{"guid": "ussr:0a52babf-9461-4295-9509-8c924e6884d9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.192.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 192/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 192/2015 z 7. 10. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 7. októbra 2015, sp. zn. I. ÚS 192/2015, ECLI:SK:USSR:2015:1.US.192.2015.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2015-10-07", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0a52babf-9461-4295-9509-8c924e6884d9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.192.2015.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.192.2015.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.192.2015.2/text", "citacie_n": 259, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 192/2015­29\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. októbra 2015 v senáte\nzloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka\n(sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť\nobaja bytom\n\na\n\n,\n\n, zastúpených advokátom JUDr. Ivanom Syrovým,\n\nAdvokátska kancelária Ivan Syrový, s. r. o., Kadnárova 83, Bratislava, vo veci namietaného\nporušenia základného práva na ochranu vlastníctva zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu\nv Trnave sp. zn. 23 Co 132/2013 z 23. júna 2014 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\na\n\nna ochranu vlastníctva\n\nzaručené čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj základné právo na súdnu ochranu\nzaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý súdny proces\n\nzaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nKrajského súdu v Trnave sp. zn. 23 Co 132/2013 z 23. júna 2014 p o r u š e n é b o l o .\n2. Rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23 Co 132/2013 z 23. júna 2014\nz r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3.\n\na\n\np r i z n á v a úhradu trov právneho\n\nzastúpenia v sume 456,78 € (slovom štyristopäťdesiatšesť eur a sedemdesiatosem centov),\nktorú j e im Krajský súd v Trnave p o v i n n ý vyplatiť na účet ich právneho zástupcu\nJUDr. Ivana Syrového, Advokátska kancelária Ivan Syrový, s. r. o., Kadnárova 83,\nBratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. I. ÚS 192/2015­12 z 29. apríla 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\na\n\n(ďalej\n\nlen „sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia základného práva na ochranu vlastníctva\nzaručeného čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného\npráva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny\nproces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n23 Co 132/2013 z 23. júna 2014.\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na dobrovoľnej dražbe uskutočnenej\n10. augusta 2005\n\n(ďalej len „dražiteľ“), došlo k vydraženiu\n\n2\n\na predaju bytu sťažovateľov v dôsledku realizácie zákonného záložného práva podľa § 15\nods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov\na nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve\nbytov“) zriadeného v prospech ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome pre úhradu dlhu\nsťažovateľov v súvislosti s neplatením povinných platieb spojených s užívaním predmetného\nbytu, pričom novým vlastníkom dotknutého bytu sa stal jeho vydražiteľ. Podľa sťažovateľov\nbola uvedená dobrovoľná dražba nezákonná z dôvodu, že ešte pred jej konaním uhradili časť\nsvojho dlhu v sume 56 440 Sk (z celkovej sumy dlhu 91 836 Sk, pozn.), pričom iba táto časť\ndlhu mala podľa nich byť zabezpečená zákonným záložným právom v prospech ostatných\nvlastníkov bytov v bytovom dome a zvyšná časť dlhu sa mala týkať bytového družstva.\nSťažovatelia sa preto žalobou podanou 27. septembra 2005 Okresnému súdu Trnava (ďalej\nlen „okresný súd 1“) v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 144/05 domáhali proti\nvydražiteľovi určenia svojho vlastníckeho práva k vydraženému bytu. Okresný súd 1\nuznesením z 10. januára 2006 sťažovateľov vyzval, aby upravili svoj žalobný návrh, a to v\nčasti týkajúcej sa presnej identifikácie nehnuteľnosti o určenie vlastníckeho práva, ku ktorej\nsa domáhali (uvedenie presnej adresy bytového domu, uvedenie parcelného čísla parcely, na\nktorej bol bytový dom postavený, uvedenie čísla dotknutého bytu a pod.). Sťažovatelia „... v\npodaní z 18. 01. 2006 odstránili vytknuté formálne nedostatky žaloby a požiadali o zmenu\nžalobného petitu na určenie neplatnosti dražby. Tým považovali návrh za perfektný...“,\npričom táto zmenená žaloba už smerovala nielen proti vydražiteľovi, ale aj proti dražiteľovi\na dotknutému bytovému družstvu a ďalšej fyzickej osobe\n\n, ktorému\n\nvydražiteľ medzičasom dotknutý vydražený byt previedol do vlastníctva.\n3. Z dôvodu miestnej nepríslušnosti vzhľadom na bydlisko a sídlo žalovaných\npo vzniku Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) 1. januára 2008 bola\npredmetná vec postúpená okresným súdom 1 na ďalšie konanie a rozhodnutie okresnému\nsúdu, ktorý vo veci konal pod sp. zn. 4 C 8/08.\n4. Čiastočným rozsudkom (keďže nebolo rozhodnuté ešte o sťažovateľmi uplatnenej\nnemajetkovej ujme a o trovách konania, pozn.) sp. zn. 4 C 8/08 z 5. októbra 2012 okresný\n3\n\nsúd žalobu sťažovateľov v časti, ktorou sa domáhali určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby,\nzamietol z dôvodu, že žalobu v tejto časti považoval za podanú až 18. januára 2006, a teda\noneskorene, t. j. až po trojmesačnej lehote od udelenia príklepu podľa § 21 ods. 2 druhej\nvety zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“), podľa ktorej „Právo\ndomáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa\npríklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu\na zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu\ndražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, v tomto prípade je\nmožné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.“. V nadväznosti na\nuvedený výrok okresný súd zamietol žalobu sťažovateľov aj v časti, ktorou sa domáhali\nvyslovenia neplatnosti zmlúv o prevode vydraženého bytu, ako aj v časti o určenie, že\nsťažovatelia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi tohto vydraženého bytu.\n5. V sťažnosti podanej ústavnému súdu sťažovatelia poukazujúc na „... judikát\npublikovaný v ZSP 3/2009...