{"guid": "ussr:f62b53d9-ed83-440b-a04d-8189be2f4599", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.242.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 242/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/2015 z 26. 8. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 26. augusta 2015, sp. zn. I. ÚS 242/2015, ECLI:SK:USSR:2015:1.US.242.2015.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2015-08-26", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f62b53d9-ed83-440b-a04d-8189be2f4599", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.242.2015.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.242.2015.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.242.2015.2/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 242/2015­39\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. augusta 2015\nv senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka\na Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátkou JUDr. Darinou Solárovou, Škultétyho 3, Košice, vo veci\nnamietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných\n\nslobôd\n\npostupom\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nKošice\n\nII\n\nv konaní\n\nvedenom\n\npod sp. zn. 48 Er 598/2008 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008\nporušené bolo.\n\n2. Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008\np r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €\n\n(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Košice II j e\n\np o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nprávneho zastúpenia v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri\ncentov) na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Dariny Solárovej, Škultétyho 3, Košice,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\n\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. marca 2015\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nvo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice\nII (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008.\nSťažovateľ v sťažnosti uviedol:\n«Zbytočné prieťahy súdneho konania nastali od 05. 09. 2008, lebo o odvolaní\nsťažovateľa z 05. 09. 2008 proti uzneseniu o zastavení exekúcie sp. zn. 48 Er 598/2008­31\n\n2\n\nz 31. júla 2008, ktorým vyššia súdna úradníčka zamietla sťažovateľov návrh na zastavenie\nexekúcie, odporca do dnešného dňa nerozhodol.\n... K zbytočným prieťahom súdneho konania došlo znova 09. 03. 2010 lebo\no námietkach sťažovateľa proti exekúcii odporca do dnešného dňa nerozhodol.\n... K zbytočným prieťahom súdneho konania došlo aj 1. júla 2013, lebo dovolanie\nsťažovateľa 20. 6. 2013, odporcovi doručené do dnešného dňa nebolo postúpené\nNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky. ...\nSťažovateľ návrhom z 15. mája 2008 v konaní č. 48 Er 598/2008 využil svoje ústavné\nprávo a podľa § 57, § 58 EP podal návrh na zastavenie exekúcie. Namietal v ňom,\nže odporca udelil poverenie na vykonanie exekúcie z 15. 04. 2008 v dôsledku nedôsledného\nsplnenia povinností predpokladaných v ustanovení § 44 ods. 2 EP a že exekučné konanie\nč. 48 Er 598/2008, EX 127/2008 obsahovalo neodstrániteľné nedostatky podmienok\nsúdneho konania. Súd preto mal exekúciu aj bez návrhu povinného zastaviť. Podľa\nuznesenia US z 12. 05. 2011, č. k. IV. ÚS 183/2011­16. „Ústavný súd poukazuje na ustálenú\njudikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku z 27. 01. 2007 vydanom pod sp. zn.\n3 Cdo/164/1996 a... uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu,\nktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu,\nktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom\nštádiu konania i bez návrhu zastavená“ Sťažovateľ poukázal na to, že on a jeho manželka sú\nv konaní pred UBOK ­ Výhod (súčasné pred. Špecializovaným trestným súdom) v postavení\npoškodených vo veci obzvlášť závažných trestných činov podvodu a falšovania zmenky.\nUznesením z 31. 7. 2008 pod č. k. 48 Er 598/2008­31 vyššia súdna úradníčka návrh\nsťažovateľa na zastavenie exekúcie zamietla.