{"guid": "ussr:e44950d7-51ed-4acd-8aa4-176bfbe12139", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.324.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 324/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 324/2015 z 26. 8. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. augusta 2015, sp. zn. I. ÚS 324/2015, ECLI:SK:USSR:2015:1.US.324.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2015-08-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e44950d7-51ed-4acd-8aa4-176bfbe12139", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.324.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.324.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.324.2015.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 324/2015­16\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť\nzastúpeného advokátom\n\n,\n,\n\n,\n, vo veci\n\nnamietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva\nna rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prievidza a jeho rozsudkom\nč. k. 15 C 45/2014­117 zo 17. júla 2014, ako i postupom Krajského súdu v Trenčíne a jeho\nrozsudkom sp. zn. 5 Co 762/2014 z 15. apríla 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júna\n2015 faxom (následne 24. júna 2015 poštou) doručená sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných\npráv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa\nčl. 47 ods. 3 ústavy, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného\nsúdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“) a jeho rozsudkom č. k. 15 C 45/2014­117 zo 17.\njúla 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie okresného súdu“), ako aj postupom Krajského\nsúdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) a jeho rozsudkom sp. zn. 5 Co 762/2014 z 15.\napríla 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi v právnom postavení\nnavrhovateľa v konaní o zníženie výživného na plnoleté dieťa bol rozsudkom okresného\nsúdu č. k. 15 C 45/2014­117 zo 17. júla 2014 zamietnutý návrh na zníženie výživného\nna plnoletého syna, ktoré mu bolo určené uznesením okresného súdu sp. zn. 16 C 111/2013\nzo 16. septembra 2013 v sume 200 eur mesačne. Hlavným argumentom sťažovateľa\nv prospech zníženia výšky výživného bola ním tvrdená podstatná zmena pomerov\nv dôsledku\n\nstraty\n\nvýhodného\n\nzamestnania,\n\nzaradenia\n\ndo\n\nevidencie\n\nuchádzačov\n\no zamestnanie a zhoršenia zdravotného stavu.\nAko ďalej sťažovateľ uvádza, jeho „... schopnosti a možnosti v čase poslednej úpravy\njeho vyživovacej povinnosti predstavovali príjem vo výške približne 1 300 eur, pričom\nv čase podania návrhu otca zo dňa 12.03.2014, ako aj v čase vyhlásenia rozsudku\nokresného súdu, bol jeho príjem už len vo výške dávok v nezamestnanosti, keď sa mu pre\njeho zdravotné obmedzenia nedarilo nájsť si zamestnanie v mieste nového bydliska\nv\n\n, a to i napriek preukázanému aktívnemu hľadaniu si nového\n\nzamestnania“.\n3. Po tom, ako sťažovateľ odvolaním napadol rozsudok okresného súdu\nč. k. 15 C 45/2014­117 zo 17. júla 2014, argumentujúc, že „... nie je možné spravodlivo\npožadovať, aby zostali v platnosti rozhodnutia, ktoré vychádzali z určitých predpokladov,\n2\n\nak tieto už neexistujú... a že o výške výživného treba rozhodnúť podľa stavu platného v čase\nrozhodovania a vzhľadom k jeho súčasnej životnej úrovni, ktorá je neporovnateľne nižšia\nako v čase poslednej úpravy“, krajský súd rozsudkom sp. zn. 5 Co 762/2014 z 15. apríla\n2015 napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil.\nS ohľadom na uvedené považuje sťažovateľ tak napadnuté rozhodnutie okresného\nsúdu, ako i krajského súdu „... za nespravodlivé, nepreskúmateľné a za protiústavné.\nZ predmetných súdnych rozhodnutí nevyplýva, z akého príjmu a majetkových pomerov\nsťažovateľa vychádzal súd druhého, ako aj prvého stupňa, keď dospeli k záveru, že je\nv schopnostiach a možnostiach sťažovateľa platiť výživné vo výške 200 eur na plnoletého\ns prihliadnutím na ďalšie vyživovacie povinnosti sťažovateľa. Preto obe súdne\nrozhodnutia považujem za nedostatočné a nepresvedčivé. Odvolací súd a rovnako\nprvostupňový súd sa vôbec nezaoberali súčasnými majetkovými a zárobkovými pomermi\notca, t. j. či si hľadá zamestnanie, či nemá ďalší príjem a aká je celková životná úroveň otca\nv rozhodnom období. Rovnako sa ani jeden zo súdov nevysporiadal vo svojom rozhodnutí\nz podstatnou zmenou okolností na strane sťažovateľa, ktorá spočívala v tom, že sa\nodsťahoval z miesta jeho trvalého bydliska, keď sa obmedzili len na konštatovanie, že si\nstratu výhodného zamestnania privodil sám sťažovateľ.