{"guid": "ussr:77d7ebec-3493-4ce7-9816-298ab77caa60", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.258.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 258/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 258/2015 z 10. 6. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. júna 2015, sp. zn. I. ÚS 258/2015, ECLI:SK:USSR:2015:1.US.258.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2015-06-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/77d7ebec-3493-4ce7-9816-298ab77caa60", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.258.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.258.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.258.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 258/2015­10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s.,\nGarbiarska 2, Košice, zastúpenej advokátom JUDr. Gabrielom Gulbišom, Boženy\nNěmcovej 22, Košice, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných\npráv a slobôd, základného práva na verejné prerokovanie veci v jej prítomnosti podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd,\nzákladného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\npráva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, ako aj základného práva na vlastníctvo podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nBardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 222/2010 a jeho uznesením zo 14. júna 2012,\npostupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 6 CoE 237/2012 a jeho\nuznesením z 28. februára 2013 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní\nvedenom pod sp. zn. 4 Oboer 173/2013 a jeho uznesením zo 30. januára 2015 a takto\nrozhodol:\n\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. mája 2015\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s. (ďalej len\n„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na verejné prerokovanie\nveci v jej prítomnosti podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, základného práva na\nzákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie (súdny\nproces) podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“), ako aj základného práva na vlastníctvo podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva\nna ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu\nBardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 222/2010 a jeho\nuznesením zo 14. júna 2012 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“), postupom Krajského\nsúdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 CoE 237/2012\na jeho uznesením z 28. februára 2013 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) a postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod\nsp. zn. 4 Oboer 173/2013 a jeho uznesením z 30. januára 2015 (ďalej len „uznesenie\nnajvyššieho súdu“).\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka, ktorá je právnickou osobou\npodnikajúcou v oblasti poisťovníctva, uzavrela s\n\n(ďalej len\n\n„povinný“) poistnú zmluvu č. 4444000002 obsahujúcu tzv. rozhodcovskú doložku, podľa\nktorej všetky spory súvisiace s touto poistnou zmluvou budú riešené pred rozhodcovským\n\n2\n\nsúdom. Sťažovateľka si následne pred rozhodcovským súdom uplatnila svoje nároky proti\npovinnej, ktoré jej boli priznané rozhodcovským rozsudkom (rozsudkom Arbitrážneho súdu\nKošice sp. zn. 2 C 627/2009 z 8. marca 2010 o uložení povinnosti povinného zaplatiť\nsťažovateľke dlžné poistné 55,04 € s úrokom z omeškania a trovy rozhodcovského konania).\nSťažovateľka v sťažnosti uviedla, že súdny exekútor na jej návrh podal na okresnom\nsúde žiadosť o vydanie poverenia na začatie exekúcie, ktorú okresný súd uznesením sp. zn.\n1 Er 222/2010 zo 14. júna 2012 zamietol. Sťažovateľka namieta, že okresný súd v súvislosti\nso svojím rozhodnutím nevykonal „prieskum spisových podkladov, ktoré vydaniu\nexekučného titulu predchádzali. Prieskum spisových podkladov pritom v zmysle základnej\nlogiky musí obsahovať prieskum spisu, ktorý vydaniu exekučného titulu predchádzal.\nZ postupu okresného súdu je zjavné, že okresný súd nevychádzal z obsahu\nrozhodcovského spisu, ale nanovo konštruoval skutkový stav... Sťažovateľovi bolo upreté\njeho právo na vyjadrenie sa k správnosti, pravosti a úplnosti listinných dôkazov, ako aj k\nich obsahu.“.\nKrajský súd sa v odvolacom konaní stotožnil so skutkovými a právnymi závermi\nokresného súdu a uznesením sp. zn. 6 CoE 237/2012 z 28. februára 2013 uznesenie\nokresného súdu potvrdil.\nSťažovateľka podala proti uzneseniu krajského súdu dovolanie, ktoré najvyšší súd\nodmietol ako neprípustné.\nRozhodnutie najvyššieho súdu považuje sťažovateľka za arbitrárne, nepreskúmateľné\na jeho závery za neodôvodnené, pričom jeho nepreskúmateľnosť má podľa sťažovateľky\nspočívať v tom, že «nie je zrejmé, z čoho Najvyšší súd SR vychádzal, keď uviedol, že\nexekučný súd vo fáze vydania poverenia na vykonanie exekúcie nevykonáva dokazovanie\nresp. z akého dôvodu tento postup má byť vylúčený z pravidiel dokazovania a následne aj\nz konania pojednávania... Nepreskúmateľnosť rozhodnutia NS SR spočíva aj v tom, že\nNajvyšší súd SR nevymedzil hranice dokazovania, teda nevymedzil, čo sa v súlade s jeho\n3\n\nprávnym názorom má považovať za dokazovanie a aký postup súdu už dokazovaním nie je,\na prečo je uvedený „nový“, najvyšším súdom aprobovaný postup súdu („vyvodzovanie\nprávne významných skutočností preskúmaním do spisu vložených listín.“), v súlade s čl. 2\nods. 2 ústavy resp. v súlade s čl. 144 ústavy SR, aj keď nie je interpretovateľný zo žiadnej\nznámej právnej normy vnútroštátneho právneho poriadku SR.\nNajvyšší súd a predtým Krajský súd v Prešove svojím postupom neochránili\noprávneného pred svojvoľným postupom okresného súdu, čím mu zjavne upreli právo na\nspravodlivý proces a právo na súdnu ochranu, spočívajúcu v tom, že každý má právo na to,\naby v jeho veci rozhodol súd na základe platných právnych noriem v súlade s ústavou SR.