\nSťažovateľ v zákonom stanovenej lehote, 05. septembra 2008 podal proti uzneseniu\nodvolanie, o ktorom mal sudca podľa § 374 ods. 3 O. s. p. rozhodnúť taxatívne vymedzeným\nspôsobom, a to:\n­ odvolaniu proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka mohol v plnom rozsahu vyhovieť,\n­ alebo vec mal predložiť na rozhodnutie odvolaciemu súdu.\nÚstavný súd SR v uznesení z 05. 02. 1998 sp. zn.: I. ÚS 3/98 podal výklad k článku 2\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého konaniu štátneho orgánu „v rozsahu\n\n3\n\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon“ zodpovedá konanie v rozsahu zákona bez výnimky\na súčasne zákonom ustanoveným spôsobom.\nSťažovateľ vytýka odporcovi, najmä to, že o jeho odvolaní, ani v priebehu viac ako\n6 rokov nerozhodol, ani jedným z dvoch spôsobov uložených mu zákonom.\nSúd nevyhovel odvolaniu, ktoré podala oprávnená osoba v zákonom stanovenej\nlehote, ale vec ani nepredložil nadriadenému súdu, čím spôsobil ničím neopodstatnené\nprieťahy súdneho konania a prehĺbil tak stav právnej neistoty sťažovateľa a jeho rodiny\na porušil dôstojnosť súdneho konania, ale sťažovateľovi zapríčinil aj značné škody. ...\nSťažovateľ v zákonom stanovenej lehote, 09. marca 2010 doručil prvostupňovému\nsúdu námietky proti exekúcii následne potom, čo mu bolo doručené upovedomenie o začatí\nexekúcie 23. 02. 2010. Súd bol povinný o námietkach sťažovateľa rozhodnúť v 60 dňovej\nlehote, do 10 mája 2010, § 50 ods. 2, EP. Sťažovateľ zdôrazňuje, že sudca mal od 9 marca\n2010 do 10 mája 2010 k dispozícii exekučný spis č. 48 Er 598/2008, ktorý sa nachádzal\nna OS KE II.\nO námietkach sťažovateľa súd do dnešného dňa nerozhodol, čím opakovane spôsobil\nzbytočné prieťahy súdneho konania a sťažovateľovi odňal právo riadne konať pred súdom\na prehĺbil tým stav jeho právnej neistoty, ale porušil aj dôstojnosť súdneho konania. Pritom\nsťažovateľovi spôsobil výrazne vysoké ujmy a škody.\nSúd týmto postupom odmietol sťažovateľovi spravodlivosť, ktorá je zákonom\nsledovaným cieľom. ...\nDňa 1. júla 2013 k č. k. 48 Er 598/2008 Ex 127/2008 v súvislosti so zjavnou\nzaujatosťou sudcu, doručil sťažovateľ cestou prvostupňového OS KE II Najvyššiemu súdu\nSR Dovolanie proti rozhodnutiu Krajského súdu KE z 20. 6. 2013, spojené s návrhom\nna zastavenie exekúcie a s podnetom na iniciovanie disciplinárneho konania proti sudcovi,\nktorý konal o veci v rozpore s Exekučným poriadkom a ústavou (§ 116 Zákona o sudcoch\na prísediacich).\nV Dovolaní sťažovateľ osvedčil všetky vytýkané právne nedostatky postupu odporcu.\nOdporca, ako prvostupňový súd bol povinný postúpiť Dovolanie bez zbytočného odkladu\nNajvyššiemu súdu SR. Dovolanie spojené s podnetom na iniciovanie disciplinárneho\n\n4\n\nkonania proti porušiteľovi zákona, do dnešného dňa nebolo postúpené Najvyššiemu súdu\nSR.»\nNa základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo\n\n:\n\n­ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv. a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice\nII v konaní sp. zn. 48 Er 598/2008... porušené bolo.\n2. Ústavný súd prikazuje aby Okresný súd KE II v konaní vedenom\npod sp. zn. 48 Er 598/2008, konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky priznáva primerané\n\nfinančné zadosťučinenie v sume 10 tisíc Eur..., ktoré je mu Okresný súd KE II povinný\nvyplatiť v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.\n4. Okresný súd Košice II je povinný zaplatiť\n\ndo 2 mesiacov\n\nod právoplatnosti tohto nálezu náhradu trov právneho zastúpenia v sume 261,82 € na účet\nadvokátky JUDr. Dariny Solárovej, Škultétyho 3, Košice.“\nÚstavný súd uznesením č. k. I. ÚS 242/2015­13 z 27. mája 2015 prijal podľa § 25\nods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľa.\nPredseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti\npodaním sp. zn. 1 SprV 337/2015 z 15. júna 2015, v ktorom uviedol podrobný prehľad\núkonov okresného súdu; podaní doručených sťažovateľom ako povinným v 1. rade\nv namietanom exekučnom konaní, ako aj jeho manželkou ako povinnou v 2. rade v tomto\nkonaní; období, kedy sa spis nenachádzal na okresnom súde z dôvodu jeho zapožičania\niným súdom alebo štátnym orgánom; podaných sťažností na prieťahy v konaní, ako aj\nobdobí práceneschopnosti zákonného sudcu a uviedol:\n5\n\n„V kontexte všetkých vyššie uvedených skutočností pokladám za potrebné zdôrazniť\naj to, že dĺžka konania je priamo závislá od správania sťažovateľa – povinného v 1. rade,\nako aj povinnej v 2. rade ako účastníkov konania, ktorí predkladajú okresnému súdu\nmnožstvo podaní, návrhov a podnetov (v súčasnosti má spis 1 350 listov). Skutočnosť,\nže povinná v 2. rade zmenila spôsob komunikácie v priebehu konania, najskôr\nkomunikovala s okresným súdom v úradnom jazyku, teraz žiada prekladať všetky svoje\npodania do ruského jazyka a obracia sa na súd s ústne písanými (aj nečitateľnými)\npodaniami vo svojom materinskom jazyku, má nepochybný vplyv na dĺžku konania.\nZároveň, správanie sťažovateľa – povinného v 1. rade, ako aj povinnej v 2. rade, ktorí\npodávajú svoje podnety, sťažnosti, trestné oznámenia takmer všetkým existujúcim orgánom\nSlovenskej republiky (Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Generálna\nprokuratúra Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky, Úrad na ochranu\nosobných údajov, verejný ochranca práv), takisto neúmerne vplýva na dĺžku a plynulosť\nkonania (originál spisu musel zapožičaný príslušným inštitúciám na preskúmanie postupu\nkonania zákonného sudcu v konaní).\nV tomto prípade som toho názoru, že v konaní sú zo strany zákonného sudcu\nvykonávané nevyhnutné procesné úkony potrebné na rozhodnutie plynulo, v rámci\nobjektívnych možností v jeho súdnom oddelení. Pokladám za potrebné poukázať na to, že\núloha sudcu všeobecne, vrátane exekučného konania, sa nemôže v žiadnom prípade\nposudzovať ako akési mechanické rozhodovanie bez posúdenia vplyvu rozhodnutia na práva\nvšetkých účastníkov konania a bez oboznámenia sa s obsahom všetkými podaní\npredkladaných účastníkmi konania. Možno pritom konštatovať, že podania sťažovateľa –\npovinného v 1. rade, ako aj povinnej v 2. rade, z hľadiska ich množstva a obsahu spĺňajú\npodľa môjho názoru znaky určitého šikanózneho uplatňovania práva v konaní.\nV súčasnosti sú zo strany zákonného sudcu vykonávané procesné úkony v zmysle\nprávneho názoru odvolacieho súdu.“\nOkresný súd v doplnení svojho vyjadrenia z 22. júna 2015 a právna zástupkyňa\nsťažovateľa vo vyjadrení z 9. júla 2015 ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa\nvo veci konalo ústne pojednávanie, preto ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona\n\n6\n\no ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať\nďalšie objasnenie veci.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov.\nSťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý\nmá právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote\nprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Ústavný súd si pri\nvýklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\no právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu\ntýchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\n7\n\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania\npostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa\nktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec\nbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\nSudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo\nsplnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť\npre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len\nz dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda\nsenátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (aj práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup\nsamotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd\nprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam\npre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný\nsúd aj sťažnosť sťažovateľa.\n\n8\n\n1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,\nže posudzované konanie je exekučným konaním, v ktorom okresný súd realizuje svoje\nrozhodovacie právomoci v súlade s exekučným poriadkom. Vo vzťahu k sťažovateľom\nnamietanej nečinnosti okresného súdu pri rozhodovaní o jeho návrhu na zastavenie\nexekučného konania a o jeho námietkach proti upovedomeniu o začatí exekúcie sa predmet\nposudzovaného konania po právnej a skutkovej stránke javí ako zložitý s ohľadom\nna nutnosť posudzovania nielen formálnych, ale aj materiálnych podmienok vedenia\nexekučného konania (exekučného titulu), ako to potvrdzujú aj závery vyslovené Krajským\nsúdom v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v jeho uznesení z 28. januára 2015, ktoré sú\nďalej citované.