{"guid": "ussr:d545fae3-bc1d-4a8c-9e8b-6f7cb4691898", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.281.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 281/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 281/2015 z 1. 7. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 1. júla 2015, sp. zn. I. ÚS 281/2015, ECLI:SK:USSR:2015:1.US.281.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2015-07-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d545fae3-bc1d-4a8c-9e8b-6f7cb4691898", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.281.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.281.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.281.2015.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 281/2015­14\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. júla 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti Bývanie JMK s. r. o., Jesenského 2714/69, Žiar\nnad Hronom, zastúpenej advokátkou Mgr. Kristínou Grausovou, PhD., Františkánske\nnámestie 3, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Cob 407/2013 z 26. novembra 2014\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť spoločnosti Bývanie JMK s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n9. marca 2015 doručená sťažnosť spoločnosti Bývanie JMK s. r. o., Žiar nad Hronom (ďalej\nlen „sťažovateľka“, v citáciách aj žalobca“), vo veci namietaného porušenia jej základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n\n„ústava“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Cob 407/2013 z 26. novembra 2014 (ďalej\naj „namietaný rozsudok“).\n\n2\n\n2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je v procesnom postavení žalobkyne v\nsúdnom spore proti žalovanému\n\n[jednému zo spoluvlastníkov\n\nbytov a nebytových priestorov, ktorý má byť podľa názoru sťažovateľky solidárne\nzaviazaným dlžníkom, pozn. (ďalej len „žalovaný“)] vedenom na Okresnom súde Bratislava\nII (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 24 Cb 177/2011. Okresný súd rozsudkom zo 17.\nseptembra 2013 žalobu zamietol a žalobkyni (sťažovateľke) uložil povinnosť zaplatiť\nžalovanému náhradu trov právneho zastúpenia. O odvolaní sťažovateľky rozhodol krajský\nsúd namietaným rozsudkom z 26. novembra 2014, ktorým rozsudok okresného súdu\npotvrdil a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\n3. Sťažovateľka uviedla, že „Všetky (v sťažnosti, pozn.)... opísané námietky a odkazy,\nktoré sú podrobne rozvedené v našom odvolaní zo dňa 04. 11. 2013..., jednoznačne smerujú\nk tomu, že vlastníci bytov v bytovom dome sú voči svojim dodávateľom zaviazaní rukou\nspoločnou a nerozdielnou. Inak povedané, na vzťahy ako bol vzťah medzi našou\nspoločnosťou a vlastníkmi bytov, založený mandátnou zmluvou, sa aplikuje ustanovenie\n§ 139 ods. 1 OZ cez ustanovenie § 9 ods. 2 BytZ v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 BytZ.\nVlastníci bytov dotknutého bytového domu sú potom solidárnymi dlžníkmi našej\nspoločnosti. Naša žaloba tak bok podaná správne a nemohla trpieť nedostatkom pasívnej\nvecnej legitimácie, ako to uzavrel prvostupňový súd a porušovateľ.\nAko sme uviedli už vyššie, odvolací súd sa žiadnou z vyššie opísaných námietok\nz nášho odvolania vôbec nezaoberal. Máme tak za to... že odvolací súd bol povinný sa\ns nimi osobitne v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadať.\nTo však neurobil a jeho rozhodnutie je preto, podľa nás, arbitrárne, svojvoľné a tým\npriamo zasahuje do nášho práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.“.\n4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:\n\n3\n\n„I. Základné právo obchodnej spoločnosti Bývanie JMK s.r.o. na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy... a jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru... rozsudkom Krajského súdu... č. k.: 3Cob/407/2013­198 zo dňa\n26. 11. 2014 bolo porušené.\nII. Rozsudok Krajského súdu... č. k.: 3Cob/407/2013­198 zo dňa 26. 11. 2014 sa\nzrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.\nIII. Obchodnej spoločnosti Bývanie JMK s.r.o. sa priznáva náhrada trov konania\nv sume vo výške 296,44 €...“\n5. Ako dôkazový materiál sťažovateľka k sťažnosti pripojila rozsudok okresného súdu\nč. k. 24 Cb 177/2011­161 zo 17. septembra 2013, odvolanie zo 4. novembra 2013 proti\nnemu a rozsudok krajského súdu sp. zn. 3 Cob 407/2013 z 26. novembra 2014.\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo\nna to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo... prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\n8. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\n4\n\no ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí\nbez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd\nskúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho\nprijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez\nústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n9. Predmetom posudzovanej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom\nkrajského súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cob 407/2013 a jeho rozsudkom\nz 26. novembra 2014 boli porušené jej v sťažnosti označené práva (body 1 a 4).