{"guid": "ussr:5c1d39b1-cdc2-47c1-ad3b-527e15cb8928", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.465.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 465/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 465/2015 z 4. 11. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. novembra 2015, sp. zn. I. ÚS 465/2015, ECLI:SK:USSR:2015:1.US.465.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2015-11-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5c1d39b1-cdc2-47c1-ad3b-527e15cb8928", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.465.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.465.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.465.2015.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 465/2015­18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom\n\nJUDr. Jánom Kasenčákom, Juraja Fándlyho 2163/7, Žilina, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nv spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na ochranu majetku\npodľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Žilina\nsp. zn. 1 T 74/2010 z 2. júna 2015 a takto\n\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola elektronicky\n11. augusta 2015 (následne v zákonnej lehote v písomnej podobe 17. augusta 2015)\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia\n\njej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy a základného práva na ochranu majetku\n\npodľa čl. 20 ods. 1 ústavy uznesením Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp.\nzn. 1 T 74/2010 z 2. júna 2015 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavnému súdu vyplynulo, že sťažovateľka\nv právnom\n\npostavení\n\npoškodenej\n\nv konaní\n\nvedenom\n\nokresným\n\nsúdom\n\npod sp. zn. 1 T 74/2010 bola po uplatnení si nároku na náhradu škody v celkovej výške\n5 834,25 eur v predmetnom trestnom konaní so svojím nárokom vo výrokovej časti\nrozsudku okresného súdu č. k. 1 T 74/2010­303 z 21. januára 2013 potvrdeného uznesením\nKrajského súdu v Žiline sp. zn. 1 To 101/2013 z 26. novembra 2013 odkázaná na občianske\nsúdne konanie.\nSťažovateľka\n\nnásledne\n\nprostredníctvom\n\nsvojho\n\nsplnomocneného\n\nzástupcu\n\npo právoplatnom skončení veci požiadala o priznanie náhrady trov potrebných na účelné\nuplatnenie jej nároku na náhradu školy vrátane trov vzniknutých pribratím všetkých\nsplnomocnencov v trestnom konaní okresného súdu sp. zn. 1 T 74/2010, a to v celkovej\nvýške 2 157,95 eur.\n3. Po podaní sťažnosti voči uzneseniu okresného súdu sp. zn. 1 T 74/2010 z 24. apríla\n2014 (ktorým okresný súd návrh sťažovateľky na priznanie náhrady trov potrebných\nna účelné uplatnenie jej nároku v trestnom konaní vrátane trov vzniknutých pribratím\nsplnomocnencov zamietol) okresný súd samosudkyňou ako nadriadeným orgánom\nna podklade podanej sťažnosti preskúmal správnosť výroku uznesenia sp. zn. 1 T 74/2010\nz 24. apríla 2014, ako i konania, ktoré mu predchádzalo, v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1\nzákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nporiadok“) a dospel k záveru, že sťažnosť splnomocneného zástupcu sťažovateľky nie je\ndôvodná.\nAko ďalej sťažovateľka uvádza, „... súd preskúmal napadnuté uznesenie a prijal\nzáver, že vyššia súdna úradníčka o návrhu sťažovateľky (poškodenej) rozhodla správne.\nZáver súdu (vyjadrený vyššou súdnou úradníčkou, ako aj sudkyňou)... nemá oporu\nv zákone. Pre určenie odmeny splnomocneného zástupcu z radov advokátov, ktorý zastupuje\npoškodeného v trestnom konaní, je tarifná odmena zakotvená v ustanovení § 12 vyhlášky\n2\n\nMS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 06. 2010 do 30. 06. 2013 a v ustanovení § 1\nods. 1 a § 12 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 07. 