{"guid": "ussr:3c9f1af1-43e3-4c90-b7ab-efc447194b3f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.248.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 248/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 248/2015 z 10. 6. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. júna 2015, sp. zn. I. ÚS 248/2015, ECLI:SK:USSR:2015:1.US.248.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2015-06-10", "forma": "Uznesenie,Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3c9f1af1-43e3-4c90-b7ab-efc447194b3f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.248.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.248.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.248.2015.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 248/2015­16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti KOM, spoločnosť s ručením\nobmedzeným, Pokroku 8, Rozhanovce, zastúpenej advokátom Mgr. Tomášom Kreibikom,\nOpálová 18, Košice, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského\nsúdu v Košiciach sp. zn. 6 Co 144/2013 z 29. novembra 2013 a uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo 129/2014 z 10. februára 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti KOM, spoločnosť s ručením obmedzeným,\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. apríla 2015\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti KOM, spoločnosť s ručením obmedzeným,\n\nPokroku 8, Rozhanovce (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu\nv Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 Co144/2013 z 29. novembra 2013 (ďalej len\n„uznesenie krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 8 Cdo 129/2014 z 10. februára 2015 (ďalej len „uznesenie\nnajvyššieho súdu“).\nZ obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka je žalobkyňou\nv súdnom konaní o zaplatenie sumy 483 656,80 € s príslušenstvom vedenom Okresným\nsúdom Michalovce (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 11 C 27/2012, v ktorom sa domáha\nproti advokátovi\n\n(ďalej len „žalovaný“) zaplatenia jej\n\nnáhrady škody, ktorá jej mala vzniknúť v dôsledku protiprávneho konania, ktorého sa mal\nžalovaný dopustiť v súvislosti s tým, že včas nepodal mimoriadny opravný prostriedok\n(dovolanie) proti meritórnemu rozhodnutiu najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obo 116/2008 zo 17.\nmarca 2009, ktorým tento súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu\nsťažovateľky zamietol.\nSťažovateľka v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 11 C 27/2012 podala\nnávrh na oslobodenie od súdnych poplatkov. Okresný súd po tom, ako jej návrh\nna oslobodenie od súdnych poplatkov prerokoval, uznesením sp. zn. 11 C 27/2012\nz 5. septembra 2012 rozhodol tak, že oslobodenie od súdnych poplatkov jej nepriznal. Proti\nuzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd\nuznesením sp. zn. 6 Co 294/2012 z 18. decembra 2012 tak, že uznesenie okresného súdu\npotvrdil a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia postupom podľa § 219 ods. 2\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) skonštatoval vecnú správnosť dôvodov\nuznesenia okresného súdu. Podľa názoru sťažovateľky oba všeobecné súdy vec nesprávne\nprávne posúdili, a to v dôsledku svojvoľného výkladu ustanovenia § 138 ods. 1 OSP, keď\nzohľadňovali skutočnosť, že ide o podnikateľský subjekt, ktorý znáša podnikateľské riziko,\n2\n\na konštatovali, že pre nepriaznivú situáciu nemôže byť účastník konania automaticky\noslobodený od súdnych poplatkov. Podľa sťažovateľky „objektívny nedostatok finančných\nprostriedkov resp. iného majetku, by nemal spôsobovať nemožnosť domôcť sa svojho práva\nna súde“. V tejto súvislosti sťažovateľka poukázala na judikatúru najvyššieho súdu, ktorý vo\nviacerých svojich rozhodnutiach (sp. zn. 6 Sžo 14/2011, sp. zn. 5 Obo 127/2008, sp. zn. 5\nObo 128/2008, sp. zn. 5 Obo 129/2008) judikoval, že v prípade rozhodovania o návrhu\núčastníka na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov je povinnosťou súdu skúmať\nobjektívnu neschopnosť účastníka zaplatiť súdny poplatok, a nie skúmať, na základe akých\nskutočností nastala. Sťažovateľka je toho názoru, že predložila dostatočné dôkazy o svojich\nnepriaznivých majetkových pomeroch, a preto jej mal súd priznať oslobodenie od súdnych\npoplatkov.