{"guid": "ussr:f36fcade-e8fb-4c78-b11f-b26d28b24994", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.384.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 384/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 384/2015 z 16. 9. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. septembra 2015, sp. zn. I. ÚS 384/2015, ECLI:SK:USSR:2015:1.US.384.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2015-09-16", "forma": "Uznesenie,Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-3", "nazov": "čl. 35 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "nazov": "čl. 39 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-39", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f36fcade-e8fb-4c78-b11f-b26d28b24994", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.384.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.384.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.384.2015.1/text", "citacie_n": 18, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 384/2015­16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Grösslingová 4,\nBratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20, čl. 35 ods. 3, čl. 39\nods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trnave\nsp. zn. 23 Co 321/2014 zo 16. marca 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júna 2015\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20, čl. 35 ods. 3, čl.\n39 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6\n\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nrozhodnutím Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 23 Co 321/2014\nzo 16. marca 2015 (ďalej len „rozsudok krajského súdu zo 16. marca 2015“).\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na Okresnom súde Galanta (ďalej\nlen „okresný súd“) sťažovateľ podal návrh na zaplatenie sumy 69 707,23 € z titulu\nmimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z\npovolania. Okresný súd rozsudkom č. k. 5 C 50/2012­210 z 29. júla 2013 návrh sťažovateľa\nzamietol stotožniac sa s tvrdeniami odporcu o premlčaní ním uplatneného práva na\nmimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Sťažovateľ podal proti\nrozsudku okresného súdu z 29. júla 2013 odvolanie. Krajský súd rozsudkom\nč. k. 23 Co 321/2014­269 zo 16. marca 2015 potvrdil rozsudok okresného súdu z 29. júla\n2013 s tým, že vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku posúdil taktiež ako\nopodstatnenú, pretože nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského\nuplatnenia nebol uplatnený v dvojročnej subjektívnej lehote od vystavenia posudku\nna základné bodové ohodnotenie.\nSťažovateľ dovolanie nepodával, pretože mal vedomosť, že Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) rozsudkom sp. zn. 3 Cdo 165/2014 zo 17. marca 2015\nv obdobnom prípade dovolanie odmietol ako procesne neprípustné.\nPodľa sťažovateľa súdy zúčastnené na rozhodovaní v jeho veci nesprávne posúdili\nvznesenú námietku premlčania, čo malo za následok porušenie základného práva na súdnu\nochranu zaručeného čl. 46 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6\nods. 1 dohovoru, základného práva na primerané hmotné zabezpečenie občana, ktorý nie\nzvláštnej viny stratil spôsobilosť na prácu zaručeného čl. 35 ods. 3 ústavy a čl. 39 ods. 1\nústavy, ako aj základného práva vlastniť majetok zaručeného čl. 20 ústavy.\n\n2\n\nKrajský súd sa podľa sťažovateľa v otázke premlčania nároku stotožnil s arbitrárnym\nvýkladom okresného súdu týkajúcim sa § 7 ods. 3 vyhlášky ministerstiev zdravotníctva\na spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov\nč. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 32/1965 Zb.“) a neakceptoval tvrdenie\nsťažovateľa, že nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia nie je\nmožné premlčať, pretože vzniká až na základe rozhodnutia súdu, ktoré je vo vzťahu\nk existencii dôvodov na vznik nároku konštitutívne výrokom o existencii prípadu hodného\nosobitného zreteľa v čase rozhodovania súdu.\nKrajský súd námietku premlčania žalovaného posúdil nesprávne a odlišne ako\nv inom obdobnom prípade zamestnanca s rovnakou chorobou z povolania toho istého\nzamestnávateľa v rozsudku č. k. 23 Co 261/2011­413 z 30. apríla 2012, v ktorom\nkonštatoval, že až do pozitívneho rozhodnutia súdu o nároku tzn. mimoriadneho zvýšenia\nodškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia a bolesť neexistuje subjektívne právo\npoškodeného na primerané zvýšenie uvedeného nároku, a preto nemôže dôjsť ani\nk premlčaniu uvedeného nároku. V súlade s čl. 12 ods. 1 druhej vety ústavy sťažovateľ\nočakával, že krajský súd vyhodnotí vznesenú námietku premlčania aj v jeho veci ako\nnenáležitú a bez právnych účinkov.\nSúdy zúčastnené na rozhodovaní v tejto veci podľa sťažovateľa na zodpovedanie\npodstatnej otázky, a to aké účinky má rozhodnutie súdu na základe § 7 ods. 3 vyhlášky\nč. 32/1965 Zb., aplikovali nesprávny výklad tohto ustanovenia, ktorý je v rozpore s právnou\nteóriou a právnymi princípmi.\nV rozsudku zo 16. marca 2015 krajský súd uviedol, že poškodený sa o škode\nna zdraví spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia dozvie v momente, keď je jeho\nzdravotný stav po skončení liečby natoľko ustálený, že je zistiteľné, či a v akom rozsahu\ndošlo k sťaženiu jeho spoločenského uplatnenia v živote a v spoločnosti, a keď je objektívne\n3\n\nmožné vykonať hodnotenie, pričom tento moment považoval za začiatok plynutia\npremlčacej doby pre uplatnenie mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia.\nV tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, že krajský súd podľa neho opomína a absolútne sa\nnevysporiadava so základným predpokladom pre priznanie mimoriadneho zvýšenia náhrady\nza sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorým je podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.\nzistenie prípadu hodného osobitného zreteľa, t. j. nerozlišuje medzi nárokom na mimoriadne\nzvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a tzv. základným nárokom\nna odškodnenie.\nSťažovateľ poukázal na to, že predmetom konania pred okresným súdom je\nspravodlivé finančné zadosťučinenie – mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie\nspoločenského uplatnenia vzhľadom na výnimočný charakter jeho prípadu podľa § 7 ods. 3\nvyhlášky č. 32/1965 Zb. Podľa sťažovateľa základný nárok na odškodnenie za sťaženie\nspoločenského uplatnenia na základe priznaného bodového hodnotenia z posudku, právo\nna úhradu zvýšeného odškodného za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 6 ods. 2\nvyhlášky č. 32/1965 Zb. a mimoriadne zvýšenie odškodnenia, resp. náhrady za sťaženie\nspoločenského uplatnenia sú separátne, oddelené plnenia, ktoré sú samostatne uplatniteľné\nv rámci občianskeho súdneho konania.\nTvrdenie súdov zúčastnených na rozhodovaní v predmetnej veci, že uplatnený nárok\ntvorí nedeliteľný celok, je nezmyselné a nemá oporu v platnom právnom poriadku.\nSťažovateľ pre účely podloženia svojej argumentácie poukázal na rozhodnutie najvyššieho\nsúdu vo veci sp. zn. 7 Sžso 56/2008, v ktorom tento súd na strane 6 uviedol:\n„Mimoriadne zvýšenie odškodnenia, vyplatené na základe rozhodnutí súdov, je iným\nnárokom, ktorý so základným nárokom na odškodnenie nemožno zamieňať, pretože\nrozhodovanie súdu na základe § 7 ods. 3 vyhlášky je rozhodovaním súdu o inom nároku,\nvyplývajúceho z choroby z povolania.