{"guid": "ussr:0cff3716-a09a-4709-ab33-9625fc4ace5e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.114.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 114/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 114/2015 z 12. 8. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 12. augusta 2015, sp. zn. II. ÚS 114/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.114.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2015-08-12", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0cff3716-a09a-4709-ab33-9625fc4ace5e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.114.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.114.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.114.2015.1/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 114/2015­49\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. augusta 2015\nv senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť\n, zastúpenej advokátkou\n\n,\n\n, Advokátska kancelária,\n\n, pre namietané porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného\nsúdu Rožňava v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 295/2010 a jeho uznesením zo 14. októbra\n2014 a takto\nrozhodol:\n1. Okresný súd Rožňava v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 295/2010 p o r u š i l\nzákladné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky, ako aj jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Okresného súdu Rožňava č. k. 9 Er 295/2010­115 zo 14. októbra 2014\nz r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.\n3.\n\npriznáva\n\núhradu trov právneho zastúpenia v sume\n\n444,66 € (slovom štyristoštyridsaťštyri eur a šesťdesiatšesť centov), ktorú j e Okresný súd\nRožňava\nkancelária,\n\npovinný\n\nvyplatiť na účet advokátky\n\n, Advokátska\n\n, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\n4. Sťažnosti\n\nvo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n\nUznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.\nII. ÚS 114/2015­21 z 25. februára 2015 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie\n\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného\nsúdu Rožňava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 295/2010 a jeho\nuznesením zo 14. októbra 2014.\nPodľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prerokoval\nústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľka v podaní z 18. mája 2015\na okresný súd vo vyjadrení z 24. apríla 2015 vyslovili súhlas, aby sa upustilo od ústneho\npojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných dôkazov a vyjadrení\nnachádzajúcich sa v jeho spise.\nZo sťažnosti vyplýva, že na návrh Stavebného bytového družstva\n\n(ďalej len\n\n„oprávnený“) okresný súd vydal 10. mája 2010 poverenie na vykonanie exekúcie proti\nsťažovateľke ako povinnej súdnemu exekútorovi JUDr. P. Hodermarskému (ďalej len\n„exekútor“). Exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. 9 Er 295/2010. Exekučným titulom\nbol platobný rozkaz okresného súdu sp. zn. 17 Ro 251/2010 z 21. januára 2010, ktorý sa stal\nprávoplatným a vykonateľným 7. apríla 2010. Exekútor bol poverený vymožením\npohľadávky oprávneného vo výške 968,27 € istiny a 175,32 € trov súdneho konania, ako aj\ntrov exekúcie.\n\n2\n\nVyhláškou o dražbe nehnuteľnosti patriacej sťažovateľke (3­izbový byt s prísl.\nv\n\n) bol určený termín konania dražby na 30. marec 2012. Sťažovateľka podaním\n\nz 2. marca 2012 navrhla dražbu odložiť, pričom argumentovala, že je zamestnaná, svoje\nzáväzky plní prostredníctvom zamestnávateľa, a preto nie je dôvod vykonať exekúciu\npredajom nehnuteľnosti, v ktorej žije s maloletým synom, o ktorého sa sama stará.\nUznesením okresného súdu sp. zn. 9 Er 295/2010 z 28. marca 2012 bol návrh sťažovateľky\nna odloženie dražby zamietnutý s poukazom na to, že pri celkovej výške viacerých\npohľadávok oprávneného voči sťažovateľke nemožno predpokladať, že by v lehote uvedenej\nsťažovateľkou (do konca roku 2013) došlo k takej zmene jej pomerov, ktoré by umožnili\núplne vyrovnať všetky jej dlhy.