{"guid": "ussr:9adccf3f-b3ee-40f2-ae13-ecdc4194852a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.293.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 293/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 293/2015 z 1. 7. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 1. júla 2015, sp. zn. I. ÚS 293/2015, ECLI:SK:USSR:2015:1.US.293.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2015-07-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9adccf3f-b3ee-40f2-ae13-ecdc4194852a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.293.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.293.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.293.2015.1/text", "citacie_n": 11, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 293/2015­10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. júla 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti FKH elektro, s. r. o., Námestie\nsv. Anny 28, Trenčín, zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Polákom, Advokátska\nkancelária, Radlinského 1718, Dolný Kubín, vo veci namietaného porušenia základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5 Co 413/2014\nz 11. júna 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti FKH elektro, s. r. o., o d m i e t a z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2014\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti FKH elektro, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľ“),\nktorou namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 Co 413/2014\nz 11. júna 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“).\n\n2\n\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Okresný súd Považská Bystrica (ďalej len\n„okresný súd“) svojím uznesením sp. zn. 6 C/242/2013 z 18. februára 2014 nariadil\nv právnej veci žalobcu\n\n,\n\n,\n\n, ako navrhovateľa\n\n(ďalej len „navrhovateľ“) proti žalovaným v prvom rade sťažovateľovi a v druhom rade\n, v konaní\no určenie neplatnosti záložnej zmluvy predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému\nv prvom rade «realizovať a vykonať svoje oprávnenie vyplývajúce zo záložnej zmluvy zo dňa\n12. 04. 2010, ktorej vklad bol povolený na LV č.\n\nSpráva katastra Považská Bystrica\n\npod V 745/10 z 29. 04. 2010­833 a to v rámci zákonných a zmluvne dojednaných ustanovení\nzmluvy, a to realizovať a vykonať záložné právo prostredníctvom predaja nehnuteľností\nvo vlastníctve žalobcu v jeho mene, v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka\na to: prevádzkovej budovy súpisné číslo\n\n, postavenej na parcele registra „C“ č.\n\n„zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 1.942 m2 a pozemku parcely registra „C“\nč.\n\n„zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 1.942 m 2, všetko nachádzajúce sa\n\nv k. ú.\n\n, zapísané na LV č.\n\nOkresného úradu Považská Bystrica,\n\nkatastrálny odbor, resp. poskytnutia týchto oprávnení tretej osobe, napr. prostredníctvom\npredaja dobrovoľnou dražbou a to až do právoplatného a vykonateľného skončenia konania\nOkresného súdu v\n\nPovažskej\n\nBystrici,\n\npod spis. zn. 6 C 242/2013.“\n\nKrajský súd\n\nna odvolanie sťažovateľa a žalovaného v druhom rade uznesením sp. zn. 5 Co 413/2014\nz 11. júna 2014 potvrdil uznesenie okresného súdu sp. zn. 6 C 242/2013 z 18. februára 2014\nako vecne správne. Sťažovateľ v podanej sťažnosti akcentuje skutočnosť, že krajský súd\nrozhodol o podanom odvolaní napriek tej skutočnosti, že „... uznesením Okresného súdu\nv Trenčíne sp. zn. 38K/46/2013 zo dňa 17. 03. 2014, ktorý bol publikovaný v Obchodnom\nvestníku č. 57/2014 zo dňa 24. 03. 2014 pod položkou K005583 bol na majetok žalovaného\nv rade 2)\n\ns miestom podnikania:\n,\n\nvyhlásený konkurz a konanie vedené\n3\n\nna Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 6C/242/2013 malo byť s poukazom\nna účinky vyhlásenia konkurzu uvedené v ust. § 47 ods. 1, ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z.\no konkurze a reštrukturalizácii zo zákona prerušené!». V ostatnom podal sťažovateľ\nna ústavnom súde sťažnosť.\n3. K meritu právneho posúdenia veci sťažovateľ konštatoval, že «... má s poukazom\nna záver, ktorý ústavný súd predostrel vo svojom náleze sp. zn. I. ÚS 393/2012\nz 12. decembra 2012 za to, že pokiaľ zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v § 47 ods. 1\nustanovuje, že súdne konanie sa prerušuje, táto procesná norma je prekážkou ďalšieho\nkonania odvolacieho súdu, ktorý v dôsledku zákonného prerušenia konania nemôže vo veci\nďalej konať a už vôbec nemôže vo veci rozhodnúť, a to ani vtedy, ak zistí, že odvolanie je\ndôvodné a je na mieste zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu. Subjektívna ne/vedomosť\ndovolacieho súdu o prerušení konania v dôsledku vyhlásenia konkurzu je pritom rovnako\nprávne irelevantná, keď účinok prerušenia konania nastáva objektívne nezávisle na poznaní\ntejto skutočnosti konajúcim dovolacím súdom. De lege lata pritom platí, že súd môže\nv prerušenom konaní pokračovať iba na návrh správcu, ktorý sa takto stáva dominus litis\na jedine od jeho iniciatívy závisí prípadné pokračovanie v prerušenom konaní.“. Sťažovateľ\nteda nachádza „... porušenie ním označených práv v nesprávnom procesnom postupe\nporušovateľa a v nezákonnom napadnutom uznesení nakoľko porušovateľ, hoci bol viazaný\nústavným imperatívom obsiahnutým v čl. 2 ods. 2 ústavy, v rozpore so zákonným príkazom\nuvedeným v § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR“) neskúmal\núčinky vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného v rade 1/ ku 17. marcu 2013\na neprerušil konanie, ale vo veci ďalej konal a 11. 06. 2014 vydal napadnuté uznesenie.».\nPodľa sťažovateľa mal krajský súd „prerušiť konanie a vo veci ďalej nevykonávať procesné\núkony“. Zároveň podotkol, že „... účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, teda a j\n4\n\núčinok prerušenia konania, nastali dňa 17. marca 2014 a odvolací súd vydal napadnuté\nuznesenie dňa 11. júna 2014, teda v čase, kedy bolo odvolacie konanie zo zákona\nprerušené“.\n4. Sťažovateľ na základe uvedeného ústavnému súdu navrhol, aby po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/413/2014­163 zo dňa 11. 06.\n2014 bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 Ústavy SR, spočívajúce v práve\nna súdnu ochranu na nezávislom a nestrannom súde a základné právo podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, spočívajúce v práve\nna spravodlivé súdne konanie.