{"guid": "ussr:a4fd96e6-f32a-40f6-838c-25ee495aa2d0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.273.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 273/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 273/2015 z 10. 6. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. júna 2015, sp. zn. I. ÚS 273/2015, ECLI:SK:USSR:2015:1.US.273.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2015-06-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-5", "nazov": "čl. 20 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-4", "nazov": "čl. 20 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a4fd96e6-f32a-40f6-838c-25ee495aa2d0", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.273.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.273.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.273.2015.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 273/2015­32\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti LEVICKÉ MLIEKÁRNE a. s., Júrska\ncesta 2, Levice, zastúpenej advokátom JUDr. Róbertom Madejom, PhD., Advokátska\nkancelária, Mýtna 42, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu\nochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 a 2 a v prvej vete čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, ako aj základného práva a práva na ochranu majetku\nzaručených v čl. 20 ods. 1, 4 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžhuv 5, 6/2013 zo 7. októbra 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti LEVICKÉ MLIEKÁRNE a. s.\npre nedostatok právomoci na jej prerokovanie a rozhodnutie.\n\nodmieta\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n27. januára 2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti LEVICKÉ MLIEKÁRNE a. s.,\nJúrska cesta 2, Levice (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 a 2 a v prvej vete čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivý súdny proces\nzaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“), ako aj základného práva a práva na ochranu majetku zaručených v čl. 20 ods. 1,\n4 a 5 ústavy a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Sžhuv 5, 6/2013 zo 7. októbra\n2014.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že návrhom podaným Úradu priemyselného\nvlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) sa obchodná spoločnosť Tatranská\nmliekareň a. s. (ďalej len „navrhovateľ“) domáhala zrušenia platnosti slovných ochranných\nznámok znenia „NIVA“ zapísaných v registri ochranných známok vedenom úradom pod\nč. 181149 a č. 212209, ktorých majiteľkou je sťažovateľka, a to z dôvodu, že podľa názoru\nnavrhovateľa bolo uvedené označenie už v čase zápisu ochranných známok označením\ndruhovým, t. j. označením na všeobecné označenie druhu syra používané viacerými jeho\nvýrobcami. Úrad svojím rozhodnutím sp. zn. POZ 2639­94/OZ 181149­I/7­2012\nz 30. januára 2012 návrhu navrhovateľa z časti vyhovel, keď čiastočne zrušil platnosť\nochrannej známky „NIVA“ č. 181149 pre tovary „konzumné mlieko, sušené mlieko\na kŕmne mliečne zmesi, konzumné kyslomliečne nápoje, smotanové krémy“ v triede 29\n2\n\na pre tovary „mrazené mliečne výrobky, zmrzlina“ v triede 30 medzinárodného triedenia\ntovarov a služieb, a to z dôvodu, že sťažovateľka ako majiteľka tejto ochrannej známky\nnepreukázala jej používanie vo vzťahu k označeným tovarom, pričom však súčasne uvedená\nochranná známka ostala v platnosti pre tovary „maslo, tvarohy a syry“ v triede 29\nmedzinárodného triedenia tovarov a služieb. Dôvodom zamietnutia návrhu na zrušenie jej\nplatnosti bola skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal, že označenie „NIVA“ je druhovým\noznačením pre tovary „syry“. Ďalším rozhodnutím č. POZ 1567­2004/OZ 212209­I/8­2012\nz 30. januára 2012 úrad z rovnakého dôvodu ako v prvom prípade zamietol aj návrh\nnavrhovateľa na zrušenie platnosti aj druhej ochrannej známky sťažovateľky.