo 7/2012 a rozsudok\nKS v Prešove sp. zn. 4 CoKR 6/2013.\nVeriteľ SZRB vo svojom podaní poukázal na pochybenie reštrukturalizačnej\nsprávkyne pri vedení schôdze veriteľov.\n\n49\n\nDňa 16. 07. 2014 o 10:00 hod. sa v sídle dlžníka konala schôdza veriteľov dlžníka\nv reštrukturalizačnom konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn.\n1 R/5/2014, ktorá bola zvolaná v súlade s § 126 ZKR. Schôdzi veriteľov predsedala v súlade\n§ 126 ods. 1 ZKR správkyňa a zúčastnili sa jej 20 veritelia prihlásených pohľadávok.\nSchôdza veriteľov na základe návrhov Správcu ako predsedajúceho zvolila za členov\nveriteľského výboru veriteľov\n\n,\n\n,\n\na\nVeriteľ\n\n... si do reštrukturalizácie prihlásil dve pohľadávky, z ktorých\n\npohľadávka vo výške 2.658.219,17, EUR je z titulu ručenia za záväzky BIC TRADE s. r. o.\nOkrem\n\ntejto\n\npohľadávky\n\ndubiózneho\n\ncharakteru\n\nsi\n\nveriteľ\n\nv reštrukturalizačnom konaní prihláškou uplatnil pohľadávku vo výške 431.310,­ EUR\nz titulu Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi ním a DEST s. r. o. dňa\n06. 05. 2014. Postupovanou pohľadávkou bola pohľadávka voči dlžníkovi za dodanie\nreklamno ­ propagačného materiálu zo strany dodávateľa KB Servis automobilov s. r. o...\nAž do 26. 04. 2013 bol jedným zo spoločníkov spoločnosti KB Servis automobilov\ns. r. o. p.\n\nso 70 % podielom na základnom imaní spoločnosti.\n\nbol\n\na je zároveň predsedom predstavenstva dlžníka a teda spoločnosť KB Servis automobilov\ns. r. o. bola v zmysle § 9 ods. l písm. e) spriaznenou osobou dlžníka a tejto skutočnosti si\nSprávca, ktorý zároveň vykonával funkciu správcu v reštrukturalizácii spoločnosti KB\nServis automobilov s. r. o. mal byť vedomý. Na spoločnosť KB Servis automobilov s. r. o.\nbol vyhlásený konkurz dňa 05. 06. 2014.\nPodaním zo dňa 18. 6. 2014 správkyňa odsúhlasila vystavenie zmenky a ručiteľského\nvyhlásenia v prospech spoločnosti BPT LEASING, a. s... na zabezpečenie záväzku\nspoločnosti BIC TRADE s. r. o..., že ako leasingový nájomca uhradí poskytovateľovi\nleasingu cenu za predmet leasingu „hotelové vybavenie a zariadenie\nv celkovej výške 250.000,­ EUR...“\nPodkladom pre vyššie uvedené bola žiadosť dlžníka zo dňa 17. 6. 2014, ktorou\npožiadal správcu o udelenie súhlasu s vystavením zmenky a ručiteľského vyhlásenia.\nV podaní dlžník uviedol, že získal od leasingovej spoločnosti BPT LEASING, a. s. prísľub\nna odkúpenie časti hotelového vybavenia a zariadení za sumu 250.000,­ EUR. Vlastníkom\n50\n\ntohto zariadenia je spoločnosť BIC TRADE, s. r. o., pričom toto je v užívaní dlžníka.\nLeasingovým nájomcom bude spoločnosť Kúpele Brusno Pictures s. r. o. Z výnosu z predaja\nmala spoločnosť BIC TRADE s. r. o. čiastočne uhradiť svoj záväzok voči dlžníkovi, pričom\ndlžníkom budú získané finančné zdroje použité na dokončenie saunovej časti komplexu.\nLeasingová spoločnosť však požaduje ručiteľské vyhlásenie a zmenku vystavenú dlžníkom.\nSZRB nie zrejmé, na základe akého skutkového základu Správca odsúhlasil vystavenie\nzmenky a ručenia za spoločnosť BIC TRADE s. r. o. ako leasingového nájomcu, pokiaľ\npodľa vyjadrenia dlžníka zo dňa 17. 6. 2014 mala byť leasingovým nájomcom spoločnosť\nKúpele Brusno Pictures s. r. o.\nPodaním zo dňa 20. 5. 2014 správkyňa odsúhlasila právny úkon dlžníka spočívajúci\nv navýšení základného imania dcérskej spoločnosti dlžníka WORLD PHARM s. r. o...\nzo sumy 5 000.­EUR na sumu 65 000, EUR.\nDlžník odsúhlasenie vyššie uvedeného úkonu odôvodnil požadovaním vyššej\nzábezpeky zo strany obchodných partnerov WORLD PHARM s. r. o. vzhľadom\nna reštrukturalizáciu dlžníka ako materskej spoločnosti.\nVyššie uvedený súhlas správkyne odôvodnil úzkou previazanosťou podnikateľskej\nčinnosti dlžníka a WORLD PHARM s. r. o., pričom navýšenie základného imania tejto\nspoločnosti je nevyhnutné pre udržanie tržieb a následného zisku dcérskej spoločnosti.\nNavýšenie základného imania dcérskej spoločnosti predstavuje len nepatrnú časť tržieb\ndlžníka a s odbornou starostlivosťou nie je možné predpokladať, že by takýto právny úkon\nmohol\n\nnegatívne\n\npôsobiť\n\nna\n\nbudúce\n\nuspokojenie\n\nveriteľov\n\ndlžníka\n\nv\n\nzmysle\n\nreštrukturalizačného plánu.\nDňa 31. 5. 2014 bolo v Obchodnom registri SR zverejnené navýšenie základného\nimania spoločnosti WORLD PHARM s. r. o. zo sumy 5.000,­ EUR na 65.000,­ EUR.\nPodľa účtovnej závierky spoločnosti WORLD PHARM s. r. o. predstavoval jej\nhospodársky výsledok: za rok 2012 strata 183 EUR a za rok 2013 strata 193 EUR.\nTáto spoločnosť v období rokov 2012, 2013 nevykonávala žiadnu podnikateľskú\nčinnosť, ktorá by priamo súvisela s činnosťou dlžníka a ktorá by súčasne bola nevyhnutnou\npre dosiahnutie účelu reštrukturalizácie dlžníka. Súčasne táto spoločnosť nedosahovala\n\n51\n\nžiadne tržby súvisiace s jej podnikateľskou činnosťou. Túto skutočnosť bola správkyňa\npovinná vyhodnotiť s odbornou starostlivosťou ako aj vykonať vlastné šetrenia.\nVyššie uvedené zo strany správkyne nebolo vykonané. Taktiež neboli s dlžníkom\nsprávkyni predložené žiadne doklady vo forme existujúcich alebo budúcich zmluvných\nvzťahov, ktoré by odôvodňovali vyššie uvedený záver Správcu. Predpoklad správcu,\nže navýšenie základného imania spoločnosti WORLD PHARM s. r. o. je nevyhnutné\npre udržanie jej tržieb a následného zisku, je tak neodôvodnený. Zo strany správcu bol\nodsúhlasený úkon dlžníka, ktorým sa mimo kontrolu správcu dostal majetok dlžníka\nv rozsahu 60.000,­ EUR. Z obsahu reštrukturalizačného spisu nevyplýva, že by správkyňa\nnásledne po udelení súhlasu dlžníkovi žiadala o preukázanie skutočnosti, či spoločnosť\nWORLD PHARM s. r. o. vstúpila do zmluvných vzťahov s odberateľmi dlžníka a akým\nspôsobom sa táto spoločnosť zúčastňuje na podnikaní dlžníka.\nV reštrukturalizačnom konaní dlžníka bola okrem iných uplatnená i pohľadávka\nveriteľa KB Servis automobilov s. r. o... v sume 3.070,83 EUR predstavujúca zostatok\npohľadávky KB servis automobilov s. r. o. voči dlžníkovi uplatnenej faktúrou č. 12/2013\nzo dňa 27. 12. 2013.\nUznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2 R/10/2013 zo dňa 6. 12. 2013\nbola povolená reštrukturalizácia KB Servis automobilov s. r. o. pričom za správcu bola\nustanovená\n\n. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica\n\nsp. zn. 2 R/10/2013 zo dňa 5. 6. 2014 bol na majetok KB Servis automobilov s. r. o.\nvyhlásený konkurz. Správkyňa tak bola v čase povolenia reštrukturalizačného konania\ndlžníka dňa 14. 5. 2014 súčasne správcom v reštrukturalizačnom konaní veriteľa dlžníka.\nPri zachovaní odbornej starostlivosti správcu v reštrukturalizačnom konaní KB Servis\nautomobilov s. r. o. tento musel vedieť o existencii pohľadávky tohto subjektu voči dlžníkovi.\nPodotýkame, že poverenie na vypracovanie reštrukturalizačného posudku dlžníka správca\nprijal dňa 17. 3. 2014.\nPodľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1 Obdo/7/2012­264:\n„Reštrukturalizačné konanie je zložito štruktúrovaný právny proces, v ktorom je\nvšeobecný súd zaťažený povinnosťou zistiť a odhaliť, čo sa skrýva pod obsahom pojmu\nspoločný záujem veriteľov, ktorý pri kolektívnom (spravidla postupnom, resp. neúplnom)\n52\n\nuspokojení prima facie nekorešponduje s individuálnymi záujmami jednotlivých veriteľov.\nZmyslom a účelom reštrukturalizácie je zabránenie individuálnemu uplatňovaniu či výkonu\npráv jednotlivých veriteľov v prospech ich kolektívneho uspokojenia. Maximalizácia\nuspokojenia pohľadávok všetkých veriteľov pri spravodlivom usporiadam vzťahov všetkých\nveriteľov\n\ns\n\ndlžníkom\n\nje\n\ndeterminantom\n\nurčujúcim\n\nspoločný\n\nzáujem\n\nveriteľov.\n\nPri posudzovaní potenciálneho uspokojenia veriteľov v konkurze a reštrukturalizácii je súd\npovinný postupovať tak, aby sa dosiahla pre veriteľov čo najvyššia miera ich uspokojenia\nich pohľadávok, čo možno vyvodiť zo základných zásad konkurzu a reštrukturalizácie (§ 5\nZKR).“\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že individuálny záujem veriteľa pohľadávky voči\ndlžníkovi v reštrukturalizácii nekorešponduje so spoločným záujmom veriteľov. Spoločný\nzáujem veriteľov KB Servis automobilov s. r. o. sa pretvára do individuálneho záujmu tohto\nveriteľa dosiahnuť maximálne uspokojenie jeho pohľadávky v najkratšom časovom období\na to bez ohľadu na rozsah a časové hľadisko uspokojenia pohľadávok ostatných veriteľov\ndlžníka. Spoločný záujem veriteľov dlžníka však smeruje k maximalizácii uspokojenia\npohľadávok všetkých veriteľov dlžníka ako celku.\nRozpor medzi spoločným záujmom veriteľov dvoch dlžníkov je tak možný vždy, pokiaľ\nje jeden z týchto dlžníkov veriteľom pohľadávky voči druhému dlžníkovi. Správkyňa,\nvzhľadom na skutočnosť, že bola v čase prijatia poverenia na vypracovanie\nreštrukturalizačného posudku dlžníka súčasne i správkyňou veriteľa dlžníka, tak bola\npovinná odmietnuť poverenie na vypracovanie reštrukturalizačného posudku dlžníka.\nV reštrukturalizačnom konaní dlžníka tak vykonáva funkciu správcu osoba, ktorá je\nvzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia vylúčená z činnosti správcu\nv reštrukturalizačnom konaní dlžníka.\nDňa 09. 09. 2014 sa na základe predvolania dostavil na tunajší súd\nreštrukturalizačný správca, za účelom podania vysvetlenia ku skutočnostiam uvádzaných\nveriteľom SZRB.\nSprávkyňa sa vyjadrovala k skutočnostiam uvedených v podaní tak, ako bolo hore\nuvedené, ktoré bolo doručené dňa 25. 08. 2014 veriteľom SZRB a to v tom smere, že\nspochybňovala skutočnosti uvedené v podaní veriteľa z dôvodu, že nepovažovala\n53\n\nza overiteľnú skutočnosť, či veritelia, ktorí úpadcovi poskytovali finančné prostriedky tak,\nako boli prihlásení mohli disponovať uvedenými hotovosťami a či títo ľudia mohli by takí\nbonitní, aby mohli poskytnúť dlžníkovi pôžičku. Poukazovala na skutočnosť, že dlžník dal\nspraviť znalecký posudok, s ktorým bol oboznámený aj veriteľ SZRB a v posudku\nbolo uvedené zvýšenie hodnoty zhodnotenia nehnuteľnosti\n\no 16.768.498,52\n\nEUR. Podľa vyjadrenia správkyne uvedené nadhodnotenie bolo majetkom spoločnosti BIC\nTRADE s. r. o., avšak podľa jej vyjadrenia bolo presunuté do úžitku spoločnosti Kúpele\nBrusno a. s., čo však bližšie nešpecifikovala. Správkyňa dostatočne nevysvetlila ani\nskutočnosť, že v rozpore s ust. § 196a Obchodného zákonníka predseda predstavenstva\núpadcu nemal súhlas na poskytnutie ručiteľských záväzkov s majetkom spoločnosti Kúpele\nBrusno a. s. Ku skutočnosti, že dala súhlas k vystaveniu zmenky ručiteľského vyhlásenia\nv prospech spoločnosti BPT Leasing správkyňa dôvodila, že tento bol udelený z dôvodu, že\nspoločnosť poskytla 250.000,­ EUR počas reštrukturalizácie, za ktorú by bola dokončená\nsaunová časť vo wellness v Kúpeľoch v Brusne a podľa finančných plánov úpadcu mal byť\nzvýšený obrat a ročné tržby. Súd určil povinnosť správkyni aby preskúmala skutočnosť\ntýkajúcu sa právneho úkonu, ktorý uskutočnil predseda predstavenstva\ns prijatím ručiteľského záväzku za Kúpele Brusno a. s. ako predseda predstavenstva\nbez predchádzajúceho súhlasu dozornej rady.\nĎalej sa súd oboznámil s výpisom z Obchodného registra spoločností BIC TRADE\ns. r. o., z ktorého je zrejmé, že štatutárom uvedenej spoločnosti o vzniku funkcie\ndňa 21. 