\nSkutočnosť, že Krajský súd nezhojil popretie základného práva na kontradiktórnosť\nkonania oprávneného konaním okresného súdu vyplýva zo skutočnosti, že Krajský súd\nnevenoval vo svojom rozhodnutí žiadnu pozornosť právnej argumentácii a návrhom\ndôkazov zo strany oprávneného.\nUznesenie krajského súdu nijakým spôsobom nemohlo naplniť predpoklad\nobsiahnutý v záveroch pléne ÚS SR 1/2014 – t. j. že bolo poskytnuté dovolateľovi reálne\nprávo na uplatnenie práva na kontradiktórnosť konania pred súdom v prvom a druhom\nstupni ako celku.\nTak Krajský súd formou opomenutých dôkazov (o návrhoch dôkazov nebolo\nrozhodnuté alebo dôkazy neboli vykonané a to bez toho, aby to KS zdôvodnil) odňal\noprávnenému právo konať pred súdom... Okresný súd v Bardejove a následne Krajský súd\npopreli právo oprávneného na súdnu ochranu a právo na spravodlivý proces a to v tom, že\nv jeho veci nerozhodli podľa relevantných právnych noriem vnútroštátneho právneho\nporiadku a judikátov ESD (v dôsledku ZEÚ).\nDôkazom je, že okresný súd dospel ku nesprávnemu skutkovému záveru, že\nrozhodcovská doložka v dojednanej spotrebiteľskej zmluve údajne poškodzuje právo\nspotrebiteľa na konanie pred všeobecným súdom (údajne konkrétne poškodzuje jeho právo\nna súdnu ochranu).\nV dôsledku toho okresný súd urobil právny záver, že uvedená rozhodcovská doložka\nje neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, lebo znamená hrubú nerovnováhu\n\n4\n\nv právach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. V tomto jeho\nnázore ho aproboval Krajský súd a následne NS SR.».\nSťažovateľka ďalej argumentovala, že aj v právnom poriadku Slovenskej republiky\nexistuje pre spotrebiteľa možnosť v prípade, že sa konanie viedlo na rozhodcovskom súde,\ndosiahnuť nápravu v súdnom konaní na všeobecnom súde podaním žaloby o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku.\nPodľa názoru sťažovateľky „Prejudiciálny výklad smernice 93/13/EHS Súdneho\ndvora je záväzný pre všetkých sudcov členských štátov a teda aj všeobecný súd mal\npovinnosť takto vykladať túto podmienku, čo potvrdzuje aj Ústavný súd SR v svojom náleze\nIV. ÚS 95/2010... Ak si súd výkladom právnej normy nebol istý, mal prerušiť konanie\na položiť prejudiciálnu otázku, čo stanovuje aj rozhodnutie IV. ÚS 95/2010.\nAk tak jednotlivé súdy neurobili, porušili aj právo oprávneného na zákonného sudcu.\nUvedené právo na zákonného sudcu bolo zo strany krajského súdu porušené už tým, že\nvedel, že existujú dva možné výklady § 53 ods. 4 písm. r), pričom jeden si osvojil súd a\njeden proklamoval vo svojich vyjadreniach sťažovateľ. Nič neoprávňovalo všeobecný súd ku\nautoritatívnemu uprednostneniu jeho výkladu, pretože jediný autoritatívny orgán v tomto\nsmere je ESD a ako vidno vo svojom stanovisku C ­ 342/13 dal vlastne jednoznačne za\npravdu práve výkladu sťažovateľa.\nExekučný súd porušil aj právo oprávneného na právnu istotu nerešpektovaním\njudikátu ESD C ­ 40/08 Asturcom, v znení čl. 36­39.\nSvojvoľným rozhodnutím v rozpore s vnútroštátnym poriadkom SR a judikatúrou\nESD (najmä ESD C ­ 40/08) okresný súd a následne krajský súd poškodili právo\noprávneného na pokojné užívanie svojho majetku, pričom pohľadávka jednoznačne spĺňa\nústavnú definíciu majetku podľa judikatúry ÚS SR.“.\nVzhľadom na uvedené malo byť dovolanie podané sťažovateľkou najvyšším súdom\npripustené. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí ignoroval podstatné námietky sťažovateľky\nsmerujúce voči „neobhájiteľnému“ vyvodzovaniu záverov z listín vložených do spisu, ako\n5\n\naj voči jeho právu porušiť zásadu právnej istoty údajne vyplývajúceho z rozhodnutia\nSúdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) vo veci C ­ 40/08 ASTURCOM.\nVychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd prijal jej\nsťažnosť na ďalšie konanie a nálezom vyslovil, že označenými postupmi a rozhodnutiami\nokresného súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu boli porušené jej základné práva\nzaručené v čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy a v čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods.\n2 listiny, ako aj práva zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru a v čl. 1 dodatkového protokolu, aby\noznačené rozhodnutia okresného súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu zrušil a veci vrátil\nna ďalšie konanie a aby jej priznal úhradu trov právneho zastúpenia.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\n\n6\n\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPredmetom sťažnosti sťažovateľky je namietané porušenie jej základných práv podľa\nčl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva podľa čl.\n6 ods. 1 dohovoru označeným postupom a uznesením okresného súdu, krajského súdu\na najvyššieho súdu, ktoré rozhodovali o jej návrhu na vykonanie exekúcie na základe\nprávoplatného rozhodcovského rozsudku. Porušenie svojich práv vidí sťažovateľka ako\noprávnená v tom, že všeobecné súdy v exekučnom konaní vykonali dokazovanie bez\nnariadenia pojednávania, čím jej odňali možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, a tak\nporušili princíp kontradiktórnosti konania. Sťažovateľka ďalej poukázala na to, že všeobecné\nsúdy konajúce v jej veci nedostatočne zistili skutkový stav a svoje rozhodnutia založili na\nnesprávnom právnom posúdení, a to najmä pokiaľ ide o posúdenie rozhodcovskej doložky\nako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Podľa názoru sťažovateľky bolo porušené aj jej\nzákladné právo na zákonného sudcu zaručené v čl. 48 ods. 1 ústavy, ako aj základné právo\nna ochranu vlastníctva zaručené v čl. 20 ods. 1 ústavy a právo na pokojné užívanie svojho\nmajetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu.\nV tejto súvislosti sťažovateľka uviedla, že všeobecné súdy postupovali aj v rozpore\njudikatúrou ústavného súdu, ako aj judikatúrou Súdneho dvora.