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Trenčíne\nsp. zn. sp. zn. 5Co/413/2014­163 zo dňa 11. 06. 2014, ktorým Krajský súd v Trenčíne\nrozhodol, že uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 6C/242/2013­58 zo dňa\n18. 02. 2014 potvrdzuje a vec vracia Krajskému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie.\n3. Zároveň sťažovateľ žiada priznať náhradu trov právneho zastúpenia...“\nII.\n5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti\n\n5\n\no organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov\nustanoví zákon.\n6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez\nústneho pojednávania.\n7. Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných\nprostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd nie je ani zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní\npred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav, a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa\nvymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto\npostavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu\nv prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo\nk porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu\nmôžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery\n6\n\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05).\n8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo\nna to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná\nnezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych\nprávach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.\n9. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal\nústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne\nsúladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci. V zmysle svojej\njudikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, odôvodnenie\n\n7\n\nktorých je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom\nna preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n10. Článok 6 ods. 1 dohovoru každému zaručuje právo podať žalobu o uplatnenie\nsvojich občianskych práv a záväzkov na súde, ako aj pod tento článok spadá právomoc\nsúdov\n\nrozhodnúť\n\no oprávnenosti\n\ntrestného\n\nobvinenia\n\nvoči\n\nkonkrétnej\n\nosobe.\n\nTakto interpretovaný článok zahŕňa právo na súd, do ktorého patrí právo na prístup k súdu.\nK nemu sa pridávajú záruky ustanovené čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu\na zloženie súdu a vedenie konania. To všetko v súhrne zakladá právo na spravodlivé\nprerokovanie veci [rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“)\nz 21. 2. 1975, séria A, č. 18, s. 18, § 36]. Právo na spravodlivé prerokovanie veci zahŕňa\nv sebe princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný\nna pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a iné požiadavky spravodlivého\nprocesu (III. ÚS 199/08). Ústavný súd napokon poznamenáva, že medzi právom na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jemu porovnateľným právom na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru niet zásadných odlišností, a prípadné porušenie\nuvedených práv je preto potrebné posudzovať spoločne.\n11. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. V zmysle konštantnej\njudikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú\nneopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo\nslobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva\nalebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť\nmedzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\n8\n\nktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne\n(obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\n12. Krajský súd v uznesení sp. zn. 5 Co 413/2014 z 11. júna 2014 v podstatnom\nuviedol:\n«Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O. s. p.\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru,\nže napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa spočíva na správnych dôvodoch, odvolací súd\nsa v plnom rozsahu s jeho odôvodnením stotožňuje a preto je toto uznesenie potrebné\nv celom rozsahu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdiť.“\nNa zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa odvolací súd\ndopĺňa:\n,,Podľa § 15 ods. 1 O. s. p. ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je\nvylúčený, oznámi to neodkladne predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také\núkony, ktoré nepripúšťajú odklad.\nZ obsahu spisu vyplýva, že v predmetnej právnej veci podal žalovaný 1/ námietku\nzaujatosti zákonného sudcu súdu prvého stupňa písomným podaním doručeným\ndňa 14. januára 2014. O tejto námietke rozhodol nadriadený súd, Krajský súd v Trenčíne,\nuznesením č. k. 17NcC/3/2014­47 zo dňa 29. januára 2014 tak, že sudca Okresného súdu\nPovažská Bystrica JUDr. Ladislav Vašut nie je z prejednávania a rozhodovania tejto veci\nvylúčený. Dňa 7. februára 2014 podal žalobca na prvostupňový súd návrh na nariadenie\npredbežného opatrenia, o ktorom prvostupňový súd rozhodol napadnutým uznesením dňa\n18. februára 2014. Dňa 17. februára 2014, teda deň pred vydaním napadnutého uznesenia\no nariadení predbežného opatrenia, podal žalovaný 1/ na súde prvého stupňa opätovne\nnámietku zaujatosti zákonného sudcu. O tejto námietke nadriadený súd, Krajský súd\nv Trenčíne, rozhodol uznesením č. k. 5NcC/9/2014­148 zo dňa 3. apríla 2014 tak, že sudca\n9\n\nOkresného súdu Považská Bystrica JUDr. Ladislav Vašut nie je z prejednávania\na rozhodovania tejto veci vylúčený.\nPosúdením uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že odvolacia\nnámietka žalovaných, že o nariadení predbežného opatrenia rozhodol vylúčený sudca nie je\ndôvodná. Je pravdou, že napadnuté uznesenie o nariadení predbežného opatrenia bolo\nvydané deň po tom, čo žalovaný 1/ opätovne vzniesol námietku zaujatosti zákonného sudcu,\navšak v tej dobe už bol vo veci podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia.\nNa rozhodnutie o tomto návrhu mal prvostupňový súd v zmysle § 75 ods. 4 O. s. p.\nstanovenú lehotu najneskôr do 30 dní po doručení návrhu. V čase podania námietky\nzaujatosti zákonného sudcu žalovaným 1/ tak z uvedenej zákonnej lehoty zostávalo súdu\nprvého stupňa už len 20 dní. V tomto zmysle je podľa odvolacieho súdu potrebné vydanie\nrozhodnutia o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia považovať za úkon,\nktorý nepripúšťa odklad, a ktorý je oprávnený v zmysle § 15 ods. 1 O. s. p. vykonať aj sudca,\nproti ktorému bola účastníkom vznesená námietka zaujatosti. Tento záver je podporený aj\nskutočnosťou, že nariadené predbežné opatrenie je len dočasného charakteru a proti\nrozhodnutiu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je prípustný opravný\nprostriedok.