\n2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či\nv konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Vo vzťahu\nk sťažovateľom namietanej nečinnosti okresného súdu pri rozhodovaní o jeho návrhu\nna zastavenie exekučného konania a o jeho námietkach proti upovedomeniu o začatí\nexekúcie, okolnosťou spočívajúcou v správaní sťažovateľa, ktorá prispela k zvýšeniu časovej\nnáročnosti posúdenia veci, je podľa ústavného súdu aj početnosť opakovaných podaní\nsťažovateľa v exekučnom konaní a nutnosť riešenia dožiadaní iných štátnych orgánov\nkonajúcich z podnetu sťažovateľa (aj jeho manželky ako povinnej v 2. rade). Ústavný súd\npreto uzatvára, že v posudzovanom konaní sú dané okolnosti spočívajúce v správaní\nsťažovateľa, ktorými sťažovateľ prispel ku vzniku prieťahov.\n3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo\nk zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.\nÚstavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 48 Er 598/2008 zistil tento\npriebeh konania:\n\n9\n\nako oprávnený podal súdnemu exekútorovi 14. marca 2008 návrh\nna vykonanie exekúcie proti sťažovateľovi ako povinnému v 1. rade a proti jeho manželke\nako povinnej v 2. rade o vymoženie sumy 7 500 000 Sk s príslušenstvom na základe\nrozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spojení so zmluvou o postúpení\npohľadávky z tohto exekučného titulu. Okresný súd 15. apríla 2008 vydal súdnemu\nexekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.\nSťažovateľ aj jeho manželka ako povinná v 2. rade 15. mája 2008 podali okresnému\nsúdu návrh na zastavenie exekúcie, o ktorom rozhodol okresný súd uznesením z 1. júla 2008\ntak, že návrh zamietol. Vo veci rozhodovala vyššia súdna úradníčka okresného súdu.\nSťažovateľ 5. septembra 2008 doručil okresnému súdu odvolanie proti uzneseniu z 1. júla\n2008.\nSťažovateľ aj jeho manželka ako povinná v 2. rade 17. júla 2008 podali okresnému\nsúdu námietku miestnej príslušnosti, o ktorej rozhodol okresný súd uznesením z 21. júla\n2008 tak, že námietku zamietol. Sťažovateľ 5. septembra 2008 doručil okresnému súdu\nodvolanie proti uzneseniu z 21. júla 2008.\nOkresný súd odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu o zamietnutí jeho\nnámietky miestnej príslušnosti predložil krajskému súdu 3. augusta 2009 na odvolacie\nkonanie. Pokiaľ ide o odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 1. júla 2008\no zamietnutí jeho návrhu na zastavenie exekúcie, nepostupoval obdobne. Krajský súd\npo vybavení predloženého odvolania vrátil spis okresnému súdu 22. januára 2010\ns prípisom, v ktorom upozorňuje okresný súd na to, že v spise sa nachádza aj odvolanie\nproti uzneseniu z 1. júla 2008, ako aj na to, že v tejto veci rozhodovala vyššia súdna\núradníčka, a preto o odvolaní rozhoduje zákonný sudca okresného súdu.\nOkresný súd o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu z 1. júla 2008 doručenom\nokresnému súdu 5. septembra 2008 nerozhodol ani ku dňu podania sťažnosti ústavnému\nsúdu 25. marca 2015.\n10\n\nOkresný súd ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu 25. marca 2015 nerozhodol\nani o námietkach sťažovateľa proti upovedomeniu o začatí exekúcie, ktoré boli súdnym\nexekútorom predložené okresnému súdu 15. marca 2010.\nOkresný súd uznesením zo 6. júna 2014 rozhodol o povolení odkladu exekúcie\ndo právoplatného skončenia súdneho konania vedeného Okresným súdom Košice\nI pod sp. zn. 38 C 355/2008, proti ktorému sťažovateľ aj jeho manželka ako povinná\nv 2. rade podali odvolania.\nOkresnému súdu bola zmätočnosť jeho postupu vytknutá v uznesení krajského súdu\nz 28. januára 2015, ktorým krajský súd zrušil uznesenie okresného súdu zo 6. júna 2014\no odklade exekúcie, pričom usmernil okresný súd v ďalšom postupe, keď uviedol:\n„Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd zistil, že o odvolaní povinných\nv 1. a 2. rade proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zo dňa 1. 