\n1. K namietanému porušeniu označených práv namietaným postupom\na uznesením okresného súdu\nÚstavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127\nods. 1 ústavy nebolo v jeho právomoci preskúmanie napadnutého uznesenia okresného súdu\npretože na základe podaného odvolania to patrilo do právomoci krajského súdu.\n\n7\n\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka proti namietanému uzneseniu okresného\nsúdu podala riadny opravný prostriedok – odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd.\nÚstavný súd preto nemá právomoc na konanie o tej časti sťažnosti, v ktorej sa namieta\nporušenie práv sťažovateľky predmetným uznesením okresného súdu, ako aj jemu\npredchádzajúcim postupom.\nZ uvedeného dôvodu ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky v tejto jej časti\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\n2. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2\nústavy a čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnamietaným postupom a uznesením krajského súdu\nZo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že vo vzťahu ku všeobecným\nsúdom nie je prieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m.\nI. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05) a nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred\nvšeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (m. m. II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Ústavný\nsúd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej\nprávomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti nemôže zastupovať všeobecné\nsúdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Sú to teda\nvšeobecné súdy, ktorým prislúcha chrániť princípy spravodlivého procesu na zákonnej\núrovni. Táto ochrana sa prejavuje aj v tom, že všeobecný súd odpovedá na konkrétne\nnámietky účastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd už\nopakovane uviedol (napr. II. ÚS 13/01, I. ÚS 241/07), že ochrana ústavou, prípadne\ndohovorom garantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená len\nústavnému súdu, ale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní\nústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy\n\n8\n\na zákonom (čl. 144 ods. 1 ústavy). Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnosti\nnamietajúcej porušenie základného práva na súdnu ochranu rozhodnutím súdu sa obmedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonov s ústavou a dohovorom\nnajmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú\narbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv (napr. I. ÚS 74/05,\nI. ÚS 241/07).\nZ citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V\nsúlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98 tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver\no zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, patrí aj absencia ústavnoprávneho rozmeru\nnamietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu\nverejnej moci posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu.\nZ predložených listín vyplýva, že súdny exekútor doručil okresnému súdu žiadosť\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v súlade s § 44 Exekučného poriadku,\nna základe exekučného titulu – rozhodcovského rozsudku sp. zn. 2 C 627/2009 z 8. marca\n2010, ktorý vydal Arbitrážny súd Košice, pričom okresný súd obsadený vyšším súdnym\núradníkom napadnutým uznesením žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie zamietol z dôvodu, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou\npodmienkou a ako taká je neplatná v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného\n9\n\nv čase uzatvárania zmluvy. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul –\nrozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže teda byť exekučným titulom\nspôsobilým na vykonanie exekúcie, pretože predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu\nvo vykonaní exekúcie. Sťažovateľka podala proti uzneseniu okresného súdu na krajskom\nsúde odvolanie, v ktorom okrem iného namietala, že napadnuté uznesenie je nezákonné,\na svoje odvolacie dôvody oprela o ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f)\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).\nKrajský súd po preskúmaní odvolaním napadnutého uznesenia okresného súdu bez\nnariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 OSP dospel k záveru, že odvolanie\nsťažovateľky nie je dôvodné, pričom v relevantnej časti svojho rozhodnutia uviedol:\n«Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvého stupňa aj bez návrhu\nprioritne riešil, je otázka platnosti rozhodcovskej doložky (porov. uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky vo veci 3 Cdo 146/2011, 6 Cdo 143/2011, 2 Cdo 245/2010,\nuznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011\na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1. 11. 2011).\nOdvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho\na obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27. 9. 2010 ani právneho názoru,\nktorý je oprávnenému dobre známy z uznesení odvolacieho súdu sp. zn. 6 CoE 40/2012,\n6 CoE 54/2012, 6 CoE 95/201, 20 CoE 118/2011, 20 CoE 24/2011, 20 CoE 32/2011,\n20 CoE 53/2011 (porov. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci\nI. ÚS 610/2012). Rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej\ndoložke v spotrebiteľskej zmluve. Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, a teda\nnevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet (pórov, uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012, uznesenie Krajského súdu\nv Prešove vo veci 6 CoE 66/2012, 6 CoE 256/2012).\nNa veci nič nemení uzavretie zmluvy o úvere pred 1. 1. 2008, pretože súdu nič\nnebráni judikovať nekalosť rozhodcovskej doložky podľa generálnej klauzuly podľa – § 53\nods. 1 Občianskeho zákonníka zakotvenej do zákona od 1. 4. 2004 (k spotrebiteľskej zmluve\n§ 23a zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa).\n10\n\nRozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná\nako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán.\nSlobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami\na informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo 9/2012.)Oprávnený si v tomto smere dôkazné\nbremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú\nzmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné\nmeniť ich obsah, čo je daný prípad (č1. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých\npodmienkach v spotrebiteľských zmluvách).\nVnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá\npožadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady\n93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C­243/08 Pannon).\nJudikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument\nstrany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok\nGeorgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov\na rozhodnutí 1997­111; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998,\nsťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998­1; uznesenie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04) Odvolací súd so zreteľom na\nneplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími\nnámietkami.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne\nsprávne vrátane osvojenia si dôvodov (§ 219 ods. 1, 2 O. s. p.).»\nÚstavný súd na rozdiel od sťažovateľky nepovažuje napadnuté uznesenie krajského\nsúdu za neodôvodnené a nepreskúmateľné, keďže z neho vyplýva dostatok právne\nrelevantných argumentov odôvodňujúcich rozhodnutie prijaté v danej veci krajský súdom.\nUznesenie krajského súdu je pritom nevyhnutné hodnotiť v spojitosti s uznesením okresného\nsúdu. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu totiž vyplýva, že postup a rozhodnutie\nvšeobecného súdu, ktoré vychádzajú z aplikácie konkrétnej procesnoprávnej úpravy, v\nzásade nemožno hodnotiť ako porušovanie základných práv a slobôd (I. ÚS 8/96,\n11\n\nI. ÚS 6/97). Vo svojej ustálenej judikatúre aj v nadväznosti na § 219 ods. 2 OSP ústavný\nsúd tiež zdôrazňuje, že odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu\nnemožno posudzovať izolovane (m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08,\nIV. ÚS 350/09), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania\ntvoria jeden celok. Navyše, úlohou ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnostiach podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy nie je posudzovanie právnej perfektnosti namietaného rozhodnutia\nvšeobecného súdu z hľadiska formálnych požiadaviek vyplývajúcich zo zákonov a iných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov a z týchto aspektov jeho „vylepšovanie“\n(IV. ÚS 325/08), ale posúdenie jeho ústavnej akceptovateľnosti a udržateľnosti.\nRovnako ani nespokojnosť sťažovateľky s právnym posúdením veci krajským súdom\n(a pred ním okresným súdom) sama osebe nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia\nčinnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 232/08) rešpektuje názor, podľa\nktorého právo na spravodlivé súdne konanie nemožno stotožňovať s procesným úspechom, z\nčoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym\nnázorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.\nPokiaľ sťažovateľka „in concreto“ namietala skutočnosť, že sa nemohla vyjadriť\nk vykonávanému dokazovaniu zo strany okresného súdu v súvislosti s rozhodovaním\no vydaní poverenia súdnemu exekútorovi, ústavný súd predostiera, že z pohľadu\n„materiálneho“ uvedenú možnosť sťažovateľka mala a aj ju využila v rámci ňou podaných\nopravných prostriedkov (odvolania a dovolania) a v rozsahu veci primeranom sa s touto jej\nobranou zaoberali aj vyššie súdy (krajský súd a najvyšší súd). Z hľadiska princípu\nmateriálnej pravdy reálny proces v danej veci teda zabezpečil, aby sa všeobecné súdy\nv rámci inštančného postupu zaoberali aj nosnými dôvodmi uvádzanými sťažovateľkou\nv tejto sťažnosti, aj keď nie podľa predstáv sťažovateľky, t. j. v rámci konania pred okresným\nsúdom, ale v jeho celom priebehu.\n\n12\n\nÚstavný súd preskúmaním právnych záverov krajského súdu dospel k názoru, že\nv danej veci sa všeobecný súd nedopustil výkladových omylov, ktoré by zakladali rozpor\nnapadnutého uznesenia krajského súdu s obsahom základného práva na súdnu ochranu či\npráva na spravodlivé súdne konanie.\nSťažovateľka\n\nvo\n\nsvojej\n\nargumentácii\n\npoukázala\n\naj\n\nna\n\nuž\n\nspomínaný\n\nrozsudok Súdneho dvora vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina\nRodríguez Nogueira (C ­ 40/08), ktorý pri riešení prejudiciálnej otázky v súvislosti\nso spotrebiteľskými zmluvami rozhodoval o otázke právomoci vnútroštátneho súdu (ktorý\nrozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku) v tom zmysle, či je\noprávnený konštatovať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky. Súdny dvor\nvo výroku svojho rozsudku konštatoval, že vnútroštátny súd môže ex offo preskúmať nekalú\npovahu rozhodcovskej doložky v prípade právoplatného rozhodcovského rozsudku\nvydaného bez účasti spotrebiteľa v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne\nprocesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.\nV takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho\npodľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol\nuvedenou doložkou viazaný.\nPodľa názoru ústavného súdu v okolnostiach daného prípadu (právoplatný rozsudok\nrozhodcovského súdu v právnej veci spotrebiteľa) z uvedeného vyplýva, že pokiaľ je\npodmienka existencie vnútroštátneho práva prikazujúceho za určitých okolností prieskum\nmateriálnej stránky rozhodcovského rozsudku v rámci rozhodovania o návrhu na výkon\nrozhodcovského rozsudku splnená (§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní), potom postup\nvšeobecného súdu, ktorý z toho vyvodí dôsledky vyplývajúce zo slovenského právneho\nporiadku, je legitímny. Ústavný súd preto argumentáciu sťažovateľky uvedeným rozsudkom\nSúdneho dvora považoval skôr svedčiacu v prospech správnosti napadnutých rozhodnutí\nkrajského súdu.