\nČo sa týka ostatných odvolacích námietok žalovaných, ani tu odvolací súd nezistil\nich dôvodnosť. Ako už bolo uvedené predbežné opatrenie, ktoré dočasne upravuje pomery\núčastníkov má len dočasný, provizórny charakter. Jeho účelom je poskytnúť ochranu\nv meritórnom konaní uplatnenému právu účastníka pred nebezpečenstvom bezprostredne\nhroziacej ujmy tak, aby judikovanie vo veci samej nebolo ničím rušené a aby budúce\nrozhodnutie vo veci samej nestratilo na význame.\nZ uvedeného vyplýva aj základná podmienka pre nariadenie predbežného opatrenia\na to minimálne osvedčenie danosti práva, ktorému sa má žiadaným predbežným opatrením\nposkytnúť ochrana. V predmetnej právnej veci táto podmienka splnená bola, keď\nprvostupňový súd zistil, že v konaní Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 3C/105/2012\n10\n\nbolo rozsudkom určené, že kúpna zmluva, ktorou žalobca previedol predmetné\nnehnuteľnosti na žalovaného 2/ je absolútne neplatným právnym úkonom. Dôsledkom toho\nbolo aj rozhodnutie v konaní Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 8C116/2011, kde\nbolo rozsudkom určené, že zmluva o zriadený záložného práva na predmetné nehnuteľnosti,\nktorú uzatvoril žalovaný 2/ s ČSOB, a. s. v čase po uzatvorení vyššie uvedenej neplatnej\nkúpnej zmluvy je absolútne neplatný právny úkon. Bolo teda minimálne osvedčené, že\nžalobca je vlastníkom predmetných nehnuteľností a že dispozícia žalovaného 2/ s týmito\nnehnuteľnosťami v čase po uzatvorení absolútne neplatnej kúpnej zmluvy bola súdom\nposúdená ako neplatná. Keďže žalobca sa v tomto konaní domáha určenia neplatnosti inej\nzáložnej zmluvy, ktorú žalovaný 2/ uzatvoril so žalovaným 1/ na predmetné nehnuteľnosti\nrovnako v čase po uzatvorení absolútne neplatnej kúpnej zmluvy, musí mať súd minimálne\nza osvedčenú danosť práva žalobcu, ktoré je v konaní uplatňované. Uvedené platí aj\nso zreteľom na rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 10C/213/2010­59 zo dňa\n06. 04. 2011, ktorým bolo určené, že žalobca je výlučným vlastníkom predmetných\nnehnuteľností z dôvodu, že odstúpil od kúpnej zmluvy, ktorou tieto, nehnuteľnosti previedol\nna žalovaného 2/ z dôvodu nezaplatenie kúpnej ceny v lehote splatnosti. Toto rozhodnutie je\nz hľadiska hmotnoprávneho posúdenia vzťahov medzi účastníkmi v rozpore s rozsudkom\nsúdu vydanom v konaní Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 3C/105/2012\na pri preukázaní dobromyseľnosti žalovaného 1/ pri uzatváraní záložnej zmluvy môže viesť\nk inému právnemu posúdeniu platnosti žalobcom namietaného právneho úkonu. Takéto\nprávne posúdenie ale nie je vecou súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie\npredbežného opatrenia. Môže a má byť urobené v konaní o merite veci. Preto ak v tejto\nsituácii začal žalovaný 1/ s realizáciou svojho záložného práva k predmetným\nnehnuteľnostiam, musí odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa konštatovať, že je\npotrebné dočasne upraviť pomery účastníkov predbežným opatrením. Osvedčenému právu\nžalobcu hrozí realizáciou záložného práva žalovaného 1/ bezprostredné nebezpečenstvo\nujmy. Vykonaním záložného práva žalovaného 1/ stratí pre žalobcu význam rozhodnutie\n11\n\nv tejto právnej veci a definitívnym spôsobom sa zasiahne do jeho vlastníckeho práva.\nNa druhej strane nariadením predbežného opatrenia žalovanému 1/ žiadna vážna ujma\nnehrozí, pretože ak bude žaloba žalobcu posúdená ako nedôvodná a teda záložná zmluva\nuzatvorená medzi žalovanými ako platná, môže žalovaný realizovať svoje záložné právo\nk predmetným nehnuteľnostiam a jeho uspokojenie sa bude riadiť poradím registrácie jeho\nzáložného práva v katastri nehnuteľností, tak ako aj doposiaľ.“\n\n13. Pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia krajského súdu ako odvolacieho súdu\na argumentácie v ňom uvedenej ústavný súd vychádzal zo svojho ustáleného právneho\nnázoru, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu\nnemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože\nprvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Taktiež\nv zmysle judikatúry ESĽP pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť\ni na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu (rozsudok ESĽP vo veci Helle v. Fínsko z 19. 12.\n1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59 – 60). Uvedené závery zahŕňajú aj požiadavku\nkomplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového,\nako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania\n(IV. ÚS 350/09). Dané východiská nachádzajú svoje uplatnenie aj v konaní všeobecných\nsúdov o návrhoch na nariadenie predbežného opatrenia. V dôsledku uvedeného považoval\nústavný súd za potrebné odcitovať aj z uznesenia okresného súdu sp. zn. 6 C 242/2013\nz 18. februára 2014, ktorý v podstatnom uviedol:\n,,Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, návrhom na vydanie predbežného opatrenia,\noznámenia ktoré žalovaný v 1. rade zaslal žalobcovi a spisov Okresného súdu v Považskej\nBystrici 3C 105/2012 a 10C 213/2010.\nRozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 06. 04. 2011,\nč. k. 10C 213/2010­59, kde účastníkmi konania boli ako žalobca\n12\n\na ako\n\nžalovaný\n\nbolo určené, že\n\nje výlučným\n\nk. ú.\n\na to parcely\n\nvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č.\nKNC\n\na prevádzkovej budovy súpisné číslo\n\n, postavenej na uvedenej parcele.\n\nŽalovaný bol zaviazaný vydať nehnuteľnosti žalobcovi a žalobca bol zaviazaný vrátiť\nžalovanému 132.000,­ €, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.\nV odôvodnení rozsudku je uvedené, že 12. 11. 2009 uzavreli účastníci konania kúpnu\nzmluvu, predmetom ktorej bol prevod predmetných nehnuteľností a bola dohodnutá\nsplatnosť kúpnej ceny do 30. 11. 2009. Dňa 12. 11. 2010 doručil žalobca žalovanému\nodstúpenie od zmluvy z dôvodu, že žalovaný nevyplatil dohodnutú kúpnu cenu v plnej výške\nv lehote splatnosti. Žalobca sa nemohol ani po odstúpení od zmluvy na Správe katastra\nv Považskej Bystrici, domôcť zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a preto podal\nžalobu na súd. Žaloba bola úspešná a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18. 04. 2011.