{"guid": "ussr:89f4d3f5-988c-4198-b4b5-e49dec09ff4d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.143.2015.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 143/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/2015 z 3. 9. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 3. septembra 2015, sp. zn. II. ÚS 143/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.143.2015.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2015-09-03", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/89f4d3f5-988c-4198-b4b5-e49dec09ff4d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.143.2015.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.143.2015.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.143.2015.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 143/2015­54\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. septembra 2015\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa)\na zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza o sťažnosti\n,\n\nzastúpeného\n\nadvokátom\n\nJUDr.\n\n,\nEduardom\n\nŠmelkom,\n\nHúščavova 1, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na verejné\nprerokovanie veci v prítomnosti žalobcu podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 So 3/2011­194\nz 21. februára 2012, za účasti Krajského súdu v Bratislave, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 3 So 3/2011­194 z 21. februára 2012 p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 So 3/2011­194 z 21. februára 2012\nz r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\n3.\n\np r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume\n\n269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov), ktorú j e Krajský súd\n\nv Bratislave p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. Eduarda Šmelka,\nPod Rovnicami 7, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.\nOdôvodnenie:\n\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júla 2012\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Eduardom Šmelkom, Húščavova 1, Bratislava, vo veci\nnamietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na verejné prerokovanie veci\nv prítomnosti žalobcu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 3 So 3/2011­194 z 21.\nfebruára 2012.\nSťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:\n„Dňa 11. 06. 2008 som zaslal Okresnému súdu Bratislava III pod sp. zn. 11/2008­1­\n410 žalobný návrh o preskúmanie rozhodnutia orgánu žalovaného podľa § 15 ods. 1 zákona\n83/1990 Zb...\nV tejto žalobe som uviedol, že niekedy v polovici mesiaca január 2008 mi jeden\nz členov Výkonného výboru Slovenského zväzu JUDO umožnil nahliadnuť do zápisnice\nč. 3/2007 (zo 14. decembra 2007, pozn.), podľa ktorej mi mal byť uložený trest. Táto\nzápisnica predstavovala iba koncept, keďže nebola podpísaná štatutárnym zástupcom\nžalovaného a opečiatkovaná, preto nepredstavovala žiadne úradné rozhodnutie, z toho\n\n2\n\ndôvodu som listom zo dňa 21. 02. 2008 zaslal žalovanému žiadosť o zaslanie rozhodnutia\no treste. Takéto rozhodnutie mi však nikdy žalovaným nebolo doručené...\n... V januári 2008 určite neexistovala zápisnica Výkonného výboru Slovenského\nzväzu JUDO, o čom svedčí tá skutočnosť, že žalovaný ju na svojej webovej stránke zverejnil\naž niekedy v mesiaci jún 2008 s dátumom jej vyhotovenia 09. 01. 2008 a s dátumom\nzasadnutia Výkonného výboru Slovenského zväzu JUDO dňa 14. 12. 2007.\nUvedené skutočnosti sú všetko iba moje tvrdenia, ktoré neboli preukazované v rámci\ndokazovania v konaní pred Okresným súdom Bratislava III a Krajským súdom v Bratislave.\nOba súdy pri rozhodovaní o odmietnutí mojej žaloby vychádzali síce z týchto tvrdení, avšak\nich obsah prekrútili, teda dali im iný význam iba za tým účelom, aby mohli moju žalobu\nodmietnuť bez vykonania spravodlivého súdneho konania v zmysle článku 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...\nMedzi disciplinárnymi orgánmi nie je uvedený Výkonný výbor Slovenského zväzu\nJUDO ako zväzový orgán, preto v nijakom prípade v januári 2008 mne ukázaný koncept\nzápisnice Výkonného výboru... nemôže predstavovať disciplinárne rozhodnutie o treste,\nv januári 2008 som sa ani nemohol dozvedieť o rozhodnutí o treste v zmysle § 15 ods. 1\nzákona č. 83/1990 Zb., ako sa mylne domnievajú oba súdy, z toho dôvodu ani mi nemohla\nzačať plynúť 30­dňová lehota na podanie opravného prostriedku...\nO uložení disciplinárneho trestu nekompetentným orgánom žalovaného som sa z jeho\nwebovej stránky dozvedel až začiatkom júna 2008 a až vtedy som zistil, že žalobcov orgán\nVýkonný výbor Slovenského zväzu JUDO mi uložil zastavenie činnosti na 5 rokov, a to odo\ndňa 14. 12. 2007 do 14. 11. 2012. Lehota 30 dní na podanie opravného prostriedku mi\npreto v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. začala plynúť až niekedy začiatkom júna\n2008, kedy som sa na internete oboznámil s obsahom zverejnenej Zápisnice č. 3/2007\nVýkonného výboru Slovenského zväzu JUDO o jeho zasadnutí 14. 12. 2007...\nOkresný súd Bratislava III uznesením č. 32 S 4/2008­42 z 19. 01. 2009 moju žalobu\nodmietol s odôvodnením, že o uložení trestu som mal vedomosť dňa 21. 01. 2008, čo však\nnebolo preukázané, nakoľko sa o tom nevykonalo dokazovanie a nakoľko súd vôbec nemal\npreukázanú tú skutočnosť, že trest mi bol uložený riadnym disciplinárnym rozhodnutím\n\n3\n\nkompetentného disciplinárneho orgánu. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa\n01. 08. 2009 a vykonateľnosť 01. 08. 2009...\nKrajský súd v Bratislave uznesením č. 3 So 1/2009 z 18. 06. 2009 na základe môjho\nodvolania z 13. 02. 2009 potvrdil uznesenie č. 2 S 4/2008­42 Okresného súdu Bratislava III\nz 19. 