2013. Taktiež,\nak by poškodeného zastupoval advokát podľa ustanovenia § 47 ods. 6 TP, tak tarifná\nodmena sa určí podľa § 11 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení platnom ku dňu\nuskutočnenia úkonu právnej služby...\nNie sú ani správne závery súdu o tom, že výška odmeny za jeden úkon právnej služby\nvykonaný advokátom sa vypočítava podľa výšky náhradu škody priznanej poškodenému\nv rámci adhézneho konania. Takýto záver nemá oporu v zákone ani v ustanoveniach\nvyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení platnom a účinnom počas poskytovania právnych\nslužieb jednotlivými advokátmi.\nNie je správny ani záver súdu, že poškodená osoba je povinná pri podávaní návrhu\nna priznanie trov vzniknutých pribratím splnomocnenca preukázať, že tieto výdavky reálne\nvynaložila, pretože týmto návrhovým konaním si poškodený uplatňuje náhradu trov, ktoré\nnie sú škodou.“.\n4. Sťažovateľka sa preto domnieva, že „... súd nesprávne interpretoval ustanovenia\n§ 557 ods. 2, § 553 ods. 4 TP, § 12 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom\nod 01. 06. 2010 do 30. 06. 2013 a v ustanovení § 1 ods. 1 a § 12 vyhlášky MS SR\nč. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 07. 2013, v dôsledku čoho pri rozhodovaní\no návrhu na priznanie náhrady trov poškodeného porušil právo sťažovateľky na súdnu\nochranu. V dôsledku toho, že súd nepriznal sťažovateľke nárok na náhradu trov, aj keď\npodľa sťažovateľky jej mal nárok priznať, porušil jej právo vlastniť majetok spočívajúci\nv práve na to, aby sa jej zmenšený majetok oprávnene zväčšil o sumu náhrady trov\npoškodenej.“.\n5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal\ntento nález:\n„Okresný súd v Žiline uznesením zo dňa 02. 06. 2015 v konaní vedenom pod sp. zn.\n1 T 74/2010 porušil právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n3\n\nSlovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nsťažovateľky na majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nUznesenie Okresného súdu v Žiline zo dňa 02. 06. 2015 v konaní vedenom pod sp.\nzn. 1 T 74/2010 sa zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na opätovné rozhodnutie.\nOkresný súd v Žiline je povinný nahradiť sťažovateľke trovy konania vo výške\n296,44 eur ich zaplatením na účet právneho zástupcu sťažovateľky, a to do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti nálezu.“\nII.\n6. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n4\n\n8. Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie jej základného práva\nna súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy\na základného práva na ochranu majetku zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy napadnutým\nuznesením okresného súdu, ktorým bola zamietnutá sťažnosť splnomocnenca sťažovateľky\nproti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 1 T 74/2010 z 24. apríla 2014, ktorým vyššia súdna\núradníčka rozhodla o návrhu sťažovateľky podanom prostredníctvom jej splnomocnenca\nna priznanie trov potrebných na uplatnenie jej nároku v trestnom konaní vrátane trov\nvzniknutých pribratím splnomocnencov.\n9. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).\n10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n11. Sťažovateľka vidí porušenie v petite označených základných práv (bod 5)\nnapadnutým uznesením okresného súdu najmä v dôsledku nesprávnej interpretácie\na aplikácie právnych noriem zo strany okresného súdu.\n5\n\n12. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému\nvšeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\nPrávomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\no namietaných\n\nporušeniach\n\nústavou\n\nalebo\n\npríslušnou\n\nmedzinárodnou\n\nzmluvou\n\ngarantovaných práv a slobôd je kvalifikovaná už spomínaným princípom subsidiarity,\nv zmysle ktorého ústavný súd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je\nvylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci\nvšeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou\nv príslušnej medzinárodnej zmluve. V nadväznosti na to ústavný súd nie je zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri\nvýklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní\npred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by\nním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\n13. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy patrí aj\nprávo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá\nmôže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých\nmedzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené\nspôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci\nvykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu\n\n6\n\nposkytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne\nsúladne interpretovaná platná a účinná právna norma (IV. ÚS 77/02).\n14. Podľa § 46 ods. 1 Trestného poriadku poškodený je osoba, ktorej bolo trestným\nčinom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli\nporušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. Poškodený má právo...\nuplatniť nárok na náhradu škody...\nPodľa § 53 ods. 1 Trestného poriadku poškodený sa môže dať zastupovať\nsplnomocnencom a podľa § 54 ods. 1 Trestného poriadku splnomocnenec poškodeného je\noprávnený robiť za poškodeného návrhy na vykonanie dôkazov, podávať žiadosti a opravné\nprostriedky; je tiež oprávnený zúčastniť sa všetkých úkonov, na ktorých sa môže zúčastniť\npoškodený.\nV zmysle ustanovenia § 557 ods. 2 Trestného poriadku súd môže podľa okolností\nprípadu rozhodnúť na návrh poškodeného o tom, že odsúdenému ukladá povinnosť nahradiť\npoškodenému celé trovy alebo ich časť, ktoré súvisia s účasťou poškodeného v trestnom\nkonaní, a to aj v prípade, ak poškodenému nebol priznaný nárok na náhradu škody ani\nsčasti.\nPodľa § 553 ods. 4 Trestného poriadku zástupca z radov advokátov, ktorý bol\nustanovený poškodenému podľa § 47 ods. 6, má voči štátu nárok na odmenu a náhradu\npodľa tarify určenej osobitným predpisom pre konanie o občianskoprávnych veciach. Je to\ntak preto, že zástupca z radov advokátov v tomto (adhéznom) konaní neplní úlohy obhajcu\nv trestnom konaní, ale zástupcu poškodeného tak, ako keby išlo o občianske súdne konanie.\nV zmysle § 553 ods. 5 a 6 Trestného poriadku o výške odmeny a náhrady... v konaní\npred súdom rozhodne predseda senátu súdu prvého stupňa alebo ním poverený vyšší súdny\núradník. Proti rozhodnutiu podľa § 553 ods. 5 Trestného poriadku je prípustná sťažnosť,\nktorá má odkladný účinok.\n15. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia okresného súdu ústavný súd\nkonštatuje, že samosudkyňa okresného súdu konala v medziach svojej právomoci, keď\n7\n\npríslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie veci interpretovala a aplikovala, a jej úvahy\nvychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne, právne\nakceptovateľné a ústavne konformné. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného\nsúdu vyplýva, že samosudkyňa okresného súdu sa v celom rozsahu stotožnila\ns odôvodnením sťažnosťou napadnutého uznesenia okresného súdu sp. zn. 1 T 74/2010 z 24.\napríla 2014 vydaného vyššou súdnou úradníčkou, ktoré viedlo k zamietnutiu návrhu\nsťažovateľky na priznanie trov potrebných na účelné uplatnenie jej nároku v trestnom\nkonaní vrátane trov vzniknutých pribratím splnomocnencov.