05. 2009 je\n\n, ďalej s výpisom z Obchodného registra spoločnosti\n\nKB Servis automobilov s. r. o. „v reštrukturalizácii“ neskôr v konkurze, ďalej s výpisom\nz obchodného registra spoločnosti Kúpele Brusno Pictures s. r. o., ktorej štatutárnym\norgánom je\n\n, ďalej s podaním na čísle listu 292 zo dňa 19. 05. 2014, ktorým\n\nKúpele Brusno a. s. požiadali reštrukturalizačnú správkyňu o zvýšenie základného imania\ndcérskej spoločnosti a to WORLD PHARM s. r. o..., ktorá mala základné imanie 5000,­\nEUR, pričom žiadala uvedená spoločnosť v priebehu reštrukturalizácie o zvýšenie\nzákladného imania tejto dcérskej spoločnosti o 60 000,­ EUR...\nZároveň sa súd oboznamoval s vyjadrením podnetu na popretie pohľadávok, ktoré\nbolo doručované SZRB reštrukturalizačnou správkyňou, podnetom na popretie pohľadávok\n54\n\nveriteľa\n\n, rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. 4 CoKR/6/2013,\n\nďalej rozsudkom NSSR č. 1 Obdo 7/2012, ďalej doplnením podania veriteľa SZRB zo dňa\n30. 09. 2014, doručené súdu dňa 01. 10. 2014, ktorým veriteľ poukazoval na skutočnosť, že\npo nahliadnutí do súdneho spisu vedeného na Okresnom súde v Banskej Bystrici povereným\nzamestnancom SZRB, ktoré sa uskutočnilo dňa 25. 09. 2014 bolo zistené, že zo strany\nsprávkyne bola do súdneho spisu predložená fotokópia žiadosti dlžníka zo dňa 19. 05. 2014,\nktorou dlžník požiadal správcu o súhlas so zvýšením základného imania spoločnosti\nWORLD PHARM s. r. o. o sumu 60 000,­ EUR a túto odôvodňoval prerušením dodávok\nmliečnych výrobkov zo strany spoločnosti ACCOM Slovakia s. r. o., mäsových výrobkov\nzo strany DIAMON s. r. o., zeleniny zo strany Hronfrukt Levice a hygienických a čistiacich\nprostriedkov zo strany spoločnosti GASTROHYGIENE s. r. o., hotelových setov a papúč\nzo strany spoločnosti TATRAPAK s. r. o. a spoločnosti OMEGA PLASTIC s. r. o. pre účely\nmateriálu pre výrobu minerálnej vody a KTK packaging s. r. o. Zároveň úpadca dôvodil, že\nnákup vyššie uvedených produktov je možné realizovať len prostredníctvom dcérskej\nspoločnosti dlžníka, k čomu bolo nevyhnutné navýšenie základného imania spoločnosti\nWORLD PHARM s. r. o.\nSúd mal za preukázané, že uvedená špecifikovaná fotokópia žiadosti dlžníka\no udelenie súhlasu s právnym úkonom dlžníka nie je totožná s písomným podaním dlžníka\nzo dňa 19. 05. 2014, ktorá podľa obsahu reštrukturalizačného spisu dlžníka vedeného\nsprávcom slúžila ako podklad pre odsúhlasenie tohto úkonu zo strany správcu. Podanie\ndlžníka zo dňa 19. 05. 2014, ktoré bolo obsahom reštrukturalizačného spisu dlžníka,\na ktorého fotokópia bola zo strany SZRB vyhotovená dňa 26. 06. 2014 bola založená\ndo spisu tunajšieho súdu. Jedná sa o listiny, ktoré sa nachádzajú na čísle listu spisu 292\na 327, ktoré mali byť obsahovo identické, avšak obsah listiny nachádzajúcej sa\nv reštrukturalizačnom spise je uvedený len na jednej strane formátu A4, listina ktorá sa\nnachádza v súdnom spise má strany dve, a teda ju nemôžeme považovať za identickú\ns originálom v reštrukturalizačnom spise.\nNásledne bola súdu dňa 03. 10. 2014 doručená do spisu námietka o zaujatosti\nzákonného sudcu, pričom v ten istý deň bol doručený aj návrh na odvolanie správcu, ako aj\n\n55\n\nnávrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorý sa mal týkať zamedzenia uskutočnenia\nschvaľovacej schôdze, ktorá sa mala konať dňa 07. 10. 2014.\nNásledne dňa 07. 10. 2014 vzal veriteľ SZRB námietku zaujatosti zákonného sudcu\nspäť a zároveň sa vyjadril a doplnil svoje podania, ktoré v priebehu reštrukturalizácie\nadresoval tunajšiemu súdu a to najmä k vysvetleniam reštrukturalizačnej správkyne\nzo dňa 09. 09. 2014 ako aj doplnenia jeho podaní zo dňa 21. 09. 2014 a zo dňa\n30. 09. 2014.\nČo sa týka pochybenia správcu pri preskúmavaní pohľadávok treba mať na zreteli, že\npodľa ust. § 124 ods. 1 ZKR každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou\nstarostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov\ndlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb a vykoná aj\nvlastné šetrenie. Ak správca pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo\ndo právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo\nporadia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom\nrozsahu poprieť.\nPodľa ust. § 124 ods. 3 ZKR dlžník alebo veriteľ, ktorý doručil správcovi prihlášku,\nje oprávnený podať správcovi podnet, aby prihlásenú pohľadávku poprel. Správca je\npovinný každý podnet s odbornou starostlivosťou vyhodnotiť a po vyhodnotení podnetu\npísomne informovať toho, kto podnet podal, ako podnet vybavil. Podnet na popretie\npohľadávky a spôsob jeho vybavenia správca zapíše do zoznamu pohľadávok.\nV\n\nčase\n\nkeď\n\nsprávkyňa\n\npreskúmavala\n\npohľadávky,\n\nktoré\n\nboli\n\nprihlásené\n\ndo reštrukturalizácie jej boli doručené dňa 10. 07. 2014 od veriteľa SZRB podnety\nna popretie veriteľov Kúpeľná investičná s. r. o.,\na\n\n,\n\n,\n\na dňa 11. 07. 2014 bol od veriteľa\n\ndoručený podnet a popretie veriteľa SRZB. Z dôvodu, že správkyňa nepristupovala\nrovnakým spôsobom k vyhodnoteniu vyššie uvedených podnetov spôsobil ten následok, že\ndošlo k absolútnej nerovnováhe v postavení jednotlivých veriteľov v reštrukturalizačnom\nkonaní.\nV priebehu konania správkyňa na podnet SZRB na popretie veriteľov Kúpeľná\ninvestičná s. r. o. a\n\nčiastočne vyhovela, pričom vykonala vlastné šetrenie,\n56\n\nktoré spočívalo v skúmaní účtovnej evidencie ako aj finančných tokov dlžníka. Takto\npostupovala aj napriek tomu, že išlo o osoby spriaznené s dlžníkom, ktoré majú\nv reštrukturalizačnom konaní postavenie ako veritelia podriadených pohľadávok, a z toho\ndôvodu nemôžu byť uspokojovaní v rovnakej miere ako iní veritelia a podieľať sa\nv rozhodovaní v reštrukturalizačnom konaní.\nVeriteľ\n\nsi do reštrukturalizačného konania prihlásil pohľadávku\n\nvo výške 2.658.219,17 EUR z titulu Zmluvy o pôžičke z 15. 06. 2011, ktorá bola uzavretá\nmedzi ním a spoločnosťou BIC TRADE s. r. o., ktorá je osobou spriaznenou s dlžníkom,\npričom predmetný záväzok bol zabezpečený ručením dlžníka. Pôžička vo výške 2.000.000,\nEUR mala byť poskytnutá dňa 15. 06. 2011 v hotovosti do pokladne spoločnosti\nBIC TRADE s. r. o. so splatnosťou 31. 01. 2014. Dňa 10. 02. 2014 mal dlžník svoj záväzok\nz titulu ručenia uznať, pričom podpis dlžníka na listine preukazujúcej uznanie záväzku bol\nosvedčený dňa 26. 03. 2014 a existencia pohľadávky bola takýmto spôsobom vo výške\n2.658.219,17 EUR preukázaná.\nVeriteľ\n\nsi v reštrukturalizácii uplatnil taktiež pohľadávku vo výške\n\n1.306.575,34 EUR, pričom nárok odvodzoval zo Zmluvy o pôžičke z 31. 01. 2011\nuzatvorenej medzi ním a spoločnosťou BIC TRADE s. r. o., pričom pôžička vo výške\n950.000,­ EUR mala byť poskytnutá v hotovosti do pokladne BIC TRADE s. r. o.\nZa splnenie záväzku splatného dňa 31. 01. 2014 vyplývajúceho z vyššie uvedenej pôžičky\nručil dlžník, ktorý mal svoj záväzok z tohto titulu dňa 07. 02. 2014 uznať, pričom podpis\ndlžníka na listine preukazujúcej uznanie záväzku bol osvedčený dňa 26. 03. 2014\na existencia tejto pohľadávky v uplatnenej bola preukázaná.\nVeriteľ\n\nsi v reštrukturalizačnom konaní prihlásil pohľadávku vo výške\n\n5.027.397,26 EUR z titulu Zmluvy o pôžičke zo dňa 27. 12. 2011 uzatvorenej medzi ním\na spoločnosťou BIC TRADE s. r. o., pričom záväzok mal byť zabezpečený ručením dlžníka\na pôžička poskytnutá vo výške 4.000.000,­ EUR dňa 27. 12. 2011 v hotovosti do pokladne\nBIC TRADE s. r. o. so splatnosťou 15. 01. 2014, dňa 20. 01. 2014 mal dlžník svoj záväzok\nz titulu ručenia uznať, taktiež podpis dlžníka na listine preukazujúcej uznanie záväzku bol\núradne osvedčený dňa 26. 03. 2014 a takto bola existencia pohľadávky preukázaná.\n\n57\n\nVeriteľ\n\ndo reštrukturalizácie dlžníka prihlásil pohľadávku vo výške\n\n1.276.969,17 EUR z titulu Zmluvy o pôžičke z 02. 05. 2011, ktorá mala byť uzavretá medzi\nním a spoločnosťou BIC TRADE s. r. o., pričom pôžička vo výške 950.000,­ EUR mala byť\nposkytnutá v hotovosti do pokladne BIC TRADE s. r. o. Za splnenie záväzku splatného\n31. 01. 2014 ručil dlžník, ktorý mal svoj záväzok z tohto titulu dňa 07. 02. 2014 uznať\na záväzok bol uznaný a listina úradne osvedčená dňa 26. 03. 2014 a existencia pohľadávky\ntak bola preukázaná.\nKeďže v priebehu roku 2011 mali byť osobe spriaznenej s dlžníkom BIC TRADE\ns. r. o. poskytnuté pôžičky vo výške 7.900.000,­ EUR, mali byť poskytnuté výhradne\nv hotovosti a dlžník sa mal zaručiť za splnenie záväzkov, osoby s ním spriaznenej vo výške\n7.900.000, EUR mali byť všetky splatné v období bezprostredne predchádzajúcom\nv reštrukturalizácii dlžníka. Na námietky veriteľa SZRB správkyňa vo svojom vyjadrení\nzo dňa 14. 07. 2014 uviedla, že takéto preskúmavania je nad rozsah kompetencii správcu\na uvedenými skutočnosťami sa nezaoberala.\nUvedená skutočnosť je závažnejšia ešte z toho pohľadu, že\n\nje členom\n\nštatutárneho orgánu dlžníka a zároveň aj osobou, ktorá bola je oprávnená konať v mene\nBIC TRADE s. r. o. a správkyňa mala zhodnotiť ručenie dlžníka za záväzky BIC TRADE\ns. r. o. z hľadiska naplnených zákonných podmienok v zmysle ust. § 196a Obchodného\nzákonníka a to trvať na predložení súhlasov dozornej rady dlžníka z ich vykonaním\na porovnávaním ich podmienkami a s podmienkami obvyklými v bežnom obchodnom styku,\na tak posúdiť ich platnosť.\nPodľa ust. § 196 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločnosť môže poskytnúť úver,\npôžičku, previesť alebo poskytnúť do užívania majetok spoločnosti alebo zabezpečiť záväzok\nčlenovi predstavenstva, prokuristovi alebo inej osobe, ktorá je oprávnená konať\nza spoločnosť, a osobám im blízkym alebo osobám, ktoré konajú na ich účet, len na základe\npredchádzajúceho súhlasu dozornej rady a za podmienok obvyklých v bežnom obchodnom\nstyku.\nPodľa ust. § 196 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sú osoby podľa odseku 1\noprávnené konať aj za iné osoby, použije sa ustanovenie odseku 1 primerane aj na plnenia\n\n58\n\ntam uvedené v prospech tejto inej osoby. Súhlas dozornej rady sa nevyžaduje, ak ide\no plnenie ovládajúcej osoby v prospech ovládanej osoby.\nZ citovaného ustanovenia je nepochybné a nesporné, že predseda predstavenstva\núpadcu obišiel uvedené ustanovenie Obchodného zákonníka a v rozpore s ním súhlasil\ns prevzatím ručiteľských záväzkov úpadcu za pôžičky poskytnuté svojej dcérskej spoločnosti\nBIC TRADE s. r. o.\nV reštrukturalizačnom posudku chýba zhodnotenie vzťahov medzi dlžníkom a BIC\nTRADE s. r. o., na základe ktorých sa dlžník zaručil za záväzky osoby s ním spriaznenej\nvo výške 7.900.000,­ EUR bez zjavnej ekonomickej príčiny pre dlžníka a ak správca\nuvedené\nvyhodnotil negatívne opomenul odôvodnenie takéhoto záveru a mal sa nimi zaoberať\nnajneskôr vo fáze preskúmavania pohľadávok. Správca taktiež opomenul skúmanie\nneplatnosti ručiteľských vyhlásení, ktoré by mali zakladať nároky veriteľov voči dlžníkovi\na to napriek ich neplatnosti, resp. neexistencii, keďže neboli poskytnuté zákonným\nspôsobom s poukazom na ust. § 196a Obchodného zákonníka.