{"guid": "ussr:ed832687-eee1-45d4-a5f8-2b87bb82ce6c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.231.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 231/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 231/2015 z 20. 5. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. mája 2015, sp. zn. I. ÚS 231/2015, ECLI:SK:USSR:2015:1.US.231.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2015-05-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ed832687-eee1-45d4-a5f8-2b87bb82ce6c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.231.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.231.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.231.2015.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 231/2015­9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. mája 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti MBB a. s., ČSA 26, Banská Bystrica,\nzastúpenej advokátom JUDr. Romanom Kašubom, Advokátska kancelária Kašuba\nspol. s r. o., Horná 41, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia základného práva\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných\n\nslobôd\n\nrozsudkom\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp. zn. 10 Sžr 36/2014 z 11. februára 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti MBB a. s. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. apríla 2015\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti MBB a. s., ČSA 26, Banská Bystrica (ďalej len\n„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu\n\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 10 Sžr 36/2014 z 11. februára 2015 (ďalej len\n„rozsudok najvyššieho súdu“).\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len\n„krajský súd“) svojím rozsudkom č. k. 23 S 1/2013­160 zo 4. decembra 2013 (ďalej len\n„rozsudok krajského súdu“) podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zamietol\nako nedôvodnú žalobu, ktorou sa sťažovateľka domáhala preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia a postupu správneho orgánu o nesplnení podmienok pre účastníctvo\nsťažovateľky v konaní o uplatnenom reštitučnom nároku oprávnenej osoby\na spol.\nSťažovateľka proti rozsudku krajského súdu podala odvolanie, o ktorom rozhodol\nnajvyšší súd tak, že napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok krajského súdu.\nSťažovateľka v podstatnej časti svojej sťažnostnej argumentácie poukazuje na svoje\nodvolacie námietky proti rozsudku krajského súdu, s ktorými sa najvyšší súd nevysporiadal\ndostatočne a správne, a tým dospel k neprávnym právnym záverom v otázke jej účastníctva\nv dotknutom správnom konaní. Osobitne zdôrazňuje nevysporiadanie sa najvyššieho súdu\ns otázkou právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu vo veci samej (vo veci reštitučných\nnárokov), ktorá bola podľa nej rozhodná aj pre správne ustálenie jej účastníctva v správnom\nkonaní.\nSťažovateľka v sťažnosti uviedla:\n«Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení svojho rozsudku sp. zn.\n10Sžr/36/2014 z 11. februára 2015 na strane 10 uviedol, že „najvyšší súd sa otázkou\nprávoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu č. 563/95 vydaného dňa 02.05.1995\nnezaoberal, pretože pre posúdenie danej veci je táto bezpredmetná“, a to súčasne bez\n2\n\nakéhokoľvek odôvodnenia, prečo túto otázku považuje za bezpredmetnú, a to dokonca\nnapriek najpodstatnejšiemu dôvodu odvolania sťažovateľa... v ktorom sťažovateľ uviedol, že\nrozsudok Krajského súdu... vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci\nspočívajúceho najmä v nesprávnej aplikácii správneho poriadku v otázke nadobudnutia\nprávoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu...\nV predmetnom odvolaní sťažovateľ tiež uviedol, že v nadväznosti na vyššie­uvedené\nskutočnosti je potom úplne zrejmé, že rozhodnutie Pozemkového úradu Banská Bystrica\nčíslo 563/95 zo dňa 02.05.1995 nikdy nenadobudlo právoplatnosť, a že vyznačenie\nnadobudnutia právoplatnosti dňom 13. júna 1995 na predmetnom rozhodnutí Pozemkového\núradu Banská Bystrica číslo 563/95 zo dňa 02.05.1995 je nesprávne a nezákonné.