{"guid": "ussr:015724b6-c0a4-4a79-9fbf-a04ceb7718e7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.406.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 406/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 406/2015 z 7. 10. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. októbra 2015, sp. zn. I. ÚS 406/2015, ECLI:SK:USSR:2015:1.US.406.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2015-10-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/015724b6-c0a4-4a79-9fbf-a04ceb7718e7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.406.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.406.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.406.2015.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 406/2015­17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného Petrom\n\nHarakálym, Mlynská 28, Košice, veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a\n\nzákladných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach\n\nč. k. 4 Co 86/2012­72 z 21. mája 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. septembra\n2015 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej\n\nlen „krajský súd“) č. k. 4 Co 86/2012­72 z 21. mája 2015 (ďalej len „rozsudok krajského\nsúdu“).\nZo sťažnosti vyplýva:\n«Sťažovateľ žalobou doručenou Okresnému súdu Košice 1 dňa 11.11.2003 si uplatnil\nprávo na náhradu škody z titulu ublíženia na zdraví, ktoré utrpel dňa 4.7.2001 ako\nspolujazdec v motorovom vozidle Renault... voči\n\n... vlastníčke\n\nmotorového vozidla zn. Škoda Forman... zapísanej v technickom preukaze, t. j.\nprevádzkovateľke, teda poistenej na základe ust. § 3 ods. 1 vyhl. č. 423/1991 Z. z...\nPasívna legitimácia žalovanej bola založená na ustanovení § 427 a nasl.\nObčianskeho zákonníka, § 3 ods. 1, ods. 3, § 14 vyhl. č. 423/1991 Zb., na údaji\nz technického preukazu a na obsahu Uznesenia OR PZ Rožňava ČVS: OUV 356/Rv­01\nzo 4.9.2001. Z Uznesenia OR PZ Rožňava vyplýva, že\n\nv trestnom konaní\n\nbola vypočutá ako majiteľka motorového vozidla (teda prevádzkovateľka a poistená. ...\nPrávny zástupca žalovanej\n\nna pojednávaní pred OS Košice 1\n\nč. k. 12C 189/2003 dňa 26.1.2007 predložil nájomnú zmluvu. Na tomto pojednávaní bolo\npreukázané aj to, že nastala zmena obchodného mena. Z pôvodného nájomcu\nna\n\n... Spoločnosť\n\n... bola vymazaná z obchodného\n\nregistra k 2.12.2006.\nZ predloženej nájomnej zmluvy je zrejmé, že dňa 17.2.1998 medzi prenajímateľkou\n(žalovanou), t. j.\n\na nájomcom, t. j. spoločnosťou\n\n...\n\nbola uzavretá nájomná zmluva na dobu neurčitú. Na základe nájomnej zmluvy došlo\nk nájmu motorového vozidla zn. Škoda Forman... Týmto motorovým vozidlom dňa 4.7.2001\nbola spôsobená dopravná nehoda...\nSťažovateľ v predmetnom konaní pred OS Košice 1 č. k. 12C 189/2003 preukázal, že\ndo predloženia nájomnej zmluvy žalovanou na pojednávaní dňa 26.1.2007, mu nebolo\nmožné hodnoverne zistiť existenciu dôkazu s právnym účinkom, ktorý by s právnou\nurčitosťou preukazoval, že prevádzkovateľom (poisteným) je niekto iný ako žalovaná,\nvlastníčka motorového vozidla\n\n...\n2\n\nAni svedecké výpovede svedkov vypočutých v trestnom konaní nepreukazujú, že by\npoisteným (prevádzkovateľom) v zmysle § 3 ods. 1 vyhl. č. 423/1991 Z. z. je niekto iný ako\n. ...\nPredloženie nájomnej zmluvy bolo dôvodom, že sťažovateľ dňa 2.3.2007... navrhol,\naby do konania na strane odporcu, ako odporca v 2. rade, vstúpila Slovenská kancelária\npoisťovateľov (SKP) Bratislava, a to na základe ustanovenia § 3 ods. 4 vyhlášky číslo\n423/1991 Zb., keďže spoločnosť\n\n... ku dňu 2.12.2006 zanikla. ...\n\nOkresný súd Košice 1 rozsudkom č. k. 12C 183/2010 dňa 14.2.2012, žalobu zamietol.\nSúd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v predmetnom prípade\nnebolo sporné, kedy sa poškodený o škode dozvedel, ale bolo sporné, kedy sa dozvedel o\ntom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá (§ 106 Obč. zákonníka). Súd ustálil, že žalobca sa\nnajneskôr dňa 14.8.2003, t. j. kedy bol oboznámený žalobca na OS v Rožňave s\nvyšetrovacím spisom (ale vo vyšetrovacom spise sa nenachádza predmetná nájomná\nzmluva). Týmto dňom začala plynúť dvojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňom\n14.8.2005. Žalobca podal návrh na pristúpenie žalovaného do konania 2.3.2007, teda po\nuplynutí zákonnej dvojročnej premlčacej doby.