{"guid": "ussr:2d3ae9e3-5f98-4127-84f4-201ef3206a56", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.211.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 211/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 211/2015 z 26. 8. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 26. augusta 2015, sp. zn. I. ÚS 211/2015, ECLI:SK:USSR:2015:1.US.211.2015.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2015-08-26", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2d3ae9e3-5f98-4127-84f4-201ef3206a56", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.211.2015.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.211.2015.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.211.2015.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 211/2015­31\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. augusta 2015\nv senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka\na Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť\n\n,\n\nzastúpeného advokátom Mgr. Ľubomírom Hagarom, Advokátska kancelária Hagara –\nHagarová, s. r. o., Daniela Dlabača 794/35, Žilina, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C\n33/2010 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie jeho veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina\nv konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 33/2010 p o r u š e n é b o l o .\n2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 33/2010 p r i k a z u j e\nkonať bez zbytočných prieťahov.\n\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €\n\n(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Žilina j e\n\np o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 355,72 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiatdva centov) do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu advokáta\nMgr. Ľubomíra Hagaru, Advokátska kancelária Hagara – Hagarová, s. r. o., Daniela\nDlabača 794/35, Žilina.\n5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nz 13. mája 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietal\nporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.\n48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu\nŽilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 33/2010.\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ doručil 8. februára 2010 okresnému súdu\n„návrh na náhradu škody v zmysle § 195 a nasl. Zákonníka práce“. V konaní bolo\npreukázané, že sťažovateľ je osobou „s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom“\n(utrpel v roku 1999 úraz u svojho zamestnávateľa), no okresný súd napriek tomu v jeho veci\n\n2\n\nnekoná, jeho postup je tiež neefektívny a okrem pojednávania v októbri 2011, ktoré odročil\nna účely nariadenia znaleckého dokazovania, vo veci samej ešte stále nerozhodol\no uplatnenom nároku. Sťažovateľ podal tiež v auguste 2011 a júni 2013 predsedovi\nokresného súdu sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní, ktoré boli uznané ako dôvodné.\n3. Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu, aby vo veci vydal\nnález, ktorým vysloví, že jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy porušené bolo, a prikázal okresnému súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 8 C 33/2010 konať bez zbytočných prieťahov. Okrem toho sa domáha\npriznania finančného zadosťučinenia v sume 9 720 € a náhrady trov právneho zastúpenia\nv sume 629,57 €.\n4. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k priebehu konania\npodaním sp. zn. 1 SprS 234/2015 z 20. júna 2015. Vo vyjadrení okresného súdu doručenom\nústavnému súdu 9. júla 2015 sa okrem iného uvádza:\n„Čo sa týka vecnej stránky, v prílohe Vám zasielame vyjadrenie zákonného sudcu.\nZároveň si dovoľujem upozorniť na dlhotrvajúci stav nedostatočného personálneho\nobsadenia, na ktoré sme viackrát upozorňovali, avšak bezvýsledne, a to aj napriek tomu, že\nročný nápad vecí na tunajšom súde je cca 57.000 pri výkone +/­ 32 sudcov.\nZ uvedeného je zrejmé, že nie je možné konať bez prieťahov za takého stavu, čo\nžiadame zohľadniť...“\n5. K vyjadreniu okresného súdu bolo pripojené stanovisko zákonného sudcu a tiež\nchronológia úkonov okresného súdu. V stanovisku sa okrem iného uvádza:\n„Vec 8C 33/2010 som prejednal na pojednávaniach konaných 19. 10. 2011\na 13. 10. 2014, v medziobdobí súd zabezpečil znalecký posudok vo veci samej, čo bola\nčinnosť rozhodovania mimo predmetu vo veci samej (nariadenie dokazovania a znalečné).\nVec je priemerne skutkovo zložitá, nemožno ju vybavovať ustálenými pracovnými postupmi,\nzatiaľ síce bez širokého okruhu zistených skutočností, ale je špecifická v konštatovaní\n\n3\n\nzo strany znalca o nedostatku príčinnej súvislosti, o ktorú návrh vo veci samej opiera\nnavrhovateľ s oporou v lekárskych správach ošetrujúceho lekára.