7. 2008, ktorým bol\nnávrh na zastavenie exekúcie zamietnutý doposiaľ nebolo rozhodnuté v dôsledku\nnedodržania procesného postupu súdom prvého stupňa uvedeného v ustanovení § 374 ods.\n3 O. s. p.\nPodľa záveru odvolacieho súdu vyššie vytýkaný nedodržaný procesný postup nie je\nmožné konvalidovať rozhodnutím podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku tak ako to učinil\nsúd prvého stupňa. Zo spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 38C/355/2008 vyplýva, že to\nboli práve povinní v 1. a 2. rade, ktorí sa návrhom domáhali vyslovenia neplatnosti\nrozhodcovského rozsudku, ktorý v tomto prípade má byť exekučným titulom podľa § 41\nods. 1, 2 písm. d) Exekučného poriadku.\nVo všeobecnosti v zmysle § 7 ods. 1 ZoRK rozhodcovský rozsudok vydaný\nv rozhodcovskom konaní má silu a váhu právoplatného a vykonateľného rozsudku súdu.\nNa strane druhej v ustanovení § 45 ZoRK je stanovená výnimka s oprávneným tvrdenej\nmateriálnej stránky právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Tento v sebe zahŕňa\nprieskumný inštitút a teda umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom\nnároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených\n11\n\nv predmetnom ustanovení. V zmysle tohto ustanovenia exekučný súd je oprávnený\nposudzovať rozhodcovský rozsudok tak ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo\nposudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj\npovinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je\nobjektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Zákonná úprava\nteda dáva súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok z hľadiska, či plnenie\nuložené vo výrokovej časti tohto rozsudku je dovolené. Uvedené posudzuje exekučný súd\nako predbežnú otázku najprv pred tým ako vydá poverenie súdnemu exekútorovi na\nvykonanie exekúcie a ako aj v priebehu ďalšieho exekučného konania v prípade návrhu na\nzastavenie exekúcie.\nV prejednávanom prípade podľa záveru odvolacieho súdu po vydaní spomínaného\nuznesenia vyššieho súdneho úradníka zo dňa 1. 7. 2008 uplynula doba viac ako 6 rokov,\npočas ktorých bolo produkovaných množstvo listinných dôkazov, na základe ktorých súd,\nprvého stupňa môže rozhodnúť po vyriešení vyššie uvedenej predbežnej otázky o návrhu\npovinných v 1. a 2. rade na zastavenie exekúcie.\nNa základe vyššie uvedeného sa javí v tomto štádiu exekučného konania nadbytočné\npostupovať podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, spôsobovať ďalšie nedôvodné prieťahy\nv exekučnom konaní a tým aj brániť účastníkom konania v uplatňovaní ich práv, na základe\nčoho odvolací súd napadnuté uznesenie len zrušil.\nBude preto, vzhľadom na odstup času od podania odvolania povinnými v 1. a 2. rade\nako aj rozsahu nových listinných dôkazov produkovaných po doručení odvolania,\npovinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť o odvolaní proti uzneseniu vyššieho súdneho\núradníka.“\nÚstavný súd po oboznámení sa so zhrnutým priebehom posudzovaného konania\nkonštatuje, že vzhľadom na nerozhodnutie okresného súdu o odvolaní sťažovateľa\nproti uzneseniu z 1. júla 2008 (doručenom okresnému súdu 5. septembra 2008) v období\nviac ako 6 rokov a nerozhodnutie o námietkach sťažovateľa proti exekúcii (predložených\nokresnému súdu 15. marca 2010) v období viac ako 5 rokov sa postup okresného súdu javí\nako zmätočný a vyznačujúci sa pretrvávajúcimi neprimeranými prieťahmi. Ústavný súd\n\n12\n\npritom akceptoval obranu okresného súdu, ktorý vo svojom vyjadrení poukazoval\nna sťaženie postupu okresného súdu šikanóznym rozsahom podaní sťažovateľa a jeho\nmanželky ako povinnej v 2. rade doručených okresnému súdu. Zároveň ústavný súd\nkonštatuje, že ani s prihliadnutím na zložitosť veci a správanie sťažovateľa uvedené nemôže\nv celom rozsahu ospravedlniť neprimeranosť celkovej doby, počas ktorej okresný súd\nnerozhodol o odvolaní sťažovateľa a o jeho námietkach proti exekúcii.\nÚstavný súd preto uzatvára, že postupom okresného súdu v posudzovanom konaní\ndošlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru.\nIII.