{"guid": "ussr:c8c757ce-7f25-44d0-9d5b-05426e8c81db", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.456.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 456/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 456/2015 z 4. 11. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. novembra 2015, sp. zn. I. ÚS 456/2015, ECLI:SK:USSR:2015:1.US.456.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2015-11-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c8c757ce-7f25-44d0-9d5b-05426e8c81db", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.456.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.456.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.456.2015.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 456/2015­15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. novembra 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n, t. č.\n, zastúpeného advokátom Mgr. Dávidom\n\nŠtefankom, Kutlíkova 17, Bratislava, vo veci namietaného porušenia svojich základných\npráv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c)\na ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného\nsúdu Nitra sp. zn. 33 Tp 107/2015 z 26. júna 2015 a uznesením Krajského súdu v Nitre\nsp. zn. 4 Tpo 52/2015 zo 6. júla 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a.\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. augusta\n\n2015 doručená sťažnosť\n\n, t. č.\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich základných\npráv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a práv\npodľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len ,,dohovor“) uznesením Okresného súdu Nitra (ďalej len ,,okresný súd“) sp.\nzn. 33 Tp 107/2015 z 26. júna 2015 a uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len ,,krajský\nsúd“) sp. zn. 4 Tpo 52/2015 zo 6. júla 2015.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je na základe uznesenia\nvyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, národnej jednotky\nfinančnej polície, expozitúry Západ v Nitre spoločne s viacerými ďalšími osobami trestne\nstíhaný, a to pre obzvlášť závažný zločin poisťovacieho podvodu podľa § 223 ods. 1 a 3\npísm. c) a ods. 5 písm. a) Trestného zákona s použitím § 138 písm. b) a i) Trestného zákona,\nktorého sa mal dopustiť na tam uvedenom skutkovom základe. Sťažovateľ bol spolu\ns ďalšími obvinenými vzatý do väzby uznesením okresného súdu zo 16. mája 2014 s tým,\nže lehota väzby začala plynúť 13. mája 2014, pričom sťažovateľ bol vzatý do väzby\nz dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a), b) a c) Trestného poriadku.\n3. Dňa 10. júna 2015 podal Krajský prokurátor v Nitre na okresnom súde návrh\nna predĺženie lehoty trvania väzby do 13. decembra 2015. Poukázal pritom na rozšírenie\nobvinenia, kde ide o rozsiahly poisťovací podvod, ktorý mal byť po dlhšiu dobu páchaný\norganizovanou skupinou, a zdôraznil, že prepustením sťažovateľa (ako aj ostatných\nobvinených) na slobodu by bolo zmarené dosiahnutie účelu trestného konania, pretože\ndôvody väzby nepominuli.\n4. Sudkyňa pre prípravné konanie okresného súdu napadnutým uznesením rozhodla\npodľa § 76 ods. 3 Trestného poriadku tak, že lehotu trvania väzby sťažovateľa (a ostatných\nobvinených) predĺžila do 13. novembra 2015, keďže dôvody väzby naďalej trvajú.\nSťažovateľ podal proti tomuto uzneseniu sťažnosť, o ktorej krajský súd rozhodol\n\n2\n\nna neverejnom zasadnutí napadnutým uznesením tak, že sťažnosť sťažovateľa (ako aj\nostatných obvinených) zamietol.\n5. Sťažovateľ v sťažnosti doručenej ústavnému súdu namieta porušenie svojich\noznačených práv vo viacerých rovinách a argumentuje:\n,,V súčasnom štádiu trestného konania, nie sú splnené v žiadnom prípade podmienky\nna predĺženie väzby až do 13.11.2005. U obvineného nie sú preukázané žiadne konkrétne\nskutočnosti, ktoré by odôvodňovali trvanie dôvodov väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. a), b),\nc) Trestného poriadku, preto máme za to, že väzobný dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. a), b),\nc) Trestného poriadku už nie je žiadnym spôsobom daný. Názor súdu prezentovaný\nvo vzťahu k trvaniu dôvodov väzby je len všeobecným a ničím nepodloženým tvrdením...