\nZ uvedeného dôvodu súd žalobu o náhradu škody z ublíženia na zdraví\na o mimoriadnom zvýšení bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia zamietol ...\nProti rozsudku súdu prvého stupňa sťažovateľ... podal odvolanie...\nSťažovateľ súčasne v odvolaní navrhol, aby KS v Košiciach v zmysle ustanovenia\n§ 238 ods. 3 O. s. p., v prípade potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, že dovolanie je prípustné,\nlebo vzhľadom na dôvody odvolania ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného\nvýznamu.\nKrajský súd v Košiciach o návrhu sťažovateľa v zmysle ustanovenia § 238 ods. 3 O. s.\np. vôbec nerozhodol a svoje konanie nezdôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.).\nSťažovateľ v podanom odvolaní poukázal, že súd prvého stupňa na základe\nvykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého\nstupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vec z nasledovných dôvodov:\nPrávny názor súdu prvého stupňa, že dňa 14.8.2003, kedy mal byť sťažovateľ\noboznámený na OS Rožňava s vyšetrovacím spisom (nájomná zmluva však nie je obsahom\n3\n\nvyšetrovacieho spisu), sa mal dozvedieť, kto je prevádzkovateľom motorového vozidla, teda\nkto je poisteným v zmysle § 3 ods. 1 vyhl. č. 423/1991 Z. z., tak týmto dňom, podľa názoru\nsúdu, mu začala plynúť dvojročná premlčacia doba na náhradu škody a ktorá uplynula\ndňom 14.8.2005, nemá právne opodstatnenie.\nVykonaným dokazovaním v konaní na OS Košice 1 č. k. 12C 189/2003 bolo\npreukázané, že vo vyšetrovacom spise sa nenachádza nájomná zmluva na predmetné\nmotorové vozidlo zn. Škoda Forman..., ktorým bola škoda spôsobená. ...\nVo vyšetrovacom spise sa nenachádza ani iný dôkaz takej právnej sily, ktorý by\npreukázal hodnoverným spôsobom zmenu na poste prevádzkovateľa predmetného\nmotorového vozidla, teda poisteného (§ 3 ods. 1 vyhl. č. 423/1991 Z. z.). ...\nSťažovateľ až predložením nájomnej zmluvy sa skutočne dozvedel, kto je skutočným\nprevádzkovateľom predmetného motorového vozidla, t. j. poisteným v zmysle § 3 ods. 1,\nods. 4 vyhl. č. 423/1991 Z. z.\nPredloženie nájomnej zmluvy bolo dôvodom, že sťažovateľ dňa 2.3.2007 na súdnom\npojednávaní podal návrh, aby do konania na strane odporcu, ako odporca v 2. rade,\nvstúpila Slovenská kancelária poisťovateľov (SKP) Bratislava, a to na základe ustanovenia\n§ 3 ods. 4 vyhlášky číslo 423/1991 Zb., v súčinnosti s § 28 ods. 2, 3 zákona číslo 381/2001\nZ. z., keďže spoločnosť\n\n... ku dňu 2.12.2006 zanikla...\n\nZ ustanovenia § 3 ods. 4 vyhlášky číslo 423/1991 Z. z. vyplýva, že v prípade smrti\npoisteného alebo zániku právnickej osoby má poškodený priamo voči poisťovni právo, aby\nmu škodu nahradila v tom istom rozsahu, v akom by mu ju bola povinná nahradiť\nza poisteného, keby zostal nažive alebo keby právnická osoba nezanikla.\nUvedené skutočnosti preukazujú, že nárok sťažovateľa nie je v zmysle ustanovenia\n§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčaný. Nie je premlčaný, lebo subjektívna\npremlčacia doba v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka je dvojročná\na pre začatie jej plynutia sa vyžaduje preukázaná vedomosť poškodeného (nestačí možnosť\ntakej vedomosti, predpoklad vedomosti) a v danom prípade bola potrebná skutočná\nvedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá tak, aby si sťažovateľ mohol svoj nárok uplatniť.\nSťažovateľ v odvolaní deklaroval, že keď pasívna legitimácia Slovenskej kancelárie\npoisťovateľov vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 4 vyhl. číslo 423/1991 Z. z., tak sťažovateľovi\n4\n\nvzniká originálny nárok na plnenie z poistenia voči poisťovni, a preto nároky sťažovateľa aj\nz hľadiska premlčania podliehajú režimu špeciálneho ustanovenia § 104 Občianskeho\nzákonníka (1 plus 3 roky) a nie režimu ustanovenia § 106 Občianskeho zákonníka...