\nNa základe vyššie­uvedených skutočností je teda zrejmé, že vyššie­uvedené správne\n(reštitučné) konanie ešte nebolo právoplatne skončené a sťažovateľ resp. žalobca je tak\nzatiaľ stále neprávoplatným rozhodnutím Pozemkového úradu Banská Bystrica číslo 563/95\nzo dňa 02.05.1995 priamo dotknutý vo svojich vlastníckych právach, pričom je právne\nbezvýznamné, že sťažovateľ resp. žalobca ­ spoločnosť MBB a.s. vznikla až dňa 11.01.2000,\npretože v súčasností, v stave neukončeného správneho konania, je sťažovateľ resp. žalobca\nako súčasný vlastník nehnuteľností zapísaných na\n\nrozhodnutím\n\nPozemkového úradu Banská Bystrica číslo 563/95 zo dňa 02.05.1995 priamo dotknutý\nvo svojich vlastníckych právach tým, že na základe rozhodnutia Pozemkového úradu\nBanská Bystrica číslo 563/95 zo dňa 02.05.1995 by mal svoje výlučné vlastníctvo k\nniektorým pozemkom zapísaným na\n\nstratiť, pričom samotné\n\nvyznačenie nadobudnutia právoplatnosti na predmetnom rozhodnutí považuje sťažovateľ za\nnesprávne a nezákonné a toto nesprávne a nezákonné vyznačenie nadobudnutia\nprávoplatnosti na predmetnom rozhodnutí nemôže samo osebe spôsobiť nadobudnutie\nprávoplatnosti predmetného rozhodnutia a správne konanie tým ukončiť.\nV predmetnom odvolaní sťažovateľ tiež uviedol, že v tejto situácii nemožno použiť\n§ 250b O. s. p. ani vo vzťahu k sťažovateľovi resp. žalobcovi, pretože toto ustanovenie\nupravuje konanie o žalobách proti právoplatným rozhodnutiam, pričom v tomto prípade\npredmetné rozhodnutie ešte právoplatnosť nenadobudlo, ale právoplatnosť je na ňom len\nnesprávne a nezákonne vyznačená, a že účastník konania môže podať opravný prostriedok\n3\n\naž po tom, čo mu bolo rozhodnutie orgánu verejnej správy doručené, pričom dvom známym\núčastníkom konania, s ktorými orgán verejnej správy v tomto prípade konal (ide o\na\n\n), nebolo jeho rozhodnutie evidentne doručené, a teda\n\npredmetné rozhodnutie tak nenadobudlo právoplatnosť márnym uplynutím lehoty\nna podanie odvolania, nakoľko lehota na jeho podanie u týchto dvoch účastníkov konania\nešte ani nezačala plynúť. V tejto situácii nemožno použiť § 250b O. s. p. ani vo vzťahu\nk týmto dvom účastníkom konania, pretože ide o takých účastníkov konania, s ktorými sa\nv predmetnom správnom konaní konalo ako s účastníkmi konania, len im rozhodnutie\nnebolo doručené, a teda konanie nie je skončené a rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť.\nV predmetnom odvolaní sťažovateľ tiež uviedol, že v nadväznosti na vyššie­uvedené\ntak považujeme za nesprávny právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici, že sťažovateľ\nresp. žalobca nemôže byť účastníkom vyššie­uvedeného reštitučného konania z dôvodu, že\nako subjekt vznikol až po vydaní rozhodnutia Pozemkového úradu Banská Bystrica číslo\n563/95 zo dňa 02.05.1995, pretože z dôvodu vád v jeho doručovaní predmetné rozhodnutie\nnikdy nenadobudlo právne účinky a správne konanie v ktorom bolo predmetné rozhodnutie\nvydané nebolo skončené nadobudnutím jeho právoplatnosti pre vady v doručovaní, pričom\nsťažovateľ resp. žalobca vznikol počas trvania tohto neukončeného správneho konania\nktorého možný výsledok môže mať dopad na jeho vlastnícke práva. V predmetnom odvolaní\nsťažovateľ tiež uviedol, že nie je tiež správny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici, že\nvady doručovania predmetného reštitučného rozhodnutia nie je možné namietať po uplynutí\nlehôt na podanie opravných prostriedkov, pretože tieto lehoty neplynú od jeho vydania ale\nod jeho doručenia, a teda pre vady v doručovaní resp. z dôvodu jeho nedoručenia dvom\nznámym účastníkom konania ešte ani nezačali plynúť, a tak počas neukončeného správneho\nkonania žalobca tým že nadobudol vlastníctvo predmetným rozhodnutím dotknutých\npozemkov