“, v zmysle ktorého „Ak k odstráneniu vady odvolania dôjde\ndo rozhodnutia odvolacieho súdu, je bez právneho významu, či k odstráneniu vady došlo\npo uplynutí odvolacej lehoty; právne významné je, že v čase rozhodovania odvolacieho\nsúdu je vada odstránená.“, dovolávajúc sa argumentu a simili (dôkazu z podobnosti) tvrdia,\nže aj v ich prípade bol návrh na zmenu pôvodného žalobného petitu z 18. januára 2006 iba\nopravou a doplnením „... návrhu o určenie vlastníckeho práva zo dňa 27. 09. 2005, ktorým\nsa začalo občianskoprávne súdne konanie...“, o určenie ktorého (rozumej vlastníckeho\npráva, pozn.) sa de facto mali domáhať práve z titulu neplatnosti dražby, čo malo vyplývať\nz odôvodnenia ich žaloby, preto nimi uplatnené právo „... na určenie neplatnosti dražby...“\nnemohlo byť prekludované. Uvedeným argumentom sťažovatelia odôvodnili aj svoje\nodvolanie proti označenému zamietajúcemu rozsudku okresného súdu, ktorý však krajský\nsúd svojím rozsudkom sp. zn. 23 Co 132/2013 z 23. júna 2014 ako vecne správny potvrdil.\n\n4\n\n6. Sťažovatelia v podanej sťažnosti poukazujú aj na skutočnosť, že už z prejavu ich\nvôle, ktorým dali dražiteľovi ešte pred uskutočnením dobrovoľnej dražby najavo, že túto\ndražbu považujú za nezákonnú, bolo možné usúdiť, že aj svojím prvotným žalobným\nnávrhom podaným okresnému súdu 1 ešte 27. septembra 2005, t. j. takmer dva mesiace\npo uskutočnení tejto dražby, aj keď pri jeho podaní neboli ešte kvalifikovane právne\nzastúpení, sa dovolávali ochrany svojho vlastníckeho práva k vydraženému bytu, čoho\nlogickým dôsledkom bolo spochybnenie platnosti dražby bez ohľadu na konkrétnu\nformuláciu prvotného žalobného petitu, ktorý v tomto smere svojím doplňujúcim podaním\nz 18. januára 2006 iba spresnili a neuplatnili nanovo, tak ako to posúdil krajský súd\na pred ním aj okresný súd.\n7. Sťažovatelia svoje stanovisko podporili odvolaním sa na znenie dôvodovej správy\nk zákonu o dobrovoľných dražbách, podľa ktorej «Zamietanie žalôb len preto, že\nnavrhovateľ žiada určiť vlastnícke právo a nie určiť neplatnosť, treba považovať\nza neodôvodnený formalizmus. Ak je zrejmé z obsahu žaloby, že žalobcovi ide o neplatnosť\ndražby, zamietnutie žaloby len pre to, že v petite absentovalo spojenie „určuje neplatnosť\ndražby“, sa dá prirovnať až k odmietnutiu spravodlivosti najmä za stavu, že novú žalobu už\nv trojmesačnej dobe nepodá.». Súčasne na podporu svojich tvrdení sťažovatelia poukázali\nna to, že z obsahu už ich pôvodného žalobného návrhu bolo zrejmé, že určenie ich\nvlastníckeho práva je logickým dôsledkom neplatnosti dražby, ktorej zákonnosť už v tomto\nnávrhu spochybňovali, aj keď sa to explicitne neodzrkadlilo vo formulácii jeho petitu, keďže\nv tom čase ešte neboli právne zastúpení.\n8. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľov\n\na\n\nna ochranu\n\nvlastníctva v zmysle čl. 20 ods. 1 a na súdnu a inú právnu ochranu a na spravodlivý súdny\nproces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č. k.\n23 Co/132/2013­494 z 23. 06. 2014 porušené bolo.\n5\n\n2. Rozsudok Krajského súdu v Trnave, č. k. 23 Co/132/2013­494 z 23. 06. 2014 sa\nzrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Trnave je povinný uhradiť navrhovateľom trovy konania.“\n9. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:\nza krajský súd jeho predseda listom sp. zn. Spr. 379/15 z 30. júna 2015 a k vhodnosti\nústneho pojednávania právny zástupca sťažovateľov listom z 29. júna 2015.\n9.1 Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol:\n„V predmetnom konaní zastávam stanovisko, že súdy oboch stupňov, resp. odvolací\nsúd sa v súlade s ustanoveniami procesného práva (Občiansky súdny poriadok) dostatočne\nkvalifikovane vyporiadal s relevantnou právnou úpravou, ako je znenie petitu návrhu\na výzvy súdu na odstránenie vád návrhu a samotná zmena petitu.\nPodaniami z 18.1.2006 navrhovatelia sami požiadali o pripustenie zmeny návrhu\nspočívajúcej v tom, že namiesto pôvodného určenia vlastníctva (viď zhora) sa domáhali\nurčenia neplatnosti predmetnej dražby ­ v tom čase už boli v konaní zastúpení\nsplnomocnencom. Bol to podnet účastníka konania, na podklade ktorého súd konal,\no zmenenom návrhu súd mohol začať konať až potom, ako túto zmenu návrhu pripustil.\nAž podaním zo dňa 19.05.2008 sa odporcom 4. stal\n\n,, ktorý dovtedy\n\núčastníkom tohto konania nebol.\nNa podklade uvedených skutočností som preto toho názoru, že v konaní vedenom\npred tunajším krajským súdom pod sp. zn. 23Co/132/2013 nedošlo k namietanému\nporušeniu základných práv na ochranu vlastníctva zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy SR,\nako aj základného práva na súdnu ochranu zaručenú v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva\nna spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a žiadam, aby sťažnosť nebola posúdená ako dôvodná. ...\n... súhlasím s tým, aby ÚS SR upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti,\npretože od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“\n\n6\n\n9.2 Právny zástupca sťažovateľov vo svojom vyjadrení k vhodnosti ústneho\npojednávania uviedol:\n„... sťažovatelia súhlasia s tým, aby Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní\nI. ÚS 192/2015 rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania. Je to aj v záujme rýchlosti\nveci ako aj z dôvodu, že sa jedná o právnu otázku a nič nové by nemohli uviesť na ústnom\npojednávaní čo už nebolo predmetom sťažnosti.“\nPrávny zástupca sťažovateľov v predmetnom liste súčasne žiadal, aby ústavný súd\nvydal dočasné opatrenie, ktorým by odložil vykonateľnosť rozsudku krajského súdu sp. zn.\n23 Co 132/2013 z 23. júna 2014 s odôvodnením, že aj napriek nepreskúmaniu zákonnosti\ndražby hrozí v súčasnej dobe sťažovateľom vypratanie vydraženého bytu.\n10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základných práv\n(I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).\n\nII.\n11. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. V súvislosti so sťažovateľmi napádaným rozsudkom krajského súdu ústavný súd\nvzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné v prvom rade pripomenúť, že\nnie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré\nho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní\n\n7\n\npred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a\nprávne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto\npostavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v\nprípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k\nporušeniu základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00).