\nPrávny názor NSSR obsiahnutý v odôvodnení jeho uznesenia sp. zn. 1 Obdo 7/2012\nzo dňa 30. 04. 2013 znie: „Reštrukturalizačné konanie je zložito štruktúrovaný právny\nproces, v ktorom je všeobecný súd zaťažený povinnosťou zistiť a odhaliť, čo sa skrýva\npod obsahom pojmu spoločný záujem veriteľov, ktorý pri kolektívnom (spravidla\npostupnom, resp. neúplnom) uspokojení veriteľov nekorešponduje s individuálnymi\nzáujmami jednotlivých veriteľov. Zmyslom a účelom reštrukturalizácie je zabránenie\nindividuálnemu uplatňovaniu či výkonu práv jednotlivých veriteľov v prospech ich\nkolektívneho uspokojenia. Čo možno najväčšie uspokojenie pohľadávok všetkých veriteľov\npri spravodlivom usporiadaní vzťahov všetkých veriteľov s dlžníkom je určujúcim prvkom\na spoločným záujmom veriteľov.“\nKonkurzné konanie na rozdiel od konania o reštrukturalizácii obsahuje v ust. § 46\nZKR úpravu splatnosti záväzkov úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu ako účinok\nvyhlásenia konkurzu tak, že sa považujú za splatné.\n\n59\n\nPodľa § 119 ods. 1 ZKR účastníkmi reštrukturalizačného konania sú dlžník,\nnavrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje\npohľadávky.\nZároveň NS SR v zmeňujúcom rozsudku uzavrel, že povinnosťou žalobcu ako veriteľa\nbolo prihlásiť celú pohľadávku z úveru, teda aj nesplatené mesačné splátky úveru. Zároveň\nbolo uvedené, že pri rozhodovaní o určení popretej pohľadávky nemohlo pri posudzovaní\nprihlášky žalobcu v otázke splatnosti záväzku dlžníka v reštrukturalizačnom konaní\nvychádzať z analógie legis, pretože ust. § 46 ZKR upravuje splatnosť záväzkov úpadcu,\nktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu ako účinok vyhlásenia konkurzu tak, že sa považujú\nza splatné.\nPodľa ust. § 120 ods. 3 ZKR za prednostné pohľadávky sa nepovažujú nároky\nručiteľov, spoludlžníkov alebo iných osôb, ktorým vznikne po začatí reštrukturalizačného\nkonania pohľadávka voči dlžníkovi, ak budú za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred\nzačatím reštrukturalizačného konania. Tieto nároky musia byť v reštrukturalizácii uplatnené\nprihláškou ako podmienené pohľadávky, inak v prípade potvrdenia reštrukturalizačného\nplánu súdom zaniká právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi.\nZ\n\nuvedeného\n\nje\n\nzrejmé,\n\nže\n\npohľadávky\n\nprihlásené\n\nveriteľom\n\nSZRB\n\ndo reštrukturalizácie nespĺňajú ani jeden zo zákonných znakov citovaného ust. § 120 ods. 3\nZKR pre podmienené pohľadávky. Pohľadávky SZRB sú v právnom postavení veriteľa\nz titulu\n\núverov,\n\nz\n\nktorých\n\nvyplývajúce\n\npohľadávky\n\nvznikli\n\nešte\n\npred\n\nzačatím\n\nreštrukturalizačného konania.\nÚverové zmluvy, ktoré boli uzavreté medzi SZRB ako veriteľom a dlžníkom\nuzatvárané v období v rokoch 2006 až 2010, pričom SZRB si svoje záväzky Z úverových\nzmlúv poskytnúť dlžníkovi úver splnila, a tak na strane dlžníka došlo k vzniku záväzku\nposkytnuté peňažné prostriedky SRZB veriteľovi vrátiť. Jednalo sa o úvery z „Úverovej\nzmluvy UPM­51189­2096“ zo dňa 24. 05. 2006 v znení neskorších dodatkov vo výške\n663.878,38 EUR, ďalej z „Úverovej zmluvy 53932­2008“ zo dňa 15. 05. 2008 v znení\nneskorších dodatkov vo výške 2.323.574,33 EUR, pričom SZRB poskytla pôvodnému\ndlžníkovi HEPAR s. r. o., ktorého záväzok dlžník prevzal dňa 03. 06. 2008 v sume\n663.878,38 EUR, dňa 02. 07. 2008 v sume 10.788,02 EUR, dňa 02. 07. 2008 ostatné do dňa\n60\n\n24. 10. 2008, ďalej z „Úverovej zmluvy 28484­2009“ zo dňa 30. 06. 2009 v znení\nneskorších dodatkov vo výške 3.218.144,65 EUR, ktoré boli poskytnuté dlžníkovi v čase\nod 21. 09. 2009 do 28. 04. 2010 a z „Úverovej zmluvy 61583­2010 zo dňa 22. 11. 2010\nvo výške 3.300.000,­ EUR SZRB poskytla dlžníkovi v čase od 16. 12. 2010 do 26. 08. 2011.\nZ uvedeného je zrejmé, že záväzky dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky SZRB\nvznikli pred začatím reštrukturalizačného konania a tak predstavujú pohľadávky voči\ndlžníkovi, ktoré sa uplatňujú v reštrukturalizácii prihláškou.\nZo znenia ZKR ako aj účelu reštrukturalizačného konania je zrejmé, že\nv reštrukturalizácii sa prihlasujú splatné aj dosiaľ nesplatné pohľadávky peňažného\ncharakteru, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania. Podľa názoru veriteľa\nako aj rozhodujúceho súdu úprava podobná § 46 ZKR však v prípade pred začatím konania\nnesplatných pohľadávok v reštrukturalizácii nie je potrebná, nakoľko reštrukturalizačné\nkonanie na rozdiel od konkurzu predpokladá existenciu právneho úkonu, v dôsledku ktorého\nbude otázka splatnosti v reštrukturalizácii prihlásených pohľadávok dotknutá a tým je\nreštrukturalizačný plán. V prípade pohľadávok splatných v čase reštrukturalizačného\nkonania dôjde z titulu súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu k predĺženiu lehoty\nich splatnosti spôsobom v pláne určenom, t. j. zo splatných pohľadávok sa z pravidla stanú\npohľadávky nesplatné a svoju lehotu splatnosti, ktorá bude určená v pláne. V prípade\ndoposiaľ nesplatných pohľadávok nemusia byť tieto v reštrukturalizačnom čo do svojho\nobsahu vrátene lehôt platnosti dotknuté, a v takomto prípade zaraďujeme do skupiny\npre plánom nedotknuté pohľadávky alebo v reštrukturalizačnom pláne dôjde k zmene ich\nobsahu vrátene zmeny lehôt ich splatnosti. ZKR tak nemusí obsahovať pre prípad\nreštrukturalizácie ustanovenie, ktoré je obdobné ust. § 46 ZKR, pretože otázka splatnosti\nprihlásených pohľadávok je upravená v súdom potvrdenom reštrukturalizačnom pláne.\nRozdielny prístup správkyne k pohľadávkam jednotlivých veriteľov je zavŕšená\nskutočnosťou, že napriek špecifikovanému dôvodu popretia pohľadávok SZRB nedošlo\nz totožného dôvodu zo strany správkyne k popretiu iných prihlásených pohľadávok medzi\nnimi pohľadávok\na\n\n,\n\n,\n\n,\n\n, ktorých konečná splatnosť mala taktiež nastať až po začatí\n\nreštrukturalizačného konania dlžníka.\n61\n\nPodľa ust. § 114 ods. 2 ZKR právne úkony dlžníka môže správca schváliť, len ak\nzhodnotia majetok dlžníka alebo ak sú potrebné na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie.\nDlžník je povinný na tento účel poskytnúť správcovi všetky informácie o schvaľovanom\nprávnom úkone a inú s tým súvisiacu súčinnosť. Ak dlžník urobí právny úkon podliehajúci\nsúhlasu správcu bez súhlasu správcu, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá,\nprávnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, ak bol na majetok dlžníka do dvoch\nrokov od začatia reštrukturalizačného konania vyhlásený konkurz.\nVystavenie zmenky a ručiteľského vyhlásenia v prospech spoločnosti BPT Leasing\na. s... na zabezpečenie záväzku spoločnosti BIC TRADE s. r. o., že ako leasingový nájomca\nuhradí poskytovateľovi leasingu cenu za predmet leasingu a to je hotelové vybavenie\na zariadenie\n\nv celkovej výške 250.000,­ EUR, pričom podkladom\n\npre vyššie uvedené bola žiadosť dlžníka zo dňa 17. 06. 2014, ktorou požiadal správcu\no udelenie súhlasu s vystavením zmenky a ručiteľského vyhlásenia, pričom dlžník uviedol,\nže získal od leasingovej spoločnosti BPT Leasing a. s. prísľub na odkúpenie časti\nhotelového vybavenia a zariadenia za sumu 250.000, EUR, pričom vlastníkom tohto\nzariadenia je spoločnosť BIC TRADE s. r. o. ale je v užívaní dlžníka. Leasingovým\nnájomcom mala byť spoločnosť Kúpele Brusno a. s.\nZ výnosu z tohto predaja mala spoločnosť BIC TRADE s. r. o. čiastočne uhradiť svoj\nzáväzok voči dlžníkovi, pričom dlžníkom získané finančné zdroje mali byť použité\nna dokončovanie saunovej časti komplexu, pričom leasingová spoločnosť však požadovala\nručiteľské vyhlásenie a zmenku vystavenú dlžníkom. Správkyňa nepreukázala na základe\nakého skutkového základu odsúhlasila vystavenie zmenky a ručenia za spoločnosť\nBIC TRADE s. r. o. ako leasingového nájomcu, pokiaľ podľa vyjadrenia zo dňa 17. 06. 2014\nmala byť leasingovým nájomcom spoločnosť Kúpele Brusno Pictures s. r. o.\nDňa 20. 05. 2014 správkyňa odsúhlasila právny úkon dlžníka, ktorý mal spočívať v navýšení\nzákladného imania dcérskej spoločnosti dlžníka WORLD PHARM s. r. o... zo sumy 5.000,­\nEUR na sumu 65.000,­ EUR.\nSvoju žiadosť dlžník o odsúhlasenie vyššej zábezpeky zo strany obchodných\npartnerov spoločnosti WORD PHARM s. r. o. vzhľadom na reštrukturalizáciu dlžníka ako\nmaterskej spoločnosti neodôvodnil dostatočne.\n62\n\nSprávkyňa odôvodňovala svoj súhlas tým, že sa jedná a úzku previazanosť\npodnikateľskej činnosti dlžníka so spoločnosťou WORLD PHARM s. r. o., pričom navýšenie\nzákladného imania je nevyhnutné pre udržanie tržieb a následného zisku dcérskej\nspoločnosti, pričom poukazovala na skutočnosť, že nevýšenie základného imania dcérskej\nspoločnosti predstavovalo nepatrnú časť tržieb dlžníka a nie je možné predpokladať, že by\ntakýto právny úkon mohol negatívne pôsobiť na budúce uspokojenie veriteľov dlžníka\nv zmysle reštrukturalizačného plánu.\nV rozpore s uvedeným podľa účtovnej závierky spoločnosti WORLD PHARM s. r. o.\npredstavoval hospodársky výsledok za rok 2012 stratu 183,­ EUR a za rok 2013 stratu 193,\nEUR. Uvedená spoločnosť v období rokoch 2012­2013 nevykonávala žiadnu podnikateľskú\nčinnosť, ktorá by bola priamo súvisela s činnosťou dlžníka a bola nevyhnutnou súčasťou pre\ndosiahnutie účelu reštrukturalizácie dlžníka. Napriek uvedenému dňa 31. 05. 2014 bolo\nv Obchodnom registri SR zverejnené navýšenie základného imania spoločnosti WORLD\nPHARM s. r. o. zo sumy 5.000,­ EUR na 65.000,­ EUR. V reštrukturalizačnom spise sa\nnenachádzajú údaje, žeby správca následne po udelení súhlasu dlžníkovi žiadal\no preukázanie skutočnosti, či spoločnosť WORLD PHARM s. r. o. vstúpila do zmluvných\nvzťahov s odberateľmi dlžníka a akým spôsobom sa táto spoločnosť zúčastňuje na podnikaní\ndlžníka. Takéto navýšenie základného imania dcérskej spoločnosti nie je úkonom\nsmerujúcim k zhodnoteniu majetku dlžníka, alebo ktoré je nevyhnutné pre dosiahnutie účelu\nreštrukturalizácie.\nV reštrukturalizačnom konaní dlžníka bola uplatnená aj pohľadávka veriteľa KP\nServis automobilov s. r. o... v sume 3.070,83 EUR, ktorá predstavovala zostatok pohľadávky\nKB Servis automobilov s. r. o. voči dlžníkovi uplatnenej faktúrou č. 12/2013 zo dňa 27. 12.\n2013.\nUznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2 R 10/2013 zo dňa 06. 12. 2013\nbola povolená reštrukturalizácia KB Servis automobilov s. r. o., pričom za správcu bola\nustanovená správkyňa. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2 R 10/2013\nzo dňa 05. 06. 2014 bol na majetok KB Servis automobilov s. r. o. vyhlásený konkurz a tak\nsprávkyňa bola v čase povolenia reštrukturalizačného konania dlžníka dňa 14. 05. 2014\nsúčasne správkyňou v reštrukturalizačnom konaní veriteľa dlžníka. Pri zachovaní odbornej\n63\n\nstarostlivosti správkyne v reštrukturalizačnom konaní KB Servis automobilov s. r. o. tento\nmusel vedieť o existencii pohľadávky voči subjektu, voči dlžníkovi. Správkyňa poverenie\nna vypracovanie reštrukturalizačného posudku dlžníka prijala dňa 17. 03. 2014, čiže v čase\npo ustanovení za reštrukturalizačnú správkyňu veriteľa.