{"guid": "ussr:895b3224-a417-443a-8b7f-ddb8c75e98cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.752.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 752/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 752/2014 z 18. 3. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 18. marca 2015, sp. zn. I. ÚS 752/2014, ECLI:SK:USSR:2015:1.US.752.2014.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2015-03-18", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/895b3224-a417-443a-8b7f-ddb8c75e98cc", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.752.2014.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.752.2014.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.752.2014.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 752/2014­34\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. marca 2015\nzloženého z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana\nĽalíka prerokoval sťažnosť\nbytom\n\na\n\n, obaja\n\n, zastúpených JUDr. Romanom Juríkom, PhD., Advokátska\n\nkancelária, Jazerná 19, Nové Zámky, vo veci namietaného porušenia ich základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nPiešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 219/2008 a takto\nrozhodol:\n\n1. Základné právo\n\na\n\nna prerokovanie veci\n\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom\npod sp. zn. 4 C 219/2008 p o r u š e n é b o l o .\n\n2. Ing.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 €\n\n(slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť jej do\ndvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom\n\ndvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Piešťany\na\n\nje\n\npovinný\n\nuhradiť\n\ntrovy konania spoločne a nerozdielne v sume 284,08 € (slovom\n\ndvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) na účet ich právneho zástupcu advokáta\nJUDr. Romana Juríka, PhD., Advokátska kancelária, Jazerná 19, Nové Zámky, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nI. ÚS 752/2014­15 z 3. decembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) sťažnosť\n\na\n\n(ďalej len\n\n„sťažovatelia“, resp. „sťažovateľka v 1. rade “ a „sťažovateľ v 2. rade“), ktorou namietali\nporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nzaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\n\n2\n\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len\n„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 219/2008.\n2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sú účastníkmi označeného konania,\npredmetom ktorého je „určenie predmetu dedičského konania v spojení s konaním\nna vyslovenie neplatnosti právneho úkonu“. Návrh bol pôvodne podaný sťažovateľmi\n27. augusta 2007 Okresnému súdu Trnava.\n3. Uvádzajúc podrobný chronologický prehľad úkonov konania, sťažovatelia\nnamietajú, že postup okresného súdu je nesystematický a nezákonný, čím dochádza\nk porušovaniu ich základného práva garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\ngarantovaného čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovatelia podali vo februári 2009 predsedníčke\nokresného súdu aj sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní, ktorá ju v odpovedi z 9. marca\n2009 uznala ako dôvodnú.\n4. Sťažovatelia na základe uvedeného žiadajú, aby ústavný súd rozhodol vo veci\nnálezom, v ktorom by vyslovil porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n4 C 219/2008, prikázal okresnému súdu konať v označenej veci bez zbytočných\nprieťahov, priznal sťažovateľke v 1. rade finančné zadosťučinenie v sume 6 000 €\na sťažovateľovi v 2. rade sumu 5 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.\n5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci vyjadril okresný súd v písomnom\npodaní (sp. zn. Spr. 962/2014 z 30. januára 2015), v ktorom uviedol:\n„V danej právnej veci 4C/219/2008 boli vykonané nasledujúce úkony:\n­ 27.08.2007 ­ vec napadla na Okresný súd Trnava a bola pridelená sudkyni\nJUDr. Tomašovičovej...