\nSamosudkyňa v napadnutom uznesení okresného súdu preskúmala sťažnosťou\nnapadnuté konanie okresného súdu vedené pod sp. zn. 1 T 74/2010 a jeho uznesenie\nz 24. apríla 2014 a správne poznamenala, že «... v tomto prípade nebolo možné pri\nrozhodovaní uplatniť ustanovenie § 557 ods. 1 TP, nakoľko poškodenej nebol odsudzujúcim\nrozsudkom nárok na náhradu škody priznaný ani sčasti, ale že zároveň prichádzal do úvahy\npostup podľa § 557 ods. 2 TP (podľa § 557 ods. 2 TP „súd môže podľa okolností prípadu\nrozhodnúť na návrh poškodeného o tom, že odsúdenému ukladá povinnosť nahradiť\npoškodenému celé trovy alebo ich časť, ktoré súvisia s účasťou poškodeného v trestnom\nkonaní, a to aj v prípade, ak poškodenému nebol priznaný nárok na náhradu škody ani\nsčasti“), ktorý však taktiež nakoniec nebolo možné uplatniť, a to z nasledovných dôvodov.\nV prvom rade je potrebné podotknúť, že ustanovenie § 557 ods. 2 TP hovorí\no možnosti priznania náhrady akýchkoľvek trov vynaložených poškodenou osobou\nv súvislosti s jej účasťou v trestnom konaní. V tomto prípade si poškodená v návrhu\npodanom prostredníctvom jej splnomocnenca uplatnila iba trovy, ktoré jej mali vzniknúť\npribratím splnomocnencov, preto sa súd pri rozhodovaní na prvom stupni zaoberal len\ntýmito trovami (ide o návrhové konanie – súd je viazaný návrhom, teda nemôže priznať\nviac, ako navrhovateľ žiada, a to ani v prípade, že má na dané nárok). V tomto smere je\nvhodné opätovne (ako sa to uvádza aj v napadnutom uznesení) zdôrazniť, že pre určenie\nvýšky odmeny za jeden úkon právnej pomoci vykonanej splnomocneným zástupcom\npoškodenej osoby je potrebné aplikovať ustanovenie § 553 ods. 4 TP (per analogiam),\nčo v prípade, ak poškodenému nárok na náhradu škody nie je súdom v odsudzujúcom\nrozsudku priznaný ani len čiastočne, je mimoriadne náročné (viď § 10 vyhl. MS SR\n8\n\nč. 655/2004 Z. z.). Súd sa navyše stotožňuje s názorom vyjadreným na stranách 4 – 5\nnapadnutého uznesenia a súhlasí, že v tomto konkrétnom prípade to bez ďalšieho\ndokazovania nebolo ani len možné spravodlivo a bez pochybností určiť.\nĎalej je nutné poukázať na to, že vyššie citované ustanovenie § 557 ods. 2 TP dáva\nsúdu možnosť, nie povinnosť rozhodnúť, či a v akej výške prizná poškodenému trovy, ktoré\nmu vznikli uplatňovaním jeho nároku v trestnom konaní, a to aj v prípade nesplnenia\nobligatórnych podmienok požadovaných v § 557 ods. 1 TP, pričom zároveň pripúšťa veľkú\ndávku právnej úvahy a analýzy konkrétne danej situácie, so všetkými jej špecifikami. Súd sa\npreto zaoberal právnymi názormi vyššej súdnej úradníčky, pričom s argumentmi\nvyslovenými v napadnutom uznesení súhlasí a plne sa s nimi stotožňuje. Má za to, že vyššia\nsúdna úradníčka vyčerpávajúco uviedla, akými skutočnosťami za zaoberala, ako\nvyhodnotila všetky aspekty a k akým záverom následne dospela. Dôvody, pre ktoré vyššia\nsúdna úradníčka návrhu nakoniec nevyhovela ani čiastočne, sú pritom podrobne uvedené\nv napadnutom uznesení, preto súd nepovažuje za potrebné opätovne jeho odôvodnenie\n„pretlmočiť“, ale dovoľuje si naň v celom rozsahu v zásade odkázať.\nZáverom je potrebné jedine doplniť, že poškodená osoba pri podávaní návrhu\nna priznanie trov vzniknutých pribratím splnomocnenca, musí preukázať, že tieto výdavky\nreálne vynaložila, teda preukázať ich úhradu, čo poškodená v tomto prípade nijakým\nspôsobom neučinila.\nNa základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti\ntohto uznesenia a dodáva, že poškodená je oprávnená uplatniť si svoj nárok na priznanie\ntrov potrebných na uplatnenie jej nároku vrátane trov vzniknutých pribraním\nsplnomocnencov, vynaložených v trestnom konaní vedenom Okresným súdom Žilina\npod sp. zn. 1 T 74/2010, v rámci občianskeho súdneho konania.».\n16. Keďže Trestný poriadok nemá osobitnú právnu úpravu v súvislosti s náhradou\ntrov poškodeného vzniknutých pribratím právneho zástupcu, okresný súd postupoval\nanalogicky podľa § 553 ods. 4 Trestného poriadku, ktorý upravuje nároky zástupcu z radov\nadvokátov ustanoveného poškodenému, ktorý nemá dostatočné prostriedky na úhradu\nnákladov spojených s uplatňovaním svojho nároku. Napadnuté uznesenie okresného súdu\n9\n\nv kontexte odôvodnenia uznesenia okresného súdu sp. zn. 1 T 74/2010 z 24. apríla 2014\nobsahuje podľa názoru ústavného súdu dostatok skutkových a právnych záverov, ktoré nie\nsú svojvoľné a ani zjavne neodôvodnené.