1. 2009 s odôvodnením, že zákon č. 83/1990 Zb. vo svojich ustanoveniach nehovorí,\nže rozhodnutie musí byť doručené, ale že člen združenia sa o rozhodnutí dozvedel. Súd teda\nneprihliadal na to, že disciplinárne rozhodnutie v januári 2008 nebolo kvalifikované,\nale v podobe konceptu nekompetentného orgánu žalovaného predstavovalo iba zdanlivé\n(putatívne) rozhodnutie, preto som sa v januári 2008 o platnom rozhodnutí s právnymi\núčinkami disciplinárneho trestu nemohol dozvedieť. Uvedené uznesenie mi bolo poštou\ndoručené dňa 01. 08. 2009 a nadobudlo právoplatnosť dňa 01. 08. 2009 a vykonateľnosť\ndňa 01. 08. 2009.\nOba súdy teda neprihliadali na to, že koncept zápisnice nikým nepodpísaný\na neopečiatkovaný nemôže nahrádzať kvalifikované rozhodnutie o uložení trestu a že preto\nnemohli nastať účinky o dozvedení sa o disciplinárnom rozhodnutí v zmysle § 15 ods. 1\nzákona č. 83/1990 Zb. Okresný súd Bratislava III predovšetkým neskúmal, či v januári 2008\nsom sa dozvedel o kvalifikovanom disciplinárnom rozhodnutí o uložení disciplinárneho\ntrestu, ktoré nebolo iba zdanlivé, ale skutočné, teda neskúmal, či vôbec takéto rozhodnutie\nv januári 2008 existovalo (teda či existovalo disciplinárne rozhodnutie Disciplinárnej\nkomisie Slovenského zväzu JUDO s podpisom jeho predsedu a pečiatkou) a či som\nsa dozvedel o takomto rozhodnutí. Okresný súd Bratislava III za právne významnú\nskutočnosť považuje to, že tajne som bol oboznámený s konceptom zápisnice orgánu\n(Výkonného výboru Slovenského zväzu JUDO), ktorý nebol kompetentným ukladať\ndisciplinárne tresty. Navyše tento súd mi neumožnil vyjadriť sa k vyjadreniam odporcu, teda\ntento súd porušil moje základné ľudské právo na spravodlivé súdne konanie.\nNásledné nedostatky v konaní Okresného súdu Bratislava III neodstránil\nv odvolacom konaní Krajský súd v Bratislave, čím taktiež porušil moje základné ľudské\nprávo na spravodlivé súdne konanie, ktoré mi zaručuje článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd...“\n\n4\n\nOpísané skutočnosti a namietané porušenia označených práv viedli sťažovateľa\nk tomu, že podal 24. septembra 2009 sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavnému súdu\nproti Okresnému súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) aj krajskému súdu. Ústavný\nsúd uznesením č. k. II. ÚS 413/09­15 z 10. decembra 2009 prijal sťažnosť sťažovateľa\nna ďalšie konanie v časti, v ktorej namietal porušenie základného práva uznesením\nkrajského súdu sp. zn. 3 So 1/2009 z 18. júna 2009, a druhým výrokom sťažnosť vo zvyšnej\nčasti (voči okresnému súdu) odmietol v súlade s princípom subsidiarity pre nedostatok\nprávomoci.\nNálezom č. k. II. ÚS 413/09­35 z 8. apríla 2010 rozhodol o porušení základného\npráva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu\na nepriznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie.\nKrajský súd na základe uvedeného nálezu ústavného súdu zrušil uznesením\nč. k. 3 So 3/2010­121 zo 7. septembra 2010 uznesenie okresného súdu č. k. 32 S 4/2008­42\nz 19. januára 2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd uznesením\nč. k. 32 S 4/2008­152 z 27. mája 2011 zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia odporcu podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)\nz dôvodov oneskoreného podania žaloby po uplynutí subjektívnej lehoty. Uvedené\nuznesenie nadobudlo právoplatnosť 16. mája 2012 a vykonateľnosť 19. mája 2012.\nPodľa názoru sťažovateľa okresný súd vôbec neprihliadal na právny názor\nústavného súdu vyslovený v jeho náleze č. k. II. ÚS 413/09­35 z 8. apríla 2010\nani na právny názor krajského súdu vyslovený v jeho uznesení č. k. 3 So 3/2010­121\nzo 7. septembra 2010.\n\nProti\n\nuzneseniu\n\nokresného\n\nsúdu\n\nč. k. 32 S 4/2008­152\n\nz 27. mája 2011 podal sťažovateľ 27. júla 2011 odvolanie. Krajský súd ďalej uznesením č. k.\n3 So 3/2011­194 z 21. februára 2012 potvrdil napadnuté uznesenie okresného súdu\n(právoplatnosť 16. mája 2012 a vykonateľnosť 19. mája 2012). Z tohto dôvodu podal\n\n5\n\nústavnému súdu svoju ďalšiu sťažnosť (13. júla 2012), ktorá je predmetom rozhodovania\nústavného súdu v tomto konaní.\nProti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu podal sťažovateľ 14. júna 2012\ndovolanie a súčasne navrhol, aby ústavný súd prerušil konanie o jeho sťažnosti\naž do právoplatného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) o jeho dovolaní.\nSťažovateľ podaním zo 14. februára 2013 (doručeným ústavnému súdu 18. februára\n2013) ústavnému súdu oznámil, že najvyšší súd rozhodol uznesením sp. zn. 2 Sdo 26/2012\nz 13. decembra 2012 o zastavení dovolacieho konania z dôvodov jeho neprípustnosti,\na navrhol ústavnému súdu, aby v konaní o jeho sťažnosti pokračoval.\nNa základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd o sťažnosti nálezom takto\nrozhodol:\n„1. Základné ľudské právo na súdnu ochranu\n\nzaručené v článku\n\n46 ods. 1 a v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj základné ľudské právo\nna spravodlivé súdne konanie zaručené v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd bolo uznesením č. k. 3 So 3/2011­194 Krajského súdu v\nBratislave zo dňa 21. 02. 2012 porušené.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie č. k. 3 So 3/2011­194\nKrajského súdu v Bratislave zo dňa 21. 02. 2012 a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave\nna ďalšie konanie.\n3.\n\nsa priznáva finančné zadosťučinenie sumou 2 000 €, ktoré\n\nje Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť\n\ndo 15 dní\n\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4.