\nKrajský súd... rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny. ...\nSťažovateľ tvrdí, že rozsudkom Krajského súdu... bol porušený zákon, porušený\nprincíp právnej istoty a tiež bolo porušené jeho základné právo na súdnu ochranu\na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, základné právo na spravodlivé\nsúdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd.\nSťažovateľ svoje tvrdenie opiera o nasledovné dôvody:\nSťažovateľ navrhol odvolaciemu súdu podľa § 238 ods. 3 O. s. p., aby v prípade\npotvrdzujúceho rozsudku, odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, nakoľko ide\nrozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Odvolací súd sa vôbec nezaoberal s\nnávrhom žalobcu podaným podľa § 238 ods. 3 O. s. p., čo ani nezdôvodnil. Konal v rozpore\naj s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p...\nRozhodnutia súdov týkajúce sa posúdenia začiatku plynutia premlčacej lehoty\nvychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvého a druhého stupňa pri\nrozhodovaní vo veci samej nesprávne posúdil prejednávanú vec, nerešpektoval zákon, ktorý\nsa na predmetný prípad vzťahuje. Odvolací súd, ako i súd prvého stupňa nesprávne právne\nposúdil, kedy sťažovateľovi skutočne začala plynúť subjektívna premlčacia doba\nna uplatnenie práva na náhradu škody z titulu ublíženia na zdraví v zmysle ustanovenia\n§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka t. j., kedy sa sťažovateľ skutočne dozvedel kto za škodu\nzodpovedá.\nOdvolací súd, ako i súd prvého stupňa pri rozhodovaní, kedy začala plynúť\nsubjektívna premlčacia doba, nebral do úvahy, že vo vyšetrovacom spise sa nenachádza\nnájomná zmluva, predmetom ktorej je nájom motorového vozidlo zn. Škoda Forman...,\nktorým bola škoda spôsobená a ktorá má vplyv na určenie nositeľa pasívnej legitimácie.\nTo, že vo vyšetrovacom spise sa nenachádzala nájomná zmluva na predmetné\nmotorové vozidlo potvrdil aj súd na pojednávaní v predmetnej právnej veci dňa 14.2.2012...\n5\n\nVo vyšetrovacom spise, ktorý je zo strany súdu 1. a 2. stupňa rozhodujúcim pre\nurčenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na škodu\nz titulu ublíženia na zdraví, sa nenachádza žiadny taký dôkaz, ktorý by mal vplyv na zmenu\nv označení prevádzkovateľa motorového vozidla, t. j. poisteného (§ 3 ods. 1 vyhl.\nč. 423/1991 Z. z.) a ktorý by zakladal povinnosť zmeny v pasívnej legitimácii.\nTakýmto dôkazom nie sú ani výpovede svedkov v trestnom konaní o tom, že dopravná\nnehoda bola spôsobená „zapožičaným“ motorovým vozidlom, lebo nepreukazujú existenciu\nnájomnej zmluvy, nepreukazujú kto je prenajímateľom motorového vozidla, nepreukazujú\ndobu zapožičania motorového vozidla (či išlo o krátkodobé, dlhodobé zapožičanie).\nUvedené ešte nepreukazuje, že nájomca motorového vozidla mohol byť prevádzkovateľom\nmotorového vozidla, teda poisteným (§ 1 ods. 1, § 3 ods. 1 vyhl. č. 413/1991 Z. z.), pasívne\nlegitimovaným. ...\nOdvolací súd pri svojom rozhodnutí nevychádzal z ustanovenia zákona § 106\nObč. zákonníka, že pre začatie plynutia premlčacej doby sa vyžaduje skutočná preukázaná\nvedomosť (nestačí možnosť takej vedomosti), kedy sa poškodený dozvie o škode a tom, kto za\nvzniknutú škodu zodpovedá tak, aby si mohol svoj nárok uplatniť v žalobnom návrhu\nna súde. Odvolací súd v rozpore so zákonom, pre určenie začiatku plynutia subjektívnej\npremlčacej doby určil dobu, kedy sťažovateľ mohol predpokladať, kto je prevádzkovateľom\nmotorového vozidla...\nSubjektívna premlčacia doba v zmysle ustanovenia § 106 Občianskeho zákonníka je\ndvojročná... pre začatie jej plynutia sa vyžaduje preukázaná vedomosť (nestačí možnosť\ntakej vedomosti, respektíve predpoklad vedomosti) poškodeného, aby si mohol svoj nárok\nuplatniť...\nOdvolací súd nesprávne právne posúdil aj skutočnosť uvedenú v odvolaní\nsťažovateľa, že pri pasívnej legitimácii Slovenskej kancelárii poisťovateľov..., na základe\nustanovenia § 3 ods. 4 vyhlášky číslo 423/1991 Z. z., a definícii poistnej udalosti v zmysle\n§ 3 ods. 3 vyhl. č. 423/1991 Z. z., citované ustanovenie upravuje originálny nárok\nsťažovateľa na plnenie z poistenia. Preto nároky sťažovateľa aj z hľadiska premlčania\npodliehajú režimu špeciálneho ustanovenia § 104 Občianskeho zákonníka (1 plus 3 roky)\na nie režimu ustanovenia § 106 Občianskeho zákonníka.