\nOkresný súd následne uznesením sp. zn. 11 C 27/2012 z 26. februára 2013 zastavil\nkonanie v zmysle § 10 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych\npoplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, ktoré bolo\nna základe odvolania podaného sťažovateľkou potvrdené uznesením krajského súdu.\nSťažovateľka podala proti uzneseniu krajského súdu dovolanie z dôvodu naplnenia\ndovolacieho dôvodu v zmysle § 237 písm. f) OSP tvrdiac, že rozhodnutiami krajského súdu\na okresného súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Najvyšší súd rozhodol\no dovolaní sťažovateľky tak, že ho odmietol. Podľa názoru sťažovateľky bol najvyšší súd\npovinný skúmať celkový postup súdov nižšieho stupňa, ktorý viedol k zastaveniu konania\na ktorý mal za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení sťažovateľky.\nNajvyšší súd sa vo svojom rozhodnutí o dovolaní podľa sťažovateľky jej\nargumentáciou dostatočne nezaoberal, neodpovedal na jej relevantné argumenty jasným\na presným spôsobom, neodôvodnil odklon od existujúcej judikatúry v analogických veciach\na neodôvodnil aplikáciu neurčitých právnych pojmov („povinnosť znášať podnikateľské\nriziko“).\n\n3\n\nUznesenie krajského súdu a uznesenie najvyššieho súdu považuje sťažovateľka\nnepreskúmateľné, ústavne neakceptovateľné, a tak nezlučiteľné so základným právom\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj s právom na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nNa základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľa KOM, spoločnosť s ručením obmedzeným upravené\nv čl. 6 ods. 1 Dohovoru a v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky zo dňa 10. 2. 2015, sp. zn. 8 Cdo 129/2014 porušené bolo.\nZrušuje sa uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 10. 2. 2015,\nsp. zn. 8 Cdo 129/2014 a vec vracia Najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000 €..., ktorý\nje Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť sťažovateľovi do jedného mesiaca\nod právoplatnosti tohto nálezu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania\ndo 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu...\nZákladné právo sťažovateľa KOM, spoločnosť s ručením obmedzeným upravené\nv čl. 6 ods. 1 Dohovoru a v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského\nsúdu Košice zo dňa 29.11. 2013, sp. zn. 6 Co 144/2013­107 porušené bolo.\nZrušuje sa uznesenie Krajského súdu Košice zo dňa 29.11. 2013, sp. zn.\n6 Co 144/2013­107 a vec vracia Krajskému súdu Košice na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000 €..., ktorý\nje Krajský súd Košice povinný vyplatiť sťažovateľovi do jedného mesiaca od právoplatnosti\ntohto nálezu.\nKrajský súd Košice je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania do 15 dní od\ndoručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu...“\nII.\n\n4\n\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,\nči dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...\n1. K namietanému porušeniu označených práv uznesením krajského súdu\n\n5\n\nSťažovateľka v rámci námietok proti napadnutému uzneseniu krajského súdu, ktorým\nbolo potvrdené uznesenie okresného súdu o zastavení konania z dôvodu nezaplatenia\nsúdneho poplatku za podaný návrh na začatie konania po tom, ako bolo právoplatne\nrozhodnuté o tom, že sťažovateľke sa oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznáva, tvrdí,\nže odvolací súd pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia uplatnil svojvoľný a ústavne\nnekonformný výklad ustanovenia § 138 ods. 1 OSP, ktorý v podstate vylučuje právnické\nosoby z možnosti súdnej ochrany, čím malo dôjsť k porušeniu jej základného práva podľa čl.\n46 ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPri preskúmavaní napadnutého uznesenia krajského súdu ústavný súd vychádzal\nzo svojej konštantnej judikatúry, podľa ktorej vo veciach patriacich do právomoci\nvšeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m.\nII. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne\nnázory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu\nvo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a\naplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných\nslobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy,\nak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z\nústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok\nporušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02,\nIII. ÚS 180/02 atď.). O svojvôli pri výklade alebo aplikácii právnych noriem všeobecným\nsúdom možno uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).