\nJe pravdou, že za týchto okolností pojednávanie 13. 10. 2014 bolo odročené\nza účelom výsluchu ošetrujúceho lekára navrhovateľa a tento postup bola nahradený\nupustením po internej konzultácii 31. 10. 2014 (toho dátumu záznam vyššieho súdneho\núradníka) a definitívne až súčinnosťou vypracovanou samotným sudcom 11. 6. 2015. Lenže\npri odročení pojednávania išlo o postup na návrh navrhovateľa pred tým, než samotný\nnavrhovateľ sám zvažoval návrh na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania, čiže\nnešlo by o výsluch znalca a zároveň nešlo by o výsluch svedka, ktorý by podľa povahy veci\nmal osobne vypovedať o individuálne pozorovaných skutočnostiach. Preto zmena postupu\nsúdu bola vecne odôvodnená povahou veci a bola spojená s dodatočným naštudovaním\nsporu.\nJe namieste skonštatovať, že vec bola objektívne vybavovaná po dlhšiu dobu, než ako\nby mohla byť vybavovaná pri možnosti výhradnej pozornosti súdu, a ak vo veci vznikajú\nprieťahy, tak objektívneho charakteru pre okolnosti, na ktoré tiež ďalej poukazujem.\nSúdne oddelenie som prevzal po predchádzajúcej sudkyni odchádzajúcej na KS ZA\n, s príznačným dopadom na zhoršenú tzv. skladbu nerozhodnutých\nvecí, lebo tieto v minulosti neboli skončené z rôznych dôvodov, spravidla spojených\nso skutkovou zložitosťou veci. Pre sústavný nový nápad a mimoriadne zložitú skladbu vecí\ntento zostatok narástol a v závere roka 2007 dosiahol 505 vecí. Prakticky povedané,\npri fyzickej možnosti súdneho oddelenia vybaviť pravidelný ročný nápad v priemere\n250 civilných (priemerne zložitých) vecí ročne, zostatok nerozhodnutých (spravidla\nzložitejších) vecí ďalších 1,5 až 2 krát presahuje jeho ročný násobok. Postupne som\ndosiahol zníženie uvedeného zostatku z počtu 505 až na 325 vecí v júni 2012. Dosiahol som\nto napriek tomu, že v r. 2009 došlo k odchodu ďalších dvoch sudkýň\na\n\nna Krajský súd Žilina a ich veci boli prerozdelené do väčšiny súdnych\n\noddelení včítane môjho, opätovne s príznačným dopadom na zhoršenú tzv. skladbu\nzostatkov vecí. V septembri 2012 bol opätovne mimoriadne zvýšený nápad počtu vecí\nv súvislosti so žalobou spoločnosti Pohotovosť, a. s., s prerozdelení v počte 83\nna jednotlivého civilného sudcu a tento ukazovateľ deformuje údaje o postupnom znižovaní\n4\n\nzostatkov. Zníženie týchto zostatkov som dosiahol bez toho, aby naopak moje veci boli\nprerozdelené iným sudcom alebo aby mi bol niekedy čo i len obmedzený nápad nových vecí.\nNevyužívam prácu na doma a v rokoch som 2011, 2012, 2013 aj 2014 som definitívne\nnechal prepadnúť časť nárokovateľnej dovolenky. V roku 2014 som mal nápad nových vecí v\nhlavnej (!) ­ civilnej agende cca 35 vecí mesačne (411 vecí C a 10 vecí Cpr), toho času\npríznačne bez započítania vecí rozkaznej agendy, prakticky vybavovanej zamestnancami\nsúdu. Po zápise aj sporov rozkaznej agendy do registra C za obdobie od 1.1.2015\ndo 31. 3. 2015 napadlo do súdneho oddelenia 170 nových vecí (56,7 mesačne, predbežne\nbez skúsenosti so skladbou týchto vecí, t.j. ktoré budú rozhodnuté činnosťou zamestnancov\nsúdu v rozkaznej agende). Pokiaľ časť sporovej agendy v registri C nebola vybavená\nv rozkaznom konaní iba vzhľadom na výsledky doručovania, tento jav je pri dôslednom\nvydávaní platobných rozkazov výrazne obmedzený, než aby mohol charakterizovať prvky\nrozhodovacej činnosti samotného sudcu v registri C. Za predpokladu, že iba pri formálnom\nsčítaní pôvodnej agendy zapísanej v registroch C a Ro táto zaťaženosť zodpovedá faktickej\nzaťaženosti súdu už dlhodobo z minulých období, táto zaťaženosť aj do budúcna vylučuje\nmožnosť vybavovania takého množstva vecí bez vzniku prieťahov.\nPREHĽAD ÚKONOV\n08. 02. 2010 ­ podaný návrh na OS Žilina\n23. 02. 2010 ­ doručovaný návrh + poučenie odporcovi\n12. 03. 2010 ­ doručené súdu vyjadrenie odporcu k návrhu..\n22. 09. 2010 ­ vytýčený termín pojednávania na deň 19. 10. 2011\n19. 10. 2011 ­ pojednávanie odročené na neurčito za účelom doplnenia dôkazov\n25. 10. 2011 ­ súdu doručené listinné dôkazy od práv. zástupcu odporcu...\n02. 07. 2012 ­ súdu doručené listinné dôkazy od práv. zástupcu navrhovateľa\n22. 11. 2012 ­ súdu doručená urgencia práv. zást. navrhovateľa o nariadenie ZI)\n06. 08. 2013­ vypracované uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania\n04. 09. 2013 ­ spis doručený znalcovi\n20. 09. 2013 ­ súdu doručená žiadosť znalca o predĺženie lehoty na vypracovunie\n23. 10. 2013 ­ spis vrátený od znalca s vypracovaným ZP\n25. 10. 2013 ­ prijatá úhrada zálohy na znalecké dokazovanie\n5\n\n25. 10. 2013 ­ vydané uznesenie o priznaní znalečného + doručovaný ZP\nna vyjadrenie\n29. 11. 2013 ­ súdu doručený od práv. zást. navrhovateľa návrh na kontrolné\nznalecké dokazovanie...\n11. 09. 2014 ­ vytýčený termín pojednávania na deň 13. 10. 2014...\n13. 10. 