\nĎalšou dôležitou skutočnosťou je fakt, že ani okresný súd a ani krajský súd sa\nabsolútne nezoberali a podrobne neskúmali či pretrvávajú dôvody väzby, pričom sa mali\nkaždým obvineným zaoberať individuálne. Jednoduché konštatovanie, že u všetkých\nobvinených pretrvávajú dôvody väzby bez toho, aby odôvodnili z akých dôkazov\na skutočností vychádzali je ústavne neakceptovateľné...\nV súčasnosti bolo vykonaných 99% dôkazov, ktoré boli zadokumentované, a preto\nnie je možné, aby obvinený akýmkoľvek spôsobom mohol mariť alebo sťažovať\nvyšetrovanie...\nPrávnemu\n\nzástupcovi\n\nobvineného bolo\n\n25.6.2015 doručené\n\nupovedomenie\n\nvyšetrovateľa o nariadení termínu preštudovania vyšetrovacieho spisu plánované v týždni\nkončiacom 21.8.2015. Po tomto dátume nie sú plánované žiadne vyšetrovacie úkony, ktoré\nby mohol obvinený zmariť. Z tohto dôvodu považujeme predĺženie lehoty väzby\ndo 13.11.2015 za protizákonné a porušujúce práva sťažovateľa...\nOd začiatku konania neexistuje dôvodná obava, či dôkazy odôvodňujúce, že obvinený\nujde a bude sa skrývať, aby sa vyhol trestnému stíhaniu. Obvinený má svoju rodinu,\nzázemie, dlhoročnú priateľku a neplánuje opustiť svoje trvalé bydlisko...\nNapadnuté uznesenie krajského súdu ako aj okresného súdu je poznačené\narbitrárnosťou, nie je dostatočným spôsobom odôvodnené. V tomto je len stroho\n\n3\n\nkonštatované, že dôvody väzby trvajú u sťažovateľa naďalej. Nie je však zrejmé, na základe\nakých myšlienkových postupov k tomuto sťažnostný súd dospel...\nPredmetom posúdenia ústavného súdu by mala byť v podstate otázka, či krajský súd\npri\n\npreskúmaní\n\na rozhodnutí\n\npostupoval\n\nv súlade\n\ns požiadavkami\n\nkladenými\n\nna rozhodovanie o zákonnosti väzby, to znamená, či rešpektoval sťažovateľovo právo podať\nnávrh na konanie, v ktorom by súd rozhodol o zákonnosti väzby.“\n6. Následne sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti rozsiahlo cituje relevantnú judikatúru\nústavného súdu, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) týkajúcu sa\nväzobných vecí, a v petite sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd túto prijal na ďalšie konanie\na nálezom rozhodol tak, že\n(i) krajský súd napadnutým uznesením porušil jeho základné právo na osobnú\nslobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a právo na slobodu podľa čl. 5 ods. 1 písm. c)\na ods. 3 a 4 dohovoru. Súčasne žiada, aby ústavný súd zrušil uznesenie krajského súdu,\n(ii) okresný súd napadnutým uznesením porušil jeho základné právo na osobnú\nslobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a právo na slobodu podľa čl. 5 ods. 1 písm. c)\na ods. 3 a 4 dohovoru. Súčasne žiada, aby ústavný súd zrušil uznesenie okresného súdu,\n(iii) prikáže okresnému súdu, aby sťažovateľa prepustil neodkladne z väzby\nna slobodu,\n(iv) prizná mu náhradu trov konania v sume 355,72 €.\nII.\n7. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,\nak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv\na základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika\nratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv\na slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n4\n\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nPodľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.\nPodľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako\nz dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený\nzákonom a na základe rozhodnutia súdu.\nPodľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú\nbezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak\nstane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: „... zákonné zatknutie alebo iné\npozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné\npodozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je\npotrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní“.\nPodľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody\nv súlade s ustanovením odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený\npred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci\na má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa\nmôže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.\nPodľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným\nspôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol\no zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody\nnezákonné.\n\n5\n\n8. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n9. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy\na práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a 4 dohovoru uznesením okresného súdu\no predĺžení lehoty trvania väzby\n\nVzhľadom na princíp subsidiarity vyjadrený v čl. 127 ústavy (,,... ak o ochrane\ntýchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) je vylúčená právomoc ústavného súdu meritórne\nkonať a rozhodovať o sťažovateľom uplatnených námietkach vo vzťahu k uzneseniu\nokresného súdu o predĺžení lehoty trvania väzby, pretože sa ochrany svojich práv mohol\ndomáhať a aj sa domáhal podaním sťažnosti podľa § 185 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku.\nÚstavný súd z tohto dôvodu sťažnosť v tej časti, ktorá smeruje proti uzneseniu okresného\nsúdu, odmietol pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 prvej vety zákona\no ústavnom súde.\n10. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy\na práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a 4 dohovoru uznesením krajského súdu\n\n6\n\no zamietnutí sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu o predĺžení lehoty\ntrvania väzby\nSťažovateľ vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu namieta absenciu\ndôvodov\n\nna trvanie\n\na predĺženie jeho\n\npreventívnej,\n\nkolúznej\n\na útekovej\n\nväzby\n\ndo 13. novembra 2015, poukazuje na stav a vývoj dokazovania v prípravnom konaní\na napokon navrhuje, aby ústavný súd rozhodol o porušení jeho označených práv.\n11. Pokiaľ ide o tvrdený zásah do označených práv uznesením krajského súdu,\nústavný súd uvádza, že právo na osobnú slobodu garantované ústavou, ako aj dohovorom\nzaujíma v hierarchii základných práv a slobôd (ľudských práv a základných slobôd)\npopredné miesto. Pod osobnou slobodou sa rozumie voľný, ničím neobmedzený pohyb\nčloveka, ktorý sa môže podľa vlastného rozhodnutia zdržiavať na určitom mieste alebo\nslobodne z tohto miesta odísť (III. ÚS 204/02). Každé pozbavenie osobnej slobody musí byť\n„zákonné“, t. j. musí byť vykonané „v súlade s konaním ustanoveným zákonom“, a okrem\ntoho každé opatrenie, ktorým je jednotlivec pozbavený osobnej slobody, musí byť zlučiteľné\ns účelom čl. 17 ústavy, ktorým je ochrana jednotlivca proti svojvôli (I. ÚS 165/02, ale aj II.\nÚS 55/98, I. ÚS 177/03, III. ÚS 7/00, I. ÚS 115/07). Z uvedenej zásady vyplýva, že\nporušenie zákona v prípade rozhodovania o väzbe zakladá zároveň aj porušenie čl. 17 ods. 2\na 5 ústavy, ako aj čl. 5 dohovoru.\n12. Väzba je najzávažnejším zásahom do osobnej slobody a do práv obvineného.\nKeďže ide o najzávažnejší zásah, vyžaduje po celý čas súdnu kontrolu jej ústavnosti\na zákonnosti (III. ÚS 26/01). Je výsostným právom ale aj povinnosťou všeobecného súdu\ndbať o to, aby doba väzby obvineného neprekročila nevyhnutnú hranicu. Na tento účel musí\nvšeobecný súd skúmať všetky okolnosti spôsobilé vyvrátiť alebo potvrdiť existenciu\nskutočného verejného záujmu odôvodňujúceho so zreteľom na prezumpciu neviny výnimku\nz pravidla rešpektovania osobnej slobody a uviesť ich v rozhodnutiach o žiadostiach\nobvineného o prepustenie na slobodu (Toth c. Rakúsko z 12. 12. 1991).\n\n7\n\n13. Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že jeho právomoc\nna rozhodovanie vo väzobných veciach predpokladá výlučne skúmanie toho, či sa v konaní\npred väzobnými súdmi dodržali ústavno­procesné princípy takého obmedzenia osobnej\nslobody, akým je väzba obvineného (II. ÚS 76/02, IV. ÚS 83/03, IV. ÚS 171/03).