{"guid": "ussr:c2cbbb51-e98b-45d9-9b13-c6515aa52bf1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.259.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 259/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2015 z 10. 6. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. júna 2015, sp. zn. I. ÚS 259/2015, ECLI:SK:USSR:2015:1.US.259.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2015-06-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c2cbbb51-e98b-45d9-9b13-c6515aa52bf1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.259.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.259.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.259.2015.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 259/2015­17\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom\n\n,\n\n, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 1,\n2 a 5, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa\nčl. 5 ods. 4, čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5 Tos 117/2014 zo 4. decembra 2014 v spojení\ns uznesením Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1 T 7/2014 z 26. novembra 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. januára\n2015 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal\n\nporušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3\n\na čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 4\na čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n5 Tos 117/2014 zo 4. decembra 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“)\nv spojení s uznesením Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 T 7/2014\nz 26. novembra 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie okresného súdu“).\n\n2\n\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením okresného súdu sp. zn.\nTp 25/2013 z 13. júna 2013 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 6 Tpo 32/2013\nz 25. júna 2013 bol (aj) sťažovateľ z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a) a písm. c)\nzákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nporiadok“) vzatý do väzby. Prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany pod sp. zn.\n2 Pv 395/12/2204 podal 21. januára 2014 na okresnom súde obžalobu (aj) na sťažovateľa,\na to pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,\njedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi formou spolupáchateľstva\npodľa § 20 k § 172 ods. 1 písm. a), c) a d), ods. 2 písm. e) a iné zákona č. 300/2005 Z. z.\nTrestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“). Okresný súd\nsvojím uznesením sp. zn. 1 T 7/2014 zo 4. februára 2014 rozhodol podľa § 238 ods. 3\nTrestného poriadku s poukazom na § 72 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku o ponechaní\nsťažovateľa vo väzbe aj po podaní obžaloby. Okresný súd uznesením sp. zn. 1 T 7/2014\nz 26. novembra 2014 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 5 Tos 117/2014\nzo 4. decembra 2014 zamietol žiadosť sťažovateľa zo 14. novembra 2014 o prepustenie\nz väzby. V ostatnom podal sťažovateľ sťažnosť ústavnému súdu.\n3. Sťažovateľ v podanej sťažnosti nachádza porušenie svojich označených práv\nv dvoch rovinách.\n3.1 V prvej rovine svojej argumentácie namieta postup okresného súdu  odobrený\nv sťažnostnom konaní krajským súdom, ktorým mu „nebolo riadne doručené stanovisko\na nebol riadne doručený návrh na rozhodnutie Okresnej prokuratúry Piešťany k jeho\nžiadosti o prepustenie z väzby“. Zároveň poukázal na to, ako mal byť naplnený v § 79 ods. 3\nTrestného poriadku predpokladaný postup okresného súdu, k čomu konštatoval, že „Z § 79\nods. 3 Trestného poriadku vyplýva nasledovný postup: Okresný prokurátor nevyhovie\nžiadosti, následne predloží ju súdu bez meškania s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre\nprípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. Tento postup však musí\nbyť vykonaný, ak má byť zabezbečené právo na primeraný čas a možnosť na prípravu\nobhajoby pred neverejným zasadnutím (či 1 deň, 3 alebo 5 je momentálne nepodstatné) a\n3\n\nnie počas neho (i prerušenie neverejného zasadnutia napr. na obyčajných 15 minút by bolo\nako tak naplnením citovaných práv), v opačnom prípade skutočne sa sťažovateľovi porušili\ncitované práva a neverejné zasadnutie o žiadosti o prepustení na slobodu nabralo\ninkvizičný s dopredu pripraveným rozhodnutím, nakoľko je vylúčené, za predpokladu, že\nsúdy rešpektujú práva obvinených, aby neverejné zasadnutie s konaním, poradou a\nrozhodnutím s obšírnym odôvodnením trvalo neuveriteľne krátkych 20 minút. Máme za to,\nže celé konanie a rozhodnutie bolo prejudikované a nebolo výsledkom riadneho a\nzákonného postupu oboch súdov. Je len riadnym okopírovaním rozhodnutia o 1. žiadosti\nsťažovateľa o prepustenie na slobodu bez náležitého zistenia skutkového stavu. Takto sa\nodňalo sťažovateľovi právo na prístup k nezávislému a nestrannému súdu ako i právo\nna riadne a zrozumiteľné a preskúmateľné rozhodnutie, tj. v celej šírke právo na spravodlivé\nsúdne konanie. Inými slovami, rýchlosť rozhodnutia o žiadosti o prepustenie na slobodu\npodľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku bola na úkor kvality rozhodnutia.“.\n3.2. V druhej rovine svojej argumentácie sťažovateľ poukazuje na nedostatočné\nzdôvodnenie pretrvávania potreby jeho väzobného stíhania všeobecnými súdmi, a to\n„... odvolávaním sa na závažnosť činu a hroziaci trest“. Zdôraznil, že „... argument či už\nOkresného súdu Piešťany ako i Krajského súdu v Trnave, že sťažovateľ nemá príjem\na finančné prostriedky dostáva od matky alebo priateľky nemôže obstáť a byť dôvodom\nna väzobné stíhanie, nakoľko sťažovateľ je vo väzbe viac ako rok a pol, a sama väzba ho\nobmedzuje získavať finančné prostriedky čestným a poctivým spôsobom.\nVäzba nemôže mať sankčný charakter, ako v tomto prípade a k tomu vytýkať takejto\nosobe a tým odôvodňovať väzbu objektívnou nemožnosťou argumentovať proti takémuto\ndôvodu. Práve nahradenie väzby mediačným a probačným dohľadom dáva bez všetkého\ndôvod očakávať zmenu v správaní sa väzobne stíhaného, keďže je oboznámený s následkami\nnedodržania obmedzení alebo povinností.\nAk prvostupňový súd a taktiež odvolací súd odôvodnil väzbu závažnosťou činu,\nhroziacim trestom a nezaobstarávaní finančných prostriedkov jeho riadnou a aktívnou\npracovnou činnosťou došlo k porušeniu vyššie citovaných práv. Tieto súdne argumenty\n„obstáli“ len v konaní o vzatí sťažovateľa do väzby, avšak po roku a pol tieto obstáť už\nnemôžu, či už s poukazom na rozhodnutie ESĽP vo veci Petrov c/a Slovenská republika\n4\n\nalebo s poukazom na logiku a vývoj trestného konania, v opačnom prípade má tak väzba\nvykonávaná na sťažovateľovi sankčný charakter, čo je neprípustné.“.\n4. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd „... rozhodol\no sťažnosti sťažovateľa takto:\nKrajský súd v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 5Tos/117/2014, Okresný súd\nPiešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 1T/7/2014 a Krajský súd v Trnave svojím uznesením\nzo dňa 04.12.2014, č.k. 5Tos/117/2014­1229, ktorým zamietol sťažnosť sťažovateľa proti\nuzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 26.11.2014, č.k. 1 T/7/2014­1216 porušil:\na) čl. 5 ods. 4, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nčl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky tým, že sťažovateľovi nebolo riadne\ndoručené stanovisko a nebol riadne doručený návrh na rozhodnutie Okresnej prokuratúry\nPiešťany k jeho žiadosti o prepustenie z väzby;\nb) čl. 5 ods. 4, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nčl. 46 ods. 1, čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, arbitrárnosťou\na nepreskúmateľnosťou uznesenia Okresného súdu Piešťany zo dňa 26.11.2014, č.k.