\n\npriznáva Ústavný súd Slovenskej republiky trovy konania\n\n(právneho zastúpenia) sumou 269,58 €, ktorú je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť\nna účet advokáta JUDr. Eduarda Šmelka... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.“\n6\n\nÚstavný súd po predbežnom prerokovaní uznesením č. k. II. ÚS 143/2015­31\nz 10. marca 2015 rozhodol o jej prijatí na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].\nPo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu krajského súdu,\naby sa vyjadril k otázke vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň ho vyzval,\naby sa vyjadril aj k sťažnosti a k uzneseniu o jej prijatí na ďalšie konanie.\nPredseda krajského súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr 3178/15 k prijatej sťažnosti\nz 12. mája 2015, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 18. mája 2015, okrem iného uviedol:\n„Dňa 17. 04. 2015 som požiadal\n\n, predsedníčku senátu\n\nkonajúceho v predmetnej právnej veci, o vyjadrenie k podanej ústavnej sťažnosti. Menovaná\npredsedníčka senátu 3 So vo svojom vyjadrení zo dňa 04. 05. 2015 uviedla, že v odvolacom\nkonaní sp. zn. 3 So/3/2011 sa senát dostatočne zaoberal odvolaním sťažovateľa a vykonal\nvšetky dôkazy navrhnuté odvolateľom, čo je zrejmé z odôvodnenia uznesenia Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 3 So/3/2011­194 zo dňa 21. 02. 2012.\ntiež vyjadrila presvedčenie, že práva sťažovateľa neboli porušené.“\nPredseda krajského súdu súčasne ústavnému súdu oznámil, že súhlasí s tým,\naby ústavný súd upustil od ústneho prerokovania prijatej sťažnosti.\nÚstavný súd vyzval 10. augusta 2015 aj právneho zástupcu sťažovateľa,\naby sa vyjadril k stanovisku krajského súdu, ako aj k otázke nariadenia verejného\npojednávania. Právny zástupca sťažovateľa vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu\n19. augusta 2015 okrem iného uviedol:\n«K vyjadreniu č. Spr. 3178/15 Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12. 05. 2015\na najmä k jeho tvrdeniu, že Krajský súd v Bratislave vykonal všetky dôkazy navrhnuté\nodvolateľom, uvádzam, že uvedené tvrdenie nezodpovedá skutočnosti. Odvolací súd\n7\n\nnevykonal ani jeden z navrhovaných dôkazov, preto sťažovateľovi nie je zrejmé, prečo\npredseda Krajského súdu v Bratislave\n\ntvrdí opak.\n\nSťažovateľ vo svojej sťažnosti sp. zn. 11/2008­4­420 z 11. 07. 2012 (ďalej len\n„sťažnosť“) uvádza v niekoľkých bodoch, ktoré konkrétne návrhy na dokazovanie predložil\nodvolaciemu súdu a ten ich nevykonal.\nV bode (03) na strane 11 sťažnosti sťažovateľ uvádza, že v I. časti odvolania\nzaslaného listom sp. zn. 11/2008­589 z 27. 07. 2011 navrhol Krajskému súdu v Bratislave\nako odvolaciemu súdu, aby tento podľa § 214 ods. 1 písm. a) O. s. p. doplnil dokazovanie\ntýkajúce sa obsahu listovej zásielky z 22. 01. 2008 s použitím registratúrneho denníka\nžalovaného (tzv. knihy odoslanej pošty). Odvolací súd navrhované doplnenie dokazovania\nvšak nevykonal, čím mu odňal možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f) O. s. p. Tým\nzároveň krajský súd v Bratislave porušil jeho základné ľudské práva na súdnu ochranu\nzaručené v článku 46 ods. 1 Ústavy SR a na spravodlivé súdne konanie, zaručené v článku 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nV bode (08) na strane 12 sťažnosti sťažovateľ uvádza, že v II. časti odvolania\nzaslaného listom sp. zn. 11/2008­589 z 27. 07. 2011 navrhol Krajskému súdu v Bratislave\nako odvolaciemu súdu, aby tento podľa § 214 ods. 1 písm. a) O. s. p. doplnil dokazovanie\ntýkajúce sa pravosti podpisu na dodacom doklade pripojenom k listu zn. 3471/2011/OD\nSlovenskej pošty, a. s., Banská Bystrica, z 12. 5. 2011 (v súdnom spise je na č. l. 135).\nOdvolací súd navrhované doplnenie dokazovania však nevykonal, čím mu odňal možnosť\nkonať pred súdom podľa § 237 písm. f) O. s. p. Tým zároveň Krajský súd v Bratislave\nporušil jeho základné ľudské práva na súdnu o ochranu zaručené v článku 46 ods. 1 Ústavy\nSR a na spravodlivé súdne konanie, zaručené v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.\nV bode (09) na strane 13 sťažnosti sťažovateľ uvádza, že v bode 3.1) III. časti\nodvolania zaslaného listom sp. zn. 11/2008­589 z 27. 07. 2011 navrhol Krajskému súdu\nv Bratislave ako odvolaciemu súdu, aby tento podľa § 214 ods. 1 písm. a) O. s. p. zopakoval\na doplnil dokazovanie týkajúce sa preukázania existencie rozhodnutia o uložení\ndisciplinárneho trestu v súlade s vnútornými predpismi žalovaného a o jeho zaslaní\nžalobcovi. Odvolací súd navrhované doplnenie dokazovania však nevykonal, čím mu odňal\n8\n\nmožnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f) O. s. p. Tým zároveň Krajský súd\nv Bratislave porušil jeho základné ľudské práva na súdnu ochranu zaručené v článku 46\nods. 1 Ústavy SR a na spravodlivé súdne konanie, zaručené v článku 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nV bode (11) na strane 13 sťažnosti sťažovateľ uvádza, že v III. časti bod 3.2)\nodvolania zaslaného listom sp. zn. 11/2008­589 z 27. 07. 2011 navrhol Krajskému súdu\nv Bratislave ako odvolaciemu súdu, aby tento podľa § 214 ods. 1 písm. a) O. s. p. zopakoval\na doplnil dokazovanie týkajúce sa preukázania doručenia listovej zásielky číslo\nRR 18 730 049. Odvolací súd navrhované doplnenie dokazovania však nevykonal, čím\nodňal sťažovateľovi možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f) O. s. p. Tým zároveň\nKrajský súd v Bratislave porušil jeho základné ľudské práva na súdnu ochranu zaručené v\nčlánku 46 ods. 1 Ústavy SR a na spravodlivé súdne konanie, zaručené v článku 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nV bode (14) na strane 14 sťažnosti sťažovateľ uvádza, že v III. časti bod 3.3)\nodvolania zaslaného listom sp. zn. 11/2008­589 z 27. 