\n13. Výrok rozhodnutia všeobecného súdu, ktorý je výrazom svojvôle v súdnom\nrozhodovaní, je spôsobilý zasiahnuť do práva na spravodlivý proces. Pojem svojvôle treba\npritom vzhliadnuť okrem iného na prípady extrémneho nesúladu právnych záverov\ns vykonanými skutkovými a právnymi zisteniami či na interpretácii, ktorá je v extrémnom\nrozpore s princípmi spravodlivosti, príkladom čoho je prepiaty formalizmus.\n14. Prvoradou úlohou všeobecných súdov a zmyslom občianskeho súdneho konania\nje nachádzanie (hľadanie) hmotného práva a spravodlivé riešenie sporov medzi účastníkmi.\nS touto požiadavkou sa žalobca obracia na súd s návrhom na začatie konania (žalobou), a to\nisté od súdu očakáva aj strana žalovaná [porov. § 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej aj ,,OSP“) a čl. 46 ods. 1 ústavy]. Opakom hľadania spravodlivosti býva prepiaty\nformalizmus, keď súd vyloží a použije procesné predpisy – avšak v rozpore s ich zmyslom\na účelom ‒ tak, aby sa meritórnemu posúdeniu veci vyhol.\n15. Ústavný súd si je vedomý, že výsledok súdneho konania nemusí vždy zodpovedať\nhmotnému právu. Ak však má občianske súdne konanie slúžiť uvedeným cieľom, musí byť\ncivilné súdnictvo funkčné ako celok, čo v prvom rade predpokladá, že zákonodarca stanoví\nprocesné pravidlá, ktorými sa musia súd i účastníci konania riadiť. Pokiaľ tak účastníci\nv konkrétnom prípade neurobia, logickým a ústavne konformným dôsledkom môže by\nneúspech v spore, a to bez ohľadu na hmotné právo. Tento prístup slúži na zaistenie rýchlej\na efektívnej justície a zodpovedá i klasickej právnej zásade „vigilantibus iura scripta sunt“\n(nech si každý stráži svoje práva).\n8\n\n16. V súlade s práve zmienenou zásadou by bol taký postup okresného súdu ‒\nna ktorý by žalobcovia nereagovali – ktorý by ihneď po doručení žaloby žalobcami na súd si\nsplnil svoju poučovaciu povinnosť podľa § 5 OSP vo väzbe na žalobný petit a jeho správnu\núpravu tak, aby žaloba vyvolala nimi zamýšľané účinky určené hmotným právom; je totiž\npovinnosťou všeobecného súdu neuplatňovať pozitivistický prístup nad podstatu práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ale hľadať (v medziach\nzákona) individuálnu spravodlivosť. Všeobecná poučovacia povinnosť súdov nie je len\nvšeobecným princípom, ktorý by sa uplatnil iba v prípadoch, keď s tým výslovne Občiansky\nsúdny poriadok počíta, ale je aplikovateľná po celú dobu konania.\n17. Pokiaľ sa sťažovatelia žalobou domáhali súdnej ochrany a išlo im o presadenie\nsubjektívneho práva, bolo ich procesnou povinnosťou skutkovo a právne odôvodniť svoj\nnárok a petitom vymedziť predmet konania. Samotný procesný predpis v ustanovení § 79\nods. 1 OSP ani v ustanovení § 42 OSP nestanoví presnú štruktúru žaloby. Náležitosti žaloby\nsú upravené v § 79 ods. 1 OSP, v ktorom sa, pokiaľ ide o petit, stanovuje, že „... musí byť\nz nej zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha“, a od toho sa potom odvodzuje všeobecne\nuznávaný výklad, že žalobný petit „musí byť úplný, určitý a zrozumiteľný“.\nPetit však nemusí byť zreteľne oddelený od ďalších častí žaloby, nemusí mať určitú\npredpísanú formu, iba zo žaloby ako celku musí byť zrejmé, čo je žiadané. S ohľadom\nna určitosť petitu ide o to, do akej miery môže súd petit modifikovať, resp. do akej miery je\npovinný doslova petit prevziať vzhľadom na dispozičnú zásadu, ktorá je modifikovaná\nzásadou oficiality a princípom „iura novt curia“ (súd pozná právo).\nPožiadavka zákonodarcu vyjadrená v § 79 ods. 1 OSP, že zo žaloby musí byť zrejmé,\nčoho sa žalobca domáha, nedáva však základ pre prísne formalistické poňatie petitu žaloby,\ntak ako ho v priebehu konania zaujali všeobecné súdy.\n18. Krajský súd svoje rozhodnutie v podstatnej časti odôvodnil takto:\n«Navrhovatelia 1/ a 2/ (ďalej aj ,,navrhovatelia“) sa podaným návrhom z 26.9.2005\n(doručeným 27.9.2005 Okresnému súdu Trnava, ktorý bol miestne príslušným súdom\n9\n\ndo 31.12.2007) proti odporcovi (neskôr označenému odporca 1/) ako vydražiteľovi\ndomáhali určenia, že sú bezpodieloví spoluvlastníci bytu č.\n\nv bytovom dom... . Návrh\n\nvecne odôvodnili pochybeniami pri dobrovoľnej dražbe, konanej dňa 10.8.2005 (ďalej aj\n„dražba“) na základe zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby uzatvorenej medzi\n(ďalej aj „\n\n“ alebo „odporca 3/“) ako\n\nnavrhovateľom dražby a obchodnou spoločnosťou\n\n(t. j. odporcom 2/)\n\nako dražobníkom, za účelom výkonu zákonného záložného práva podľa ustanovenia § 15\nods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len\n„ZVB“). Okrem iného tiež uviedli, že pohľadávka bola uhradená ešte pred vykonaním\npredmetnej dražby, o čom navrhovateľ dražby dražobníka neupovedomil; pokiaľ by tak\nurobil, dražobník by musel od samotného výkonu dražby upustiť. ...\nAko už bolo uvedené, navrhovatelia sa podaným návrhom, doručeným súdu\n27.9. 2005, domáhali určenia vlastníckeho práva k bytu, nie však neplatnosti predmetnej\ndražby. Až podaním, doručeným súdu 18.1.2006. navrhovatelia zmenili návrh tak, že žiadali\nurčiť neplatnosť predmetnej dražby. Z uvedeného vyplýva, že navrhovatelia sa domáhali\nurčenia neplatnosti dražby po márnom uplynutí hmotnoprávnej lehoty na podanie takéhoto\nnávrhu v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 ZDD. Ich právo na podanie návrhu o neplatnosť\ndobrovoľnej dražby zaniklo v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 veta druhá ZDD a nie je mu\nmožné poskytnúť súdnu ochranu. Vzhľadom k uvedenému, súd prvého stupňa správne\npostupoval, keď návrh navrhovateľov o určenie neplatnosti predmetnej dražby zamietol\n(výrok II. rozsudku). ...\n... Vo vzťahu k navrhovaným určovacím výrokom o neplatnosť zmluvy o vykonaní\ndobrovoľnej dražby uzatvorenej medzi odporcami 2/ a 3/ (výrok I. rozsudku) a určenia\nneplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi odporcami 1/ a 4/ o prevode predmetného bytu\n(výrok III. rozsudku) odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru\no absencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľov, nakoľko ani pri vyhovení ich\nnávrhom by sa na právnom postavení navrhovateľov nič nezmenilo (vzhľadom na výrok\nII. rozsudku).