\nAk ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,\nopatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie\nalebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.\nÚstavný súd v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde\nprikázal okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha finančného\nzadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\n13\n\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nSťažovateľ žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume\n10 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu\nneistotu.\nCieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý\nvyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz\nna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).\nPodľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia.\nPri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad\nspravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41\ndohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\nÚstavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € sťažovateľovi za primerané finančné\nzadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Pri ustálení sumy finančného\nzadosťučinenia ústavný súd prihliadal na celkovú dobu posudzovaného súdneho konania\na jeho priebeh a na mieru zavinenia okresného súdu na vzniknutých prieťahoch\nv posudzovanom konaní.\nÚstavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 3 ústavy a § 56 ods. 4 zákona\no ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie\nnad ústavným súdom priznanú sumu.\n\n14\n\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo\nsčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľ bol vo veci úspešný, a preto\nbolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom.\nPodľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“) vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov za dva úkony\nprávnej služby poskytnuté v roku 2015 po 139,83 € (§ 11 ods. 3 vyhlášky), čo spolu\ns režijným paušálom 2 x 8,39 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 296,44 €.\nTrovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa\n(§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. augusta 2015\n\n15", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "konanie-splnenie podmienok konania", "účastník konania-súčinnosť", "zložitosť veci-právna a faktická zložitosť veci", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "exekúcia-exekučné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "48Er/598/2008", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b8915ace-6414-499d-bcd9-6f6c3d849a7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 183/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 183/2011 z 12. 5. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-05-12", "citacie_n": 462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b8915ace-6414-499d-bcd9-6f6c3d849a7d"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/02 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 28/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:bdd87c56-0d42-437f-b4ea-65fbaf946a62", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 3/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/98 z 5. 2. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-02-05", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bdd87c56-0d42-437f-b4ea-65fbaf946a62"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:96931dc4-6021-48cb-bbea-be9d63b5da0f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.423.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 423/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 423/2022 z 17. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-17", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.423.2022.1"}, {"guid": "ussr:1ed4b23e-ece1-42ba-a3b3-095e1c16c8ba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.20.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 20/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/2019 z 17. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.20.2019.1"}, {"guid": "ussr:5506bf9d-e9cc-4c91-841f-090610947907", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.1.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.1.2017.2"}]}