\nV napadnutom uznesení krajského súdu sa okrem iného uvádza:\n«V zmysle §1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis\nz registra trestov (ďalej len „ZoSP“) súdne poplatky (ďalej len „poplatky“) sa vyberajú\n6\n\nza jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh uvedené v sadzobníku\nsúdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „sadzobník“), ktorý tvorí\nprílohu ZoSP. V zmysle položky 1a/ sadzobníka v občianskom súdnom konaní sa vyberajú\npoplatky z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba 6 % z ceny\n(z úhrady) predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu, najmenej 16,50 €, najviac\n16 596,50 €. V zmysle §5 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 1 a § 2 ods. 1 písm. a) ZoSP poplatková\npovinnosť vzniká a stáva sa splatnou podaním žaloby, poplatníkom je navrhovateľ\npoplatkového úkonu, ak podľa sadzobníka je ustanovený poplatok z návrhu.\nAk nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, prvostupňový súd vyzve\npoplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od\ndoručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie\nzastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený (§ 10 ods.\n1, veta prvá a druhá ZoSP).\nPreskúmaním obsahu príslušného spisového materiálu odvolací súd zistil, že\nna základe žaloby žalobcu proti žalovanému dňom 14.3.2012 začalo konanie o zaplatenie\n483 656,80 € s príslušenstvom. Žalobca ako poplatník poplatkového úkonu súčasne\ns podaním žaloby nesplnil svoju poplatkovú povinnosť, ktorá mu vznikla v sume 16 596 €\na stala sa splatnou podaním žaloby. Nesplnil ju ani dodatočne v súdom určenej lehote na jej\nsplnenie (do 15, resp. do 10 dní od doručenia výzvy), pričom bol poučený o následkoch\nnezaplatenia poplatkoch spočívajúcich v zastavení konania. Na žalobcu pritom sa\nnevzťahuje osobné ani vecné zákonné oslobodenie (§ 4 ZoSP), od poplatkovej povinnosti\nnebol oslobodený ani rozhodnutím súdu v zmysle §138 OSP (uznesenie nadobudlo\nprávoplatnosť v spojení s uznesením odvolacieho súdu dňom 11.1.2013). Preto súd prvého\nstupňa postupoval v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, keď pre nezaplatenie\nsúdneho poplatku zo žaloby konanie zastavil.\nKeďže žalobca súdny poplatok nezaplatil ani do konca lehoty na podanie odvolania\n(§ 10 ods. 3 ZoSP), odvolaciemu súdu neostávalo iné, než napadnuté vecne správne\nuznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku potvrdiť podľa § 219\nods. 2 OSP.»\n\n7\n\nVychádzajúc z citovaného je ústavný súd toho názoru, že krajský súd ústavne\nakceptovateľným spôsobom odôvodnil, prečo napadnutým uznesením potvrdil odvolaním\nnapadnuté rozhodnutie okresného súdu. V napadnutom uznesení krajský súd primeraným\nspôsobom odôvodnil, prečo z dôvodu nesplnenia poplatkovej povinnosti bolo konanie\no návrhu sťažovateľky zastavené, pričom jeho odôvodnenie je logickým výsledkom\nvyplývajúcim zo skutočností preukázaných v danom konaní. Skutočnosť, že sťažovateľka\nsa s právnym názorom krajského súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru\no zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie\nústavného súdu nahradiť právny názor krajského súdu svojím vlastným. Navyše, ústavný\nsúd nemá zásadnejšie výhrady k sťažovateľkou namietanej časti argumentačnej línie\nkrajského súdu, ktorá vychádza zo zvýrazňovania špecifických čŕt právnických osôb ako\nnositeľov práv priznaných jej Občianskym súdnym poriadkom a ktorá podľa názoru\nústavného súdu nezakladá ich diskrimináciu vo vzťahu k fyzickým osobám, ktorá by bola\nz ústavného hľadiska neakceptovateľná.\nÚstavný súd navyše zdôrazňuje, že nie je opravným súdom právnych názorov\nkrajského súdu. Ingerencia ústavného súdu do výkonu právomoci krajského súdu je\nopodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou právnych noriem\nkrajským súdom, v zmysle svojej ustálenej judikatúry by mohol nahradiť napadnutý právny\nnázor krajského súdu iba v prípade, ak by bol svojvoľný, resp. zjavne neodôvodnený, a teda\nústavne nekonformný. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným\nsúdom možno uvažovať len v prípade, ak by sa ten natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu\nsťažovateľkou namietaný výklad krajského súdu takéto nedostatky nevykazuje.