\nVzhľadom na uvedené bolo podľa názoru ústavného potrebné sťažnosť v tejto časti\nodmietnuť ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n13\n\n3. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2\nústavy a čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnamietaným postupom a uznesením najvyššieho súdu\nProti uzneseniu krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie najvyššiemu súdu,\nktorý ho odmietol ako neprípustné.\nAj vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že\nodôvodnenie jeho právneho názoru o neprípustnosti dovolania sa nevyznačuje\narbitrárnosťou, pričom argumentácia sťažovateľky uvedená v sťažnosti nie je spôsobilá\nspochybniť opodstatnenosť jeho záverov, ktoré presvedčivo odôvodnil. Najvyšší súd sa tiež\nvysporiadal s námietkami sťažovateľky, že v danom prípade sa rozhodlo vo veci, ktorá\nnepatrí do právomoci súdov [§ 237 písm. a) OSP], že súdy zaťažili konanie tzv. inou vadou\n[§ 241 ods. 2 písm. b) OSP], že krajský súd vec nesprávne právne posúdil a tiež že\npostupom okresného súdu a krajského súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom\n[§ 237 písm. f) OSP].\nÚstavný súd sa osobitne zaoberal opodstatnenosťou námietok sťažovateľky, ktorá\nvzhľadom na judikatúru ústavného súdu (III. ÚS 60/04) tvrdila, že jej vec mala byť\nprerokovaná verejne a v jej prítomnosti. Rovnako tvrdila, že sa nemohla vyjadriť\nk vykonávaným dôkazom.\nÚstavný súd vychádzajúc z rozhodnutí najvyššieho súdu konštatoval, že najvyšší súd\nuviedol, ktorými zákonnými ustanoveniami príslušného procesnoprávneho predpisu sa pri\nposudzovaní veci sťažovateľky spravoval a ako ich aplikoval. Jasne a zrozumiteľne ozrejmil,\nprečo považoval dovolanie sťažovateľky za také, ktorého prípustnosť nemožno vyvodiť z §\n239 ods. 1 a 2 OSP. Najvyšší súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu preskúmal aj z\n\n14\n\nhľadiska prípadných nedostatkov predpokladaných ustanovením § 237 OSP, avšak s\nnegatívnym výsledkom, keď uviedol:\n«Dovolateľka tvrdí, že k procesnej vade uvedenej v § 237 písm. f/ O. s. p. došlo tým,\nže súdy vykonali dokazovanie listinnými dôkazmi bez nariadenia pojednávania a bez jej\núčasti, v dôsledku ktorej skutočnosti jej znemožnili vyjadriť sa k vykonaným dôkazom.\nV preskúmavanej veci bolo dovolaním napadnuté rozhodnutie (resp. rozhodnutia),\nvydané v štádiu exekučného konania, v ktorom exekučný súd posudzoval splnenie tých\nzákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí súdneho exekútora\nvykonaním exekúcie. V nadväznosti na uvedené odvolací súd správne poukázal na závery\nvyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo/1/2012\nz 21. 03. 2012, a teda správne vychádzal z názoru, že v štádiu exekučného konania, pri\nktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na\nvykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom, je postačujúce, ak sú\nrozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane\ndo neho založených listín a že v tomto štádiu exekučného konania súd nevykonáva\ndokazovanie ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124\nO. s. p.. Dovolací súd sa s uvedenými závermi stotožňuje a nemá žiaden dôvod sa od týchto\nzáverov odchýliť.\nAk teda dovolateľka vyvodzovala existenciu procesnej vady konania v zmysle § 237\npísm. f/ O. s. p. z toho, že súdy vykonali „dokazovanie“ bez nariadenia pojednávania a v jej\nneprítomnosti, išlo aj v tejto časti jej dovolania o námietku neopodstatnenú, pretože\nnamietaným postupom súdov nebola znemožnená realizácia jej procesných oprávnení.\nV tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na uznesenie pléna Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. PLz. ÚS 1/2014 zo dňa 07. 05. 2014 o zjednotení odchylných právnych\nnázorov senátov Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci zabezpečenia záruk\nkontradiktórnosti konania pri preskúmavaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie, ktorým plénum ústavného súdu prijalo stanovisko, podľa\nktorého: „Pri preskúmavaní žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie\n(§ 44 Exekučného poriadku) sa môžu primerane uplatniť ustanovenia Občianskeho súdneho\nporiadku vzťahujúce sa na dokazovanie. Ak exekučný súd pri preskúmavaní žiadosti\n15\n\nexekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vychádza aj z iných listín (či iných\ndôkazov) než tých, ktoré sú výslovne uvedené v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (exekučný\ntitul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia), a na tomto základe\nposúdi exekučný titul v neprospech oprávneného, je povinný dať mu možnosť vyjadriť sa\nk podkladom svojho preskúmania; ak tak exekučný súd neurobí, zakladá jeho rozhodnutie\ndôvod na vyslovenie porušenia základného práva oprávneného vyjadriť sa ku všetkým\nvykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Pre ústavnú\nkonformnosť konania ako celku postačuje, ak je oprávnenému táto možnosť reálne\nposkytnutá v odvolacom konaní.“\nV preskúmavanej veci oprávnená možnosť podať odvolanie proti uzneseniu\nexekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na\nvykonanie exekúcie reálne využila a v podanom opravnom prostriedku okrem iného\nvyjadrila aj svoj nesúhlas s právnymi závermi exekučného súdu o neplatnosti rozhodcovskej\ndoložky.