“\n\n4\n\nZ uvedeného podľa sťažovateľa vyplýva, že začiatok plynutia premlčacej doby je\nvo vzťahu k základnému právu na odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia\na vo vzťahu k právu na dvojnásobné zvýšené odškodnenie v zmysle § 6 ods. 2 vyhlášky\nč. 32/1965 Zb. viazaný, resp. odvíja sa od poznatkov z posudku, kým pri spravodlivom\nfinančnom zadosťučinení sa odvíja výhradne od konštitutívneho rozhodnutia súdu\nna základe poznatkov z vykonaného dokazovania preukazujúceho výnimočnosť a osobitný\nzreteľ prípadu v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.\nSťažovateľ považuje za absurdný argument, podľa ktorého právo poškodeného\nuplatniť nárok na zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods.\n3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. na súde vzniká okamihom, keď sa poškodený dozvedel o škode a\no tom, kto za škodu zodpovedá, a ak uvedené právo nevykoná, plynutím času sa premlčí.\nV § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. je podľa sťažovateľa explicitne vyjadrený zámer\nnormotvorcu zvyšovať výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v prípadoch\nhodných osobitného zreteľa, nezávisle od limitov stanovených v § 7 ods. 2 tejto vyhlášky\nkreovaním osobitného plnenia – mimoriadneho odškodnenia za sťaženie spoločenského\nuplatnenia a navyše môže dôjsť aj k opätovnej aplikácii § 7 ods. 3 uvedenej vyhlášky\nv prípade, ak choroba vyvolá nové následky na zdraví poškodeného.\nV preskúmavanom konaní boli súdy zúčastnené na rozhodovaní v tejto veci podľa\nsťažovateľa povinné zisťovať a konštitutívne rozhodnúť o otázke, či následky choroby\nz povolania u neho predstavujú prípad hodný osobitného zreteľa, a v prípade, ak by dospeli\nk pozitívnemu záveru o tejto otázke, mali by zaviazať žalovaného na náhradu mimoriadneho\nodškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia.\nSúd však pri rozhodovaní o mimoriadnom zvýšení odškodnenia za sťaženie\nspoločenského uplatnenia konštatovanie o zistení prípadu hodného osobitného zreteľa\nnevykonáva samostatným výrokom. Rozhodnutie je inkorporované do rozhodnutia\n5\n\nna plnenie – mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.\nSťažovateľ ani nemôže požadovať určenie tohto stavu, t. j. podať žalobu v zmysle § 80\nods. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), pretože môže žalovať priamo\nplnenie, a teda v súlade s konštantnou judikatúrou nemá naliehavý právny záujem na tomto\nurčení.\nPodaným návrhom sa sťažovateľ v konaní domáha podľa § 7 ods. 3 vyhlášky\nč. 32/1965 Zb. zvýšenia základnej sumy odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia,\nt. j. rozhodnutia právnej otázky, o ktorej je oprávnený rozhodnúť len všeobecný súd, pričom\njeho rozhodnutie je podľa sťažovateľa konštitutívnym aktom aplikácie práva (pozri\nrozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 23/96 z 30. septembra 1996, judikát č. 53/1997,\nzošit č. 5 ̶ 6, s. 169), ktorý konštituuje novú právnu situáciu a pôsobí ex nunc. Podľa\nsťažovateľa je jednoznačné, že až do pozitívneho rozhodnutia súdu o podanom návrhu\nneexistuje subjektívne právo sťažovateľa na zaplatenie zvýšenej náhrady za sťaženie\nspoločenského uplatnenia, a preto pred rozhodnutím súdu o tomto nároku nemôže dôjsť ani\nk premlčaniu takého práva.\nPodľa sťažovateľa argumentácia krajského súdu uvedená v jeho rozsudku\nzo 16. marca 2015 nedáva odpoveď na skutočnosť, že sťažovateľ nemal a do právoplatného\npozitívneho rozhodnutia všeobecného súdu o jeho návrhu nemá právo na primerané\nzvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nad sumu podľa § 7 ods. 1 a 2\nvyhlášky č. 32/1965 Zb., na základe ktorého by mohol vyzvať odporcu na dobrovoľné\nplnenie povinnosti pred podaním svojho návrhu, resp. vyzvať odporcu na uzatvorenie\nmimosúdnej dohody alebo súdneho zmieru, t. j. nemá majetkové právo podliehajúce\npremlčaniu.\nV danom prípade podľa sťažovateľa nedošlo k premlčaniu nároku, t. j. k uplynutiu\nčasu ustanoveného v zákone na vykonanie práva na primerané zvýšenie odškodnenia\nza sťaženie spoločenského uplatnenia nad sumu ustanovenú v § 7 ods. 1 a 2 vyhlášky\n6\n\nč. 32/1965 Zb., t. j. vznesením námietky nemôže dôjsť k zániku nároku patriaceho k obsahu\npráva na primerané zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nad sumu\nustanovenú v § 7 ods. l a ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb., pretože takýto právny nárok ešte\nnevznikol a vznikne až konštituovaním zodpovedajúceho práva (a to rozhodnutím súdu).\nPodľa sťažovateľa právny názor krajského súdu, podľa ktorého za deň počiatku\nplynutia subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka považuje\ndeň ustálenia zdravotného stavu poškodeného, keď už možno objektívne urobiť bodové\nhodnotenie, je relevantná výlučne k vystaveniu posudku na základné bodové hodnotenie\nsťaženia spoločenského uplatnenia a náhrady za bolesť ako dávok úrazového poistenia.\nNárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa\nsťažovateľa konštituuje až všeobecný súd svojím rozhodnutím, v ktorom musí konštatovať\nexistenciu prípadu hodného osobitného zreteľa, pričom tento stav podľa neho nemusí\nexistovať v období dvoch rokov od vystavenia posudku na základné obodovanie sťaženia\nspoločenského uplatnenia. Sťažovateľ ďalej zdôraznil, že na vznik nároku na mimoriadne\nzvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nepostačuje ustálenie zdravotného\nstavu a vznik situácie, keď je možné pristúpiť k hodnoteniu (to sú predpoklady na tzv.\nzákladný nárok), ale je potrebné konštatovať mimoriadnosť prerokúvaného prípadu. Krajský\nsúd podľa sťažovateľa v predmetnej veci aplikoval nesprávnu právnu normu, a to § 106\nObčianskeho zákonníka na základe nesprávneho výkladu § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965\nZb., čím porušil všetky ním označené práva.\nK otázke premlčania sťažovateľ poukazuje na právny názor Okresného súdu Galanta\nv obdobnom konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 174/2008 vyslovený v jeho rozhodnutí\nzo 6. júla 2010, podľa ktorého „nie je možné sa stotožniť s názorom odporcu, že navrhovateľ\nsi svoj uplatnený nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia\nuplatňuje v zmysle posudkov z rokov 1986 a 2000 a to z toho dôvodu, že z týchto posudkov\nmôže byť odvodzovaný nárok navrhovateľa na základné odškodnenie za sťaženie\nspoločenského uplatnenia, pričom v prípadoch posudzovania nároku na mimoriadne\n7\n\nzvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia tieto posudky sú iba dôkazným prostriedkom\npreukazujúcim existenciu choroby z povolania... Taktiež súd vo veci zaujal stanovisko, že\nnie je možné sa stotožniť s argumentáciou odporcu, pretože v prípade progresujúcej\nchoroby z povolania tak, ako je tomu v prípade navrhovateľa, nie je možné jednoznačne\nurčiť časový bod, od ktorého by bolo možné v zmysle argumentácie odporcu počítať plynutie\npremlčacej lehoty, pretože od vypracovania posudkov z rokov 1986 a 2000 dochádza\nv zmysle vykonaného dokazovania ako to vyplýva aj z najčerstvejšej prepúšťacej správy\nk vzniku stále nových prejavov choroby navrhovateľa.“.\nKrajský súd tým, že nerozhodol o zamietnutí vznesenej námietky premlčania,\nnerešpektoval podľa sťažovateľa ani judikatúru najvyššieho súdu (rozhodnutie najvyššieho\nsúdu sp. zn. 3 Cdo 23/96 z 30. septembra 1996, judikát č. 53/1997, zošit č. 5 ̶ 6, s. 169).