\nPovinnosť zaplatiť súdny poplatok patrí medzi zákonné podmienky domáhania sa\nsúdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, a teda nezaplatenie súdneho poplatku v zákonom\nustanovenej výške znamená, že sťažovateľka sa na súde nedomáhala svojho práva zákonom\nustanoveným postupom. Ak teda krajský súd zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho\n8\n\npoplatku, a postupoval pritom tak, ako to vyžaduje zákon (Občiansky súdny poriadok), tak\ntým v okolnostiach prípadu ani nemohol porušiť sťažovateľkino právo na prístup k súdu.\nUznesenie krajského súdu sa navyše netýka rozhodovania o oslobodení od súdneho\npoplatku, ale len vymedzuje nevyhnutný zákonný dôsledok z faktu jeho nezaplatenia\npo tom, ako bolo právoplatne rozhodnuté o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov.\nPre úplnosť ústavný súd už len poznamenáva, že aj najvyšší súd v súvislosti\ns rozhodovaním o oslobodení právnickej osoby od platenia súdneho poplatku zaujal\nobdobný právny záver ako všeobecné súdy konajúce vo veci sťažovateľky (napr. uznesenia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžf 48/2011 zo 17. mája 2012 a sp. zn. 6 Sžo 248/2010\nz 30. marca 2011).\nNa základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol túto časť\nsťažnosti ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n2. K namietanému porušeniu označených práv uznesením najvyššieho súdu\nÚstavný súd v rámci predbežného prerokovania sťažnosti preskúmal aj tú časť\nsťažnosti, ktorou sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuznesením najvyššieho súdu, ktorým najvyšší súd odmietol ňou podané dovolanie ako\nneprípustné.\nZ uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že najvyšší súd ako dovolací súd odmietol\ndovolanie sťažovateľky proti napadnutému uzneseniu krajského súdu v súlade s § 243b\nods. 5 OSP v spojení s § 218 ods. 1 písm. a) OSP, keďže podľa jeho záverov prípustnosť\ndovolania nevyplývala z § 239 OSP a neboli zistené ani iné vady uvedené v § 237 OSP.\nSťažovateľka nesúhlasí s názorom najvyššieho súdu o neexistencii vady podľa § 237 písm. f)\nOSP.\n\n9\n\nPodľa § 243b ods. 5 OSP ustanovenia § 218 ods. 1, § 224 ods. 1, § 225 a § 226 platia\npre konanie na dovolacom súde obdobne.\nÚstavný súd k predmetnej námietke sťažovateľky poznamenáva, že najvyšší súd\nv súlade so svojou zákonnou povinnosťou vyplývajúcou z § 242 ods. 1 OSP preskúmal,\nči napadnuté uznesenie krajského súdu nebolo postihnuté niektorou z procesných vád\nuvedených v § 237 OSP, pričom však nezistil splnenie podmienok prípustnosti dovolania\npodľa citovaného ustanovenia.\nVychádzajúc z obsahu citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku,\nústavný súd zastáva názor, že najvyšší súd vo veci sťažovateľky ústavne akceptovateľným\nspôsobom aplikoval § 218 ods. 1 písm. a) OSP a § 243b ods. 5 OSP, keď jej dovolanie\nodmietol, a to z dôvodu jeho neprípustnosti, teda postupoval správne, keď rozhodol o jej\ndovolaní len procesne, nie meritórne (vo veci samej), a to z dôvodu nesplnenia zákonom\nustanovených podmienok. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na relevantnú časť\nodôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, v ktorej sa uvádza:\n„Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký\npostup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizáciu tých procesných práv,\nktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv\na právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe sa za odňatie možnosti konať\npred súdom považuje aj taký postup, keď súd zastaví konanie, hoci pre také rozhodnutie\nneboli splnené zákonné podmienky. O takýto prípad ale v preskúmavanej veci nejde.\nZo spisu súdu prvého stupňa vyplýva, že súd prvého stupňa listom z 24. januára 2013\n(č. l. 80 spisu) vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy zaplatil súdny\npoplatok 16 596,50 € za žalobu s tým, že ak nebude poplatok v určenej lehote zaplatený, súd\nkonanie zastaví. Výzva bola žalobcovi doručená 4. februára 2013 (doručenka pripojená\nk č. 1. 80 spisu). Žalobca v súdom určenej lehote súdny poplatok nezaplatil. Súd prvého\nstupňa potom uznesením z 26. februára 2013 č. k. 11 C 27/2012­82 konanie zastavil.\nNa odvolanie žalobcu odvolací súd uznesením z 29. novembra 2013 sp. zn. 6 Co 144/2013\n10\n\nuznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia\nodvolacieho súdu nepochybne vyplýva, že súd zastavil konanie o žalobe žalobcu o splnenie\npovinnosti žalovaným z dôvodu, že žalobca v súdom určenej lehote nezaplatil súdny\npoplatok, hoci o následkoch jeho nezaplatenia bol poučený.\nPodľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis\nz registra trestov, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania\nalebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú\nurčí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol\nzaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť\npoplatník vo výzve poučený. Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného\npodaním návrhu na začatie konania predtým, ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od\nzaplatenia poplatku do pojednávania, vydania platobného rozkazu a rozkazu na plnenie\nalebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nebola dlhšia ako dva mesiace; túto lehotu\nmôže predseda súdu z dôležitých dôvodov predĺžiť.\nPodľa dovolacieho súdu súdy nižších stupňov na zistený stav použili správny právny\npredpis a náležité ho aj vyložili pri riešení otázky, či sú tu dôvody pre zastavenie konania.\nZ dôvodov dovolania (bod III. dovolania) vyplýva, že žalobca naostatok ani\nnespochybňuje aplikáciu a výklad ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.; namieta,\nže súdy nižších stupňov nesprávne vyložili ustanovenia § 138 ods. 1 O. s. p., keď v svojich\nuzneseniach z 5. septembra 2012 č. k. 11 C 27/2012­66, resp. z 18. decembra 2012 sp. zn.\n6 Co 294/2012 ustálili, že u neho nie sú podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov.\nTakéto odôvodnenie dovolania ale nie je ale spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia\nsúdov nižších stupňov o zastavení konania.\nNa základe primeraného použitia § 159 ods. 1 O. s. p. (§ 167 ods. 2 O. s. p.)\nnadobúda uznesenie právoplatnosť v tých prípadoch, kedy ho už nie je možné napadnúť\nodvolaním a za splnenia zákonnej podmienky vyslovenej v ustanovení § 168 ods. 2 O. s. p.,\nže bolo doručené.\nPodľa § 170 ods. 1 O. s. p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd je viazaný\nuznesením, len čo ho vyhlásil; ak nedošlo k vyhláseniu, len čo bolo doručené, a ak netreba\ndoručovať, len čo bolo vyhotovené.\n11\n\nPodľa § 159 ods. 2 O. s. p. (§ 167 ods. 2 O. s. p.) výrok právoplatného rozsudku je\nzáväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je\nzáväzný pre každého.\nPodľa § 159 ods. 3 O. s. p. (§ 167 ods. 2 O. s. p.) len čo sa o veci právoplatne\nrozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.\nŽalobca v žalobe, súdu doručenej 14. marca 2012, odvolávajúc sa na svoje pomery\npožiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov Súd prvého stupňa uznesením z 5. septembra\n2012 č. k. 11 C 27/2012­66 žiadosti nevyhovel. Odvolací súd uznesením z 18. decembra\n2012 sp. zn. 6 Co 294/2012 rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Doručením žalobcovi\n11. januára 2013 rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť. Súd prvého\nstupňa rozhodujúci po neúspešnej výzve žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku o tom, či\nsú tu podmienky pre zastavenie konania podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. bol\nviazaný právoplatným záporným rozhodnutím o návrhu žalobcu na jeho oslobodenie od\nsúdnych poplatkov a pre prekážku už právoplatne rozhodnutej veci už nemohol nanovo\nskúmať, či u neho nie sú podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138\nods. 1 O. s. p. Keďže žalobca proti uzneseniu odvolacieho súdu z 18. decembra 2012 sp. zn.\n6 Co 294/2012 nepodal dovolanie, správnosť postupu a rozhodnutia odvolacieho súdu\nnemohol preskúmať ani dovolací súd. Žalobca proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu\no zamietnutí jeho návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov podal na Ústavnom súde\nSlovenskej republiky sťažnosť, ktoré ale bolo uznesením z 23. septembra 2013 sp. zn.\nIV. US 545/2013 odmietnuté.\nDovolací súd majúc na zreteli vyššie uvedené dospel k záveru, že dovolaním\nnapadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z 29. novembra 2013 sp. zn. 6 Co 144/2013\na jeho postupom, ktorý vydaniu predchádzal, nebola žalobcovi odňatá možnosť konať pred\nsúdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p.“\nVychádzajúc z citovaného je ústavný súd toho názoru, že najvyšší súd v napadnutom\nuznesení ústavne konformným spôsobom interpretoval príslušné ustanovenia Občianskeho\nsúdneho poriadku aplikovateľné v danej veci, pričom právne závery, ku ktorým dospel\nv dovolacom rozhodnutí vo vzťahu k neprípustnosti dovolania [predovšetkým vo vzťahu\n12\n\nk § 237 písm. f) OSP], sú primeraným spôsobom odôvodnené a zodpovedajú obsahu\na zmyslu tých právnych noriem, ktoré najvyšší súd pri rozhodovaní o dovolaní aplikoval.