\n­ 06.12.2007 ­ zaplatený súdny poplatok za návrh,\n\n3\n\n­ v rámci prechodu výkonu súdnictva bola daná právna vec dňom 1.1.2008\npostúpená na Okresný súd Piešťany, a keďže zákonná sudkyňa zostala na Okresnom súde\nTrnava, spis bol náhodným výberom pridelený na vybavenie sudcovi Mgr. Vladimírovi\nZimányimu, pričom si treba uvedomiť, že vzhľadom na prevzatie niekoľko tisícov spisov z\nOkresného súdu Trnava, neboli tieto sudcom ihneď po 1.1.2008 predložené. Tiež chcem v\ntejto súvislosti poukázať na skutočnosť, že sudca Mgr. Zimányi mal od 1.1.2008 pridelených\n572 vecí v pojednávacej agende (z toho 277 reštančných), z ktorých väčšina predstavovali\nveci, ktoré predtým pridelené nemal. Teda s jednotlivými spismi sa musel postupne\noboznamovať i s ohľadom na nápad ďalších nových vecí.\n­ 16.12.2008 sudca pri štúdiu spisu zistil, že návrh vo veci samej obsahuje aj návrh\nna nariadenie predbežného opatrenia, o ktorom nebolo rozhodnuté zákonnou sudkyňou na\nOS Trnava od 27.8.2007 do 31.12.2007.\n­ 16.12.2008 ­ uznesením zamietnutý návrh na nariadenie predbežného opatrenia,\n­ nariadené pojednávanie na 26.01.2009 + vyžiadanie spisov 20D 1536/05\na 9C/360/01 od Okresného súdu Trnava,\n­ žiadosť právneho zástupcu odporcov o zmenu termínu pojednávania z dôvodu\nkolízie, 09.01.2009 ­ pripojenie spisu OS Trnava 9C/360/2001,\n­ 12.01.2009 ­ úprava sudcu na zmenu termínu z 26.1.2009 na 14.2.2009,\n­ 16.01.2009 ­ odvolanie zástupcu navrhovateľov proti zamietnutiu návrhu\nna nariadenie predbežného opatrenia,\n­ 16.01.2009 ­ došlo vyjadrenie právneho zástupcu odporcov k návrhu;\n­ 22.01.2009 ­ úprava sudcu na zrušenie termínu pojednávania na 11.02.2009\nz dôvodu predloženia veci na KS v Trnave na rozhodnutie o odvolaní proti zamietnutiu\nnávrhu na nariadenie predbežného opatrenia,\n­ 22.01.2009 ­ uznesením vyrubený súdny poplatok za návrh na nariadenie\npredbežného opatrenia;\n­ 05.02.2009 ­ došlo vyjadrenie právneho zástupcu odporcov odvolaniu proti\nzamietnutiu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,\n­ 26.02.2009 ­ spis predložený KS v Trnave;\n\n4\n\n­ 27.03.2009 ­ spis vrátený z KS v TT (rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdené);\n­ 31.03.2009 ­ nariadené pojednávanie na 29.04.2009;\n­ 29.04.2009 ­ pojednávanie ­ vykonané dokazovanie a odročené na 22.6.2009,\n­\n\n18.06.2009\n\n­\n\nstanovisko\n\nprávneho\n\nzástupcu\n\nodporcov\n\nk\n\nvýpovediam\n\nna pojednávaní;\n­ 19.06.2009 ­ úradný záznam ­ oznámenie odročenia pojednávania nariadeného\nna 22.06.2009 z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu;\n­ 22.06.2009 ­ ospravedlnenie zástupcu navrhovateľov z neúčasti na nariadenom\npojednávaní;\n­ 22.06.2009 ­ pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu práceneschopnosti\nzákonného sudcu; (zákonný sudca Mgr. Zimányi bol práceneschopný od 3.6.2009\ndo 20.11.2009)\n­ 18.09.2009 ­ pridelenie spisu sudkyni Mgr. Kataríne Arnouldovej z dôvodu dlhšie\nako 6 týždňovej práceneschopnosti sudcu spolu s ďalšími 247 vecami (aj z agendy P), preto\nzastupujúca sudkyňa nestihla vo všetkých veciach konať,\n­ 20. 11. 2009 vrátenie spisu sudcovi Mgr. Zimányimu,\n­ 26.8.2010 vrátenie pripojeného spisu 9C/360/01 Okresnému súdu Trnava,\n­ od 01.09.2010 do 30.04.2011 bol sudca Mgr. Zimányi dočasne pridelený\nna Krajský súd v Trnave,\n­ 23.09.2010 ­ pridelenie spisu sudcovi JUDr. Kekeňákovi z dôvodu dočasného\npridelenia zákonného sudcu na Krajský súd v Trnave, spolu s ďalšími 240 vecami,\n­ 04.05.2011 vrátenie spisu sudcovi Mgr. Zimányimu,\n­ 10.01.2012 nariadený termín pojednávania na 18.04.2012;\n­ 18.04.2012 ­ pojednávanie ­ vykonané dokazovanie a odročené na neurčito,\n­ 19.04.2012 ­ výzva na odstránenie vád návrhu;\n­ 11.05.2012 ­ došlý návrh na zmenu petitu a na vykonanie dôkazov;\n­ 22.8.2012 uznesenie o pripustení zmeny návrhu;\n­ 19.3.2013 žiadosť na OS Trnava o zapožičanie spisov 20D/1536/05 a 9C/360/01;\n19.03.2013 ­ pripojený spis 20D/1536/05;\n­ od 12.9.2013 do 31.10.2013 bol sudca Mgr. Zimányi práceneschopný,\n5\n\n­ 26.11.2013 nariadený termín pojednávania na 27.01.2014;\n­ 27.01.2014 pojednávanie ­ odročené za účelom doplnenia dokazovania výsluchom\nnotárky;\n­ 07.02.2014 ­ došlý prípis od navrhnutého svedka ­ notárky k zbaveniu mlčanlivosti;\n­ 