{"guid": "ussr:f784ec6d-a303-4056-af72-b0f96de67de3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.132.2013.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 132/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 132/2013 z 6. 5. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 6. mája 2015, sp. zn. II. ÚS 132/2013, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.132.2013.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2015-05-06", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "nazov": "čl. 14 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-4", "nazov": "čl. 12 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-59.odsek-2", "nazov": "čl. 59 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-59.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "nazov": "čl. 12 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 59 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 59 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 59 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-14", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-59", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f784ec6d-a303-4056-af72-b0f96de67de3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.132.2013.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.132.2013.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.132.2013.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 132/2013­30\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n,\n\nzastúpeného\n\nadvokátom\n\nJUDr.\n\nMartinom\n\nOlosom,\n\nAdvokátska\n\nkancelária,\n\nM. R. Štefánika 71, Žilina, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 1, 2 a 4, v spojení s čl. 20 ods. 1 a v spojení\ns čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného v čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 14\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Levice\nv konaní vedenom pod sp. zn. 2 PP 7/2010 a jeho uznesením z 27. septembra 2012 a takto\nrozhodol:\n1. Sťažnosti\n\nnevyhovuje.\n\n2. Ustanovenému právnemu zástupcovi sťažovateľa JUDr. Martinovi Olosovi\np r i z n á v a odmenu v sume 275,96 € (slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatšesť\ncentov), ktorú j e\n\np o v i n n á uhradiť Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky\n\nna účet advokáta JUDr. Martina Olosa, Advokátska kancelária, M. R. Štefánika 71, Žilina,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n22. novembra 2012 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), doplnená\n\npodaním doručeným ústavnému súdu 22. apríla 2013, pre porušenie jeho základného práva\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 1, 2 a 4, v spojení s čl. 20 ods. 1 a v spojení\ns čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného v čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dodatkový protokol“) v spojení s čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) o. i. aj postupom a uznesením Okresného súdu\nLevice (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 2 PP 7/2010 z 27. septembra 2012 (ďalej aj\n„napadnuté uznesenie“). Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 132/2013­6 zo 14. februára\n2013 prijal sťažnosť v tejto časti na ďalšie konanie.\n1.1 Z obsahu sťažnosti a pripojenej listiny vyplýva, že sťažovateľ v rámci trestného\nkonania podal proti (bližšie neoznačenému) rozhodnutiu súdu dovolanie, ktoré Najvyšší súd\nSlovenskej republiky uznesením sp. zn. 1 Tdo 36/2012 zo 4. júla 2012 odmietol podľa § 382\npísm. f) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Trestný poriadok“), pretože smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je\nprípustné. V nadväznosti na to okresný súd uznesením č. k. 2 PP 7/2010­123 z 9. augusta\n2012 podľa § 556 ods. 1 Trestného poriadku a § 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 93/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov trestného\nkonania a výška a spôsob úhrady zvýšených trov trestného konania, uložil sťažovateľovi,\naby štátu nahradil trovy konania o celkom bezvýslednom dovolaní určené paušálnou sumou\n200 €. Sťažnosť sťažovateľa proti tomuto uzneseniu okresný súd ďalším uznesením sp. zn. 2\nPP 7/2010 z 27. septembra 2012 zamietol.\n2\n\n1.2 Sťažnosť sťažovateľa smeruje proti napadnutému uzneseniu okresného súdu.\nNa odôvodnenie svojej sťažnosti sťažovateľ uviedol:\n„Protiústavnosť napadnutých uznesení Okresného súdu Levice vidím v extrémne\nformalistickej aplikácii a interpretácii ust. § 556 ods. 1 Tr. por. a § 3 vyhl. MS SR 93/2012\nv dôsledku čoho bol sťažovateľ zaviazaný k poplatkovej povinnosti v rozpore s čl. 59 ods. 2\nústavy, hoci poplatková povinnosť reálne nevznikla. Neakceptovateľná a neospravedlniteľná\ninterpretácia relevantných ustanovení zákona zapríčinila bezdôvodné obohatenie sa štátu\nna úkor sťažovateľa vo výške 200,­ eur za procesné rozhodnutie o dovolaní odmietnuté pre\nneprípustnosť, čo zjavne odporuje zmyslu a účelu poplatkovej povinnosti ako paušálnej\nnáhrady za štátom vynaložené prostriedky na pojednávania o merite veci. Porušenie\nústavného zákazu priamej negatívnej diskriminácie titulom účastníctva v trestnom konaní\nbolo zavinené nerovnakým prístupom a postupom ako v (analogickej) situácii pri\npoplatkovej povinnosti v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. v p. z. kde je neprípustné\nspoplatňovanie (nemeritórnych) procesných rozhodnutí ako v danom trestnom prípade,\npreto sú napadnuté uznesenia vecne nesprávne, protiústavné a nespravodlivé v rozpore\ns právom na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy) v spojení s porušením majetkových práv\n(čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dod. protokolu č. 1 k dohovoru) v spojení s čl. 59 ods. 2 ústavy\ni zákazom diskriminácie podľa čl. 12 ods. 1, 2, 4 ústavy či čl. 14 dohovoru v neprospech\nsťažovateľa ako poplatníka.\nOkresný súd Levice absolútne neprípustne vyložil ust. § 556 ods. 1 Tr. por. na\nsankčnom princípe, ibaže skutočne a správne mal aplikovať a interpretovať toto ustanovenie\nna reparačnom, resp. reštitučnom (restitutio in integrum) princípe, preto sa dopustil\nsvojvôle a nespravodlivosti v zmysle summum ius, summa iniuria v rozpore s princípom\nspravodlivej súdnej ochrany a spravodlivého súdneho procesu.\nNa margo OS Levice tvrdenému účelu ust. § 556 ods. 1 Tr. por. k bráneniu podávať\nnedôvodné mimoriadne opravné prostriedky dodávam, že vyrubovať ex post poplatkovú\npovinnosť nemožno ani reálne ani teoreticky pripisovať tomuto údajnému účelu, keďže\nmimoriadne opravné prostriedky možno podávať neobmedzene (i opakovane) a poplatková\npovinnosť tomu vôbec účinne a efektívne nezabraňuje, ak sa vyrubuje ex post. (...)