\n10. Zo sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľka namietala porušenie svojich\nv sťažnosti označených práv postupom krajského súdu a jeho rozsudkom (ktorým potvrdil\nprvostupňové rozhodnutie) najmä tým, že sa stotožnil s faktickými a právnymi názormi\na závermi okresného súdu, ktoré však podľa názoru sťažovateľky vyplývali z nedostatočne\nvykonaného dokazovania a najmä z nesprávneho právneho posúdenia predmetu (podstaty)\nposudzovanej právnej veci (pozri tiež bod 3).\n11. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva\nna súdnu a inú právnu ochranu (ako aj práva na spravodlivý proces) je umožniť každému\nreálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať\na rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale\npodľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje\no sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto\npráv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je\nv zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu ani jeho\n5\n\nposúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy,\nktorým predovšetkým prislúcha interpretácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Právomoc ústavného\nsúdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o namietaných porušeniach ústavou\nalebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je daná v prípade,\nže je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto\nprávomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo\núpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve (I. ÚS 225/03, I. ÚS 334/08).\n12. Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané porušenie jej základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru označeným rozhodnutím krajského\nsúdu, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v danej veci nebola vylúčená právomoc\nvšeobecných súdov. V právomoci ústavného súdu zostalo následne iba posúdenie, či účinky\nvýkonu právomoci krajského súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o odvolaní sťažovateľky\nrozsudkom sp. zn. 3 Cob 407/2013 z 26. novembra 2014 sú zlučiteľné s označeným\nčlánkom ústavy a dohovoru.\n13. Ešte pred samotným posudzovaním dôvodnosti sťažovateľkinej sťažnosti\npovažuje ústavný súd za relevantné podrobnejšie sa zaoberať odôvodnením prvostupňového\nrozsudku č. k. 24 Cb 177/2011­161 zo 17. septembra 2013, s ktorým sa „odvolací súd\nv celom rozsahu“ stotožnil a „konštatujúc vecnú správnosť napadnutého rozsudku\na reflektujúc dôvody odvolania k veci dodáva, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil\nvykonané dokazovanie...“ (pozri tiež bod 14). Okresný súd v odôvodnení svojho\nrozhodnutia podrobne opísal priebeh ním vykonaného dokazovania, zaoberal sa výkladom\na plnením jednotlivých bodov mandátnej zmluvy z 21. októbra 2009, dodatkom č. 1 k tejto\nzmluve, splátkovou úhradou peňažných záväzkov (plnením vlastníkov bytu), vyjadreniami\núčastníka zmluvného vzťahu:\n«Uznesením zo dňa 8. 6. 2011 pod č. k. 33Rob/904/2011­50, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 15. 6. 2011, súd vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní doplnil a opravil\n6\n\nnesprávne, neúplné a nezrozumiteľné podanie, ktoré bolo doručené Okresnému súdu\nBratislava II dňa 26. 4. 2011, a to nasledovným spôsobom: riadne označiť žalovaných\n­menovite a zrozumiteľne spolu s uvedením údajov podľa § 79 ods. 1 O. s. p. (meno,\npriezvisko, bydlisko, dátum narodenia, príp. obchodné meno, sídlo, IČO).\nV písomnom podaní zo dňa 21. 6. 2011, doručenom súdu dňa 24. 6. 2011, žalobca\nuviedol, že si vyberá dvoch vlastníkov bytov a spoluvlastníkov spoločných častí a zariadení\nbytového domu ako dvoch zo solidárne zaviazaných dlžníkov, a to ako žalovaného v I. rade\n, nar.:\n\n, bytom\n\nštátny občan SR a ako žalovaného v II. rade\n\n.\n. nar.:\n\n, bytom\n\n, štátny občan SR.\nŽalovaný v I. rade nárok uplatnený žalobou neuznal, pričom právny zástupca\nžalovaného v I. rade v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 12. 9. 2011, doručenom súdu\ndňa 19. 9. 2011, namietal nedostatok vecnej pasívnej legitimácie s tým. že v tomto prípade\nsa totiž nejedná o spoločný solidárny záväzok všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome\nvoči žalobcovi, a teda žalobca nemôže požadovať splnenie celého dlhu od jedného z nich.\nLen z opatrnosti z hľadiska hmotnoprávneho právny zástupca žalovaného v I. rade uviedol,\nže žalobcom uplatňovaný nárok na zaplatenie sumy 1.811,39 eura je neoprávnený\na neodôvodnený.\nZ osvedčenia o dedičstve zo dňa 9. 9. 