\nNapadnuté uznesenie najvyššieho súdu je preto podľa názoru ústavného súdu z ústavného\nhľadiska akceptovateľné a udržateľné, pričom právne závery, na ktorých je založené, nie sú\nv takej príčinnej súvislosti s obsahom sťažovateľkou označených práv, ktorá by\nsignalizovala reálnu možnosť vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí tejto časti\nsťažnosti na ďalšie konanie.\nÚstavný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia nezistil prejavy svojvôle,\nresp. zjavnej neodôvodnenosti, a preto nepovažuje argumentáciu sťažovateľky, ktorej\npodstata smeruje proti rozhodovaniu o oslobodení od súdnych poplatkov, ktoré\npredchádzalo rozhodovaniu o zastavení konania v danej veci, za spôsobilú na to, aby len\nna jej základe bolo možné napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu kvalifikovať ako ústavne\nneakceptovateľné a neudržateľné.\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru,\nže sťažnosť sťažovateľky je v tejto časti zjavne neopodstatnená, a preto ju z tohto dôvodu\npodľa § 25 zákona o ústavnom súde odmietol.\nNad rámec uvedeného, zohľadňujúc argumentáciu sťažovateľky, ako aj svoje\npredchádzajúce rozhodnutie vo veci sťažovateľky – uznesenie sp. zn. IV. ÚS 545/2013\nz 23. septembra 2013, ktorým bola sťažnosť sťažovateľky smerujúca proti rozhodnutiam\no nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov v danej veci odmietnutá (proti okresnému\nsúdu z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu a proti krajskému súdu pre\nneprípustnosť), ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o tom, či sú splnené zákonom\n(Občianskym súdnym poriadkom) ustanovené podmienky na oslobodenie od súdnych\npoplatkov, spadá výlučne do rozhodovacej právomoci všeobecných súdov s ohľadom na\nprincíp nezávislosti súdnictva (súdov) vyplývajúci z čl. 141 ods. 1 ústavy. Je preto vecou\njudikatúry všeobecných súdov, aby vymedzila kritériá, z ktorých bude pri aplikácii\nzákonných ustanovení týkajúcich sa oslobodenia právnických osôb od súdnych poplatkov\n13\n\nvychádzať. Ústavnému súdu taktiež neprislúcha prehodnocovať právne závery všeobecných\nsúdov, ku ktorým pri rozhodovaní o nárokoch účastníkov konania dospeli.\nZ ustanovenia § 138 ods. 1 OSP vyplýva, že pri rozhodovaní o oslobodení\nod súdnych poplatkov súd prihliada na celkové majetkové pomery žiadateľa, na výšku\nsúdneho poplatku i na povahu uplatňovaného nároku. Pre posúdenie dôvodnosti žiadosti\no oslobodenie od súdnych poplatkov je tiež rozhodujúce, či účastník svojvoľne alebo zrejme\nbezúspešne uplatňuje alebo bráni svoje práva. U právnických osôb a fyzických osôb, ktoré\nsú podnikateľmi, súd berie zreteľ i na povahu ich podnikateľskej činnosti, stav a štruktúru\nmajetku, platobnú schopnosť a pod. Nepriaznivá hospodárska situácia podnikateľa ako\ndôsledok podnikania nemôže byť paušálnym dôvodom na priznanie oslobodenia od súdnych\npoplatkov (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžf/41/2010 z 26. októbra 2010).\nPre prípad nepriznania oslobodenia od súdnych poplatkov musí byť účastníkovi\nkonania pre účely možnosti uplatnenia práva na súdnu ochranu poskytnutý reálny časový\npriestor na úhradu súdneho poplatku a na pokračovanie v konaní vo veci samej (uznesenie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 164/2010 z 30. augusta 2010).\nÚstavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už uviedol, že nedostatok finančných\nprostriedkov sťažovateľky (právnickej osoby) nemôže byť sám osebe dôvodom na priznanie\noslobodenia od súdnych poplatkov (III. ÚS 559/2011, IV. ÚS 748/2013). Ústavný súd tiež\nkonštatuje, že nemá zásadnejšie výhrady ani k sťažovateľkou namietanej argumentácii\nkrajského súdu, ktorá vychádza zo zvýrazňovania špecifických čŕt právnických osôb ako\nnositeľov práv priznaných im Občianskym súdnym poriadkom a ktorá podľa názoru\nústavného súdu nezakladá ich diskrimináciu vo vzťahu k fyzickým osobám, ktorá by bola\nz ústavného hľadiska neakceptovateľná (m. m. IV. ÚS 46/2014) .\nSamotná skutočnosť, že účastník konania svoje súčasné pomery subjektívne vníma\nako pomery nepriaznivé, ešte nepredstavuje dôvod, pre ktorý by už boli splnené podmienky\nv zmysle § 138 ods. 1 OSP. Súd v takomto prípade musí skúmať celkové pomery účastníka,\n14\n\nprihliadať na charakter sporu a výšku poplatku, ktorý má byť zaplatený, a to s ohľadom na\nposúdenie, či splnenie poplatkovej povinnosti je v reálnych možnostiach účastníka alebo\nnie.