\nPodľa ust. § 3 ods. 7 veta 2 Zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch správca je povinný\nodmietnuť poverenie na vypracovanie reštrukturalizačného posudku alebo požiadať\no odvolanie z funkcie v príslušnom konaní podľa osobitného predpisu vždy, ak to ustanovuje\ntento zákon.\nPodľa ust. § 4 ods. 3 Zákona č.. 8/2008 Z. z. o správcoch ak správca vykonáva\nsprávcovskú činnosť vo viacerých veciach, je vylúčený z výkonu správcovskej činnosti v tých\nveciach, v ktorých spoločné záujmy veriteľov v jednotlivých veciach môžu byť vo vzájomnom\nrozpore.\nZ vykonaného dokazovania a zo zistení, ktoré boli poskytnuté zo strany veriteľa,\nsprávkyne ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi v spise bolo nepochybne\npreukázané, že v tomto konaní o reštrukturalizácii rozhodovali veritelia právne\nspochybniteľných pohľadávok, ktorými neposkytli dlžníkovi žiadne reálne plnenie,\na v ktorých údajné právne dôvody možno považovať za odporovateľné úkony, resp.\nza neplatné. Funkciu správkyne dlžníka v reštrukturalizácii vykonáva osoba, ktorá\nvzhľadom na svoje pôsobenie ako správkyňa v reštrukturalizácii veriteľa dlžníka v takejto\nfunkcii vystupuje. Rôznym spôsobom pristupuje a vyhodnocuje prihlásené pohľadávky\nveriteľov a schvaľuje ich bez náležitého posúdenia.\nV konaní bolo preukázané, že veriteľ SZRB, ktorý poskytol dlžníkovi úver vo výške\n8.796.494,43 EUR bez príslušenstva bol popretý a tak je dôvodné predpokladať, že toto\nreštrukturalizačné konanie už nedokáže zabezpečiť rámec na ochranu spoločného záujmu\nveriteľov dlžníka, ktorých pohľadávky nemajú právny dôvod vzniku v právne pochybných\nvzťahoch s výrazným charakterom odporovnateľnosti, a keďže v reštrukturalizačnom konaní\nbola pripustená existencia pohľadávok pochybného pôvodu do konania a tým aj možného\nodčerpania väčšiny plnenia určeného pre nezabezpečených veriteľov dlžníka v prospech\nveriteľov\n\nprávne\n\nspochybniteľných\n\npohľadávok\n\nnemožno\n\npredpokladať,\n\nže\n\ntoto\n\nreštrukturalizačné konanie môže viesť k lepšiemu uspokojeniu pohľadávok skutočných\n64\n\nveriteľov dlžníka vrátane SZRB ako v prípade konkurzu, ktorý by bol vyhlásený na majetok\ndlžníka.\nDňa 23. 09. 2014 bolo doručené tunajšiemu súdu podanie veriteľa SZRB, kde veriteľ\nsa vyjadril k zápisnici z prejednania podnetu zo dňa 09. 09. 2014. Spolu s vyjadrením\nveriteľ SZRB doložil zmluvu po postúpení pohľadávok uzavretú medzi\na Dlžníkom, súhlas na ručiteľské vyhlásenie a vystavenie zmenky, súhlas správcu s právnym\núkonom dlžníka zo dňa 20. 05. 2014 a taktiež súhlas správcu s právnym úkonom dlžníka\nzo dňa 18. 06. 2014.\nPo oboznámení sa so stanoviskom správkyne tak, ako je zachytené v Zápisnici, bol\npostup správcu v procese preskúmavania pohľadávok v rozpore so zákonnou požiadavkou\nodbornej starostlivosti. Zo Zápisnice vyplýva, že správca sa naznačenými otázkami\nohľadom pravosti pohľadávok veriteľov\na\n\n,\n\nv celkovej výške 10.269.160,94,­ EUR žiadnym spôsobom nezaoberal\n\na uspokojil sa výlučne so skutočnosťou, že zo strany dlžníka došlo k uznaniu predmetných\nzáväzkov a to aj napriek tomu, že samotné uznanie záväzku má za následok len vznik\nvyvrátiteľnej domnienky o existencii záväzku v čase uznania, ktorá sa dá vyvrátiť práve\nnapríklad námietkou neplatnosti, čo musí byť správcovi ako osobe s právnickým vzdelaním\nznáme. Preskúmanie právnych dôvodov vzniku prihlásených pohľadávok z hľadiska ich\nplatnosti patrí podľa názoru SZRB medzi základné minimum, ktoré kladie zákon na výkon\nfunkcie správcu v tejto fáze reštrukturalizačného konania. Ide o postup, ktorý určite\nnepredstavuje postup nad rozsah kompetencií správcu, tak ako je v Zápisnici na viacerých\nmiestach správcom uvádzané, ale postup, ktorý zodpovedá zákonnému imperatívu postupu\nsprávcu s odbornou starostlivosťou bez ohľadu na to, či na tieto skutočností bolo alebo\nnebolo zo strany niektorého z prihlásených veriteľov poukázané.\nAko zo Zápisnice vyplýva, správca sa otázkou vystavenia ručiteľských vyhlásení\nzo strany dlžníka v rozpore s ustanovením § 196a Obchodného zákonníka nezaoberal\na dodatočne k uvedenému zaujal stanovisko, podľa ktorého sa predmetné ustanovenie\nna tieto právne vzťahy nevzťahuje a súhlasy dozornej rady dlžníka tak neboli potrebné.\nSZRB sa uvedené tvrdenie správcu javí ako právne problematické a zo strohého vyjadrenia\nnie je zrejmé, ako mohol správca dôjsť k v Zápisnici prezentovanému záveru.\n65\n\nZa stavu, keď právne dôvody vzniku prihlásených pohľadávok vo výške\n10.269.160,94, EUR nepovažovala správkyňa za potrebné preskúmavať aspoň ohľadom ich\nplatnosti. Správkyňa sa nezaoberala otázkou ani ich prípadnej odporovateľnosti,\nhoci vzťahy medzi dlžníkom a jemu spriaznenou osobou BIC TRADE s. r. o., na základe\nktorých malo dôjsť k vzniku pohľadávok vo výške 10.269.160,94,­ EUR, mali byť podrobené\ndetailnému rozboru už priamo v reštrukturalizačnom posudku dlžníka, ktorý vypracovala\nsprávkyňa.\nSprávkyňa uvedené v Zápisnici z 09. 09. 2014 ako otázku prípadnej odporovateľnosti\ntýchto právnych úkonov neozrejmila, len potvrdila, že peňažné prostriedky, ktoré mali byť\nposkytnuté spoločnosti BIC TRADE s. r. o. zo strany veriteľov\na\n\n,\n\n, a ktoré mal dlžník zabezpečiť ručiteľskými\n\nvyhláseniami, boli použité na zhodnotenie majetku osoby spriaznenej s dlžníkom\na to spoločnosti BIC TRADE s. r. o., pričom tento má byť údajne užívaný zo strany dlžníka.\nAk sa malo vykonať zhodnotenie majetku osoby spriaznenej s dlžníkom na „účet“ dlžníka,\nmožno ohľadom neúčinnosti predmetných právnych úkonov spochybňovať. Správkyňa\nvzťahy medzi dlžníkom a jemu spriaznenou osobou ani v takomto významnom objeme\nnepovažovala za nutné bližšie skúmať a po nepreskúmaní prihlásených pohľadávok\nz hľadiska platnosti právnych úkonov, ktoré mali predstavovať právne dôvody ich vzniku,\nneskúmal ani právne úkony dlžníka z hľadiska ich prípadnej odporovateľnosti.\nSprávkyňa preskúmavala tieto pohľadávky iba v rozsahu ich zaúčtovania,\nposkytnutia a použitia a žiadnym spôsobom sa nezaoberala otázkou ich právnej platnosti.\nZ dlžníkom predloženého znaleckého posudku č. 85/2014, z ktorého malo vyplývať\nzhodnotenie majetku spoločnosti BIC TRADE s. r. o. v dôsledku poskytnutých pôžičiek\nvyplýva, že zhodnotenie majetku spoločnosti BIC TRADE s. r. o. bolo vykonané v rokoch\n2004 až 2007, teda pred samotným deklarovaným poskytnutím pôžičiek zo strany veriteľov\n,\n\na\n\n.\n\nZ poznámok k účtovnej závierke spoločnosti BIC TRADE s. r. o. za rok 2013 vyplýva,\nže táto spoločnosť v svojom účtovníctve za roky 2012, 2013 neevidovala akékoľvek záväzky z\ntitulu dlhodobých pôžičiek, krátkodobých pôžičiek, krátkodobých finančných výpomocí.\nZ poznámok k účtovnej závierke dlžníka za rok 2012 vyplýva, že dlžník v svojom účtovníctve\n66\n\nza roky 2012, 2011 neevidoval akékoľvek podmienené záväzky z titulu ručení. Na tieto\nskutočnosti bola správkyňa upozornená v podnete na popretie pohľadávok veriteľov\n,\n\na\n\n.\n\nVeriteľ SZRB poukazovala na rozdielnosti v procese preskúmavania jednotlivých\nprihlásených pohľadávok. Pohľadávka\n\nvoči dlžníkovi vo výške 7.000.000,\n\nEUR predstavuje odplatu za postúpenie pohľadávky p.\n\nvoči spoločnosti\n\nBIC TRADE s. r. o. na dlžníka podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31. 3. 2014.\nOdplata vo výške 7 000 000,­ EUR mala byť p.\n\nzaplatená v zmysle\n\nZmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31. 3. 2014 do 31. 12. 2027. V zmysle záverov\nsprávkyne, ktorými odôvodnila popretie pohľadávok SZRB, tak mala byť táto pohľadávka\nveriteľa zo strany Správcu aj z tohto dôvodu popretá.\nSZRB zotrváva na stanovisku, že zo strany správkyne boli schvaľované právne úkony\ndlžníka v rozpore s § 114 ods. 2 ZKR a bez ich náležitého posúdenia zo strany správcu\ns odbornou starostlivosťou.\nVo veci odsúhlasenia navýšenia základného imania spoločnosti WORLD PHARM,\ns. r. o. o sumu 60.000,­ EUR zo strany dlžníka, je zrejmý rozpor medzi dôvodmi\nodsúhlasenia tohto úkonu zo strany správkyne uvedenými v podaní zo dňa 20. 05. 2014\na v Zápisnici uvedenými dôvodmi v reakcii na podanie SZRB zo dňa 22. 08. 2014.\nSprávkyňa žiadnym spôsobom relevantne nevyvrátila skutočnosti uvedené SZRB\nv podaní zo dňa 22. 08. 2014, teda že nejde o právny úkon nevyhnutný pre dosiahnutie\núčelu reštrukturalizácie dlžníka a že k jeho odsúhlaseniu zo strany správkyne došlo bez jeho\nnáležitého posúdenia v zmysle § 114 ods. 2 ZKR resp. že sa správkyňa touto zákonnou\npodmienkou pri odsúhlasovaní tohto právneho úkonu dlžníka vôbec nezaoberala.\nSprávkyňa v Zápisnici neuviedla relevantným spôsobom uviesť, akú činnosť táto spoločnosť\npre Dlžníka vykonáva a prečo je navýšenie základného imania spoločnosti WORLD\nPHARM s. r. o. nevyhnutné pre dosiahnutie účelu reštrukturalizácie dlžníka. Správkyňa\nneuviedla, do akých právnych vzťahov spoločnosť WORLD PHARM s. r. o. namiesto dlžníka\nvstupuje. Pričom bola povinná túto skutočnosť konajúcemu súdu preukázať.\n\n67\n\nVzhľadom na citované ustanovenia ako aj zistený skutkový stav okresný súd\npovažoval za potrebné rozhodnúť tak, ako je vo výroku tohto uznesenia uvedené a vyhlásil\nkonkurz na majetok úpadcu.»\nProti napadnutému uzneseniu okresného súdu podali odvolanie sťažovateľ 1 a tiež\nsťažovateľka 4 a sťažovateľka 5. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)\nako odvolací súd uznesením sp. zn. 43 CoKR 39/2014 z 13. novembra 2014 odvolanie\nsťažovateľa 1, odvolanie dlžníka (sťažovateľky 5) a aj odvolanie reštrukturalizačnej\nsprávkyne (sťažovateľky 4) odmietol ako procesne neprípustné.\nO návrhu SZRB na odvolanie reštrukturalizačnej správkyne rozhodol okresný súd\nuznesením sp. zn. 1 R 5/2014 zo 17. októbra 2014 tak, že ho zamietol vzhľadom\nna skutočnosť, že „v danej veci bol vyhlásený konkurz a ustanovený správca konkurznej\npodstaty súd má za to, že je na mieste návrh na odvolanie správkyne v reštrukturalizácii...\nzamietnuť, nakoľko citovaným uznesením tunajšieho súdu bolo v návrhu veriteľa Slovenskej\nzáručnej a rozvojovej banky, a. s. vyhovené“.\nRovnako postupoval okresný súd aj vo veci návrhu SZRB, ktorým sa domáhal\nnariadenia predbežného opatrenia (návrh doručený okresnému súdu 3. októbra 2014), ktorý\nuznesením sp. zn. 1 R 5/2014 zo 17. októbra 2014 zamietol s odôvodnením, že „keďže\nrozhodnutie tunajšieho okresného súdu o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu... bol\nsplnený účel, ktorý sledoval návrh na vyhlásenie predbežného opatrenia súd rozhodol tak,\nže návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol“.\nSťažovatelia tvrdia, že kľúčové pochybenia okresného súdu obsiahnuté v napadnutom\nuznesení spočívajú najmä v tom, že:\n„­ nezohľadňuje podania a argumentáciu účastníkov konania a Správcu, ktoré boli\nvoči súdu urobené riadne, včas a v zákonom predpísanej forme,\n­ nedáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\n68\n\n­ je arbitrárne, svojvoľné, vnútorne nekonzistentné a nelogické v časti odôvodnenia\nzáverov, o ktoré je opreté,\n­ obsahuje svojvoľnú aplikáciu a výklad ZKR, pretože sa odchýlil od znení\npríslušných ustanovení ZKR spôsobom, ktorý zásadne poprel ich účel a význam,\n­ je svojimi právnymi účinkami zjavne neprimerané k dôvodom, ktoré viedli k jeho\nprijatiu.