\nVychádzajúc z týchto základných princípov ústavný súd posúdil sťažnosť sťažovateľa.\n14. Ústavný súd sa oboznámil s napadnutým uznesením okresného súdu, sťažnosťou\nsťažovateľa, ako aj s napadnutým uznesením krajského súdu. V jeho písomnom vyhotovení\ntento najskôr rekapituloval dôvody uznesenia okresného súdu, dôvody sťažnosti sťažovateľa\nako aj ostatných obvinených, aby na vlastné odôvodnenie v podstatnom uviedol:\n,,Nadriadený súd v rámci svojej prieskumnej činnosti zistil, že súd prvého stupňa\nnapadnutým uznesením predĺžil lehotu trvania väzby u všetkých štyroch obvinených\ndo 13.11.2015 zákonu zodpovedajúcim spôsobom a zisteným skutočnostiam a okolnostiam\naj opodstatnene.\nAj nadriadený súd mal za nepochybne u obvinených zistenú existenciu a pretrvávanie\nformálnych a materiálnych podmienok väzby, ako aj splnenie materiálnej podmienky\nspočívajúcej jednak v existencii hrozby, že prepustením obvinených na slobodu hrozí\nzmarenie alebo podstatné sťaženie dosiahnutia účelu trestného konania, jednak v stave,\nv dôsledku ktorého pre obťažnosť veci zo závažných dôvodov, nebolo možné prípravné\nkonanie v predĺženej lehote do 13.07.2015 skončiť.\nNadriadený súd dospel tiež k záveru, že prokurátorom navrhované a súdom prvého\nstupňa akceptované avšak časovo dôvodne korigované (o mesiac skrátené oproti\npožadovanej lehote prokurátorom) predĺženie lehoty trvania väzby u obvinených\nv prípravnom konaní do 13.11.2015 je primerané, a to vzhľadom na charakter\nvyšetrovacích úkonov, ako aj úkonov a rozhodnutí prokurátora, ktoré majú byť týmito\norgánmi v prejednávanej veci ešte do skončenia prípravného konania vykonané.\nSkutočnosti, okolnosti a úvahy (vrátane právnych) obsiahnuté v odôvodnení\nnapadnutého uznesenia nepovažuje nadriadený súd za potrebné doplniť a spresniť\nv žiadnom smere, nakoľko súd prvého stupňa veľmi podrobne (zaoberajúc sa pritom aj\n8\n\nnamietanými skutočnosťami zo strany jednotlivých obvinených a ich obhajcov vo vzťahu\nk nedôvodnosti návrhu prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby), no pritom jasne\na vecne poukázal na všetky relevantné skutočnosti, ktorými sa riadil pri rozhodovaní\no predmetnom návrhu..., ktoré právne úvahy ako správne si nadriadený súd plne osvojil,\na preto na ne len v podrobnostiach odkazuje...\nVychádzajúc z okolností prípadu a faktov, zistených ohľadne osôb obvinených,\nna ktoré bolo podrobne poukazované už v predchádzajúcich rozhodnutiach súdov, ktorými\nbolo rozhodované o ich väzbe v prípravnom konaní, k zmene ktorých nedošlo, nadriadený\nsúd zistil, že nemožno akceptovať sťažnostné námietky obvinených.\nV súhrne ich námietky obsahovo vyjadrovali všeobecný nesúhlas s napadnutým\nuznesením a s návrhom krajského prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby.\nPokiaľ ich námietky smerovali voči úkonom, ktorých nutnosť vykonania uvádzal prokurátor,\nje potrebné uviesť, že danú vec možno považovať za značne rozsiahlu – doposiaľ má\nvyšetrovací spis dvadsaťsedem zväzkov a viac ako deväťtisíc strán, s prihliadnutím na počet\nobvinených, počet dielčích skutkov a tiež aj s prihliadnutím na to, akým spôsobom a kým\n(prioritne tým, že sa malo jednať o organizovanú skupinu) mali byť spáchané.\nPretože sa súd prvého stupňa dôsledne a správne vysporiadal so všetkými\nokolnosťami významnými pre rozhodnutie a správne zistil, že na predĺženie lehoty trvania\nväzby u obvinených sú splnené všetky zákonné podmienky a predpoklady, nadriadený súd\nnezistiac žiadne dôvody na zmenu napadnutého rozhodnutia, ktoré by boli na prospech\nobvinených, ich sťažnosti ako nedôvodné zamietol.“\nKeďže si krajský súd ako súd sťažnostný plne osvojil závery okresného súdu, ústavný\nsúd považoval za nutné, oboznámiť sa aj s dôvodmi napadnutého uznesenia okresného súdu,\nktoré sa týkali všeobecne trestnej veci a osobitne aj osoby sťažovateľa.