2014 ­ pojednávanie odročené na neurčito za účelom doplnenia\ndokazovania...\n10. 11. 2014 ­ súdu doručený od práv. zást. navrhovateľa návrh na výsluch svedka\n11. 06. 2015 ­ zasielaná výzva navrhovanému svedkovi...“\n6. V zásade rovnaké skutočnosti týkajúce sa chronológie úkonov okresného súdu\na účastníkov konania zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti a súdneho spisu, ktorý mu bol\npredložený 3. augusta 2015.\n7. Právny zástupca sťažovateľa vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu\n21. júla 2015 okrem iného uviedol: „Oboznámili sme sa s vyjadrením Okresného súdu\nŽilina k sťažnosti. Obsah vyjadrenia zákonného sudcu potvrdzuje dôvodnosť sťažnosti\nsťažovateľa, nakoľko procesné úkony, ktoré vykonal neboli v žiadnom prípade časovo\nnáročné a tieto procesné úkony vôbec nemohli vyvolať prieťahy v konaní, ktoré sťažovateľ\njednoznačne popísal vo svojej sťažnosti.“\n8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich\nvyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 8 C 33/2010 dospel k\nnázoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n\n6\n\n9. Sťažovateľ sa podanou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec\nverejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...\n10. Článok 48 ods. 2 ústavy ustanovuje základné právo na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa\nrozhodnutia\n\nštátneho orgánu.\n\nPriznanie ústavného práva na prerokovanie veci\n\nbez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby\nsa toto ústavné právo objektívne realizovalo. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach\nnamietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej\nustálenej judikatúry (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), v súlade s ktorou možno\nza konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom\nposudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu\nvo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným spôsobom. K\nvytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo\niného štátneho orgánu.\n11. Sudca je podľa § 117 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)\npovinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné\nvykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP,\npodľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia\noznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi\ndeň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.\n12. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu sa posudzovanie otázky,\nči v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov, posudzuje vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu,\na to najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci (1),\nsprávanie účastníka konania (2) a postup, akým v konaní postupoval súd (3). V súlade\n7\n\ns judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria\nprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam\npre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií\nposudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.\n13.1 V súvislosti s posudzovaním zložitosti veci ústavný súd konštatuje, že\npredmetom napadnutého konania je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa na náhradu škody\nvoči svojmu bývalému zamestnávateľovi z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia\nv dôsledku poškodenia jeho zdravia. Ústavný súd nepovažuje posudzovanú vec za právne\nzložitú, pretože takéto spory tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných\nsúdov. Vychádzajúc z obsahu spisu, ústavný súd je toho názoru, že vec sťažovateľa možno\npovažovať za skutkovo zložitejšiu, a to najmä vzhľadom na potrebu vykonať v záujme\nustálenia skutkového stavu znalecké dokazovanie na posúdenie opodstatnenosti uplatnených\nnárokov. Ústavný súd v tejto súvislosti však zároveň zdôrazňuje, že uvedená skutková\nzložitosť veci nemôže ospravedlniť doterajšiu neprimeranú dĺžku namietaného konania, ale\nmožno ju primerane zohľadniť napr. pri určení sumy finančného zadosťučinenia (obdobne\nnapr. IV. ÚS 374/2014).\n13.2 Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,\nči v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jeho základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. V predmetnom prípade sťažovateľ výrazne neprispel podľa\nnázoru ústavného súdu k predĺženiu súdneho konania, hoci zo zápisnice z prvého\npojednávania konaného 19. októbra 2011 na č. l. 26 je zrejmé, že prvýkrát až na tomto\npojednávaní jeho právna zástupkyňa špecifikovala, že v návrhu neuviedla najpodstatnejšiu\nokolnosť, že uplatňovaná náhrada škody mala súvisieť s pracovným úrazom sťažovateľa,\nktorý utrpel ešte 22. októbra 1999, v dôsledku čoho bola aj vyzvaná okresným súdom na\npredloženie dokladov o spôsobe riešenia úrazovej udalosti. V konaní bol sťažovateľ však\nneskôr aktívny (bol zastúpený aj advokátkou), podal aj sťažnosti na zbytočné prieťahy\nv konaní predsedovi okresného súdu a ani okresný súd nemal k jeho správaniu konkrétnejšie\nvýhrady.