2011 pod sp. zn. 46D/291/2011, Dnot 41/2011\nsúd zistil, že žalovaný v II. rade\n\nzomrel dňa\n\n, t. j. ešte pre\n\npodaním žaloby na súd, v dôsledku čoho tak v čase podania žaloby na súd, ako aj v čase\ndoručenia podania žalobcu zo dňa 21. 6. 2011 súdu žalovaný v II. rade už nemal\nspôsobilosť byť účastníkom konania, čo predstavuje taký nedostatok podmienky konania,\nktorý nemožno odstrániť a z toho dôvodu súd uznesením zo dňa 11. 1. 2012\npod č. k. 24Cb/177/2011­104. ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3. 2. 2012, konanie voči\nžalovanému v II. rade zastavil.\nSúd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím konateľa a prokuristu žalobcu,\nsplnomocnenej zástupkyne žalobcu a právneho zástupcu žalovaného, oboznámil sa\ns listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní ustálil\nskutkový stav nasledovným spôsobom.\n7\n\nMedzi subjektom označeným ako „\nv zastúpení správcom: IMMOSERVIS Bratislava, s.r.o., Sv. Vincenta 2 Bratislava. IČO:\n31 337 139“ ako mandantom a žalobcom ako mandatárom bola dňa 21. 10. 2009 uzavretá\nv písomnej forme mandátna zmluva č. 408JMK/2009 podľa ustanovenia § 566 a nasl.\nObchodného zákonníka, ktorá v článku IX., bod 9.5. obsahovala dohodu zmluvných strán\no tom, že práva a povinnosti zmluvných strán neupravené touto zmluvou sa spravujú najmä,\nnie však výlučne príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a ktorou sa mandatár\nzaviazal, že v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti zariadi za podmienok\ndohodnutých v tejto zmluve za odplatu pre mandanta v jeho mene a na jeho účet činnosti\nv štádiu prípravy stavby (názov stavby „Obnova bytového domu 115 BJ Bratislava“), počas\nrealizácie stavby a po dokončení stavby v rozsahu odborné posudky, projektová\ndokumentácia (článok III., bod 3.1. predmetnej mandátnej zmluvy), povolenie stavby\n(článok III., bod 3.2. predmetnej mandátnej zmluvy), zabezpečenie dodávok a prác (článok\nIII., bod 3.3. predmetnej mandátnej zmluvy), zabezpečenie financovania prác (článok III.,\nbod 3.4. predmetnej mandátnej zmluvy), realizácia stavby (článok III., bod 3.5. predmetnej\nmandátnej zmluvy) a ukončenie stavby (článok III., bod 3.6. predmetnej mandátnej zmluvy).\nV článku V. predmetnej mandátnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že mandant\nzaplatí mandatárovi odplatu za vykonávanie činnosti v rozsahu čl. III. tejto zmluvy sumu\nvo výške 10.871,34 eura, ktorá mala byť v zmysle článku VI. zmluvy uhradená na základe\nfaktúr v rovnomerných splátkach vo výške 1.811,89 eura v nasledovných termínoch: prvá\nsplátka bude fakturovaná do 10­tich dní po podpise tejto zmluvy, druhá splátka bude\nfakturovaná do 10­tich dní po zrealizovaní predmetu plnenia uvedeného v bode 3.1 tejto\nzmluvy, tretia splátka bude fakturovaná do 10­tich dní po zrealizovaní predmetu plnenia\nuvedeného v bode 3.2 tejto zmluvy, štvrtá splátka bude fakturovaná do 10­tich dní\npo zrealizovaní predmetu plnenia uvedeného v bode 3.3 tejto zmluvy, piata splátka bude\nfakturovaná do 10­tich dní po zrealizovaní predmetu plnenia uvedeného v bode 3.4 tejto\nzmluvy a šiesta splátka bude fakturovaná do 10­tich dní po zrealizovaní predmetu plnenia\nuvedeného v bodoch 3.5 a 3.6 tejto zmluvy.\nDňa 5. 1. 2010 bol uzavretý dodatok č. 1 k mandátnej zmluve č. 408JMK/2009,\nktorým sa zmenilo znenie článku VI. predmetnej mandátnej zmluvy tým spôsobom, že\n8\n\nzmluvné strany sa dohodli, že mandant zaplatí mandatárovi odplatu dohodnutú v čl. V tejto\nzmluvy na základe faktúr v nasledovných termínoch: prvá splátka vo výške 1.811,89 eura\nbude fakturovaná do 10­tich dní po podpise tejto zmluvy, druhá splátka vo výške 5.435,67\neura bude fakturovaná do 10­tich dní po zrealizovaní predmetu plnenia uvedeného v bode\n3.1 až 3.3 tejto zmluvy a tretia splátka vo výške 3.623,78 eura bude fakturovaná do 10­tich\ndni po zabezpečení financovania prác a začatí realizácie prác na stavbe dodávateľom.\nŽalobca v žalobe uviedol, že žalovanému zastúpenému správcom žalobca dňa\n29. 1. 2010 vystavil faktúru č. FV10008 na sumu vo výške 5.435,67 eura, t. j. na sumu\ndruhej splátky, splatnú dna 15. 2. 2010 a dňa 3. 2. 2010 žalobca so žalovaným zastúpeným\nsprávcom uzavrel splátkový kalendár k faktúre č. FV10008, ktorú žalovaný zastúpený\nsprávcom akceptoval bez akýchkoľvek námietok, či výhrad. Splatnosť prvej čiastkovej\nsplátky nastala dňa 15. 2. 2010 (bod 3.1. mandátnej zmluvy bol splnený dňa 22. 12. 2009),\nsplatnosť druhej čiastkovej splátky nastala dňa 22. 2. 2010 (tohto dňa bol splnený bod 3.2\nmandátnej zmluvy) a splatnosť tretej čiastkovej splátky nastala najneskôr dňa 29. 3. 2010\n(skutočnosti odôvodňujúce splnenie bodu 3.3 mandátnej zmluvy sú podľa vyjadrenia\nžalobcu v žalobe obsiahlo opísané v odpovedi na výzvu na vrátenie bezdôvodného\nobohatenia zo dňa 23. 7. 2010, konkrétne v časti „K bodu č. 5“, „K bodu č. 6“, „K bodu\nč. 7 a „K bodu č. 8“). Dňa 12. 3. 