\nSťažovateľka podala 2. mája 2012 opätovnú žiadosť o odklad exekúcie do konca roku\n2012 a aj táto bola uznesením okresného súdu sp. zn. 9 Er 295/2010 z 29. októbra 2012\nzamietnutá.\nSťažovateľka 23. augusta 2012 podala okresnému súdu námietky proti udeleniu\npríklepu z dôvodu, že nebola informovaná o dražbe (nebola jej doručená dražobná\nvyhláška). Požadovala, aby okresný súd príklep neschválil.\nUznesením okresného súdu sp. zn. 9 Er 295/2010 z 29. októbra 2012 na základe\nžiadosti exekútora z 21. mája 2012 bol udelený súhlas na vykonanie dražby s najnižšou\ncenou nehnuteľnosti vo výške 15 190 €. Uznesenie bolo odôvodnené tým, že\npredchádzajúca dražba konaná 18. mája 2012 bola neúspešná, lebo sa jej nezúčastnil žiaden\nzáujemca. Všeobecná hodnota predmetu dražby bola stanovená znaleckým posudkom na\nsumu 21 700 €.\nDruhé kolo dražby bolo určené na 18. marec 2013. Na tejto dražbe exekútor udelil\npríklep vydražiteľovi\n\n, ktorý nehnuteľnosť vydražil za najvyššie\n\npodanie 15 520 €.\n\n3\n\nUznesením okresného súdu sp. zn. 9 Er 295/2010 zo 16. mája 2013 nebol príklep pre\nvydražiteľa schválený pre nesplnenie zákonom ustanovených podmienok doručenia\ndražobnej vyhlášky sťažovateľke.\nExekútor ešte pred konaním druhého kola dražby vydal aj príkaz na exekúciu\nzrážkami zo mzdy sťažovateľky, ktorý doručil jej zamestnávateľovi spoločnosti\n(ďalej len „zamestnávateľ“). Vymáhal nárok 818,27 €, trovy súdneho\nkonania 58 €, trovy za poverenie 16,50 €, trovy za overenie a poštovné 3,17 €, trovy za\nprávne zastúpenie 117,32 €, trovy za právne zastúpenie v exekúcii 75,83 € a predbežné\ntrovy exekúcie 337,43 €, teda celkom sumu 1 426,52 €.\nSťažovateľka 28. februára 2013 pracovný pomer so zamestnávateľom ukončila\na požiadala, aby z odstupného, ktoré jej patrilo, boli uhradené jej dlhy zo všetkých\nexekučných konaní vedených proti nej. Zamestnávateľ 7. marca 2013 bankovým prevodom\nna účet exekútora vedený v\n\npod poradovým číslom položky 328\n\ns označením variabilného symbolu 2512010 uhradil sumu 1 759,30 € v exekučnej veci\nč. EX 251/2010 (9 Er 295/2010).\nAj napriek tomu, že sťažovateľka 7. marca 2013 uhradila dlžnú sumu aj s trovami\nexekúcie, exekútor v exekúcii pokračoval vykonaním dražby 18. marca 2013 a ďalšej\ndražby 12. mája 2014. Neupustil teda od exekúcie a nevrátil poverenie súdu po zaplatení\nvymáhanej pohľadávky (§ 46 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom v kritickom\nčase).\nVzhľadom na to, že sťažovateľka svoj dlh vymáhaný v exekúcii 7. marca 2013\nuhradila (a uhradila svoje dlhy aj v iných exekučných konaniach vedených exekútorom do\nkonca apríla 2013 pod sp. zn. EX 27/2011, sp. zn. EX 501/2011, sp. zn. EX 1109/2009), a to\nprostredníctvom zamestnávateľa, odcestovala 17. marca 2012 do Českej republiky\nza prácou a zdržiavala sa tam do konca augusta 2013. Od 27. septembra 2013 pracovala\nv Nemecku, a to až do konca októbra 2014.\n\n4\n\nKeďže exekútor po neschválení príklepu udeleného na dražbe 18. marca 2013 ďalej\npokračoval v exekúcii aj napriek uhradeniu pohľadávky 7. marca 2013, vzhľadom na\nneprítomnosť sťažovateľky podal okresnému súdu návrh na ustanovenie opatrovníka pre\nsťažovateľku. Uznesením okresného súdu z 27. augusta 2013 bola sťažovateľke ustanovená\nza opatrovníčku zamestnankyňa súdu\n\n.\n\nNa následnej dražbe konanej 12. mája 2014 došlo k udeleniu príklepu pre\nvydražiteľku spoločnosť Váš dom, Váš byt, s. r. o. (ďalej len „vydražiteľka“), a to za\nnajvyššie podanie v sume 16 510 €.\nSťažovateľka listom z 20. mája 2014 doručeným okresnému súdu toho istého dňa\nopätovne uviedla, že dražba prebehla nezákonne a že vymáhaná pohľadávka bola uhradená\nešte v roku 2013 v plnej výške prostredníctvom zamestnávateľa. Týmto podaním sa však\nokresný súd nezaoberal, tvrdenie o úhrade vymáhanej pohľadávky nepreveril a príklep\nudelený na dražbe konanej 12. mája 2014 svojím uznesením č. k. 9 Er 295/2010­115\nzo 14. októbra 2014 schválil. Uznesenie sa stalo právoplatným a vykonateľným\n10. novembra 2014.