\n\n3\n\nV zmysle uvedeného namietam protiústavnosť a svojvôľu napadnutých uznesení OS\nLevice, č. 2 PP 7/10 z 9. 8. 2012 a 27. 9. 2012 v rozpore s v petite uvedenými právami\na ústavnými princípmi, pričom žiadam(...) jej v celom rozsahu v súlade s petitom sťažnosti\nvyhovieť ako dôvodnej lege artis.“\n1.3 Vzhľadom na dôvody uvedené v sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd\no jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy v spojení\ns porušením zákazu diskriminácie podľa čl. 12 ods. 1, 2, 4 ústavy v spojení s porušením\npráva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 59 ods. 2 ústavy ako aj\nprávo na majetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu č. 1 k dohovoru v spojení s porušením\nzákazu diskriminácie podľa čl. 14 dohovoru bolo (boli) postupom a uznesen[ím] Okresného\nsúdu Levice, č. 2PP 7/2010, zo... 27. 9. 2012 porušené.\n2. Uzneseni[e] Okresného súdu Levice, č. 2PP 7/2010, zo... 27. 9. 2012 sa v celom\nrozsahu zrušuj[e] a vec sa vracia späť na ďalšie (nové) konanie lege artis.\n3. Okresný súd Levice sa zaväzuje k náhrade všetkých prípadne vzniknutých trov\nkonania.“\nII.\n2. Ústavnému súdu bolo 16. marca 2015 doručené vyjadrenie okresného súdu\nk podanej sťažnosti. Okresný súd vo svojom vyjadrení uviedol: „Sťažovateľ vo svojej\nsťažnosti vytýka tunajšiemu súdu, že absolútne neprípustne vyložil ustanovenie § 556\nodsek 1 Trestného poriadku na sankčnom princípe, pričom správne mal aplikovať\na interpretovať toto ustanovenie na reparačnom, resp. reštitučnom princípe, a preto sa\ndopustil svojvôle a nespravodlivosti, K tomuto tvrdeniu je potrebné uviesť, že Trestný\nporiadok v prvej vete ustanovenia § 556 odsek 1 celkom jasne stanovuje, že ten kto podal\ncelkom bezvýsledne dovolanie alebo návrh na obnovu konania, je povinný nahradiť štátu\ntrovy konania o tomto dovolaní alebo návrhu na obnovu konania a to paušálnou sumou,\nktorú ustanoví ministerstvo spravodlivosti všeobecne záväzným právnym predpisom. Týmto\nvšeobecne záväzným právnym predpisom je vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\n4\n\nrepubliky číslo 93/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov trestného konania\na výška a spôsob úhrady zvýšených trov trestného konania, a ktorá v § 3 uvádza, že\npaušálna suma trov trestného konania na účely uvedené v § 556 odsek 1 zákona, ak\nodsúdený podal celkom bezvýsledne dovolanie alebo návrh na obnovu konania je 200 eur.\nZákon tu teda ani nedáva možnosť voľnej úvahy ohľadom rozhodnutia o náhrade\ntrov, v tomto konkrétnom prípade, dovolacieho konania. Z uvedeného vyplýva, že každý\nobvinený bez výnimky je za predpokladu podania celkom bezvýsledného dovolania povinný\nzaplatiť trovy dovolacieho konania, a to bez ohľadu na prípadný nárok obvineného na\nbezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú odmenu, ktorý má vplyv len pri\nrozhodovaní o náhrade odmeny a hotových výdavkov obhajcovi ustanovenému v súvislosti\ns týmto konaním.\nJediným sporným bodom v predmetnom prípade (z pohľadu sťažovateľa, nie\nz pohľadu súdu) je posúdenie celkovej bezvýslednosti podaného dovolania, tak ako to\nvyplýva aj z doplnenia sťažnosti zo dňa 12.04.2013. Podľa názoru sťažovateľa teda ním\npodané dovolanie nebolo celkom bezvýsledné, nakoľko účastník konania nemôže dopredu\nustáliť, ako posúdi podmienky prípustnosti mimoriadneho opravného prostriedku dovolací\nsúd. O celkovej bezvýslednosti podania dovolania možno preto hovoriť iba vtedy, ak od\npočiatku bolo nepochybne zrejmé, že dovolaniu nemožno vyhovieť, tj. z dôvodu zjavného\nzmeškania zákonnej lehoty na podanie dovolania alebo podania dovolania nepríslušnou\nosobou. Sťažovateľ ďalej uviedol, že v dovolacom konaní bol zastúpený obhajcom, pričom\nten ho neinformoval, že by podanie dovolania v danej veci bolo neprípustné a že dovolanie\nje tak od počiatku de facto zbytočné a nehospodárne. Záverom uviedol, že extenzívne\nrozširovanie ukladania povinnosti platiť štátu trovy trestného konania aj na iné procesné\nprípady neobstojí a je neústavné.\nK tejto sťažnostnej námietke súd uvádza, že Trestný poriadok v § 382 ustanovuje\nprípady, kedy dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci,\nodmietne dovolanie, a to vtedy ak\nbolo podané oneskorene,\nbolo podané neoprávnenou osobou,\nje zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371,\n5\n\nnie sú splnené podmienky dovolania podľa § 372 alebo § 373 ani po postupe podľa\n§ 379 ods. 1,\ndovolanie ani po postupe podľa § 379 ods. 1 neobsahuje náležitosti uvedené v § 374\nods. 1 alebo 2,\nbolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.\nZákon teda stavia na roveň prípady (§ 382 písmeno a/ až f/ Trestného poriadku),\nv ktorých bez preskúmania veci dovolací súd odmietne dovolanie. Všetky tieto prípady\npodania dovolania tunajší súd považuje za bezvýsledné, nakoľko zjavná neopodstatnenosť,\na tým aj bezvýslednosť, takéhoto dovolania totiž vyplýva priamo zo zákona. V predmetnom\nprípade súd poukazuje na ustanovenie § 368 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku, v zmysle\nktorého dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol\nporušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je\ntoto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371. Takýmto rozhodnutím sa rozumie:\nrozsudok a trestný rozkaz, uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci\ninému súdu, uznesenie o zastavení trestného stíhania, uznesenie o podmienečnom zastavení\ntrestného\n\nstíhania,\n\nuznesenie\n\no\n\npodmienečnom\n\nzastavení\n\ntrestného\n\nstíhania\n\nspolupracujúceho obvineného, uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania,\nrozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny\nopravný prostriedok podaný proti vyššie uvedeným rozhodnutiam, alebo rozhodnutie,\nktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.\nVýpočet rozhodnutí, ktoré možno napadnúť dovolaním je taxatívny. Dovolací súd na\nneverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo\npodané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné (§ 382 písmeno f/\nTrestného poriadku).\nV prípade, ak obhajca, ktorý bol obvinenému ustanovený v konaní o dovolaní,\nneposkytol odsúdenému potrebnú právnu pomoc a nepoučil ho o vyššie uvedených\nustanoveniach zákona (tak ako to uvádza sťažovateľ v podanej sťažnosti), nemožno túto\nskutočnosť považovať za porušenie ústavných práv sťažovateľa tunajším súdom. Súd pritom\nnie je ani oprávnený preskúmavať kvalitu poskytnutých úkonov právnej služby (tak ako to\nvyplýva aj z platnej judikatúry) , a takisto ich ani nemôže nahrádzať vlastnou činnosťou.