07. 2011 navrhol Krajskému súdu\nv Bratislave ako odvolaciemu súdu, aby tento podľa § 214 ods. 1 písm. a) O. s. p. doplnil\ndokazovanie týkajúce sa zistenia osoby, ktorá prevzala dňa 24. 01. 2008 listovú zásielku\nčíslo RR 18 730 049 a ktorej patrí podpis uvedený na dodacom doklade. Odvolací súd\nnavrhované doplnenie dokazovania však nevykonal, čím mu odňal možnosť konať pred\nsúdom podľa § 237 písm. f) O. s. p. Tým zároveň krajský súd v Bratislave porušil jeho\nzákladné ľudské práva na súdnu ochranu zaručené v článku 46 ods. 1 Ústavy SR\na na spravodlivé súdne konanie, zaručené v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd.\nV bode (16) na strane 14 sťažnosti sťažovateľ uvádza, že podľa ustanovenia § 214\nods. 1 písm. a) O. s. p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi\npredseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo\ndoplniť dokazovanie. Z vyššie uvedených bodov je zrejmé, že sťažovateľ v odvolaní výslovne\nnavrhol vykonať dokazovanie ohľadne piatich právne významných skutočností (obsah\nžalovanej listovej zásielky z 22. 01. 2008, pravosť podpisu na dodacom doklade,\npreukázanie existencie rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu, preukázanie doručenia\n9\n\nlistovej zásielky a zistenie osoby, ktorá listovú zásielku prevzala dňa 24. 01. 2008), odvolací\nsúd napriek tomu pojednávanie nenariadil, hoci mu to výslovne ukladá ustanovenie § 214\nods. 1 písm. a) O. s. p. Týmto protiprávnym konaním odvolací súd porušil jeho základné\nľudské práva na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie a zároveň\ntýmto nesprávnym úradným postupom odňal mi možnosť konať pred súdom podľa § 237\npísm. f) O. s. p.\nAk sa predmetná kauza vyhodnotí iba z ľudského hľadiska bez použitia právnych\npredpisov, potom je zrejmé, že\na) sťažovateľ v čase doručovania inkriminovanej zásielky bol neprítomný v mieste\ntrvalého bydliska,\nb) z písomných dokladov predložených Slovenskou poštou, a. s. možno už pri\nvizuálnom posúdení porovnaním sťažovateľových podpisov napríklad na sťažnosti,\nna žalobe, na plnomocenstve a i. zistiť, že tieto sťažovateľove podpisy ani pri najväčšej\ndobrej vôli nemožno hodnotiť ako identické,\nc) za sťažovateľa listovú zásielku prevzala cudzia osoba, ktorá ju sťažovateľovi nikdy\nnedoručila,\nd) nemôže obstáť tvrdenie sudkyne z konania pred súdom prvého stupňa,\nže aj jej sa mení podpis, preto podpis sa mení aj sťažovateľovi, preto podľa nej\nna doručovacom hárku je jeho podpis – súdy predsa nemôžu rozhodovať na základe svojich\nvlastných subjektívnych názorov, ale iba na základe vykonaného dokazovania, ktoré ani súd\nprvého stupňa a ani odvolací súd nevykonali.»\nSťažovateľ súčasne oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho\npojednávania vo veci prijatej sťažnosti.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde a upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože dospel k názoru,\nže od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n10\n\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\nPodstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy, resp. podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru spočíva v oprávnení domáhať sa svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, bolo právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nods. 1 ústavy).\n\n11\n\nZ doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že ústavný súd, aplikujúc\njudikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo vzťahu k čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ako aj judikatúru vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy, skúma, či konanie ako celok\nbolo spravodlivé, a nie je v zásade oprávnený a povinný preskúmavať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový\nstav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (II. ÚS 21/96).\nDo obsahu základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnepatrí právo účastníka konania dožadovať sa toho, aby všeobecné súdy prebrali alebo\nsa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktoré predkladá účastník konania\n(II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takéhoto výkladu a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách a do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže\nústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne\nnedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a\nzároveň by malo za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis\nI. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\nPokiaľ ide o požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia súdu v limitoch čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd sa už odvolal na judikatúru ESĽP, podľa ktorej čl. 6 ods. 1 dohovoru\nsúd síce zaväzuje, aby odôvodnil svoje rozhodnutie, to však neznamená, že sa vyžaduje,\naby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Otázku, či súd splnil svoju\npovinnosť odôvodniť rozhodnutie, ktorá vyplýva z čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa záverov\nESĽP možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu (rozhodnutie vo veci\nRuiz Torija proti Španielsku z 9. 12. 1994, séria A, č. 288, Garcia Ruiz proti Španielsku\nz 21. 1. 1999). Znamená to, že odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú\npoznámku, pripomienku alebo návrh, ak ide o takú otázku, ktorá nie je relevantná\na nevyhnutná pre dané rozhodnutie. Tieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu\na všeobecných súdov pri ochrane ústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej\njudikatúry ústavného súdu, boli relevantné aj v danej veci.