\n1T/7/2014­1216 a uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. 5Tos/117/2014­1229 zo dňa\n04.12.2014 v súvislosti s nedostatočným odôvodnením väzobného stíhania odvolávaním sa\nna závažnosť činu a hroziaci trest\nc) čl. 6 ods. 1, čl. 6 ods. 3 písm. b) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, v súvislosti s neposkytnutím primeraného\nčasu a možnosti na prípravu obhajoby.\nÚstavný súd SR uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 04.12.2014, čk.\n5Tos/117/2014­1229 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci.\nKrajský súd v Trnave je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia...“.\n\nII.\n5. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania sťažnosti požiadal predsedníčku\nokresného súdu a predsedu krajského súdu o písomné vyjadrenie k podanej sťažnosti.\n5\n\n5.1 Predsedníčka okresného súdu poskytla k veci písomné vyjadrenie sp. zn.\nSpr. 233/15 z 27. marca 2015, v ktorom v podstatnom uviedla:\n«V predmetnom prípade bola kontradiktórnosť konania zachovaná, keďže stanovisko\n(vyjadrenie) prokurátora s návrhom na rozhodnutie sudcovi z 24.11.2014 bolo riadne\ndoručené obžalovanému aj jeho obhajcovi pred jeho výsluchom pri rozhodovaní o jeho\nžiadosti, pričom súčasne bolo vyjadrenie prokurátora oboznámené aj predsedníčkou senátu\npred výsluchom obžalovaného. Rozsah predmetného stanoviska nie je obšírny. Pokiaľ by\nobžalovaný alebo jeho obhajca chceli dlhší čas na jeho preštudovanie, tento by im bol\nposkytnutý. Obžalovaný aj obhajca sa mohli v rámci výsluchu vyjadriť k predmetnému\nstanovisku prokurátora.\nÚstavný súd už vyslovil (napr. III. ÚS 198/05), že osoba vo väzbe musí mať v\nkaždom prípade možnosť predložiť súdu argumenty a dôvody proti svojmu ponechaniu vo\nväzbe a vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam týkajúcim sa jej dôvodnosti a zákonnosti. Musí\njej byť daná možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam protistrany (prokurátora) o odôvodnenosti\ntrvania väzby a vyvracať ich. Pre tento účel jej nemôže byť odopreté právo oboznámiť sa s\ndôkazmi a skutočnosťami, o ktoré by sa malo opierať rozhodnutie súdu o väzbe\n(kontradiktórnosť\n\nkonania).\n\nProcesný\n\npostup\n\nsúdu\n\nmusí\n\nzabezpečiť,\n\naby\n\nbola\n\nobvinenému/obžalovanému v týchto smeroch poskytnutá rozumná príležitosť obhajovať\nsvoje záujmy za podmienok ktoré ho nepostavia do podstatne nevýhodnejšej pozície v\nporovnaní s druhou stranou (princíp „rovnosti zbraní“). Zabezpečenie kontradiktórnej\npovahy konania a rešpektovanie princípu „rovnosti zbraní\" predstavujú základné procesné\ngarancie uplatniteľné vo veciach týkajúcich sa pozbavenia osobnej slobody väzbou.\nSťažovateľovi bola daná možnosť ústne sa vyjadriť k argumentácii obsiahnutej\nv predmetnom stanovisku prokuratúry.\nMám za to, že zo strany senátu v predmetnej veci nedošlo k porušeniu článku 5\nods. 4 Dohovoru ako ani čl. 17 ods. 2, ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky tak, ako to\nnamieta obžalovaný\n\nvo svojej sťažnosti. Túto považujem za vecne neopodstatnenú.»\n\n5.2 Predseda krajského súdu poskytol ústavnému súdu k veci písomné vyjadrenie\nsp. zn. Spr 180/15 z 27. marca 2015, z ktorého považoval ústavný súd za dostačujúce\nodcitovať toto:\n6\n\n„Samotný (krajský súd) po preskúmaní obžalovaným podanej sťažnosti proti\nuzneseniu okresného súdu túto ako nedôvodnú zamietol, keďže nezistil akýkoľvek dôvod na\nzmenu, resp. zrušenie napadnutého uznesenia. Vo vzťahu k samotným dôvodom väzby si\nargumentáciu prvostupňového súdu osvojil v plnom rozsahu. Konštatoval naplnenie\nmateriálnych, resp. formálnych podmienok umožňujúcich rozhodnúť príslušným spôsobom\no podanej žiadosti o prepustenie väzby na slobodu obžalovaného. Príslušné úvahy\nodvolacieho súdu sú zrejmé zo samotného uznesenia krajského súdu pod sp. zn.\n5Tos/117/2014 zo dňa 04.12.2014.\nK samotným námietkam obžalovaného tvoriacim podstatu ním podanej ústavnej\nsťažnosti uvádzam, že z procesného postupu okresného, resp. krajského súdu je zistiteľné, že\nsamotný tento (obžalovaný) mal možnosť reagovať na negatívne stanovisko prokurátora na\nním podanú žiadosť o prepustenie väzby na slobodu na zasadnutí okresného súdu konaného\ndňa 26.11.2014 (viď č.l. 1211­1212 spisu) a rovnako na základe predchádzajúceho\npísomného stanoviska okresného prokurátora zo dňa 24.11.2014 (viď č.l. 1205), v ktorom\n(stanovisku) okresný prokurátor navrhol žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby\nzamietnuť a súčasne nevyhovieť jeho žiadosti o nahradenie väzby dohľadom probačného\na mediačného úradníka v zmysle ustanovenia § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. V tomto smere\npovažujem procesný postup okresného súdu za zákonne a ústavne konformný.\nV kontexte obžalovaným namietanej nepreskúmateľnosti, resp. arbitrárnosti\nuznesenia krajského súdu pod sp. zn. 5Tos/117/2014 zo dňa 04.12.2014 poukazujem na\nsamotné (odôvodnenie) uznesenia krajského súdu, ktoré v konkrétnosti odôvodňuje jednak,\nv čom bolo uznesenie okresného súdu neskôr napadnuté obžalovaným preskúmateľné, keďže\nobsahuje zrozumiteľné úvahy smerujúce k zamietnutiu podanej žiadosti obžalovaným\no prepustenie z väzby na slobodu, resp. v smere nenahradenia pretrvávajúcich dôvodov\nväzby u obžalovaného dohľadom probačného a mediačného úradníka. Rovnako\npreskúmateľným spôsobom je možné zistiť úvahy samotného krajského súdu zamietajúceho\nsťažnosť obžalovaného proti uzneseniu okresného súdu zo dňa 26.11.2014 pod sp. zn.\n1T/7/2014, v smere špecifikácie úvah smerujúcich k zákonnosti väzobných dôvodov\nu obžalovaného v zmysle podmienok materiálnych, ako i formálnych.\nZisťujúc vyššie naznačené sa nestotožňujem s argumentáciou obžalovaného\nobsiahnutou v podanej ústavnej sťažnosti smerujúcej k uzneseniu tunajšieho krajského súdu\n7\n\npod sp. zn. 5Tos/117/2014 zo dňa 04.12.2014, z dôvodu ktorého navrhujem jej prijatiu\nnevyhovieť, resp. ju zamietnuť.“\n6. Ústavný súd zaslal už prezentované písomné vyjadrenia na vedomie právnemu\nzástupcovi sťažovateľa, ktorý ich prevzal 16. apríla 2015.\n\nIII.\n7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti\no organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov\nustanoví zákon.\n8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez\nústneho pojednávania.\n\n8\n\n9. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo\nslobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej\nústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia\nI. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 168/05).\nIV.\nK namietanému\n\nporušeniu\n\noznačených\n\npráv\n\nnapadnutým\n\nrozhodnutím\n\nokresného súdu\n10. V čl. 127 ods. 1 ústavy zakotvený princíp subsidiarity znamená, že ústavný súd\nmôže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba\nvtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.\nPokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej\nosoby zistí, že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta,\nsa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov\nnápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným\nštátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na\njej prerokovanie (napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05,\nIV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06). Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity\nprávomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde\n(III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).\n11. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie okresného súdu, ústavný súd vzhľadom na už\nuvedené poukazuje na skutočnosť, že proti tomuto rozhodnutiu bolo možné podať sťažnosť\npodľa § 185 a nasl. Trestného poriadku ako riadny opravný prostriedok (čo sťažovateľ aj\n9\n\nvyužil), a preto sťažnosť v tejto jej časti bolo potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci\nústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\nV.\nK namietanému porušeniu práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 50 ods. 3\nústavy a čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) dohovoru\n12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n13. Vo vzťahu k sťažovateľom namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd poznamenáva, že konania všeobecných\nsúdov, ktorými sa rozhoduje o väzbe, nie sú konaniami o trestnom obvinení a ani konaniami\no občianskych právach alebo záväzkoch, ako to vyžaduje citovaný článok dohovoru.\nVäzobným konaním podľa názoru ústavného súdu nemôže dôjsť k porušeniu práv\nzaručených v čl. 6 ods. 1 dohovoru aj z dôvodu, že túto oblasť ochrany práv upravuje\nvo svojich ustanoveniach čl. 5 dohovoru. Článok 6 dohovoru upravuje právo na spravodlivý\nproces a zásadne sa teda nevzťahuje na konanie o väzbe, pre ktoré platí špeciálna, pokiaľ ide\no procesné záruky poskytnuté osobe nachádzajúcej sa vo väzbe, v zásade prísnejšia právna\núprava obsiahnutá v čl. 5 dohovoru upravujúcom právo na slobodu a bezpečnosť\n(III. ÚS 272/03, II. ÚS 15/05, IV. ÚS 65/05, I. ÚS 256/07). Procesné pravidlá týkajúce sa\nskúmania dôvodnosti ďalšieho trvania väzby sú ratione materiae súčasťou čl. 5 ods. 4\ndohovoru. Ústavný súd v tomto smere rešpektuje prax Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP), podľa ktorej osobnú slobodu chráni v zásade čl. 5 dohovoru, a to najmä\npokiaľ ide o zákonnosť väzby vrátane otázky, či k takémuto zbaveniu slobody došlo v súlade\nso zákonom upraveným postupom, kde dohovor odkazuje primárne na vnútroštátne právne\n10\n\npredpisy a upravuje povinnosť dodržiavať ich hmotnoprávne aj procesné právne normy\na požaduje, aby zbavenie slobody jednotlivca nebolo arbitrárne (čl. 5 ods. 1 dohovoru),\nďalej chráni právo jednotlivca na primeranú dĺžku väzby v zmysle požiadavky, aby väzba\nnebola predlžovaná nad primeranú lehotu a aby nedochádzalo v postupe príslušných\norgánov počas trvania väzby k zbytočným prieťahom (čl. 5 ods. 3 dohovoru), a konečne\nchráni právo jednotlivca domáhať sa periodického prieskumu zákonnosti väzby a žiadať\no prepustenie na slobodu, o ktorom musí byť rozhodnuté urýchlene (čl. 5 ods. 4 dohovoru)\n[rozsudok ESĽP de Wilde et al. v. Belgicko z 18. 6. 1971, AČ. 12, body 65, 67, 71  77\natď., ako aj novšia judikatúra Khudoyorov v. Rusko, rozsudok ESĽP č. 6847/02 z 8. 11.\n2005, body 124 – 125, 172 – 174 a 193; Öcalan v. Turecko, č. 46221/99, rozsudok Veľkej\nkomory ESĽP z 12. 5. 2005, body 83 – 84 a 103; Khudobin v. Rusko, č. 59696/00, rozsudok\nESĽP z 26. 10. 2006, body 103 a 115].\n14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n15. Vo vzťahu k sťažovateľom namietanému porušeniu základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ústavný súd poznamenáva, že s prihliadnutím na svoju\njudikatúru už opakovane konštatoval (I. ÚS 100/04, III. ÚS 135/04, I. ÚS 124/08,\nII. ÚS 60/08, II. ÚS 151/09, IV. ÚS 397/2010), že ide o všeobecné ustanovenie, ktoré\nupravuje základné právo na súdnu ochranu, a to vo vzťahu ku konaniu vo veci samej,\na nevzťahuje sa na konanie o väzbe, na ktoré je aplikovateľné ustanovenie čl. 17 ods. 2 a 5\nústavy, ktoré je vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy v pomere špeciality a sú v ňom implicitne\nobsiahnuté hmotné a tiež procesné atribúty základného práva na osobnú slobodu vrátane\npráva na jej súdnu ochranu v prípadoch pozbavenia osobnej slobody väzbou. Táto súdna\nochrana zahŕňa základné procesné garancie spravodlivého súdneho konania s prihliadnutím\nna povahu a účel konania o väzbe, a preto sú na konanie a rozhodovanie súdu o väzbe\naplikovateľné špeciálne ustanovenia čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy o osobnej slobode, a nie\nvšeobecné ustanovenie čl. 46 ods. 1 ústavy.\n11\n\n16. Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas\na možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom\nobhajcu. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní... rovní. Podľa čl. 6 ods. 3\npísm. b) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu má tieto minimálne práva... b)\nmať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby.\n17. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu (bod 13, 15) teda vyplýva, že na konanie\no väzbe je aplikovateľné ustanovenie čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a v súvislosti s konaním\no žiadosti o prepustenie z väzby čl. 5 ods. 4 dohovoru, v ktorých sú implicitne obsiahnuté\nhmotné a tiež procesné atribúty základného práva na osobnú slobodu vrátane práva na jej\nsúdnu ochranu v prípadoch pozbavenia osobnej slobody väzbou. Táto súdna ochrana zahŕňa\nzákladné procesné garancie spravodlivého súdneho konania s prihliadnutím na povahu\na účel konania o väzbe, obsahom týchto garancií je aj právo na obhajobu vo svojom\nvyjadrení v čl. 50 ods. 3 ústavy a čl. 6 ods. 3 písm. b) dohovoru a ako také je obsiahnuté už\nv čl. 17 ústavy, resp. v čl. 5 ods. 4 dohovoru. Inými slovami, pri väzobných konaniach\nvníma ústavný súd právo na obhajobu ako súčasť práva na osobnú slobodu podľa čl. 17\nústavy v spojení aj s čl. 5 ods. 3, resp. čl. 5 ods. 4 dohovoru a v prípade zistenia porušenia\npráva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy, ako aj podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru\npristúpi k vysloveniu jeho porušenia prostredníctvom čl. 17 ústavy, ako aj čl. 5 ods. 3,\nresp. čl. 5 ods. 4 dohovoru. K rovnakým záverom dospel ústavný súd aj pri sťažovateľom\nnamietanom porušení čl. 47 ods. 3 ústavy.\n18. Z už uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde o odmietnutí sťažnosti sťažovateľa pre namietané porušenie čl. 46 ods. 1,\nčl. 47 ods. 3 a čl. 50 ods. 3 ústavy a čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) dohovoru z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti, pretože tieto články nemajú príčinné uplatnenie v okolnostiach\nsťažovateľovho väzobného stíhania, ktoré boli predmetom rozhodovania krajského súdu\nv jeho uznesení sp. zn. 5 Tos 117/2014 zo 4. decembra 2014.\n\n12\n\n19. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu (I. ÚS 100/04, III. ÚS 135/04,\nII. ÚS 151/09) teda vyplýva, že na konanie o väzbe je aplikovateľné ustanovenie čl. 17\nods. 2 a 5 ústavy, ako aj čl. 5 ods. 4 dohovoru, v ktorých sú implicitne obsiahnuté hmotné\na tiež procesné atribúty základného práva na osobnú slobodu vrátane práva na jej súdnu\nochranu v prípadoch pozbavenia osobnej slobody väzbou. V dôsledku uvedeného ústavný\nsúd podrobil ústavnému prieskumu sťažovateľom napadnuté uznesenie krajského súdu\nsp. zn. 5 Tos 117/2014 zo 4. decembra 2014 len vo vzťahu k ním namietanému čl. 17 ods. 1,\n2 a 5 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru.\n\nVI.\nK namietanému porušeniu práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a podľa čl. 5\nods. 4 dohovoru napadnutým rozhodnutím krajského súdu\n20. Krajský súd v uznesení sp. zn. 5 Tos 117/2014 zo 4. decembra 2014\nv podstatnom uviedol:\n„Krajský súd v Trnave na základe včas podanej sťažnosti obžalovaného\npodľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. preskúmal správnosť všetkých\nvýrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým podal sťažovateľ sťažnosť, ako aj konanie\npredchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a tak dospel k záveru, že sťažnosť\nobžalovaného nie je dôvodná.\nSenát Okresného súdu Piešťany postupoval v posudzovanej veci v súlade so zákonom\na správne, keď po podanej žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu bez meškania určil\ntermín neverejného zasadnutia, žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu doručil na\nvyjadrenie Okresnému prokurátorovi v Piešťanoch a dňa 26. novembra 2014 v rozsahu č. k.\n1211­1215 spisu vykonal neverejné zasadnutie. Pri tomto úkone dodržal predpísaný\nprocesný postup a konal za prítomnosti všetkých oprávnených procesných strán\nso zabezpečím práva obžalovaného na obhajobu. Rovnako správne vykonal výsluch\nobžalovaného, oboznámil podstatné listinné dôkazy, dal priestor procesným stranám na\n13\n\nvyjadrenie a v konečnom dôsledku vyniesol napadnuté uznesenie. Napokon správne dospel\naj k tým správnym skutkovým i právnym ťažiskovým záverom, že aj v súčasnej dobe sú\nsplnené všetky formálne i materiálne podmienky k tomu, aby bol obžalovaný ponechaný\nvo väzbe z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. Svoje rozhodnutie\nrovnako v súlade so zákonom aj odôvodnil, takže toto je preskúmateľné. Všetky\nprezentované závery okresného súdu o existencii tzv. útekových a pokračovacích, resp.\npredstihových dôvodov väzby obžalovaného\n\nv zmysle § 71 ods. 1 písm. a/,\n\npísm. c/ Tr. por. si sťažnostný súd v rámci postupu svojho konania plne osvojuje, pričom na\nne ako na aktuálne v celom rozsahu iba odkazuje, a to bez potreby opakovania takýchto\ndôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení. Dodáva, že obžalovaný je zákonným spôsobom\na dôvodne trestne stíhaný pre vysoko spoločensky nebezpečný a obzvlášť závažný zločin,\nza ktorý mu hrozí citeľný trest odňatia slobody. V tejto súvislosti krajský súd rovnako dáva\ndo pozornosti predchádzajúce rozhodovanie o väzbe; obžalovaného\n\n, a to\n\nkonkrétne uznesenie Okresného súdu Piešťany zo dňa 14. apríla 2014 v spojení s uznesením\ntunajšieho súdu zo dňa 29. apríla 2014, č. k. 3Tos 64/2014­1043, ktorých dôvody aj\nv súčasnosti zostávajú v nezmenenej miere aktuálne. Okresný súd preto rozhodol správne,\nkeď podľa § 79 ods. 3 Tr. por. žiadosť obžalovaného\n\no prepustenie\n\nz väzby na slobodu zamietol. Rovnako správne postupoval i vo vzťahu k výroku v bode II.\nnapadnutého uznesenia, ktorým podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol jeho žiadosť\no nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka. V uvedenom smere sa\nsťažnostný súd dodáva, že s ohľadom na povahu prejednávaného prípadu a súčasné štádium\ntrestného konania nie je dôvodné predpokladať, že účel väzby bude takýmto dohľadom\nnahradený. To isté platí i o eventuálnom postupe podľa § 80 ods. 2 Tr. por., keďže\nsťažnostný súd nezistil žiadne zákonom predpokladané výnimočné okolnosti prípadu.\nSťažnostné dôvody obhajkyne obžalovaného zo dňa 4. decembra 2014 v žiadnom prípade\nneodôvodňujú závery o pominutí dôvodov väzby obžalovaného a rovnako v tomto štádiu\ntrestného konania neprejudikujú dôvod rozhodnúť o prepustení obžalovaného z väzby\nna slobodu. Stanovisko prokurátora k žiadosti obžalovaného o jeho prepustenie z väzby\nna slobodu je dostatočne zrejmé z jeho verbálneho prejavu na neverejnom zasadnutí dňa\n26. novembra 2014 (a v konečnom dôsledku napokon aj tým, že sa výslovne vzdal práva\npodať proti napadnutému uzneseniu sťažnosť)\n14\n\nNezistiac podmienky pre zmenu napadnutého uznesenia sťažnostný Krajský súd\nv Trnave podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obžalovaného\n\nako\n\nnedôvodnú zamietol.“\n21. Vzhľadom na obsahovú spojitosť uznesenia krajského súdu sp. zn.\n5 Tos 117/2014 zo 4. decembra 2014 s uznesením okresného súdu sp. zn. 1 T 7/2014\nz 26. novembra 2014 považoval ústavný súd za potrebné uviesť aj podstatnú časť z tohto\nrozhodnutia okresného súdu:\n„Predsedníčka senátu preskúmala spisový materiál, vypočula obžalovaného,\noboznámila sa so stanoviskom obhajkyne ako aj prokurátora a dospela k záveru, že\nu obžalovaného\n\naj v tomto štádiu trestného konania naďalej pretrvávajú\n\ndôvody väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Trestného poriadku tak, ako boli\nustálené v prípravnom konaní pri rozhodovaní o jeho vzatí do väzby. Tak ako už bolo\nkonštatované v predchádzajúcich rozhodnutiach, obžalovaný\n\nnikde\n\nnepracuje, finančné prostriedky dostáva od svojej matky, prípadne od svojej priateľky, ktorá\npracuje v Rakúsku. V minulosti už bol trestaný Okresným súdom Bratislava III sp. zn.\n4T 87/02 o dňa 08.10.2002 pre obdobnú trestnú činnosť, avšak hľadí sa na neho, ako keby\nsúdom trestaný nebol. U obžalovaného je však reálna obava, že v prípade prepustenia na\nslobodu sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu, keďže nemá stále bydlisko\na hrozí mu vysoký trest, čím sú splnené podmienky väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. a/\nTrestného poriadku. Obžalovaný nikde nepracuje, má dlhodobo problémy s užívaním drog\na je tu preto dôvodná obava, že po prepustení na slobodu by pokračoval v páchaní tejto\ntrestnej činnosti, takýmto spôsobom si zabezpečoval finančné prostriedky na obživu, keďže\nnemá pravidelný a riadny finančný príjem, čím je daný dôvod väzby v zmysle § 71 ods. 1\npísm. c/Trestného poriadku.\nS prihliadnutím k týmto skutočnostiam súd žiadosť obžalovaného\no prepustenie z väzby na slobodu zamietol a taktiež s prihliadnutím na charakter\na závažnosť trestnej činnosti dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani\nna nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka.“\n\n15\n\n22. Článok 17 ods. 1 ústavy zaručuje osobnú slobodu. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy\nnikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý\nustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný\nzáväzok. Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas\nustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto\nbol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie,\nv ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil\nprepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.