\nPodľa názoru sťažovateľky došlo k porušeniu jej označených práv podľa ústavy\na dohovoru jednak tým, že počas konania nemohla riadne vykonávať svoje účastnícke práva\n(neboli jej doručované rozhodnutia), keďže sa zdržiavala v zahraničí, ale tiež tým, že sa\nv exekúcii pokračovalo aj po tom, ako vymáhanú pohľadávku 7. marca 2013 uhradila.\nNezákonné bolo podľa názoru sťažovateľky aj ustanovenie opatrovníčky, keďže neboli dané\nna to podmienky. Poukazuje aj na ďalšie nezákonné postupy v priebehu exekúcie.\nZa najväčšie porušenie svojich práv považuje skutočnosť, že okresný súd sa jej podaním\nz 20. mája 2014 nezaoberal, hoci tam poukázala na úhradu pohľadávky ešte v marci 2013.\nSťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu a inú právnu ochranu\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa\n\n5\n\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného\nsúdu Rožňava sp. zn.: 9Er/295/2010 zo dňa 14.10.2014 porušené bolo.\n2. Uznesenie Okresného súdu Rožňava sp. zn. 9Er/295/2010 zo dňa 14.10.2014\nzrušuje a vec vracia Okresnému súdu Rožňava na nové konanie rozhodnutie.\n3.\n\npriznáva finančné zadosťučinenie v sume 35.000,­ € (slovom\n\ntridsaťpäť tisíc eur), ktoré jej je Okresný súd Rožňava povinný vyplatiť do dvoch mesiacov\nodo dňa doručenia tohto nálezu.\n4. Okresný súd Rožňava je povinný uhradiť trovy konania vo výške 789,56 € do 15\ndní odo dňa doručenia tohto nálezu na účet právnej zástupkyne advokátky\n,\n\n.“\n\nZ vyjadrenia exekútora z 10. apríla 2015 doručeného ústavnému súdu 13. apríla 2015\nvyplýva, že proti sťažovateľke viedol celkom 12 exekučných konaní na vymoženie\npohľadávok v úhrnnej výške 18 881,77 €. Keďže sa v predmetnej veci na základe\nexekučného príkazu na vykonávanie zrážok zo mzdy zo 17. mája 2011 nevykonávali žiadne\nzrážky zo mzdy, a to vzhľadom na vykonávanie zrážok v štyroch skorších exekúciách, dňa\n25. januára 2012 bolo pod sp. zn. EX 251/2010 vydané upovedomenie o predaji\nnehnuteľnosti. V tom čase sa už viedlo proti sťažovateľke šesť exekučných konaní. Dňa\n24. mája 2013 došlo k pokusu kontaktovať sťažovateľku v jej byte za účasti domovej\ndôverníčky. Zistilo sa, že sa tam sťažovateľka nezdržuje cca 6 týždňov. Po tomto bol\nokresný súd požiadaný o ustanovenie opatrovníka v zmysle § 49 ods. 4 Exekučného\nporiadku. Okresný súd uznesením z 25. júla 2013 ustanovil sťažovateľke za opatrovníka jej\nbrata. Neskorším uznesením, ktoré sa stalo právoplatným 24. septembra 2013, bol\nustanovený nový opatrovník. Až na dražbe nehnuteľnosti vykonanej 12. mája 2014 došlo\nk udeleniu príklepu, pričom návrh na schválenie príklepu bol okresnému súdu doručený\n16. mája 2014. Z listu sťažovateľky doručeného exekútorovi 17. októbra 2014 vyplýva, že je\nv zahraničí, ale okrem toho žiada o vyčíslenie pohľadávky vo veci sp. zn. EX 251/2010. Ak\nby bolo pravdivé sťažnostné tvrdenie o tom, že pohľadávku uhradila pri skončení\npracovného pomeru v roku 2013, potom by nebol dôvod v októbri žiadať o vyčíslenie tejto\npohľadávky. Tvrdenia sťažovateľky sa javia ako rozporné. Po právoplatnom rozhodnutí\n\n6\n\no schválení príklepu došlo k rozvrhovému konaniu, z ktorého vyplývalo aj to, že vo veci\nsp. zn. EX 251/2010 došlo k uspokojeniu zvyšnej časti pohľadávky vo výške 117,69 €.