“\nÚstavný súd opakovane pripomína svoj ustálený právny názor, v zmysle ktorého\nzásadne nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecných súdov,\nktoré viedli k rozhodnutiu vo veci samej alebo k inému súdnemu rozhodnutiu, ktorým končí\nkonanie pred nimi. Tento prístup je dôsledkom toho, že všeobecné súdy vychádzajú pri\nprerokúvaní a rozhodovaní vecí patriacich do ich právomoci zo zákonnej úpravy a z vlastnej\ninterpretácie zákonov a podzákonných úprav. Ústavný súd je však oprávnený a povinný\nposúdiť neústavnosť konania a rozhodovania všeobecných súdov vo veciach, v ktorých niet\niného, nadriadeného alebo opravného súdu, ktorý by chránil základné právo účastníka\nkonania pred súdom nižšieho stupňa (IV. ÚS 1/02, IV. ÚS 156/03). V súlade s uvedeným\nprávnym názorom ústavný súd postupoval aj vo veci sťažovateľov.\nPrávomoc súdov rozhodovať v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní možno\nvyvodiť z čl. 142 ods. 1 ústavy. Ústava prostredníctvom blanketovej normy obsiahnutej\nv čl. 143 ods. 2 odkazuje na zákon, ktorý okrem iného podrobne upraví pôsobnosť súdov\na konanie pred nimi. Za zákon vydaný na základe blanketovej normy obsiahnutej v čl. 143\nods. 2 ústavy nepochybne možno považovať aj zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý\nv rámci tretej časti nazvanej „Reštrukturalizácia“ upravuje v jej piatej hlave aj ingerenciu\nvšeobecných súdov v procese reštrukturalizácie, a to formou dohľadu súdu nad činnosťou\ndlžníka,\n\nsprávcu\n\na veriteľských\n\norgánov\n\n(§\n\n131\n\nods.\n\n1\n\nzákona\n\no konkurze\n\na reštrukturalizácii) a v taxatívne vymenovaných prípadoch ex offo aj rozhodnutím\no zastavení reštrukturalizačného konania, o začatí konkurzného konania a o vyhlásení\nkonkurzu (§ 131 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii).\n\n69\n\nV posudzovanej veci okresný súd najprv na návrh sťažovateľa 1 (ako veriteľa\ndlžníka) po zistení, že sú splnené zákonné podmienky, uznesením sp. zn. 1 R 5/2014\nzo 6. mája 2014 povolil reštrukturalizáciu dlžníka. Následne však okresný súd jedným\nuznesením sp. zn. 1 R 5/2014 z 10. októbra 2014 zastavil reštrukturalizačné konanie vedené\nproti dlžníkovi, začal konkurzné konanie a vyhlásil konkurz na majetok dlžníka. Išlo\no postup a rozhodnutie, ktoré korešponduje s § 131 ods. 2 zákona o konkurze\na reštrukturalizácii, keďže v jeho zmysle môže príslušný reštrukturalizačný súd zastaviť\nreštrukturalizačné konanie aj bez návrhu, začať konkurzné konanie a vyhlásiť konkurz na\nmajetok dlžníka, ak nastane niektorá z týchto hypotéz:\na) správca opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom,\nb) správca nesplnil svoju povinnosť požiadať súd o vyhlásenie konkurzu,\nc) správca riadne nezvolal schôdzu veriteľov,\nd) schôdza veriteľov nebola uznášaniaschopná alebo nezvolila veriteľský výbor alebo\nna návrh veriteľa oprávneného hlasovať sa uzniesla, aby súd vyhlásil konkurz,\ne) záverečný návrh plánu nebol predkladateľom plánu predložený na predbežné\nschválenie veriteľskému výboru v zákonnej lehote,\nf) veriteľský výbor predložený návrh plánu v zákonnej lehote neschválil alebo\npredložený návrh plánu zamietol,\ng) správca riadne nezvolal schôdzu, ktorá má rozhodnúť o schválení plánu,\nh) za prijatie plánu na schôdzi, ktorá má rozhodnúť o schválení plánu, nehlasovala\nnadpolovičná väčšina skupín alebo prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou všetkých\nhlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok,\ni) predkladateľ plánu v zákonnej lehote nepodal na súde návrh na potvrdenie plánu\nsúdom.\nV konkrétnych\n\nokolnostiach\n\nposudzovanej\n\nveci\n\nokresný\n\nsúd\n\nzastavenie\n\nreštrukturalizácie a vyhlásenie konkurzu podľa § 131 ods. 2 písm. a) zákona o konkurze\na reštrukturalizácii založil na svojom zistení, že „v tomto konaní o reštrukturalizácii\nrozhodovali veritelia právne spochybniteľných pohľadávok, ktorými neposkytli dlžníkovi\nžiadne reálne plnenie a v ktorých údajné právne dôvody možno považovať za odporovateľné\n70\n\núkony, resp. za neplatné. Funkciu správkyne dlžníka v reštrukturalizácii vykonáva osoba,\nktorá vzhľadom na svoje pôsobenie ako správkyňa v reštrukturalizácii veriteľa dlžníka\nv takejto funkcii vystupuje. Rôznym spôsobom pristupuje a vyhodnocuje prihlásené\npohľadávky veriteľov a schvaľuje ich bez náležitého posúdenia.“.\nZ odôvodnenia napadnutého uznesenia sp. zn. 1 R 5/2014 z 10. októbra 2014 možno\nvyvodiť, že okresný súd dospel k záveru, že reštrukturalizačná správkyňa závažným\nspôsobom porušila svoje základné povinnosti konať pri výkone svojej funkcie s osobitnou\nstarostlivosťou [čo je v zmysle § 131 ods. 2 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii\ndôvodom pre obligatórnu konverziu reštrukturalizácie na konkurz], na základe svojich\nzistení, podľa ktorých mala reštrukturalizačná správkyňa nerovnako pristupovať k podnetom\nna popieranie pohľadávok jednotlivými veriteľmi, a tiež tým, že sa nezaoberala\npodrobnejším skúmaním platnosti a odporovateľnosti právnych úkonov dlžníka vo vzťahu\nk spriaznenej osobe.\nÚlohou ústavného súdu bolo posúdiť, či okresný súd preskúmal uvedené otázky\nústavne udržateľným spôsobom, teda vyhodnotiť, či okresný súd svoj právny názor\ndostatočne, a teda ústavne akceptovateľným spôsobom odôvodnil a či ho nemožno\npovažovať za arbitrárny.\nPodľa § 131 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii súd počas\nreštrukturalizácie dohliada nad činnosťou dlžníka, správcu a veriteľských orgánov. Súd je\noprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu reštrukturalizácie,\nktoré je správca povinný v určenej lehote poskytnúť.\nJednou z dôležitých úloh správcu v procese reštrukturalizácie je zisťovanie\na popieranie prihlásených pohľadávok, ktoré je upravené v § 124 zákona o konkurze\na reštrukturalizácii. Právo preskúmavať a popierať prihlásené pohľadávky má len správca.\nSamotný dlžník ani veriteľ toto právo nemá, má len právo v zmysle § 124 ods. 3 zákona\no konkurze a reštrukturalizácii podať správcovi podnet, aby prihlásenú pohľadávku poprel.\n71\n\nSprávca je povinný každý podnet s odbornou starostlivosťou vyhodnotiť a po vyhodnotení\npodnetu písomne informovať toho, kto podnet podal, ako podnet vybavil.\nV procese popierania správca každú prihlásenú pohľadávku s odbornou\nstarostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka, so zoznamom záväzkov\ndlžníka, ktorý bol vyhotovený pri podaní návrhu na reštrukturalizáciu, prihliada\naj na samotné vyjadrenie dlžníka a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Úlohou správcu\nje s odbornou starostlivosťou posúdiť právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie\nzabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva prihlásenej pohľadávky\na v prípade, že vyhodnotí niektorú z už uvedených skutočností ako spornú, je povinný ju\npoprieť.\nZákonná povinnosť správcu poprieť spornú pohľadávku ustanovená v § 124 ods. 1\nzákona o konkurze a reštrukturalizácii je dôsledkom skutočnosti, že nepopretie spornej\npohľadávky nemožno v rámci reštrukturalizačného konania nijakým spôsobom zhojiť,\npričom takáto pohľadávka by musela byť zaradená do reštrukturalizačného plánu a v prípade\npotvrdenia schváleného plánu súdom následne uspokojená v rozsahu ustanovenom\npotvrdeným a schváleným reštrukturalizačným plánom.\nV zmysle § 124 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa veriteľ popretej\npohľadávky môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou\nna súde voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku,\nzabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej\npohľadávky, pričom veriteľ sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške. O určení\npohľadávky rozhoduje reštrukturalizačný súd,\n\npretože ide o konanie vyvolané\n\nreštrukturalizáciou. Konanie o určení popretej pohľadávky je samostatným súdnym\nkonaním, v ktorom sa osobitné procesné ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii\nnepoužijú (§ 196 a nasl.). Ide o typicky sporové konanie, v ktorom sa vo veci rozhoduje\nrozsudkom a konanie sa vedie podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Žaloba\n\n72\n\no určenie popretej pohľadávky má povahu určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem ale\nnetreba preukazovať, pretože právo podať žalobu vyplýva priamo zo zákona.\nÚčelom incidenčného konania je, aby o oprávnenosti sporného nároku rozhodoval\nsúd, a nie správca. V súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(napr. rozhodnutie 1 Obo 136/2007 z 18. decembra 2007) predmetom incidenčného konania\nje zistenie, či pohľadávka pre účely zaradenia do zoznamu prihlásených pohľadávok je\noprávnená alebo sporná, a to na účely neskoršieho uspokojenia veriteľov dlžníka. Súčasťou\nprávneho posúdenia veci súdom v spore o pravosť, výšku alebo poradie prihlásenej\na správcom popretej pohľadávky musí byť vždy záver o splnení predpokladov, za ktorých sa\nsúd môže dôvodnosťou nároku uplatneného tzv. incidenčnou žalobou vôbec zaoberať.\nSprávca má povinnosť konať s odbornou starostlivosťou nielen pri preskúmavaní\na popieraní prihlásených pohľadávok, ale počas celého reštrukturalizačného konania. Pojem\nkonanie s odbornou starostlivosťou definuje zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 7 ako\nkonanie so starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu konajúcej osoby po\nzohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej\nkonanie. Na výkon funkcie správcu sa vyžaduje zloženie skúšky z ekonomickej aj právnej\noblasti, preto sa predpokladá, že správca je odborne spôsobilý vyhodnotiť a posúdiť nielen\nekonomické a účtovné informácie, ale aj právne posúdiť právny dôvod, vymáhateľnosť\npohľadávky, existenciu a rozsah zabezpečovacieho práva.\nZákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov však jednoznačne ukladá správcovi povinnosť vykonávať správcovskú\nčinnosť čestne, zodpovedne, svedomito, s odbornou starostlivosťou a s využitím všetkých\nsvojich skúseností a odborných vedomostí. Správca tiež zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí\nv súvislosti s výkonom správcovskej činnosti.\nZo skutočností uvedených v sťažnostiach sťažovateľov a z ich príloh vyplýva, že\nSZRB ako veriteľka uplatnila v reštrukturalizačnom konaní vedenom okresným súdom\n73\n\npod sp. zn. 1 R 5/2014 zabezpečené pohľadávky v celkovej výške 8 957 288,64 €, ktoré\nsprávca poprel. SZRB s týmto záverom nesúhlasila a prostredníctvom viacerých právnych\nnástrojov (podnet na vykonanie dohľadu, podnet na zastavenie reštrukturalizácie\na vyhlásenie konkurzu, návrh na odvolanie správcu, na vydanie predbežného opatrenia) sa\nusilovala uvedený právny stav zvrátiť. V zákonom ustanovenej lehote SZRB taktiež podala\nokresnému súdu žaloby o určenie pravosti pohľadávok. Konania o týchto žalobách sú\nvedené okresným súdom pod sp. zn. 60 Cbi 13/2014, 60 Cbi 14/2014, 26 Cbi 16/2014\na 27 Cbi 14/2014. Z vyžiadaných spisov okresného súdu ústavný súd zistil, že v žiadnom\nz uvedených incidenčných konaní okresný súd do zastavenia reštrukturalizačného konania\na vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka nerozhodol v merite veci, a ak v jednom z týchto\nincidenčných konaní (sp. zn. 26 Cbi 16/2014) okresný súd konanie zastavil (uznesením\nzo 16. decembra 2014), postupoval tak ex offo podľa § 124 ods. 9 zákona o konkurze\na reštrukturalizácii z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka.\nSťažovatelia poukazujú na to, že k spornej skutočnosti (oprávnenosť pohľadávok\nSZRB), ktorá má byť predmetom dokazovania v incidenčných konaniach, sa prejudiciálne\nvyjadrila „vybavujúca“ sudkyňa v reštrukturalizačnom konaní s tým, že relevantné poznatky\nv tejto veci získala iným spôsobom ako dokazovaním vykonaným v incidenčnom konaní.\nNapriek argumentácii okresného súdu (uvedeného len v jeho vyjadrení k ústavným\nsťažnostiam z 10. apríla 2015), že pokiaľ sa v posudzovanej veci aj zaoberal povahou\npohľadávok jednotlivých veriteľov, nerozhodol o ich oprávnenosti, resp. neoprávnenosti\nzáväzne, je nepochybné, že práve toto prejudiciálne posúdenie uvedených pohľadávok\nv reštrukturalizačnom konaní celkom zjavne viedlo k právnemu záveru súdu, podľa ktorého\ndošlo k závažnému porušeniu povinností správcu pri vykonávaní jeho činnosti, ktorého\ndôsledkom bolo napadnuté uznesenie o zastavení reštrukturalizačného konania a vyhlásení\nkonkurzu. Za týchto okolností vyznieva uvedená obranná argumentácia okresného súdu\nformalisticky a alibisticky, pritom zjavne nezohľadňuje konkrétne okolnosti posudzovanej\nveci a predovšetkým právne dôsledky, ktoré postup okresného súdu vyvolal.\n\n74\n\nV naznačených súvislostiach ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru\ntýkajúcu sa požiadavky ústavne konformnej interpretácie právnych predpisov, podľa ktorej\nako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva sťažovateľov) hodnotí aj také\nrozhodnutia všeobecných súdov, v ktorých boli zákony, prípadne podzákonné právne\núpravy interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti v dôsledku\nnapr. prílišného formalizmu (IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 69/2012, IV. 92/2012, I. ÚS 26/2010,\nIII. ÚS 163/2011). Ústavný súd vo svojej judikatúre už tiež viackrát vyslovil, že k výkladu\nprávnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona,\na to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa\nzmyslu a účelu zákona (IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010). Uvedené\ninterpretačné východiská je podľa názoru ústavného súdu žiaduce uplatniť aj pri aplikácii\na výklade ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii o porušení povinností správcu\nv reštrukturalizácii konať s odbornou starostlivosťou.\nÚstavný súd nemá dôvod spochybňovať a ani nespochybňuje zákonom ustanovenú\nmožnosť súdu zastaviť reštrukturalizačné konanie a vyhlásiť konkurz podľa § 131 ods. 2\npísm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak zistí, že správca opakovane alebo\nzávažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom. Z odôvodnenia napadnutého\nuznesenia o zastavení reštrukturalizačného konania a vyhlásení konkurzu na majetok\ndlžníka však vyplýva, že okresný súd len konštatoval, že „v konaní bolo preukázané, že\nveriteľ SZRB, ktorý poskytol dlžníkovi úver vo výške 8.796.494,43 EUR bez príslušenstva\nbol popretý“, pritom sa vôbec nezaoberal tým, že o oprávnenosti správcom popretých\npohľadávok SZRB sa bude rozhodovať v iných konaniach (incidenčných), v ktorých ešte\nnebolo právoplatne rozhodnuté vo veci samej. Napriek tomu okresný súd v napadnutom\nuznesení už „dôvodne predpokladal, že toto reštrukturalizačné konanie už nedokáže\nzabezpečiť rámec na ochranu spoločného záujmu veriteľov dlžníka, ktorých pohľadávky\nnemajú právny dôvod vzniku v právne pochybných vzťahoch s výrazným charakterom\nodporovateľnosti“. Za uvedených okolností [aj s prihliadnutím na aplikovateľnú judikatúru,\npodľa ktorej konkurzný súd nie je oprávnený preskúmať prihlásené pohľadávky pri výkone\ndohliadacej činnosti (Sj 62/2002, uznesenie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 1 Ko 363/1999\n75\n\nz 10. januára 2000)] vyznieva záver okresného súdu arbitrárne o to viac, že ho vedome\nformuloval mimo rámca procesného dokazovania v incidenčných konaniach, a to napriek\ntomu, že musel mať vedomosť o tom, že ide o skutočnosti, ktoré zjavne budú (majú byť)\npredmetom dokazovania v incidenčných konaniach. Za týchto okolností záver okresného\nsúdu o tom, že „postup správkyne pri preskúmavaní pohľadávok nenapĺňa zákonnú\npožiadavku pre postup s odbornou starostlivosťou a môže mať za následok podstatné\nohrozenie spoločných záujmov veriteľov dlžníka na dosiahnutí čo možno najvyššej miery\nuspokojenia\n\nich\n\nuplatnených\n\nnárokov“,\n\nvyslovený\n\nbez\n\ntoho,\n\naby\n\nsa\n\nústavne\n\nakceptovateľným spôsobom vysporiadal s relevantnými skutkovými okolnosťami, považuje\nústavný súd minimálne za predčasný a ústavne spochybniteľný.\nV konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci je nevyhnutné brať do úvahy\naj rešpektovanie ústavnej zásady zákonného sudcu v podmienkach reštrukturalizačného\nkonania o to viac, že sťažovatelia namietajú explicitne aj porušenie základného práva\nna zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína\nsvoj právny názor, podľa ktorého je porušenie základného práva nebyť odňatý svojmu\nzákonnému\n\nsudcovi\n\nspravidla\n\nrelevantné\n\nvo\n\nvzťahu\n\nk\n\nposudzovaniu\n\nústavnej\n\nakceptovateľnosti meritórneho rozhodnutia (III. ÚS 390/2010), a konštatuje, že napadnuté\nuznesenie okresného súdu má z hľadiska svojich právnych účinkov nepochybne meritórny\ncharakter a je v zásade konečné (ak neberieme do úvahy možnosti vyplývajúce z oprávnenia\ndotknutých účastníkov konania podať sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, pozn.).\nV konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci ústavný súd považuje za osobitne\nvýznamnú aj námietku sťažovateľov, že okresný súd sa v napadnutom uznesení, ktoré\nje primárne založené na závere o porušení povinností sťažovateľky 4  reštrukturalizačnej\nsprávkyne, nezaoberal jej zásadným a pre rozhodovanie nepochybne relevantným\nvyjadrením z 27. septembra 2014, ktoré bolo okresnému súdu doručené 30. septembra 2014.\nOznačené vyjadrenie reštrukturalizačnej správkyne okresný súd nepremietol ani\ndo odôvodnenia napadnutého uznesenia, hoci si musel byť vedomý toho, že v ňom\n\n76\n\nobsiahnuté skutočnosti by mohli podstatným spôsobom ovplyvniť jeho záver o tom, že\nsprávkyňa si neplnila svoje povinnosti s požadovanou odbornou starostlivosťou, ktorý je\nesenciálnym základom pre rozhodnutie podľa § 131 ods. ods. 2 písm. a) zákona o konkurze\na reštrukturalizácii, t. j. rozhodnutie o zastavení reštrukturalizačného konania, začatí\nkonkurzného konanie a vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, založené na zistení, že\n„správca opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom“.\nZ obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu ústavný súd zistil, že\nokresný súd pri posudzovaní skutkových okolností daného prípadu zjavne prevzal skutkový\nzáver reštrukturalizačnej správkyne vyplývajúci len zo „Zápisnice z prejednania podnetu\nveriteľa SZRB na vykonanie dohľadu a návrh na zastavenie reštrukturalizačného konania\na vyhlásenie konkurzu v konaní 1 R 5/2014 zo dňa 09. 09. 2014“ [ďalej len „zápisnica“\n(„... po oboznámení sa so stanoviskom správkyne tak, ako je zachytené v Zápisnici...“,\n„... ako zo Zápisnice vyplýva...“, „... správkyňa uvedené v Zápisnici z 09. 09. 2014...“)],\nhoci súčasťou súdneho spisu je aj rozsiahle písomné vyjadrenie sťažovateľky 4 k podnetu na\nvykonanie dohľadu a zastavenie reštrukturalizačného konania a vyhlásenie konkurzu\nz 27. septembra 2014, doručené okresnému súd 30. septembra 2014, v ktorom sa okrem\niného uvádza:\n„... dňa 25. 08. 2014 bol na Okresný súd v Banskej Bystrici doručený podnet veriteľa\nSlovenská záručná a rozvojová banka, a. s..., ktorým sa domáhala zastavenia\nreštrukturalizačného konania a vyhlásenia konkurzu vo veci povolenej reštrukturalizácie\nKúpele Brusno, a. s... vedenej na... pod sp. zn. 1 R/5/2014.\nNa základe tejto skutočnosti som sa dňa 09. 09. 2014 dostavila na Okresný súd\nBanská Bystrica... za účelom podania vysvetlenia k doručenému podnetu, na základe čoho\nSúd moje vyjadrenie zaznamenal do Zápisnice z prejednania podnetu veriteľa zo dňa\n09. 09. 2014.\nDňa 23. 09. 2014 bolo na Súd doručené ďalšie vyjadrenie zo strany SZRB, ktorého\nobsahom sú znova opakované skutočnosti z podnetu zo dňa 25. 08. 2014, na základe\nktorého som dospela k záveru, že svoje vyjadrenie predložím Súdu písomne, a to tak, že sa\nvyjadrím ku každému bodu jednotlivo v nasledovnom texte...“ Následne sa sťažovateľka 4 vo\n77\n\nsvojom vyjadrení podrobne vyjadruje k procesu preskúmania pohľadávok, k otázke popretia\npohľadávky SZRB a nepopretia pohľadávok ostatných veriteľov, k údajným pochybeniam\npri vedení schôdze veriteľov, pri schvaľovaní právnych úkonov dlžníka, k otázke vylúčenia\nsprávcu, pričom v jeho záverečnej časti uvádza, že „nakoľko nedošlo k obmedzeniu, príp.\nporušeniu práv veriteľov a iných zainteresovaných strán mám za to, že vyhlásením konkurzu\nna majetok Dlžníka by práve postupom Súdu v nadväznosti na účelové podnety SZRB mohlo\ndôjsť k poškodeniu veriteľov a iných zainteresovaných strán.\nZároveň dávam Súdu do pozornosti, že v postavení reštrukturalizačného správcu\ndlžníka Kúpele Brusno, a. s. som v každom prípade postupovala v súlade so zákonom a že\nk žiadnemu porušeniu mojich zákonných povinností nedošlo...“.\nZo súdneho spisu možno vyvodiť, že okresný súd pri preskúmavaní návrhu veriteľa\nSZRB\n\nz\n\n25.\n\naugusta\n\n2014 na\n\nvykonanie\n\ndohľadu a\n\nnávrhu\n\nna zastavenie\n\nreštrukturalizačného konania a vyhlásenie konkurzu postupoval jednostranne, keď obmedzil\nsvoje skúmanie iba na určitú písomnosť (zápisnica z 9. septembra 2014) a tiež ďalšie\npísomnosti na jej podporu (doplnenie podania veriteľa SZRB z 21. septembra 2014,\ndoručené okresnému súdu 23. septembra 2014, ako aj jeho podania doručeného 3. októbra\n2014), pričom nezohľadnil iné relevantné písomnosti obsiahnuté v spise (predovšetkým\nvyjadrenie reštrukturalizačnej správkyne z 27. septembra 2014), na ktoré sťažovatelia\npoukazujú. Za týchto okolností nemôže odôvodnenie napadnutého uznesenia vyznieť\npresvedčivo, naopak, možno ho hodnotiť ako prejav formalistickej aplikácie § 131 ods. 2\npísm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá popiera účel a význam\nreštrukturalizačného konania spočívajúci v spoločnom záujme veriteľov oproti konkurzu,\nktorý tento spoločný záujem popiera.\nV súvislosti s kritikou postupu okresného súdu v posudzovanej veci ústavný súd\npoukazuje aj na § 154 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (v znení účinnom do 29. apríla\n2015), ktorý je označený nadpisom „Zamietnutie plánu súdom“ (reštrukturalizačného plánu,\npozn.).