stal sa ex lége subjektom s nárokom byť účastníkom predmetného správneho\nkonania a tohto svojho nároku sa domáha a ho aj uplatňuje vstupom do neukončeného\nreštitučného konania, ktoré nebolo ukončené nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia pre\nvady v jeho doručovaní dvom v čase jeho vydania známym účastníkom konania, s ktorými\nsprávny orgán, ktorý predmetné rozhodnutie vydal, konal ako s oprávnenými osobami,\navšak predmetné rozhodnutie im nedoručil. V predmetnom odvolaní sťažovateľ teda tiež\n4\n\nuviedol, že podľa jeho názoru, vadu v doručovaní správneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje\nnenadobudnutie jeho právnych účinkov resp. právoplatnosti, je možné dovolávať sa bez\nčasového obmedzenia každým, kto je resp. môže byť takýmto rozhodnutím dotknutý\nna svojich právach, čo je aj prípad sťažovateľa resp. žalobcu v tejto veci, pričom sťažovateľ\nsúčasne poukázal vo vyššie­uvedených súvislostiach aj na Uznesenie Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 1 Obdo V 101/2005, Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 So 171/2007\na Metodické usmernenie ­odpoveď Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja\nSR zo dňa 05.04.2012 číslo 10187/2012/SVBP­20054/PÍ, ktoré boli priložené k jeho\nodvolaniu, ktorými tiež preukazoval správnosť a zákonnosť svojej právnej argumentácie,\nktorá nie je vôbec svojvoľná a ani ojedinelá.\nNapriek vyššie­uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v odôvodnení svojho\nrozsudku sp. zn. 10Sžr/36/2014 z 11. februára 2015 nijako s vyššie­uvedenou\nargumentáciou a dôvodmi odvolania sťažovateľa ako žalobcu nevysporiadal, ale len\nzopakoval tú istú argumentáciu, ktorú vo svojich rozhodnutiach uviedli už správne orgány\na Krajský súd v Banskej Bystrici s tým, že „najvyšší súd sa otázkou právoplatnosti\nrozhodnutia správneho orgánu č. 563/95 vydaného dňa 02.05.1995 nezaoberal, pretože pre\nposúdenie danej veci je táto bezpredmetná“.»\nSťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci jej sťažnosti takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžr/36/2014 z 11. februára 2015 porušené bolo.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 10Sžr/36/2014 z 11. februára 2015 zrušuje a vec vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky na ďalšie konanie.“\nII.\n\n5\n\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,\nak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\nnapadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,\nale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo\nprocesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože\nuvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,\nII. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).\n\n6\n\nÚstavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané\ndôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie\nkonanie.\nZ obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľka sa domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom\nnajvyššieho súdu, ktorým bol v odvolacom konaní potvrdený rozsudok krajského súdu.\nPodstatou sťažnostnej argumentácie sťažovateľky je namietanie nesprávnych\nprávnych záverov najvyššieho súdu.\nÚstavný súd poznamenáva, že medzi právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a jemu porovnateľným právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru niet zásadných odlišností, a prípadné porušenie uvedených práv je preto potrebné\nposudzovať spoločne.\nÚstavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva\nna súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6\nods. 1 dohovoru) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu\nzodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01), ako aj konkrétne\nprocesné garancie v súdnom konaní.