\nDovolací súd sa z úradnej povinnosti zaoberal aj otázkou, či k odňatiu možnosti\noprávnenej konať pred súdom nedošlo prípadne samotným rozhodnutím o zamietnutí\nžiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. O takýto dôsledok\nby mohlo ísť, ak by pre rozhodnutie o zamietnutí tejto žiadosti neboli splnené zákonom\nstanovené podmienky. V zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku totiž nevyhnutným\ndôsledkom právoplatného uznesenia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie musí byť zastavenie exekučného konania. Nesprávnym rozhodnutím\no zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie by sa oprávnenej ako\núčastníkovi exekučného konania v konečnom dôsledku odopieralo právo na výkon\nvykonateľného rozhodnutia, čo by sa rovnalo odmietnutiu spravodlivosti. Otázka správnosti\ntakéhoto rozhodnutia však nevyhnutne vyžadovala zaujať stanovisko aj k právnym záverom\nsúdov v exekučnom konaní.\nPodľa názoru dovolacieho súdu, odvolací súd i súd prvého stupňa v prejednávanej\nveci (vychádzajúc z obsahu spisu) splnenie podmienok pre zamietnutie žiadosti súdneho\nexekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie posúdili správne. Skúmaním\nplatnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej\n16\n\nzo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou\nskutočnosťou ­ spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú\nsprávnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce\nzo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t j. oprávnenie posúdiť, či tento\nexekučný titul nie je v rozpore so zákonom Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej\nveci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo\nforme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc\nrozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok\nprávomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej\nzmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)\nrozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku\nvyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv\nspotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom\nje odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou\nzmluvou ku škode spotrebiteľa.\nOprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu\nv súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia\nustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní (napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c/\ntohto predpisu). Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania,\nktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska\nprávna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo\n„nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Kým nevyužitie\npostupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania\nznamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc\nrozhodcovského súdu v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj\nzmysel – boli by nadbytočné), v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Princíp\n„vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach\nustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj\nkeď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť\nexistenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom\n17\n\nkonaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť\nrozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor\nrozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto\nexekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu\nochrany práv spotrebiteľa.\nV preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali neprijateľnosť,\na tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná, a že\nspôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech\npovinného. Listiny predložené oprávnenou takýto záver umožňovali. Z poistnej zmluvy\nuzavretej medzi oprávnenou a povinným vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi\nzmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že\njej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) Všeobecné poistné podmienky pre životné\npoistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok.\nNa tomto fakte nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany\n(ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok) aj osobitné zmluvné\ndojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných\npodmienkach. Z obsahu predložených dokumentov nevyplýva, že by spotrebiteľ (povinný)\nmohol v čase uzatvorenia zmluvy odmietnuť rozhodcovskú doložku bez toho, aby tým bola\nprávne dotknutá ostatná časť poistnej zmluvy. Súdy nižších stupňov preto správne uzavreli,\nže povinný nemal možnosť v čase uzatvorenia poistnej zmluvy zmeniť obsah dokumentov\ntvoriacich jej neoddeliteľnú časť. Dovolací súd sa stotožňuje aj s dôvodmi, ktorými súdy\nv exekučnom konaní odôvodnili nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky. Správnym\nrozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie preto neodňali oprávnenej možnosť konať pred súdom.»\nV súvislosti s posúdením uznesenia najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že\nnajvyšší súd v jeho odôvodnení okrem iného správne poukázal na obsah uznesenia\nústavného súdu č. k. PLz. ÚS 1/2014­27 zo 7. mája 2014, ktorým došlo k zjednoteniu\nodchylných právnych názorov senátov ústavného súdu vo veci zabezpečenia záruk\nkontradiktórnosti konania pri preskúmavaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie\n18\n\npoverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného dôvodu potom je udržateľný právny názor\nnajvyššieho súdu, že v posudzovanej veci nemohlo dôjsť k tvrdenej vade konania\nzakladajúcej prípustnosť dovolania z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom [§ 237\npísm. f) OSP].\nÚstavný súd v nadväznosti na námietku sťažovateľky, že v jej veci konajúce\nvšeobecné súdy jej neumožnili vyjadriť sa k vykonávanému dokazovaniu ani mimo\nnariadenia pojednávania, a neumožnili jej tak uniesť dôkazné bremeno, čo samo osebe\npostačuje pre záver o porušení jej označených práv, v prvom rade zdôrazňuje, že je to\npredovšetkým okresný súd ako súd prvostupňový, ktorý by v zásade mal vykonať všetky\nskutkové zistenia a príslušné dokazovanie pre náležité rozhodnutie vo veci. Ústavný súd\nv tejto súvislosti poukazuje aj na judikatúru Súdneho dvora (rozsudok Súdneho dvora\nvo veci Banif Plus Bank Zrt proti CsabaCsipai a spol. C ­ 472/11 z 21. 