\n8\n\n13.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,\npričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky\nokolnosti daného prípadu. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom\nnapadnutého občianskoprávneho konania je náhrada škody z titulu sťaženia spoločenského\nuplatnenia, t. j. vec, ktorej povaha (spor o existenciu nárokov, ktoré môžu byť zdrojom\npríjmov sťažovateľa) si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu\nsúdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať\nsvoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1\nOSP) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba\nobrátila so žiadosťou o rozhodnutie (pozri napr. I. ÚS 145/03).\nÚstavný súd z prehľadu úkonov zistil, že okresný súd o návrhu sťažovateľa síce počas\ndoterajšieho trvania súdneho konania (takmer 5 rokov) vykonal dokazovanie na dvoch\npojednávaniach (19. októbra 2011 a 13. októbra 2014), nariadil aj znalecké dokazovanie v\nroku 2013, ale na druhej strane v takej citlivej veci nemožno akceptovať, že v posudzovanej\nveci bol okresný súd úplne nečinný už na začiatku, a to konkrétne už v období od 12. marca\n2010, keď mu bolo doručené vyjadrenie odporcu k návrhu, až do 19. októbra 2011, keď\nodročil pojednávanie na neurčito na účely doplnenia dôkazov (nečinnosť 19 mesiacov).\nĎalšia nečinnosť od tohto pojednávania v trvaní 21 mesiacov pokračovala až do 6. augusta\n2013, keď vypracoval uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania. Napokon okresný súd\nnevykonal žiadne úkony ani od októbra 2013, keď mu bol doručený znalecký posudok, až\ndo 13. októbra 2014, keď sa konalo pojednávanie, a potom od posledného pojednávania až\ndosiaľ (nečinnosť viac ako 20 mesiacov). Postup okresného súdu nie je teda plynulý a\nnesmeruje k včasnému odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa a k rozhodnutiu vo veci\nsamej, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy.\n14. Ústavný súd tiež zdôrazňuje, že argumenty vyjadrené vo vyjadreniach okresného\nsúdu a jeho sudcu ospravedlňujúce nečinnosť okresného súdu nemohol ústavný súd\nakceptovať a v súvislosti s uvedeným poukazuje na svoju predchádzajúcu štandardnú\n9\n\njudikatúru (napr. I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06...), podľa ktorej nadmerné množstvo vecí,\nv ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie\nalebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov\nna súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť\ndôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v\nkonečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné\nprieťahy v súdnom konaní.\n15. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd preto vyslovil, že postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 33/2010 došlo k porušeniu základného\npráva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,\ntak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.\n\nIII.\n16. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej\nosoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.\n17. Ústavný súd v súlade so svojím rozhodnutím o porušení základného práva\nsťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru prikázal\nokresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 8 C 33/2010 konal bez zbytočných\nprieťahov.\n18. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n\n10\n\n19. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Sťažovateľ žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume\n9 720 € z dôvodu, že požadovaná suma „predstavuje nárok uplatnený sťažovateľom\nv návrhu na začatie súdneho konania dňa 8. 2. 2010.\nTáto suma zohľadňuje dĺžku zbytočných prieťahov v konaní, ako aj s nimi spojenú\nnemajetkovú ujmu, ktorá sťažovateľovi vznikla.\n... v priebehu uplynulých štyroch rokov od začatia konania došlo k tak výraznému\nzhoršeniu zdravotného stavu sťažovateľa, že výška náhrady škody titulom sťaženia\nspoločenského uplatnenia odôvodňuje rozšírenie predmetu konania na maximálnu zákonom\nprípustnú hranicu. Keďže do dnešného dňa súd nenariadil znalecké dokazovanie\nna vyčíslenie výšky nároku na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia,\nnemôžeme listinným dôkazným prostriedkom preukázať dôvodnosť nášho vyššie uvedeného\nskutkového tvrdenia.“.\n20. Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na zistenú dobu nečinnosti okresného súdu\npovažoval za potrebné rozhodnúť aj o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.