\nPokiaľ sťažovateľka vyčíslila vymáhaný nárok tak, ako to uvádza v sťažnosti, treba\npoznamenať, že ide o vyčíslenie vymáhaného nároku v momente vydania exekučného\npríkazu na vykonávanie zrážok zo mzdy. Ak by sťažovateľka riadne a včas platila, nedošlo\nby k navýšeniu trov konania v dôsledku vydania exekučného príkazu na predaj\nnehnuteľnosti. Je pravdou, že zamestnávateľ sťažovateľky oznámil exekútorovi ukončenie\npracovného pomeru, ako aj to, že poukazuje poslednú splátku. Pravdou je tiež, že tieto\nfinančné prostriedky došli na účet exekútora, avšak ako to vyplýva z potvrdenia\nzamestnávateľa, zrážky zo mzdy sa vykonávali v štyroch iných exekučných konaniach,\nsúčasne sa vykonávali zrážky aj v prospech iných dlžníkov, a teda len časť z uvedených\nfinančných prostriedkov je v prospech veci sp. zn. EX 251/2010. Pokiaľ sťažovateľka tvrdí,\nže požiadala, aby z odstupného boli uhradené jej dlhy vo všetkých exekučných konaniach,\nide o účelové tvrdenie. Sťažovateľka totiž doručením príkazu na vykonávanie zrážok stratila\nnárok na uvedené finančné prostriedky, ktoré patrili oprávnenému. Okrem toho sťažovateľka\nnemôže stanovovať, komu sa budú finančné prostriedky poukazovať, pretože zamestnávateľ\nje povinný vykonávať zrážky v poradí, v akom mu boli príkazy doručované. Zo samotného\npotvrdenia zamestnávateľa vyplýva, že v danej veci došlo k čiastočnému plneniu. Pokiaľ\nsťažovateľka tvrdí, že vymáhanú čiastku vo veci sp. zn. EX 251/2010 uhradila v celosti, jej\ntvrdenie je vyvrátené potvrdením zamestnávateľa, vyčíslením zvyšku pohľadávky v\nexekučnom konaní a tiež jej žiadosťou z októbra 2014 o vyčíslenie zvyšku pohľadávky.\nSťažovateľka si bola vedomá, že pohľadávka nie je v celom rozsahu splatená, a preto\nnemohlo dôjsť k upusteniu od vykonávania exekúcie. Pokiaľ sťažovateľka tvrdí, že v\ndôsledku čiastočnej úhrady pohľadávky exekútor nemal pokračovať v dražbe, treba poukázať\nna zásadu hospodárnosti exekučného konania. Nebol problém vyhlásiť dražbu nehnuteľnosti\nv inom exekučnom konaní, kde sa vymáhala čiastka 2 492,29 €. Spôsobilo by to však\nnavýšenie trov. Preto aj napriek čiastočnému plneniu exekútor pokračoval v dražbe vo veci\nsp. zn. EX 251/2010. Účelové je aj tvrdenie sťažovateľky o nezákonnosti ustanovenia\nopatrovníčky pre nesplnenie zákonných podmienok. O ustanovení opatrovníka nerozhoduje\nexekútor, ale súd, ktorý preveruje, či sú splnené zákonné podmienky na ustanovenie\n7\n\nopatrovníka. Na otázku týkajúcu sa finančných prostriedkov odvedených zamestnávateľom\ntreba uviesť, že tieto boli pripísané na účet exekútora, boli zaúčtované, a keďže touto\núhradou nedošlo k uspokojeniu pohľadávky vo veci sp. zn. EX 251/2010 v celom rozsahu,\nexekútor neinformoval okresný súd o vysporiadaní pohľadávky a o upustení od vykonania\nexekúcie. Napokon pre spresnenie treba uviesť, že celkový nárok vo veci sp. zn. EX\n251/2010 predstavoval po navýšení trov konania v dôsledku predaja nehnuteľnosti sumu 1\n934,15 €, a preto by ani úhrada sumy 1 759,30 € zaúčtovaná iba do tohto spisu nezakladala\nupustenie od exekúcie z dôvodu neúplného vysporiadania pohľadávky.\nZ vyjadrenia predsedu okresného súdu sp. zn. Spr 12/15 z 24. apríla 2015 doručeného\nústavnému súdu 30. apríla 2015 vyplýva, že poukázaním sumy 1 759,30 € na účet exekútora\n7. marca 2013 nebola v celom rozsahu uspokojená pohľadávka predstavujúca sumu\n1 934,15 €. Preto nie je pravdivé tvrdenie sťažovateľky, že v čase vykonania dražby\nnehnuteľnosti bol dlh uspokojený. Bolo teda dôvodné, aby exekútor pokračoval v exekúcii\npredajom nehnuteľnosti vzhľadom na výšku vymáhaných pohľadávok v danom exekučnom\nkonaní, ako aj iných exekučných konaniach s tým, že jediným zistiteľným hodnotnejším\nmajetkom vo vlastníctve sťažovateľky bola iba predmetná nehnuteľnosť. K námietke\nsťažovateľky o nemožnosti vykonávať jej účastnícke práva treba uviesť, že zásielky jej boli\ndoručované, avšak tieto nepreberala. Kým trval pracovný pomer, zásielky jej exekútor\ndoručoval prostredníctvom zamestnávateľa. Následne ako sama uviedla, odcestovala za\nprácou do zahraničia bez toho, aby oznámila miesto svojho pobytu, resp. adresu, na ktorej\nbude preberať poštu. Z vykonaného šetrenia o pobyte sťažovateľky prostredníctvom polície\nvyplynulo, že jej pobyt nebol známy. Následne okresný súd zisťoval okruh jej príbuzných\npre účely ustanovenia opatrovníka na doručovanie písomností v exekučnom konaní.