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\n\n7\n\ns medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,\nmutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\nZ tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia\nvšeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných rozhodnutiach\ndošlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00) a tiež by\nmali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli\nnapravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.\nVychádzajúc z uvedených právnych názorov ústavný súd pre účely posúdenia\nopodstatnenosti sťažnosti preskúmal namietaný rozsudok najvyššieho súdu, ktorým bol\npotvrdený rozsudok krajského súdu.\nNajvyšší súd v relevantnej časti svoj rozsudok odôvodnil takto:\n«Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu ako aj\nkonania, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania odvolací súd skúmal\naj napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu. V danej veci\nodvolací súd najmä posudzoval otázku, či žalobkyňa uvedeným rozhodnutím mohla byť\nukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch a či rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu č. 563/95 vydané dňa 02.05.1995 nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 13.06.1995, teda či reštitučné konanie bolo právoplatne ukončené.\nZ obsahu administratívneho ako aj súdneho spisu odvolací súd zistil, že Pozemkový\núrad Banská Bystrica vydal dňa 02.05.1995 rozhodnutie č. 563/95, ktorým rozhodol\no vlastníctve k nehnuteľnostiam vo veci uplatneného reštitučného nároku oprávnenej osoby\na spol., na ktorom vyznačil právoplatnosť dňom 13.06.1995. Žalobkyňa\n(spoločnosť MBB a.s.) vznikla dňa 11.01.2000. Dňa 15.11.2011 spoločnosť MBB a.s.\n8\n\noznámila prvostupňovému správnemu orgánu vstup do správneho konania z dôvodu, že\nmôže byť rozhodnutím správneho orgánu dotknutá na svojich právach a právom\nchránených záujmoch, nakoľko je vlastníkom dotknutých nehnuteľností. Podľa jej názoru nie\nje reštitučné konanie právoplatne skončené, pretože rozhodnutie č. 563/95 nebolo účinne\ndoručené všetkým účastníkom správneho konania, a teda nemohla začať plynúť zákonom\nstanovená lehota na podanie odvolania, čím rozhodnutie nemohlo nadobudnúť\nprávoplatnosť. Prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. OP/2012/001774­1/Hup\nzo dňa 03.09.2012, ktorým rozhodol, že žalobkyňa nespĺňa podmienky na priznanie\núčastníka konania vo veci uplatneného reštitučného nároku oprávnenej osoby\na spol. Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu\nv zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby príslušný orgán predmetné rozhodnutie zrušil.\nŽalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho\norgánu.\nUstanovenie § 14 ods. 1 a 2 správneho poriadku upravuje legálnu definíciu\núčastníka správneho konania. Definícia účastníka konania sa skladá zo štyroch častí, ktoré\nsa čiastočne prekrývajú. Znakom účastníka správneho konania je vo všetkých prípadoch\nhmotnoprávny pomer určitej fyzickej (právnickej) osoby k veci, ktorá je predmetom\nkonania. Odpoveď nato, koho správny poriadok považuje za účastníka správneho konania,\ndávajú predpisy hmotného práva, v našom prípade zákon č. 229/1991 Zb. o úprave\nvlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „reštitučný zákon“). Podľa jednej z vyššie uvedených definícii, sa za\núčastníka správneho konania považuje určitá osoba už na základe jej tvrdenia, že môže byť\nrozhodnutím správneho orgánu vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo\npovinnostiach priamo dotknutá. Toto tvrdenie však musí byť kvalifikované, teda musí\nnapĺňať zákonom predpokladané náležitosti, aby bolo možné konštatovať riadne splnenie\npovinnosti tvrdenia účastníka. Podstatou riešenia otázky, či osoba bude rozhodnutím\nsprávneho orgánu priamo dotknutá na svojich právach, právom chránených záujmoch\nalebo povinnostiach je zistenie, či rozhodnutie správneho orgánu môže zasiahnuť do jej\nhmotnoprávneho postavenia, t. j. či jej hmotnoprávne postavenie môže byť po vydaní\nrozhodnutia