\nNa návrh žalobcu\n\n, proti žalovaným\n\na\n\no určenie neplatnosti kúpnej zmluvy\n\nzo dňa 12. 11. 2009, určil Okresný súd v Považskej Bystrici dňa 29. 11. 2012,\npod č. k. 3C 105/2012­40,\n\nže\n\nkúpna\n\nzmluva\n\na\n\nuzatvorená\n\nmedzi\n\nje neplatná. Rozsudok nadobudol právoplatnosť\n\n12. 12. 2012. V tomto konaní sa zistilo, že od povolenia vkladu kúpnej zmluvy zo dňa 12. 11.\n2009 do odstúpenia od kúpnej zmluvy, resp. právoplatnosti rozsudku vo veci Okresného\nsúdu v Považskej Bystrici 10C 213/2010, kedy bol ako vlastník na liste vlastníctva zapísaný\nbolo v časti C ťarchy zapísaných celkom 29 zmluvných\na exekučných záložných práv na pohľadávky voči nemu.\nRozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 02. 07. 2013,\nč. k. 8C 116/2011­280, vo veci žalobcu\n\n, proti žalovaným v 1. rade\na v 2. rade Československej obchodnej banke\n\nBratislava bolo určené, že zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 18. 12. 2009 je\nabsolútne neplatný právny úkon. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 24. 09. 2013\n13\n\na v súdenom konaní sa žalobca domáha určenia neplatnosti ďalšieho právneho úkonu, a to\nzáložnej zmluvy zo dňa 12. 04. 2010, ktorá bola uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade\n,\n\n, a žalovaným v 2. rade\n\n–\n\n.\nVo veci nebolo vykonané doposiaľ žiadne dokazovanie. Žalovaný v 2. rade však\no existencii sporu vie preto, lebo bolo vytýčené pojednávanie na 13. 01. 2014, ktoré bolo\nodročené z dôvodu, že žalovaný v 2. rade namietal zaujatosť sudcu.\nUznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29. 01. 2014, č. k. 17NcC 3/2014­47\nnebol sudca, ktorému bola vec pridelená vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.\nDňa 05. 02. 2014 zaslal žalovaný v 1. rade žalobcovi oznámenie o začatí výkonu\nzáložného práva proti žalovanému v 2. rade.\nPrávny zástupca žalobcu požiadal súd o vydanie predbežného opatrenia, ktorým\nzakáže žalobcovi v 1. rade vykonávať záložné právo, do právoplatného skončenia veci\no určenie neplatnosti právneho úkonu – záložnej zmluvy zo dňa 12. 04. 2010.\nPodľa § 102 ods. 1 veta prvá O. s. p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť\npomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné\nvykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné\nopatrenie, alebo zabezpečí dôkaz.\nVzhľadom k tomu, že žalovaný v 1. rade začal s výkonom záložného práva, hoci\npredmetom konania je vyriešenie otázky platnosti záložnej zmluvy, na základe ktorej\ns výkonom záložného práva začal, súd mu zakázal realizovať záložné právo vyplývajúce\nzo záložnej zmluvy zo dňa 12. 04. 2010, do právoplatného skončenia veci.“\n14. Ústavný súd už vo svojej judikatúre konštatoval, že rozhodovanie a rozhodnutie\no návrhu na nariadenie predbežného opatrenia možno považovať za súčasť základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy (II. ÚS 37/00, II. ÚS 46/00, II. ÚS 222/04). Vo vzťahu\nk čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd poukazuje na komentované znenie dohovoru, z ktorého\n14\n\nvyplýva, že „Dřívější judikatura zpravidla vylučovala aplikovatelnost čl. 6 EÚLP na různé\ndruhy řízení o předběžných opatřeních s odůvodněním, že v těchto řízeních není\nrozhodováno o občanských právech a závazcích [viz např. Jaffredou proti Francii,\nrozhodnutí, 15. 12. 1998, č. 39843/98, Kress proti Francii, rozhodnutí, 29. 2. 2000,\nč. 39594/98, oddíl 1, APIS, a. s. proti Slovensku, rozhodnutí, 13. 1. 2000, č. 39754/98,\nMašková proti České republice, částečné rozhodnutí, 13. 5. 2003, č. 46198/99, oddíl 1.3,\nsrov. ale Markas Car Hire Ltd proti Kypru, rozhodnutí, 23. 10. 2001, č. 51591/99].\nVe věci Micallef proti Maltě se však ESLP rozhodl svůj přístup revidovat [rozsudek\nvelkého senátu, 15. 10. 2009, č. 17056/06]:\n79. Vyloučení předběžných opatření ze sféry článku 6 bylo dosud odůvodňováno\nskutečností, že v jejich případě v zásadě není rozhodováno o občanských právech\na závazcích. Avšak za daných okolností, kdy řada smluvních států čelí obrovskému\nmnožství nedodělků v jejich přetížených soudních systémech vedoucímu k nepřiměřeně\ndlouhým řízením, bude rozhodnutí soudce o předběžném opatření často na podstatnou dobu,\na ve výjimečných přépadech natrvalo, rovné rozhodnutí o meritu žaloby.\n83. ... článek 6 je ve své „občanské části“ aplikovatelný pouze na řízení, v nichž je\nrozhodováno o občanských právech a závazcích. Ne všechna předběžná opatření jsou\nrozhodujíci pro takováto práva a závazky, a aplikovatelnost článku 6 proto bude záviset\nna splnění jistých podmínek.\n84. Zaprvé, právo, o které se v hlavním a předběžném řízení jedná, by mělo být\n„občanské“ v autonomním významu tohto pojmu uvedeného v článku 6 Úmluvy ...\n85. Zadruhé, povaha předběžného opatření, jeho předmět a účel, stejně jako jeho\núčinky na předmětné právo by měly být zhodnoceny. Kdykoli bude možné mít za to, že\npředběžné opatřění účinně rozhoduje o daném občanském právu nebo závazku, bez ohledu\nna délku doby jeho účinnosti, bude článek 6 aplikovatelný (Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl,\n\n15\n\nJ., Bobek, M.: Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. vydanie. Praha: C. H.\nBeck, 2012.)“.\nS prihliadnutím na uvedené a opierajúc sa o rozhodnutia ESĽP vo veci Micallef\nc. Malta, rozsudok veľkého senátu z 15. 10. 2009, sťažnosť č. 17056/06, Kübler c. Nemecko,\nrozsudok z 13. 1. 2011, sťažnosť č. 32715/06, § 48, Pekárny a cukrárny Klatovy, a. s., c.\nČeská republika, rozsudok z 12. 1. 2012, sťažnosť č. 12266/07, bod 64 – 71 pripúšťa ústavný\nsúd aplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru aj v predmetnej právnej veci sťažovateľa.\n15. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že (II. ÚS 459/2010, I. ÚS 458/2011,\nI. ÚS 526/2012, III. ÚS 261/2013 a I. ÚS 366/2013) zaujíma mimoriadne zdržanlivý postoj\nvoči uzneseniam (rozhodnutiam), ktorými sa rozhoduje len o predbežných (dočasných)\nopatreniach. Ústavný súd zdôrazňuje na jednej strane dostupnosť iných prostriedkov\nnápravy, konkrétne návrhu na zrušenie predbežného opatrenia v konaní podľa\n§ 74 a nasl. a § 102 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ,,OSP“), na druhej strane však\nprízvukuje dočasnosť, resp. predbežnosť posúdenia veci pri predbežnom opatrení s tým, že\ntakéto posúdenie nevylučuje riadne poskytnutie ochrany príslušnému základnému právu\nvo veci samej [porov. uznesenie sp. zn. II. ÚS 81/07 zo 17. mája 2007, č. 60/2007 Zbierky\nnálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka“) a tiež\nuznesenie sp. zn. II. ÚS 222/04 zo 4. novembra 2004, č. 138/2004 zbierky)]. Rovnako však\nústavný súd akceptuje určité zníženie nárokov na dostatočnosť zistenia skutkového stavu\na obsiahlosť právnej argumentácie pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného\nopatrenia, čo je odôvodnené potrebou rýchleho rozhodnutia o nich na účely účinnej\ndočasnej úpravy pomerov a v zásade pripúšťa obsahový prieskum rozhodnutí o predbežných\nopatreniach len z hľadiska ich zjavnej protiústavnosti a arbitrárnosti (II. ÚS 222/04,\nč. 138/2004 zbierky).