\nZ evidencie obyvateľstva sa zistilo, že jej najbližšími príbuznými sú dospelý syn a dvaja\nbratia. Bratia nesúhlasili s tým, aby boli ustanovení za opatrovníka. Dospelého syna nebolo\nmožné za opatrovníka ustanoviť preto, že jeho pobyt bol v registri obyvateľov Slovenskej\nrepubliky uvedený len označením mesta bez bližšej adresy pobytu. Preto bol nakoniec\nopatrovník ustanovený v zmysle § 29 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v osobe\nzamestnankyne súdu.\n8\n\nZ repliky právnej zástupkyne sťažovateľky z 18. mája 2015 doručenej ústavnému\nsúdu 25. mája 2015 vyplýva, že exekútor nepoprel úhradu sumy 1 759,30 €. Pri správnej\naplikácii zákonných ustanovení o odmenách a náhradách súdnych exekútorov je zrejmé, že\ncelkový dlh sťažovateľky vo veci sp. zn. EX 251/2010 bol 7. marca 2013 uhradený v celom\nrozsahu. Podľa názoru sťažovateľky exekútor túto uhradenú sumu úmyselne nepoukázal\nv zákonnej lehote oprávnenému, aby aj napriek zaplateniu mohol pokračovať v exekúcii\npredajom nehnuteľnosti sťažovateľky. Exekútor až 25. novembra 2014 poukázal\noprávnenému 928,25 €, a to až na základe výzvy právnej zástupkyne sťažovateľky.\nOd exekúcie malo byť preto úhradou sumy 1 759,30 € upustené v zmysle § 46 ods. 3\nExekučného poriadku v znení účinnom v inkriminovanom čase. Pokiaľ exekútor tvrdí, že\ncelkový nárok po navýšení trov v dôsledku predaja nehnuteľnosti predstavoval 1 934,15 €,\ntreba uviesť, že toto tvrdenie je zavádzajúce. Zamestnávateľ sťažovateľky preukázateľne\npoukázal exekútorovi 1 759,30 € vo veci sp. zn. EX 251/2010. Exekútor bol povinný túto\nsumu poukázať oprávnenému v zákonnej lehote a túto platbu zaúčtovať len v tejto veci, nie\nteda v žiadnej inej. V dôsledku poukázania sumy bol exekútor povinný už 7. marca 2013\nupustiť od exekúcie. To sa však nestalo a napriek úhrade boli vyhlásené ďalšie dve kolá\ndražby, pričom napokon došlo k dražobnému predaju. Pokiaľ by exekútor postupoval podľa\nzákona a upustil by od exekúcie dňom pripísania dlžnej sumy na účet, nedošlo by\nk navýšeniu trov exekučného konania v neprospech sťažovateľky na sumu 1 934,15 €.\nNapriek tomu, že sťažovateľka namietala uspokojenie vymáhanej pohľadávky vrátane trov,\nokresný súd sa s tým nezaoberal a tvrdenie nepreveril napríklad vyžiadaním správy od\nzamestnávateľa.\nÚstavný súd doručil sťažnosť, uznesenie č. k. II. ÚS 114/2015­21 z 25. februára 2015,\nvyjadrenie exekútora, vyjadrenie okresného súdu a repliku sťažovateľky aj oprávnenému,\nako aj vydražiteľke, aby sa aj oni mohli vo veci samej vyjadriť, keďže by mohli byť dotknutí\nvo svojich právach rozhodnutím ústavného súdu.\nZ vyjadrenia právnej zástupkyne oprávneného advokátky\nAdvokátska kancelária,\n\n,\n\n, z 12. júna 2015 doručeného\n9\n\nústavnému súdu 15. júna 2015 vyplýva, že navrhuje sťažnosti nevyhovieť. Stotožňuje sa\nso stanoviskami okresného súdu a exekútora. Do predaja bytu na dražbe 12. mája 2014\noprávnený eviduje u sťažovateľky nedoplatok 7 373,66 €. Od roku 2008 sťažovateľka\nneuhrádzala platby za výkon správy, do fondu opráv a za plnenia poskytované s užívaním\nbytu riadne a včas, a preto bolo nevyhnutné vymáhať pohľadávky postupne v 9 exekučných\nkonaniach až do roku 2014. Sťažnosť treba považovať za účelovú s cieľom oddialiť\nvypratanie bytu. To, že došlo k úplnému zaplateniu dlhu, pre ktorý je vedená exekúcia,\nje len tvrdením sťažovateľky. V skutočnosti poukázaním sumy 1 759,30 € došlo iba\nk čiastočnému zaplateniu dlhu.\nVydražiteľka, ktorá výzvu ústavného súdu prevzala 1. júna 2015, vyjadrenie\nnepodala.\nII.\nZ upovedomenia o začatí exekúcie sp. zn. EX 251/2010 z 8. júna 2010 vydaného\nexekútorom vyplýva inter alia výzva, aby sťažovateľka uspokojila vymáhanú pohľadávku\ns príslušenstvom a trovami na účet exekútora č.\n\nvedený v\n\n, s označením variabilného symbolu 2512010.