\n6\n\nPri pasívnej legitimácii založenej na ust. § 3 ods. 4 vyhlášky číslo 423/1991 Z. z.\nustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy preto, lebo škodca je\nneznámy, nie je splnená podmienka z § 106 Obč. zákonníka..., keď sa poškodený dozvie\no škode a o tom kto za škodu zodpovedá.\nNárok v predmetnom prípade uplatnený proti poisťovni (SKP) podľa... § 3 ods. 4\nvyhlášky číslo 423/1991 Z. z., nie je založený na povinnosti na náhradu škody, ale len\nupravuje postup pri uplatňovaní nároku na poistné plnenie proti neznámemu škodcovi...\nOdvolací súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal aj na ustanovenie § 15 zákona\nčíslo 381/2001 Z. z. v platnom znení, ktoré sa na prejednávaný prípad nevzťahuje.\nNa prejednávaný prípad sa vzťahuje vyhláška číslo 423/1991 Z. z., lebo právne\nvzťahy vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla do 31.12.2001 sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov (§ 28\nods. 2 zákona číslo 381/2001 Z. z.).»\nSťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 4 Co 86/2012­72 zo dňa 21.5.2015 porušil\nzákladné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd .\nRozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Co 86/2012­72 zo dňa 21.5.2015 sa\nzrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.\nKrajský súd v Košiciach je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi sťažovateľa\nnáhradu trov konania sťažovateľa do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n7\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých\nhľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nV zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu\npre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným\nprávom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom\ndo takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí\nrelevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo\nslobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť\nsťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 218/07).\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n8\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\nÚstavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\nÚstavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že podstata základného\npráva priznaného čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v oprávnení každého reálne sa domáhať\nochrany svojich práv na súde a že tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle\na nestranne vo veci konať tak, aby bola označenému právu poskytnutá ochrana v medziach\nzákonov, ktoré ustanovenia o súdnej ochrane vykonávajú, a teda že základné právo\nna súdnu ochranu nespočíva len v práve domáhať sa súdnej ochrany, ale túto aj v určitej\nkvalite, t. j. zákonom ustanoveným postupom súdu, dostať (napr. III. ÚS 124/08).\nSťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. čl. 46 ústavy a práv\npodľa čl. 6 dohovoru rozsudkom krajského súdu. K namietanému porušeniu označených\npráv malo dôjsť tým, že krajský súd pri posúdení plynutia subjektívnej premlčacej lehoty\nna náhradu škody na zdraví vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávne\nposúdil aj skutočnosť, že pri pasívnej legitimácii Slovenskej kancelárie poistiteľov\nBratislava ide o originálny nárok na plnenie z poistenia, a preto nároky sťažovateľa\nz hľadiska premlčania podliehajú režimu podľa § 104 Občianskeho zákonníka. Sťažovateľ\ntiež namieta, že krajský súd sa nezaoberal jeho návrhom podaným podľa § 238 ods. 3\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a ani neuviedol dôvody, pre ktoré sa\ntýmto návrhom nezaoberal.