\nUvedené rozhodnutia úradu boli potvrdené aj v druhom stupni, a to rozhodnutiami\nsp. zn. POZ 2639­94/OZ 181149 II/2­2013 a sp. zn. POZ 1567­2004/ OZ 212209 II/1­2013\nzo 14. januára 2013.\nNavrhovateľ (ďalej len „žalobca“) dôvodiac tým, že vo vedomí spotrebiteľov\nsa slovné označenie „NIVA“ spája s druhom plesňového syra, bez toho, aby toto označenie\nspotrebiteľ spájal automaticky iba so sťažovateľkou ako majiteľkou tejto ochrannej známky,\nv dôsledku čoho toto označenie nemá rozlišovaciu schopnosť medzi jednotlivými výrobcami\ntohto tovaru, čo je základným predpokladom ochrannej známky, t. j. schopnosť odlíšiť\nvýrobky jedného výrobcu od výrobkov ostatných výrobcov, sa žalobami podľa V. časti\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) domáhal preskúmania zákonnosti\noznačených rozhodnutí úradu. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)\nžaloby rozsudkom sp. zn. 23 S 51/2013 z 19. júna 2013 zamietol. Krajský súd konštatoval,\nže žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania zdruhovenia slovného označenia\n„NIVA“ pre určitý druh syra, ktorý by na jeho označenie pred zápisom ochranných známok\npoužívali viacerí výrobcovia. Krajský súd uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu (úradu)\nbolo vydané v rámci povolenej správnej úvahy hodnotenia zisteného skutkového stavu,\nktorú súd nie je oprávnený nahradiť svojou vlastnou úvahou a jeho úlohu je iba skúmať, či\nžalobca „... jednoznačne vyvrátil právne východiská žalovaného správneho orgánu...“.\n3\n\nZ dôvodu odvolania podaného žalobcom najvyšší súd sťažnosťou napádaným\nrozsudkom sp. zn. 3 Sžhuv 5, 6/2013 zo 7. októbra 2014 zmenil uvedený rozsudok\nkrajského súdu tak, že zrušil druhostupňové rozhodnutie úradu (správneho orgánu) a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie s konštatovaním, že «Pojem „NIVA“ totiž u priemerného\nspotrebiteľa, ktorý nakupuje potraviny a syry sa nevyhnutne spája so špecifickým druhom\nsyra obsahujúcim modrozelenú pleseň. Túto evokáciu je možné v prostredí Slovenskej\nrepubliky hodnotiť ako všeobecne známu skutočnosť. ... Pokiaľ sa v administratívnom\nkonaní vyskytne všeobecne známa skutočnosť, ktorá je v kontradikcii s inými dôkazmi, tak\nvýznamne vplýva na rozloženie dôkazného bremena v tom zmysle, že pokiaľ nie je obsah\nvšeobecne známej skutočnosti vyvrátený inými dôkazmi je nevyhnutné pri vytváraní úsudku\nz nej vychádzať. ... Existencia všeobecne známej skutočnosti sa nedokazuje. Súd ju iba\nkonštatuje a v dôsledku konštatácie sa presúva dôkazné bremeno na subjekt, ktorý jej\nexistenciu popiera. V konaní preto dochádza k obráteniu dôkazného bremena.».\nSťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľka namieta, že najvyšší súd ,,... odňal\nsťažovateľovi možnosť konať pred súdom, nakoľko doterajšie dokazovanie nahradil vlastnou\núvahou založenou na tzv. notoriete s tým, že účastník konania sa o takomto skutkovom a\nprávnom posúdení veci dozvedel až z prekvapivého doručeného napadnutého rozsudku\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom sa k vyhláseniu rozhodujúcej skutkovej\nokolnosti za notorietu nemal možnosť v žiadnom štádiu konania (pred správnym orgánom\nalebo pred súdom) vyjadriť;\n­ použitím tzv. notoriety presunul v konaní na sťažovateľa dôkazné bremeno, avšak\nsťažovateľ sa o tejto uloženej povinnosti pred doručením rozsudku nedozvedel, čím mu\nNajvyšší súd Slovenskej republiky odňal právo predkladať dôkazy a vyjadriť sa k zásadným\nskutkovým a právnym okolnostiam veci;\n­ svojím rozhodovaním nahrádzal správne uváženie, na základe ktorého rozhodol\nsprávny orgán, pričom v konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\nneprislúcha súdu, aby nad rámec vlastných právomocí, vlastnou úvahou nahrádzal toto\noprávnenie správneho orgánu, čím Najvyšší súd Slovenskej republiky neoprávnene vstúpil\n4\n\ndo právomoci orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží a neprijateľne sa odklonil\nod doterajšej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu\nSlovenskej republiky; ...