“.\n4. Sťažovateľ ďalej v sťažnosti zdôrazňuje, že odo dňa podania odvolania voči\nnapadnutému rozhodnutiu okresného súdu do času doručenia napadnutého rozhodnutia\nkrajského súdu prešlo osem mesiacov, v dôsledku čoho bol sťažovateľ povinný plniť si\nvyživovaciu povinnosť voči plnoletému synovi vo výške 200 eur mesačne, v dôsledku čoho\nsa opakovane dostal do omeškania s plnením predmetnej povinnosti. Ako ďalej\npoznamenáva, „... neskôr už vôbec nebol, a v súčasnosti ani nie je schopný si plniť\nvyživovaciu povinnosť voči plnoletému\n\nriadne a včas, čím mu narastá výška\n\nzmeškaného výživného a uvedená situácia je pre neho a jeho existenciu doslova\nlikvidačná“. V zmysle uvedeného sa preto sťažovateľ domnieva, že konaním okresného\nsúdu a následne aj krajského súdu došlo k zbytočným prieťahom, ktoré nemajú oporu\nv zákone, a tým došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov.\n3\n\nSťažovateľ rovnako namieta i porušenie základného práva na rovnosť účastníkov\nkonania a konštatuje, že tak „... v konaní pred okresným súdom, ako aj krajským súdom\ndošlo k porušeniu princípu rovnosti účastníkov v súdnom konaní, pretože Okresný súd\nPrievidza na jednej strane zvýhodňoval plnoletého\n\n(rovnako aj Krajský súd\n\nv Trenčíne) a znevýhodňoval sťažovateľa“.\nV závere sťažovateľ ústavnému súdu dáva do pozornosti skutočnosť, že výživou sú\nnaňho „... odkázané aj ďalšie dve jeho deti, pričom v súčasnej dobe na odvolacom súde\nprebieha konanie vo veci zníženia vyživovacej povinnosti sťažovateľa k obom deťom“.\n5. Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom rozhodol takto:\n„1. Okresný súd Prievidza postupom a rozsudkom zo dňa 17. júla 2014\nsp. zn. 15 C 45/2014 porušil čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 46 Ústavy\nSlovenskej republiky na súdnu ochranu a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Krajský súd v Trenčíne postupom a rozsudkom zo dňa 15. apríla 2015\nsp. zn. 5 Co 762/2014 porušil čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 46 Ústavy\nSlovenskej republiky na súdnu ochranu a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n3. Okresný súd Prievidza postupom a rozsudkom zo dňa 17. júla 2014\nsp. zn. 15 C 45/2014 porušil čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a to právo na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\n4. Krajský súd v Trenčíne postupom a rozsudkom zo dňa 15. apríla 2015\nsp. zn. 5 Co 762/2014 porušil čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a to právo\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\n5. Okresný súd Prievidza postupom a rozsudkom zo dňa 17. júla 2014\nsp. zn. 15 C 45/2014 porušil sťažovateľovo ústavné právo zakotvené v Ústave Slovenskej\nrepubliky v čl. 47 ods. 3 na rovnosť účastníkov konania.\n\n4\n\n6. Krajský súd v Trenčíne postupom a rozsudkom zo dňa 15. apríla 2015\nsp. zn. 5 Co 762/2014 porušil sťažovateľovo ústavné právo zakotvené v Ústave Slovenskej\nrepubliky v čl. 47 ods. 3 na rovnosť účastníkov konania.\n7. Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 15. apríla 2015 sp. zn. 5 Co 762/2014\nsa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.\n8. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi ako primerané finančné\nzadosťučinenie, ktoré mu je povinný vyplatiť Okresný súd Prievidza v sume 1 500 eur\na Krajského súdu v Trenčíne v sume 1 500 eur.\n9. Sťažovateľovi Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva trovy právneho\nzastúpenia vo výške 352,37 eur (slovom tristopäťdesiatdva eur aj tridsaťsedem eurocentov),\nktoré je Okresný súd Prievidza a Krajský súd v Trenčíne povinný zaplatiť spoločne\na nerozdielne na účet sťažovateľovho advokáta\nAdvokátskej kancelárie\n\n, advokáta so sídlom\n, ktorý je vedený vo\n, do 15 dní\n\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nII.\n6. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach,\nna ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti\n5\n\npredpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky\nupozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n8. Za zjavne neopodstatnenú možno považovať aj takú sťažnosť, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (III. ÚS 175/03).\n9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n10. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť\n6\n\nústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti\npetitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy),\nv ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods.\n1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom\nz hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže\nústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej\nsťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv\n(m. m. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).\nII.A K namietanému porušeniu v petite sťažnosti označených práv podľa čl. 46\nústavy, čl. 36 ods. 1 listiny, čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nokresného súdu a jeho rozsudkom č. k. 15 C 45/2014­117 zo 17. júla 2014\n\n11. Ústavný súd stabilne vo svojej judikatúre týkajúcej sa otázky právomoci\nústavného súdu na prerokovanie sťažnosti v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy uvádza, že\nprávomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba\nvtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri\nuplatňovaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť\nnielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna\na nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).\n12. Sťažovateľ mal k dispozícii na ochranu svojho základného práva podľa ústavy\na práva podľa dohovoru proti postupu a rozhodnutiu okresného súdu, ktorý je súdom prvého\nstupňa, riadny opravný prostriedok, ktorý aj využil.\nPríslušným súdom na poskytnutie ochrany proti namietanému porušeniu práv\nsťažovateľa bol v odvolacom konaní krajský súd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá\nprávomoc na prerokovanie sťažnosti v časti smerujúcej proti uzneseniu okresného súdu,\na preto sťažnosť z tohto dôvodu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre\nnedostatok právomoci na jej prerokovanie.\n\n7\n\nII.B K namietanému porušeniu v petite sťažnosti označených práv podľa čl. 46\nústavy, čl. 36 ods. 1 listiny, čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nkrajského súdu a jeho rozsudkom č. k. 5 Co 762/2014­134 z 15. apríla 2015\n\n13. Ústavný súd považuje v kontexte podanej sťažnosti v prvom rade za potrebné\npoukázať na svoje ústavné postavenie, z ktorého vyplýva, že vo veciach, ktoré patria\ndo právomoci všeobecných súdov, nie je alternatívnou alebo mimoriadnou opravnou\ninštitúciou. Ústavný súd preto v súlade so svojou doterajšou judikatúrou uvádza, že nie je\nzásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred\nnimi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva,\nže môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu\npredchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo\nslobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (podobne I. ÚS 20/03,\nIV. ÚS 252/04, IV. ÚS 80/05, III. ÚS 122/2010).\n\n14. Vzhľadom na vymedzený rozsah možných zásahov do rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov ústavný súd posúdil to, či rozsudok krajského súdu v spojení\ns rozsudkom okresného súdu je ústavne udržateľný, t. j. či nevykazuje znaky svojvôle,\narbitrárnosti, či je náležite odôvodnený a či výklad práva všeobecným súdom nie je taký,\nže popiera účel a zmysel príslušných zákonných noriem (m. m. I. ÚS 23/2010).\n\n8\n\n15. Sťažovateľ považuje za porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva\nna spravodlivé súdne konanie hlavne to, že napadnutým rozhodnutím krajského súdu bola\nodmietnutá jeho faktická argumentácia poukazujúca na rozsah jeho možností a schopností\nplniť si vyživovaciu povinnosť v súdom určenej sume. Sťažovateľ ďalej vyjadruje\nnespokojnosť s tým, že krajský súd sa dostatočne nezaoberal dôvodmi jeho odvolania\nsmerujúcimi proti rozsudku okresného súdu č. k. 15 C 45/2014­117 zo 17. júla 2014,\nktorým došlo k zamietnutiu návrhu na zníženie výživného na jeho plnoletého syna. To robí\nnapadnuté\n\nrozhodnutie\n\nkrajského\n\nsúdu\n\npodľa\n\nnázoru\n\nsťažovateľa\n\narbitrárnym,\n\nnespravodlivým, nepreskúmateľným, nepredvídateľným a protiústavným.