\nPokiaľ by navrhovatelia včas podali návrh o určenie neplatnosti predmetnej dražby\n(čo sa však nestalo), súd by ako prejudiciálnu otázku posudzoval aj (ne)platnosť zmluvy\n10\n\no vykonaní dražby. Zároveň je treba uviesť, že pokiaľ by navrhovatelia včas podali návrh\no určenie neplatnosti predmetnej dražby a súd by ich návrhu vyhovel, odporca 1/ by sa\nna základe neplatnej dražby nemohol stať vlastníkom predmetného bytu, čo by malo logický\ndopad aj na ďalší prevod vlastníctva predmetného bytu, nakoľko platí zásada „nikto nemôže\npreviesť na iného viac práv ako sám má“. Vzhľadom na neskoré podanie návrhu o určenie\nneplatnosti predmetnej dražby sa súd prvého stupňa správne už ani nezaoberal skúmaním,\nči pri tejto dražbe (ne)došlo k porušeniu ZDD, nakoľko by to bolo už len v rovine\nakademických, na rozhodnutie súdu vplyv nemajúcich, úvah.\nVýrok IV. rozsudku (ktorým súd zamietol návrh o určenie, že navrhovatelia sú\nbezpodielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu) len logicky nadväzuje na výrok II. tohto\nrozsudku. Za situácie, keď odporca 1/ ako vydražiteľ sa stal vlastníkom predmetného bytu\na tento byt následne predal odporcovi 4/ nie je možné určiť, že navrhovatelia sú vlastníkmi\npredmetného bytu, nakoľko vlastníctvo stratili v predmetnej dražbe a v súčasnosti je jeho\nnositeľom odporca 4/.»\n19. Z citovaného je zrejmé, že krajský súd, ako aj pred ním okresný súd založili svoje\nrozhodnutie na konštatácii o preklúzii sťažovateľmi v doplňujúcom podaní (z 18. januára\n2006) k pôvodnej žalobe (z 27. septembra 2005) uplatnenom nároku na vyslovenie\nneplatnosti dražby, vychádzajúc pritom z predpokladu, že podanie sťažovateľov\nz 18. januára 2006 nebolo doplnením ich pôvodnej žaloby z 27. septembra 2005, ktorou sa\nsťažovatelia v žalobnom petite domáhali iba určenia ich vlastníckeho práva, k v podľa ich\nnázoru nezákonnej dražbe, vydraženému bytu, ale že toto podanie bolo novým podaním\ns v žalobnom petite nanovo explicitne uplatneným nárokom aj na vyslovenie neplatnosti\ndražby. V tom dôsledku uvedený záver o preklúzii nároku na vyslovenie neplatnosti dražby\ndeterminoval ďalšie výroky napadaného rozsudku aj vo vzťahu k ďalším žalobným nárokom\nsťažovateľov, a to k nároku na vyslovenie neplatnosti zmlúv o prevode v predmetnej dražbe\nvydraženého bytu, ako aj k nároku na určenie vlastníckeho práva sťažovateľov k tomuto\nbytu, ktorý (nárok) bol tiež zamietnutý.\n\n11\n\n20. V uvedených súvislostiach ústavný súd opakuje, že v zmysle § 42 ods. 3\nv spojení s § 79 ods. 1 OSP obligatórnou náležitosťou návrhu na začatie konania je okrem\niných nielen presné, určité a zrozumiteľné označenie, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha\n(petit), ale aj opísanie, akej veci sa návrh týka, resp. opísanie rozhodujúcich skutočností,\no ktoré sa tento návrh na rozhodnutie opiera (odôvodnenie petitu), ktorých opísanie je\nprejavom tzv. povinnosti tvrdenia, teda povinnosti substancovať (vytvoriť materiálny základ)\nsvoje skutkové tvrdenia tak, aby na ich základe mohol súd rozhodnúť. Inými slovami, tak\nako všeobecný súd nie je spôsobilý konať a rozhodnúť o podaní, z ktorého nevyplýva návrh\nna rozhodnutie (absencia petitu), rovnako nie je spôsobilý rozhodovať ani o navrhovanom\npetite, ak nie je náležite odôvodnený (absencia odôvodnenia), ktoré zložky návrhu, t. j. petit\naj jeho odôvodnenie, je nevyhnutné vnímať a posudzovať v ich vzájomnom súzvuku a\njednote ako zložky jednoliateho celku (návrhu na začatie konania).\n21. Vzhľadom na uvedené tak vyvstáva požiadavka, aby všeobecný súd\npri posudzovaní náležitostí podania nepristupoval k jeho hodnoteniu iba otrocky\nformalisticky z hľadiska výpočtu a kontroly jednotlivých jeho formálnych náležitostí\n(označenie súdu, označenie účastníkov konania, petit, odôvodnenie, označenie dôkazov,\ndátum, podpis s pod.), ale aby ich splnenie posudzoval s prihliadnutím na znenie podania\nako celku, ktorého jednotlivé elementy sa navzájom dopĺňajú (napr. ak je označenie sídla\nodporcu uvedené iba v odôvodnení podania, nie však aj v jeho záhlaví, súd nebude vyzývať\núčastníka pod hrozbou nekonania o jeho podaní na odstránenie tohto, z hľadiska štruktúry\npodania formálneho nedostatku, pozn.). Avšak v prípade zistenia súdu o nejasnosti,\nneurčitosti alebo nezrozumiteľnosti podania, prípadne niektorej jeho zložky v kontexte\ncelého podania, súd vyzve navrhovateľa, aby tieto nedostatky doplnil alebo opravil\ns poučením, že v prípade neodstránenia týchto nedostatkov, kvôli ktorým nebude môcť\npokračovať v konaní o podaní, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť návrhom na začatie\nkonania, takéto podanie odmietne.\n22. V danom prípade sa sťažovatelia svojím pôvodným návrhom podaným\nokresnému súdu 27. septembra 2005 v jeho petite domáhali určenia svojho bezpodielového\nspoluvlastníckeho práva k im v dražbe vydraženému bytu, a to z titulu svojho presvedčenia\n12\n\no neplatnosti tejto dražby, pričom v tomto smere svoj petit v návrhu okrem iného aj takto\nodôvodnili:\n«... postup\n\nbol nezákonný a preto ani odporca sa nestal\n\nvlastníkom vydraženého bytu v súlade so zákonom. Neplatnosť právneho úkonu ­\ndobrovoľnej dražby je podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov\n/Občiansky zákonník / daná tým, že tento právny úkon svojim obsahom odporuje\nzákonu /§ 15 zákona č. 182/1993 Z. z. ako aj zákonu č. 40/1964 Zb. ako aj zákonu č.\n527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách podľa ustanovenia § 16 ods. l „Dražbu je možné\nvykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ\ndražby s dražobníkom „v tomto prípade ani nie je zmluva o vykonaní dobrovoľnej dražby\npodpísaná navrhovateľom dražby /t. j. vlastníkmi bytov v bytovom dome s.č.\n\nv\n\nak by mali nejakú existujúcu pohľadávku voči navrhovateľom I. a II. (v tomto prípade ju ani\nnemali) teda predmetná zmluva nie je podpísaná navrhovateľom dražby, ale iným subjektom\nbez písomného splnomocnenia na tento úkon /čo je v rozpore s § 31 ods. 4 OZ /. Vzhľadom\nna vyššie uvedené sa jedná o absolútnu neplatnosť právneho úkonu.\n... Navrhovatelia I. a II. sa určenia svojho vlastníctva k vyššie uvedeným\nnehnuteľnostiam domáhajú v súlade s § 80 písm. c/ O. s. p. na čom majú naliehavý právny\nzáujem, nakoľko neplatnou dobrovoľnou dražbou sa ich postavenie výrazne zhoršilo, ich\npostavenie je neisté, vznikla im škoda, keď musia znášať dôsledky nezákonného postupu\niného subjektu.»