\nOkresný súd v tomto smere na odôvodnenie uznesenia v podstatnom uviedol:\n,,Obťažnosť spočíva nielen v zložitosti, komplikovanosti a tým aj časovej náročnosti\nnáležitého zistenia skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, ale totiž\nv počte obvinených, následnej realizácii ich procesných práv a počtu čiastkových útokov\n9\n\n(škodových poistných udalostí), ktoré vo svojom súhrne tvoria jeden pokračovací obzvlášť\nzávažný zločin. Obvinenie bolo vznesené siedmym obvineným, z ktorých štyria sú vo väzbe,\nostatní sú toho času stíhaní na slobode. Rozsah spisového materiálu dosiahol ku dňu\nrozhodovania sudcu pre prípravné konanie takmer 9.500 strán a vzhľadom na ďalšie\nplánované úkony smerujúce k objasneniu vyšetrovanej trestnej činnosti (ďalšie výsluchy\nsvedkov a znalecké posudky) je dôvodné predpokladať, že rozsah spisového materiálu ešte\nnarastie. Vyšetrovateľ pre zabezpečenie plynulého priebehu konania nariadil úkony takmer\nna každý pracovný deň, vypočul obvinených (z toho niektorých aj opakovane), vypočul viac\nako 130 svedkov (z toho niektorých aj opakovane na účely doplnenia výpovede, alebo\nodstraňovania rozporov vzniknutých v priebehu objasňovania vyšetrovanej trestnej\nčinnosti), bez meškania zabezpečil vo veci vykonanie dôkazov znaleckým skúmaním na\núčely zodpovedania odborných otázok (na zodpovedanie ktorých vyšetrovateľ nie je\noprávnený) a bez zbytočného odkladu priebežne a plynule, systematicky zabezpečoval\nvykonávanie jednotlivých dôkazov... Ani počas tohto obdobia sa však vyšetrovateľovi\nnepodarilo vykonať a ukončiť vo veci nariadené dokazovanie, pretože napriek\npreukázateľnej snahe a množstvu vykonaných dôkazov, výsledky vyšetrovania celkom\nprirodzene nie vždy a automaticky závisia len na jeho aktivite a vykonaných úkonoch, ale sú\npodmienené aj spoluprácou a súčinnosťou iných orgánov, v danom prípade aj od znalcov\na znaleckých ústavov... V priebehu vyšetrovania vyšetrovateľ tiež zabezpečoval niekoľko\nstoviek listinných dôkazov.\nV tejto súvislosti súd konštatuje, že vyšetrovateľovi nie je možné pričítať žiadne\nprieťahy v konaní, ani zavinené ani nezavinené.\n... nemožno vylúčiť ani potrebu vykonania ďalšieho dokazovania, keďže majú právo\npredniesť návrhy na doplnenie dokazovania a v prípade podania takých návrhov niektorým\nz obvinených bude povinnosťou vyšetrovateľa sa nimi zaoberať a náležite o nich rozhodnúť...\ndo 13.11.2015 súd predpokladá, že orgány činné v trestnom konaní budú mať dostatok času\nnielen na zažurnalizovanie rozsiahleho spisového materiálu po jeho preštudovaní, ale aj na\npreskúmanie vyšetrovacieho spisu prokurátorom na účely rozhodnutia o ďalšom postupe...\nZ konania obvinených ako aj z dôkazov zabezpečených v rámci vyšetrovania je nielen\nstále daná dôvodná obava, ale táto sa aj zosilňuje, že by pôsobili na svedkov alebo inak\n10\n\nmarili objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, nakoľko tieto skutočnosti\nvyvstali konkrétne z vyhotovených odposluchov, kde pri komunikácii medzi jednotlivými\nobvinenými prichádzalo k podávaniu pokynov a usmernení týkajúcich sa obsahu výpovedí\nurčitých konkrétnych (okresný súd v citácii bližšie nešpecifikoval, pravdepodobne pisárska\nchyba, pozn.), čím súd už skôr odôvodňoval zistenie a pretrvávanie dôvodov kolúznej\nväzby... pomocou informačno­technických prostriedkov súd zistil, že (obvinení) boli v úzkom\nvzťahu, pravidelne spolu komunikovali a mali sa podieľať jednotlivo na činnosti, spáchanie\nktorej im je kladené za vinu, pričom sa mali vzájomne usmerňovať, dohovárať, dohadovať\na určovať svoj následný postup, a to nielen vzájomne voči sebe, ale aj voči iným\nspoluobvineným či svedkom v tejto trestnej veci...\nObava z pokračovania v trestnej činnosti je stále zachovaná u všetkých obvinených,\nkde súd znovu zdôrazňuje nemenné skutočnosti, a to dĺžka času, po ktorú malo dochádzať\nk páchaniu trestného činu, spôsob, akým mal byť tento vykonávaný jednotlivými čiastkovými\nútokmi, premyslenosťou a prepracovanosťou systému so zámerom zabezpečiť úspešnosť\ndosiahnutia sledovaných cieľov – získanie finančných prostriedkov vo veľkom rozsahu,\npričom je súčasne možné naviac konštatovať, že obvinení sú toho času stíhaní aj pre ich iné\ntrestné činy...