\n... podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nepredstavuje označenie\nNIVA označenie, ktoré by malo rozlišovaciu spôsobilosť, ale je len druhovým pomenovaním\nsyra obsahujúcim modrozelenú pleseň. Zarážajúce je, že Najvyšší súd Slovenskej republiky\ntúto základnú skutkovú otázku neposúdil z hľadiska dôkazov predložených v konaní, ale\nobmedzil sa len na konštatovanie, že ide o všeobecne známu skutočnosť (tzv. notorietu),\nktorú podľa § 121 OSP netreba dokazovať. ...\nPorušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 prvej vety Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru spočíva vtom, že Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky napadnutým rozhodnutím ako správny súd v odvolacom konaní prehlásením\nrozhodujúcej skutkovej okolnosti za notorietu v rozpore s dokazovaním vykonaným\nsprávnym orgánom ustálil zásadne odlišný (opačný) skutkový stav. ... posúdenie prípadnej\ndruhovosti označenia NIVA je tak zložitou otázkou, že nemôže byť hodnotená na základe\npocitov členov senátu, ale výlučne len na základe riadneho dokazovania pred správnym\norgánom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky však v dôsledku napadnutého rozhodnutia vylúčil\nakékoľvek ďalšie dokazovanie ohľadne otázky prípadnej druhovosti/rozlišovacej spôsobilosti\noznačenia NIVA vzhľadom k tomu, že označenie NIVA vyhlásil za druhové na základe tzv.\nnotoriety. Správny orgán je po doručení rozhodnutia povinný akceptovať záväzný názor\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, čo sťažovateľovi už neumožní pred správnym\norgánom argumentovať, navrhovať dôkazy a domáhať sa vykonania dokazovania v\npredmetnej veci. ...\nNemožno ďalej ani akceptovať argumentáciu, že sťažovateľ môže argumentovať\na predkladať dôkazy v pokračujúcom konaní pred Úradom priemyselného vlastníctva SR,\nnakoľko tento je výslovne viazaný názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\no druhovosti označenia NIVA (§ 250j ods. 7 OSP). Otázku druhovosti už Úrad\npriemyselného vlastníctva SR posudzovať v pokračujúcom konaní nemôže. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky teda; nastolil právny stav, podľa ktorého sťažovateľ nebude môcť\n5\n\nuplatniť žiadne dôkazy a ani právnu argumentáciu v pokračujúcom konaní pred Úradom\npriemyselného vlastníctva SR, čím nezvratne hrozí, že dôjde aj k porušeniu základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v pokračujúcom konaní pred Úradom priemyselného\nvlastníctva SR.“.\nOkrem toho sťažovateľka v súvislosti s konštatovaním najvyššieho súdu o druhovosti\nslovného označenia „NIVA“ poukázala na to, že najvyšší súd k tomuto záveru nedospel\nna základe dokazovania, ale iba na základe dojmu obmedzeného okruhu osôb (členov\nsenátu), a tiež poukázala aj na to, že najvyšší súd opomenul vo svojom rozhodnutí vymedziť\nčasový úsek, kedy, resp. od kedy slovné označenie „NIVA“ podľa jeho názoru zdruhovelo,\nt. j. od kedy by sa toto označenie vo všeobecnosti malo používať na označenie syra\ns modrou plesňou. Podľa sťažovateľky je toto časové určenie zásadné vo vzťahu\nk predmetu konania. V preskúmavanom správnom konaní sa totiž navrhovateľ návrhom\nzo 6. apríla 2007 pred úradom domáhal vymazania dotknutých ochranných známok\nvo vlastníctve sťažovateľky podľa v tom čase účinného § 16 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 1\npísm. c) zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o ochranných známkach“), t. j. z dôvodu, že označenie NIVA malo byť\ndruhovým označením tovaru už „v čase zápisu“ do registra ochranných známok. Podľa\nsťažovateľky z rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva, že označenie NIVA považuje\nza druhové „v čase svojho rozhodovania, teda v roku 2014, čo je však s ohľadom\nna predmet sporu irelevantné“, pretože sťažovateľka predmetnú ochrannú známku ma\nzaevidovanú a používa ju už od roku 1994. V tejto súvislosti sťažovateľka zdôraznila, že\nskúmanie druhovosti slovného označenia NIVA, tak ako to urobil najvyšší súd, by malo\nsvoje opodstatnenie iba v prípade, ak by navrhovateľ inicioval pred úradom konanie nie\npodľa už označeného ustanovenia, ale podľa § 16 ods. 9 zákona o ochranných známkach\nalebo podľa v súčasnosti účinného § 34 ods. 1 písm. b) zákona č. 506/2009 Z. z.