\nVýklad právnych predpisov, ktorý krajský súd použil, je podľa sťažovateľa z právneho\nhľadiska absolútne nesprávny a z celospoločenského hľadiska s poukazom na účel uvedenej\nprávnej úpravy neprijateľný.\nSťažovateľ poukázal na to, že § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. priznáva len\nmožnosť priznať zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia rozhodnutím\nsúdu, t. j. právo na zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nie je\nnárokovateľné, čo potvrdzuje aj jediné kritérium, ktoré je pri jeho priznaní zohľadňované,\na síce fakt, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa. Ustanovenie § 7 ods. 3 vyhlášky\nč. 32/1965 Zb. predstavuje prostriedok na odstránenie tvrdosti zákona.\nSťažovateľ poukázal na to, že na základe zákona má iba „právo na možnosť“\nzvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia súdom, t. j. podľa neho nejde\no právo v pravom zmysle, pretože nositeľom právneho nároku sa stane až na základe úvahy\na pozitívneho rozhodnutia súdu.\n\n8\n\nV danom prípade uplatnením námietky premlčania podľa sťažovateľa nemôže dôjsť k\nzániku nároku patriaceho k obsahu práva na primerané zvýšenie odškodnenia\nza sťaženie spoločenského uplatnenia nad sumu ustanovenú v § 7 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky\nč. 32/1965 Zb., pretože takýto právny nárok ešte nevznikol a vznikne až konštituovaním\nzodpovedajúceho práva (a to rozhodnutím súdu).\nPodľa sťažovateľa súdy zúčastnené na rozhodovaní v predmetnej veci vychádzali\nz nesprávneho vyhodnotenia účelu mimoriadneho odškodnenia za sťaženie spoločenského\nuplatnenia, ktoré sa od základného nároku zásadne líši. Vecná príslušnosť rozhodovať\no základnom nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia prináleží\norganizačným zložkám Sociálnej poisťovne na základe § 178 a § 179 zákona č. 461/2003\nZ. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom\npoistení“) v rámci konania o dávkach úrazového poistenia, ktoré sú definované v § 13 ods. 3\ntohto zákona, podľa ktorého sa za dávku úrazového poistenia podľa písm. h) považuje\nnáhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia.\nSťažovateľ následne poukázal na to, že mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie\nspoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. nie je dávkou úrazového\npoistenia, o ktorej rozhoduje Sociálna poisťovňa v dávkovom konaní, ale všeobecný súd\nv osobitnom režime, a preto sa na tento nárok nevzťahuje ani § 114 zákona o sociálnom\npoistení o premlčaní nároku na výplatu dávky, ktorý sa vzťahuje len na dávky sociálneho\npoistenia.\nSťažovateľ vo vzťahu k hodnoteniu splnenia dôvodov hodných osobitného zreteľa pri\nrozhodovaní všeobecného súdu uviedol:\n„Okresný súd Galanta ako aj Krajský súd v Trnave delí nárok na zvýšenie podľa § 7\nods. 3 vyhlášky 32/1965 Zb. na dva celky, a to vždy vo vzťahu k jednotlivým lekárskym\nposudkom, pričom aplikuje nesprávne § 106 OZ o premlčaní, čím v rozpore s účelom\nmimoriadneho zvýšenia SSU v prípade hodnom osobitného zreteľa nazerá na sťažovateľa\n9\n\nz pohľadu čiastkových bodových hodnotení, a nie ako na celok. Tým sa dostáva do pozície,\nkedy hodnotí dôvody vystavenia posudku samostatne, čím v skutočnosti nikdy nemôže dôjsť\nza danej situácie k dôvodnosti tvrdenia existencie prípadu hodného osobitného zreteľa,\nnakoľko 300 bodov ani 400 bodov samostatne k maximálnemu možnému rozsahu bodovania\n1000 bodmi neobstojí. Uvedené jednoznačne preukazuje nesprávnosť úvah všeobecných\nsúdov a porušenie základných práv sťažovateľa. Prípad hodný osobitného zreteľa sa predsa\nurčuje vo vzťahu k fyzickej osobe ako celku, preto vždy treba na sťažovateľa nazerať ako\nna poškodeného chorobou z povolania, ktorá uňho vyvolala sťaženie spoločenského\nuplatnenia vyjadrené základným počtom bodov v rozsahu 70 % z celku.“\nV\n\ntejto\n\nsúvislosti\n\nsťažovateľ\n\npoukázal\n\nna\n\nuznesenie\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nsp. zn. 2 M Cdo 24/2012 z 31. októbra 2013, v ktorom generálny prokurátor Slovenskej\nrepubliky namietal, že „... súdy nesprávne právne posúdili vec pri inštitúte premlčania.\nUviedol, že samotné bodové ohodnotenie poškodenia zdravia podľa vyhláškou ustanovených\nsadzieb sa nepremlčuje. Premlčuje sa iba nárok na náhradu škody (§ 106 ods. 1\nObčianskeho zákonníka), ktorý je možné konkretizovať na základe posudku ošetrujúceho\nlekára. Poznamenal, že pokiaľ nárok na náhradu škody tvorí jeden celok, premlčacia doba\nzačína plynúť až vtedy, keď sa poškodený dozvie o celej škode. Súd tak plynutie premlčacej\ndoby posúdil nesprávne.“.\nSťažovateľ ústavný súd požiadal aj o priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia, ktoré odôvodnil takto:\n„Pre výrazný zásah do základných práv sťažovateľa, rovnako tak pre vyvolanie stavu\nprávnej neistoty a nedôvery v zákonné a spravodlivé vyriešenie veci, ako aj so zreteľom\nna fakt, že porušením základných práv došlo k zmareniu legitímneho očakávania\nsťažovateľa, že v jeho veci bude rozhodnuté podľa objektívneho práva, došlo taktiež\nk porušeniu právnej istoty, že v rovnakých veciach bude rozhodované rovnako\na v rovnakých veciach dôjde k rovnakej interpretácii a aplikácii práva, sťažovateľ žiada,\naby mu bolo rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky priznané finančné\n10\n\nzadosťučinenie vo výške 1.000,­ EUR. Tvrdíme, že výška požadovaného finančného\nzadosťučinenia je vzhľadom k rozsahu a početnosti zásahov primeraná a spravodlivá.“\nNa základe uvedeného sťažovateľ ústavný súd požiadal, aby vydal nález, v ktorom\nvysloví, že krajský súd rozsudkom sp. zn. 23 Co 321/2014 zo 16. marca 2015 porušil jeho\nzákladné práva podľa čl. 20, čl. 35 ods. 3, čl. 39 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, uvedené rozhodnutie zruší a vec vráti krajskému súdu a ďalšie konanie,\nprizná mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €, ako aj náhradu trov konania.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11\n\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie základných práv podľa čl. 20,\nčl. 35 ods. 3, čl. 39 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nrozsudkom krajského súdu zo 16. marca 2015. Podstata námietok sťažovateľa spočíva\nv tvrdení, podľa ktorého súdy zúčastnené na rozhodovaní v jeho veci nesprávne aplikovali\n§ 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v spojení s § 106 Občianskeho zákonníka, keď jeho\nprávo na priznanie mimoriadneho odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia\nposúdili ako premlčané s tým, že ako začiatok plynutia premlčacej lehoty uvedeného nároku\npovažovali okamih, keď sa po zistení choroby z povolania ustálil zdravotný stav\npoškodeného natoľko, že bolo známe, či a v akom rozsahu došlo k sťaženiu spoločenského\nuplatnenia, t. j. za začiatok plynutia premlčacej lehoty považovali deň ustálenia zdravotného\nstavu poškodeného, keď je možné objektívne urobiť bodové ohodnotenie sťaženia\nspoločenského uplatnenia. Podľa názoru sťažovateľa je premlčanie práva na priznanie\nmimoriadneho odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vylúčené, pretože\nzačiatok plynutia premlčacej doby je v tomto prípade možné viazať len na rozhodnutie\nvšeobecného súdu o ňom, ktoré má konštitutívne účinky pre vznik tohto nároku.