\n17. Vzhľadom na stotožnenie sa samosudkyne okresného súdu so spôsobom\nrozhodnutia vyššej súdnej úradníčky v rozhodnutí sp. zn. 1 T 74/2010 z 24. apríla 2014\npovažoval ústavný súd za podstatné citovať aj relevantnú časť odôvodnenia uznesenia sp. zn.\n1 T 74/2010 z 24. apríla 2014, v ktorej sa uvádza:\n«... prvostupňový súd v odsudzujúcom rozsudku (č. l. 321) uviedol, že poškodenej –\nmanželke nebohého\n\n,\n\n, náhradu škody v podobe nákladov\n\nvynaložených na pohreb jej manžela a nákladov na pomník nepriznáva z dôvodu, že podľa\nnázoru súdu nebolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný (t. č. už právoplatne odsúdený)\nby bol svojím konaním zavinil smrť\n\n, ako sa vyjadrili znalci, ak by bola\n\nposkytnutá včasná lekárska pomoc, nie je možné vylúčiť, že\nby bol aj prežil (v rámci trestného konania je pritom potrebné v prípade viacerých\ndo úvahy prichádzajúcich alternatív prihliadnuť na tú, ktorá je pre obžalovaného\nnajpriaznivejšia). Na podklade vyššie uvedeného prvostupňový súd odkázal poškodenú s jej\nnárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Krajský súd v Žiline v rámci\nkonania o odvolaní obžalovaného (teraz odsúdeného) a poškodenej uviedol (č. l. 395 –\n397), že napadnutý výrok o náhrade škody zodpovedá stavu veci a zákonu, avšak z iných\ndôvodov, než ktoré uviedol súd prvého stupňa v odôvodnení na str. 19 napadnutého\nrozsudku. Krajský súd sa nestotožnil s názorom okresného súdu, nakoľko podľa názoru\nkrajského súdu v konaní bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný\nnebohému\n\númyselne spôsobil ublíženie na zdraví a takým činom mu z\n\nnedbanlivosti spôsobil smrť v zmysle § 148 ods. 1 Tr. zák., pričom na podklade takejto\nanalýzy je potom nesporné, že poškodená je oprávnená uplatňovať si nárok na náhradu\nškody voči obžalovanému, pretože v konaní bolo preukázané, že skutkom, ktorý je\npredmetom obžaloby, vznikla poškodenej\n, škoda. Poškodená\n\n– manželke nebohého\nsi v prípravnom konaní voči obžalovanému\n\nuplatnila nárok na náhradu škody vo výške 778,99 eur titulom nákladov vynaložených na\n10\n\npohreb jej manžela a nákladov na pomník. Zároveň predložila kópiu príjmového\npokladničného dokladu z 03.10.2009 vystaveného spoločnosťou\n, a to na sumu 778,99 eur, ako aj faktúru č. 298/2009 znejúcu na\nuvedenú sumu (č. l. 64 – 74). Následne po podaní obžaloby prostredníctvom\nsplnomocnenca rozšírila, svoj návrh na náhradu škody a voči obžalovanému si uplatnila\nškodu vo výške 5 834,25 eur titulom nákladov spojených s pohrebom (napr. vybudovanie\npomníka, náklady spojené s karom, ďalšie náklady spojené s pohrebom – nákup sviečok,\nvencov, kríža + tylu)...\nPo splnení prieskumnej povinnosti krajský súd nemohol zmeniť výrok o náhrade\nškody a priznať náhradu škody poškodenej, pretože na rozhodnutie o povinnosti na náhradu\nškody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo potreby trestného\nkonania a predĺžilo by ho (napr. v rámci adhézneho konania poškodená neoznámila, komu\na v akej výške bolo vyplatené pohrebné, z predložených listinných dôkazov nie je možné\nzistiť počet osôb prítomných na kare, aby bolo možné spravodlivo posúdiť primeranosť\nvynaložených nákladov spojených s pohrebom, karom, ďalej sú pochybnosti o primeraných\nnákladoch súvisiacich s vybudovaním pomníka).