\n23. Ústavný súd vo svojej judikatúre k čl. 17 ods. 2 ústavy uviedol, že vo vzťahu\nk väzbe obsahuje také práva, akými sú napríklad právo byť vo väzbe len zo zákonného\ndôvodu a na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu; právo podať návrh na konanie, v ktorom\nby súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak\nje táto nezákonná; právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú, resp. primeranú\ndobu alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie môže byť podmienené\nzárukou (III. ÚS 7/00, I. ÚS 100/04). Z čl. 17 ods. 2 ústavy vyplýva neodmysliteľná\nsúvislosť medzi väzobným dôvodom uvedeným v zákone a rozhodnutím sudcu alebo súdu, a\nto nielen pri rozhodnutiach o vzatí do väzby, ale aj počas ďalšieho trvania väzby. Inými\nslovami, v zmysle judikatúry ústavného súdu bez rozhodnutia všeobecného súdu nemožno\npovažovať väzbu za zákonnú (I. ÚS 187/07, III. ÚS 16/09). Zákonnosť väzby je zároveň\ndeterminovaná aj skutkovými okolnosťami, ktoré by svojou podstatou mali dať ratio\ndecidendi na uplatnenie vhodného zákonného ustanovenia. S touto konštatáciou úzko súvisí\naj obsah základného práva podľa čl. 17 ods. 5 ústavy, z ktorého vyplýva oprávnenie\nkonkrétnej osoby na preskúmanie okolností svedčiacich pre a proti väzbe, ale zároveň aj\npovinnosť súdu rozhodnúť na základe konkrétnych skutočností, a nie na základe abstraktnej\núvahy (obdobne III. ÚS 271/07).\n24. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že právomoc ústavného\nsúdu vo vzťahu k rozhodovaniu všeobecných súdov vo väzobných veciach je daná len\nna preskúmanie dôvodu a spôsobu obmedzenia osobnej slobody, t. j. či proti osobe, ktorá sa\n16\n\nberie do väzby, bolo vznesené obvinenie, rozhodnutie o väzbe sa odôvodnilo aj skutkovými\nokolnosťami, o väzbe rozhodoval súd, obvinený bol vzatý do väzby pre konkrétne\nskutočnosti, resp. že osoba bola vzatá a držaná vo väzbe len na čas dovolený zákonom, resp.\nkonkrétnym rozhodnutím väzobného súdu o predĺžení väzby. Do obsahu právomoci\nústavného súdu nepatrí preskúmať postup, ako aj správnosť skutkových a právnych záverov\nvšeobecných súdov, ktorý viedol k záveru o existencii zákonného dôvodu na vzatie\ndo väzby. Tento postup skúma opravný súd v riadnom inštančnom postupe, ktorý je funkčne\nuspôsobený na preskúmanie obsahu trestného spisu, súvisiacich listín, podaní obvineného\na prípadne aj ďalších dôkazov osvedčujúcich použitie takéhoto zabezpečovacieho\nprostriedku, akým je väzba v trestnom konaní (II. ÚS 76/02).\n25. Ústavný súd pripomína, že jeho úlohou ako nezávislého súdneho orgánu ochrany\nústavnosti (čl. 124 ústavy) nie je konať ako súd tretej alebo štvrtej inštancie, ale jeho úlohou\nje preskúmať zlučiteľnosť opatrenia, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s ústavou\nalebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 165/02).\n26. Ústavný súd už viackrát vyslovil, že každé pozbavenie slobody musí byť\n„zákonné“, t. j. musí byť vykonané „v súlade s konaním ustanoveným zákonom“, a okrem\ntoho každé opatrenie, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, musí byť zlučiteľné\ns účelom čl. 17 ústavy, ktorým je ochrana jednotlivca proti svojvôli (I. ÚS 165/02,\nII. ÚS 55/98, I. ÚS 177/03, III. ÚS 7/00, I. ÚS 115/07, I. ÚS 187/07). Základné právo podľa\nčl. 17 ods. 2 ústavy vo svojom znení odkazuje na zákon, a preto pri posudzovaní otázky\njeho rešpektovania alebo porušenia musí brať ústavný súd do úvahy zákonnú úpravu a jej\naplikáciu príslušným orgánom, pričom v prípade zistenia závažného porušenia zákonnosti\nide aj o porušenie ústavnosti (III. ÚS 48/00). Rovnako aj z čl. 17 ods. 5 ústavy vyplýva, že\ndo väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom. Príslušná zákonná\núprava obsiahnutá predovšetkým v Trestnom poriadku je tak integrálnou súčasťou\nústavného rámca zaručenej osobnej slobody (II. ÚS 55/98). Aj čl. 5 ods. 1 dohovoru\nvyžaduje, aby k pozbaveniu osobnej slobody došlo „v súlade s konaním ustanoveným\nzákonom“, a každé dohovorom prípustné pozbavenie osobnej slobody [čl. 5 ods. 1 písm. a)\n17\n\naž f)] musí byť „zákonné“. Dohovor tu teda priamo odkazuje na vnútroštátne právo, a preto\nrešpektovanie tohto práva je integrálnou súčasťou záväzkov zmluvných štátov (Lukanov\nv. Bulharsko z 20. 3. 1997, bod 43). Každé pozbavenie osobnej slobody zároveň musí byť\nv súlade s účelom čl. 5 dohovoru, ktorým je ochrana jednotlivca pred svojvôľou (k tomu\npozri okrem judikatúry ESĽP uvedenej v bode 27 aj Bozano v. Francúzsko, č. 9990/82,\nrozsudok ESĽP z 18. 12. 1986, bod 54; Benham v. Veľká Británia, č. 19380/92, rozsudok\nESĽP z 24. 9. 1992, Herczegfalvy v. Rakúsko, rozsudok ESĽP z 11. 5. 2004, Morsink\nv. Holandsko, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 10. 6. 1996, bod 40; z novšej judikatúry\nStanev v. Bulharsko, č. 36760/06, rozsudok Veľkej komory ESĽP zo 17. 1. 2012, bod 143;\nL. M. v. Slovinsko, č. 32863/05, rozsudok ESĽP z 12. 6. 2014, bod 121).\n27. Podľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku obvinený môže byť vzatý do väzby len\nvtedy, ako doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté\ntrestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento\nskutok spáchal obvinený, a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva\ndôvodná obava, že\na) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu,\nnajmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo\nak mu hrozí vysoký trest,\nb) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť\nobjasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo\nc)\n\nbude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo\nvykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.\n\n28. Podľa § 72 ods. 2 Trestného poriadku konať a rozhodovať možno len o väzbe\nosoby, proti ktorej bolo vznesené obvinenie. Odôvodnenie rozhodnutia o väzbe obsahuje aj\nuvedenie skutkových okolností, o ktoré sa výrok rozhodnutia o väzbe opiera. O väzbe koná\na rozhoduje súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie,\nktorý nie je pri vymedzení dôvodov väzby návrhom prokurátora viazaný. O sťažnosti proti\nrozhodnutiu súdu alebo sudcu pre prípravné konanie o väzbe koná a rozhoduje nadriadený\n18\n\nsúd. Pred rozhodnutím o väzbe musí byť obvinený vypočutý; o čase a mieste výsluchu sa\nvhodným spôsobom upovedomí prokurátor, obvinený a jeho obhajca, ak je dosiahnuteľný.\nPredseda senátu alebo sudca pre prípravné konanie vypočuje obvineného, a potom umožní\nprísediacim alebo sudcom, prokurátorovi a obhajcovi položiť obvinenému otázky týkajúce\nsa rozhodnutia o väzbe; bez výsluchu obvineného možno rozhodnúť o väzbe len vtedy, ak\nobvinený výslovne požiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti alebo ak zdravotný stav\nobvineného neumožňuje jeho výsluch. ...\n29. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma\nnadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal\nsťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia...\n30. Z čl. 17 ods. 1 a 2 ústavy možno teda vyvodiť základné právo na osobnú slobodu,\nako aj zásadu, že pozbaviť niekoho osobnej slobody možno iba z dôvodov a spôsobom,\nktorý ustanoví zákon. Ďalšie odseky čl. 17 ústavy uvádzajú konkrétne spôsoby pozbavenia,\nresp. obmedzenia osobnej slobody, ktoré za splnenia ustanovených podmienok sú prípustné.\nJedným z týchto spôsobov je aj vzatie do väzby, resp. držanie vo väzbe v zmysle čl. 17\nods. 5 ústavy. Preto možno uviesť, že v prípade pozbavenia osobnej slobody vzatím\ndo väzby, resp. držaním vo väzbe je okrem čl. 17 ods. 5 ústavy vždy dotknutý aj čl. 17\nods. 1 a 2 ústavy (I. ÚS 220/04). Z hľadiska posúdenia čl. 5 ods. 4 dohovoru má osoba\nvo väzbe právo na preskúmanie hmotných a procesných podmienok väzby, ktoré sú\nurčujúce pre posúdenie jej zákonnosti. Požiadavka preskúmania hmotných podmienok\n(„substantive requirement“) znamená povinnosť preskúmať okolnosti svedčiace pre a proti\nväzbe a rozhodnúť s poukazom na právne kritériá, či sú dané dôvody opodstatňujúce väzbu,\nako aj prepustenie na slobodu, pokiaľ také dôvody neexistujú (napr. rozsudok vo veci\nSchiesser v. Švajčiarsko zo 4. 