\nÚstavný súd preskúmal obsah odôvodnenia rozsudku krajského súdu zo 16. marca\n2015, v ktorom tento súd v podstatnom uviedol:\n„Krajský súd v Trnave ako súd odvolací... dospel k záveru, že odvolanie\nnavrhovateľa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vecne správny.\nPredmetom konania je mimoriadne zvýšenie odškodnenia za SSU navrhovateľa,\nktorý sa domáhala stonásobku základného bodového hodnotenia, t. j. 69.707,23 eura\n(vychádzajúc zo 700 bodov x 30 Sk za bod = 21.000 Sk x 100 = 2.100.000 Sk). Predmetom\nodvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,\nktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý. Navrhovateľ si uplatnil nárok na mimoriadne\nzvýšenie SSU na základe lekárskeho posudku z roku 1983, podľa ktorého výška\ndosiahnutých bodov SSU predstavovala 300 bodov a na základe lekárskeho posudku z roku\n2012, podľa ktorého výška dosiahnutých bodov za SSU predstavovala 400 bodov. Sporným\nmedzi účastníkmi ostalo, či sa nárok na mimoriadne zvýšenie SSU premlčuje a či nárok,\nktorý navrhovateľovi vznikol na základe posudku z roku 2012 zakladá právo navrhovateľa\n12\n\nna mimoriadne zvýšenie SSU podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti\na sťaženia spoločenského uplatnenia.\nV danom prípade základnou spornou otázkou, s poukazom na námietku premlčania\nvznesenú v priebehu konania odporcom ako aj vedľajším účastníkom bolo, či nárok\nuplatnený žalobou je alebo nie je premlčaný.\nInštitút premlčania má viesť oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania\nuplatnil svoje právo v zákonom stanovených lehotách. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie\nistoty v právnych vzťahoch a to aj za cenu strany vynútiteľnosti práva. Pri premlčaní práva\nna náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia lehota a to subjektívna v ods. 1\ncit. § 106 a objektívna v ods. 2 cit. § 106 Občianskeho zákonníka. Začiatok subjektívnej\ni objektívnej premlčacej lehoty je stanovený odlišne na sebe nezávisle a ich plynutie\na skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia lehota pritom môže plynúť\niba v rámci objektívnej premlčacej lehoty, ktorú nemožno prekročiť. Subjektívna premlčacia\nlehota je dvojročná a pre začatie jej plynutia je významný subjektívny prvok pozostávajúci\nz dvoch zložiek a to 1.) kedy sa poškodený dozvie o škode, pričom sa vyžaduje preukázaná\nvedomosť (nestačí možnosť takej vedomosti) poškodeného o vzniknutej škode určitého druhu\na rozsahu do takej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť, vyčísliť v žalobe na súde. Okamih\nvedomosti poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí kryť s okamihom škodovej udalosti,\nči s protiprávnym konaním. Druhou zložkou subjektívnej premlčacej lehoty je, kedy sa\npoškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, touto osobou bude obvykle\npriamo škodca, ktorý ju spôsobil, v niektorých prípadoch to môže byť iná osoba. ...\nPodľa názoru odvolacieho súdu uplatnený nárok na mimoriadne zvýšenie SSU\nv zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. v dôsledku zistenej choroby z povolania je nárokom\nna náhradu škody na zdraví a jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom spôsobuje, že ide\no právo majetkovej povahy, ktoré podlieha premlčaniu. Ak obsahom nároku je požiadavka\nna zaplatenie peňažnej sumy, potom princíp právnej istoty vylučuje, aby plynutiu času\nneboli priznané žiadne právne účinky. Pokiaľ aj navrhovateľ poukazoval na rozhodnutia\nsúdov, ktoré opakovane konštatovali konštitutívnosť rozhodnutia súdu o nároku v zmysle § 7\nods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb., tieto rozhodnutia nemajú žiaden vplyv na posúdenie otázky\npremlčania, majú vplyv na posúdenie otázky splatnosti nároku a s tým súvisiacim nárokom\n13\n\nna úroky z omeškania. Zo skutočnosti, že o nároku v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb.\nmôže rozhodnúť len súd, nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že tento nárok nepodlieha\npremlčaniu. Opačný výklad by bol v rozpore s princípom právnej istoty, kedy by\npoškodenému umožňoval bez akéhokoľvek časového obmedzenia domáhať sa nárokov\nna náhradu škody na zdraví. Nemožno sa stotožniť správnym názorom navrhovateľa, že\npremlčanie tohto práva je vylúčené aj preto, že počiatok plynutia premlčacej doby nie je\nna čo viazať, pretože o vzniku rozhodnej právnej skutočnosti – výnimočnosti a osobitnom\nzreteli prípadu – rozhodne až súd. Konštitutívnosť rozhodnutia súdu spočíva len\nv rozhodnutí o peňažnom nároku na mimoriadne zvýšenie SSU, nejedná sa teda\no konštitutívne rozhodnutie súdu o tom, či v danom prípade ide o prípad hodný osobitného\nzreteľa. Danosti dôvodov hodných osobitného zreteľa existovali v čase, kedy vznikli v danom\nprípade existovali najneskôr v čase vydania lekárskeho posudku v roku 1983.\nPri posúdení začiatku plynutia premlčacej doby nároku v zmysle § 7 ods. 3\nvyhl. č. 32/1965 Zb., rozhodujúci je okamih, kedy sa po zistení choroby z povolania ustálil\nzdravotný stav poškodeného a to natoľko, že bolo známe, či a v akom rozsahu došlo k SSU.\nZa deň, kedy sa poškodený dozvie o škode, s prihliadnutím na to, že už predtým vedel kto\nza ňu zodpovedá, v zmysle § 106 OZ je potrebné považovať deň ustálenia zdravotného stavu\npoškodeného, kedy je už možné objektívne urobiť bodové ohodnotenie SSU. Posúdenie\notázky, kedy sa zdravotný stav poškodeného ustálil pritom závisí od vyjadrenia lekára.\nPodľa § 9 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. sa posúdenie bolestného a SSU vykoná hneď, ako je\nmožné považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený, je potrebné vychádzať z premisy,\nže v čase vypracovania bodového ohodnotenia musel lekár považovať zdravotný stav\nnavrhovateľa za ustálený. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby poškodeného nie\nje teda viazaný na okamih, kedy sa poškodený zo znaleckého posudku alebo lekárskej\nsprávy dozvie bodové ohodnotenie svojej ujmy.\nS uvedenými závermi korešponduje i konštantná súdna judikatúra. Najvyšší súd SR\nvo svojom rozsudku sp. zn. MCdo 37/2000 pod R 68/2003 uzavrel, že za deň zistenia bolesti\nnemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti poškodeného, ani deň\nvyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu\npoškodeného. Najvyšší súd argumentoval tým, že len čo je ustálený zdravotný stav\n14\n\npoškodeného, možno ohodnotiť bolesť, týmto okamihom je teda bolesť zistená bez ohľadu\nna to, kedy lekár vyhotoví posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia.\nPosudok je len dokladom potvrdzujúcim vytrpenú a zistenú bolesť. Za dátum zistenia bolesti\npreto nemožno považovať výlučne deň vyhotovenia posudku ošetrujúceho lekára. Za čas\nspôsobenia bolesti treba teda považovať deň úrazu alebo iného poškodenia na zdraví\na za čas zistenia bolesti okamih ustálenia zdravotného stavu poškodeného.\nObdobne argumentoval i Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. 25Cdo 1256/2006,\nkde uzavrel, že o škode spočívajúcej v SSU sa poškodený dozvie v čase, keď možno\nobjektívne urobiť bodové ohodnotenie sťaženia jeho spoločenského uplatnenia, keďže až\nvtedy má k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých možno škodu, resp. jej rozsah zistiť.\nPosúdenie otázky, kedy sa zdravotný stav poškodeného ustálil závisí od vyjadrenia lekára.