\n16\n\n16. Inými slovami, posúdenie podmienok na nariadenie predbežného opatrenia je\nvecou všeobecných súdov (čl. 142 ústavy). Ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti\n(čl. 124 ústavy) ústavný súd v zásade nie je oprávnený zasahovať do rozhodnutí\no predbežných opatreniach, keďže nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov, o to viac, že\nide o rozhodnutia, ktoré do práv a povinností účastníkov konania nezasahujú konečným\nspôsobom (IV. ÚS 82/09). Ústavný súd posudzuje problematiku predbežných opatrení\nzásadne iba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o nariadení\npredbežného opatrenia alebo o zamietnutí návrhu na jeho vydanie pristupuje len za celkom\nvýnimočných okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov\no predbežných opatreniach iba za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo\nk procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu.\n17. Ústavný súde teda uzatvára, že aj v konaní o návrhu na nariadenie predbežného\nopatrenia musia byť rešpektované minimálne požiadavky zodpovedajúce princípom\nspravodlivého procesu, resp. základnému právu na súdnu ochranu. Rozhodnutie o návrhu\nna nariadenie predbežného opatrenia musí mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia\nzákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle,\nteda musí byť najmä náležité odôvodnené. Všeobecný súd predbežným opatrením dočasne\nupravuje pomery účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu\ntomu, kto sa vydania predbežného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež\ntomu, proti komu návrh smeruje. Predbežné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu\nspravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia\no nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu (III. ÚS 309/2012,\nII. ÚS 339/2012). Predbežné rozhodnutia predstavujú opatrenia, trvanie ktorých je\nobmedzené a môže byť kedykoľvek na návrh zrušené.\n17\n\n18. Podľa § 102 ods. 1 OSP ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery\núčastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať\nalebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo\nzabezpečí dôkaz. Podľa § 74 ods. 1 OSP pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné\nopatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava,\nže by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa § 75 ods. 1 OSP predbežné opatrenie\nnariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré\nmôže súd začať i bez návrhu.\n19. Podľa § 167 ods. 1 OSP ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd uznesením.\nPodľa § 168 ods. 2 OSP uznesenie súd doručí účastníkom, ak je proti nemu odvolanie alebo\nak to je pre vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa účastníkom\nukladá nejaká povinnosť. Podľa § 169 ods. 1 OSP druhej vety ak súd rozhodol\no vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody,\npre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia. Podľa § 171 ods. 1 OSP\nlehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia, jej uplynutím je uznesenie\nvykonateľné. Podľa § 171 ods. 2 OSP ak nebola v uznesení uložená povinnosť na plnenie, je\nuznesenie vykonateľné, len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhlásené\nalebo vyhotovené. Podľa § 209 ods. 2 OSP ak odvolanie smeruje proti uzneseniu, ktorým\nsúd prvého stupňa nerozhodol vo veci samej, vec sa predloží odvolaciemu súdu\npred rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, len ak by bez rozhodnutia o odvolaní súd\nprvého stupňa nemohol pokračovať v konaní.\n20. „Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom\nsúdnom konaní. V zmysle Občianskeho súdneho poriadku existujú dva základné typy tohto\n18\n\ninštitútu, čo v praxi znamená, že predbežné opatrenie možno nariadiť v dvoch prípadoch.\nPo prvé na návrh fyzickej či právnickej osoby mimo riadneho súdneho konania,\nbez predchádzajúceho podania žaloby v merite veci (vo veci samej), a to v zmysle § 74\nods. 1 OSP. Podľa tohto ustanovenia predbežné opatrenie pred začatím konania môže súd\nnariadiť, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava,\nže by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Po druhé možno predbežné opatrenie\nnariadiť i na základe návrhu niektorého z účastníkov už prebiehajúceho konania, a to\nv zmysle § 102 ods. 1 OSP v prípade, že treba po začatí súdneho konania dočasne upraviť\npomery účastníkov. Pre obidva prípady uvedené v § 74 ods. 1 OSP platí, že zásadou tu je\nrýchle a pružné riešenie situácie, ktoré neznesie odklad pre nebezpečenstvo, ktoré inak hrozí\nzáujmom\n\núčastníkov.\n\n(Občiansky\n\nsúdny\n\nporiadok,\n\núplné\n\nznenie\n\ns komentárom\n\na judikatúrou... Vydala Nová práca, spol. s r. o., Barónka 12, P. O. BOX 80, 830 05\nBratislava 35, v roku 2012 ako svoju 132. publikáciu, strana 121).“.\n21. „O návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd rozhodne uznesením.\nPre uznesenie je charakteristické, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 171 OSP, že je\nvykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť. Podľa § 171 ods. 1 OSP lehota na plnenie začína\nplynúť od doručenia uznesenia, jej uplynutím je uznesenie vykonateľné. (Števček/Ficová\na kol. Občiansky súdny poriadok. Komentár, 1. vydanie. Beckova edícia komentované\nzákony. Praha: C. H. Beck, 2009, s. 139).“.\n„Základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä\natribút provizórnosti je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia\npredbežné opatrenie vyplýva, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi\nsubjektmi, že nariadením predbežného opatrenia nezíska jeden z účastníkov silnejšie\npostavenie, nezíska práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len\ndočasne\n\na hlavne\n\npredbežne\n\nupravuje\n\nurčitý\n19\n\nokruh\n\nvzťahov.