\n23. Z citovaného opisu skutkových okolností v pôvodnom návrhu sťažovateľov, ktorý\nmal byť materiálnym základom pre rozhodnutie o ich petite na určenie bezpodielového\nspoluvlastníctva k v dražbe vydraženému bytu, je dostatočne zrejmé, že tento pre\nrozhodnutie východiskový skutkový stav bol založený na presvedčení sťažovateľov o\nneplatnosti dražby uskutočnenej 10. augusta 2005 z dôvodu porušenia ustanovení zákona\no dobrovoľných dražbách pri jej organizovaní, priebehu a výsledku, avšak túto skutočnosť\nuž sťažovatelia, súc v tom čase ešte nezastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom,\nnepremietli do znenia petitu tohto pôvodného návrhu, v ktorom sa vyslovene nedomáhali aj\nurčenia neplatnosti dražby. Nárok aj na určenie neplatnosti dražby sťažovatelia formálne\n13\n\nuviedli až v petite návrhu vo svojom doplňujúcom podaní z 18. januára 2006. Podanie však\nvšeobecné súdy už nepovažovali za doplnenie pôvodného návrhu sťažovateľov z 27.\nseptembra 2005, ale po takmer 9 rokoch za úplne nový návrh, od podania ktorého počítali aj\nprekluzívnu lehotu (3 mesiace od príklepu) na podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby\npodľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, v dôsledku čoho dospeli k záveru\no prekludovaní sťažovateľmi uplatneného nároku na vyslovenie neplatnosti dražby.\n24. V súvislosti s uvedeným ústavný súd síce dáva za pravdu krajskému súdu, že\npetit návrhu musí byť presný, určitý a zrozumiteľný, aby súd vedel, o čom má konať\na rozhodnúť, avšak tak, ako už ústavný súd uviedol, každý návrh je nevyhnutné\nv okolnostiach danej veci posudzovať ako celok, pretože žalobný nárok netvorí len obsah\npetitu (to, čo je žiadané), ale i jeho skutkové odôvodnenie. Nepochybne presný, určitý\na zrozumiteľný petit nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí návrhu na začatie konania,\nale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho\nhľadiska) vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré navrhovateľ sledoval podaním\nnávrhu na začatie konania, a motívy, dosiahnutie ktorých navrhovateľ vyjadril a zdôvodnil\naj v odôvodnení svojho návrhu. Požiadavku, aby z návrhu na začatie konania bolo zjavné,\nčoho sa navrhovateľ domáha, nemožno však vykladať reštriktívne tak, že by navrhovateľ bol\npovinný urobiť presný návrh znenia výroku rozsudku súdu, pretože v § 79 ods. 1 druhej vete\nOSP sa navrhovateľovi neukladá formulovať návrh (výrok) rozsudku, ale iba to, aby sa z\nnávrhu na začatie konania ako takého dalo zistiť, čoho sa navrhovateľ domáha (navrhovateľ\ntotiž nemusí byť zakaždým zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, pozn.). Pretože\niba súd, ktorý pozná právo, rozhoduje o tom, ako bude výrok jeho rozhodnutia\nformulovaný, aby bol aj materiálne vykonateľný, takže návrhom navrhovateľa na znenie\ntohto výroku nie je viazaný, avšak pri formulácii výroku rozhodnutia súd dbá na to, aby z\nobsahového hľadiska celého návrhu vyjadroval to, čoho sa navrhovateľ návrhom na začatie\nkonania domáhal.\n25. Neúplnosť, nezrozumiteľnosť alebo nesprávnosť petitu, ktorý nekorešponduje\nso zvyškom návrhu, najmä s jeho odôvodnením, spravidla zakladá prvotnú nemožnosť súdu\n14\n\npokračovať v konaní, kým sa tento návrh neopraví alebo nedoplní, a to na základe výzvy\nkonajúceho súdu, pričom prax je v tomto smere rozmanitá, a to od absolútne všeobecného\npoučenia, resp. iba konštatovania súdom, že návrh na rozhodnutie vo veci samej\nnezodpovedá hmotnému právu bez akejkoľvek konkretizácie jeho nedostatkov, až\npo poučenie, v ktorom konajúci súd sám formuluje priamo návrh na rozhodnutie vo veci\nsamej v súlade s odôvodnením návrhu na začatie konania. Každopádne aj tieto dva hraničné\nprístupy k poučeniu účastníka konania o nedostatkoch jeho návrhu musia podľa ústavného\nsúdu obstáť v kontexte konkrétnych okolností prípadu, napr. z hľadiska predmetu konania aj\nz hľadiska toho, či je alebo nie je navrhovateľ kvalifikovane právne zastúpený, či z hľadiska\ncelkového kontextu podania alebo či ide o podanie, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť\nnávrhom na začatie konania a pod., a to všetko v záujme materiálno­právnej ochrany práv\nnavrhovateľa, ktorý sa o ochranu svojich práv na súd obrátil.\n26. V danom prípade, tak ako to vyplýva z už citovaného prvotného návrhu\nsťažovateľov podaného 27. septembra 2005, bolo zrejmé, že sťažovatelia sa domáhajú\nurčenia svojho bezpodielového spoluvlastníctva k bytu, o ktorý prišli v dražbe, a to z titulu\npodľa nich práve v dôsledku nezákonnosti, resp. neplatnosti tejto dražby, aj keď tento záver\nsťažovatelia (ktorí navyše v tom čase ešte neboli kvalifikovane právne zastúpení, pozn.)\nnepremietli aj do znenia petitu návrhu, t. j. do návrhu na rozhodnutie vo veci samej. V tom\nčase o návrhu sťažovateľov konajúci okresný súd 1 ako znalec práva (iura novit curia) však\naj napriek uvedenému odôvodneniu návrhu sťažovateľov, z ktorého bol zrejmý právny\ndôvod domáhania sa vlastníckeho práva k bytu, sťažovateľov nevyzval na hmotnoprávne\nzosúladenie petitu ich návrhu s jeho odôvodnením, ale vyzval ich iba všeobecne\nna odstránenie formálnych nedostatkov návrhu týkajúcich sa presnej špecifikácie bytu\n(adresa bytového domu, parcelné číslo pozemku, označenie príslušenstva bytu a pod.).\nV dôsledku tejto výzvy však sťažovatelia už sami iniciatívne okrem odstránenia im\nvytýkaných formálnych nedostatkov návrhu podaním podaným 18. januára 2006 doplnili aj\npetit návrhu, aby bol zosúladený s jeho odôvodnením, a to tak, že sa domáhali už aj určenia\nneplatnosti dražby. Predmetné doplnenie návrhu však už od 1. januára 2008 vo veci\nkonajúci okresný súd vyhodnotil ako návrh nový, od podania ktorého, t. j. od 18. januára\n15\n\n2006 počítal prekluzívnu lehotu (3 mesiace od udelenia príklepu), v ktorej bolo možné\npodľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách podať žalobu o neplatnosť dražby, ktorá\nsa v danom prípade konala 10. augusta 2005, takže okresný súd bez ďalšieho dospel\nk záveru o prekludovaní sťažovateľmi uplatneného nároku na určenie neplatnosti dražby\na rozsudkom žalobu sťažovateľov z tohto dôvodu zamietol.