26.02.2014 ­ došlý prípis od právneho zástupcu odporcov k zbaveniu mlčanlivosti\nnotárky;\n­ 02.05.2014 ­ pojednávanie za neprítomnosti navrhovateľov a zástupcu\nnavrhovateľov ­ odročené z dôvodu potreby rozhodnutia o zmene návrhu zo dňa 27.01.2014\nna deň 02.06.2014;\n­ 06.05.2014 ­ uznesenie o pripustení zmeny návrhu;\n­ 07.05.2014 ­ ospravedlnenie zástupcu navrhovateľov z neúčasti na pojednávaní dňa\n02.05.2014;\n­ 02.06.2014 ­ na pojednávaní vykonanie dokazovanie a odročené na 11.8.2014, ­\n­ ospravedlnenie zástupkyne navrhovateľov z pojednávania 11.8.2014,\n­ 11.08.2014 ­ na pojednávaní vykonanie dokazovanie aj výpoveďami svedkov\na odročené na 25.08.2014,\n­ 25.08.2014 ­ na pojednávaní vykonané dokazovanie a odročené na neurčito,\nza účelom doplnenia dokazovania podaním znaleckého posudku,\n­ 28.08.2014 ­ daný pokyn poverenému vyššiemu súdnemu úradníkovi na pribratie\nznalca do konania;\n­ 18.09.2014 ­ uznesením ustanovená znalkyňa MUDr. Ohrablová, z odboru\npsychiatria, a uložená povinnosť navrhovateľom na zloženie preddavku na znalca,\n­ 05.11.2014 ­ uznesením priznané oslobodenie navrhovateľke v 1. rade od súdnych\npoplatkov;\n­ 09.01.2015 ­ spis odoslaný ustanovenej znalkyni,\n­ 16.01.2015 znalkyňou vrátený spis súdu na jeho vyžiadanie z dôvodu jeho\nzapožičania na Ústavný súd SR.\nK namietaným obdobiam nečinnosti si dovoľujem poukázať najmä na nedostatočné\npersonálne obsadenie Okresného súdu Piešťany sudcami už od jeho znovuobnovenia\nod 1.1.2008, kedy na súde pôsobilo len 7 sudcov, hoci súdy s porovnateľne veľkým územným\n6\n\nobvodom mali priemerne 15 sudcov, čo viedlo k neprimeranej zaťaženosti sudcov\nmnožstvom pridelených vecí, pričom zo strany vedenia súdu nebolo možné túto situáciu\nžiadnym spôsobom ovplyvniť a Ministerstvo spravodlivosti SR oprávnené určovať voľné\nmiesta sudcov situáciu riešilo len postupným zvyšovaním miest sudcov, a to v priebehu\n6 rokov na počet 13 sudcov, čo však neviedlo k zníženiu zaťaženosti súdu, nakoľko Okresný\nsúd Piešťany mal mať od 1.1.2008 s ohľadom na veľkosť jeho obvodu minimálne 15 sudcov.\nK nerozhodnutiu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý bol súčasťou\nnávrhu vo veci samej, môžem len poukázať na skutočnosť, že o návrhu mala rozhodnúť\nzákonná sudkyňa JUDr. Tomašovičová na Okresnom súde Trnava v období od 27.08.2007\nv zákonnej lehote 30 dní. Skutočnosť, že o návrhu na nariadenie bolo rozhodnuté až\nOkresným súdom Piešťany dňa 16.12.2008 bola ovplyvnená tým, že sudca, ktorému bola\ndaná vec pridelená prevzal po 1.1.2008 celkovo 572 vecí, z ktorých bolo 277 reštančných,\nktoré musel všetky postupne naštudovať, preto nemal ani objektívnu možnosť skôr sa\noboznámiť so spisom, ktorý napadol na súd v druhej polovici roka 2007, a nikde na spise\nnebolo poznačené, že nebolo o návrhu na nariadenie predbežného oparenia rozhodnuté od\naugusta 2007.\nĎalšie\n\nobdobia\n\nnečinnosti\n\nv\n\nkonaní\n\nboli\n\novplyvnené\n\ndlhšie\n\ntrvajúcimi\n\npráceneschopnosťami zákonného sudcu, čo v jednom prípade, kedy bol sudca\npráceneschopný od apríla 2009, viedlo k prerozdeleniu všetkých jeho spisov medzi\nostatných sudcov v období od 3.6.2009 do 20.11.2009, pričom sudkyňa, ktorá mala v\ndanom období vec pridelenú nestihla vo veci vykonať úkon, nakoľko zo senátu Mgr.\nZimányiho jej bolo pridelených 247 vecí, ktoré všetky veci objektívne nestihla naštudovať\ntak, aby v nich všetkých mohla vykonať úkony. V období od 01.09.2010 do 30.04.2011 bol\nsudca Mgr. Zimányi dočasne pridelený na Krajský súd v Trnave, preto boli všetky jeho veci\nprerozdelené medzi ostatných sudcov a daná veci bola dňa 23.09.2010 pridelená sudcovi\nJUDr. Kekeňákovi spolu s ďalšími 240 vecami.\nK veci si dovoľujem poukázať na skutočnosť, že viackrát sa z pojednávania\nospravedlnila zástupkyňa navrhovateľov, čo taktiež ovplyvnilo priebeh konania, minimálne\nv potrebe doručovať rozhodnutie o pripustení zmeny návrhu, resp. rozhodovania o tom\n\n7\n\nmimo pojednávanie uznesením, ktoré treba všetkým účastníkom, resp. ich zástupcom\ndoručiť.