2. 2013), podľa\nktorej čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach\nv spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica o nekalých podmienkach“) sa majú\nvykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý konštatoval ex offo nekalú povahu\nzmluvnej podmienky, nemusí na to, aby mohol vyvodiť dôsledky tohto konštatovania, čakať,\nči spotrebiteľ informovaný o svojich právach navrhne, aby uvedená podmienka bola\nzrušená. Zásada kontradiktórnosti však vo všeobecnosti zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý\nv rámci preskúmania ex offo konštatoval nekalú povahu zmluvnej podmienky, informovať\núčastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili spôsobom,\nktorý na tento účel stanovujú vnútroštátne procesnoprávne predpisy. Súd musí teda\ndodržiavať zásadu kontradiktórnosti najmä vtedy, ak rozhoduje v spore na základe dôvodu\nuplatneného bez návrhu (rozsudok z 2. 12. 2009 vo veci C ­ 89/08). Rovnako Súdny dvor už\nrozhodol, že zásada kontradiktórnosti znamená vo všeobecnosti právo účastníka konania\noboznamovať sa s dôkazmi a vyjadreniami predloženými súdu a vyjadrovať sa k nim\n(rozsudok vo veci Varec zo 14. 2. 2008, C ­ 450/06), ako aj to, že je v rozpore\nso základnými právnymi zásadami, pokiaľ súdne rozhodnutie vychádza zo skutkových\nokolností alebo dokumentov, s ktorými sa účastníci konania nemohli zoznámiť a ku ktorým\nsa tak nemohli vyjadriť (rozsudok z 22. 3. 1961 vo veci Snupat v. Vysoký úrad, 42/59).\n19\n\nVychádzajúc z prijatého stanoviska pléna ústavného súdu, ako aj z ďalších\nuvedených skutočností danej veci je nutné konštatovať, že napadnuté uznesenie najvyššieho\nsúdu je v súlade s materiálnymi limitmi označených práv, ktorých porušenie sťažovateľka\nnamieta. V posudzovanej veci nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom z dôvodov\nuvádzaných sťažovateľkou, pretože aj keď okresný súd v označených veciach nenariadil\npojednávania pre účely vykonávania dokazovania, sťažovateľka po oboznámení sa\ns výsledkami ex offo šetrenia a právneho posúdenia v uznesení okresného súdu mala\nmožnosť sa k záverom okresného súdu vyjadriť v odvolacom konaní, čo aj využila, čím\ndošlo k naplneniu namietanej zásady, a teda konanie ako celok (základné a odvolacie)\nnebolo poznačené tvrdenou vadou (odňatia možnosti konať pred súdom), ktorá by bola\nspôsobilá založiť prípustnosť dovolania ako takého. Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého\nuznesenia teda dospel k prijateľnému právnemu záveru o neexistencii vád zakladajúcich\nprípustnosť dovolania, ktoré aj primeraným spôsobom odôvodnil.\nNa základe uvedeného, ako aj so zreteľom na argumentáciu sťažovateľky v sťažnosti\nústavný súd konštatuje, že v danom prípade preto nemožno prijať záver o takej príčinnej\nsúvislosti medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu\na postupmi, ktoré predchádzali jeho vydaniu, a v sťažnosti označenými právami\nsťažovateľky, na základe ktorej by po prijatí sťažností na ďalšie konanie bolo možné reálne\ndospieť k záveru o porušení týchto práv.\nS ohľadom na tieto skutočnosti ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde v tejto časti odmietol sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú.\n4. K namietanému porušeniu základného práva na zákonného sudcu zaručeného\nčl. 48 ods. 1 ústavy namietaným postupom a uznesením krajského súdu, ako aj\nnamietaným postupom a uznesením najvyššieho súdu\n\n20\n\nPokiaľ ide o námietku sťažovateľky, v zmysle ktorej pochybenie v postupe\nexekučného súdu, a teda aj porušenie základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48\nods. 1 ústavy spočíva najmä v tom, že napriek vedomosti o existencii rozdielnych výkladov\n§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka rozhodol v exekučnej veci bez toho, aby\npredtým konanie prerušil a podal žiadosť Súdnemu dvoru na rozhodnutie o prejudiciálnej\notázke, ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej je vecou\nvnútroštátneho (všeobecného) súdu, ktorý vo veci koná a ktorý nesie zodpovednosť\nza rozhodnutie vo veci samej, posúdiť so zreteľom na konkrétne okolnosti veci nevyhnutnosť\nrozhodnutia Súdneho dvora o prejudiciálnej otázke, relevantnosť otázok, ktoré Súdnemu\ndvoru položí (napr. IV. ÚS 206/08, II. ÚS 129/2010, II. ÚS 163/2010), ako aj to, či sú\nsplnené predpoklady, za ktorých vnútroštátny súd konajúci o veci nemá povinnosť predložiť\nprejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru (m. m. IV. ÚS 108/2010).\nÚstavný súd už taktiež vyjadril názor, že nie každé nepredloženie prejudiciálnej\notázky Súdnemu dvoru, ktoré by mohlo byť v rozpore s právom Európskej únie, musí mať\nautomaticky za následok porušenie základného práva na súdnu ochranu (II. ÚS 129/2010).\nÚstavný súd nie je ďalšou odvolacou inštanciou v otázke rozhodnutia všeobecného súdu o\n(ne)predložení prejudiciálnej otázky (k tomu pozri aj body 19 a 20 uznesenia Spolkového\nústavného súdu BVerfG 2 BvR 2419/06 zo 6. 5. 2008) a ani v otázke nesprávnej aplikácie\npráva Európskej únie.