\n\n9\n\nSťažovateľ podal proti Slovenskej kancelárii poisťovateľov (ďalej len „žalovaný“)\nžalobu o náhradu škody z ublíženia na zdraví a o mimoriadnom zvýšení bolestného\na sťaženia spoločenského uplatnenia, o ktorej rozhodol Okresný súd Košice I (ďalej len\n„okresný súd“) rozsudkom č. k. 12 C 183/2010­47 zo 14. februára 2012 (ďalej len\n„rozsudok okresného súdu“) tak, že žalobu zamietol. O odvolaní sťažovateľa proti rozsudku\nokresného súdu rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom tak, že rozsudok okresného\nsúdu potvrdil. V odvolaní proti rozsudku okresného súdu sťažovateľ namietal, že okresný\nsúd vychádzal „z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom pochybenie súdu spočíva\nv tom, že na zistený skutkový stav súd, v súvislosti so vznesením námietky premlčania\nžalovaným, aplikované ust. § 106 ods. 1 OZ, bolo interpretované nesprávne“, a tiež\nnamietal, že „pochybenie súdu... spočíva v tom, že súd na zistený skutkový stav, v súvislosti\nso vznesením námietky premlčania žalovaným, neaplikoval príslušné právne normy, ktorými\nboli ustanovenia § 101, § 104 Občianskeho zákonníka“. Podstatou odvolania boli teda\nrovnaké skutočnosti, ako sťažovateľ namieta v sťažnosti doručenej ústavnému súdu.\nÚstavný súd pripomína, že nie je vo veciach patriacich do právomoci všeobecných\nsúdov alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (mutatis mutandis II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol alebo nebol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, IV. ÚS 16/09 atď.).\n\n10\n\nÚstavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že je vecou všeobecného súdu, ktorú\nprávnu normu z právneho poriadku Slovenskej republiky aplikuje a ako ju interpretuje.\nNavyše treba dodať, že všeobecný súd je primárne zodpovedný za výklad a aplikáciu\nzákonov, ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4\nústavy). Výklad legislatívneho textu právnej normy a jeho uplatnenie musí však byť v súlade\ns ústavou (čl. 152 ods. 4 ústavy).\nÚstavný súd konštatuje, že sťažovateľ svojou sťažnosťou vlastne pokračuje\nv polemike so všeobecnými súdmi na úrovni nimi aplikovaného práva, a to uplatnením\npodstatnej časti argumentácie, o ktorú oprel už svoje odvolanie proti rozsudku okresného\nsúdu s tým, aby ústavný súd preskúmal namietaný rozsudok krajského súdu, očakávajúc\nspochybnenie krajským súdom podanej interpretácie a následnej aplikácie relevantných\nprávnych noriem.\nO arbitrárne alebo zjavne neodôvodnené rozhodnutie všeobecného súdu by mohlo\nvo veci sťažovateľa ísť iba v prípade, ak by bolo založené na zrejmom a neopodstatnenom\nvybočení zo štandardov výkladu práva, ktoré sú v súdnej praxi všeobecne rešpektované,\na jeho východiskom by bola nepredvídateľná interpretačná svojvôľa. K takémuto zjavnému\naplikačnému excesu spôsobilému založiť porušenie základného práva na súdnu ochranu\na práva na spravodlivý proces však podľa názoru ústavného súdu v posudzovanej veci\nv konaní krajského súdu nedošlo.\nK tomuto názoru dospel ústavný súd vychádzajúc z relevantnej časti odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku krajského súdu, v ktorom sa uvádza:\n«Žalobca svoju žalobu o náhradu škody pre ublíženie na zdraví oprel o ustanovenie\n§ 427 a nasl. OZ a žaloval najprv\n\na po rozšírení žaloby aj Slovenskú\n\nkanceláriu poisťovateľov, keďže firma\n\nako prevádzateľ motorového vozidla,\n\ns ktorým bola škoda spôsobená zanikla. Aj odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu\nprvého stupňa vysloveným v napadnutom rozsudku, že žalobca už z vyšetrovacieho spisu.\n11\n\npripojeného v konaní pred Okresným súdom Rožňava sp. zn. 6C/59/2003 pri náležitej\nopatrnosti (a zastúpený advokátom) mohol získať informáciu o okolnostiach vzniku škody\na o zodpovednosti konkrétnej osoby. Vodič vozidla Hoppej, ktorý nehodu spôsobil tak urobil\nna pracovnej ceste a spoločnosť\n\nnahlásila poisťovni poistnú udalosť. Skutočne\n\npreto už najneskôr po vyhlásení rozsudku Okresným súdom Rožňava dňa 14.8.2003 žalobca\nmohol predpokladať kto je prevádzateľom vozidla, aj preto že komerčný právnik firmy\nvo svojej výpovedi dňa 22.8.2001 jednoznačne uviedol, že vozidlo zn.\nForman vlastnícky patrilo p.