\nUž samotná skutočnosť, že sudca má viac ako 600 až 700 vecí v pojednávacej\nagende, v ktorých treba vytýčiť termín pojednávania, znamená, že ak by sudca vo všetkých\nveciach naraz vytýčil pojednávanie, mal by termíny vytýčené na viac ako 12 mesiacov\ndopredu, pričom v žiadnej z vecí by nemohol pojednávanie odročiť na skorší termín ako\nza rok, čo je neprípustné...\nNa záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti\nvýkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu\nväčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi,\nktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní\nTáto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona osídlach a obvodoch súdov,\nkde súčinnosťou od 1.5.2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod okresu\nHlohovec, čo len z časti prispelo k zníženiu nápadu nových vecí, avšak tunajší súd naďalej\ndokončuje aj všetky veci prevzaté z Okresného súdu Trnava od roku 1997 patriace\nk územnému obvodu okresu Hlohovec.\nSúčasne si dovoľujem poukázať na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR, č. k\n16 Kss 9/2013­91 z 20.03.2014, kde disciplinárny senát uznal pri hodnotení prieťahov\nv konaniach z hľadiska porušenia povinností sudcu a jeho prípadného disciplinárneho\nprevinenia, že činnosť každého sudcu má svoje limity a po nikom nemožno požadovať aby sa\nnie krátkodobo, ale trvalé, pracovne prepínal, vystavoval sa nezvládnuteľným stresom\na v prospech nadštandardného plnenia pracovných úloh dlhodobo úplne potláčal svoj\nsúkromný život. Sudca preto nemôže byť uznaný disciplinárne zodpovedným za to, že je\ndlhodobo značne vyťažený a v dôsledku toho jednoducho nie je schopný robiť všetky\npotrebné úkony bezodkladne tak, ako by zodpovedalo potrebám každého jednotlivého\nkonania a najmä záujmom účastníkov na čo možno najrýchlejšom rozhodnutí vo veci.“\nProcesné úkony okresného súdu, ktoré sú uvedené vo vyjadrení okresného súdu,\npovažoval ústavný súd za preukázané, pretože sa zhodujú s jeho zisteniami a vyplývajú\nzo súdneho spisu okresného súdu predloženého na nahliadnutie 10. februára 2015.\n8\n\n6. K vyjadreniu okresného súdu právny zástupca sťažovateľov zaujal stanovisko\nv podaní doručenom 2. marca 2015, v ktorom okrem iného uviedol:\n„Žaloba sťažovateľov bola podaná na Okresný súd Trnava dňa 27. 8. 2007. Výzva\nna zaplatenie súdneho poplatku, ktorý je jednoduchým procesným úkonom, bola vydaná\ndňa 9. 11. 2007. Súčasťou žaloby bol aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Týmto\nnávrhom sa zaoberal sudca Mgr. Vladimír Zimányi, až dňa 16. 12 2008, pričom Okresný\nsúd Piešťany založil svoju obranu na poukaze na prechod súdnictva z Okresného súdu\nTrnava na tento okresný súd, a to dňom 1.1. 2008, čo však zjavne poukazuje na takmer\n12 mesiacov trvajúcu nečinnosť súdu, ktorý sa stal príslušným na konanie v predmetnej\nveci.\nVytýčeniu prvého pojednávania predchádzala sťažnosť navrhovateľov na prieťahy\nv súdnom konaní, ktorá bola podaná predsedovi Okresného súdu Piešťany dňa 18. 2. 2009.\nPrvé pojednávanie vo veci sa konalo 29. 4. 2009. Dôvodom odročenia pojednávania bolo,\nže právny zástupca odporkýň sa nevedel vyjadriť k dôkazom predloženým navrhovateľmi\na požiadal o možnosť predložiť písomné stanovisko, ktoré však ku dňu vytýčeného\npojednávania nepredložil.\nZa nesprávne považujeme tvrdenie okresného súdu, že zástupkyňa navrhovateľov sa\nviackrát ospravedlnila z účasti na pojednávaní, čo ovplyvnilo priebeh konania.\nNavrhovatelia sa ospravedlnili na pojednávanie, ktoré sa malo konať 22. 6. 2009, avšak\nv danom čase bol už sudca práceneschopný, a to od apríla 2009 a pojednávanie bolo\nzrušené z tohto dôvodu. Zástupkyňa navrhovateľov sa ďalej ospravedlnila z pojednávania,\nktoré sa konalo 2. 5. 2014, avšak toto pojednávanie nebolo zrušené, ale konalo sa\nv neprítomnosti navrhovateľov a ich splnomocnenej zástupkyne. Z pojednávania, ktoré sa\nkonalo 11. 8. 2014 sa ospravedlnila navrhovateľka v 1. rade, avšak splnomocnená\nzástupkyňa navrhovateľov sa predmetného pojednávania zúčastnila. V tejto súvislosti\npoukazujeme na skutočnosť, že účasť navrhovateľky považoval sudca za podstatnú, keďže na\npredchádzajúcom pojednávaní zistil, že do tohto obdobia, teda 7 rokov po podaní žaloby,\nnevykonal výsluch navrhovateľky v 1. rade. Tento úkon pritom mohol vykonať na niektorom\nz predchádzajúcich pojednávaní, napríklad dňa 29. 