\n12\n\nSťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu č. k. 3 So 3/2011­194\nz 21. februára 2012, ktorým krajský súd ako súd odvolací potvrdil uznesenie okresného\nsúdu č. k. 32 S 4/2008­152 z 27. mája 2011.\nZ príslušných spisov krajského súdu i okresného súdu vyplýva, že krajský súd\nuznesením č. k. 3 So 3/2011­194 z 21. februára 2012 potvrdil uznesenie okresného súdu\nč. k. 32 S 4/2008­152 z 27. mája 2011, ktorým okresný súd zastavil konanie o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia odporcu – výkonného výboru uvedeného v zápisnici č. 3/2007\nzo 14. decembra 2007.\nSťažovateľ v odvolaní podanom krajskému súdu proti uzneseniu okresného súdu\nč. k. 32 S 4/2008­152 z 27. mája 2011 predovšetkým namieta nesprávne právne posúdenie\nveci okresným súdom a nedostatočné zistenie skutkového stavu, tým že\n­ v konaní okresného súdu došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písm. h) OSP,\npričom okresný súd nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu (zákon č. 395/2002 Z.\nz. o archívoch a registratúrach záznamoch v znení neskorších predpisov a vykonávacia\nvyhláška č. 628/2002 Z. z. k tomuto zákonu) a nedostatočne zistil skutkový stav;\npreto navrhuje doplniť dokazovanie týkajúce sa obsahu listovej zásielky žalovaného\nz 22. januára 2008 s požitím registratúrneho denníka žalovaného;\n­ na dodacom doklade listovej zásielky č. RR 18 730 049, na ktorom je podpis\nprijímateľa, nie je uvedený dátum, pričom namietol pravosť podpisu a žiadal vykonať\ndokazovanie súdnym znalcom z odboru grafológie (ktorý na pojednávaní 27. mája 2011\nbol odmietnutý);\n­ „žalovaný nikdy nevyhotovil rozhodnutie o disciplinárnom treste v súlade\nso svojimi vnútornými predpismi (disciplinárny poriadok a stanovy Slovenského\nzväzu JUDO, pozn.), a preto neexistujúce rozhodnutie ani nemohlo tvoriť obsah listovej\nzásielky z januára 2008“,\n\n13\n\n­ nesprávne posúdil listinné dôkazy Slovenskej pošty, a. s., Banská Bystrica, oblastné\nriaditeľstvo pôšt Bratislava, neúplne zistil skutkový stav vo veci pravosti podpisu osoby\npreberajúcej listovú zásielku žalovaného;\n­ záver o začiatku plynutia subjektívnej 30­dňovej lehoty ustanovenej v § 15 ods. 1\nzákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení zákona č. 62/1993 Z. z. (ďalej\nlen „zákon č. 83/1990 Zb.“);\n­ okresný súd vôbec neprihliadal na právny názor ústavného súdu vyslovený v jeho\nnáleze č. k. II. ÚS 413/09­35 z 8. apríla 2010 a ani na právny názor krajského súdu\nvyslovený v jeho uznesení č. k. 3 So 3/2010­121 zo 7. septembra 2010.\nSťažovateľ v odvolaní navrhol, aby krajský súd zrušil uznesenie okresného súdu\nč. k. 32 S 4/2008­152 z 27. mája 2011 a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a\nrozhodnutie.\nKrajský súd v odôvodnení namietaného rozhodnutia − uznesenia č. k. 3 So 3/2011­\n194 z 21. februára 2012, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu č. k. 32 S 4/2008­152\nz 27. mája 2011 o zastavení konania, okrem iného uviedol:\n«Súd (okresný súd, pozn.) v novom konaní vypočul účastníkov konania, oboznámil\nich s oznámením pošty a o prevzatí zásielky taktiež sa oboznámil so stanovami žalovaného\nako aj s disciplinárnym poriadkom žalovaného. Na základe uvedených dôkazov\nprvostupňovému súdu vyplynulo, že žalobca podal žalobu oneskorene. Pokiaľ ide o určenie\nposledného dňa na podanie žaloby proti predmetnému rozhodnutiu žalovaného,\nzák. č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov je predpisom verejného práva upravujúcich jedno\nzo základných práv a slobôd stanovené v čl. 29 ods. 1 Ústavy SR, nie je predpisom\nupravujúcim majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito\nosobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práv a ochranu osôb (§ 1 ods. 2 OZ) ako ani\nprávne vzťahy duševného vlastníctva (§ 1 ods. 3 OZ). Lehota na podanie žaloby podľa § 15\nods. 1 zákona o združovaní občanov sa preto nepredlžuje v prípade, že posledný deň\npripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok (§ 122 ods. 3 OZ) posledný deň podania žaloby\nbol preto 23. 02. 2008. Nakoľko žalobca podal žalobu až po uplynutí subjektívnej lehoty,\n14\n\nsúd túto žalobu vyhodnotil ako neskorú a ako takú ju podľa § 250d ods. 3 O. s. p. zastavil...\nVzhľadom na zastavenie konania meritórne nepreskúmaval žalobu ako ani jej dôvody\na preto počas konania smerovali úkony súdu len k zisteniu včasnosti podania žaloby.\nOdvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd dostatočne zistil skutkový stav týkajúci\nsa doručovania zásielky žalobcovi s poukazom na oznámenie Slovenskej pošty, a. s.\no doručení zásielky priamo žalobcovi. Odvolací súd poukazuje aj na pripojenú poštovú\nknihu žalovaného (list č. 173 – 175) z ktorej vyplýva, že žalobca doručil žalovanému dňa\n22. 01. 2008 „žiadosť o rozhodnutie o treste“ a že žalovaný dňa 22. 01. 2008 doručil\nžalobcovi „výpis zo zápisnice“.\nTvrdenie žalobcu, že prvostupňový súd odmietol vykonať znalecké dokazovanie\ntýkajúce sa podpisu žalobcu na doklade o prevzatí zásielky je potrebné uviesť,\nže prvostupňový súd svoje rozhodnutie o nevykonaní znaleckého dokazovania znalcom\nz odboru grafológie dostatočne zdôvodnil.»\nZ odôvodnenia uznesenia okresného súdu napadnutého odvolaním v tejto súvislosti\nvyplýva:\n„Súd vypočul účastníkov konania, oboznámil ich s oznámením pošty o prevzatí\nzásielky, taktiež sa oboznámil so Stanovami SZJ ako aj s Disciplinárnym poriadkom SZJ.