2010 žalovaný zastúpený správcom poukázal v prospech\nbankového účtu žalobcu sumu vo výške 3.623,78 eura, t. j. 2/3 sumy fakturovanej na\nzáklade faktúry č. FV10008 a doposiaľ zostala neuhradená suma vo výške 1.811.89 eura, a\nto i napriek tomu, že jej splatnosť nastala najneskôr dňa 29. 3. 2010. Žalobca v žalobe ďalej\nuviedol, že dňa 30. 4. 2010 prevzal výpoveď mandátnej zmluvy, čím sa činnosť žalobcu\npre žalovaného zastúpeného správcom skončila. K žalobe žalobca pripojil výpis z listu\nvlastníctva č.\n\n, mandátnu zmluvu č. 408JMK/2009 zo dňa 21. 10. 2009, dodatok č.\n\nI k mandátnej zmluve č. 408JMK/2009 zo dňa 5. 1. 2010, faktúru č. FV10008, splátkový\nkalendár úhrady faktúry č. FV10008 zo dňa 3. 2. 2010, výpoveď mandátnej zmluvy\nč. 408JMK/2009 zo dňa 29. 4. 2010 a odpoveď žalobcu na výzvu na vrátenie bezdôvodného\nobohatenia zo dňa 23. 7. 2010.\nPrávny zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 12. 9. 2011\nokrem uplatnenia námietky nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v danom konaní tiež\n9\n\nuviedol, že žalobca v žalobe odvodzuje svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy\nod splatnosti svojej odplaty v zmysle mandátnej zmluvy a v zmysle ustanovení splátkového\nkalendára. Nárok na uvedenú odplatu však žalobcovi nevznikol jednak preto, že žalobca\nnesplnil riadne všetky náležitosti podľa bodov 3.1 až 3.3 mandátnej zmluvy, a teda nemohla\nnastať splatnosť požadovanej odplaty vo výške 5.435,67 eura, ale predovšetkým preto, že\nsprávca IMMOSERVIS Bratislava, s.r.o. vypovedal mandátnu zmluvu so žalobcom ku dňu\n30. 4. 2010, a teda bolo potrebné určiť aký rozsah činností žalobca skutočne realizoval\nvo vzťahu k celému objemu činností predpokladaných mandátnou zmluvou, a teda aká\npomerná odmena z celkovej dohodnutej odmeny mu patrí. Podľa názoru žalovaného\nžalobca nevykonal taký objem činností vo vzťahu k celku, ktorý by odôvodňoval zaplatenie\nodplaty vyššej ako bola ? celkovej dohodnutej odplaty.\nŽalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 29. 1. 2012, doručenom súdu dňa 3. 2. 2010.\nk námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného uviedol, že má za to, že\nžalovaný ako jeden z vlastníkov bytov v bytovom dome súp. č.\nvlastníctva č.\núzemie\n\nzapísanom na liste\n\nvedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, katastrálne\n, obec\n\nje v súlade s právnymi normami\n\nobsiahnutými v zákone č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení\nneskorších predpisov zaviazaný z právnych úkonov týkajúcich sa domu podľa ustanovenia\n§ 9 ods. 2 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a to ako\njeden z viacerých solidárnych dlžníkov.\nKonateľ žalobcu\n\nna pojednávaní konanom dňa 17. 9. 2013\n\nuviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomnej žaloby, ktorou sa žalobca domáha\nzaplatenia istiny s príslušenstvom s tým, že pre vlastníkov bytov žalobca vykonával\ninžiniersku činnosť na zateplenie a celú obnovu bytového domu. Prvé rokovania začali\nv roku 2009 a vyústili do uzavretia mandátnej zmluvy, podľa ktorej malo byť žalobcovi\nuhradených šesť splátok za ucelené činnosti definované v zmluve. Prvé tri splátky uhradené\nboli, nebola uhradená štvrtá splátka, ktorá je predmetom daného sporu, a to za spracovanie\nsúťažných podkladov a zorganizovanie verejných obchodných súťaží podľa Obchodného\nzákonníka, ktoré boli organizované za prítomnosti vlastníkov, ktorí vyberali víťazné\npodklady. Žalobcom boli organizované tri súťaže, a to na zateplenie, na zdravotnú techniku\n10\n\na na dodávku okien, do ktorých sa prihlásilo 22 firiem, z ktorých 14 aj predložilo svoje\nnávrhy. Bola realizovaná ešte štvrtá súťaž na dodávku výťahov, ktorú však nerealizoval\nžalobca, ale realizoval ju správca, resp. si vlastníci len určili dodávateľa. Rovnako nebola\nuhradená ani piata splátka, ktorú však žalobca ani nenárokuje, nakoľko táto etapa nebola\ndokončená. Bola dokončená len asi z troch štvrtín, a nie je predmetom daného sporu.\nSúťaže boli ukončené vo februári 2010 a po ich ukončení ešte žalobca zrealizoval\ndodatočné rokovania s tromi víťaznými firmami, ktorých predmetom bol rozsah a cena\ndodávok a s výsledkami týchto rokovaní žalobca dňa 29. 3. 2010 vystúpil na schôdzi\nvlastníkov, ktorým boli zo strany žalobcu predložené tri verzie rozsahu dodávok a šesť verzií\nfinancovania, avšak nepodarilo sa dospieť k výsledku, keďže „za“ bolo 72 vlastníkov\na „proti“ bolo 21 vlastníkov, pričom bolo potrebných 77 hlasov. Tieto rokovania ohľadom\nrozsahu a financovania však už patrili pod piatu splátku, ktorá nie je predmetom daného\nsporu, ale uskutočnenie týchto činností preukazuje, že boli splnené podmienky pre úhradu\nštvrtej splátky, ktorá je predmetom daného sporu. Asi mesiac po konaní tejto schôdze\nvlastníkov bola predmetná mandátna zmluva zo strany vlastníkov vypovedaná, pričom\nzo strany vlastníkov pána\n\na pána\n\nbola činnosť žalobcu\n\nspochybňovaná.