\nZohľadňujúc konkrétne okolnosti prípadu, predmet sporu a tiež to, že sťažovateľ sa\no predĺženie tejto doby svojím správaním závažným spôsobom nepričinil, ako to bolo\nkonštatované pri hodnotení správania sťažovateľa, ústavný súd rozhodol, že sumu 2 000 €\nmožno považovať za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona\no ústavnom súde. Súčasne ústavný súd tiež zdôrazňuje, že finančné zadosťučinenie nie je\nnáhradou škody uplatňovanej sťažovateľom v konaní pred všeobecným súdom. Vo zvyšnej\nčasti žiadosti sťažovateľa preto ústavný súd nevyhovel (bod 5 výroku).\n21. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd\npri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy\nzamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839,83 €.\n11\n\nSťažovateľovi, ktorý bol vo veci namietaných porušení práv úspešný, vznikli trovy konania\nz dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a\nods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004\nZ. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení\nneskorších predpisov. Advokát vykonal 2 úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu\nzastupovania, spísanie a podanie sťažnosti v roku 2015. Odmena za jeden právny úkon\nvykonaný v roku 2015 je 139,83 €, spolu s režijným paušálom 8,39 € predstavuje sumu\n148,22 €. Odmena advokátovi za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom\n(za 2 úkony právnych služieb a 2 x paušálna náhrada) predstavuje sumu 296,44 €. Keďže\nprávny zástupca sťažovateľa je aj platcom DPH, uvedená suma bola zvýšená o DPH\nvo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani\nz pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane\nzapočítania DPH a režijného paušálu boli teda priznané v celkovej sume 355,72 €.\n22. Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu\nsťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde) tak, ako to je uvedené\nv bode 4 výroku tohto rozhodnutia.\n23. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. augusta 2015\n\n12\n\n13", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "konanie-splnenie podmienok konania", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "sťažnosť-sťažnosť na postup súdu", "náhrada škody (ujma)-ujma na zdraví"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/33/2010", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:de360424-fbbe-42e4-ad0f-1bc7f6af259d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 374/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 374/2014 z 18. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-18", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de360424-fbbe-42e4-ad0f-1bc7f6af259d"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:24248dc2-b655-4a52-afc1-b9b633dfbaff", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 311/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 311/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 252, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24248dc2-b655-4a52-afc1-b9b633dfbaff"}, {"guid": "ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 127/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 127/04 z 4. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-04", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b"}, {"guid": "ussr:813f6cf7-8e3e-4093-a1bb-03f2f8d3aa1b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 145/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 145/03 z 10. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-10", "citacie_n": 382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:813f6cf7-8e3e-4093-a1bb-03f2f8d3aa1b"}, {"guid": "ussr:6ff600ac-de53-4ac8-9e39-03a38e7630a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/03 z 7. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-07", "citacie_n": 285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ff600ac-de53-4ac8-9e39-03a38e7630a8"}, {"guid": "ussr:222a22fb-ed4e-4703-84d8-7918ae084f2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 15/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 15/03 z 30. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-30", "citacie_n": 362, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:222a22fb-ed4e-4703-84d8-7918ae084f2e"}, {"guid": "ussr:e7bc3a21-1f9a-4af3-8e10-b457af09db9b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 24/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/03 z 3. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-03", "citacie_n": 485, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7bc3a21-1f9a-4af3-8e10-b457af09db9b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:2f13ab09-bd1a-44d7-8453-b916380257fc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.376.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 376/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 376/2017 z 20. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.376.2017.2"}]}