\nNa jednej strane síce nestačí sama možnosť poškodeného dozvedieť sa o rozhodujúcich\nskutočnostiach, na druhej strane však začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby nie je\nviazaný na okamih, kedy sa poškodený zo znaleckého posudku či lekárskej správy dozvie\nkonkrétny výsledok bodového ohodnotenia jeho ujmy.\nI z vyššie citovanej judikatúry vyplýva, že za deň kedy sa poškodený dozvie o škode\nz titulu bolesti alebo sťaženia spoločenského uplatnenia a teda za deň počiatku plynutia\ndvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle § 106 OZ, je nevyhnutné považovať deň\nustálenia zdravotného stavu poškodeného, kedy už možno objektívne urobiť bodové\nohodnotenie, v danom prípade v časti uplatneného nároku na základe lekárskeho posudku\nz roku 1983 to bolo najneskôr 31. 12. 1983 tak, ako to správne ustálil súd prvého stupňa, aj\nkeď navrhovateľ nepredložil posudok o odškodnení bolesti a SSU, ktorým došlo\nk obodovaniu SSU na 300 bodov. Súd prvého stupňa správne vychádzal z prepúšťacej\nsprávy KPLaT v súvislosti s hospitalizáciou navrhovateľa od 14. 11. 2011 do 18. 11. 2011,\nkde v závere je uvedené, že v roku 1983 bolo navrhovateľovi priznaných 300 bodov, čomu\nnasvedčuje aj dátum hlásenia jeho choroby z povolania, t. j. 29. 08. 1983. Navrhovateľovi\nz hore uvedených dôvodov začala plynúť na uplatnenie jeho časti nároku, ktorú odvodzoval\nz lekárskeho posudku z roku 1983 subjektívna premlčacia lehota najneskôr 31. 12. 1983\na uplynula 31. 12. 1985. Navrhovateľ si túto časť nároku uplatnil 06. 09. 2012, t. j.\npo uplynutí premlčacej lehoty. Vzhľadom k tomu, že odporca a vedľajší účastník na strane\n15\n\nodporcu vzniesli námietku premlčania časti nároku navrhovateľa, súd musel na túto\nprihliadnuť a v tejto časti nárok navrhovateľa zamietnuť. ...\nČasť nároku na mimoriadne zvýšenie SSU si navrhovateľ uplatnil na základe\nposudku KPLaT z 03. 01. 2012 (č. l. 7), ktorým bolo pre zhoršenie zdravotného stavu\nnavrhovateľa, najmä progresiu v psychickej zložke ohodnotené odškodnenie za SSU\nvo výške 400 bodov. ...\nZ obsahu spisového materiálu vyplynulo, že navrhovateľ bol v pracovnom pomere\ns odporcom (resp. s jeho právnym predchodcom) na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy\nv období od r. 1974 do r. 1991, v prevádzke na výroku viskózového hodvábu v divízii\nviskózového vlákna, pričom v období po priznaní choroby z povolania 01. 02. 1983\n(chronickej intoxikácie sírouhlíkom) bol preradený v rámci spoločnosti na inú prevádzku\na do roku 1991 nebol vystavený pôsobeniu žiadnej toxickej látky. Od r. 1991 pre zhoršený\nzdravotný stav pracoval ako šofér. Od 01. 02. 1984 do 24. 11. 1992 bol poberateľom\nčiastočného invalidného dôchodku z dôvodu zdravotného postihnutia, chronickej\nintoxikácie sírouhlíkom. Od júla roku 1997 navrhovateľ podniká jednak na základe\nživnostenského oprávnenia a aj ako spoločník (a konateľ) v spoločnosti JOAL TRANS s. r.\no. hlavne v oblasti dopravy. V posudku o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského\nuplatnenia vypracovanom Fakultnou nemocnicou akad. L. Dérera, Klinikou pracovného\nlekárstva a toxikológie bolo poškodenie zdravia navrhovateľa v zmysle zásad pre\nhodnotenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia prvotne ohodnotené na 300\nbodov (k návrhu posudok navrhovateľ nepripojil, ale z obsahu spisu vyplýva, že bol\nvypracovaný v priebehu roka 1983). V roku 2012 pre progresiu zhoršenia zdravotného\nstavu navrhovateľa v psychickej zložke bolo jeho poškodenie zdravia dobodované posudkom\no odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia o 400 bodov na súčasných 700\nbodov. Slovenská poisťovňa vyplatila navrhovateľovi z titulu poistného plnenia len základnú\nsumu za 700 bodov. Z výsluchu navrhovateľa vyplynulo, že v čase, keď začal pracovať\nu odporcu mal asi 25 rokov. Bol ženatý, v tom čase mal dve dcéry. Aktívne v tom čase\nšportoval, hrával futbal, bol zápasníkom. Zápaseniu sa venoval aj súťažne. Venoval sa aj\nsvojmu synovi, ktorý sa tiež venoval športu, hral vrcholový futbal. Dcéra začala v piatich\nrokoch gymnastiku, denne sa jej venoval. Bola viac krát majsterka sveta, aj Európy. Začali\n16\n\nho bolieť ruky, nohy, ramená. Málo spával kvôli bolestiam a z tohto dôvodu išiel k lekárovi,\nkeď v r. 1983 mu zistili chorobu z povolania. Táto choroba z povolania sa u neho prejavila\nnajmä na psychike, ktorá mu dosť narušila život. Prejavovalo sa to skôr doma. Za každú\nmaličkosť vybuchol. Tieto problémy sú teraz ešte horšie. U odporcu pracoval do r. 1991,\nkedy sám odišiel. Mal 3 deti a chcel, aby sa mali dobre. Kúpil Áviu a začal s ňou jazdiť\na podnikať. Dokiaľ nenastúpil na starobný dôchodok, za celý čas, odkedy odišiel\nod odporcu, vykonával podnikateľskú činnosť v súvislosti s rozvozom. V spoločnej\ndomácnosti žije so svojou manželkou. Problémy, ktoré má v súčasnosti sú tie, že málo\nspáva, chodí neskoro spať, nevie zaspať, má bolesti na nohách, prehadzuje sa. Niekedy\no 6 hod. alebo o 5 hod. ráno pozerá ešte televíziu. Nechodí skoro vôbec medzi ľudí a má\npsa, ktorému sa venuje. Nemá rád ani rodinné návštevy. Pár rokov spáva už sám, teda má\nproblémy aj intímneho charakteru. So zápasením skončil, keď mal 21 r. a futbalu sa venoval\nasi do 35 – 37 rokov iba ako zábave. S futbalom skončil z dôvodu, že mal bolesti.\nV minulosti manželke pomáhal, mal veľa priateľov a teraz už pomáha menej a aj priateľov\nmá menej. Tiež chodieval na hokej, venoval sa športu a v 90 tich rokoch chodieval na ryby.\nDennú tlač číta pomenej a tiež menej sleduje televíziu z dôvodu, že je nervózny. Má\nproblémy aj s pamäťou. Teraz chodí na bicykli, ale keď prejde kilometer, má ruky a prsty\núplne stŕpnuté. K lekárovi ide s ním manželka a vybavuje aj úradné veci. V čase, keď\npracoval u odporcu vedel, že nemá požívať alkohol a bol poučený. Trestne stíhaný\nz výtržníctva pod vplyvom alkoholu bol niekoľko krát, ale bolo to mimo pracovného času,\nkvôli nebohému otcovi. Ďalej uviedol, že po priznaní starobného dôchodku podnikal\nv autodoprave a v súčasnosti už nepodniká. Bol zamestnaný vo vlastnej firme. K príjmom\nuviedol, že firma už 3 roky nefunguje, predtým už mal veľmi málo roboty, lebo mali odlišné\nnázory s kolegom. Je na tom stále horšie a horšie psychicky. Od roku 1983 psychiatra,\npsychológa, neurológa nenavštevoval. Chodil len na vyšetrenia k obvodnému lekárovi alebo\nsúkromnému lekárovi. V súčasnosti navštevuje psychiatra, chodí na Kramáre na KPLaT asi\n2­3 roky. Na KPLaT nechodieval pretože, po tom ako mu zobrali invalidný dôchodok musel\nzarobiť peniaze, bol mladý. Bol mu priznaný polovičný invalidný dôchodok v roku 1983.\nOdvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi\nzávermi súdu prvého stupňa ohľadne nepreukázania dôvodov hodných osobitného zreteľa,\n17\n\nktoré by odôvodňovali mimoriadne zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského\nuplatnenia navrhovateľa, pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého\nrozsudku.