\nProkurista žalobcu\nuviedol, že pán\n\nna pojednávaní konanom dňa 17. 9. 2013\nt. j. žalovaný spochybnil odbornosť žalobcu, avšak prokuristu\n\nžalobcu poukázal na to, že aj v médiách boli zverejnené pozitívne referencie na spoločnosť\nžalobcu a žalobca mal záujem predmetnú vec dotiahnuť až do konca. Z toho dôvodu\nvyvolali rokovania so správcom, ktorému ponúkli riešenie, že ak im bude zaplatená štvrtá\nsplátka, dokončia celú činnosť v zmysle zmluvy, a to bezplatne s tým, že si nebudú nárokovať\nďalšie dohodnuté splátky, ale podľa informácií žalobcu o tom vlastníci bytov ani neboli na\nschôdzi informovaní.\nSplnomocnená zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 17. 9. 2013\nuviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomnej žaloby s tým, že podľa názoru žalobcu\nboli vykonané asi 4/6 dohodnutej činnosti a tomu by mala zodpovedať aj uhradená odplata,\navšak boli uhradené zo šiestich splátok len tri a štvrtá je predmetom sporu. Pokiaľ ide\no pasívnu legitimáciu žalovaného, splnomocnená zástupkyňa žalovaného uviedla, že\n11\n\nžalovaný je jedným z vlastníkov v bytovom dome, ktorého sa predmetné činnosti týkali,\npričom podľa názoru žalobcu zo zákona o vlastníctve bytov v spojení s Občianskym\nzákonníkom, resp. Obchodným zákonníkom vyplýva solidárna zodpovednosť vlastníkov\nbytov a žalobcom bol žalovaný ako jeden z vlastníkov vybraný na to, aby uhradil predmetnú\nsumu. Z uvedených dôvodov splnomocnená zástupkyňa žalobcu navrhla, aby súd žalobe\nv celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania pozostávajúcich\nzo súdneho poplatku. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 17. 9.\n2013 uviedol, že navrhuje žalobu v plnom rozsahu zamietnuť, a to z dôvodu, že 50 %\ndohodnutej odmeny bolo uhradené, čo podľa názoru žalovaného zodpovedá rozsahu\nvykonaných prác a dokonca podľa názoru žalovaného nebolo vykonaných ani celých 50 % z\ndohodnutého rozsahu prác. K tvrdeniam žalobcu o šiestich splátkach právny zástupca\nžalovaného poukázal na skutočnosť, že dňa 5. 1. 2010 bol uzavretý dodatok k mandátnej\nzmluve, ktorým bol zmenený článok VI.. bod 6.1 tým spôsobom, že boli dohodnuté len tri\nsplátky. Tento dodatok uzatváral správca bez súhlasu vlastníkov, pričom k jeho uzavretiu\nprávny zástupca žalovaného navrhol vypočuť správcu, resp. jeho zástupcu ako svedka.\nSúčasne právny zástupca žalovaného uviedol, že prostredníctvom výzvy súdu žalovaný\nnavrhuje pristúpenie\n\ndo konania ako vedľajšieho účastníka na strane\n\nžalovaného s tým, že\n\nje jedným z vlastníkov, v súčasnosti je zástupcom\n\nvlastníkov a má záujem na výsledku daného sporu. Súčasne právny zástupca žalovaného\nnavrhol aj vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru „Stavebníctvo“ na\nposúdenie rozsahu vykonaných prác.\nlistom zo dňa 1. 10. 2013, podaným na súd dňa 2. 10. 2013.\nna výzvu súdu oznámil, že nevstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane\nžalovaného.»\nPo odcitovaní na vec sa vzťahujúcej zákonnej úpravy okresný súd uviedol:\n«V prípade zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ide\no lex specialis, ktorý presne upravuje špecifickú oblasť spojenú s vlastníctvom bytov\na nebytových priestorov v bytovom dome, ako aj vzájomné vzťahy vlastníkov bytov\na nebytových priestorov navzájom a vo vzťahu k správcovi. V prípade vlastníkov bytov\n12\n\na nebytových priestorov v bytovom dome nejde podľa názoru súdu o klasický typ solidárnej\nzodpovednosti umožňujúci veriteľovi úspešne uplatňovať svoje nároky voči ľubovoľnému\njednému solidárnemu dlžníkovi, ale zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov\nustanoveniami § 8b ods. 1 a § 9 ods. 2 jednoznačne určuje okruh účastníkov, t. j. všetci\nvlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome ako účastníci konania zastúpení\npred súdom správcom, pričom zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov dokonca\nv ustanovení § 8b ods. 4 upravuje prípady vylúčenia zodpovednosti vlastníka bytu alebo\nnebytového priestoru v dome za úhradu záväzkov voči dodávateľom služieb a tovaru\nobstarávaných správcom v rámci zmluvy o výkone správy. Tento právny názor zodpovedá aj\nfaktickému stavu, keďže vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome rozhodujú\nsíce o právnych úkonoch týkajúcich sa bytového domu spoločne formou hlasovania, avšak\nich faktickú realizáciu už ďalej zabezpečuje správca bytovému domu, v dôsledku čoho\njednotliví vlastníci nedisponujú informáciami a dokladmi potrebnými k účelnému bráneniu\npráv a oprávnených záujmov v podstate všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov\nv bytovom dome, nehovoriac o tom, že dotknutý vlastník „vybraný“ veriteľom na plnenie\nzáväzku by sa v prípade neúspechu v konaní mohol domôcť plnenia ostaných vlastníkov,\nprípadne správcu voči svojej osobe len ďalšou žalobou, čo nebolo účelom právnej úpravy\nobsiahnutej v zákone č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.