12. 1979, séria A, č. 34, bod 31). Je teda výsostným právom,\nale aj povinnosťou všeobecného súdu skúmať všetky okolnosti spôsobilé vyvrátiť alebo\npotvrdiť existenciu skutočného verejného záujmu odôvodňujúceho so zreteľom na\nprezumpciu neviny výnimku z pravidla rešpektovania osobnej slobody a uviesť ich\nv rozhodnutiach o väzbe (Tóth c. Rakúsko, 1991). Inými slovami, v zmysle čl. 5 ods. 4\n19\n\ndohovoru je osoba vo väzbe oprávnená na preskúmanie procesných a hmotných podmienok,\nktoré sú podstatné pre „zákonnosť“ tejto väzby v zmysle dohovoru (napr. rozsudok ESĽP vo\nveci Brogan and Others v. Anglicko z 29. 11. 1988, séria A, č. 154­B, bod 65, rozsudok\nESĽP vo veci Jecius v. Litva, bod 100).\n31. Z judikatúry ústavného súdu je zrejmé, že z práva nebyť vo väzbe z iného ako\nzo zákonného dôvodu a na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu vyplýva priama spojitosť\nzákonného väzobného dôvodu s rozhodnutím sudcu alebo súdu nielen pri vzatí do väzby,\nale aj počas jej trvania. V prípadoch, keď sa ústavný súd zaoberal možným porušením\nzákladného práva na osobnú slobodu v zmysle čl. 17 ústavy rozhodnutím súdu konajúceho\no zákonnosti väzby, konštatoval, že otázka, či je väzba zákonná, má byť vyriešená nielen\ns poukazom na vnútroštátny zákon, ale aj na znenie dohovoru (napr. III. ÚS 79/02,\nIII. ÚS 77/05), s ktorým musí byť v súlade, vrátane všeobecných princípov obsiahnutých\nv ňom výslovne alebo implikovane (pozri obdobne napr. rozsudky ESĽP vo veciach\nWinterwerp v. Holandsko z 24. 10. 1979, séria A, č. 33, s. 19 – 20, bod 45; a Baranowski\nv. Poľsko z 28. 3. 2000, č. 28358/95, bod 51). Inými slovami, povinnosť súdov vyplývajúca\nzo základného práva zaručeného v čl. 17 ods. 2 ústavy postupovať v prípade trestného\nstíhania obvinenej osoby a pozbavenia jej osobnej slobody väzbou „spôsobom, ktorý\nustanoví zákon“, vyžaduje, aby procesný postup súdu konajúceho vo veci rešpektoval nielen\nustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov s právnou silou zákona (v danom\nprípade predovšetkým Trestného poriadku), ale taktiež aj ustanovenia príslušných\nmedzinárodných zmlúv, ktoré sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky\na v zmysle čl. 7 ods. 5 a čl. 154c ods. 1 ústavy majú pred zákonom prednosť, ak poskytujú\nväčší štandard ochrany základných práv a slobôd.\n32. Medzi základné požiadavky preskúmania zákonnosti väzby a rozhodnutia o nej\nv zmysle čl. 5 ods. 4 dohovoru patria aj:\n­ účinná kontrola zákonnosti väzby (rozsudok ESĽP z 10. 10. 2000 vo veci Grauzinis\nv. Litva, č. 37 975/97),\n\n20\n\n­ podstatné opatrenie, ktoré zabezpečí jedincovi procesnú spravodlivosť („substantial\nmeasure of procedural justice“; rozsudok ESĽP z 20. 6. 2002 vo veci Al­Nashif and others\nv. Bulharsko, č. 50963/99),\n­ vzhľadom na dramatický vplyv pozbavenia slobody na základné práva jedinca\nkonanie podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru musí v zásade spĺňať základné požiadavky\nspravodlivého konania podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (rozsudok ESĽP z 13. 2. 2001 vo veci\nGarcia Alva v. Nemecko, č. 23541/94), pričom princíp spravodlivosti („fairness“) v zmysle\nposledného označeného článku zaväzuje súdy, aby pre svoje rozhodnutia poskytli\ndostatočné dôvody (rozhodnutie ESĽP o prijateľnosti sťažnosti z 26. 2. 2002 vo veci\nBufferne v. Francúzsko, č. 54367/00),\n­ primeraná súdna odpoveď („adequate judicial response“; rozsudok ESĽP\nz 10. 10. 2000 vo veci Grauslys v. Litva, č. 36743/97).\n33. V zmysle uvedených ústavných záruk osobnej slobody musí byť preto väzba\nchápaná ako výnimočný prostriedok zaistenia obvineného pre účely trestného konania\nv prípade zistenia skutočností ustanovených zákonom, ktoré odôvodňujú nevyhnutnosť jeho\npoužitia v záujme včasného a náležitého objasnenia trestných činov a spravodlivého postihu\nich páchateľov. Výnimočnosti tohto prostriedku musí zodpovedať aj jeho čas použitia tak,\naby väzba nepresiahla v konkrétnom prípade s ohľadom na jeho okolnosti nevyhnutnú dobu.\nSúčasťou už uvedených záruk je obsiahnuté aj právo samotného obvineného/obžalovaného\niniciovať konanie, v ktorom by súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti\nväzby a nariadil prepustenie, ak je táto nezákonná (III. ÚS 7/00 a III. ÚS 255/03, rozsudok\nESĽP z 21. 12. 2000 vo veci Vodeničarov c. Slovenská republika, body 33 – 36).\n34. Po ústavnom prieskume napadnutého rozhodnutia krajského súdu (v nadväznosti\nna príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresného súdu, pozn.)\na vychádzajúc z citovanej judikatúry ESĽP, ústavný súd konštatuje, že z jeho odôvodnenia\nvo vzťahu k zákonom predpokladanému ďalšiemu zotrvaniu sťažovateľa vo výkone väzby\nnevyplýva nič, čo by signalizovalo arbitrárny alebo zjavne neopodstatnený výklad\nrelevantnej zákonnej úpravy vo veci konajúcim krajským súdom vrátane právnej úpravy\n21\n\npráva na slobodu a bezpečnosť podľa dohovoru s dôsledkom porušenia sťažovateľom\noznačených práv a jeho ďalším nezákonným zotrvaním vo výkone útekovej a preventívnej\nväzby. Ústavný súd teda konštatuje, že krajský súd konal v medziach svojej právomoci, keď\npríslušné ustanovenia Trestného poriadku podstatné pre posúdenie veci interpretoval\na aplikoval, a jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov a skutkových okolností\nposudzovanej veci, v dôsledku čoho sú adresné, konkrétne a vo svojich záveroch aj logické,\nv dôsledku čoho ich ústavný súd vníma ako legitímne a právne akceptovateľné nielen z uhla\nzákonnosti, ale aj ústavnosti. Zo záverov, ku ktorým dospel krajský súd pri posudzovaní\npodmienok ďalšieho zotrvania sťažovateľa vo väzbe v jeho trestnej veci, pritom nevyplýva\njednostrannosť alebo taká aplikácia príslušných ustanovení Trestného poriadku, ktorá by\nbola popretím ich podstaty a zmyslu, a krajský súd (prihliadajúc aj na príslušnú časť\nodôvodnenia uznesenia okresného súdu sp. zn. 1 T/7/2014 z 26. novembra 2014, pozn.)\ndostatočne podrobne ozrejmil sťažovateľom predostreté podstatné námietky a riadne\nzdôvodnil pretrvávajúce okolnosti pozbavenia jeho osobnej slobody, pričom neopomenul\nzdôvodniť aj potrebu ponechania sťažovateľa vo väzbe s poukazom na konkrétne skutočnosti\nvyplývajúce z hľadiska materiálnej interpretácie podmienok útekovej a preventívnej väzby,\nktoré podrobne aj vo svojom rozhodnutí vysvetlil. Opakovanie týchto dôvodov počas\ntrvania\n\nväzby\n\nza\n\npredpokladu,\n\nže\n\ntáto\n\nbola\n\npočas\n\njej\n\ntrvania\n\npodrobená\n\nniekoľkonásobnému/pravidelnému preskúmaniu súdom, nie je východiskom ich oslabenia\na predpokladom vyslovenia porušenia práv podľa čl. 17 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru.\nV naznačených súvislostiach ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi sťažovateľom\noznačenými právami a ním predostretým dôvodom (pozri bod 3.1), v dôsledku čoho\npovažuje ním prednesenú argumentáciu v tejto jej časti za zjavne neopodstatnenú a podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol sťažovateľom podanú sťažnosť v tejto jej časti\nz dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\n35. K námietke sťažovateľa spočívajúcej v opakovaní dôvodov jeho ďalšieho\nzotrvania vo väzbe (pozri bod 3.2) ústavný súd vychádzal aj z dohovoru v jeho\nkomentovanom znení „Opakované používaní stereotypních formulací v rozhodnutích\nvnitrostátních orgánů o prodloužení vazby vzbudzuje podezření, že se tyto orgány\ndostatečně nezabývaly konkrétními okolnostmi a nereagovaly na argumenty obviněného\n22\n\n[viz Kondratyev proti Rusku, rozsudek, 9.4.2009, č. 2450/04, § 55, Lind proti Rusku,\nrozsudek, 6.12.2007, č. 25664/05, § 85]. Pokud však stejné důvody pro ponechání\nobviněného ve vazbě, které ESLP označil za relevantní a dostatečné, přetrvávaly po celou\ndobu jejího trvání a jestliže zákonnost vazby byla předmětem několikerého přezkoumání,\nnelze vnitrostátním soudům vytýkat, že se v textech svých rozhodnutí opakovaly [viz Knebl\nproti České republice, rozsudek, 28.10.2010, č. 20157/05, § 68]. Príslušné orgány\nrozhodujíci o vazbě sice nejsou povinny se ve svých rozhodnutích vypořádat jednotlivě\ns každým argumentem uplatněným obviněným nebo jeho obhájcem, měly by však reagovat\nadekvátním způsobem na všechny, které jsou způsobilé zpochybnit oprávněnost dalšího\ntrvání vazby [viz např. Ignatenco proti Moldavsku, rozsudek, 8.2.2011, č. 36988/07, § 78,\nMichalko proti Slovensku. Rozsudek, 21.12.2010, č. 35377/05, § 153]. (Kmec, J., Kosař,\nD., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. Praha:\nC.H.Beck 2012.)“. Inými slovami, krajský súd (a všeobecné súdy vo všeobecnosti)\nrozhodujúci o ďalšom trvaní väzby nie je povinný detailne odpovedať na každý argument\nsťažovateľa uvedený v sťažnosti, avšak je povinný vysporiadať sa so skutočnosťami\na argumentmi, ktoré sú spôsobilé spochybniť existenciu podmienok nevyhnutných pre\nzákonnosť pozbavenia slobody, resp. ďalšieho držania sťažovateľa vo väzbe (porov.\nNikolova v. Bulharsko, č. 31195/96, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 25. 3. 1999, bod 61;\nIlgar Mammadov v. Azerbajdžan, č. 15172/13, rozsudok ESĽP z 22. 5. 2014, bod 114), túto\npovinnosť krajský súd vo svojom napadnutom rozhodnutí splnil.\n36. K ďalšej námietke sťažovateľa týkajúcej sa postupu okresného súdu, ktorý\noneskorene doručoval vyjadrenie prokurátora Okresnej prokuratúry Piešťany k žiadosti\nsťažovateľa o prepustenie z väzby (pozri bod 3.1), ústavný súd v prvom rade poukazuje na\njudikatúru ESĽP, v zmysle ktorej požiadavky zabezpečenia kontradiktórnej povahy konania\na rešpektovania „princípu rovnosti zbraní“ predstavujú základné procesné garancie\n(„fundamental guarantees of procedure“) uplatniteľné vo veciach týkajúcich sa pozbavenia\nosobnej slobody (rozsudok ESĽP z 21. 10. 1986 vo veci Sanches  Reisse c. Švajčiarsko,\nrozsudok ESĽP z 15. 11. 2005 vo veci Reinprecht c. Rakúsko). Európsky súd pre ľudské\npráva vychádza z predpokladu, že osobná prítomnosť osoby obmedzenej na jej osobnej\n23\n\nslobode je sama osebe zárukou spravodlivého procesu a zároveň aj zárukou eliminácie\nmožného porušenia základných práv a slobôd. Rovnako tak ústavný súd vo svojej judikatúre\nzdôrazňuje, že väzba ako zásadný zaisťovací inštitút predstavuje výrazný zásah\ndo základného práva jednotlivca na osobnú slobodu, a preto neodmysliteľnou procesnou\nzárukou pri takomto zásahu musí byť právo dotknutej osoby „osobne sa vyjadriť“, teda byť\nvypočutá súdom k dôvodom a okolnostiam ďalšieho zotrvania vo väzbe (III. ÚS 84/06).\nV princípe teda platí (má platiť), že každá strana súdneho konania má mať (by mala mať)\nmožnosť hájiť si svoju vec pred súdom za podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú\nv pomere k druhej strane (napr. rozsudok ESĽP vo veci De Haes a Gijsels v. Belgicko\nz 24. 2. 1997, bod 53; III. ÚS 186/02), resp. požiadavka spravodlivého procesu v sebe\nobsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať\nsvoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane\n(III. ÚS 313/05).\n\n37. Podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku obvinený má právo kedykoľvek žiadať\no prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie,\npredloží ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre\nprípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. Z uvedenej zákonnej\ndikcie jednoznačne vyplýva postup prokurátora v prípravnom konaní, nie však postup súdu\nkonajúceho a rozhodujúceho o žiadosti o prepustenie z väzby v čase, keď sa trestná vec\nnachádza v štádiu konania pred súdom. V prípravnom konaní vec dozorujúci prokurátor\ndisponuje kompetenciou zmocňujúcou ho k rozhodnutiu o väzbe vrátane možnosti\nprepustenia žiadateľa na slobodu, naproti tomu v konaní pred súdom takouto právomocou\ndisponuje len súd, prvostupňový súd, pred ktorým prebieha konanie o vine/nevine a uložení\ntrestu/ochranného opatrenia osoby už obžalovanej prokurátorom, ktorý ako dominus litis\npodal na osobu obvinenú z trestného činu obžalobu, ktorou sa začína ďalšia fáza trestného\nkonania, a to konanie pred súdom. Stanovisko prokurátora teda nemá mienkotvorný\ndôsledok, iba odporúčajúci efekt. Navyše tak z judikatúry ústavného súdu, ako aj\nz judikatúry ESĽP vyplýva povinnosť všeobecných súdov vypočuť na jednom stupni osobu\nžiadajúcu o prepustenie z väzby na podklade podanej žiadosti, pričom pri tomto vypočutí\n24\n\n(z rozhodovacej praxe všeobecných súdov na hlavnom pojednávaní, verejnom/neverejnom\nzasadnutí, pozn.) je obligatórne prítomný aj prokurátor a obžalovaný spravidla za\nprítomnosti obhajcu (okrem výnimiek a možností daných zákonom, pozn.) ako strany\nv trestnom konaní, počas ktorého majú možnosť predniesť svoje argumenty pre a proti\nďalšiemu trvaniu väzby. Tak to bolo aj v prípade sťažovateľa. Povinnosťou prvostupňového\nsúdu bolo osobne vypočuť sťažovateľa za prítomnosti jeho obhajcu a dať mu príležitosť\nuviesť všetky dôvody majúce podľa jeho uváženia za následok oslabenie dôvodov väzby,\nako aj ponúkajúce možnosť jej nahradenia inými prostriedkami a dosiahnuť prepustenie na\nslobodu. Naostatok, sťažovateľ bol pred svojím vypočutím oboznámený s písomným\nstanoviskom prokurátora. Rovnako tak konajúci prokurátor predniesol svoje stanovisko\na argumentáciu k ďalšiemu zotrvaniu sťažovateľa vo väzbe, čím bol v plnej miere\nrešpektovaný princíp rovnosti zbraní a kontradiktórnosti konania (bod 36). Navyše,\nz písomného vyjadrenia prokurátora Okresnej prokuratúry Piešťany z 24. novembra 2014,\nktorého včasné nedoručenie sťažovateľ namieta, vyplýva len jeho zamietajúce stanovisko,\ntak ako to bolo aj v prípade predošlých žiadostí sťažovateľa o prepustenie z väzby. Ústavný\nsúd teda uzatvára, že „Porušeniu práv sťažovateľa... nezodpovedá stav, keď v konaní pred\nprvoinštančným súdom bol za prítomnosti svojho zvoleného obhajcu vypočutý, mal\nmožnosť predniesť všetky svoje argumenty, námietky nielen k trestnej činnosti mu kladenej\nza vinu, ale aj voči svojmu zadržaniu vrátane ponúknutia prostriedkov nahradenia väzby,\no ktorých súd v prvostupňovom konaní aj rozhodol, resp. sa nimi ústavne súladným\nspôsobom aj vysporiadal...“ (I. ÚS 542/2012 zo 7. novembra 2012).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. júna 2015\n\n25", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-v konaní pred súdom", "väzba-preskúmavanie väzobných dôvodov", "príčinná súvislosť", "ústavnosť", "právomoc-právomoc všeobecného súdu", "subsidiarita", "lex generalis, lex specialis"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c68b4a7b-787a-4b1c-b488-9b636ce94e9d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 542/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 542/2012 z 7. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-07", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c68b4a7b-787a-4b1c-b488-9b636ce94e9d"}, {"guid": "ussr:7cd34381-5f12-4f58-a4db-793ea9c99955", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 397/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 397/2010 z 3. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-03", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7cd34381-5f12-4f58-a4db-793ea9c99955"}, {"guid": "ussr:e48c9800-5293-49bf-b7ca-4df9cf5cf26f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 16/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 16/09 z 7. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-07", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e48c9800-5293-49bf-b7ca-4df9cf5cf26f"}, {"guid": "ussr:1b58efab-6669-4f43-b3c4-48ed45726124", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 151/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 151/09 z 15. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-15", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1b58efab-6669-4f43-b3c4-48ed45726124"}, {"guid": "ussr:079842e8-2c47-4ceb-a1c3-f3aa837a567a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 187/07 z 22. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-22", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:079842e8-2c47-4ceb-a1c3-f3aa837a567a"}, {"guid": "ussr:0f228dd6-346a-49ea-a9b7-cb75911bdd1d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 124/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 124/08 z 17. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-17", "citacie_n": 98, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0f228dd6-346a-49ea-a9b7-cb75911bdd1d"}, {"guid": "ussr:155651f4-2154-4aec-b864-e34e2268f693", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 60/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 60/08 z 7. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-07", "citacie_n": 143, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:155651f4-2154-4aec-b864-e34e2268f693"}, {"guid": "ussr:eb89dee8-771a-4df7-bf07-d485903dbe41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 256/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 256/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 124, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb89dee8-771a-4df7-bf07-d485903dbe41"}, {"guid": "ussr:f88e72b0-929b-4b42-ac66-4619a09b0d89", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/07 z 23. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-23", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f88e72b0-929b-4b42-ac66-4619a09b0d89"}, {"guid": "ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/07 z 11. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-11", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295"}, {"guid": "ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 122/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/05 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 1152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c"}, {"guid": "ussr:b50e8cb5-2d8c-4736-9ad5-d424df00f70e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 84/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 84/06 z 17. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-17", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b50e8cb5-2d8c-4736-9ad5-d424df00f70e"}, {"guid": "ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 90/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 90/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877"}, {"guid": "ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 314, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe"}, {"guid": "ussr:5bf60d0b-c799-4a75-a26a-4d4e022ffb55", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 313/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 313/05 z 9. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-09", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5bf60d0b-c799-4a75-a26a-4d4e022ffb55"}, {"guid": "ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 243/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 243/05 z 11. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-11", "citacie_n": 1164, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668"}, {"guid": "ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 179/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 179/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 1265, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:e75e8932-ce0f-4dfd-a2ac-9a0130347844", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 77/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 77/05 z 9. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-09", "citacie_n": 243, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e75e8932-ce0f-4dfd-a2ac-9a0130347844"}, {"guid": "ussr:013bb44a-5a61-4e33-a734-699ed9f8d3c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 65/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 65/05 z 9. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-09", "citacie_n": 129, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:013bb44a-5a61-4e33-a734-699ed9f8d3c8"}, {"guid": "ussr:c02ec593-1601-4609-b360-0faba91c965d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 220/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 220/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c02ec593-1601-4609-b360-0faba91c965d"}, {"guid": "ussr:8f85b557-77ac-4937-bbaa-c2c6af5e8d95", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 15/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 15/05 z 18. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-18", "citacie_n": 184, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f85b557-77ac-4937-bbaa-c2c6af5e8d95"}, {"guid": "ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 100/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 100/04 z 8. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-08", "citacie_n": 454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0"}, {"guid": "ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/04 z 10. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-10", "citacie_n": 755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec"}, {"guid": "ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 166/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 166/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 598, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/02 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 482, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5"}, {"guid": "ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 1165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:83857b6c-8124-4276-bc97-f6edb00ea73c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.78.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 78/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/2019 z 7. 2. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-02-07", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.78.2019.1"}, {"guid": "ussr:9f1af9e8-c289-4bb4-b46f-86f1ee96f046", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.305.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 305/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 305/2018 z 16. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-16", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.305.2018.1"}]}