\n\n78\n\nPodľa § 154 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v relevantnom znení súd\nuznesením zamietne plán, ak\na) boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach\nplánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa\nplánu, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu,\nb) prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných\nvýhod niektorému účastníkovi plánu,\nc) plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo dlžníkom; to neplatí, ak súd\nnahradil ich súhlas svojím rozhodnutím,\nd) plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov.\nPodľa § 154 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii uznesenie o zamietnutí\nplánu súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu sa môže do 15 dní\nod jeho zverejnenia v Obchodnom vestníku odvolať predkladateľ plánu. O odvolaní\nrozhodne odvolací súd najneskôr do 30 dní od predloženia veci.\nPodľa § 154 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii len čo uznesenie\no zamietnutí\n\nplánu\n\nnadobudne\n\nprávoplatnosť,\n\nsúd\n\njedným\n\nuznesením\n\nzastaví\n\nreštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz.\nV uznesení súd ustanoví správcu postupom podľa § 40 ods. 1. Uznesenie súd bezodkladne\nzverejní v Obchodnom vestníku. Zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku zanikajú\núčinky začatia reštrukturalizačného konania, funkcia veriteľského výboru a funkcia správcu.\nUznesenie súd doručí dlžníkovi a správcovi, ktorého v uznesení ustanovil.\nV konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci okresný súd nepochybne mohol\npostupovať podľa § 154 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pričom právne dôsledky\ntakéhoto postupu by boli, resp. mohli byť po prípadnom neúspešnom uplatnení opravného\nprostriedku podľa § 154 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii totožné. Ústavný súd\nv uvedených súvislostiach zastáva názor, že okresný súd pochybil a nepostupoval ústavne\nudržateľným spôsobom,\n\nak neodôvodnil,\n79\n\nprečo neaplikoval zákon o konkurze\n\na reštrukturalizácii spôsobom predpokladaným v § 154 tohto zákona. Na podporu tohto\nzáveru ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že okresný súd na základe svojho právneho\nzáveru, že „... v reštrukturalizačnom konaní bola pripustená existencia pohľadávok\npochybného dôvodu do konania a tým aj možného odčerpania väčšiny plnenia určeného\npre nezabezpečených veriteľov dlžníka v prospech veriteľov právne spochybniteľných\npohľadávok“, konštatoval, že „nemožno predpokladať, že toto reštrukturalizačné konanie\nmôže viesť k lepšiemu uspokojeniu pohľadávok skutočných veriteľov dlžníka vrátane SZRB\nako v prípade konkurzu, ktorý by bol vyhlásený na majetok dlžníka“. Citovaný právny záver\nokresný súd formuloval aj napriek tomu, že sa vôbec nezaoberal predloženým\nreštrukturalizačným plánom dlžníka. Je pritom nesporné, že uvedené okolnosti a závery, ku\nktorým okresný súd dospel, tvoria skutkovú podstatu § 154 ods. 1 písm. a), b) a d) zákona\no konkurze a reštrukturalizácii a sú zákonnou prekážkou potvrdenia reštrukturalizačného\nplánu súdom. Takýmto postupom sa prejavuje súdna kontrola postupu veriteľov, dlžníka,\nsprávcu, prípadne iných osôb, ak sú účastníkmi plánu.\nZo zistení ústavného súdu však vyplýva, že napriek tomu, že už 8. októbra 2014 (teda\ndva dni pred vydaním napadnutého uznesenia o zastavení reštrukturalizácie a vyhlásení\nkonkurzu) sťažovateľka 4 v súlade s § 151 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii\ndoručila okresnému súdu návrh na potvrdenie reštrukturalizačného plánu dlžníka\nschváleného schvaľovacou schôdzou 7. októbra 2014, okresný súd prekvapivo zastavil\nreštrukturalizačné konanie a vyhlásil konkurz bez toho, aby vôbec skúmal predložený\nreštrukturalizačný plán, hoci jeho podstatná argumentácia sústredená v odôvodnení\nnapadnutého uznesenia by bola v prípade, ak sa preukáže jej opodstatnenosť, právnym\ntitulom, ktorý zákon predpokladá pre zamietnutie plánu súdom podľa § 154 ods. 1 zákona\no konkurze a reštrukturalizácii. Tým, že okresný súd bez relevantného odôvodnenia uplatnil\npri\n\nsvojom\n\nrozhodovaní\n\npostup\n\npodľa\n\n§\n\n131\n\nzákona\n\no konkurze\n\na reštrukturalizácii, rozhodol o zastavení reštrukturalizácie podľa § 131 ods. 2 písm. a) tohto\nzákona a nerozhodol o zamietnutí reštrukturalizačného plánu podľa § 154 ods. 1 zákona\no konkurze a reštrukturalizácii, hoci z okolností posudzovanej veci vyplýva, že tak\nrozhodnúť mohol, musel si byť vedomý toho, že tým odňal predkladateľovi plánu\n80\n\n(sťažovateľovi 1, pozn.) právo podať odvolanie proti svojmu rozhodnutiu. Aj preto vyznieva\nnapadnuté uznesenie, resp. závery, ku ktorým v ňom okresný súd dospel, nepresvedčivo\na jednostranne na ujmu sťažovateľov.\nSumarizujúc svoje výhrady proti napadnutému uzneseniu okresného súdu a postupu,\nktorý predchádzal jeho vydaniu, ústavný súd opakovane uvádza, že za najzávažnejšie z nich\npovažuje\n­ skutočnosť, že okresný súd sa bez dokazovania právne relevantným spôsobom\nvyjadril v odôvodnení napadnutého uznesenia k oprávnenosti pohľadávok SZRB, hoci si\nmusel byť vedomý toho, že vyslovenie relevantného právneho záveru o týchto\npohľadávkach nepatrí do jeho právomoci, ale právomoci incidenčného súdu v už\nprebiehajúcich incidenčných konaniach,\n­ skutočnosť, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého uznesenia vôbec\nnevysporiadal so zásadným a pre jeho rozhodovanie nepochybne relevantným vyjadrením\nreštrukturalizačnej správkyne z 27. septembra 2014,\n­ skutočnosť,\n\nže\n\nbez\n\nrelevantného\n\nodôvodnenia\n\nrozhodol\n\no zastavení\n\nreštrukturalizácie podľa § 131 ods. 2 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii\na nerozhodol podľa § 154 ods. 1 tohto zákona o zamietnutí reštrukturalizačného plánu, hoci\nsi musel byť vedomý toho, že takto zvoleným postupom pri rozhodovaní zbavuje\npredkladateľa reštrukturalizačného plánu oprávnenia podať proti jeho rozhodnutiu\nodvolanie.\nAj keď ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne\npoňatie právneho štátu (pozri napr. IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07, I. ÚS 82/07),\nnemôže rezignovať na svoju funkciu súdneho orgánu ochrany ústavnosti, a preto nemôže\nprehliadať závažné procesné pochybenia, ku ktorým dôjde v postupe a rozhodovaní\npríslušných orgánov verejnej moci, ktoré intenzitou svojich dôsledkov zasahujú do podstaty\nzákladných práv.\n\n81\n\nNa základe dosiaľ uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd svojím\nuznesením sp. zn. 1 R 5/2014 z 10. októbra 2014 a postupom, ktorý predchádzal jeho\nvydaniu, porušil základné práva sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy, ako\naj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\nNapriek námietkam okresného súdu o nedostatku aktívnej legitimácie sťažovateľov 2\na 3 v konaní pred ústavným súdom z dôvodu, že 23. októbra 2014 postúpili svoje\npohľadávky na sťažovateľa 1, ústavný súd vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, podľa\nktorej z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že sťažovateľ musí namietať porušenie svojich\nzákladných práv v spojitosti s konaním pred všeobecným súdom, čo je možné len vtedy, ak\nje v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu účastníkom konania, v ktorom namieta\nporušenie základných práv (II. ÚS 3/05). Sťažovatelia 2 a 3 doručili sťažnosť ústavnému\nsúdu 20. októbra 2014, kedy nepochybne boli účastníkmi dotknutého reštrukturalizačného\nkonania, v ktorom okresný súd vydal sťažnosťou napadnuté uznesenie. Rovnako napriek\nnámietkam okresného súdu ústavný súd vyslovil aj porušenie sťažovateľky 4, ktorú\nvzhľadom na obsah jej sťažnosti a obsah jej námietok voči napadnutému uzneseniu\nokresného súdu považoval za účastníčku konania pred ústavným súdom.\nPodľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda\nporušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd takéto rozhodnutie alebo opatrenie zruší.\nVzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie práv sťažovateľov napadnutým\nuznesením okresného súdu, zároveň rozhodol podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 2\nzákona o ústavnom súde aj o zrušení napadnutého uznesenia okresného súdu a vrátení veci\nna ďalšie konanie okresnému súdu (2. bod výroku tohto nálezu). Po vrátení veci na ďalšie\n82\n\nkonanie bude okresný súd viazaný právnymi názormi ústavného súdu vyslovenými v tomto\nnáleze (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde), pričom bude tiež viazaný rozhodnutím\no vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením (§ 56 ods. 7 zákona\no ústavnom súde). Ústavný súd v tejto súvislosti podčiarkuje, že jeho rozhodnutie\nvonkoncom nepredznamenáva právne závery okresného súdu, ku ktorým by mohol dospieť\npri opätovnom rozhodovaní o predmetnej veci. Z dosiaľ uvedeného totiž zjavne vyplýva, že\nústavne relevantné výhrady ústavného súdu sa týkajú nepresvedčivosti, jednostrannosti,\nnedostatočnej odôvodnenosti a arbitrárnosti napadnutého uznesenia, ktoré je nielen možné,\nale aj žiaduce po vrátení veci na ďalšie konanie odstrániť.\nSťažovatelia namietali porušenie svojich práv podľa\n\nústavy a dohovoru\n\naj arbitrárnosťou právnych záverov okresného súdu „o neprípustnosti opravného\nprostriedku“ argumentujúc, že „neprípustnosť odvolania voči takémuto rozhodnutiu by\npredstavovala zásadné porušenie práva na spravodlivý proces a súdnu ochranu v rozpore\ns Ústavou SR ako aj medzinárodných dohôd o ochrane ľudských práv, ktorými je Slovenská\nrepublika viazaná“. Za okolností, keď ústavný súd sťažnosti vyhovel a vyslovil porušenie\npráv sťažovateľov, zároveň zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil okresnému súdu\nna ďalšie konanie, bolo už bez právneho dôvodu, aby vyhovel explicitne aj tejto námietke\nsťažovateľov. Zrušenie napadnutého uznesenia má totiž v procesnej rovine za následok\npokračovanie reštrukturalizačného konania vo fáze, v akej sa nachádzalo pred vydaním\nsťažnosťou napadnutého uznesenia okresného súdu.\n\nÚstavný súd preto tejto časti sťažnosti\n\nsťažovateľov nevyhovel (bod 6 výroku tohto nálezu).\nV.\nÚstavný súd rozhodol napokon podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj\no úhrade trov konania úspešných sťažovateľov 1 až 3, ktoré im vznikli v súvislosti\ns ich právnym zastupovaním AKMG, s. r. o., Dolná 6A, Banská Bystrica, v konaní\npred ústavným súdom. Ústavný súd priznal úhradu trov konania za dva úkony právnej\nslužby (príprava a prevzatie právneho zastúpenia a písomné podanie), pričom ich vyčíslil,\n83\n\nvychádzajúc zo základu priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej\nrepubliky v prvom polroku 2013, v sume 804 € (úkony právnej služby advokáta boli\nvykonané v roku 2014) aplikáciou § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16\nods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 13 ods. 3 vyhlášky sa základná sadzba tarifnej\nodmeny zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.\nPrevzatie a prípravu zastupovania a vypracovanie písomného podania ústavný súd posúdil\nako spoločný úkon advokáta pri zastupovaní troch sťažovateľov, preto základnú sadzbu\ntarifnej odmeny po jej znížení o 50 % určil v celkovej sume 402 €, pričom priznaná úhrada\ntrov konania po započítaní režijného paušálu 8,04 €  2 úkony x 3 účastníci predstavuje\nsumu 450,24 €, ktorú bolo potrebné zvýšiť o 20 % DPH (90,05 €), pretože právny zástupca\nje platcom DPH. Priznaná úhrada trov konania sťažovateľov 1 až 3 predstavuje celkovú\nsumu 540,29 €.