\n16. Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že súčasťou obsahu práva\nna spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti\ntakému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Vyplýva to aj zo znenia § 157 ods. 2\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), podľa ktorého v odôvodnení rozsudku\nuvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje\nza preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení\ndôkazov riadil, prečo nevykonal i ďalšie navrhnuté dôkazy, a posúdi zistený skutkový stav\npodľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Takéto odôvodnenie musí obsahovať aj\nrozsudok odvolacieho súdu (§ 211 ods. 2 OSP).\n17. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu\n(prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo\núčastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. III. ÚS 209/04, IV. ÚS 112/05). Uvedenému\n\n9\n\nprávnemu názoru zodpovedá aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz\nTorija c. Španielsko).\n18. Ústavný súd ďalej dodáva, že vzhľadom na svoje ústavné postavenie a funkcie\nv zásade nemôže preskúmavať správnosť hodnotenia dôkazov a rovnako nemôže skúmať,\nči súdy správne právne vyhodnotili zistený stav. Z ústavného princípu nezávislosti súdov\n(čl. 141 ods. 1 ústavy) totiž vyplýva aj zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 132 OSP).\nPreto ak všeobecné súdy pri svojom rozhodovaní postupujú podľa označeného zákonného\nustanovenia, nespadá do právomoci ústavného súdu opätovne posudzovať hodnotenie nimi\nvykonaných dôkazov. Navyše, pokiaľ ide o dodržanie procesných ustanovení v konaní\nsúdov, opäť ide o zákonnosť a nápravu môžu vykonať len všeobecné súdy.\n19. Krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nsp. zn. 5 Co 762/2014 z 15. apríla 2015 uviedol:\n„Súd prvého stupňa v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovanie, vec\npo právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.\nSúd prvého stupňa správne zameral svoje dokazovanie na porovnanie zmeny\npomerov na strane povinného navrhovateľa, ako aj na strane oprávneného odporcu,\na správne vo veci uzatvoril, že v danom prípade nie je dôvod na zníženie vyživovacej\npovinnosti navrhovateľa voči odporcovi.\nV konečnom dôsledku potom v celom rozsahu správne a korektne vyhodnotil postup\nnavrhovateľa, ktorý sa sám svojim konaním pripravil o príjem zo zamestnania, nakoľko ako\nvyplýva z obsahu spisového materiálu a opak sa v tomto konaní navrhovateľovi nepodarilo\npreukázať, zamestnávateľ s navrhovateľom ukončil pracovný pomer výpoveďou podľa § 63\nods. 1 písm. e) Zákonníka práce, a to z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny\ndňa 09.10.2013, kedy bolo zistené, že navrhovateľ mal pozitívnu dychovú skúšku\nna prítomnosť alkoholu, pričom pracovný pomer bol ukončený uplynutím skúšobnej doby\nku dňu 31.12.2013 a z mzdového listu navrhovateľa za rok 2013 vyplýva, že priemerný čistý\npríjem navrhovateľa bol 1 245 eur mesačne, v mesiaci december 2013 mu boli vyplatené aj\npolročné prémie 1 169,02 eur.\n10\n\nV tejto súvislosti súd prvého stupňa správne konštatoval, že nie je možné prihliadať\nna túto zmenu, ktorá nastala na strane navrhovateľa, pretože navrhovateľ sa vlastným\nzavinením pripravil o pracovný pomer a príjem z tohto pracovného pomeru, pretože\ndôvodom skončenia pracovného pomeru bolo zavinené porušenie pracovnej disciplíny, teda\nsúd prvého stupňa nemohol prihliadnuť na faktický príjem navrhovateľa, ktorý mal\ndo 30.06.2014 z poberanej podpory v nezamestnanosti približne do 820 eur mesačne,\nresp. z dohody o pracovnej činnosti do 70 eur mesačne a rovnako bolo bezvýznamné\npreukazovať, že navrhovateľ si hľadá prácu a kvôli zdravotným obmedzeniam má ťažkosti\nnájsť si vhodnú pracovnú príležitosť, nakoľko práca, ktorú vykonával v SPP Distribúcia a.s.\nBratislava bola vhodná aj z pohľadu jeho zdravotného stavu, preto odvolací súd opätovne\nudáva, že ani zhoršený zdravotný stav a s tým spojené ťažkosti pri hľadaní si nového\nzamestnania, nemôžu byť zmenou, ktorá zakladá dôvod na zníženie výživného.