\n\n, ktoré dlhodobo prenajala firme na služobné\n\núčely a k nehode došlo pri služobnej ceste, vodičom bol zamestnanec firmy. Preto ak svoju\nžalobu rozšíril až v roku 2007, urobil tak po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty v zmysle\nustanovenia 106 os. 1 OZ. Že bolo možné správne vyvodiť z okolností, za ktorých škoda\nvznikla, pasívnu legitimáciu spoločnosti\n\nv konaní, svedčí aj tá skutočnosť, že\n\n, ktorý bol v dôsledku nehody ako spolujazdec žalobcu taktiež poškodený na zdraví,\nviedol konanie pred Okresným súdom Rožňava pod sp. zn. 5C/148/2005 práve proti tomuto\nžalovanému.\nV ustanovení § 104 OZ je určený začiatok premlčacej doby pri právach na plnenie\nz poistenia, kde premlčacia doba začína plynúť až za rok po poistnej udalosti.\nPodľa § 3 ods. 1 písm. a/ vyhl. MF SR č. 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah\na podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla, prevádzkovateľ a vodič motorového vozidla, na ktorého sa vzťahuje\nzákonné poistenie (ďalej len „poistený“), má právo, aby poisťovňa za neho nahradila\nv rozsahu a vo výške podľa osobitných právnych predpisov poškodeným uplatnené\na preukázané nároky na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla inému\nna zdraví, pokiaľ poistený za túto škodu zodpovedá podľa zákona a ak sa ďalej neustanovuje\ninak. Podľa ods. 4 v prípade smrti poisteného alebo zániku právnickej osoby má poškodený\npriamo voči poisťovni právo, aby mu škodu nahradila v tom istom rozsahu, v akom by mu ju\nbola povinná nahradiť za poisteného, keby zostal nažive alebo keby právnická osoba\nnezanikla.\nPodľa § 28 ods. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti\nza škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých\n12\n\nzákonov práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a.s., vzniknuté zo zákonného poistenia\nprechádzajú 1. januára 2002 na kanceláriu.\nNapriek skutočnosti, že poškodený v prípade zániku spoločnosti, ktorá za škodu\nzodpovedá, má nárok priamo voči kancelárii, neznamená to, že ide o nárok z poistnej\nzmluvy, ktorej účastníkom bol poškodený, ale je to stále nárok na náhradu škody, ktorý\nhradí kancelária v rozsahu, v akom by ju hradila za poisteného (ktorý za škodu zodpovedá).\nNemožno preto aplikovať ustanovenie § 104 OZ ako pri plnení z poistenia, ale ustanovenie\n§ 106 ods. 1 OZ, ako to správne uzavrel súd prvého stupňa. Na podporu takého záveru je\npotrebné uviesť, že ak by firma\n\nnezanikla v čase uplatnenia nároku žalobcom\n\n(rozšírenia žaloby v roku 2007), nemohlo by sa premlčanie nároku posudzovať podľa § 104\nale stále podľa § 106 ods. 1 O. s. p.»\nÚstavný súd v súvislosti s už citovaným odôvodnením rozsudku krajského súdu\nuvádza, že pokiaľ sťažovateľ iba opätovne uvádza námietky, ktoré už boli predmetom\npreskúmavania krajským súdom na základe ním podaného odvolania proti rozsudku\nokresného súdu, a požaduje, aby ústavný súd vec opätovne posúdil a stotožnil sa s jeho\nprávnym posúdením nároku na náhradu škody, stavia tak ústavný súd do pozície ďalšej\ninštancie v systéme všeobecného súdnictva, ktorá mu však neprináleží vzhľadom na čl. 124\nústavy. Podľa uvedeného článku ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom\nústavnosti. Skutočnosť, že okresný súd a krajský súd vo svojich rozsudkoch vyslovili právne\nzávery, s ktorými sťažovateľ nesúhlasí, nezakladá bez ďalšieho oprávnenosť ústavnej\nsťažnosti a nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\ntohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor krajského\nsúdu svojím vlastným.\nSťažovateľ tiež tvrdí, že k porušeniu jeho základných práv malo dôjsť tiež tým, že\nkrajský súd sa nezaoberal jeho návrhom podľa § 238 ods. 3 OSP, čo ani nezdôvodnil.\nPodľa § 238 ods. 3 OSP dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu,\nktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku\n13\n\nsvojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie\nzásadného právneho významu.\nÚstavný súd konštatuje, že posúdenie toho, či ide o rozhodnutie zásadného právneho\nvýznamu, je plne v kompetencii odvolacieho súdu. Názor sťažovateľa o tom, či o takéto\nrozhodnutie ide, je irelevantný.