\nZ výpisu z bankového účtu zamestnávateľa č. 47 zo 7. marca 2013 z\n, vyplýva, že 7. marca 2013 bol uskutočnený prevod sumy 1 759,30 €\ndo\n\nBank\n\n(smerový kód banky\n\n) s vyznačením\n\nvariabilného symbolu 2512010 a konštantného symbolu 304.\nZ listu sťažovateľky okresnému súdu z 20. mája 2014 vyplýva inter alia, že „Som si\nvedomá, že som mala pohľadávky, a to dlžobu na byt na Ul.\nEx.251/10 v roku 2013 z môjho odstupného bolo vyplatené v plnej výške aj s poplatkami.“.\nList bol podľa dátumovej pečiatky do podateľne okresného súdu osobne doručený 20. mája\n2014.\n\n10\n\nZ uznesenia okresného súdu č. k. 9 Er 295/2010­115 zo 14. októbra 2014 vyplýva, že\nním bol schválený príklep udelený vydražiteľovi 12. mája 2014. Okresný súd inter alia\nkonštatuje, že po udelení príklepu na dražbe konanej 12. mája 2014 sťažovateľka 20. mája\n2014 doručila písomné podanie, v ktorom namietala, že sa dražba vykonala bez jej vedomia,\nhoci sa v tom čase zdržiavala doma. Tvrdila tiež, že dražba prebehla nezákonne, lebo\npohľadávku v plnej výške uhradila. Zároveň však z jej podania z 20. mája 2014 nevyplýva,\nkde sa zdržiavala od mája 2013, pričom miesto jej pobytu sa nepodarilo zistiť. K listu\nsťažovateľky sa vyjadril aj exekútor, ktorý uviedol zoznam 11 exekúcií vedených proti\nsťažovateľke, pričom 4 z nich (pod sp. zn. EX 1109/2009, sp. zn. EX 27/2011, sp. zn.\nEX 132/2011 a sp. zn. EX 501/2011) boli ukončené vymožením pohľadávky zrážkami\nzo mzdy sťažovateľky.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže\nzároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv\na slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nalebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,\nobnovil stav pred porušením.\n\n11\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\nSťažovateľka je presvedčená, že vzhľadom na dobrovoľnú úhradu celej vymáhanej\npohľadávky nebol dôvod v exekúcii pokračovať a uskutočniť dražobný predaj jej bytu.\nNeboli dodržané ani jej procesné práva a neboli splnené zákonné podmienky na to, aby jej\nbol ustanovený opatrovník. Napokon, aj keby bolo pravdou, že celý dlh neuhradila,\nprípadný zvyšok neumožňoval dražobný predaj nehnuteľnosti.\nPodľa názoru okresného súdu pokračovanie v exekúcii, uskutočnenie dražobného\npredaja a následné schválenie príklepu bolo dôvodné, pretože sťažovateľka uhradila iba časť\nexekvovanej pohľadávky. V súlade so zákonom bolo aj ustanovenie opatrovníka. Vzhľadom\nna viaceré dlhy sťažovateľky, ako aj z dôvodu nedostatku iného postihnuteľného majetku\nbolo na mieste vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti.\nZ práva na spravodlivý proces vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a dôkazovými návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993).\nMedzi účastníkmi konania vedeného ústavným súdom nebolo sporné, že sťažovateľka\n7. marca 2013 uhradila prostredníctvom zamestnávateľa sumu 1 759,30 € na účet exekútora.\nRovnako bolo nesporné, že exekúcia napriek tomu pokračovala. Nepochybné je aj to, že\nsťažovateľka listom z 20. mája 2014 oznámila okresnému súdu inter alia, že vymáhaná\npohľadávka bola uhradená ešte v roku 2013 v plnej výške prostredníctvom zamestnávateľa.\n\n12\n\nZ uznesenia okresného súdu č. k. 9 Er 295/2010­115 zo 14. októbra 2014 možno\nvyrozumieť, že okresný súd vzal na vedomie podanie sťažovateľky doručené 20. mája 2014,\nv ktorom tvrdila, že pohľadávku v plnej výške uhradila. Okresný súd sa výslovne s touto\nnámietkou nevysporiadal a poukázal na vyjadrenie exekútora, v ktorom uviedol zoznam 11\nexekúcií vedených proti sťažovateľke, z ktorých 4 (označené konkrétnymi spisovými\nznačkami) boli ukončené vymožením pohľadávky zrážkami zo mzdy sťažovateľky. Možno\nusudzovať, že o úhrade (čiastočnej úhrade) pohľadávky vedenej pod sp. zn. EX 251/2010\nnemal okresný súd vedomosť.\nZ vyjadrenia exekútora z 10. apríla 2015 podaného ústavnému súdu možno\nvyrozumieť, že tento neinformoval okresný súd o vysporiadaní pohľadávky vo veci sp. zn.