\nVzhľadom na existenciu judikatúry Súdneho dvora o univerzálnom výklade pojmu\n„nekalá zmluvná podmienka“ (úlohou Súdneho dvora nie je podávať výklad na riešenie\nkonkrétneho sporu, ktorý nemá komunitárnu relevanciu, pozn.), pri dojednaní ktorej sa\ndostane do výrazného nepomeru rozsah práv a povinností spotrebiteľa na jednej strane\na dodávateľa na strane druhej, a to v neprospech spotrebiteľa, ako aj vzhľadom\nna skutočnosť, že v daných prípadoch bola v intenciách uvedeného výkladu (najvyšší súd\npoukázal na túto judikatúru Súdneho dvora napr. aj v rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo 378/2012\nz 29. júla 2013 a pod., pozn.) aplikovaná vnútroštátna právna úprava, boli uvedené dôvody\n\n21\n\npodľa názoru ústavného súdu dostatočným základom pre rozhodnutie v daných veciach, bez\npotreby predkladať v tejto otázke prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd aj v tejto časti sťažnosť sťažovateľky odmietol ako\nzjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n5. K namietanému porušeniu základného práva zaručeného čl. 20 ods. 1 ústavy,\nako aj čl. 1 dodatkového protokolu namietaným postupom a uznesením krajského\nsúdu, ako aj namietaným postupom a uznesením najvyššieho súdu\nČo sa týka namietaného porušenia ďalších práv sťažovateľky, teda základného práva\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, ako aj práva na ochranu majetku podľa čl. 1\ndodatkového protokolu, ústavný súd po preskúmaní uznesenia krajského súdu a uznesenia\nnajvyššieho súdu dospel k záveru, že z ich odôvodnenia nemožno vyvodiť nič, čo by\nsignalizovalo, že by mohlo dôjsť k neprípustnému zásahu do týchto práv sťažovateľky,\nkeďže krajský súd, ako aj najvyšší súd v posudzovanom prípade ústavne konformným\nspôsobom interpretoval a aplikoval príslušné právne normy. Na základe uvedeného ústavný\nsúd konštatuje, že medzi namietaným uznesením krajského súdu, ako aj namietaným\nuznesením najvyššieho súdu a základným právom podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, ako aj právom\npodľa čl. 1 dodatkového protokolu neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by zakladala\nmožnosť vysloviť porušenie týchto práv po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, v dôsledku\nčoho pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľky zohľadňujúc aj skutočnosť, že\nsťažovateľka porušenie týchto práv žiadnym spôsobom neodôvodnila, aj v tejto jej časti\nodmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd už ďalšími\npožiadavkami sťažovateľky na ochranu ústavnosti nezaoberal.\n\n22\n\nK tomuto rozhodnutiu sa podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde pripája odlišné\nstanovisko sudcu Milana Ľalíka.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. júna 2015\n\n23", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci – v prítomnosti účastníkov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "rozhodcovské konanie-rozhodcovský rozsudok", "exekúcia-exekučný titul"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5a58f9b1-0e01-4f6b-92c3-4d6961a3d2df", "ecli": null, "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2014 z 7. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-07", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a58f9b1-0e01-4f6b-92c3-4d6961a3d2df"}, {"guid": "ussr:edaad303-cefe-43f4-bc28-7b10d9fd4ea4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 610/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 610/2012 z 12. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-12", "citacie_n": 700, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:edaad303-cefe-43f4-bc28-7b10d9fd4ea4"}, {"guid": "ussr:e8a073fd-0835-40cb-afbb-42858da40527", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 163/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 163/2010 z 18. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-18", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e8a073fd-0835-40cb-afbb-42858da40527"}, {"guid": "ussr:e1ac1b01-a88a-4b28-a149-907b4688fe16", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 95/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 95/2010 z 12. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-12", "citacie_n": 229, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e1ac1b01-a88a-4b28-a149-907b4688fe16"}, {"guid": "ussr:66044c0b-0401-41ee-907d-b78ae6319e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 129/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 129/2010 z 3. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-03", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:66044c0b-0401-41ee-907d-b78ae6319e1f"}, {"guid": "ussr:e26f2190-f6f5-45b0-bc84-798539e991c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 108/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 108/2010 z 19. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-19", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e26f2190-f6f5-45b0-bc84-798539e991c0"}, {"guid": "ussr:2606363c-8c99-4caf-8bcd-26a6717dff9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 60/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 60/2011 z 3. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-03", "citacie_n": 3793, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2606363c-8c99-4caf-8bcd-26a6717dff9a"}, {"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:a5830d99-a87a-4bf7-9c15-d7de61f28497", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 325/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 325/08 z 29. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-29", "citacie_n": 185, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a5830d99-a87a-4bf7-9c15-d7de61f28497"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:d1949d3d-b72a-4572-8289-11682d646d4c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 206/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 206/08 z 3. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-03", "citacie_n": 318, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d1949d3d-b72a-4572-8289-11682d646d4c"}, {"guid": "ussr:b8062c35-493e-47d8-9a74-18c4edf2110d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 232/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 232/08 z 3. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-03", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b8062c35-493e-47d8-9a74-18c4edf2110d"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:2405493f-5127-4f8b-a216-f15382bfefb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/97 z 23. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-23", "citacie_n": 791, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}], "citovane_v": []}