\nÚstavný súd v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci preto dospel k záveru, že\nvšeobecné súdy postupovali aj pri rozhodnutí o nepriznaní oslobodenia od súdnych\npoplatkov (ktoré predchádzali rozhodnutiu o zastavení konania) ústavne konformným\nspôsobom. Rozhodnutie krajského súdu sp. zn. 6 Co 294/2012 z 18. decembra 2012 a jemu\npredchádzajúce prvostupňové rozhodnutie nemožno považovať za arbitrárne či zjavne\nneodôvodnené, ale za také, ktoré zodpovedá obsahu základného práva na súdnu ochranu\nzakotveného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dodáva, že aj v prípade preskúmavania\nrozhodnutí o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov najvyšším súdom (na ktoré\nz dôvodu oneskorenosti podaného dovolania nebol oprávnený) za súčasného nesplnenia si\npoplatkovej povinnosti sťažovateľkou by najvyšší súd nemohol dospieť k inému právnemu\nzáveru, ako vyslovil v napadnutom uznesení, ktorým zastavenie konania z dôvodu\nnezaplatenia súdneho poplatku sťažovateľkou ani v dodatočnej lehote nepovažoval\nza odňatie možnosti konať pred súdom.\nK tomuto rozhodnutiu sa podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde pripája odlišné\nstanovisko sudcu Milana Ľalíka.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. júna 2015\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "poplatok-súdny", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "konanie-zastavenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "poplatok-súdny", "poplatok-oslobodenie", "návrh-zjavne neopodstatnený", "výklad (interpretácia)-ústavne konformný", "aplikácia právnych noriem-súladná"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f8a519a3-c132-4a66-bbaf-cfec120fd938", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 46/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 46/2014 z 30. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f8a519a3-c132-4a66-bbaf-cfec120fd938"}, {"guid": "ussr:b8ed4ede-6a9f-46be-a3c3-f1e101f271db", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 748/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 748/2013 z 12. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-12", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b8ed4ede-6a9f-46be-a3c3-f1e101f271db"}, {"guid": "ussr:7637d2ab-c33a-448f-86bb-9583c1465753", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 545/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 545/2013 z 23. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-23", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7637d2ab-c33a-448f-86bb-9583c1465753"}, {"guid": "ussr:366f46fa-cd9c-409e-b0fc-baa8a213ddb0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 559/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 559/2011 z 13. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-13", "citacie_n": 86, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:366f46fa-cd9c-409e-b0fc-baa8a213ddb0"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "de7df87f-8bc7-4730-bdd7-57b6a2c9c0a0:dfa6a429-9cd9-4af4-ab25-49fc442b82ec", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3111232719.1", "spisova_znacka": "6Co/144/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/144/2013 z 15. 4. 2013", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2013-04-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3111232719.1"}, {"guid": "c3819d61-b6bb-48d8-a870-f3e499eba468:7f2534a3-7a80-4373-8000-65396cb5b037", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2012:7712203995.2", "spisova_znacka": "6Co/294/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/294/2012 z 17. 12. 2012", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2012-12-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7712203995.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6369ba46-67a6-4d4a-8dfc-1abdc02b77f7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.396.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 396/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 396/2024 z 10. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.396.2024.2"}, {"guid": "ussr:13e95305-e951-47df-88af-27eaaba43acb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.143.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 143/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 143/2023 z 16. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-16", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.143.2023.1"}]}