\nSúd prvého stupňa potom správne vychádzal z tzv. potecionality príjmov na strane\nnavrhovateľa, tzn. z príjmu, ktorý by bol dosahoval za predpokladu, že by aj naďalej zotrval\nv pracovnom pomere.\nČo sa týka námietky navrhovateľa, že súd neskúmal dôvody skočenia pracovného\npomeru, odvolací súd túto nepovažoval za opodstatnenú, nakoľko súd prvého stupňa\nsprávne v prejednávanej veci neskúmal dôvody skončenia pracovného pomeru, či išlo alebo\nnešlo o úmyselné konanie zo strany navrhovateľa, pretože súd je viazaný takýmto spôsobom\nskončenia pracovného pomeru, pričom navrhovateľ ani neviedol konanie o neplatnosť\nskončenia pracovného pomeru, a preto je potrebné považovať výpoveď zo strany\nzamestnávateľa ako platné skončenie pracovného pomeru.\nNa druhej strane súd prvého stupňa správne posudzoval prípadnú zmenu na strane\nodporcu, pričom v čase rozhodovania súdu prvého stupňa bol odporca prijatý na denné\nštúdium do Púchova, čo jednoznačne zakladá opodstatnené výdavky na štúdium, cestovné,\ninternát, stravovanie, školské pomôcky, potreba zabezpečiť si notebook, náplň do tlačiarne\na podobne. Tieto výdavky boli na strane odporcu aj v čase predchádzajúcej úpravy\nvýživného, avšak ešte v nižšom rozsahu, pretože v tej dobe študoval v mieste svojho\nbydliska. Uvedené preto ani podľa odvolacieho súdu nemôže založiť dôvod na zníženie\nvyživovacej povinnosti, keď naopak výdavky a potreby odporcu vzrástli. Pokiaľ ide o príjem\n11\n\nodporcu z brigádnej činnosti, tento bol v konaní pred súdom prvého stupňa preukázaný,\navšak pracovný pomer odporca ukončil k 30.06.2014, pričom ani podľa odvolacieho súdu\npríležitostná brigáda odporcu ako študenta nemôže znamenať zánik jeho odkázanosti na\nvýživné zo strany navrhovateľa. Odporca je študentom dennej formy štúdia, v zásade nemá\nschopnosť sám sa živiť a nemožno od neho požadovať, aby si brigádnickou činnosťou naplno\npokrýval svoje výdavky, nakoľko prvoradú zákonnú vyživovaciu povinnosť má rodič dieťaťa\na príležitostný príjem odporcu slúži len na pokrytie zvyšných potrieb. V tejto súvislosti súd\nprvého stupňa správne konštatoval, že odporca mal prípadný príjem z brigád v čase pred\nrozhodnutím súdu, pričom súd je viazaný návrhom navrhovateľa a navrhovateľ navrhoval\nzníženie výživného na čas do budúcna počnúc právoplatnosťou rozsudku, preto bol\nrozhodujúci stav v čase rozhodovania súdu.\nSúd prvého stupňa v predmetnej veci teda dostatočne zistil skutkový stav a správne\nvec právne posúdil, dostatočne sa vysporiadal i s námietkami uvádzanými navrhovateľom\nv odvolaní, preto odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil, pričom odvolací súd\npodľa § 219 ods. 2 OSP vo zvyšku poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce\nodôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.“\n20. Sťažovateľ svojou sťažnosťou v podstate požaduje revíziu napadnutého\nrozhodnutia\n\nkrajského\n\nsúdu,\n\nktorým\n\nbol\n\npotvrdený\n\nrozsudok\n\nokresného\n\nsúdu\n\nč. k. 15 C 45/2014­117 zo 17. júla 2014, ktorým bol zamietnutý návrh sťažovateľa\nna zníženie výživného na plnoletého syna. Svoju sťažnosť opiera o dôvody, ktoré uviedol aj\nv samotnom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa. Ústavný súd sa presvedčil,\nže krajský súd v odôvodnení rozsudku sp. zn. 5 Co 762/2014 z 15. apríla 2015 uviedol\na náležite ozrejmil dôvody, pre ktoré napadnuté rozhodnutie okresného súdu ako vecne\nsprávne potvrdil, a preto po preskúmaní sťažnosťou napadnutého rozhodnutia krajského\nsúdu, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, ústavný súd konštatuje, že napadnuté\nrozhodnutie krajského súdu jasne a zrozumiteľne podáva výklad použitého právneho\npredpisu a vyplývajú z neho dôvody, pre ktoré rozhodol tak, že prvostupňový rozsudok ako\nvecne správny potvrdil. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd nezistil\npochybenia takej relevancie, ktoré by mohli mať za následok neakceptovateľnosť\n12\n\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu z ústavného hľadiska. Sťažnosťou napadnutý\nrozsudok sp. zn. 5 Co 762/2014 z 15. apríla 2015 je vnútorne logický, nie je prejavom\naplikačnej a interpretačnej svojvôle konajúceho krajského súdu, nie je arbitrárny\na v dostatočnom rozsahu dáva odpoveď na to, ako a prečo došlo zo strany krajského súdu\nk potvrdeniu napadnutého rozhodnutia okresného súdu o zamietnutí návrhu sťažovateľa\nna zníženie výživného na plnoleté dieťa. Z napadnutého rozhodnutia krajského súdu podľa\nnázoru ústavného súdu nevyplýva ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.