\no ochranných známkach, t. j. ak by sa domáhal vymazania ochrannej známky z dôvodu, že\nzdruhovela ex post „až po zápise“, a to v dôsledku činnosti alebo nečinnosti jej majiteľa sa\nstala obvyklým pomenovaním pre tovary alebo služby, pre ktoré bola zapísaná. O takýto\n6\n\nprípad sa však podľa sťažovateľky v danom prípade nejde, pretože „žalobca žiadal výmaz\nochranných známok nie z dôvodu, že by stratili rozlišovaciu spôsobilosť v dôsledku ich\npoužívania po zápise do registra, ale z dôvodu, že v čase zápisu do registra túto\nrozlišovaciu spôsobilosť nemali“.\nV uvedených súvislostiach sťažovateľka podotkla, že uvedenými nepresnými závermi\ndošlo k situácii, že sťažovateľka je „trestaná“ za svoj podnikateľský úspech na trhu so\nsyrmi, avšak „Zo skutočnosti, že určitý výrobok dosiahne na trhu významný podiel,\nnemožno vyvodzovať, že ide o druhové označenie, resp. že označenie zdruhovelo. Výraz\nNIVA nebol v Slovenskej republike nikdy používaný ako všeobecný názov pre druh syra.\nOznačenie, ktoré nie je pôvodne druhové, sa môže stať druhovým iba v prípade, že\nv dôsledku súčasného používania viacerými subjektmi, spotrebitelia prestanú toto označenie\npovažovať za značku tovaru a začnú ho vnímať ako druh tovaru. Označenie NIVA bolo\nna území Slovenskej republiky používané desiatky rokov jediným výrobcom. Syr s\noznačením NIVA vyrábal od päťdesiatych rokov 20. storočia závod v Hlohovci, ktorý od\nroku 1994 patril majiteľovi ochranných známok č. 181149 a 212209. T.j. viac ako päťdesiat\nrokov syr s modrou plesňou vyrábaný vo výrobní v Hlohovci bol distribuovaný na území\nSlovenskej republiky pod označením NIVA, ktoré sa používalo najskôr ako nezapísané\noznačenie a od roku 1994 ako ochranná známka. V doterajších konaniach sa nijako\nnespochybnila skutočnosť, že syr NIVA bol viac ako 50 rokov vyrábaný v závode v\nHlohovci.\nZáver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v napadnutom rozsudku ... je absolútne\nnesprávny. Táto úvaha súdu vychádza zo zrejmého nepochopenia podstaty, povahy a účelu\nochrannej známky. Naopak, tvrdenie súdu potvrdzuje rozlišovaciu spôsobilosť ochrannej\nznámky NIVA. Je samozrejmé, že majiteľ ochrannej známky označuje svoj výrobok\noznačením, pri ktorom si spotrebiteľ spája výrobok s ochrannou známkou. Je samozrejmé,\nže keby došlo k zmene, napríklad v označovaní odlišných výrobkov tou istou ochrannou\nznámkou, spotrebiteľ by bol zmätený. To však neznamená, že uvedené preukazuje\nzdruhovenie ochrannej známky. Ako príklad uveďme označenie Coca Cola. Je samozrejmé,\nže keby označením Coca Cola majiteľ začal označovať limonádu s oranžovou farbou\n7\n\n(doposiaľ Fanta), priemerný spotrebiteľ by bol zmätený. Exkluzívne si spotrebiteľ označenie\nCoca Cola spája s tmavou, sýtenou sladkou tekutinou (nie oranžovou).\nTento argument teda nesvedčí zdruhoveniu označenia Coca Cola, naopak, svedčí\nvysokej rozlišovacej spôsobilosti tejto ochrannej známky. Na uvedenom príklade možno\npostaviť argumentáciu o vysokej rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky NIVA, nie o jej\nzdruhovení.“.\nK argumentom o tom, že slovné označenie NIVA nie je druhovým označením\nmodroplesňového syra, sťažovateľka dodáva, že ak by to tak bolo, „musel by sa každý\nmodroplesňový syr označovať aj údajne druhovým označením NIVA. Respektíve, musel by\ns označením\n\nNIVA\n\nako\n\ndruhovým\n\noznačením\n\nbyť\n\nstotožnený\n\nvýrobca\n\nkaždého\n\nmodroplesňového syra. Takáto situácia však zjavne ani v čase zápisu ochranných známok,\nani doposiaľ nenastala. Na trhu existuje veľké množstvo modroplesňových syrov. ...