\n27. Podľa ústavného súdu krajský súd, ktorý v odvolacom konaní preskúmaval\noznačené rozhodnutie okresného súdu, zohľadniac potrebu materiálno­právnej ochrany práv\nsťažovateľov nedal ústavne akceptovateľným spôsobom odpoveď na otázku, z akého dôvodu\npovažoval v okolnostiach danej veci, najmä vzhľadom na znenie, resp. odôvodnenie\nprvotného návrhu sťažovateľov z 27. septembra 2005 (ktorí navyše neboli v tom čase\nkvalifikovane právne zastúpení), za dostatočný postup okresného súdu pri vyzvaní\nsťažovateľov na odstránenie nedostatkov tohto ich prvotného návrhu, a tiež na otázku, prečo\nsťažovateľmi považované doplnenie ich pôvodného návrhu podané 18. januára 2006\nnevyhodnotil v kontexte s odôvodnením ich prvotného návrhu ako jeho doplnenie, ale ako\nabsolútne nový návrh. V tejto spojitosti sa javí ako nie nepodstatnou aj skutočnosť, že\nkrajský súd v takej citlivej veci, ako je vydraženie nehnuteľnosti, pri ktorom sú s následným\nvysťahovaním spôsobené nenapraviteľné následky, bez ďalšieho verifikoval rozhodnutie\nokresného súdu o zamietnutí návrhu na určenie neplatnosti dražby z titulu prekludovania\ntohto nároku napriek tomu, že skúmanie zachovania lehoty na podanie návrhu (žaloby)\npatrí, resp. by malo patriť medzi prvotné úkony súdu ihneď po podaní návrhu na súd, a nie\naž po vykonanom dokazovaní po takmer 9 rokoch od podania návrhu, v dôsledku čoho\nv podstate dlhodobo udržiaval sťažovateľov ako účastníkov konania v stave právnej neistoty\nkonkludentne sa stotožniac s ich návrhom, ktorý do tej doby vlastne považoval za perfektný\na spôsobilý na meritórne konanie (dokazovanie) a rozhodnutie.\n28. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej praxi vo vzťahu k porušeniu základných práv\na slobôd jasne preferuje materiálne hľadisko ochrany základných práv, a teda interpretuje\nprávne predpisy z hľadiska ich účelu a zmyslu (I. ÚS 57/07, I. ÚS 82/07, IV. ÚS 1/07, IV.\nÚS 75/08, IV. ÚS 182/07, II. ÚS 410/2010). Inými slovami, kritériom rozhodovania\n16\n\nústavného súdu musí byť najmä intenzita, akou malo byť zasiahnuté do ústavou alebo\nmedzinárodnou zmluvou zaručených základných práv alebo slobôd, a v spojitosti s tým\nzistenie, že v okolnostiach daného prípadu ide o zásah, ktorý zjavne viedol k obmedzeniu,\nresp. odopretiu základných práv alebo slobôd sťažovateľa (m. m. II. ÚS 193/06, II. ÚS\n210/06, IV. ÚS 238/07, I. ÚS 293/2015).\n29. Ústavný súd sa vo svojich viacerých nálezoch vyjadril k obsahu práva na súdnu\nochranu v podmienkach materiálneho právneho štátu a k výkladu a aplikácii právnych\npredpisov. Tak napr. vo svojom náleze sp. zn. III. ÚS 341/2007 z 1. júla 2008 konštatoval,\nže ,,Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikácie abstraktných\nprávnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu\na zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy\no metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu\nprednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť\nk zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu.\nPri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov treba nepochybne vychádzať najprv\nz ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný\nabsolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od slovného znenia právneho textu) odchýliť\nv prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo\npožiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne závažných právnych\npredpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň\nvyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť\nna racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia\nustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo\nv prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia,\no ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis\npred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom\nv zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výslovnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť\ndoslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení, ale aj zmyslom a\núčelom“.\n17\n\n30. Vzhľadom na uvedené, dávajúc dôraz najmä na poskytovanie materiálno­právnej\nochrany dotknutým právam, a nie na prepiaty formalizmus pri koncipovaní súdneho\nrozhodnutia, ústavný súd dospel k záveru, že k namietanému porušeniu sťažovateľmi\noznačených práv na spravodlivý súdny proces a naň nadväzujúce legitímne očakávanie\ntýkajúce sa tvrdeného majetkového nároku došlo v príčinnej súvislosti s rozsudkom\nkrajského súdu sp. zn. 23 Co 132/2013 z 23. júna 2014, tak ako to je uvedené v bode 1\nvýroku tohto rozhodnutia.\nIII.\n31. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľom ústavný súd\nv nadväznosti na zistenie porušenia základného práva zaručeného čl. 20 ods. 1 a čl. 46\nods. 1 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru v bode 2 výroku tohto rozhodnutia\nrozhodol o zrušení rozsudku krajského súdu sp. zn. 23 Co 132/2013 z 23. júna 2014 a vec\nmu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n32. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu\ntrov konania z dôvodu ich právneho zastúpenia advokátom. Pri výpočte trov právneho\nzastúpenia ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nZákladná sadzba odmeny (§ 11 ods. 3 vyhlášky) za úkon právnej služby uskutočnený v roku\n2014 je 134 € a po jeho znížení o 50 % pri zastupovaní dvoch a viacerých sťažovateľov\n(§ 13 ods. 2 vyhlášky) je 67 € a hodnota režijného paušálu je 8,04 € a základná sadzba\nodmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2015 je 139,83 € a po jeho znížení\no 50 % pri zastupovaní dvoch a viacerých sťažovateľov (§ 13 ods. 2 vyhlášky) je 69,92 €\na hodnota režijného paušálu je 8,39 €.\n33. S poukazom na výsledok konania vznikol dvom sťažovateľom nárok na úhradu\ntrov za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia,\n\n18\n\npodanie sťažnosti ústavnému súdu) v celkovej sume 300,16 € vrátane režijného paušálu,\na tiež im vznikol nárok na úhradu trov aj za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku\n2015 (vyjadrenie z 29. júna 2015) v sume 156,62 € vrátane režijného paušálu. Sťažovateľom\ntak ústavný súd priznal nárok na úhradu trov v celkovej sume 456,78 €, tak ako to je\nuvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.\n34. Vzhľadom na toto rozhodnutie bolo bez právneho významu rozhodovať o návrhu\nsťažovateľov na prijatie dočasného opatrenia na odklad vykonateľnosti rozsudku krajského\nsúdu sp. zn. 23 Co 132/2013 z 23. júna 2014.