\n21. Krajský súd sa námietkami sťažovateľa zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje\nna konštatovanie, že sťažovateľ v tomto konaní dostal odpoveď na všetky podstatné\nokolnosti prípadu. Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa\nspochybňovali závery napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ktoré sú v nevyhnutnej\nmiere v potrebnom rozsahu odôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní.\n22. Ústavný súd preto zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu spĺňa\nkritériá zákonného rozhodnutia, pričom je aj náležite odôvodnené. Ústavný súd si neosvojil\nargumentáciu sťažovateľa o porušení označených práv postupom a napadnutým\nrozhodnutím krajského súdu, pretože skutočnosť, že krajský súd nerozhodol v súlade\ns predstavami a očakávaniami sťažovateľa, ešte neznamená, že došlo aj k porušeniu\nuvedených práv.\n23. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že rozhodovanie o výživnom a najmä\nskúmanie pomerov povinného rodiča nie je vždy mechanické a súdu umožňuje odchýliť sa\nod povinným rodičom preukazovaných skutočností, prípadne tieto nezohľadniť. Takto\npostupovali súdy aj v právnej veci sťažovateľa, pričom skutočnosť, že on sám sa s ich\nprávnym názorom nestotožňuje, nemôže, ako už bolo uvedené, sama osebe viesť k záveru\no zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie\nústavného súdu nahradiť ich právny názor svojím vlastným (m. m. II. ÚS 134/09,\nI. ÚS 417/08). Podľa názoru ústavného súdu sa okresný súd a krajský súd dostatočne\n13\n\nzaoberali všetkými podstatnými námietkami sťažovateľa (zdravotný stav, príjmové\na majetkové pomery, schopnosti a možnosti) a vyhodnotili ich spôsobom, ktorý zodpovedá\nzákonným požiadavkám na odôvodnenie rozsudku (§ 157 ods. 2 OSP). O svojvôli pri\nvýklade a aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by\nsa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a\nvýznam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny výklad krajského súdu (v spojení\ns rozsudkom okresného súdu č. k. 15 C 45/2014­117 zo 17. júla 2014) takéto nedostatky\nnevykazuje, a preto ústavný súd konštatuje, že nezistil dôvod, ktorý by signalizoval možnosť\npo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vysloviť, že ním došlo k porušeniu sťažovateľom\noznačených práv.\n24. Na základe uvedeného ústavný súd posúdil napadnuté rozhodnutie krajského\nsúdu ako konformné s obsahom garancií označených článkov ústavy, listiny a dohovoru\na sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej\nzjavnej neopodstatnenosti.\nII.C K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\npostupom okresného súdu a jeho rozsudkom č. k. 15 C 45/2014­117 zo 17. júla 2014,\nako aj postupom krajského súdu a jeho rozsudkom sp. zn. 5 Co 762/2014 z 15. apríla\n2015\n25. Sťažovateľ namietal aj porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu\nv konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 45/2014, ktoré bolo právoplatne skončené prijatím\nrozsudku okresného súdu zo 17. júla 2014, ako i postupom krajského súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 5 Co 762/2014, ktoré bolo právoplatne skončené prijatím rozsudku\nkrajského súdu z 15. apríla 2015.\n\n14\n\n26. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je\npožiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej\nmoci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza z princípu, podľa ktorého\nsťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa\npredišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní\nzákladných práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).\n27. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že\núčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho\norgánu (napr. II. ÚS 26/95). Nadväzne na to ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej\nčinnosti (napr. IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 26/07, III. ÚS 41/07, II. ÚS 46/07, I. ÚS 96/07,\nII. ÚS 214/08) prezentuje už ustálený záver, že základnému právu na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje ochranu len vtedy, ak bola\nsťažnosť ústavnému súdu predložená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného\nzákladného práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo.\n28. Okresný súd rozhodol vo veci sťažovateľa rozsudkom č. k. 15 C 45/2014­117\nzo 17. júla 2014 a krajský súd rozsudkom sp. zn. 5 Co 762/2014 z 15. apríla 2015.\n29. Sťažnosť\n\nsťažovateľa\n\nobsahujúca\n\nnámietku\n\nporušenia\n\nzákladného\n\npráva\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom\nokresného súdu a krajského súdu v namietaných konaniach bola ústavnému súdu doručená\naž 23. júna 2015, teda po prijatí meritórnych rozhodnutí tak zo strany okresného súdu, ako\ni zo strany krajského súdu v danej veci (bod 28), prijatím ktorých bolo toto konanie\nprávoplatne skončené.\n30. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, vychádzajúc z podstaty a účelu základného\npráva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd aj uvedenú časť sťažnosti posúdil ako\nzjavne neopodstatnenú a ako takú ju v zmysle ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\n15\n\nsúde po jej predbežnom prerokovaní odmietol (obdobne napr. II. ÚS 24/06, IV. ÚS 26/07,\nIII. ÚS 300/08, III. ÚS 190/2011).\n31. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. augusta 2015\n\n16", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "preskúmanie rozhodnutia súdov", "dokazovanie-hodnotenie dôkazov", "vyživovacia povinnosť-výživné", "rozhodnutie-meritórne", "ústavnosť", "právomoc-právomoc všeobecného súdu", "právoplatnosť", "rozhodnutie-odôvodnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:81c6b163-ed44-41b8-b093-9f077d9cc2d9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 190/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 190/2011 z 3. 5. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-05-03", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81c6b163-ed44-41b8-b093-9f077d9cc2d9"}, {"guid": "ussr:efe6da42-5143-4fda-8a8b-8d1d8d4e9c63", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 122/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 122/2010 z 23. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-23", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:efe6da42-5143-4fda-8a8b-8d1d8d4e9c63"}, {"guid": "ussr:9b6530f2-8b6a-467a-a4c3-c20d84617cd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/2010 z 27. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-27", "citacie_n": 183, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9b6530f2-8b6a-467a-a4c3-c20d84617cd2"}, {"guid": "ussr:9771905a-4feb-426c-bb65-633bb357b443", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 415/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 415/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 248, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9771905a-4feb-426c-bb65-633bb357b443"}, {"guid": "ussr:78299d69-af2e-4df7-8526-94eb4e38aeb4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 417/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 417/08 z 9. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-09", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:78299d69-af2e-4df7-8526-94eb4e38aeb4"}, {"guid": "ussr:33bda040-90a6-495b-981e-26b6cf913620", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 355/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 355/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 327, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33bda040-90a6-495b-981e-26b6cf913620"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:d8c220bd-9499-4252-bf62-4d2c3134d8fa", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d8c220bd-9499-4252-bf62-4d2c3134d8fa"}, {"guid": "ussr:6950ed79-0b68-46b6-9429-c721bc864c50", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 214/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 214/08 z 13. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-13", "citacie_n": 128, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6950ed79-0b68-46b6-9429-c721bc864c50"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:23bb0a2f-ab78-4128-b895-c7e370c8fc53", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 96/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 96/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 119, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:23bb0a2f-ab78-4128-b895-c7e370c8fc53"}, {"guid": "ussr:16d8a476-35ff-4201-9c90-e8cb3637d936", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 46/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 46/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 110, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:16d8a476-35ff-4201-9c90-e8cb3637d936"}, {"guid": "ussr:04f27d7e-a0fa-4757-9c43-b64990c59fb1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 26/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 26/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04f27d7e-a0fa-4757-9c43-b64990c59fb1"}, {"guid": "ussr:dd724c0f-978c-4dfa-835c-c394a17ecb80", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 41/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 41/07 z 20. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-20", "citacie_n": 127, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dd724c0f-978c-4dfa-835c-c394a17ecb80"}, {"guid": "ussr:16183d7d-4d66-4823-8eda-eba8893f04ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 24/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 24/06 z 15. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-15", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:16183d7d-4d66-4823-8eda-eba8893f04ae"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:bcc5b925-dc38-4fce-9c2e-360de60eade6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 80/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 80/05 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bcc5b925-dc38-4fce-9c2e-360de60eade6"}, {"guid": "ussr:5faa1dbd-42b0-4b70-887d-8f433b27bbbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 73/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 73/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5faa1dbd-42b0-4b70-887d-8f433b27bbbb"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:dbac342e-ca2d-42cd-a966-548ff34f135b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 175/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 175/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dbac342e-ca2d-42cd-a966-548ff34f135b"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:5a182581-2c9b-430d-b724-c6f126d435ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 104/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 670, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a182581-2c9b-430d-b724-c6f126d435ad"}, {"guid": "ussr:7e609f1b-9513-42ac-90fc-1ea6a8dc0f61", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 61/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 61/03 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 509, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7e609f1b-9513-42ac-90fc-1ea6a8dc0f61"}, {"guid": "ussr:c0eb1697-12c9-400c-9259-11b45e0a2314", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/03 z 29. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-29", "citacie_n": 212, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0eb1697-12c9-400c-9259-11b45e0a2314"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}, {"guid": "df8f0fd1-c49c-401e-9a56-3cca1f007d8a:ecd06714-499f-4794-848d-ff383226034b", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3814205015.1", "spisova_znacka": "5Co/762/2014", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/762/2014 z 14. 4. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-04-14", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3814205015.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:10eca043-88f1-4a03-9c95-df566402538b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.610.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 610/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 610/2016 z 13. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.610.2016.1"}, {"guid": "ussr:09b02029-2149-4f6b-b8d1-0c91f6a6fb55", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.155.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 155/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/2016 z 15. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.155.2016.1"}]}