\nPokiaľ si predstavíme takto širokú ponuku modroplesňových syrov pre spotrebiteľa,\nnemôžeme predsa tvrdiť, že ak priemerný spotrebiteľ uvidí na pulte modroplesňový syr\ns označením napr. Rival, Avin, Danablu, Gorgonzola, Paladin, Roquefort, Rochebaron,\nStilton alebo iným označením, predstaví si v súvislosti s týmito označeniami, že ide o druh\nsyra NIVA. Takáto predstava neprichádza do úvahy a to ani v čase zápisu ochranných\nznámok. Je preto nepochybné, že označenie NIVA je unikátnym označením, ktoré používa\npre modroplesňové syry v podmienkach Slovenskej republiky výlučne sťažovateľ a má\nrozlišovaciu spôsobilosť pre tovary sťažovateľa oproti iným súťažiteľom na trhu.“.\nNapokon sťažovateľka v obsiahlej sťažnosti poukázala aj na to, že z uvedených\ndôvodov najvyšší súd „pozbavil sťažovateľa majetku, ktorý sťažovateľ nerušene užíval\nod roku 1994, kedy bola podaná prvá prihláška ochrannej známky NIVA“, a tiež rozvinula\nargumentačnú úvahu o tom, že najvyšší súd svoje rozhodnutie odôvodnil bez podobnosti\nskutkového a právneho stavu citáciou rozsudku v inej veci týkajúcej sa ochrannej známky\n„Tuzemák“, v dôsledku čoho bolo tiež porušené právo na spravodlivé súdne konanie.\n\n8\n\nVzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné práva sťažovateľa LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s. na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky\na na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1, 4 a 5 Ústavy SR a na ochranu\nmajetku podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných\n\nslobôd\n\nrozsudkom\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp. zn. 3Sžhuv/5,6/2013 zo dňa 7.10.2014 porušené boli.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžhuv/5,6/2013 zo dňa\n7.10.2014 sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie\nkonanie.\n3. Sťažovateľovi LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s. sa priznáva náhrada trov právneho\nzastúpenia v sume 355,73 EUR, ktorú je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť\nna účet právneho zástupcu JUDr. Róberta Madeja, PhD., advokáta, do jedného mesiaca\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\nSťažovateľka sa tiež domáha, aby ústavný súd dočasným opatrením odložil\nvykonateľnosť rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sžhuv 5, 6/2013 zo 7. októbra 2014\na svoju žiadosť odôvodnila takto:\n„Právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v napadnutom rozsudku o druhovosti\noznačenia NIVA má pre sťažovateľa ako majiteľa predmetných ochranných známok zásadný\ndopad. Úrad priemyselného vlastníctva SR, viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu\nSR, musí rešpektovať právoplatné napadnuté rozhodnutie a nahradiť svoju správnu úvahu\ntzv. notorietou. Uvedené by malo v krátkom čase nevyhnutne za následok vyhlásenie\nochranných známok NIVA za neplatné. ...\nPrípadný výmaz ochranných známok zbaví sťažovateľa majetku (ochranných známok)\na práva výhradne umiestňovať tovary s označením NIVA na slovenskom trhu. Tieto následky\nexistenčne ohrozia sťažovateľa, ktorého hlavnou produkciou je syr NIVA.“\n9\n\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nÚstavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu tých práv,\nporušenie ktorých sťažovateľka namieta v príčinnej súvislosti s (podľa jej názoru, pozn.)\narbitrárnym rozsudkom najvyššieho súdu, neposkytujú iné orgány verejnej moci na základe\nsťažovateľke dostupných opravných prostriedkov predstavujúcich účinné právne prostriedky\nnápravy namietaného porušenia jej práv.\nVzhľadom na aktuálne procesné štádium napádaného konania, keď najvyšší súd\nsťažnosťou napádaným rozsudkom sp. zn. 3 Sžhuv 5, 6/2013 zo 7. októbra 2014 vrátil vec\n10\n\nspäť do štádia konania pred prvostupňový správny orgán (v konaní pred ktorým sa\nsťažovateľka bude môcť dovolávať ochrany svojich práv a predkladať svoje argumenty\na ktorého rozhodnutie bude preskúmateľné ešte aj v rámci odvolacieho konania\npred druhostupňovým správnym orgánom, ako aj pred dvoma stupňami všeobecných súdov\nv správnom súdnictve, pozn.), sa sťažnosť sťažovateľky javí ako predčasne podaná, a teda za\ntejto procesnej situácie ústavným súdom vecne nepreskúmateľná.\nVychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany\nústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou\nvo veciach patriacich do právomoci iných orgánov verejnej moci (II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96), je ústavný súd toho názoru, že pokiaľ je o ochrane sťažovateľkou označených\npráv a slobôd oprávnený konať alebo rozhodovať ešte iný orgán verejnej moci (v danom\nprípade úrad ako správny orgán) alebo iný všeobecný súd (správny súd), ústavný súd jej\nsťažnosť už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci, tak ako\nto je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nPodľa názoru ústavného súdu sťažovateľka má možnosť predkladať svoje argumenty a\nvýhrady proti nie nemenným záverom najvyššieho súdu proklamovaným v ňou napádanom\nrozsudku sp. zn. 3 Sžhuv 5, 6/2013 zo 7. októbra 2014 ešte aj v revitalizovanom konaní pred\nsprávnymi orgánmi, prípadne aj pred správnymi súdmi, a napokon v prípade meritórneho\nprávoplatného rozhodnutia aj prípadnou opakovanou sťažnosťou pred ústavným súdom.\nÚstavný súd poukazuje v prvom rade na skutočnosť, že ústavné súdnictvo\na právomoc ústavného súdu sú vybudované predovšetkým na zásade prieskumu vecí\nprávoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť nemožno napraviť iným spôsobom.\nIde o jeden zo základných princípov, ktoré ovládajú konanie pred ústavným súdom, a to\no princíp subsidiarity.\nV tejto súvislosti pokiaľ ide o otázku viazanosti správneho orgánu, ako aj súdu\nnižšieho stupňa právnym názorom súdu vyššieho stupňa (v danom prípade názorom\n11\n\nnajvyššieho súdu), ústavný súd už deklaroval požiadavku, aby aj odôvodnenie tohto\nrozhodnutia súdu vyššieho stupňa, ktorým sa zrušuje meritórne rozhodnutie v danej veci\na vec sa vracia na ďalšie konanie, spĺňalo požiadavky kladené na jeho kvalitu v čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Odôvodnenosť tejto požiadavky podčiarkuje okrem iného aj\nto, že ak má byť tento právny názor v ďalšom konaní záväzný, potom je dôvodné\nod nadriadeného súdu očakávať náležité sformulovanie dostatočne konkrétnych inštrukcií\no potrebe\n\nodstrániť\n\nnedostatky\n\nkonania\n\npred\n\nsúdom\n\nnižšieho\n\nstupňa\n\n(podobne\n\nIII. ÚS 46/2013) a v danom prípade aj pred správnym orgánom.\nZ\n\nvýrokovej\n\nčasti\n\nsťažnosťou\n\nnapádaného\n\nrozsudku\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nsp. zn. 3 Sžhuv 5, 6/2013 zo 7. októbra 2014 ústavný súd zistil, že najvyšší súd zmenil\nrozhodnutie krajského súdu a zrušil rozhodnutia správnych orgánov v prvom i druhom\nstupni podľa § 250j ods. 2 písm. a) a c) OSP, podľa ktorého súd zruší napadnuté rozhodnutie\nsprávneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti\nvec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a\npostupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že a) rozhodnutie správneho\norgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a c) zistenie skutkového stavu je\nnedostačujúce na posúdenie veci.\nZ uvedeného vyplýva, že najvyšší súd síce formuloval svoje právne stanovisko\nna aplikáciu a záväznosť notoricky známej skutočnosti, avšak bez zjavného záväzného\nsúvisu s konkrétnym skutkovým stavom, ktorý najvyšší súd považoval za nedostatočne\nzistený [pozri už citované ustanovenie § 250j ods. 2 písm. c) OSP, pozn.].\nPodľa § 250j ods. 7 OSP správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.\nVzhľadom na uvedené je nutné konštatovať, že viazanosť správneho orgánu právnym\nnázorom súdu, obdobne ako viazanosť súdu nižšieho stupňa právnym názorom súdu\nvyššieho stupňa platí iba za predpokladu, že sa po zrušení napadnutého rozhodnutia\n12\n\nskutkový základ vo veci nezmení natoľko, že je vylúčená aplikácia právneho názoru súdu\nna nový skutkový základ (napr. IV. ÚS 27/2010). Inými slovami, ak v dôsledku vykonaného\ndokazovania dôjde k zmene skutkového stavu oproti skutkovému stavu posudzovanému\nsúdom, nemožno bez výhrad trvať na aplikácii právneho názoru sformulovaného\nna podklade skôr (neúplne) zisteného skutkového stavu.