iné ako pred jeho vydaním. Keďže rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané\n9\n\nv roku 1995 a žalobkyňa vznikla v roku 2000, niet najmenších pochýb o tom, že žalobkyňa\nnebola dotknutá na svojich právach a právom chránených záujmoch vydaním rozhodnutie\nsprávneho orgánu, teda že sa jej hmotnoprávne postavenie vydaním rozhodnutia č. 563/95\nzo dňa 02.05.1995 nezmenilo, pretože v čase vydania spomínaného rozhodnutia žalobkyňa\nneexistovala. V tejto súvislosti ešte najvyšší súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že pri\nrozhodovaní správneho orgánu je pre správny orgán rozhodujúci stav v dobe vydania\n„preskúmavaného“ rozhodnutia, pričom k novým skutočnostiam, ktoré vznikli po vydaní\nrozhodnutia správneho orgánu treba prihliadnuť len vtedy, ak by tieto nové skutočnosti\nmohli mať vplyv na posúdenie správnosti rozhodnutia v čase rozhodnutia súdu (pozri\njudikát R 78/1967). To znamená, že skutkový a právny stav je v čase vydania rozhodnutia\npre správny orgán záväzný a rozhodujúci (v tom čase žalobkyňa neexistovala a správny\norgán rozhodoval len o nárokoch oprávnených osôb), pričom pri rozhodovaní veci nemôže\nsprávny orgán brať do úvahy skutočnosti, ktoré nastali v minulosti, avšak v čase vydania\nrozhodnutia už netrvajú, ako ani predvídať skutočnosti, ktoré v čase vydania ešte nenastali,\nteda tú skutočnosť, že v budúcnosti vznikne žalobkyňa, ktorá bude v katastri nehnuteľnosti\nevidovaná ako vlastnícka sporných nehnuteľností, o ktorých sa vedie sporové konanie na\nOkresnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 20C/120/2010. Z uvedeného teda možno\nvyvodiť záver, že žalobkyňa nemohla byť rozhodnutím správneho orgánu č. 563/95\nvydaného dňa 02.05.1995 dotknutá na svojich právach a právom chránených záujmoch,\na teda nemôže byť ani účastníkom správneho konania v reštitučnej veci o určenie\nvlastníckeho práva oprávneným osobám v zmysle tretej definície účastníctva podľa § 14\nods. 1 Správneho poriadku. ...\nV ustanovení § 250b ods. 2 O. s. p. je zakotvený inštitút tzv. opomenutého účastníka.\nAk žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené,\nhoci s ním ako s účastníkom konania mal konať, súd musí zisťovať nasledujúce skutočnosti:\n­ či mala byť žalobkyňa účastníkom správneho konania v zmysle správneho poriadku\n­ charakter rozhodnutia, ktoré žalobkyňa žalobou napáda.\nSprávny súd v rámci konania o žalobe opomenutého účastníka otázku, či žalobkyňa\nje alebo nie je opomenutý účastník, šetrí ako otázku predbežnú.\n\n10\n\nSúd v týchto prípadoch zabezpečuje, aby správne konanie prebehlo riadne. V zmysle\nsúdnej judikatúry ustanovenie § 250b ods. 2 O. s. p. prelamuje dôsledky § 247 ods. 2\nO. s. p. a § 250 ods. 2 O. s. p. v tom, že priznáva procesné právo podať žalobu aj tomu, s\nkým správny orgán ako s účastníkom konania nekonal a napadnuté rozhodnutie mu nebolo\ndoručené. Vo svojom dôsledku toto ustanovenie pripúšťa podanie žaloby aj proti\nneprávoplatnému rozhodnutiu a pri nevyčerpaní opravných prostriedkov, a to v záujme\ndôslednej ochrany práv fyzických a právnických osôb (k tomu pozri bližšie napr. uznesenie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III. ÚS 279/2010­21 zo dňa 25. augusta\n2010). ...\nOpomenutý účastník sa môže svojho práva podľa § 250b ods. 2 OSP účinne domôcť\nlen v lehote troch rokov od vydania rozhodnutia, ktoré mu nebolo doručené (§ 250b ods. 3\nOSP). V danom prípade ide o lehotu prekluzívnu a objektívnu.\nAk by sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia\nprvostupňového správneho orgánu č. 563/95 vydaného dňa 02.05.1995 tvrdiac, že uvedené\nrozhodnutia jej nebolo doposiaľ doručené, tak nakoľko ide o rozhodnutie z roku 1995, je\nzrejmé, že postup podľa § 250b ods. 2 O. s. p. bude vylúčený, keďže prekluzívna trojročná\nlehota (podľa § 250b ods. 3 O. s. p.) už uplynula [a to 04.05.1998 ­ pondelok (§ 57 ods. 2\nO. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.)]