\n6\n\nV predmetnej veci je potrebné tiež poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky č. k. II. ÚS 21/2012­12, v ktorom je okrem iného uvedené, že ústavný\nsúd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa č1. 124 ústavy je nezávislým\nsúdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je\noprávnený preskúmavať a posudzovať ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho\nposúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy,\nktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách.\nPosúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného\nsúdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil,\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade\na aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,\nak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich\núčel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nVzhľadom na uvedené, sťažnosťou napadnuté uznesenie tunajšieho súdu dostatočným\na presvedčivým spôsobom vysvetľuje, prečo bol daný dôvod na to, aby bol sťažovateľ\nzaviazaný na náhradu trov dovolacieho konania štátu, a teda má za to, že napadnuté\nuznesenie súdu nemožno považovať za protiústavné a arbitrárne. Skutočnosť, že posúdenie\nveci tunajším súdom nekorešponduje s posúdením sťažovateľa sama o sebe porušenie práv\nsťažovateľa nezakladá.“\n2.1 Okresný súd zároveň oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní pred ústavným\nsúdom a súhlasí s tým, aby sa od ústneho pojednávania upustilo.\n3. Dňa 6. júna 2013 bola ústavnému súdu doručená replika sťažovateľa, v ktorej\nsťažovateľ neuviedol žiadnu ďalšiu argumentáciu ani akékoľvek vyjadrenie, iba oznámil, že\nnetrvá na konaní ústneho pojednávania pred ústavným súdom.\nIII.\n\n7\n\nRelevantné ústavné normy\n4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.\nZákladné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\nPodľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej\nrepubliky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo,\npolitické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo\netnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov\npoškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.\nPodľa čl. 12 ods. 4 ústavy nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že\nuplatňuje svoje základné práva a slobody.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 59 ods. 1 a 2 ústavy dane a poplatky sú štátne a miestne. Dane a poplatky\nmožno ukladať zákonom alebo na základe zákona.\nPodľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom musí byť\nzabezpečené bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa,\n\n8\n\nfarba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny\npôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.\nPodľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo\npokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného\nzáujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.\nToto ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať zákony, ktoré považuje za nevyhnutné,\naby upravil užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom alebo zabezpečil platenie\ndaní alebo iných poplatkov alebo pokút.\nVšeobecne k predmetu sťažnosti\n5. Predmetom sťažnosti je námietka sťažovateľa, že napadnutým uznesením\nokresného súdu došlo k porušeniu jeho ústavných práv predovšetkým z dôvodu extrémne\nformalistickej aplikácie a interpretácie príslušných právnych noriem Trestného poriadku.\n6. Podľa názoru ústavného súdu je kľúčovým pre posúdenie porušenia/neporušenia\nsťažovateľových ústavných práv napadnutým uznesením okresného súdu ustálenie odpovede\nna otázku, čo možno považovať za „celkom bezvýsledne podané dovolanie“ podľa § 556\nods. 1 Trestného poriadku, či a aká je ústavná rovina uvedenej právnej normy, či možno\nv sťažovateľovom prípade ustáliť, že k takémuto celkom bezvýsledne podanému dovolaniu\ndošlo, a či v tomto ohľade napadnuté uznesenie okresného súdu je ústavne udržateľné.\nK celkom bezvýsledne podanému dovolaniu v sťažovateľovej veci\n7. Podľa § 556 ods. 1 Trestného poriadku kto podal celkom bezvýsledne dovolanie\nalebo návrh na obnovu konania, je povinný nahradiť štátu trovy konania o tomto dovolaní\nalebo návrhu na obnovu konania, a to paušálnou sumou, ktorú ustanoví ministerstvo\nspravodlivosti všeobecne záväzným právnym predpisom. Ďalej je povinný nahradiť štátu\nodmenu a náhradu obhajcovi, ak bol v súvislosti s týmto konaním ustanovený, ak obvinený\nnemá nárok na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú odmenu.\n\n9\n\n8. Pre úplný obraz o prerokovávanej veci a vytvorenie predpolia k meritórnemu\nrozhodnutiu je nevyhnutné zamerať pozornosť prvotne na uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Tdo 36/2012 zo 4. júla 2012 (ďalej\naj „uznesenie najvyššieho súdu“) v sťažovateľovej veci.\n9. Najvyšší súd uznesením odmietol podľa § 382 písm. f) Trestného poriadku\ndovolanie sťažovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 1 Tos 41/2010 z 29. septembra 2010 (ďalej aj „uznesenie krajského súdu“)\nvydanému v konaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody vedenom\nna okresnom súde. V odôvodnení uznesenia najvyšší súd predovšetkým uviedol:\n„Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému\nrozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní,\nktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.\nV zmysle § 368 ods. 2 Tr. por. sa právoplatným rozhodnutím rozumie:\na) rozsudok a trestný rozkaz,\nb) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu,\nc) uznesenie o zastavení trestného stíhania,\nd) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania,\ne) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho\nobvineného,\nf) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania,\ng) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti\nrozhodnutiu podľa písmen a/ až g/, alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe\nriadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.\nV posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím uznesenie Krajského súdu\nv Nitre, ktorým súd rozhodol o sťažnosti obvineného\n\nproti zamietnutiu\n\nnávrhu matky obvineného o jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.\nProti takémuto druhu rozhodnutia však dovolanie v zmysle ust. § 368 ods. 2 Tr. por. nie je\nprípustné. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa\n\n10\n\n§ 382 písm. f/ Tr. por. dovolanie obvineného\n\n, ako neprípustné,\n\nna neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci odmietol.“\n10. Podľa § 368 ods. 1 a 2 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti\nprávoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené\nustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania\npodľa § 371. Ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie\na) rozsudok a trestný rozkaz,\nb) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu,\nc) uznesenie o zastavení trestného stíhania,\nd) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania,\ne) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho\nobvineného,\nf) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania,\ng) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia,\nh) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti\nrozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe\nriadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.\nPodľa § 382 Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,\nbez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak\na) bolo podané oneskorene,\nb) bolo podané neoprávnenou osobou,\nc) je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371,\nd) nie sú splnené podmienky dovolania podľa § 372 alebo § 373 ani po postupe podľa\n§ 379 ods. 1,\ne) dovolanie ani po postupe podľa § 379 ods. 1 neobsahuje náležitosti uvedené\nv § 374 ods. 1 alebo 2,\nf) bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.\n\n11\n\n11. Znenie najvyšším súdom a ústavným súdom citovaných ustanovení § 368 ods. 1\na 2 Trestného poriadku, ktoré pripúšťajú dovolanie len v ustanovených prípadoch, bolo do\nTrestného poriadku vnesené zákonom č. 262/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon\nč. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia\na dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela“), s účinnosťou od 1. septembra 2011.\n12. Osožné je na tomto mieste pripomenúť, že sťažovateľ v minulosti brojil pred\nústavným súdom proti citovanému uzneseniu najvyššieho súdu. Ústavný súd uznesením\nsp. zn. IV. ÚS 553/2012 zo 7. novembra 2012 odmietol sťažovateľovu sťažnosť smerujúcu\nproti uzneseniu najvyššieho súdu z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, pričom v odôvodnení\ntohto uznesenia uviedol: „Podľa § 576j ods. 2 Trestného poriadku (tento sa stal súčasťou\nTrestného poriadku na základe tej istej novely a predstavuje intertemporálnu normu\nupravujúcu režim prechodného spolupôsobenia skoršieho a neskoršieho práva, pozn.)\nsúdne konanie, okrem konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch, začaté pred\n1. septembrom 2011 sa dokončí podľa doterajších predpisov; to neplatí, ak súd vrátil vec\nprokurátorovi alebo ak prokurátor vzal obžalobu späť po 1. septembri 2011.\nSťažovateľ v nadväznosti na § 576j ods. 2 Trestného poriadku zastáva názor, že\nnajvyšší súd mal v dovolacom konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tdo 36/2012 použiť\nustanovenia Trestného poriadku (§ 368 ods. 1 a ods. 2 Trestného poriadku) účinné do\n31. augusta 2011, pričom aplikáciu týchto ustanovení spája s dňom vydania napadnutého\nuznesenia krajského súdu (uznesenie krajského súdu sp. zn. 1 Tos 41/2010 z 29. septembra\n2010). S týmto názorom sťažovateľa sa ústavný súd nemôže stotožniť. Z textu § 576j ods. 2\nTrestného poriadku totiž zjavne vyplýva, že použitie ustanovení Trestného poriadku\núčinných do 31. augusta 2011 prichádza do úvahy pri súdnych konaniach začatých pred\n1. septembrom 2011, avšak s výnimkou konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch,\nku ktorým patrí aj konanie o dovolaní, o ktoré v danom prípade ide.\nZo zistení ústavného súdu vyplýva, že dovolanie proti napadnutému uzneseniu\nkrajského súdu bolo prostredníctvom právneho zástupcu sťažovateľa podané najvyššiemu\nsúdu prostredníctvom okresného súdu 30. mája 2012, teda po 1. septembri 2011.\nNa základe uvedeného ústavný súd zastáva názor, že najvyšší súd postupoval správne, keď\n\n12\n\nv napadnutom konaní pri rozhodovaní o dovolaní sťažovateľa z 30. mája 2012 aplikoval\nustanovenia § 368 ods. 1 a ods. 2 Trestného poriadku platného a účinného v čase konania\no dovolaní (§ 368 ods. 1 a ods. 2 Trestného poriadku platného a účinného od 1. septembra\n2011). V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v zmysle ktorej postup\nvšeobecného súdu v súlade s platným a účinným zákonom nemožno hodnotiť ako\nporušovanie základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97, II. ÚS 81/00).\nVzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že medzi namietaným\npostupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní a jeho uznesením zo 4. júla 2012\na obsahom sťažovateľom označených základných práv podľa ústavy a práv podľa dohovoru,\nako aj ďalších článkov ústavy, k porušeniu ktorých malo dôjsť, neexistuje taká príčinná\nsúvislosť, ktorá by signalizovala reálnu možnosť vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí\ntejto časti sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný súd preto túto časť sťažnosti pri predbežnom\nprerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti.“\n13. Ak sa v kontexte citovaného ústavný súd má zamyslieť nad výkladom slovného\nspojenia „celkom bezvýsledne podané dovolanie“ vo veci s ústavnoprávnou relevanciou, je\npotrebné na začiatku konštatovať, že sťažovateľ podal dovolanie proti napadnutému\nuzneseniu krajského súdu o zamietnutí sťažnosti voči uzneseniu okresného súdu sp. zn.\n2 PP 7/2010 z 30. júla 2010 o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.\nVoči tomuto rozhodnutiu (uzneseniu) krajského súdu nie je v zmysle § 368 ods. 2 Trestného\nporiadku dovolanie prípustné, čo správne konštatoval vo svojom uznesení najvyšší súd a čo\nkoniec koncov potvrdil aj ústavný súd uznesením sp. zn. IV. ÚS 553/2012 zo 7. novembra\n2012. Pre úplnosť ústavný súd dopĺňa, že Trestný poriadok neupravuje odlišne uvedené\nzávery k možnosti podať dovolanie proti uzneseniu o podmienečnom prepustení z výkonu\ntrestu odňatia slobody ani v druhom diele prvej hlavy štvrtej časti Trestného poriadku\nupravujúcom rozhodovanie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody\n(§ 415 až § 417 Trestného poriadku).\n\n13\n\n14.\n\nZ uvedeného\n\nvyplýva,\n\nže\n\nsťažovateľ\n\n(zastúpený\n\nv dovolacom\n\nkonaní\n\nkvalifikovaným zástupcom – advokátom JUDr. Imrichom Hraškom) mohol a mal vedieť, že\ndovolanie voči uzneseniu krajského súdu nie je prípustné a podané dovolanie bude\nodmietnuté pre neprípustnosť (vyplývajúcu z Trestného poriadku), a teda mohol a mal\nvedieť, že v jeho konkrétnom prípade išlo o celkom bezvýsledne podané dovolanie.\n15. Ústavný súd hic et nunc zdôrazňuje, že záver, či v ktoromkoľvek konkrétnom\nprípade ide alebo nejde o celkom bezvýsledne podané dovolanie, je potrebné posudzovať\nvždy jednotlivo vzhľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu.\nAplikácia popísaných záverov na napadnuté uznesenie okresného súdu\n16. Prizmou predostretých konklúzií je nutné posudzovať aj napadnuté uznesenie\nokresného súdu.\n17. Na základe už citovaných právnych noriem Trestného poriadku a uznesenia\nnajvyššieho súdu okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil takto: „Podľa § 3 Vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo 93/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje\npaušálna suma trov trestného konania a výška a spôsob úhrady zvýšených trov trestného\nkonania, paušálna suma trov trestného konania na účely uvedené v § 556 odsek 1 zákona,\nak odsúdený podal celkom bezvýsledne dovolanie alebo návrh na obnovu konania, je 200\neur.\nZ titulu podanej sťažnosti súd preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia,\nako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku v zmysle § 192 odsek 1 Trestného poriadku.\nZ príslušného spisového materiálu súd zistil, že odsúdený\n\npodal sťažnosť ako\n\noprávnená osoba, v zákonnej lehote (keďže sa spravoval nesprávnym poučením o opravnom\nprostriedku), avšak sťažnosť nie je dôvodná. Súd nezistil žiadne pochybenia pri rozhodovaní\no náhrade trov trestného konania podľa § 556 odsek 1 Trestného poriadku, keďže uznesením\nvydaným dňa 04.07.2012 pod sp. zn. 1 Tdo 36/2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky\npodľa § 382 písmeno f/ Trestného poriadku, dovolanie obvineného\nneprípustné, na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci odmietol.\n14\n\n, ako\n\nZo zákona nevyplýva, že celková bezdôvodnosť dovolania by mohla byť daná až po\nmeritórnom preskúmaní veci dovolacím súdom a následnom odmietnutí dovolania, práve\nnaopak, účelom ustanovenia § 556 odsek 1 Trestného poriadku je zabrániť\nneodôvodnenému podávaniu návrhov na mimoriadne opravné prostriedky tým, že zákon\nstanovuje povinnosť uhradiť trovy konania určené paušálnou sumou.\nZjavná neopodstatnenosť, a tým aj bezvýslednosť, podaného dovolania totiž vyplýva\npriamo zo zákona, keďže v zmysle § 368 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku, dovolanie\nmožno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak\nboli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom\ndovolania podľa § 371. Takýmto rozhodnutím sa rozumie: rozsudok a trestný rozkaz,\nuznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, uznesenie\no zastavení trestného stíhania, uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania,\nuznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného,\nuznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, rozhodnutie o uložení\nochranného opatrenia, rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok\npodaný proti vyššie uvedeným rozhodnutiam, alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na\nzáklade riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol. Výpočet rozhodnutí, ktoré\nmožno napadnúť dovolaním je taxatívny. Dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,\nbez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému\ndovolanie nie je prípustné (§ 382 písmeno f/ Trestného poriadku).\nZ uvedeného jednoznačne vyplýva, že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka je\nvecne správne aj napriek nesprávnemu poučeniu o opravnom prostriedku, keďže v zmysle\nčlánku 142 odsek 2 tretia veta Ústavy SR, proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného\nsudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca.\nO žiadosti odsúdeného o navrátenie lehoty na podanie sťažnosti z dôvodu\nnezákonného poučenia súd samostatným výrokom nerozhodoval, nakoľko táto právna chyba\nnapadnutého uznesenia bola konvalidovaná tým, že nadriadený orgán podanú sťažnosť\nmeritórne preskúmal a neodmietol ju ako oneskorenú.“\n\n15\n\n18. Ak platí, že v prípade sťažovateľa išlo o celkom bezvýsledne podané dovolanie\na okresný súd rozhodol napadnutým uznesením v súlade s týmto skutkovým stavom\ni v súlade s § 556 ods. 1 Trestného poriadku, pričom odôvodnenie napadnutého uznesenia\nokresného súdu podľa názoru ústavného súdu reflektuje ťažiskové premenné v tejto veci\nspôsobom, ktorý je aj vzhľadom na už prezentované závery ústavného súdu k predmetnej\nveci (k otázke celkom bezvýsledne podaného dovolania v sťažovateľovej veci) logický\na nearbitrárny, potom nemožno toto napadnuté uznesenie okresného súdu vnímať ako\nrozhodnutie orgánu verejnej moci porušujúce ústavné práva a slobody sťažovateľa.\n19.\n\nKonštatácia\n\nnapĺňajúca\n\npredchádzajúci\n\nbod\n\nčiní\n\nza\n\ndosť\n\notázke\n\nporušenia/neporušenia predovšetkým označených procesných ústavných práv sťažovateľa\n(čl. 46 ods. 1 ústavy ), ale aj jeho hmotných ústavných práv, ktorých porušenie namieta.\n20. Pre vyčerpávajúce posúdenie porušenia/neporušenia hmotných ústavných práv\nsťažovateľa (čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu) je však potrebné venovať\npozornosť otázke, či príslušná právna úprava neumožňovala príslušnému súdu upustiť od\nuloženia povinnosti nahradiť štátu trovy konania o dovolaní, resp. či bolo možné vzhľadom\nna špecifiká danej veci vyvažovať záujem na ochrane sťažovateľovho práva vlastniť majetok\n(čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu) a záujem štátu na úhrade trov takého\nkonania, kde všeobecný súd rozhodoval o celkom bezvýsledne podanom dovolaní v rámci\ntrestného konania.\n21. Ústavný súd hodnotí, že zákonom konštruovaná povinnosť nahradiť štátu trovy\nkonania o dovolaní podanom celkom bezvýsledne nie je ničím iným než štátnym\npoplatkom, na ktorý pamätá čl. 59 ústavy.\n22. Všeobecnú reglementáciu štátom ukladaných a vyberaných poplatkov za úkony\na konania všeobecných súdov nachádzame v zákone Slovenskej národnej rady č. 71/1992\nZb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“). V zákone o súdnych poplatkoch však\nnenachádzame reguláciu poplatkov vyberaných v trestnom konaní. Poplatky trestného\n16\n\nkonania sú upravené pod názvom „trovy trestného konania“ v šiestej časti Trestného\nporiadku (v § 553 až § 559) a vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 93/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov trestného konania a výška\na spôsob úhrady zvýšených trov trestného konania (ďalej len „vyhláška“).\n23. Vo všeobecnosti platí, že trovy nevyhnutné na vykonanie trestného konania\nvrátane trov vykonávacieho konania znáša štát (§ 553 ods. 1 Trestného poriadku). Ak však\nbol obžalovaný právoplatne uznaný za vinného, je povinný nahradiť štátu (i) trovy spojené\ns výkonom väzby, (ii) trovy spojené s výkonom trestu odňatia slobody, (iii) vyplatenú\nodmenu a náhradu ustanovenému obhajcovi a ustanovenému zástupcovi z radov advokátov,\nak nemá nárok na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú náhradu, a (iv)\npaušálnou sumou ostatné trovy, ktoré znáša štát [§ 555 ods. 1 písm. a) až d) Trestného\nporiadku]. Podľa § 1 vyhlášky paušálna suma trov trestného konania na účely uvedené\nv § 555 ods. 1 písm. d) Trestného zákona v trestnom konaní, v ktorom (i) bol vydaný trestný\nrozkaz, ktorý sa stal právoplatným, je 60 eur, (ii) sa rozsudok stal právoplatným po\nvykonaní konania o dohode o vine a treste, je 80 eur, (iii) sa rozsudok stal právoplatným po\nvykonaní hlavného pojednávania, je 120 eur.