\nOdvolací súd nie je povinný rozhodovať o návrhu účastníka, ktorým sa domáha, aby\nodvolací súd vo výroku svojho rozsudku podľa § 238 ods. 3 OSP vyslovil, že dovolanie\nproti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, je\nprípustné, pretože ide o rozhodnutie zásadného právneho významu, a teda nemá ani\npovinnosť odôvodňovať, prečo takémuto návrhu nevyhovel.\nV súvislosti s týmto argumentom sťažovateľa ústavný súd tiež konštatuje, že pokiaľ\nuž pred rozhodnutím krajského súdu o odvolaní sťažovateľ, resp. jeho právny zástupca\nžiada, aby krajský súd rozhodol podľa § 238 ods. 3 OSP, že ide o rozhodnutie zásadného\nprávneho významu, v podstate pripúšťa aj taký výklad relevantných právnych noriem, aký\nkrajský súd aj v jeho veci použil a ktorý zároveň v sťažnosti namieta.\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že niet žiadnej spojitosti medzi\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu a namietaným porušením základného práva\nsťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nS poukazom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neodôvodnenosti.\nKeďže ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, bolo bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej obsiahnutými.\n\n14\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. októbra 2015\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "náhrada škody (ujma)-ujma na zdraví", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "návrh-zjavne neopodstatnený", "príčinná súvislosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1c537432-1f28-49d0-bfda-7014bd537a3b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/09 z 30. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-30", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c537432-1f28-49d0-bfda-7014bd537a3b"}, {"guid": "ussr:98c3b189-66c3-4720-a304-4f3f170d23bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 124/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 124/08 z 23. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-23", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:98c3b189-66c3-4720-a304-4f3f170d23bb"}, {"guid": "ussr:36b19f43-1d13-4215-8735-a6e99df45a39", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 218/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 218/07 z 21. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-21", "citacie_n": 249, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:36b19f43-1d13-4215-8735-a6e99df45a39"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ac6fbe1f-b31d-45ef-a1a5-e20ea757c464:7f88a245-6860-4836-9ea7-4f6550fb7766", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7110223075.1", "spisova_znacka": "4Co/86/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Co/86/2012 z 20. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-05-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7110223075.1"}], "citovane_v": [{"guid": "870b0720-59af-485d-8196-afa698ec3155:26358221-59f0-48a7-976e-62cf131a2924", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1118200039.2", "spisova_znacka": "8Co/95/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/95/2024 z 31. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1118200039.2"}, {"guid": "26758562-031f-420c-89cc-4d35c17fe45c:07d7c0e2-7786-4dfc-8361-16e9dd616b0e", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2024:3123208756.1", "spisova_znacka": "19Co/71/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/71/2024 z 18. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2024-09-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2024:3123208756.1"}, {"guid": "a945e285-a45d-4f49-bf0d-0946aed06de0:024969b1-2266-49f9-b8f9-46494d9718e0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1117212779.1", "spisova_znacka": "4Cob/120/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/120/2018 z 30. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-10-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1117212779.1"}]}