. Nie je preto ani na mieste skúmať, či\nžalobkyňa mala byť účastníkom konania, a či by teda zhora opísaný postup podľa § 250b\nods. 2 O. s. p. bol aspoň teoreticky možný (k tomu pozri bližšie napr. uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžp/14/2011 zo 17. augusta 2011).\nTaktiež podľa ustálenej judikatúry správny súd uloží správnemu orgánu doručiť jeho\nrozhodnutie žalobkyni, ktorá tvrdí, že rozhodnutie správneho orgánu jej nebolo doručené,\nhoci sa s ňou ako s účastníkom konania malo konať, len v prekluzívnej trojročnej lehote,\nktorej začiatok sa viaže na deň vydania správneho rozhodnutia (pozri bližšie napr. R\n89/11).\nVzhľadom na vyššie uvedené najvyšší súd sa otázkou právoplatnosti rozhodnutia\nsprávneho orgánu č. 563/95 vydaného dňa 02.05.1995 nezaoberal, pretože pre posúdenie\ndanej veci je táto bezpredmetná.\n\n11\n\nZ uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219\nods. 1 O. s. p. v spojení s § 250ja ods. 3 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.»\nÚstavný súd po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu dospel\nk záveru, že sťažnostná argumentácia sťažovateľky nie je spôsobilá spochybniť ústavnú\nudržateľnosť záverov najvyššieho súdu. Ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd\nsa relevantne vysporiadal so všetkými skutočnosťami rozhodnými v danej veci\na s odvolacími námietkami sťažovateľky (s ktorými sa zhodujú v podstatnej časti aj jej\nsťažnostné námietky) a svoje závery dostatočne odôvodnil, tak ako sú tieto už citované.\nÚstavný súd preto nezistil, že by najvyšším súdom aplikovaný postup pri hodnotení\nzákonnosti záverov krajského súdu a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod\nna zásah ústavného súdu do namietaného rozsudku v súlade s jeho právomocami\nustanovenými v čl. 127 ods. 2 ústavy.\nSkutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, nepostačuje\nna prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.\nAj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje názor,\npodľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho\nvyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom\núčastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.\nKeďže ústavný súd nezistil možnosť sťažovateľkou namietaného porušenia\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom\nnajvyššieho súdu, odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej\nzjavnej neopodstatnenosti.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľky v celom rozsahu sa ústavný súd\nďalšími nárokmi sťažovateľky nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n12\n\nV Košiciach 20. mája 2015\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne konanie-účastník v správnom konaní", "opravný prostriedok-proti rozhodnutiu správneho orgánu", "návrh-zjavne neopodstatnený", "príčinná súvislosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:dd4c72ed-e544-4634-9f74-9a239afc9b13", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 279/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 279/2010 z 25. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-25", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dd4c72ed-e544-4634-9f74-9a239afc9b13"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:99f4f275-6d3c-424c-93bf-28ce2f76a970", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.81.2016.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 81/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/2016 z 19. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.81.2016.2"}, {"guid": "6036687c-5f67-431b-a567-419b06d5d2e2:848472ba-a05c-45e6-9e79-89a3d4214989", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:7019200548.7", "spisova_znacka": "KE-6S/124/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-6S/124/2019 z 16. 4. 2026", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2026-04-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:7019200548.7"}]}