\nPokiaľ ide o dôvod útekovej väzby (vo vzťahu k sťažovateľovi, pozn.), súd aj naďalej\npovažuje za odôvodnenú obavu, že by sa skrýval, ušiel alebo inak vyhýbal úkonom trestného\nkonania, nielen s poukazom na vysoký trest, ktorý mu hrozí, ale aj s poukazom na jeho\nsprávanie, zadokumentované v spise z legálne získaných odposluchov, kedy súd zistil, že\nu obvineného už dlhší čas pretrvával strach z odhalenia a tento bol pripravený ihneď si\nzbaliť základné a nevyhnutné veci, inštruovať spoluobvinenú a ďalšie osoby ohľadne ukrytia\ndôkazov – stôp, a odísť na presne nezistené miesto mimo mesta\n\n, pričom na zotrvaní\n\nna takto neznámom mieste mal mať aj podľa vyjadrení svedkov dostatok finančných\nprostriedkov.“\n15. K takémuto odôvodneniu napadnutého uznesenia krajského súdu v spojení\ns odôvodnením uznesenia okresného súdu, ktoré si krajský súd plne osvojil, považuje\nústavný súd za potrebné iba stručne uviesť, že ústavnému súdu neprislúcha, aby v rámci\n11\n\nkonania o ústavnej sťažnosti posudzoval či dokonca skúmal existenciu dôvodov väzby\nsťažovateľa a splnenie zákonných podmienok jej predĺženia. To prislúcha zásadne\nvšeobecným súdom. Ako už ústavný súd uviedol, v rámci konania o sťažnostiach\nvo väzobných veciach skúma, či sa v konaní pred väzobnými súdmi dodržali ústavno­\nprocesné princípy obmedzenia osobnej slobody obvineného väzbou. Jedným z týchto\nprincípov je aj zákonnosť dôvodov na vzatie obvineného do väzby, jeho držanie v nej, ako aj\njej prípadné predĺženie.\n16. Podľa § 76 ods. 2 a 3 druhej a tretej vety Trestného poriadku základná lehota\nväzby v prípravnom konaní je sedem mesiacov; prokurátor je povinný prepustiť obvineného\nna slobodu najneskôr v posledný deň tejto lehoty, ak nepodá najmenej dvadsať pracovných\ndní pred jej uplynutím... sudcovi pre prípravné konanie návrh na predĺženie tejto lehoty...\nPredĺžiť lehotu väzby možno len vtedy, ak návrh podľa odseku 2 bol podaný včas a ak\nnebolo možné pre obťažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov trestné stíhanie skončiť\na prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené\ndosiahnutie účelu trestného konania. Predĺženie lehoty väzby môže trvať až sedem\nmesiacov, lehota väzby v prípravnom konaní však nesmie presiahnuť dĺžku podľa odseku 7.\n17. Pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby takto\nkrajský súd rozhodujúc o sťažnostiach proti uzneseniu okresnému súdu v napadnutom\nuznesení skúmal, (i) či v porovnaní so stavom, ktorý bol v trestnej veci sťažovateľa v čase\njeho skorších rozhodnutí, trvajú zákonné dôvody väzby aj v čase jeho aktuálneho\nrozhodovania, (ii) či je naplnená zákonná podmienka obťažnosti veci ako prekážka\nskončenia trestného stíhania a (iii) či prepustenie sťažovateľa spolu s ďalšími obvinenými na\nslobodu môže viesť k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu dosiahnutia účelu trestného\nstíhania. Kladné odpovede na všetky nastolené otázky viedli krajský súd k zamietnutiu\nsťažnosti sťažovateľa aj ostatných spoluobvinených proti uzneseniu sudkyne pre prípravné\nkonanie o predĺžení lehoty trvania väzby o štyri mesiace. Reakcia krajského súdu\nna zákonné predpoklady predĺženia lehoty trvania väzby a na sťažnostné dôvody sa síce\nmôže javiť ako stručná, zároveň je však jasná, zrozumiteľná a presvedčivá. Nemožno\n12\n\nopomenúť ani skutočnosť, že argumentácia krajského súdu nadväzuje a odkazuje na dôvody\nuznesenia okresného súdu vo väzobnej veci sťažovateľa, ktoré si krajský súd plne osvojil.\nÚstavný súd v tomto smere uvádza, že odôvodnenie uznesenia sťažnostného súdu\nodkazujúce na predchádzajúce rozhodnutia v tej istej veci možno považovať síce za krajnú,\nno ešte stále ústavnoprávne akceptovateľnú alternatívu odôvodnenia (napr. IV. ÚS 41/08,\nII. ÚS 293/2010, I. ÚS 42/2012).