\nV danom prípade však najvyšší súd konštatoval, že zistenie skutkového stavu\npred správnym orgánom (úradom) je nedostatočné, takže po jeho doplnení je na správnom\norgáne, aby doplneným dokazovaním zistený skutkový stav v interakcii s právnymi závermi\nnajvyššieho súdu náležite odôvodnil (t. j. či sú tieto právne názory aplikovateľné\na kompaktné aj s doplneným skutkovým stavom). Tieto závery môžu byť následne\npodrobené opäť aj súdnemu prieskumu podľa V. časti Občianskeho súdneho poriadku.\nÚstavný súd už vyslovil, že ak by sa obrana všeobecných súdov (v danom prípade\nsprávnych súdov) v konaní o sťažnosti sťažovateľa odvíjala iba od poukazu na povinnosť\nsúdu nižšieho stupňa rešpektovať vyslovený, hoci ústavne nesúladný právny názor súdu\nvyššieho stupňa, nebráni to ústavnému súdu vysloviť porušenie základných práv\nsťažovateľa. Inými slovami, ak by niektorý z právnych názorov formulovaných\nnadriadeným súdom a rešpektovaných v ďalších fázach konania nespĺňal požiadavky\nplynúce pre sťažovateľku (účastníka konania) zo základných práv a slobôd podľa čl. 127\nods. 1 ústavy, nevylučuje to kladné rozhodnutie o jej sťažnosti (m. m. III. ÚS 46/2013).\nV zhode s uvedeným napríklad aj Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku z 3. mája 2007\nvo veci sp. zn. 22 Cdo 1349/2006 uviedol, že aj keď zmena skoršieho, pre súd prvého\nstupňa záväzného právneho názoru odvolacieho súdu je v zásade nežiaduca, nemožno ju\npovažovať za nepatričnú, predovšetkým s ohľadom na ústavnoprávny princíp nezávislosti\nsudcu, ktorý je vo všeobecnosti viazaný len zákonom...\nVzhľadom na uvedené ústavný súd uzatvára, že v prípade indikovanej možnosti\nporušenia práv sťažovateľky aj po právoplatnom skončení veci sa sťažovateľka bude môcť\n13\n\ndomáhať ich ochrany a preskúmania právoplatného meritórneho rozhodnutia novou\nsťažnosťou podanou ústavnému súdu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. júna 2015\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "ochranná známka", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "právomoc-právomoc všeobecného súdu", "subsidiarita", "súd-viazanosť súdu nižšieho stupňa právnym názorom súdu vyššieho stupňa", "orgán-verejnej moci"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "e27ae3d5-4b8f-4bb8-98d0-54ef03527e8f:5a431a76-1559-46fe-8861-0bb9f6f4aa53", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:6019200323.1", "spisova_znacka": "2Spv/1/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Spv/1/2020 z 14. 12. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-12-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:6019200323.1"}, {"guid": "139f968b-07b5-4010-b225-7ac537fec15d:003229ba-5b7f-454e-b211-6d99f3799ac1", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6019200323.5", "spisova_znacka": "23S/125/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/125/2019 z 3. 3. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-03-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6019200323.5"}, {"guid": "139f968b-07b5-4010-b225-7ac537fec15d:f2d235a7-61a2-4619-9dde-de902ca565ce", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6019200323.5", "spisova_znacka": "23S/125/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/125/2019 z 3. 3. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-03-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6019200323.5"}, {"guid": "c17f1913-c7fe-4229-ab4f-d0efd897060c:f1c9a13b-7fa5-4a1e-8871-80969dae461f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1016200284.3", "spisova_znacka": "6S/34/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/34/2016 z 2. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-05-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1016200284.3"}]}