\nNakoľko podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. sa výška odmeny za jeden úkon právnej\npomoci vykonaný splnomocnencom – advokátom poškodenej osoby v trestnom konaní\nvypočítava z výšky náhrady škody priznanej poškodenej osobe v rámci adhézneho konania\nv odsudzujúcom rozhodnutí (§ 9 a nasl. vyhl.), v prípade, že náhrada škody nie je priznaná\nani sčasti, je mimoriadne náročné určiť výšku odmeny za jeden úkon právnej pomoci\nvykonaný splnomocnencom – advokátom pri rozhodovaní o návrhu poškodenej osoby\nna priznanie nákladov účelne vynaložených na uplatnenie jej nároku na náhradu Škody\nvrátane trov vzniknutých pribraním splnomocnenca v trestnom konaní. Aj keď je súd toho\nnázoru, že v tomto prípade je na mieste uvažovať o tom, že by mohlo ísť o takú mimoriadnu\nokolnosť, ktorá by odôvodňovala postup podľa ustanovenia § 557 ods. 2 TP, a teda uloženie\npovinnosti odsúdenému nahradiť poškodenej trovy priamo súvisiace s jej účasťou v trestnom\nkonaní, a to aj napriek tomu, že jej nebola odsudzujúcim rozhodnutím súdu priznaná\nnáhrada škody ani sčasti, avšak zároveň súd po posúdení všetkých okolností prípadu\nzastáva stanovisko, že to nie je to v tomto konkrétnom prípade reálne možné. V tomto súd\n11\n\nplne odkazuje na odôvodnenie Krajského súdu v Žilina sp. zn. 1 To 101/2013 (č. l. 395 –\n397), podľa ktorého na určenie výšky náhrady škody, na priznanie ktorej by mala\npoškodená nárok, je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, a preto výrok s odkázaním\npoškodenej na uplatnenie si jej nároku na náhradu škody v rámci občianskeho súdneho\nkonania zodpovedá stavu veci a zákonu. Ako uviedol už krajský súd, nakoľko bez vykonania\nďalšieho dokazovania nie je možné určiť výšku náhrady škody patriacu poškodenej, nie je\nv tomto štádiu podľa názoru súdu rovnako možné bez ďalšieho dokazovania bez pochybností\nspravodlivo ani ustáliť výšku odmeny splnomocnenca poškodenej za vykonanie jedného\núkonu právnej služby v zmysle príslušných platných a účinných ustanovení vyhl. MS SR č.\n655/2004 Z. z. S poukazom na vyššie uvedené je preto súd toho názoru, že nie je možné\nrozhodnúť podľa § 557 ods. 2 TP a priznať v rámci trestného konania poškodenej náhradu\ntrov vynaložených na účelné uplatnenie jej nároku na náhradu škody vrátane trov\nvzniknutých pribraním splnomocnencov. Navyše nič nenasvedčuje tomu, že by poškodená\nbola v takej sociálnej situácii, že ďalšieho konania o náhrade škody v občianskoprávnych\nveciach bez náhrady doposiaľ vynaložených nákladov, by nebola schopná.»\n18. S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že okresný súd sa v odôvodnení\nnapadnutého uznesenia (bod 15) zaoberal námietkami sťažovateľky v rozsahu, ktorý\npostačuje na konštatovanie, že sťažovateľka v tomto konaní dostala odpoveď na všetky\npodstatné okolnosti daného prípadu. V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný\nsúd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie,\nktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných\núčastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne\na jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto\naspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie\n(m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05).\n19. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti predovšetkým namietala nesprávnu aplikáciu\n§ 10 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\n12\n\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov pri rozhodovaní o náhrade trov poškodenej v trestnom konaní, v rámci ktorého\nvýška škody nebola jednoznačne preukázaná a ustálená, pretože poškodená bola so svojím\nnárokom odkázaná na občianskoprávne konanie.\n20. Postup okresného súdu, ktorý, zvažujúc aplikáciu ustanovenia § 557 ods. 2\nTrestného poriadku (o povinnosti odsúdeného nahradiť poškodenej trovy konania), pri\nurčení výšky týchto trov per analogiam aplikoval ustanovenie § 553 ods. 4 Trestného\nporiadku a následne s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu návrh poškodenej\nna priznanie trov potrebných na účelné uplatnenie jej nároku v trestnom konaní vrátane trov\nvzniknutých pribratím splnomocnencov zamietol, nemožno podľa názoru ústavného súdu\npovažovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny, teda okresný súd v danom prípade\nneporušil označené práva sťažovateľky (bod 5) nesprávnou a svojvoľnou aplikáciou\na výkladom práva.\nSkutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom okresného súdu nestotožňuje,\nnemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto\nnázoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor okresného súdu\nsvojím vlastným. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu\nvšeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil\nod znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru\nústavného súdu predmetný právny výklad okresným súdom takéto nedostatky nevykazuje.\n21.\n\nV neposlednom\n\nrade\n\nústavný\n\nsúd\n\npoukazuje\n\nna\n\nzáver\n\nodôvodnenia\n\nprvostupňového rozhodnutia, v zmysle ktorého bola sťažovateľka primerane poučená\no možnosti uplatnenia si požadovaného nároku – po jeho riadnom preukázaní – v rámci\nnásledného občianskoprávneho konania o náhradu škody. Táto skutočnosť z hľadiska\nústavného prieskumu potom zakladá pre ústavný súd aj procesnú prekážku subsidiárneho\nvýznamu.\n\n13\n\n22. Keďže ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel k záveru,\nže účinky výkonu právomoci okresného súdu v danom prípade sú zlučiteľné so základným\nprávom sťažovateľky zaručeným v čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy,\nsťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n23. Keďže sťažovateľka v podanej ústavnej sťažnosti súčasne namietala i porušenie\nzákladného práva vlastniť majetok zaručeného čl. 20 ods. 1 ústavy napadnutým uznesením\nokresného súdu a toto porušenie oprela o dôvody v podstate identické s tými, ktoré uviedla\nv súvislosti s namietaným porušením čl. 46 ods. 1 ústavy, bolo potrebné odmietnuť\nsťažovateľkinu sťažnosť aj v tejto časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde).\n24. Vzhľadom na to, že sťažovateľkina sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný\nsúd sa už jej ďalšími návrhmi nezaoberal (bod 5).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. novembra 2015\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "návrh-zjavne neopodstatnený", "príčinná súvislosť", "poškodený", "trestné konanie", "trovy konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 1285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "d5512b5d-6175-4ae9-b60a-2122fd5c8cba:2dbdca1b-4890-4c6c-9108-786ec65d0763", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1511010107.1", "spisova_znacka": "1To/101/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1To/101/2013 z 17. 9. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-09-17", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1511010107.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c9582e75-ee87-4395-916c-c1ea1a7db7ae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.366.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 366/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 366/2026 z 17. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.366.2026.1"}, {"guid": "ussr:a087ffae-9e6c-4183-8dc7-95f86e084961", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.272.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 272/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 272/2022 z 26. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.272.2022.1"}, {"guid": "2594dde8-d9ca-4428-9abf-276595231e3f:4d8a36dd-8736-4c84-a2b5-281c67e0ebf8", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5108223973.4", "spisova_znacka": "7Co/40/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/40/2019 z 25. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5108223973.4"}]}