\nEX 251/2010, keďže nedošlo k jej úplnému vysporiadaniu. Podľa všetkého teda okresný súd\npri rozhodovaní o schválení príklepu nemal vedomosť o tom, že došlo k úhrade sumy\nvo výške 1 759,30 €.\nZ pohľadu ústavného súdu treba konštatovať, že okresný súd za daného stavu\nnepostupoval tak, aby sa sporná námietka sťažovateľky spoľahlivo objasnila. Pritom nie sú\nžiadne pochybnosti o tom, že išlo o relevantnú námietku, v prípade preukázania ktorej by\ndražobný príklep nemal byť schválený, keďže za takejto situácie by k dražbe vôbec nemalo\ndôjsť. Okresný súd po negatívnom stanovisku exekútora (ktorý tvrdenú úhradu pohľadávky\nnepotvrdil) neurobil žiadne ďalšie kroky, najmä však nedal sťažovateľke možnosť vyjadriť sa\nk stanovisku exekútora a tvrdenie o úhrade pohľadávky preukázať, resp. nevyužil ani\nmožnosť sám požiadať zamestnávateľa sťažovateľky o potrebnú informáciu. Zároveň treba\nkonštatovať aj pochybenie exekútora, ktorý informáciu o úhrade (čiastočnej úhrade)\npohľadávky okresnému súdu na základe vlastných úvah vôbec neposkytol. Pritom bolo\nv nepochybnej právomoci okresného súdu posúdiť tú rozhodujúcu otázku, či platbou\nvo výške 1 759,30 € došlo k úplnej úhrade vymáhanej pohľadávky, alebo iba k jej čiastočnej\núhrade. Okresný súd mal teda posúdiť, či navýšenie dlhu o ďalšie trovy, ako tieto vyčíslil\nexekútor, boli za daného stavu dôvodné. Rovnako mal posúdiť, či bola sťažovateľka\noprávnená určiť, aká časť z jej mzdy sa má zúčtovať v prospech spornej pohľadávky, ako aj\n\n13\n\nto, či po uskutočnenej úhrade a jej zaúčtovaní v správnej výške bolo ešte možné viesť\nexekúciu predajom nehnuteľnosti.\nTým, že okresný súd na uvedené rozhodujúce otázky nedal vo svojom uznesení č. k.\n9 Er 295/2010­115 zo 14. októbra 2014 žiadnu odpoveď, porušil základné právo\nsťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jej právo na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\nZovšeobecnene možno uviesť, že pokiaľ povinný v rámci exekúcie namieta, že\npohľadávku dobrovoľne uhradil, pričom exekútor to popiera, je povinnosťou všeobecného\nsúdu dať povinnému možnosť tvrdenie dokázať. Opačný postup je porušením základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nZároveň to znamená, že bude úlohou okresného súdu posúdiť ďalšie námietky\nsťažovateľky. Táto by mala uviesť, v čom vidí porušenie svojich práv ako účastníčky\nkonania pri doručovaní, keď sama uznáva, že sa zdržiavala v cudzine, ako aj konkrétne\nv čom vidí nesprávnosť ustanovenia opatrovníka. Tieto námietky totiž sťažovateľka zatiaľ\ndostatočne nekonkretizovala.\nPodľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo\nsloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo\nopatrenie zruší.\nPodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,\nmôže vrátiť vec na ďalšie konanie.\nVychádzajúc z citovaných ustanovení, ústavný súd zrušil uznesenie okresného súdu\nč. k. 9 Er 295/2010­115 zo 14. októbra 2014 a vec vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku\nnálezu).\n\n14\n\nOkresný súd bude viazaný vysloveným právnym názorom ústavného súdu v ďalšom\nkonaní.\nV súvislosti s ďalším konaním ústavný súd poukazuje na ustanovenie § 61\nExekučného poriadku, podľa ktorého navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom\nkonaní vylúčené. Žiaden z účastníkov konania sa vecou z tohto pohľadu nezaoberal, a preto\nokresný súd by mal zisťovať stanoviská oprávneného, sťažovateľky a vydražiteľky aj z tohto\naspektu. Ústavný súd poukazuje na citované ustanovenie bez toho, aby k nemu zaujímal\nakékoľvek meritórne stanovisko, pretože posúdenie danej právnej problematiky je teraz plne\nv právomoci okresného súdu.\nSťažovateľka požadovala priznať úhradu trov právneho zastúpenia advokátkou\nv sume 789,56 €.\nPodľa ústavného súdu patrí odmena za tri úkony právnych služieb v roku 2015\n(prevzatie a príprava zastúpenia, sťažnosť a replika na vyjadrenie okresného súdu\na exekútora) po 139,83 €. Prináleží tiež režijný paušál trikrát po 8,39 €, teda celkom čiastka\n444,66 € (bod 3 výroku nálezu).