\n\n(Števček/Ficová\n\na kol. Občiansky súdny poriadok. Komentár, 1. vydanie. Beckova edícia komentované\nzákony. Praha: C. H. Beck, 2009, s. 129).“.\n22. „Ak súd prvého stupňa nerozhodne, že uznesenie je vykonateľné až\npo právoplatnosti (§ 171 ods. 3 OSP), uznesenie nadobúda vykonateľnosť už\npred právoplatnosťou (§ 171 ods. 1, 2 OSP). (Občiansky súdny poriadok, úplné\nznenie s komentárom a judikatúrou... Vydala Nová práca, spol. s r. o., Barónka 12,\nP. O. BOX 80, 830 05 Bratislava 35 v roku 2012 ako svoju 132. publikáciu, strana 374).“.\n„Podľa § 171 OSP vykonateľnosť uznesenia nastáva uplynutím lehoty na plnenie,\nktorá plynie odo dňa doručenia (na rozdiel od rozsudku, kde je vykonateľnosť viazaná\nzásadne na právoplatnosť).\nVykonateľnosť ostatných uznesení, ktorými sa neukladá povinnosť plniť, sa viaže\nna okamih doručenia, prípadne vyhlásenia alebo vyhotovenia uznesenia.\nSúdu nič nebráni privodiť vykonateľnosť uznesenia bez ohľadu na právoplatnosť, čím\nsa dosiahne oveľa rýchlejšia ochrana porušeným subjektívnym právam. Súd prvého stupňa\nv prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým bola uložená povinnosť ani nemusí predkladať\nv takomto prípade vec odvolaciemu súdu, môže pokračovať v konaní, pretože ide už\no vykonateľné rozhodnutie bez ohľadu na právoplatnosť, a môže pokračovať v procese\ndocielenia čo najskoršieho rozhodnutia vo veci samej. Vydala Nová práca, spol. s r. o.,\nBarónka 12, P. O. BOX 80, 830 05 Bratislava 35, v roku 2012 ako svoju 132. publikáciu,\nstrana 286, 287).“.\n23. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia krajského\nsúdu (v nadväznosti na právne závery prvostupňového súdu, pozn.) vrátane sťažovateľom\nprezentovaných nosných úvah (pozri bod 3, pozn.) konštatuje, že krajský súd ako súd\nodvolací konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné\n20\n\npre posúdenie veci interpretoval a aplikoval, jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov,\nsú logické, a preto aj celkom legitímne, právne akceptovateľné a ústavne konformné. Podľa\nnázoru ústavného súdu krajský súd primerane rozumným a v okolnostiach veci\npostačujúcim spôsobom reflektoval na sťažovateľom prezentované tvrdenia, jeho úsudky\na skutkový stav, ku ktorému v primerane podrobnej svojej argumentácii zdôvodnil svoje\núvahy, ku ktorým dospel krajský súd na základe vlastných myšlienkových postupov\na hodnotení, ktoré ústavný súd nie je oprávnený ani povinný nahrádzať (I. ÚS 21/98,\nIV. ÚS 110/03). Ústavný súd sa teda z obsahu napadnutého rozhodnutia krajského súdu\npresvedčil,\n\nže\n\nnámietkami\n\nsťažovateľa\n\nsa\n\nzaoberal\n\nv rozsahu,\n\nktorý\n\npostačuje\n\nna konštatovanie, že v tomto ohľade sťažovateľ dostal odpoveď na všetky podstatné\nokolnosti jeho právnej veci a taktiež krajský súd (v nadväznosti na dôvody prvostupňového\nsúdu, pozn.) presvedčivo zdôvodnil potrebu nariadenia predbežného opatrenia, v ktorom\ntomto jeho postoji ústavný súd neidentifikoval známky ústavnej diskonformity.\nIba okolnosť, že sa sťažovateľ s vyslovenými závermi krajského súdu nestotožňuje, nemôže\nmať za následok zásah do jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože obsahom týchto práv nie je právo\núčastníka na úspech vo veci a ani právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom\núčastníka súdneho konania (obdobne m. m. II. ÚS 218/02, II. ÚS 229/07, I. ÚS 265/07,\nIII. ÚS 139/08).\n24. Ďalej sťažovateľ poukazuje na to (pozri body 20 – 22, pozn.), že uznesenie\nokresného súdu sp. zn. 6 C 242/2013 z 18. februára 2014 je/bolo vykonateľné doručením,\nbez ohľadu na jeho právoplatnosť. Účastníci konania teda boli prvostupňovým rozhodnutím\nviazaní bez ohľadu na skutočnosť, že bolo voči nemu podané odvolanie, a bez ohľadu\nna skutočnosť, že došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok žalovaného v druhom rade.\nTaktiež prerušením konania, tak ako si to predstavuje sťažovateľ, by sa právny stav veci,\n21\n\nviazanosť predbežným opatrením a jeho vykonateľnosť nijako nezmenil. V tomto ohľade je\nteda irelevantné, či bolo/nebolo konanie zo zákona prerušené, alebo nie. Navyše, ústavný\nsúd vo svojej rozhodovacej praxi vo vzťahu k porušeniu základných práv a slobôd jasne\npreferuje materiálne hľadisko ochrany základných práv, a teda interpretuje právne predpisy\nz hľadiska ich účelu a zmyslu (IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07, I. ÚS 82/07,\nIV. ÚS 182/07, II. ÚS 410/2010). Inými slovami, kritériom rozhodovania ústavného súdu\nmusí byť najmä intenzita, akou malo byť zasiahnuté do ústavou alebo medzinárodnou\nzmluvou zaručených základných práv alebo slobôd, a v spojitosti s tým zistenie, že\nv okolnostiach daného prípadu ide o zásah, ktorý zjavne viedol k obmedzeniu,\nresp. odopretiu základných práv alebo slobôd sťažovateľa (m. m. II. ÚS 193/06,\nII. ÚS 210/06, IV. ÚS 238/07), resp. nie každé porušenie zákona zo strany orgánu verejnej\nmoci má automaticky za následok porušenie ústavou garantovaného základného práva\n(IV. ÚS 104/2012, I. ÚS 9/2013, IV. ÚS 629/2012, II. ÚS 372/2012, II. ÚS 373/2012)\na teda ústavný súd nie je oprávnený zasahovať do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov\nv prípade, keď dochádza k porušeniu bežnej zákonnosti alebo iným nesprávnostiam, ktoré\nsvojou podstatou spočívajú v rovine podústavného práva (m. m. I. ÚS 242/07).\n25. Podľa § 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“) tento\nzákon upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym\nuspokojením veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom\ndohodnutým v reštrukturalizačnom pláne...\nPodľa § 3 ods. 1 zákona o konkurze dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný\nalebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je\nv úpadku.\n22\n\nPodľa § 23 ods. 1 zákona o konkurze vyhlásením konkurzu sa začína konkurz.\nVyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.\nPodľa § 24 ods. 1 zákona o konkurze účastníkmi konkurzného konania sú dlžník\n(úpadca), navrhovateľ a veritelia, ktorí... prihlásili svoje pohľadávky.\nPodľa § 67 ods. 1 zákona o konkurze konkurzu podlieha a) majetok, ktorý patril\núpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu, b) majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu,\nc) majetok, ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky, d) iný majetok, ak to ustanovuje tento\nzákon.