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. októbra 2015\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie-splnenie podmienok konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "petit-nezrozumiteľný, neurčitý a nejasný", "lehota-na podanie žaloby", "lehota-zachovanie lehoty", "dražba", "byt-právo užívania", "súd-poučovacia povinnosť súdu", "výklad (interpretácia)-formalistický"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "23Co/132/2013", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9adccf3f-b3ee-40f2-ae13-ecdc4194852a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.293.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 293/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 293/2015 z 1. 7. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-07-01", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.293.2015.1"}, {"guid": "ussr:5b25c788-5302-4c75-94fc-0ff98a62ebdc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5b25c788-5302-4c75-94fc-0ff98a62ebdc"}, {"guid": "ussr:e4327793-5fce-4d7f-a3e4-ced1be3393ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 75/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 75/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4327793-5fce-4d7f-a3e4-ced1be3393ea"}, {"guid": "ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 82/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 82/07 z 5. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-05", "citacie_n": 240, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4"}, {"guid": "ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/07 z 29. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-29", "citacie_n": 289, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d"}, {"guid": "ussr:3d6a87c3-62be-4aa9-b347-c39fb45de2e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 57/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 57/07 z 31. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-31", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d6a87c3-62be-4aa9-b347-c39fb45de2e2"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7"}, {"guid": "ussr:a0c6c40c-161e-46f1-99be-ab7eaac2e031", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 210/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 210/06 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a0c6c40c-161e-46f1-99be-ab7eaac2e031"}, {"guid": "ussr:be4c7e27-32ad-4187-8696-2f8bf5efc02a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:be4c7e27-32ad-4187-8696-2f8bf5efc02a"}, {"guid": "ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 65/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 65/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 549, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9"}, {"guid": "ussr:6d4af72e-e885-47e2-9a92-d2726bd06b71", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/03 z 17. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-17", "citacie_n": 369, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6d4af72e-e885-47e2-9a92-d2726bd06b71"}, {"guid": "ussr:5a82d702-a5fb-4a58-89e1-ffb7f009bec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/02 z 2. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-02", "citacie_n": 424, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a82d702-a5fb-4a58-89e1-ffb7f009bec8"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "4e48d175-4d52-44ab-9c29-07e2535459d8:fae2d8ce-9fc4-4443-beef-65efaea6486d", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2105221037.1", "spisova_znacka": "23Co/132/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/132/2013 z 22. 6. 2014", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2014-06-22", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2105221037.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b763c183-053b-426b-9ad6-43137111ac7c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.521.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 521/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 521/2026 z 23. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.521.2026.1"}, {"guid": "ussr:0cf76973-b4b6-4af6-a241-a7d3a08f1a24", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.371.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 371/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 371/2026 z 30. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.371.2026.1"}, {"guid": "ussr:a75e29ed-f188-4d8d-ad08-86eb8af6f524", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.361.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 361/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 361/2026 z 23. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.361.2026.1"}, {"guid": "ussr:3ffb5212-fa1d-4d25-9ea8-b36afb7afab8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.235.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 235/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 235/2026 z 15. 4. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-04-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.235.2026.1"}, {"guid": "ussr:1af92622-420b-4f87-9e76-25966c475160", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.164.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 164/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 164/2026 z 11. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.164.2026.1"}, {"guid": "ussr:7f541137-0f63-4f9a-8fd7-199350657127", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.136.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 136/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 136/2026 z 25. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.136.2026.1"}, {"guid": "ussr:8a5b7f98-cf27-41a2-a2e3-8f7eb8b7fd3e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.96.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 96/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 96/2026 z 11. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.96.2026.1"}, {"guid": "ussr:db2910c0-a539-44a9-9894-a229ca285c6a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.95.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 95/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 95/2026 z 11. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.95.2026.1"}, {"guid": "ussr:855fe19b-519d-44b0-9302-938931cb7a5a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.97.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 97/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 97/2026 z 11. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-11", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.97.2026.1"}, {"guid": "ussr:bced3bf5-2b7e-48cf-ac91-a24792c158eb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.94.