\n24. Z § 553 ods. 1 v spojení s § 555 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku vyplýva, že\npovinnosť obžalovaného, ktorý bol právoplatne uznaný za vinného nahradiť paušálnou\nsumou 120 eur trovy trestného konania, ktoré znáša štát, pokrývajú celé trestné konania\n(od predsúdneho konania cez súdne konanie zahŕňajúce konanie súdu o riadnych\na mimoriadnych opravných prostriedkoch až po vykonávacie konanie).\n25. Z § 556 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že zákonodarca bez ohľadu na (a nad\nrámec) povinnosť odsúdeného, ktorý bol právoplatne uznaný za vinného, nahradiť trovy\ncelého trestného konania [povinnosť podľa § 553 ods. 1 v spojení s § 555 ods. 1 písm. d)\nTrestného poriadku] paušálnou sumou (120 eur v zmysle vyhlášky, ktorú vydal štátny orgán\nexekutívy, ktorá pokrýva celé trestné konanie, a teda aj prípadné konanie o dovolaní)\nupravil povinnosť nahradiť štátu trovy konania súdu o dovolaní podanom celkom\nbezvýsledne (podľa § 3 vyhlášky paušálna suma trov trestného konania na účely uvedené\n17\n\nv § 556 ods. 1 Trestného poriadku, ak odsúdený podal celkom bezvýsledne dovolanie alebo\nnávrh na obnovu konania, je 200 eur). Táto povinnosť sa vzťahuje na toho, kto takéto\ndovolanie podal. To znamená, že nemusí primárne zaťažovať odsúdeného, ktorý bol\nprávoplatne uznaný za vinného a na ktorého sa vzťahuje Trestným poriadkom uložená\npovinnosť nahradiť trovy celého trestného konania paušálnou sumou (podľa § 369 ods. 5\nTrestného poriadku v prospech obvineného, s jeho výslovným písomným súhlasom, môže\ndovolanie podať aj príbuzný obvineného v priamom pokolení, jeho súrodenec, osvojiteľ,\nosvojenec, manžel alebo druh. Ak je obvinený mladistvý, osoba pozbavená spôsobilosti na\nprávne úkony alebo osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, môže i proti\nvôli obvineného za neho v jeho prospech podať dovolanie aj jeho zákonný zástupca alebo\njeho obhajca).\n26. Ak však podal celkom bezvýsledne dovolanie odsúdený, ktorý bol právoplatne\nuznaný za vinného, leží na jeho pleciach ťarcha povinnosti nahradiť štátu (i) paušálnou\nsumou 120 eur trovy trestného konania, ktoré znáša štát (ktorá pokrýva celé trestné konanie,\na teda aj prípadné konanie o dovolaní), a taktiež (ii) nahradiť štátu paušálnou sumou trovy\ntrestného konania z dôvodu celkom bezvýsledne podaného dovolania vo výške 200 eur.\nInak povedané, ide v tomto prípade o duplicitu náhrady trov štátu súvisiacich s konaním\nvšeobecného súdu (najvyššieho súdu) o dovolaní v rámci trestného konania.\n27. Akokoľvek, povinnosť nahradiť štátu trovy trestného konania v zmysle Trestného\nporiadku sú zásahom do ústavou chráneného základného práva vlastniť majetok (čl. 20\nods. 1 ústavy), ktorý je však aprobovaný čl. 59 ústavy, ale najmä čl. 11 ods. 5 Listiny\nzákladných práv a slobôd. Pre konštatovanie ústavnej konformity takéhoto zásahu musí byť\ntento proporcionálny sledovanému cieľu (t. j. záujem štátu na vyberaní poplatkov za úkony\na konania orgánov verejnej moci, v tomto prípade všeobecných súdov).\n28. Ustanovenie § 556 ods. 1 Trestného poriadku nepamätá na § 553 ods. 1 v spojení\ns § 555 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku. Povinnosť nahradiť trovy štátu za konanie\no celkom bezvýsledne podanom dovolaní je ukladaná obligatórne a príslušný súd (§ 559\nTrestného poriadku) nemá možnosť úvahy, či povinnosť nahradiť tieto trovy podľa § 556\n18\n\nods. 1 Trestného poriadku dotknutému subjektu uloží alebo od jej uloženia upustí. Taktiež\npríslušný súd nemá v zmysle § 3 vyhlášky moderačné právo, čo sa týka výšky ukladanej\nsumy, ktorá tvorí náhradu trov štátu.\n29. Všeobecný súd rozhodujúci o uložení povinnosti nahradiť trovy trestného konania\nštátu zo strany odsúdeného, ktorý bol právoplatne uznaný za vinného, nemôže ani v prípade\nsúčasnej aplikácie § 556 ods. 1 Trestného poriadku a § 553 ods. 1 v spojení s § 555 ods. 1\npísm. d) Trestného poriadku vyvažovať súkromný záujem odsúdeného na ochrane\nzákladného práva vlastniť majetok na jednej strane a záujem štátu na vyberaní poplatkov\n(náhrad trov trestného konania) za úkony a činnosť všeobecných súdov v trestnom konaní na\nstrane druhej. Vyváženie v tomto smere uskutočnil samotný zákonodarca preferovaním\nzáujmu štátu na vyberaní poplatkov (náhrad trov trestného konania) za úkony a činnosť\nvšeobecných súdov v trestnom konaní.\n30. Ústavne relevantná otázka, či zákonodarca akcentované zákonné vyváženie\nkonštruoval proporcionálne vo vzťahu k základnému právu vlastniť majetok, a to aj\ns ohľadom na skutočnosť, že odsúdený je navyše povinný na základe odsudzujúceho\nrozsudku strpieť zásahy aj do iných, jemu ústavou garantovaných základných práv a slobôd,\nzostáva nateraz v rovine rečníckej, keďže túto otázku nie je senát ústavného súdu oprávnený\nposúdiť v konaní o sťažnostiach podľa čl. 127 ústavy (na rozdiel od pléna ústavného súdu\nv konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy).\n31. V takto predznačenej rovine je potrebné konštatovať, že postup okresného súdu\nvydaním napadnutého uznesenia je ústavne udržateľný aj z pohľadu ochrany hmotných\nústavných práv sťažovateľa, t. j. práv garantovaných čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového\nprotokolu, a taktiež v súlade s čl. 59 ústavy.\n32. Ústavnému súdu zostáva posúdiť sťažovateľom namietané porušenie čl. 12 ods. 1,\n2 a 4 ústavy a čl. 14 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu.\n\n19\n\n33. Ustanovenia čl. 12 ústavy sú vstupnou bránou do ústavnej úpravy základných\npráv a slobôd a majú charakter ústavného princípu, ktorý sú povinné rešpektovať všetky\norgány verejnej moci pri výklade a uplatňovaní ústavy. Tieto ustanovenia ústavy sú vždy\nimplicitnou súčasťou rozhodovania ústavného súdu, t. j. aj jeho rozhodovania o porušovaní\nzákladných práv a slobôd garantovaných ústavou podľa čl. 127 ústavy (porov. napr.\nI. ÚS 26/2010, I. ÚS 686/2013, II. ÚS 550/2013, IV. ÚS 214/2011).