\nPrávny zástupca žalobcu tvrdil, že zásielka žalobcovi o disciplinárnom treste mu\nnikdy nebola doručená a teda podľa ich názoru nemohla začať plynúť 30­dňová lehota\nna podanie žaloby a ani 15­dňová lehota na podanie odvolania. Po nahliadnutí listu\nod Slovenskej pošty a jej prílohy poukázal na skutočnosť, že podpis na prílohe nie je pravým\npodpisom žalobcu ani rodinných príslušníkov. Z uvedeného dôvodu žiadal prizvať znalca\nz odboru grafológie na posúdenie pravosti podpisu. Uviedol, že tento listinný dôkaz\nnepreukazuje, že žalobcovi bola v januári 2008 doručená listová zásielka žalovaného\na už vôbec nepreukazuje obsah tejto listovej zásielky. Žalobca nikdy nedostal výpis\nzo zápisnice VV SZJ, túto zápisnicu získal iba z internetu. O výpise z tejto zápisnice\nvedomosť do podania žaloby nemal.\n\n15\n\nPrávny zástupca žalovaného uviedol, že dôkaz ktorý zaslala pošta o doručení\nzásielky, považujú za dôveryhodný a preukazujúci skutočnosť o doručení zásielky žalobcovi.\nŽalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že tomu tak nebolo.\nSlovenský zväz JUDO pri výpise zo zápisnice č. 3/2007 zo zasadnutia Výkonného\nvýboru Slovenského zväzu JUDO dňa 14. 12. 2007, ktorým bol žalobcovi uložený trest\na adresovaný žalobcovi, predložil pripojený podací lístok, podacie číslo 18730049 podaný\nna pošte 22. 01. 2008.\nZ uvedeného súdu vyplýva, že zásielka podľa podacieho lístku bola odoslaná\nžalobcovi dňom 22. 01. 2008 a podľa pošty doručená dňa 24. 01. 2008 a preto začala plynúť\nžalobcovi subjektívna 30­dňová lehota na podanie žaloby na súd nasledovný deň\npo doručení zásielky.“\n\nKrajský súd v odôvodnení svojho uznesenia ďalej uviedol:\n«Tvrdenie žalobcu (sťažovateľa, pozn.), že orgán verejnej správy doručuje\nrozhodnutia do vlastných rúk v zmysle vyhl. č. 78/1989 Zb. poštový poriadok odvolací súd\nuvádza, že tento právny predpis stratil účinnosť 01. 09. 1996. Následne s účinnosťou\nod 01. 01. 2002 bol prijatý zák. č. 507/2001 Z. z. o poštových službách a k nemu boli prijaté\nPoštovým úradom, ktorý vydala Slovenská pošta, a. s. Poštové podmienky k poštovým\nslužbám.\nPodľa bodu 5.1.1 poštových podmienok týkajúcich sa doporučeného listu\npre vnútroštátny styk „doporučené listy doručuje slovenská pošta na odovzdávacie miesto\npodľa adresy uvedenej na zásielke. Poštový doručovateľ ich vydá adresátovi alebo\noprávnenému prijímateľovi po preukázaní totožnosti.“\nPodľa bodu 20.5 poštových podmienok, oprávnený prijímateľ zásielky adresovanej\nfyzickej osobe doplní k svojmu podpisu poznámku vyjadrujúcu vzťah k adresátovi,\nnapr. „manžel“, „syn“, „matka“, „opatrovník“, „splnomocnenec“, a pod.\nZ uvedených Poštových podmienok nevyplýva povinnosť skúmať poštovým\ndoručovateľom podpisový vzor adresáta zásielky, pretože je povinný doručiť listovú zásielku\n16\n\nna príslušnú adresu a odovzdať adresátovi osobne alebo v zmysle bodu 20.5 poštových\npodmienok.\nŽalobca v odvolaní k uzneseniu prvostupňového súdu uvádza, že na pojednávaní\nkonanom dňa 27. 05. 2011 poukázal na zák. č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach\na o doplnení niektorých zákonov a k tomu vyhl. č. 628/2002 Z. z., ktorou sa vykonávajú\nniektoré ustanovenia zákona o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov,\navšak tento návrh zo strany prvostupňového súdu nebol akceptovaný.\nOdvolací súd uvádza, že žalovaný je občianskym združením a bol založený v zmysle\nzák. č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov.\nZákon č. 395/2002 Z. z. v § 1 ods. 1 sa uvádza, že tento zákon upravuje organizáciu\na pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku archívov a registratúr, organizáciu archívov,\npráva a povinnosti zriaďovateľa archívov, archívu, vlastníka archívneho dokumentu, prístup\nk archívnym dokumentom ako aj práva a povinnosti pôvodcu registratúry.\nOdvolací súd s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 1 zák. č. 395/2002 Z. z. uvádza,\nže tento právny predpis sa na žalovaného nevzťahuje.\nOdvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd správne vyhodnotil všetky zákonné\npodmienky konania vo veci a vec správne právne posúdil a je v súlade so zákonom, preto\nsa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu.»\nSťažovateľ tvrdí, že zásielku, obsahom ktorej malo byť rozhodnutie o tom,\nže sa dopustil disciplinárneho previnenia, za čo mu bol uložený trest zákazu činnosti na päť\nrokov, on osobne nikdy neprevzal, a súčasne tvrdí, že na doručenke predloženej Slovenskou\npoštou, a. s., súdu, ktorý vo veci rozhodol, ako dôkaz o doručení nie je jeho podpis. S týmto\ntvrdením sťažovateľa sa podľa jeho názoru všeobecné súdy konajúce v jeho veci nikdy\npresvedčivým spôsobom nevysporiadali, a preto namieta porušenie svojho základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu.\nPodľa názoru ústavného súdu sa rozhodnutie výkonného výboru žalovaného\no disciplinárnom previnení sťažovateľa a o uložení mu za toto disciplinárne previnenie trestu\n17\n\nbez ohľadu na jeho právnu formu (či bolo obsahom samostatného individuálneho\nrozhodnutia, alebo obsahom zápisnice výkonného výboru žalovaného schválenej jeho\nrelevantným uznesením) považuje za individuálny správny akt (rozhodovalo sa o právach,\npovinnostiach a právom chránených záujmoch sťažovateľa, čo zakladá jeho postavenie\nako účastníka tohto konania vzhľadom na charakter rozhodnutia a najmä jeho právne\ndôsledky). Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil právny názor\nk ústavnoprávnej relevancii formálneho označenia rozhodnutia\n\nsprávneho orgánu\n\n(m. m. II. ÚS 50/01), ako aj k otázke doručovania (IV. ÚS 552/2013). Rovnako\naj najvyšší súd sa v uznesení sp. zn. 1 Sdo 163/09 zo 6. apríla 2010 tiež vyjadril k formálno­\nprávnej povahe individuálnych správnych aktov a ústavný súd tento jeho právny názor\nv uznesení č. k. IV. ÚS 341/2010­27 z 23. septembra 2010 vyhodnotil ako ústavnoprávne\nakceptovateľný.