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 94/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 94/2026 z 11. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.94.2026.1"}, {"guid": "ussr:e85480c4-83fd-463c-8eae-3c902adb8719", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.709.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 709/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 709/2025 z 3. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.709.2025.1"}, {"guid": "ussr:926a9e05-aca4-4a48-b6e2-ff5bf4d20348", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.514.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 514/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 514/2025 z 24. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.514.2025.1"}, {"guid": "ussr:e3895cef-b339-4dc1-aef2-21df64e403ca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.486.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 486/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 486/2025 z 9. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.486.2025.1"}, {"guid": "ussr:a1c4aba5-1ea6-47eb-bc06-020a773b3f17", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.442.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 442/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 442/2025 z 26. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.442.2025.1"}, {"guid": "ussr:8427e768-50ea-4625-8c95-9220988938ed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.356.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 356/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 356/2025 z 11. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.356.2025.1"}, {"guid": "ussr:da7f0017-0d9d-4fa0-b1d2-f182dfa2d57a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.274.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 274/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 274/2025 z 27. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.274.2025.1"}, {"guid": "ussr:8641910c-81dc-4871-9bee-f2c6f77ee970", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.132.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 132/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 132/2025 z 25. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.132.2025.1"}, {"guid": "ussr:39486041-a79c-467c-9e85-cd5717a50831", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.125.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 125/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 125/2025 z 27. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.125.2025.1"}, {"guid": "ussr:a2ba3bf4-102d-41ad-bd8c-9911a0c1df7e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.76.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 76/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 76/2025 z 25. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.76.2025.1"}, {"guid": "ussr:aaee0ffd-8ee1-4147-88e6-9e8a932f0876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.78.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 78/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/2025 z 12. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.78.2025.1"}, {"guid": "ussr:2e7ffbd3-ea43-48e0-b342-d0b9b843ac96", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.68.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 68/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 68/2025 z 11. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-11", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.68.2025.1"}, {"guid": "ussr:3c3b3378-3522-4f9e-b9f9-a41c2175d2ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.34.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 34/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 34/2025 z 30. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.34.2025.1"}, {"guid": "ussr:08c37c9c-8e2c-40b6-a7ad-1563faa39ff1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.49.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 49/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 49/2025 z 30. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.49.2025.1"}, {"guid": "ussr:42424d10-117d-4d33-999b-c6606e178a2b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.8.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 8/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 8/2025 z 14. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.8.2025.1"}, {"guid": "ussr:9ed09593-92d8-4e46-aa79-003fb8e1c7b0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.610.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 610/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 610/2024 z 26. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.610.2024.1"}, {"guid": "ussr:64001129-e1b8-41a0-b633-11eddc46031a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.603.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 603/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 603/2024 z 26. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.603.2024.1"}, {"guid": "ussr:f8289335-4ec1-4b37-addd-eea946e26a1a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.659.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 659/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 659/2024 z 21. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.659.2024.1"}, {"guid": "ussr:010a395c-aa64-41d3-a2f1-8e4aa1f17285", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.568.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 568/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 568/2024 z 19. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.568.2024.1"}, {"guid": "ussr:076e1576-e36a-447d-975a-9e58cd15b710", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.572.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 572/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 572/2024 z 19. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.572.2024.1"}, {"guid": "ussr:c8c7f311-0a79-4ca9-8bdc-14daae948f9a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.595.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 595/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 595/2024 z 19. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.595.2024.1"}]}