4. 2009.\n9\n\nDruhé pojednávanie nariadil súd na termín 18. 4. 2012, teda až 3 roky po prvom\npojednávaní resp. 2 roky a 10 mesiacov po poslednom vytýčenom pojednávaní, ktoré sa\nneuskutočnilo z dôvodu práceneschopnosti sudcu.\nĎalej poukazujeme na skutočnosť, že návrhom splnomocnenej zástupkyne\nnavrhovateľov na vykonanie znaleckého dokazovania, ktoré predložila listom zo dňa\n2. 5. 2012 sa sudca zaoberal až na doteraz poslednom pojednávaní, ktoré sa konalo\n25. 8.2014.\nV súvislosti s obranou okresného súdu týkajúcou sa prechodu súdnictva máme za to,\nže súčasťou prechodu výkonu súdnictva je aj prenesenie zodpovednosti za prieťahy v konaní\nz odovzdávajúceho súdu na súd nadobúdajúci a nie je dôvodom na ospravedlnenie\nnečinnosti okresného súdu. Pokiaľ ide o poukaz na personálne a organizačné problémy\nsúdu, máme za to, že tieto nemôžu ísť na ťarchu účastníka konania. Účelom práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,\nv ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným\nprerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby v zásade neodstráni. Až\nprávoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre splnenie ústavného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval (III. ÚS 154/06,\nI. ÚS 76/03, III. ÚS 338/2013). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký\nprocesný postup v konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty...\nDoteraz vznikli sťažovateľom tieto trovy konania: prevzatie veci a príprava\nna zastupovanie 134 eur, režijný paušál 8,04 eur, vypracovanie a podanie ústavnej\nsťažnosti 134 eur, režijný paušál 8,04 eur, vyjadrenie k veci 134 eur, režijný paušál 8,39\neur, spolu 426,47 eur.“\n7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich\nvyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n10\n\n8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný\nsúd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,\nopatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší\ntaké rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1\nvzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody\nporušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,\nktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,\nprimerané finančné zadosťučinenie.\n9. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného\nsúdu v konaní o určenie predmetu dedičského konania a o vyslovenie neplatnosti právneho\núkonu, ktorého súčasťou bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, došlo k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo,\naby sa jeho vec... prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo...\na v primeranej lehote prejednaná... súdom..., ktorý rozhodne o jeho občianskych právach\nalebo záväzkoch“ (sťažovatelia v petite označujú toto právo ako právo na spravodlivý súdny\nproces, ktoré však ústavný súd podľa obsahu námietok v sťažnosti ustálil ako „právo na\nprejednanie ich záležitosti v primeranej lehote“, keďže namietané konanie nie je právoplatne\nskončené).\n10. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre\nľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie\n\n11\n\nveci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(napr. II. ÚS 55/98).\n11. Judikatúra ústavného súdu a ESĽP sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom\nprípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právo na prejednanie veci v primeranej lehote\nzaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého\njednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie\núčastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s ESĽP ústavný súd prihliada\npritom aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre\nsťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný\nsúd postupoval aj v danom prípade.