\n34. Ustanovenia čl. 12 a čl. 14 dohovoru však nemajú charakter základného práva\na slobody, ktorého ochrany by sa v zásade bolo možné samostatne domáhať pred ústavným\nsúdom. Ich aplikácia sa v individuálnych sťažnostiach viaže na porušenie individuálne\nurčeného základného práva alebo slobody sťažovateľa, a preto požiadavka na vyslovenie\nporušenia čl. 12 ods. 1, 2 a 4 ústavy a čl. 14 dohovoru bez vzťahu ku konkrétnemu\nzákladnému právu alebo slobode sťažovateľa je zjavne neopodstatnená (porov. I. ÚS 34/96,\nII. ÚS 85/01, II. ÚS 167/04, z novšej judikatúry I. ÚS 509/2012, III. ÚS 87/2011,\nIV. ÚS 281/2012).\n35. Pretože ústavný súd nevyslovil porušenie sťažovateľom označených práv podľa\nčl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, prípadne podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom\na napadnutým uznesením okresného súdu, neprichádzalo do úvahy ani vyslovenie porušenia\nčl. 12 ods. 1, 2 a 4 ústavy a čl. 14 dohovoru.\n36. Nad rámec ústavný súd uvádza, že klasický prístup k diskriminácii je založený na\nkomponentoch akcesority (porov. PL. ÚS 14/98, PL. ÚS 4/97, PL. ÚS 18/97, PL. ÚS 4/00,\nPL. ÚS 21/00, PL. ÚS 10/02, PL. ÚS 15/03, PL. ÚS 38/04) a kvalifikovaného kritéria –\nzakázaného dôvodu (porov. PL. ÚS 8/04), a teda pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery\na náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu,\npríslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia\n(ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľ žiadne z týchto kvalifikovaných kritérií vo svojej\nsťažnosti explicitne ani neuvádza). V európskej konštitucionalistike sa občas ustupuje\nz týchto pozícií a súdy ústavného typu preskúmavajú aj skutočnosť, či nedošlo k porušeniu\nrovnosti bez vzťahu ku konkrétnemu základnému právu alebo či nedošlo k porušeniu\n20\n\nrovnosti na základe iného než kvalifikovaného kritéria. Súdy tak vlastne skúmajú napadnuté\nrozhodnutia a postupy v kontexte rýdzeho princípu rovnosti. Napadnuté uznesenie\nokresného súdu by však prešlo aj takýmto intenzívnym testom rovnosti, pretože povinnosť\nnáhrady trov trestného konania podľa Trestného poriadku všeobecný súd ukladá obligatórne\nkaždému subjektu, pokiaľ sú splnené Trestným poriadkom ustanovené podmienky,\na všeobecný súd nemá možnosť znevýhodniť konkrétnu fyzickú osobu v porovnaní s inými\nsubjektmi v rovnakej situácii (t. j. v situácii, kde došlo k naplneniu zákonných podmienok\npre uloženie povinnosti nahradiť štátu trovy trestného konania), keďže všeobecný súd\nnedisponuje priestorom pre úvahu, či povinnosť náhrady trov trestného konania uloží alebo\nneuloží.\nZáver\n37. Úloha ústavného súdu sa v konaní podľa čl. 127 ústavy obmedzuje predovšetkým\nna kontrolu zlučiteľnosti interpretácie a aplikácie zákonov všeobecnými súdmi (vrátane ich\nprocesného postupu) s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných\n\nslobodách\n\n(porov.\n\nI. ÚS 17/01,\n\nII.\n\nÚS\n\n137/08,\n\nIII.\n\nÚS\n\n328/08,\n\nIV. ÚS 11/2010). Skutkové alebo právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu zásadne len v miere posúdenia, či tieto sú zjavne neodôvodnené\nalebo arbitrárne, a teda z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň\nmajú za následok porušenie základného práva alebo slobody (porov. I. ÚS 12/05,\nII. ÚS 410/06, III. ÚS 119/03, IV. ÚS 238/07).\n38. Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti a napadnutého uznesenia okresného súdu\nv intenciách už popísaných východísk dospel k záveru, že postupom a napadnutým\nuznesením okresného súdu nedošlo k porušeniu sťažovateľových základných práv podľa\nčl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 1 dodatkového protokolu a nedošlo ani\nk porušeniu čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 59 ústavy a čl. 14 dohovoru.\n\n21\n\n39. Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto\nnálezu, a to vo vzťahu ku všetkým návrhom, ktoré sťažovateľ v petite svojej sťažnosti\nuplatnil.\nIV.\n40. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 31a zákona o ústavnom súde v spojení\ns § 553 ods. 2 a 3 Trestného poriadku o tarifnej odmene a náhrade hotových výdavkov\nustanoveného právneho zástupcu advokáta JUDr. Martina Olosa v súvislosti s právnym\nzastupovaním sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom.\n41. Ústavný súd pri priznaní tarifnej odmeny a náhrady hotových výdavkov\nvychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“).\n42. Ústavný súd priznal právnemu zástupcovi tarifnú odmenu a náhradu hotových\nvýdavkov za dva úkony právnej služby v roku 2013 (prevzatie právneho zastúpenia\na doplnenie sťažnosti).\n43. Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku roka 2012 (§ 1\nods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej\nrepubliky 781 eur (z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. sa\nrovná sume 130,17 eur a jedna stotina v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. sa\nrovná sume 7,81 eura).\n44. Ústavný súd priznal právnemu zástupcovi tarifnú odmenu a náhradu hotových\nvýdavkov za dva úkony právnej služby v roku 2013 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky\nč. 655/2004 Z. z. v sume 260,34 eur (2 x 130,17 eur) a 2 x režijný paušál v zmysle § 16\nods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v sume 15,62 eur (2 x 7,81 eur). Právny zástupca v konaní\npred ústavným súdom nepreukázal, že by bol daňovým subjektom registrovaným pre DPH.\n\n22\n\nÚstavný súd priznal právnemu zástupcovi tarifnú odmenu a náhradu hotových výdavkov\nspolu v sume 275,96 eur.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. mája 2015\n\n23", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "právomoc-právomoc všeobecného súdu", "trestné konanie", "zastúpenie, zastupovanie-ustanovenie právneho zástupcu", "konanie-splnenie podmienok konania", "diskriminácia", "poplatky", "dovolanie-prípustnosť", "výklad (interpretácia)-ústavne konformný", "aplikácia právnych noriem-súladná", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-princíp proporcionality (primeranosti)"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:398ae571-aa1b-4a63-b28c-5b2ed96800d0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 686/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 686/2013 z 20. 11. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-11-20", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:398ae571-aa1b-4a63-b28c-5b2ed96800d0"}, {"guid": "ussr:5b121461-a42d-4f51-9294-27eb63639f8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 550/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 550/2013 z 30. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-30", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5b121461-a42d-4f51-9294-27eb63639f8e"}, {"guid": "ussr:75016f5b-359c-4554-8528-798403739677", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 553/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 553/2012 z 7. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-07", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75016f5b-359c-4554-8528-798403739677"}, {"guid": "ussr:f82d6da8-bc92-434f-b47d-00e48ff93032", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 509/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 509/2012 z 17. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-17", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f82d6da8-bc92-434f-b47d-00e48ff93032"}, {"guid": "ussr:fd03025a-1dfb-4a61-8cf7-1699d25ab73e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 281/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 281/2012 z 31. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-31", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd03025a-1dfb-4a61-8cf7-1699d25ab73e"}, {"guid": "ussr:9d6d4c51-08d1-4faf-abd5-411598fc5c39", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 21/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/2012 z 8. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d6d4c51-08d1-4faf-abd5-411598fc5c39"}, {"guid": "ussr:c1cc2a79-4fde-45e9-8d8a-27f7abc1131a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 214/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 214/2011 z 25. 5. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-05-25", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c1cc2a79-4fde-45e9-8d8a-27f7abc1131a"}, {"guid": "ussr:bf420ef4-2b0e-4f1b-86e7-0c7a2db408f8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 87/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 87/2011 z 2. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-02", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf420ef4-2b0e-4f1b-86e7-0c7a2db408f8"}, {"guid": "ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 413, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239"}, {"guid": "ussr:4b36d91a-0427-488a-b04d-782eb8346508", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 11/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 11/2010 z 16. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-16", "citacie_n": 297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4b36d91a-0427-488a-b04d-782eb8346508"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:f20e2598-c0d3-4e53-9e4b-d283c2585824", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/04 z 6. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-06", "citacie_n": 95, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f20e2598-c0d3-4e53-9e4b-d283c2585824"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:2a8e61ec-ada4-4fe8-865b-bd6273e3f98d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 167/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 167/04 z 7. 7. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-07-07", "citacie_n": 116, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a8e61ec-ada4-4fe8-865b-bd6273e3f98d"}, {"guid": "ussr:7428e30b-e91d-4ce8-9154-48de7ef2eb8b", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/03 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 83, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7428e30b-e91d-4ce8-9154-48de7ef2eb8b"}, {"guid": "ussr:42033388-cae8-42e2-b859-1fe26920f35b", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/02 z 11. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-11", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:42033388-cae8-42e2-b859-1fe26920f35b"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:08aa8776-e9a0-4cb2-91f5-b4dc67406629", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 85/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 85/01 z 19. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-19", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08aa8776-e9a0-4cb2-91f5-b4dc67406629"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:62fed15e-44dc-44e7-b7d8-7b76b9e39e57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/00 z 15. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-15", "citacie_n": 1359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1"}, {"guid": "ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 81/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/00 z 6. 9. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-09-06", "citacie_n": 490, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9"}, {"guid": "ussr:b0ff6413-943e-4c86-a980-249f448f9418", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.4.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 4/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/00 z 4. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-04", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.4.2000.1"}, {"guid": "ussr:0615bbd6-35b8-46a2-be15-6ba55c1226e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 14/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 14/98 z 22. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-22", "citacie_n": 144, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0615bbd6-35b8-46a2-be15-6ba55c1226e1"}, {"guid": "ussr:7a496589-b593-4fb1-a032-68a9c2282d99", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.18.1997.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 18/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 18/97 z 28. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-28", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.18.1997.1"}, {"guid": "ussr:f55442fb-e2d8-4b93-83e9-a421d0e0219e", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 4/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/97 z 24. 2. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-02-24", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f55442fb-e2d8-4b93-83e9-a421d0e0219e"}, {"guid": "ussr:2405493f-5127-4f8b-a216-f15382bfefb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/97 z 23. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-23", "citacie_n": 791, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1"}, {"guid": "ussr:e72e134c-4274-4898-af5c-b083d2f1815e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.34.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 34/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 34/96 z 31. 10. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-10-31", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.34.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d8e844da-0108-45af-bc73-60ae01949237", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.519.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 519/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 519/2023 z 11. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.519.2023.1"}]}