\nPodľa ustálenej súdnej praxe (keďže vyhláška neobsahuje rozsah odškodnenia SSU)\npredpokladom mimoriadneho zvýšenia SSU je existencia takých skutočností, ktoré\numožňujú vyvodiť záver, že obmedzenie poškodeného nemožno vyjadriť len základným\nodškodnením SSU, ktoré už samo predstavuje náhradu za preukázateľné nepriaznivé\ndôsledky pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie a plnenie jeho životných a\nspoločenských potrieb a úloh. Primerané zvýšenie nad stanovenú najvyššiu výmeru\nodškodnenia v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. prichádza do úvahy len\nvýnimočne, v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Pre záver súdu o tom, že navrhovateľ\nnespĺňa predpoklady pre mimoriadne zvýšenie SSU svedčí najmä fakt, že navrhovateľ od\nroku 1991 u odporcu nepracuje, bol poberateľom čiastočného invalidného dôchodku do\nroku 1992, od tejto doby (t. j. 20 rokov) nenavštevoval žiadnych odborných lekárov v\nsúvislosti s ochoreniami, ktorými (ako tvrdil) trpel, psychiatrickú kliniku začal navštevovať\nposledné dva roky. Od roku 1997 podnikal v oblasti dopravy ako živnostník aj ako\nspoločník (a konateľ) v spoločnosti s ručením obmedzeným a podľa výpovede samotného\nnavrhovateľa podnikal minimálne do roku 2010 (výpoveď navrhovateľa na č. l. 189). Od\nroku 2007 je poberateľom starobného dôchodku (prepúšťacia správa č. l. 57). V čase, kedy\nžiada priznať mimoriadne zvýšenie SSU v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania\ndiagnostikovanou v roku 1983 je vo veku 64 rokov, na nepriaznivom zdravotnom stave\nnavrhovateľa sa podieľa nie len jeho vek, rodinná anamnéza ale aj ďalšie, neprofesionálne\nochorenia, tak ako to vyplýva odborného stanoviska KPLaT zo dňa 08. 01. 2013 (č. l. 74),\nvypracovaného na základe žiadosti súdu prvého stupňa zo dňa 03. 12. 2012. Sotva možno\nuveriť všetkým tvrdeniam navrhovateľa v odvolaní (ale rovnako aj v návrhu a ďalších\nvyjadreniach založených v spise) v súvislosti s konkretizáciou ochorení, ktorými má\nnavrhovateľ trpieť po zistení choroby z povolania, keď sám navrhovateľ vo výpovedi (na\npojednávaní 09. 05. 2013 č. l. 189) uviedol, akú sumu peňazí si so spoločníkom z\npodnikania rozdeľovali pričom podotkol, že vzhľadom na to, že musel byť 24 hodín pri\ntelefóne to bola nezaplatená práca. Z výpovede navrhovateľa teda vyplynulo, že práca\n18\n\nnavrhovateľa ako podnikateľa bola náročná na čas, išlo o zodpovednú prácu, spočívajúcu\nokrem iného aj v riadení zamestnaných pracovníkov (odvolanie č. l. 237), vyžadujúcu si aj\nabsolvovanie skúšky na odbornú spôsobilosť, navrhovateľ ju vykonával minimálne v období\nrokov od 1997 do 2010. Bolo by nemožné vykonávať tak náročnú prácu podnikateľa, ak by\nnavrhovateľ trpel všetkými obmedzeniami v súvislostí s špecifikovanými ochoreniami v\npodaniach navrhovateľa. Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na uvedené skutočnosti\nbolo\n\npotrebné\n\nuzavrieť,\n\nže\n\nobmedzenia\n\nnavrhovateľa\n\n(spôsobené\n\nviacerými\n\ndiagnostikovanými ochoreniami) ako následok choroby z povolania nemožno považovať za\nsplnenie predpokladov pre mimoriadne zvýšenie SSU a obmedzenia boli kompenzované\nzákladným odškodnením SSU. Mimoriadnym zvýšením SSU sa odškodňujú prípady, keď\nosoba čiastočne alebo úplne sa nie je schopná o seba postarať, keď ostane invalidnou a\npotrebuje pomoc tretej osoby pri vykonávaní základných životných potrieb. Navrhovateľ\npočas konania sám netvrdil, že by bol jeho zdravotný stav a obmedzenia takého charakteru,\nže by nebol schopný sa sám o seba postarať v tom smere, že by sa nedokázal vykonávať\nzákladné životné potreby a na tieto by potreboval pomoc rodiny.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa\n§ 219 O. s. p. z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.“\nZ odôvodnenia rozsudku krajského súdu zo 16. marca 2015 vyplýva, že v predmetnej\nveci tento súd uplatnený nárok sťažovateľa posúdil odlišne v dvoch jeho častiach – v prvej\nčasti ho posúdil ako nárok uplatnený na základe bodového hodnotenia obsiahnutého\nv znaleckom posudku z roku 1983 (t. j. najneskôr z 31. decembra 1983) a v druhej časti ako\nnárok uplatnený na základe bodového hodnotenia obsiahnutého v znaleckom posudku\nz 3. januára 2012. Krajský súd oba uplatnené nároky posudzoval samostatne a zamietol ich\nz rôznych dôvodov. Časť nároku sťažovateľa uplatneného na základe znaleckého posudku\nz roku 1983 zamietol z dôvodu premlčania a časť jeho nároku uplatneného na základe\nznaleckého posudku z 2012 zamietol z dôvodu nesplnenia podmienky pre jeho priznanie,\na síce neexistenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na priznanie mimoriadneho\nodškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia.\n19\n\nSťažovateľ vo svojej sťažnosti rozporuje odôvodnenie rozsudku zo 16. marca 2015\ntýkajúce sa časti uplatneného nároku na základe znaleckého posudku z 1983. Krajský súd\nuvedenú časť odôvodnenia v rozsudku zo 16. marca 2015 založil na ustálenej judikatúre\nvšeobecných súdov, ktoré sťaženie spoločenského uplatnenia považujú za majetkové právo\nviazané na konkrétnu osobu, ktoré sa premlčuje, pretože jeho obsahom je peňažná\nsatisfakcia, ktorá je priznávaná na základe nemajetkovej roviny. Práve obsah uvedeného\nnároku je určujúci, resp. definuje právo na sťaženie spoločenského uplatnenia ako právo\nmajetkovej povahy, ktoré sa premlčuje. Právo na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie\nspoločenského uplatnenia má podľa uvedenej judikatúry obdobne charakter majetkového\npráva, ktoré sa premlčuje, pričom pre začiatok plynutia premlčacej lehoty je rozhodujúci\nokamih ustálenia zdravotného stavu poškodeného, t. j. vykonania bodového ohodnotenia\nsťaženia spoločenského uplatnenia. V prípade, ak neskôr dôjde k „dobodovaniu“\nzdravotného stavu poškodeného v dôsledku jeho zhoršenia, je pre ďalšie uplatnenie nároku\nna mimoriadne sťaženie spoločenského uplatnenia z hľadiska premlčania rozhodujúci tento\nokamih „dobodovania“ (pozri rozsudky Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11 Co 72/2012\nz 25. apríla 2012 a sp. zn. 9 Co 187/2012 z 26. februára 2013).\nSťažovateľ vo svojej argumentácii poukázal na názor vyslovený v rozsudku krajského\nsúdu sp. zn. 23 Co 261/2001 z 30. apríla 20012, ktorým tento súd rozhodoval o nároku na\nzvýšenie mimoriadneho odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, avšak\nuplatnenom v dôsledku neskoršieho zhoršenia zdravotného stavu poškodeného, t. j.\nv dôsledku „dobodovania zdravotného stavu“, podľa ktorého k premlčaniu nároku\nna priznanie zvýšenia mimoriadneho odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia\nnemôže dôjsť. K uvedenému ústavný súd poznamenáva, že takýto právny názor vyjadrený\nv rozsudku krajského súdu vo veci sp. zn. 23 Co 261/2001 týkajúci sa možnosti premlčania\nnároku na priznanie mimoriadneho odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia je\nv rámci judikatúry ojedinelý a pre rozhodnutie v predmetnej veci nebol podstatný.\n\n20\n\nSťažovateľ taktiež poukázal na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 7 Sžso 56/2008\nz 19. novembra 2008, ktorého predmetom bol nárok na priznanie odškodnenia za sťaženie\nspoločenského uplatnenia v prípade, v ktorom u poškodeného došlo postupom času\nk zhoršeniu pôvodného zdravotného stavu, pričom ako podstatná sa v tomto konaní riešila\notázka možnosti súdu pri rozhodovaní podľa § 7 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. znížiť\nzákladné odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia o výšku už poškodenému\npriznaného mimoriadneho zvýšenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, a najvyšší súd\ndospel k záveru, že ide o dva samostatné nároky vyplývajúce z choroby z povolania. V tejto\nsúvislosti ústavný súd poznamenáva, že uvedený záver najvyššieho súdu vôbec nepopiera\nprávne závery krajského súdu uvedené v rozsudku zo 16. marca 2015.