\n18. Vo vzťahu k dôvodom kolúznej, preventívnej a útekovej väzby krajský súd\nosvojením si dôvodov uznesenia okresného súdu o predĺžení lehoty trvania väzby poukázal\nna konkrétne skutočnosti, z ktorých vyplýva dôvodná obava, že by sa takéhoto konania\nmohol sťažovateľ reálne dopustiť aj v prípade jeho prepustenia na slobodu. V tomto smere\nzvýraznil aj charakter trestného stíhania, kde ide o mnoho skutkov v rámci pokračovacej\ntrestnej činnosti. Pokiaľ ide o splnenie zákonných predpokladov predĺženia lehoty väzby,\ntieto vzhliadol krajský súd v rozsahu stíhanej trestnej činnosti (počet stíhaných osôb,\nmnožstvo čiastkových útokov, rozsah spisu) a z toho vyplývajúcej nemožnosti jeho\ndovtedajšieho skončenia. Úvahy krajského súdu v spojení s úvahami okresného súdu, a to\npo skutkovej, ako aj právnej stránke, hodnotí ústavný súd ako rozumne odôvodnené,\nkonzistentné a preskúmateľné.\n19. Ako už ústavný súd uviedol, pre nedostatok ústavnej a zákonnej právomoci mu\nneprislúcha skúmať danosť zákonných dôvodov predĺženia lehoty trvania väzby\nu sťažovateľa ani dopĺňať, rozvíjať či inak ,,vylepšovať“ odôvodnenie napadnutého uznesenia\nkrajského súdu. Úlohou ústavného súdu je iba posúdiť ústavnú konformitu takéhoto\nuznesenia. V tomto smere ústavný súd konštatuje, že uznesenie krajského súdu spĺňa\nzákonné požiadavky na odôvodnenie uznesenia [§ 176 ods. 2 v spojení s § 76 ods. 3 a § 71\nods. 1 písm. a), b) a c) Trestného poriadku] a podľa ústavného súdu je z hľadiska\nindividualizácie konkrétnych skutočností zakladajúcich dôvod predĺženia lehoty trvania\nväzby sťažovateľa aj s ohľadom na doterajšiu judikatúru ústavného súdu ústavne konformné\na akceptovateľné.\n\n13\n\n20. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu možno\nhovoriť vtedy, keď namietaným postupom, prípadne rozhodnutím súdu nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným\nprávom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej\nústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, I. ÚS 426/08).\n21. Uznesenie krajského súdu nevykazuje znaky arbitrárnosti či svojvôle konajúceho\nsúdu, krajský súd v sťažnosťou napadnutom uznesení konal a preskúmal rozhodnutie\nokresného súdu v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľa aj ostatných\nobvinených a vzhľadom na to, že dospel k riadne odôvodnenému záveru o danosti dôvodov\nkolúznej, preventívnej a útekovej väzby u sťažovateľa a splnení zákonných podmienok jej\npredĺženia, tieto sťažnosti zamietol. Vychádzajúc z uvedených skutočností podľa záveru\nústavného súdu napadnuté uznesenie krajského súdu nemohlo zasiahnuť do označených práv\nsťažovateľa, a preto v tejto časti bola sťažnosť odmietnutá pre zjavnú neopodstatnenosť.\n22. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celosti už pri jej predbežnom prerokovaní\nsa ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľa (zrušenie uznesenia okresného súdu a uznesenia\nkrajského súdu, príkaz na prepustenie sťažovateľa z väzby na slobodu, náhrada trov\nkonania) nezaoberal.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 4. novembra 2015\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-predĺženie lehoty trvania väzby", "právomoc-právomoc ústavného súdu", "väzba-dôvody väzby", "rozhodnutie-odôvodnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9ed31e13-1490-4a42-ae95-a98e8b221d69", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 42/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 42/2012 z 8. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-08", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ed31e13-1490-4a42-ae95-a98e8b221d69"}, {"guid": "ussr:1745709b-51ad-492e-8114-7853a7c131ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 293/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 293/2010 z 24. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-24", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1745709b-51ad-492e-8114-7853a7c131ea"}, {"guid": "ussr:e522a647-ace0-44bd-8783-51dfdf26212d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 426/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 426/08 z 10. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-10", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e522a647-ace0-44bd-8783-51dfdf26212d"}, {"guid": "ussr:a3f3a510-1695-4aca-9262-a3b62622aaff", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 41/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 41/08 z 7. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-07", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a3f3a510-1695-4aca-9262-a3b62622aaff"}, {"guid": "ussr:f88e72b0-929b-4b42-ac66-4619a09b0d89", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/07 z 23. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-23", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f88e72b0-929b-4b42-ac66-4619a09b0d89"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/02 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 482, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5"}, {"guid": "ussr:34241fe1-390e-4ddd-8551-d679388b9693", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 204/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 204/02 z 22. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-22", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:34241fe1-390e-4ddd-8551-d679388b9693"}, {"guid": "ussr:e300cf3b-5147-4b11-a393-58c9530a630e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 177/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 177/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 292, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e300cf3b-5147-4b11-a393-58c9530a630e"}, {"guid": "ussr:35622a7a-0690-4059-9bfc-b4a2b751ea91", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 171/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 171/03 z 2. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-02", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35622a7a-0690-4059-9bfc-b4a2b751ea91"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:1b5c3024-e4c8-4e22-bcfe-79a19d0cbe7b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 83/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 83/03 z 24. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-24", "citacie_n": 188, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1b5c3024-e4c8-4e22-bcfe-79a19d0cbe7b"}, {"guid": "ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/02 z 7. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-07", "citacie_n": 391, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:e499c0e3-fb62-4e99-ac66-fb6ffb48ac92", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 26/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/01 z 8. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-08", "citacie_n": 156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e499c0e3-fb62-4e99-ac66-fb6ffb48ac92"}, {"guid": "ussr:f0079f7f-a7d1-4aef-ac94-7a0dc45cbff5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 7/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/00 z 16. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-16", "citacie_n": 850, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:0927dc50-69c4-4f22-b08a-b1fe046585ce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.217.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 217/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 217/2016 z 12. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-12", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.217.2016.1"}, {"guid": "6a761588-c5c1-4604-878b-2480c2ae4101:29c196bd-a0ed-4895-8793-a9c4dd0876ae", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2106202871.2", "spisova_znacka": "25Co/221/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/221/2019 z 29. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2106202871.2"}]}