\nS poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných\nzákonných ustanovení dospel súd k záveru, že v prípade žalovaného ako jedného\nz vlastníkov bytov nie je daná pasívna legitimácia v danom konaní a z toho dôvodu súd\nza účelom hospodárnosti konania nevykonával vo veci ďalšie navrhované dôkazy a žalobu\nv celom rozsahu zamietol.»\n14. Po oboznámení sa s obsahom namietaného rozsudku krajského súdu (v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím, pozn.) ústavný súd dospel k záveru, že krajský súd svoje\nrozhodnutie, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne správny, primerane\n(aj keď stroho) odôvodnil, čo potvrdzuje jeho argumentácia vychádzajúca z v konaní\nzistených skutkových záverov a na tomto základe vyvodených právnych záverov. Krajský\n\n13\n\nsúd najskôr oboznámil výsledky konania okresného súdu v predmetnej veci, podstatu\nodvolacích námietok sťažovateľky a stanovisko žalovaného:\n„Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a uložil žalobcovi\npovinnosť zaplatiť náhradu trov konania žalovaného. V odôvodnení napadnutého rozsudku\nuviedol, že v konaní nebola preukázaná pasívna legitimácia žalovaného. Uviedol, že zákon\nč. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je svojím charakterom\nlex specialis, ktorý presne upravuje špecifickú oblasť spojenú s vlastníctvom bytov\na nebytových priestorov v bytovom dome, ako aj vzájomné vzťahy vlastníkov bytov\na nebytových priestorov navzájom a vo vzťahu k správcovi. Podľa názoru súdu prvého\nstupňa v prípade vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome nejde o klasický\ntyp solidárnej zodpovednosti umožňujúci veriteľovi úspešne uplatňovať svoje nároky voči\nľubovoľnému jednému solidárnemu dlžníkovi, pričom poukázal na ustanovenia § 8b ods. 1 a\n§ 9 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len byt. zák.), v ktorých\nje jednoznačne upravený okruh účastníkov, t. j. všetci vlastníci bytov a nebytových\npriestorov v bytovom dome ako účastníci konania zastúpení pred súdom správcom, pričom\nzákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov dokonca v ustanovení § 8b ods. 4\nupravuje prípady vylúčenia zodpovednosti vlastníka bytu alebo nebytového priestoru\nv dome za úhradu záväzkov voči dodávateľom služieb a tovaru obstarávaných správcom\nv rámci zmluvy o výkone správy. Súd prvého stupňa uviedol, že vlastníci bytov a nebytových\npriestorov v bytovom dome rozhodujú síce o právnych úkonoch týkajúcich sa bytového\ndomu spoločne formou hlasovania, avšak ich faktickú realizáciu už ďalej zabezpečuje\nsprávca bytovému domu, v dôsledku čoho jednotliví vlastníci nedisponujú informáciami\na dokladmi potrebnými k účelnému bráneniu práv a oprávnených záujmov v podstate\nvšetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Súd prvého stupňa tiež\nspomenul, že dotknutý vlastník „vybraný“ veriteľom na plnenie záväzku by sa v prípade\nneúspechu v konaní mohol domôcť plnenia ostaných vlastníkov, prípadne správcu voči\nsvojej osobe len ďalšou žalobou, čo nebolo účelom právnej úpravy obsiahnutej\nv spomínanom zákone č. 182/1993 Z. z.\nProti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca rozsiahle odvolanie, v ktorom\nodvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že žalobe\n14\n\nvyhovie, alebo rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie\nkonanie. V prípade neúspechu žalobcu v odvolacom konaní žiadal pripustiť možnosť\ndovolania vzhľadom na otázku zásadného právneho významu ohľadom solidárnej\nzodpovednosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov vzniknutých pri správe bytového\ndomu. V odvolaní poukázal na ustanovenia § 7b ods. 5 a § 8b ods. 4 Byt. zák. a k týmto\nustanoveniam viažuce sa odborné komentáre, ktoré podľa názoru žalobcu svedčia solidarite\nvlastníkov v záväzkových a právnych vzťahoch. Uviedol, že nepovažuje za správny právny\nnázor súdu prvého stupňa, podľa ktorého správca preberá v niektorých prípadoch plnú\nzodpovednosť za vlastníkov bytov. Uviedol, že správca domu vykonáva správu domu v mene\na na účet vlastníkov ako príkazník a priamy zástupca a zodpovedá za záväzky vlastníkov\nbytov a nebytových priestorov v dome, vzniknuté pri výkone správy až do výšky splatených\núhrad za plnenia alebo výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv v príslušnom dome.