\n11.1 V rámci prvého kritéria ústavný súd zo spisu zistil, že napadnuté konanie\no určenie predmetu dedičského konania a o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu bolo už\npredmetnom hodnotenia vo veci iných účastníkov (odporcov) v náleze ústavného súdu\nsp. zn. III. ÚS 159/2014 z 24. júna 2014 (nadobudol právoplatnosť 11. augusta 2014),\ns ktorým sa prvý senát v zásade stotožňuje a odkazuje na toto hodnotenie. Napokon ani\nsamotný okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti neuviedol, že by išlo o skutkovo\nalebo právne zložitú vec, ktorá by mohla mať zásadný vplyv na doterajšiu dĺžku konania,\nhoci je zrejmé, že konanie úzko súvisí s dedičským konaním po úmrtí otca sťažovateľov\nv roku 2005 vedeným na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 20 D 1536/05, ktoré je\nprerušené práve z dôvodu, že ich odkázal na podanie predmetného návrhu „o určenie\nmajetku, ktorý má byť predmetom dedičského konania“, a súčasne súvisí aj s konaním\nvedeným na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 9 C 360/01 „o určenie odporovateľnosti\nprávneho úkonu“, ktoré bolo už právoplatne skončené 3. septembra 2004 (súd rozhodol\nv prospech sťažovateľov a určil, že dohoda o vyporiadaní BSM je právne neúčinná č. l. 316\nv spise sp. zn. 9 C 360/01, ktorý bol pripojený k tejto veci, pozn.)\n11.2 Pri hodnotení správania sťažovateľov (ako navrhovateľov) ústavný súd nezistil\nžiadne také skutočnosti, ktoré by mohli byť pri jeho rozhodovaní zohľadnené iba na ich\n12\n\nťarchu a v dôsledku ktorých by mohlo dôjsť k spomaleniu postupu okresného súdu\nv predmetnom konaní.\n11.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nzaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup konajúcich súdov v posudzovanom konaní.\nPrvý senát ústavného súdu sa v zásade stotožnil s obdobiami nečinnosti, ako ich vyhodnotil\ntretí senát ústavného súdu v spomínanom náleze sp. zn. III. ÚS 159/2014 (prvé obdobie\nnečinnosti na začiatku konania od 6. decembra 2007, keď navrhovatelia ešte na Okresnom\nsúde Trnava uhradili súdny poplatok, až do 16. decembra 2008, keď už po postúpení veci\nokresný súd uznesením zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, následne\nv trvaní takmer dvoch rokov a deviatich mesiacov – od 29. apríla 2009, keď sa uskutočnilo\nprvé pojednávanie, až do 18. apríla 2012, keď sa konalo prvé relevantné pojednávanie, na\nktorom vykonal dokazovanie, a napokon osem mesiacov v úseku konania od 19. marca\n2013, keď Okresný súd Trnava žiadal o poskytnutie súčinnosti, až do 27. januára 2014, keď\nsa uskutočnilo tretie pojednávanie, teda celkovo zistená nečinnosť v celkovom rozsahu\nštyroch rokov a piatich mesiacov). Ústavný súd zobral do úvahy aj to, že okresný súd\nnepochybne porušil svoje zákonné povinnosti dané mu predovšetkým Občianskym súdnym\nporiadkom, keď rozhodol o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia takmer\npo 12 mesiacoch (po postúpení veci okresnému súdu v súvislosti s reorganizáciou\nsúdnictva), hoci procesný predpis (Občiansky súdny poriadok v § 75 ods. 4) ustanovuje na\nrozhodnutie o predbežnom opatrení lehotu 30 dní (čo možno konštatovať aj vo vzťahu\nk Okresnému súdu Trnava, ktorý od podania návrhu 27. augusta 2007 do postúpenia spisu\n1. januára 2008 o návrhu nerozhodol).\n12. K obrane okresného súdu o nedostatočnom personálnom obsadení súdu a s tým\nsúvisiacou\n\njeho\n\nneprimeranou\n\nzaťaženosťou,\n\nčo\n\npredstavuje\n\npodľa\n\nokresného\n\nsúdu objektívne okolnosti majúce negatívny dopad na plynulosť konania vo veci\nsťažovateľov, ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej v súlade\ns medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že personálne problémy\n13\n\njustičného systému nezbavujú štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní\n(III. ÚS 17/02). Námietka personálnych komplikácií nemá povahu okolnosti, ktorá by\nvylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň\nobrátil.\n13. S ohľadom na všetky už uvedené závery nemožno doterajšiu dobu konania\nvedeného pred konajúcimi súdmi (viac ako sedem rokov bez rozhodnutia vo veci samej na\nprvom stupni) považovať z hľadiska požiadaviek čl. 6 ods. 1 dohovoru za primeranú a ani\nza ústavne akceptovateľnú vo vzťahu k základnému právu sťažovateľov zaručenému čl. 48\nods. 2 ústavy. Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené práva sťažovateľov boli\nporušené (bod 1 výroku nálezu).\n14. Ústavný súd však neprikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa\n§ 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov, ako to\nsťažovatelia požadovali v sťažnosti, pretože príkaz konať vo veci bez zbytočných prieťahov\nbol už daný v náleze sp. zn. III. ÚS 159/2014 z 24. júna 2014.\n15. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili,\naj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom\nsúde). Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu. Sťažovateľka v 1. rade sa domáha finančného zadosťučinenia „vo výške\n6 000 €... z dôvodu, že dedičské konanie, ktoré sa začalo po úmrtí jej otca v roku 2005 trvá\nuž viac ako 9 rokov a nebolo doteraz právoplatne skončené. Ku dňu podania ústavnej\nsťažnosti jej nebolí poskytnuté žiadne nároky, ktoré jej vznikli v rámci dedičského konania,\na to ani vo výške, ktorá nebola sporná, na rozdiel od odporkýň v tomto konaní, ktoré\npredmet dedičstva, ktorým je 2­izbový družstevný byt...\n\n, prenajímajú a teda majú\n\nz toho finančný úžitok. Sťažovateľka mala v čase úmrtia jej otca 23 rokov, bola študentkou\ndenného štúdia na vysokej škole, pričom následkom úmrtia otca stratila nárok na výživné,\n14\n\nktoré nebolo kompenzované sirotským dôchodkom, lebo jej otec počas svojho života\nneodvádzal žiadne príspevky do Sociálnej poisťovne, na základe ktorých jej mohol vzniknúť\ntento nárok, preto v dôsledku takto vzniknutej situácie sa značne sťažila jej životná situácia.\nV roku 2007 si kúpila starší jednoizbový byt do osobného vlastníctva, ktorý bolo nevyhnutné\nzrekonštruovať a zariadiť. V roku 2012 sa jej narodil syn\n\n. Ide teda o udalosti, ktoré si\n\nvyžadujú zvýšené finančné náklady, ktoré mohla aspoň z malej časti uhradiť z dedičstva, ku\nktorému nemá doteraz prístup v dôsledku predlžovania konania. Sťažovateľka zároveň\npočas celého detstva citovo veľmi ťažko znášala skutočnosť, že jej otec sa o ňu vôbec\nnezaujímal, nikdy ju nenavštívil a opakovane vznikal z jeho strany problém s tým, že\nneprispieval na jej výživu finančne, ani iným spôsobom.“. Sťažovateľ v 2. rade sa domáha\nfinančného zadosťučinenia v sume 5 000 € v zásade tiež z tých istých dôvodov ako\nsťažovateľka v 1. rade a navyše uvádza, že „mal v čase úmrtia jeho otca 24 rokov, v tom\nčase bol síce zamestnaný, avšak jeho zárobok bol nízky a nároky z dedičstva mohli\nvýznamne prispieť k riešeniu jeho situácie, ku ktorým však nemá prístup z dôvodu\npredlžovania konania. Doteraz býva v byte spolu so svojou matkou, nakoľko nie je tak\nfinančne situovaný, aby si mohol zabezpečiť vlastné bývanie. Vyplatenie finančnej náhrady\nv rámci dedičského konania by mu napomohlo osamostatniť sa a zároveň uvažovať\no založení rodiny...“.\n16. Podľa názoru ústavného súdu nemožno od sťažovateľov spravodlivo žiadať, aby\nčakali na výsledok konania takú neprimerane dlhú dobu, a nie je akceptovateľné ani to, aby\nbol stav konania ku dňu vydania tohto nálezu taký, aký bol zistený v ich prípade. Vzhľadom\nna doterajší postup okresného súdu (pozri bod 11.3), s prihliadnutím na povahu veci (pozri\nbod 11.1), berúc do úvahy aj doterajšiu neprimeranú dĺžku namietaného konania, ktorá je\nz ústavného hľadiska zjavne neakceptovateľná, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti\npovažoval ústavný súd priznanie sumy (opierajúc sa aj o svoj predchádzajúci nález)\nsťažovateľke v 1. rade a sťažovateľovi v 2. rade každému po 2 500 € za primerané finančné\nzadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.\n\n15\n\n17. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 4 zákona\no ústavnom súde tej časti sťažnosti, v ktorej sťažovatelia žiadali priznať finančné\nzadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu, t. j. 2 500 €. Z uvedených dôvodov\nústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.\n18. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľom, ktorí boli vo\nveci namietaných porušení ich práv úspešní, vznikli trovy konania z dôvodu ich právneho\nzastúpenia advokátom.\n19. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorá\nbola 804 € (za 2 úkony urobené v roku 2014). Úhradu priznal za dva úkony právnej služby\nvykonané v roku 2014 (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1\nods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“) tak, že každému zo sťažovateľov priznal za jeden úkon vykonaný v roku 2014\nsumu 134 € (čo po znížení o 50 % predstavuje sumu 67 €), teda spolu 268 €, k tomu režijný\npaušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony pri každom sťažovateľovi v sume po 8,04 €, čo\ncelkovo predstavuje sumu 284,08 € (bod 3 výroku tohto nálezu). Za tretí úkon (vyjadrenie\nprávneho zástupcu k stanovisku okresného súdu z 1. marca 2015) ústavný súd trovy\nprávneho zastúpenia sťažovateľom nepriznal, pretože v ňom neuviedol nové skutočnosti,\nktoré by prispeli k ďalšiemu objasneniu veci.\n20. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet\nprávneho zástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149\nObčianskeho súdneho poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu\n\n16\n\n(§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde), tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto\nrozhodnutia.\n21. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. marca 2015\n\n17", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "dedenie, dedičstvo", "podmienky konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "trovy konania-náklady konania", "dedenie, dedičstvo", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "zadosťučinenie-primerané finančné"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/219/2008", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0440b904-56d5-4f3f-ad6a-2d741dcef8f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 159/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 159/2014 z 24. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0440b904-56d5-4f3f-ad6a-2d741dcef8f2"}, {"guid": "ussr:dc035fee-d39f-4aac-852d-4f5cb25dca58", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 338/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 338/2013 z 15. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dc035fee-d39f-4aac-852d-4f5cb25dca58"}, {"guid": "ussr:35bd7612-5df6-4d31-aac6-530f3729331c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 154/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 154/06 z 19. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-19", "citacie_n": 519, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35bd7612-5df6-4d31-aac6-530f3729331c"}, {"guid": "ussr:b04c39ca-599d-4a69-86c4-f9ad5929c6e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 76/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 76/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 385, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b04c39ca-599d-4a69-86c4-f9ad5929c6e2"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 17/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 17/02 z 30. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-30", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e3f3dd1a-1d22-4694-9611-1f5851777ec1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.642.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 642/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 642/2022 z 24. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.642.2022.1"}, {"guid": "ussr:05a513d7-b518-43a9-8ee5-80283bf49321", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.297.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 297/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 297/2018 z 27. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.297.2018.2"}, {"guid": "ussr:a8837e9c-c2a3-44ca-b65c-b46de40b4b08", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.286.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 286/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 286/2017 z 9. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.286.2017.2"}]}