\nV súvislosti so svojou argumentáciou týkajúcou sa konštitutívnych účinkov\nrozhodnutia súdu o priznaní mimoriadneho odškodnenia za sťaženie spoločenského\nuplatnenia sa sťažovateľ odvolal na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 23/96\nz 30. septembra 1996, v ktorom uvedený súd konštatoval v súvislosti s riešením otázky\npriznania úrokov z omeškania, že povinnosť zaplatiť súdom priznaný nárok na mimoriadne\nodškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže vzniknúť až na základe súdneho\nrozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia tohto nároku. Podľa názoru ústavného súdu\nsťažovateľ v tejto súvislosti účelovo nerozlišuje medzi vznikom možnosti poškodeného\nuplatniť si na súde svoj nárok v legitímnej nádeji založenej na ustanoveniach zákona\nna priaznivé rozhodnutie, pričom okamih uplatnenia tohto nároku je rozhodujúci pre začatie\nplynutia premlčacej lehoty a vznikom povinnosti zaplatiť súdom priznaný nárok v určenej\nlehote, ktorej sa možno domáhať až po priznaní nároku, a preto jeho argumentáciu nemožno\npovažovať za právne relevantnú.\nPodľa názoru ústavného súdu súdy zúčastnené na rozhodovaní v predmetnej veci\ndostatočne poukázaním na konkrétne v konaní vykonané dôkazy a popísaním ich\nhodnotenia podložili svoje skutkové i právne závery týkajúce sa sťažovateľom uplatneného\nnároku. Krajský súd sa v rámci odôvodnenia svojho rozsudku zo 16. marca 2015 zaoberal\n21\n\ntaktiež argumentáciou predloženou sťažovateľom v konaní o odvolaní, uviedol, akými\núvahami sa jej pri hodnotení spravoval, a prečo ním predložené argumenty nepovažoval\nza relevantné. Samotná nespokojnosť sťažovateľa so závermi krajského súdu uvedenými\nv jeho rozhodnutí nesvedčí o arbitrárnosti preskúmavaného rozhodnutia, resp. o arbitrárnosti\nzáverov v ňom vyslovených a nemôže byť bez ďalšieho ani dôvodom na vyslovenie\nporušenia ním označených práv.\nS ohľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa\nv tejto časti podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde dospel k záveru, že z predloženej\nsťažnosti nevyplýva nič, čo by svedčilo o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\nzáverov vyvodených krajským súdom v rozsudku zo 16. marca 2015, a teda o porušení\nzákladného práva na súdnu ochranu sťažovateľa podľa čl. 46 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6\ndohovoru.\nSťažovateľ namietané porušenie základných práv podľa čl. 20, čl. 35 ods. 3 a čl. 39\nods. 1 ústavy osobitne neodôvodnil.\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu absencia porušenia ústavnoprocesných\nprincípov vylučuje založenie sekundárnej zodpovednosti všeobecných súdov za porušenie\nzákladných práv sťažovateľa hmotnoprávneho charakteru, medzi ktoré patrí aj základné\nprávo garantujúce ochranu majetku (m. m. IV. ÚS 116/05), ako aj základné právo na prácu,\na základné právo na primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu\n(m. m. IV. ÚS 146/09, III. ÚS 56/2010, III. ÚS 96/2011). Ústavný súd v súlade so svojou\nskoršou judikatúrou (napr. II. ÚS 78/05) aj naďalej zastáva názor, že všeobecný súd zásadne\nnemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ak\ntoto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné\nprincípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy, prípadne čl. 6 dohovoru. V opačnom prípade\nby ústavný súd bol opravnou inštanciou voči všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom\nochrany ústavnosti podľa čl. 124 ústavy v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy. Ústavný súd by\n22\n\ntakým postupom nahradzoval skutkové a právne závery v rozhodnutiach všeobecných\nsúdov, ale bez toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré je základným predpokladom na to, aby\nsa vytvoril skutkový základ rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpcia pod príslušné\nprávne normy.\nKeďže ústavný súd rozsudok krajského súdu zo 16. marca 2015 nepovažoval\nza arbitrárny alebo zjavne neodôvodnený, nemohlo týmto rozsudkom dôjsť ani k porušeniu\nzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1 a čl. 39 ods. 1 ústavy.\nAplikujúc uvedený právny názor na sťažnosť sťažovateľa ústavný súd dospel\nk záveru, že aj túto časť sťažnosti je potrebné odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu, aby sa\nústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. septembra 2015\n\n23", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "náhrada škody (ujma)-ujma na zdraví", "rozhodnutie-odôvodnenie", "interpretácia právnych noriem", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "rozhodnutie-zákonnosť", "rozhodnutie-zákonnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "náhrada škody (ujma)-ujma na zdraví", "interpretácia právnych noriem", "rozhodnutie-odôvodnenie", "návrh-zjavne neopodstatnený", "práca, pracovný pomer-choroba z povolania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3a922a01-6c80-4cb6-9c04-cd0df15c9841", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 96/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 96/2011 z 2. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-02", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a922a01-6c80-4cb6-9c04-cd0df15c9841"}, {"guid": "ussr:69df1a4a-25b4-423a-b219-9cc6336a768b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 56/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 56/2010 z 9. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:69df1a4a-25b4-423a-b219-9cc6336a768b"}, {"guid": "ussr:39990d09-adc9-44c5-bfb8-0b5a7ad05f5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 146/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 146/09 z 30. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39990d09-adc9-44c5-bfb8-0b5a7ad05f5b"}, {"guid": "ussr:536f666d-ab5d-41f0-9c20-ac399235a160", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 116/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 116/05 z 27. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-27", "citacie_n": 171, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:536f666d-ab5d-41f0-9c20-ac399235a160"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "53539153-12eb-4e92-893e-95c1e9861a7b:1ed01f13-2fda-4248-98ca-6363ef590226", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2312221366.1", "spisova_znacka": "23Co/321/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/321/2014 z 15. 3. 2015", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2015-03-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2312221366.1"}, {"guid": "8c9842e9-a6a3-4806-857e-bdcfc0217f49:ea588ea7-5e8e-4f4d-bdb0-3527afe95f4d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7206207985.1", "spisova_znacka": "11Co/72/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/72/2012 z 29. 1. 2013", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2013-01-29", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7206207985.1"}, {"guid": "60bdefb6-273e-4c06-97f6-4a9c61a9bb58:7da078c1-cf76-48f8-9349-5ff212748c8b", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2012:5110237834.1", "spisova_znacka": "9Co/187/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/187/2012 z 19. 