\nZodpovednosť za úhradu záväzkov voči dodávateľom služieb a tovaru, ktoré obstaráva\nsprávca v rámci zmluvy o výkone správy, nesie vlastník bytu alebo nebytového priestoru\nv dome iba ak nie sú kryté úhradami za plnenia alebo úhradami preddavkov do fondu\nprevádzky, údržby a opráv správcovi. Uviedol, že z uvedeného nevyplýva delená\nzodpovednosť medzi správcom a vlastníkmi bytov, ale to, že vlastníci bytov sú zodpovední\nza splnenie svojich povinností z právnych úkonov vykonávaných pri správe bytového domu\nvždy a voči tretím osobám sa tejto zodpovednosti nemôžu zbaviť, nakoľko majú záujem\nna správe\n\nvlastného\n\nmajetku\n\na\n\no\n\nporušovaní\n\npovinností\n\nsprávcu\n\npri\n\nvýkone\n\nich podnikateľskej činnosti. K argumentu súdu prvého stupňa ohľadom ďalších konaní\nspôsobených neúspechom žalovaného v konaní žalobca uviedol, že vnútorné vzťahy medzi\nvlastníkmi bytov nemôže byť dôvodom pre odmietnutie aplikácie ustanovenia § 139 ods. 1\nO. z., nakoľko uplatnenie regresného nároku žalovaného voči ostatným vlastníkom nesmie\nbyť dôvodom pre zásah do práva žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy od jedného\nzo solidárnych dlžníkov. K nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného odvolateľ poukázal,\nže v prípade, ak súd prvého stupňa zistil delený záväzok, mal nárok žalobcu priznať v časti,\nakou je žalovaný z tohto záväzku zaviazaný a v zbytku zamietnuť. Uviedol, že v predmetnom\nbytovom dome je 116 bytov a minimálne toľko vlastníkov a v prípade, že by žalobca označil\nako žalovaného každého z nich, bolo by konanie o nevysokej pohľadávke žalobcu\n15\n\nneprimerane dlhé vzhľadom na možný prechod a prevod jednotlivých vlastníckych práv.\nOdvolateľ preto s poukazom na uvedené skutočnosti vyslovil názor, že súd prvého stupňa\nvec nesprávne právne posúdil vzhľadom na použitie nesprávneho ustanovenia právneho\npredpisu teda ustanovenia § 139 ods. 1 O. z.\nK odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý odvolaciemu súdu navrhol\nnapadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že sa plne\nstotožňuje s argumentáciou súdu prvého stupňa, ktorý uviedol, že z právnych úkonov\ntýkajúcich sa domu, jeho spoločných častí a zariadení, príslušenstva a pozemku sú viazaní\nvšetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Taktiež vo vyjadrení vyslovil súhlas\ns právnym názorom súdu prvého stupňa, že do výšky splatených úhrad za plnenia alebo\ndo výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv je zodpovedný správca, a tým je\nzodpovednosť vlastníkov priamo vylúčená.“\nSvoje rozhodnutie krajský súd odôvodnil takto:\n„Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p.\nbez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa\nje vecne správny.\nPodľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje\ns odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len\nna skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť\nna zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd konštatujúc vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc\ndôvody odvolania k veci dodáva, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil vykonané\ndokazovanie, ktoré netreba dopĺňať o ďalšie dôkazy smerujúce k preukázaniu nároku\nžalobcu. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa konštatuje, že žalobca\nnepreukázal pasívnu legitimáciu žalovaného, ktorého nemožno vyňať ako solidárneho\ndlžníka z pomedzi ostatných spoludlžníkov, nakoľko v danom prípade nejde o uplatnenie si\nnároku vyplývajúceho zo solidárneho záväzku vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ako\nsprávne súd prvého stupňa uviedol.\n\n16\n\nZ uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1\nO. s. p. ako správny potvrdil.“\n15. K odôvodneniu namietaného rozsudku krajského súdu ústavný súd poznamenáva,\nže závery odvolacieho rozhodnutia vzhľadom na obsah podaného odvolania nie sú celkom\ndostatočné (sú strohé), avšak, rešpektujúc zákonnú úpravu § 219 ods. 2 zákona č. 99/1963\nZb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ako aj skutočnosť, že krajským\nsúdom v celosti prevzaté právne závery okresného súdu nie sú arbitrárne ani zjavne\nneodôvodnené, tento nedostatok (v odôvodnení krajského súdu) nebol spôsobilý privodiť\niný právny stav. Z tohto dôvodu podľa názoru ústavného súdu skutkové a právne závery\nodvolacieho súdu nie je možné posudzovať ako zjavne neodôvodnené a svojvoľné\na nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných\nprávnych predpisov (Občianskeho súdneho poriadku, zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný\nzákonník v znení neskorších predpisov, zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov\na nebytových priestorov v znení neskorších predpisov), ktorá by bola popretím ich podstaty\na zmyslu.\n16. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom (právnymi závermi) krajského súdu\nnestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti sťažnosťou napadnutého rozhodnutia. Ústavný súd konštatuje, že krajský súd (v\nspojení s rozsudkom okresného súdu) sa námietkami sťažovateľky zaoberal v rozsahu, ktorý\ndal v zásade odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu. Z ústavnoprávneho hľadiska\npreto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého rozhodnutia.\n17. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd je toho názoru, že niet žiadnej spojitosti\nmedzi posudzovaným rozsudkom krajského súdu a namietaným porušením základného\npráva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nS poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva\nna spravodlivé súdne konanie) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom\núčastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02,\n17\n\nIII. ÚS 198/07, II. ÚS 229/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08), ústavný súd posudzovanú\nsťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti.\n18. Po odmietnutí sťažovateľkinej sťažnosti ako celku nebol už právny dôvod\nzaoberať sa jej ostatnými návrhmi uvedenými v bode 4.\n19. Nad rámec už uvedeného ústavný súd v závere ešte poznamenáva, že si je\nvedomý zložitosťou problematiky vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom\ndome (zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov\na nebytových priestorov v znení neskorších predpisov), o čom svedčí aj jeho väčšinové\nrozhodnutie sp. zn. PL. ÚS 110/2011 a disentujúce názory sudcov k tomuto rozhodnutiu.\nAvšak ani problematický názor či názor, o ktorého jednoznačnosti je možné minimálne\npochybovať, sám osebe nie je spôsobilý na jeho ústavnoprávne odmietnutie, ak je nie\ncelkom nelogický a je primerane odôvodnený.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. júla 2015\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "byt", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "vlastníctvo-úprava vlastníckych vzťahov", "návrh-zjavne neopodstatnený", "príčinná súvislosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1294098a-4560-4ac1-a87b-e707384b04df", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 334/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 334/08 z 16. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-16", "citacie_n": 169, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1294098a-4560-4ac1-a87b-e707384b04df"}, {"guid": "ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 139/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 1218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558"}, {"guid": "ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 1207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f"}, {"guid": "ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 229/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 229/07 z 20. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-20", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:d0e57f6e-21a7-45f9-b8de-fd0c34d16503", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 225/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 225/03 z 10. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-10", "citacie_n": 370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d0e57f6e-21a7-45f9-b8de-fd0c34d16503"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "998819fb-259f-4aea-9a4a-1884c3d463b9:e6a7f3b9-b9e9-4a60-a22a-ac8911bcd706", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1211210390.1", "spisova_znacka": "3Cob/407/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/407/2013 z 25. 11. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-11-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1211210390.1"}, {"guid": "22993bfd-7b6f-44b3-a2d4-85e71a20b9ea:20ac1c38-61ee-4f08-95c8-db3797d936d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "24Cb/177/2011", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 24Cb/177/2011 z 17. 9. 2013", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2013-09-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/22993bfd-7b6f-44b3-a2d4-85e71a20b9ea:20ac1c38-61ee-4f08-95c8-db3797d936d1"}, {"guid": "43477ea2-6891-4938-ac98-5f74eb213e5a:6bfdd102-529c-4d44-84e1-2524caf1278c", "ecli": null, "spisova_znacka": "33Rob/904/2011", "nazov": "Platobný rozkaz Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 33Rob/904/2011 z 25. 11. 2011", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2011-11-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/43477ea2-6891-4938-ac98-5f74eb213e5a:6bfdd102-529c-4d44-84e1-2524caf1278c"}], "citovane_v": [{"guid": "8d7d5b97-e69d-4f4b-8afd-42145f138ee3:95c6d4dc-a9a7-46aa-ab4f-cd0a9e9446e0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1221203330.1", "spisova_znacka": "3CoCsp/5/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoCsp/5/2025 z 29. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-10-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1221203330.1"}, {"guid": "463951df-ea77-42c3-b500-d175b9536a73:4f99e513-a4b4-478d-a8fe-7e06dde62458", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2024:1221203330.13", "spisova_znacka": "B2-49Csp/105/2021", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B2-49Csp/105/2021 z 2. 10. 2024", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2024-10-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2024:1221203330.13"}]}