\nRešpektujúc tieto právne názory a vychádzajúc z právneho názoru obsiahnutého\nv náleze ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 413/09, ústavný súd dodáva, že rozhodnutie\nvýkonného výboru žalovaného s výrazne negatívnymi dôsledkami na postavenie sťažovateľa\nbez ohľadu na ním zvolenú formu treba považovať za individuálny právny akt meritórneho\nvýznamu, na ktorý potom bolo treba aplikovať všetky procesné pravidlá vzťahujúce sa na\nmeritórne rozhodnutia, ktorými sa rozhoduje o právach a povinnostiach účastníka konania\nvrátane\n\njeho\n\ndoručovania.\n\nVýkonný\n\nvýbor\n\nžalovaného\n\nsťažovateľovi\n\ndoručoval\n\nrozhodnutie/zápisnicu ako RR zásielku, a napriek sporom o jej doručení sťažovateľovi, ktorú\nvzhľadom na jeho obsah bolo potrebné doručovať do jeho vlastných rúk, uspokojil sa s\nformálnym vyhodnotením „pravosti“ podpisu sťažovateľa, argumentujúc, že podpis každého\nsa s uplynutím času mení/vyvíja. Pričom moment doručenia rozhodnutia sťažovateľovi bol\nkľúčový pre počítanie času z hľadiska dodržania lehoty na podanie žaloby príslušnému\nvšeobecnému súdu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, t. j. domáhania sa súdneho\nprieskumu tak, ako to nakoniec umožňuje aj § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb.\nSťažovateľ namieta, že ani v prvostupňovom a ani v odvolacom konaní nebolo\nvykonané ním navrhované znalecké dokazovanie znalcom z odboru grafológie na účely\n18\n\nporovnania, resp. na účely identifikácie jeho podpisu (sťažovateľa) na doručenke poštovej\nzásielky, ktorý ako dôkaz o doručení predložila Slovenská pošta, a. s.\nÚstavný súd nemá dôvod, aby vo veci sťažovateľa svoju ustálenú judikatúru, podľa\nktorej súčasťou základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je povinnosť vykonať\ndôkazy označené účastníkom konania (I. ÚS 75/96, I. ÚS 153/03, IV. ÚS 178/2012), menil.\nProcesný princíp voľného hodnotenia dôkazov v spojení so zásadou procesnej ekonomiky\ndovoľuje súdu vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia vedú k rozhodnutiu\nvo veci samej (napr. II. ÚS 218/00, IV. ÚS 182/04, IV. ÚS 178/2012). Európsky súd\npre ľudské práva tiež uvádza, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaručuje síce právo na spravodlivý\nproces, neupravuje však prípustnosť dôkazov alebo ich hodnotenie (A. B. v. Slovenská\nrepublika, rozsudok zo 4. 3. 2003 a v ňom odkaz na ďalšiu judikatúru).\n\nPodľa názoru ústavného súdu krajský súd v napadnutom uznesení síce odôvodnil,\nna základe ktorých skutočností vyplývajúcich z vykonaného dokazovania (pôvodného\ni nového vykonaného okresným súdom) rozhodol, avšak vzhľadom na to, že doručenie\nzásielky sťažovateľovi bolo kľúčovým a v zásade jediným dôkazom (limitujúcim prístup\nsťažovateľa k súdnej ochrane), bolo odôvodnenie napadnutého rozhodnutia formálne\na po obsahovej stránke nepresvedčivé. Za týchto okolností ústavný súd hodnotí nevykonanie\ndôkazu navrhnutého sťažovateľom ako postup, ktorý nie je ústavne akceptovateľný, a preto\nvyslovil, že krajský súd napadnutým rozhodnutím porušil základné právo sťažovateľa podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (výrok 1).\nÚstavný súd v súvislosti s namietaným porušením čl. 48 ods. 2 ústavy, v rámci\nktorého sťažovateľ argumentuje tým, že krajský súd nenariadil „pojednávanie, a tým\nmi neumožnil navrhnúť, aby v rámci dokazovania sa zisťovalo, či poštová doručovateľka\nsi plnila alebo neplnila povinnosti...“, uvádza, že túto argumentáciu nepovažuje\nza dostatočnú na to, aby rozhodol o porušení tohto základného práva sťažovateľa, a preto\ntejto časti sťažnosti nevyhovel.\n\n19\n\nČo sa týka namietaného porušenia čl. 47 ods. 3 ústavy, ústavný súd poukazuje na to,\nže v súlade s § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde rozhoduje len o namietanom porušení\ntých práv, ktoré boli premietnuté do návrhu na rozhodnutie (petitu). V danom prípade\nsa namietané porušenie čl. 47 ods. 3 ústavy do návrhu na rozhodnutie ústavného súdu\nnepremietlo, a preto ústavný súd aj tejto časti sťažnosti nevyhovel.\nIII.\nAk ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil,\naby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby,\nktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.\nV záujme ochrany ústavou garantovaného základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré boli u sťažovateľa porušené\nuznesením krajského súdu č. k. 3 So 3/2011­194 z 21. februára 2012, bolo potrebné toto\nuznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie krajskému súdu (výrok 2).\nBude úlohou krajského súdu v ďalšom priebehu odvolacieho konania rozhodnúť o odvolaní\nsťažovateľa proti prvostupňovému uzneseniu takým spôsobom, ktorý bude ústavne\nkonformný a bude v súlade s právnym názorom ústavného súdu vysloveným v tomto náleze.\nSťažovateľ požiadal vo svojej sťažnosti ústavný súd aj o priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia vo výške 2 000 €, pričom tento svoj návrh odôvodnil tým,\nže neposkytnutím ochrany súdmi mu vznikla materiálna i nemateriálna ujma, pretože\npredstavitelia žalovaného o ňom rozširujú na verejnosti údaje, podľa ktorých mu bol\ndisciplinárny trest uložený správne, keďže sťažovateľovi nedali za pravdu ani súdy.\nMateriálna ujma vznikla sťažovateľovi preto, že sa po dobu 5 rokov trvania trestu nemôže\n\n20\n\nzúčastňovať za Slovenskú republiku podujatí judo, za ktoré v minulosti dostával finančné\nodmeny a ktoré by dostával aj naďalej.\nPodľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu,\nkoho práva boli porušené, aj primerané finančné zadosťučinenie.\nÚstavný súd, dôsledne zvážiac všetky okolnosti daného prípadu, sťažovateľovi nárok\nna primerané finančné zadosťučinenie nepriznal. Ak sťažovateľ dôvodil tým, že o ňom tretie\nosoby rozširujú tvrdenia, ktoré považuje za nepravdivé, tieto jeho tvrdenia neodôvodňujú\npriznanie mu finančného zadosťučinenia vo vzťahu ku krajskému súdu, čo platí rovnako aj\nvo vzťahu k tvrdeniam sťažovateľa o majetkovej ujme, ktorá mu vznikla rozhodnutím o\ntreste vydaným žalovaným. V tejto situácii aj vzhľadom na sťažovateľom nepreukázanú\nintenzitu následkov porušenia jeho základného práva krajským súdom je podľa názoru\nústavného súdu konštatovanie porušenia základného práva sťažovateľa pre neho\ndostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto sťažovateľovi primerané finančné\nzadosťučinenie nepriznal, tak ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (výrok\n4).\nÚstavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde\naj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym\nzastupovaním advokátom v konaní pred ústavným súdom.\nÚstavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľa úhradu trov konania\nv sume 269,58 € v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to odmenu za dva úkony právnej\nslužby podľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane\nprvej porady s klientom, sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy), ktoré boli urobené v roku\n2012. Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej\nslužby za rok 2012 v sume 127,16 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky)\n21\n\na náhrady hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby v sume 7,63 €\n(1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Ústavný súd nepriznal odmenu\nza ďalšie úkony (urobené v roku 2013 a 2015) z dôvodu, že neobsahovali žiadnu novú\nargumentáciu relevantnú pre rozhodnutie vo veci samej. Trovy konania je krajský súd\npovinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde\nv spojení s § 149 OSP) podľa výroku rozhodnutia.\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. septembra 2015\n\n22", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo", "konanie-splnenie podmienok konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "dokazovanie", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "doručenie, doručovanie-doručenka"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "3So/3/2011", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9a1cbbce-cc67-4ca1-a6ee-95362f3370ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 552/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 552/2013 z 16. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-16", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9a1cbbce-cc67-4ca1-a6ee-95362f3370ad"}, {"guid": "ussr:1942dc9a-7074-4798-b4d1-2c9dec54b649", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 178/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 178/2012 z 4. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-04", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1942dc9a-7074-4798-b4d1-2c9dec54b649"}, {"guid": "ussr:a9060d99-5691-4b0b-b97d-5ba22b2316c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 341/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 341/2010 z 23. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-23", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9060d99-5691-4b0b-b97d-5ba22b2316c3"}, {"guid": "ussr:eea2fc1b-e954-4b5f-b50d-2363676a1a17", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 413/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 413/09 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eea2fc1b-e954-4b5f-b50d-2363676a1a17"}, {"guid": "ussr:e7735b38-3000-4fa8-94b2-eb1f227d65b5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.182.2004.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/04 z 26. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-26", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.182.2004.1"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:a5517197-5cdc-4fa7-9533-10512df0e9a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 153/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 153/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a5517197-5cdc-4fa7-9533-10512df0e9a6"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:d8ffb1fb-1fba-47f4-ba22-503363fb8027", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 50/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 50/01 z 11. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-11", "citacie_n": 310, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d8ffb1fb-1fba-47f4-ba22-503363fb8027"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:ac2e0fce-a71c-4f9a-8ccf-77d1bfd46610", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.218.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 218/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/00 z 12. 9. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-09-12", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.218.2000.1"}, {"guid": "ussr:b56612c3-303f-4c7d-b226-b794e4e75c84", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.75.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 75/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 75/96 z 16. 4. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-04-16", "citacie_n": 151, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.75.1996.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}], "citovane_v": []}