9. 2012", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2012-09-19", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5110237834.1"}, {"guid": "d6b429cb-89db-4bd1-afbd-860b6d1a49a7:d9f61988-6f35-423f-a973-a4927ff3a0a9", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2012:2309210640.2", "spisova_znacka": "23Co/261/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/261/2011 z 29. 4. 2012", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2012-04-29", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2309210640.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7749c093-4a24-4df1-86ec-f508927bb3b3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.515.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 515/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 515/2025 z 31. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.515.2025.1"}, {"guid": "c4ac5141-57fe-4587-b168-677e5ef29627:9cc7e73a-f283-41f6-928f-8f1369d24136", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1413225411.1", "spisova_znacka": "4Cdo/113/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/113/2023 z 20. 2. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-02-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1413225411.1"}, {"guid": "5044ff65-e91f-4760-8974-6ffdf9cc1d9b:8050827e-06d8-4eeb-bb4d-90e4a7a5557c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1121209411.1", "spisova_znacka": "15Co/19/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/19/2025 z 17. 12. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-12-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1121209411.1"}, {"guid": "91445a32-28dc-4f8b-9dc3-8ecdec86f1f1:43669d96-cb4d-4272-8565-e3c0540d8b11", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2025:3516200754.2", "spisova_znacka": "16Co/39/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16Co/39/2025 z 25. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-11-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2025:3516200754.2"}, {"guid": "4e5a34c9-fd8d-4be8-9105-e65e5cd712bd:56a58151-f7c7-4dcc-ba78-e30a5d972d48", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7213211893.1", "spisova_znacka": "2Co/101/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/101/2024 z 2. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-09-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7213211893.1"}, {"guid": "eb07ca11-4cd1-4992-8723-1d8bea5ce422:30bd2096-010e-43b8-8e80-ed9e7338ab8c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1118205965.1", "spisova_znacka": "4CoCsp/24/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoCsp/24/2023 z 26. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1118205965.1"}, {"guid": "cc6577dc-c886-413e-b8b9-5aff34e98ce0:c01fb1f4-77db-4706-8f38-a91959c2773b", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:6123334012.1", "spisova_znacka": "9Co/116/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/116/2024 z 15. 10. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-10-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:6123334012.1"}, {"guid": "337bc6c1-3577-4f9a-ad14-12c1d3888616:b2dbe066-6cd1-49aa-af35-645c0e526e84", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7514207341.2", "spisova_znacka": "1Co/267/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/267/2019 z 25. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-11-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7514207341.2"}, {"guid": "4a263f51-2c8f-49c2-8ae2-dc150cd90830:275390fa-4379-4893-a118-fcef3b68f59b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8615200695.1", "spisova_znacka": "13Co/130/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/130/2019 z 7. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-07-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8615200695.1"}, {"guid": "4a263f51-2c8f-49c2-8ae2-dc150cd90830:4921aae9-07e0-4481-94dc-ac5abd571e92", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8615200695.1", "spisova_znacka": "13Co/130/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/130/2019 z 7. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-07-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8615200695.1"}, {"guid": "4a263f51-2c8f-49c2-8ae2-dc150cd90830:b4e6ab1b-e032-438e-ae1d-a334c155f7cd", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8615200695.1", "spisova_znacka": "13Co/130/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/130/2019 z 7. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-07-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8615200695.1"}, {"guid": "4a263f51-2c8f-49c2-8ae2-dc150cd90830:3ce6f6c5-9949-4f1c-a8e4-447d94443886", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8615200695.1", "spisova_znacka": "13Co/130/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/130/2019 z 7. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-07-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8615200695.1"}, {"guid": "4a263f51-2c8f-49c2-8ae2-dc150cd90830:234acee8-fd84-4b92-8c51-4df2fc00915b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8615200695.1", "spisova_znacka": "13Co/130/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/130/2019 z 7. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-07-07", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8615200695.1"}, {"guid": "8a54f0c9-83f5-4cd6-9474-56fda26ab44c:77f114d5-341d-48b6-a029-dc3d4a56dd19", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8318200699.1", "spisova_znacka": "3Co/17/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/17/2020 z 1. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-06-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8318200699.1"}, {"guid": "a38800d6-43b8-4dc8-b08a-9f0fa4509b8c:ff8556c0-7a2f-4e98-9a12-d167f710f134", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3812216917.1", "spisova_znacka": "5Co/130/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/130/2018 z 12. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-12-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3812216917.1"}, {"guid": "53b20ee9-9a87-4aef-8a15-7fabeaa5a0ac:9dcdfaac-d7d3-4b41-af94-af56ba76f705", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3816208374.1", "spisova_znacka": "19CoPr/12/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoPr/12/2016 z 26. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-04-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3816208374.1"}, {"guid": "757d25fa-1284-48f6-bd60-77580c97e911:7bb65cb7-43a7-490d-b193-238c1700ce05", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2024:1121209411.4", "spisova_znacka": "B1-23C/61/2021", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B1-23C/61/2021 z 13. 11. 2024", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2024-11-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2024:1121209411.4"}, {"guid": "da9f2ad2-c362-428d-8ad2-5ff4eb849d8a:b869973a-b548-491e-8376-b05b39d2d55a", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2024:6121547177.9", "spisova_znacka": "K2-11C/9/2022", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. K2-11C/9/2022 z 17. 7. 2024", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2024-07-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2024:6121547177.9"}]}