\nNebolo možné vyhovieť sťažnosti v časti, v ktorej sťažovateľka požadovala primerané\nfinančné zadosťučinenie vo výške 35 000 € (bod 4 výroku nálezu).\nÚstavný súd je presvedčený, že vyslovením porušenia označených práv, zrušením\nuznesenia okresného súdu a vrátením veci na ďalšie konanie bola v plnom rozsahu\nnapravená ujma, ktorá sťažovateľke vznikla, a preto neprichádzala do úvahy peňažná\nnáhrada.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti\ntohto rozhodnutia.\nVzhľadom na čl. 133 časť vety pred bodkočiarkou ústavy, podľa ktorého proti\nrozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou\n15\n\nrozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom\nkonania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. augusta 2015\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "exekúcia", "konanie-splnenie podmienok konania", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "exekúcia-exekučné konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "dražba"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "9Er/295/2010", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "d23dfd9c-f854-4887-b682-afe8ff35c9d2:0233014d-82bb-4c0e-9465-b36f0eabc2bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Er/295/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Rožňava sp. zn. 9Er/295/2010 z 29. 10. 2012", "sud": "Okresný súd Rožňava", "datum_vydania": "2012-10-29", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d23dfd9c-f854-4887-b682-afe8ff35c9d2:0233014d-82bb-4c0e-9465-b36f0eabc2bf"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3001b095-9f3a-4282-8653-697ed612d9e4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.344.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 344/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 344/2020 z 23. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.344.2020.2"}, {"guid": "a82d5859-8e51-4c7e-aae3-3753aed6ac90:2174cfbf-83ae-4f54-953d-3187623a1d5b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7816204126.1", "spisova_znacka": "11Co/375/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/375/2017 z 30. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-10-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7816204126.1"}, {"guid": "ee3d80c3-2dee-467a-9d4a-75f05f132be2:370105fe-0c42-4d6e-b4e1-dcf44a614208", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7817200190.1", "spisova_znacka": "6Co/288/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/288/2017 z 21. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-05-21", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7817200190.1"}, {"guid": "55d6160e-9dc0-4fc6-b76b-e475b2355850:de779322-fc51-4ead-b808-07995e997166", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7814212246.1", "spisova_znacka": "6Co/504/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/504/2015 z 3. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-11-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7814212246.1"}, {"guid": "8fce8e3d-53be-4bc1-b5ae-aaa3e3ed70d3:57612c92-6385-4c09-ab27-1279b68368bc", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6126228887.3", "spisova_znacka": "54Ek/426/2026", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/426/2026 z 20. 8. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-08-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6126228887.3"}, {"guid": "a54b7c48-7ae6-4f36-8c35-e1a42ccf671a:0750e78c-9ee3-40bf-9499-d015f581815e", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2026:8125204387.3", "spisova_znacka": "20C/24/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 20C/24/2025 z 23. 1. 2026", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2026-01-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2026:8125204387.3"}]}