\nZ citovanej zákonnej úpravy je zrejmé, že v okolnostiach sťažovateľovej právnej veci\nbola skutočnosť vyhlásenia konkurzu irelevantnou vo vzťahu k postupu krajského súdu\nv odvolacom konaní rozhodujúc o nariadenom predbežnom opatrení z dôvodu, že\nk vyhláseniu konkurzu došlo na odporcu/žalovaného v druhom rade, nie na navrhovateľa,\nktorého majetkové práva boli/zostali vyhlásením konkurzu nedotknuté (samozrejme,\ns výnimkou pohľadávok navrhovateľa ako veriteľa voči odporcovi/žalovanému v druhom\nrade ako dlžníkovi, ktoré je potrebné prihlásiť do konkurzu, resp. uplatniť v konkurznom\nkonaní, pozn.). Inými slovami, konkurzu podlieha majetok úpadcu, ktorý vlastní v čase\nvyhlásenia konkurzu, a ďalší majetok (podľa § 67 zákona o konkurze), nie majetkové práva,\nresp. vecné práva k cudzej veci vo vzťahu k majetku, ktorého vlastníkom zostáva\niný/odlišný subjekt práva, než ten, na koho majetok bol konkurz vyhlásený. V dôsledku\ntoho účinky vyhlásenia konkurzu na majetok odporcu/žalovaného v druhom rade nedopadali\nna konanie o predbežnom opatrení, resp. postup krajského súdu v odvolacom konaní\nz dôvodu, že konkurz nebol vyhlásený na majetok navrhovateľa, ktorý je predmetom\n23\n\nkonania\n\no určenie\n\nneplatnosti\n\nzáložnej\n\nzmluvy\n\n(pozri\n\nbod\n\n2,\n\npozn.),\n\npričom\n\nodporca/žalovaný v druhom rade má voči tomuto majetku iba zabezpečovacie právo, nie\nvlastnícke právo. Navrhovateľ je naďalej vlastníkom majetku a jemu prislúchajú taktiež\npráva s tým spojené podľa § 123 zákona č. 40/1967 Z. Občiansky zákonník v znení\nneskorších predpisov.\n26. Ústavný súd teda uzatvára, že s poukazom na dôvody vyplývajúce z bodu 24 a 25\ntohto rozhodnutia, ako aj s prihliadnutím na to, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu\nnie je arbitrárne, resp. protiústavné, pretože je primerane odôvodnené, zákonné a dôvodné,\nnezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým rozhodnutím krajského súdu a sťažovateľom\nnamietaným porušením označeného základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť\nsťažovateľa odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku rozhodovanie o ďalších\nprocesných návrhoch sťažovateľa (zrušenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu,\nvrátenie veci na ďalšie konanie a priznanie náhrady trov konania) v danej veci stratilo\nopodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. júla 2015\n\n24", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "predbežné opatrenie", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-účinky vyhlásenia konkurzu", "návrh-zjavne neopodstatnený", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "aplikácia právnych noriem-súladná"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7c73c3f2-5217-4cd5-b012-6594d986460c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 261/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 261/2013 z 18. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-18", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7c73c3f2-5217-4cd5-b012-6594d986460c"}, {"guid": "ussr:1b75b64b-edf8-4974-9bd6-2d027f66c844", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 366/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 366/2013 z 5. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-05", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1b75b64b-edf8-4974-9bd6-2d027f66c844"}, {"guid": "ussr:45c4b024-3245-4264-9d02-cf28c2a97e9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 9/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 9/2013 z 16. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-16", "citacie_n": 95, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:45c4b024-3245-4264-9d02-cf28c2a97e9c"}, {"guid": "ussr:a390639e-f7fb-43ba-ba9f-2d9e81cdd822", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 629/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 629/2012 z 14. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-14", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a390639e-f7fb-43ba-ba9f-2d9e81cdd822"}, {"guid": "ussr:8fbd0d43-09ec-4739-8eef-ff1b8f106961", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 393/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 393/2012 z 12. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-12", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8fbd0d43-09ec-4739-8eef-ff1b8f106961"}, {"guid": "ussr:fb2d63eb-d7cd-4a59-b12d-567db24c5f3d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 526/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 526/2012 z 24. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb2d63eb-d7cd-4a59-b12d-567db24c5f3d"}, {"guid": "ussr:6b963984-0530-4f13-a810-b6f673219585", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 373/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 373/2012 z 20. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-20", "citacie_n": 101, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6b963984-0530-4f13-a810-b6f673219585"}, {"guid": "ussr:885c1209-098d-492b-a5d7-d47ee5202def", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 372/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 372/2012 z 20. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-20", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:885c1209-098d-492b-a5d7-d47ee5202def"}, {"guid": "ussr:2d5e99a8-746c-4e9f-905b-dcb3fe4a9ae5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 339/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 339/2012 z 13. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-13", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d5e99a8-746c-4e9f-905b-dcb3fe4a9ae5"}, {"guid": "ussr:437ca05e-5be6-4681-bda8-de5bea35caed", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 309/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2012 z 3. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-03", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:437ca05e-5be6-4681-bda8-de5bea35caed"}, {"guid": "ussr:03682140-32fd-4771-8f9b-27de78798eec", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 104/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/2012 z 1. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-01", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03682140-32fd-4771-8f9b-27de78798eec"}, {"guid": "ussr:a989d958-6ae6-4d47-8008-837ac23636e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 458/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 458/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a989d958-6ae6-4d47-8008-837ac23636e7"}, {"guid": "ussr:feef12b6-dd2b-4745-9bd5-c5a652014b21", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 459/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 459/2010 z 27. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:feef12b6-dd2b-4745-9bd5-c5a652014b21"}, {"guid": "ussr:5b25c788-5302-4c75-94fc-0ff98a62ebdc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5b25c788-5302-4c75-94fc-0ff98a62ebdc"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 496, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/08 z 12. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-12", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400"}, {"guid": "ussr:39df1c88-28c7-4354-9b85-68d72847489a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 242/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/07 z 3. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-03", "citacie_n": 833, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39df1c88-28c7-4354-9b85-68d72847489a"}, {"guid": "ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 139/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 1218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558"}, {"guid": "ussr:e4327793-5fce-4d7f-a3e4-ced1be3393ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 75/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 75/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4327793-5fce-4d7f-a3e4-ced1be3393ea"}, {"guid": "ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 1207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f"}, {"guid": "ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 82/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 82/07 z 5. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-05", "citacie_n": 240, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4"}, {"guid": "ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/07 z 29. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-29", "citacie_n": 289, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d"}, {"guid": "ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 229/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 229/07 z 20. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-20", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db"}, {"guid": "ussr:3d6a87c3-62be-4aa9-b347-c39fb45de2e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 57/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 57/07 z 31. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-31", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d6a87c3-62be-4aa9-b347-c39fb45de2e2"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:01d28076-fed1-46dc-8b97-21953ea18c7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 81/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01d28076-fed1-46dc-8b97-21953ea18c7c"}, {"guid": "ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:238e6330-f650-4d3a-9834-cf38dd970a4a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.230.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 230/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 230/2022 z 3. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-03", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.230.2022.1"}, {"guid": "ussr:301f2cb8-2452-40e1-a70f-311f7f6aed2f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.228.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 228/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 228/2022 z 3. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.228.2022.1"}, {"guid": "ussr:c5a8fe14-35a1-443b-9ce2-74c4a0060665", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.82.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/2022 z 15. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.82.2022.1"}, {"guid": "ussr:8bd21342-4563-41dc-8079-44ceb36df414", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.144.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 144/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 144/2021 z 18. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.144.2021.1"}, {"guid": "ussr:5295a0bd-7545-4328-ab85-853be82b0b91", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.47.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 47/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 47/2021 z 11. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.47.2021.1"}, {"guid": "ussr:a6e9ac5e-b09e-4777-a0bc-38b5989f4cf9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.427.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 427/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 427/2020 z 24. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-24", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.427.2020.1"}, {"guid": "ussr:64730033-e6e5-4471-932d-f9f4d1be5ae2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.330.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 330/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 330/2020 z 1. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-01", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.330.2020.1"}, {"guid": "ussr:d27fdbf1-6554-4641-b327-943169418cf8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.213.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 213/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 213/2020 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.213.2020.1"}, {"guid": "ussr:c41e1ea4-e27c-40b4-bb6b-e5715c87e0d8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.165.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 165/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 165/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.165.2020.1"}, {"guid": "ussr:ed79f892-7cdd-4c68-a6b7-9d4e578de93d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.503.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 503/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 503/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.503.2016.1"}, {"guid": "ussr:0a52babf-9461-4295-9509-8c924e6884d9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.192.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 192/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 192/2015 z 7. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-07", "citacie_n": 259, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.192.2015.2"}]}