\nÚstavný súd priznal úhradu trov konania aj sťažovateľke 4, ktoré jej vznikli\nv súvislosti s jej právnym zastupovaním advokátkou JUDr. Danielou Komorovou,\nKukučínova 20, Banská Bystrica, a sťažovateľke 5 v súvislosti s jej právnym zastupovaním\nadvokátkou JUDr. Henrietou Čabanovou, M. Rázusa 35, Lučenec, v konaní pred\nústavným súdom, každej po 268 € za dva úkony právnej služby po 134 €, t. j. príprava\na prevzatie právneho zastúpenia a písomné podanie, 2 x paušálna náhrada hotových\nvýdavkov po 8,04 €, ktorú bolo potrebné zvýšiť o 20 % DPH (56,82 €), pretože právne\nzástupkyne sú platcami DPH. Priznaná úhrada trov konania pre sťažovateľku 4 a 5\npredstavuje pre každú celkovú sumu 340,90 € (bod 3 až 5 výroku tohto nálezu).\nStanovisko právneho zástupcu sťažovateľov 1 až 3 k vyjadreniu okresného súdu\ndoručené ústavnému súdu 15. mája 2015, právnej zástupkyne sťažovateľky 4 doručené\nústavnému súdu 18. mája 2015 a právnej zástupkyne sťažovateľky 5 doručené ústavnému\nsúdu 15. mája 2015 nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na jeho obsah (sumarizácia dosiaľ\n\n84\n\nznámych skutočností) ako podanie relevantné na rozhodnutie vo veci samej, a preto odmenu\nzaň nepriznal.\nTrovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právnym zástupcom\nsťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).\nV zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nnálezu.\nK tomuto rozhodnutiu sa pripája odlišné stanovisko sudcu Sergeja Kohuta.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 29. júla 2015\n\n85", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "vykonateľnosť-odklad", "konanie-splnenie podmienok konania", "dokazovanie-vykonanie dôkazov", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-reštrukturalizácia", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-spory vyvolané konkurzom (incidenčné)", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-návrh na vyhlásenie konkurzu", "odlišné stanovisko", "výklad (interpretácia)-formalistický"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "1R/5/2014", "guid": "2518d8d3-b266-4b28-a4a2-baeb600457c3:c1874ef4-0cf5-41d7-80ad-732f20edb81d", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d215ab2c-cd62-483b-9bf4-62bc3dbcd787", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.177.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 177/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 177/2015 z 18. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.177.2015.1"}, {"guid": "ussr:4e456ab5-1bd3-47b3-8be8-116cea674cf3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 375/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 375/2014 z 4. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-04", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e456ab5-1bd3-47b3-8be8-116cea674cf3"}, {"guid": "ussr:4495ad29-bfcf-4598-9c40-a2892684081d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 492/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 492/2012 z 18. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-18", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4495ad29-bfcf-4598-9c40-a2892684081d"}, {"guid": "ussr:96353a58-04a6-4570-ac7c-3908c61f38e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 8/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 8/2013 z 5. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-05", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96353a58-04a6-4570-ac7c-3908c61f38e9"}, {"guid": "ussr:186d8209-01a1-4d28-b5a8-cac9578d95d4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 54/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 54/2012 z 7. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-07", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:186d8209-01a1-4d28-b5a8-cac9578d95d4"}, {"guid": "ussr:b4a71acc-3934-438c-a376-c45775031f2b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/2012 z 10. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-10", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a71acc-3934-438c-a376-c45775031f2b"}, {"guid": "ussr:153184e4-dd8f-4ecc-86f8-51e55911e409", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 69/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 69/2012 z 2. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-02", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:153184e4-dd8f-4ecc-86f8-51e55911e409"}, {"guid": "ussr:4aef277f-2727-4498-aa8d-b5d1c9209c9b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 200/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 200/2011 z 7. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-07", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aef277f-2727-4498-aa8d-b5d1c9209c9b"}, {"guid": "ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 351/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 351/2010 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b"}, {"guid": "ussr:fcd7b27f-cd89-44d4-8a83-d2776a6a267c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 163/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 163/2011 z 13. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-13", "citacie_n": 101, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fcd7b27f-cd89-44d4-8a83-d2776a6a267c"}, {"guid": "ussr:0cce1a43-a4dd-446c-9007-44243128c172", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 390/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 390/2010 z 13. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-13", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0cce1a43-a4dd-446c-9007-44243128c172"}, {"guid": "ussr:a5e82aa2-60ee-4e28-8a00-bc569e810435", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 501/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 501/2010 z 6. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-06", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a5e82aa2-60ee-4e28-8a00-bc569e810435"}, {"guid": "ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 413, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239"}, {"guid": "ussr:9af3a47b-29be-48cc-b178-ed6157cf01bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 306/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 306/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 450, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9af3a47b-29be-48cc-b178-ed6157cf01bb"}, {"guid": "ussr:6a7dd1d5-1cc2-4f53-982d-351e2abfa2c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 379/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 379/09 z 19. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-19", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a7dd1d5-1cc2-4f53-982d-351e2abfa2c2"}, {"guid": "ussr:83461355-7bda-4c13-9ee9-695d8b25506c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 296/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 296/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83461355-7bda-4c13-9ee9-695d8b25506c"}, {"guid": "ussr:2cb65698-4f30-4a71-a6be-fb0cb80454ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 105/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 105/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cb65698-4f30-4a71-a6be-fb0cb80454ee"}, {"guid": "ussr:8a1a3275-8a24-410f-baef-f2b55cb946cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 210/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 210/08 z 7. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-07", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a1a3275-8a24-410f-baef-f2b55cb946cc"}, {"guid": "ussr:0fc5562e-8afe-4c8e-947d-1e59c3af9562", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 402/08 z 17. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-17", "citacie_n": 235, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fc5562e-8afe-4c8e-947d-1e59c3af9562"}, {"guid": "ussr:17f9ab3c-3846-43f2-98ce-99ae814f0a7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 42/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 42/09 z 12. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-12", "citacie_n": 110, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17f9ab3c-3846-43f2-98ce-99ae814f0a7d"}, {"guid": "ussr:ed12c002-1f63-4a1a-b8fb-6dd1c1868a4f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 192/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 192/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 224, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed12c002-1f63-4a1a-b8fb-6dd1c1868a4f"}, {"guid": "ussr:bc382271-33e0-4282-8f31-feba2e9c9280", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 2/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 2/08 z 7. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-07", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc382271-33e0-4282-8f31-feba2e9c9280"}, {"guid": "ussr:e4327793-5fce-4d7f-a3e4-ced1be3393ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 75/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 75/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4327793-5fce-4d7f-a3e4-ced1be3393ea"}, {"guid": "ussr:16ef6df3-0360-4edf-b20c-01bab8a4b165", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 91/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 91/08 z 28. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-28", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:16ef6df3-0360-4edf-b20c-01bab8a4b165"}, {"guid": "ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 82/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 82/07 z 5. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-05", "citacie_n": 240, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4"}, {"guid": "ussr:3d6a87c3-62be-4aa9-b347-c39fb45de2e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 57/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 57/07 z 31. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-31", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d6a87c3-62be-4aa9-b347-c39fb45de2e2"}, {"guid": "ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7"}, {"guid": "ussr:40fb7bc3-c1df-4eda-b43c-ce8ee74839ac", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/06 z 16. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40fb7bc3-c1df-4eda-b43c-ce8ee74839ac"}, {"guid": "ussr:48bbb5a3-740a-455f-869e-56bdb5bd2f5a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 252/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 252/05 z 22. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-22", "citacie_n": 318, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48bbb5a3-740a-455f-869e-56bdb5bd2f5a"}, {"guid": "ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 214/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 214/04 z 30. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-30", "citacie_n": 476, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc"}], "citovane_v": []}