{"guid": "ussr:33374be7-9e27-4719-b7ad-42ec07382a37", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.187.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 187/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 187/2015 z 10. 6. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 10. júna 2015, sp. zn. I. ÚS 187/2015, ECLI:SK:USSR:2015:1.US.187.2015.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2015-06-10", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/33374be7-9e27-4719-b7ad-42ec07382a37", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.187.2015.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.187.2015.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.187.2015.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 187/2015­31\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. júna 2015 v senáte\nzloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka\nprerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom\n\nJUDr. Pavlom Piovarčim, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní\nvedenom pod sp. zn. 17 C 940/2002 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 940/2002\nporušené bolo.\n\n2. Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 940/2002\np r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom\n\ntritisíc eur), ktoré je Okresný súd Košice II p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy právneho\n\nzastúpenia v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov)\nna účet advokáta JUDr. Pavla Piovarčiho, Štúrova 20, Košice, do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. I. ÚS 187/2015­15 z 29. apríla 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 940/2002.\n\n2\n\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou konania\n(žalobkyňou) „o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a určenie, že nehnuteľnosť patrí\ndo dedičstva“, ktoré začalo ešte v apríli 2002 a dosiaľ ani po 13 rokoch nie je právoplatne\nskončené. Predĺženie tohto konania spôsobilo jednak nekonanie okresného súdu v určitých\nobdobiach, ako aj ustanovení znalci, ktorí spôsobili zbytočné prieťahy, pretože viackrát\nnevypracovali znalecké posudky v stanovených lehotách, a napokon tiež to, že rozsudok\nokresného súdu z 8. marca 2011 bol zrušený odvolacím súdom v roku 2013. Sťažovateľka\npodala predsedovi okresného súdu 11. februára 2015 aj sťažnosť na prieťahy v konaní.\n3. Na základe už uvedeného sťažovateľka navrhuje ústavnému súdu, aby vo veci\nvydal nález, ktorým vysloví, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 940/2002\nsvojou nečinnosťou, nesústredenou a neefektívnou činnosťou porušil jej základné právo\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a prikázal okresnému súdu\nvo veci konať bez zbytočných prieťahov. Domáha sa aj priznania finančného zadosťučinenia\nv sume 5 000 € a úhrady trov konania.\n4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril predseda okresného\nsúdu, ktorý vo svojom vyjadrení k dôvodnosti sťažnosti podaním z 15. mája 2015 uviedol:\n„Po oboznámení sa s obsahom podanej sťažnosti a spisu, v ktorom sú namietané\nprieťahy, Vám prekladám svoje stanovisko spolu s chronológiou vo veci vykonaných\núkonov:\n­ žaloba o určenie vlastníckeho práva a určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva,\nbola sťažovateľkou v zastúpení právnou zástupkyňou podaná na tunajšom súde dňa\n15.4.2002...\n­ dňa 28.1.2003 bol žalobný návrh odoslaný na vyjadrenie v lehote 15 dní žalovaným\nv 1. až 3. rade.\n­ dňa 14.2.2003 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaných.\n­ dňa 17.2.2003 bolo stanovisko žalovaných doručované na vyjadrenie právnej\nzástupkyni sťažovateľky.\n­ právna zástupkyňa sťažovateľky doručila svoje stanovisko súdu dňa 21.3.2003.\n3\n\n­ dňa 5.3.2004 bolo určené pojednávanie na deň 2.6.2004, ktoré bolo preročené\nna 31.5.2004.\n­ pojednávanie sa uskutočnilo bez prítomnosti sťažovateľky, ktorej neúčasť\nospravedlnila jej právna zástupkyňa zo zdravotných dôvodov a bolo odročené na neurčito\nza účelom vykonania ďalšieho dokazovania.\n­ dňa 8.7.2004 dala zákonná sudkyňa pokyn pre vyžiadanie správ zo Správy katastra\nv Košiciach a z Okresného súdu Košice I žiadala o pripojenie spisov z bývalého Štátneho\nnotárstva.\n­ v mesiacoch september a december 2004 predložila Správa katastra v Košiciach\nžiadané listiny.\n­ dňa 25.8.2005 bolo určené pojednávanie na deň 31.10.2005.\n­ dňa 24.10.2005 požiadala právna zástupkyňa sťažovateľky o odročenie termínu\npojednávania, určeného na deň 31.10.2005, z dôvodu kolízie pojednávaní.\n­ na základe uvedenej žiadosti bolo pojednávanie odročené na 14.12.2005.\n­ dňa 13.12.2005 požiadala právna zástupkyňa sťažovateľky telefonicky o odročenie\npojednávania zo dňa 14.12.2005 z dôvodu kolízie sinými pojednávaniami a tiež požiadala\no vypočutie sťažovateľky v domácom prostredí z dôvodu jej zlého zdravotného stavu.\n­ z vyššie uvedených dôvodov bolo pojednávanie odročené na 1.2.2006.\n­ takto určené pojednávanie bolo odročené na žiadosť právneho zástupcu žalovanej\nv 2. rade na deň 13.3.2006.\n­ dňa 13.3.2006 sa pojednávanie uskutočnilo a bolo odročené na neurčito za účelom\nnariadenia znaleckého dokazovania.\n­ uznesením zo dňa 24.5.2006 bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom\nz odboru geodézie a kartografie.\n­ znalecký posudok bol súdu doručený 26.2.2007.\n­ dňa 16.3.2007 bolo určené pojednávanie na deň 30.4.2007.\n­ uznesením zo dňa 20.4.2007 bolo rozhodnuté o znalečnom.\n­ vytýčeného pojednávania (na deň 30.4.2007) sa nezúčastnila sťažovateľka ani jej\nprávna zástupkyňa, ktorá požiadala o odročenie pojednávania na neskorší termín\nzo zdravotných dôvodov (účasť na rehabilitácii).\n4\n\n­ pojednávanie bolo odročené na deň 28.5.2007, kedy sa uskutočnilo a bolo\nodročené na neurčito za účelom rozhodnutia o vstupe do konania ďalších účastníkov na\nstrane žalovaných.\n­ dňa 30.5.2007 podala právna zástupkyňa sťažovateľky písomný návrh\nna pripustenie vstupu ďalších žalovaných do konania.\n­ dňa 2.7.2007 došlo k zmene zákonnej sudkyne v súlade s rozvrhom práce tunajšieho\nsúdu pre príslušný kalendárny rok.\n­ uznesením zo dňa 30.10.2007 bolo rozhodnuté o podanom procesnom návrhu\na zmene žaloby.\n­ v januári 2008 bolo určené pojednávanie na deň 26.2.2008.\n­ pojednávanie sa uskutočnilo, rovnako ako ďalšie dňa 17.3.2008.\n­ ďalšie pojednávanie, určené na deň 20.5.2008, bolo odročené na žiadosť právnej\nzástupkyne sťažovateľky z dôvodu kolízie termínov pojednávaní, a to na deň 23.5.2008.\n­ pojednávanie sa uskutočnilo a bolo odročené na neurčito.\n­v júni 2008 bolo vytýčené pojednávanie na deň 9.9.2008.\n­ z dôvodu nedoručenia predvolania na pojednávanie znalcovi bolo pojednávanie\nodročené na deň 21.10.2008.\n­ pojednávanie dňa 21.10.2008 sa uskutočnilo a bolo odročené na neurčito za\núčelom zistenia aktuálnej adresy znalca.\n­ po zistení tejto adresy bol dňa 7.11.2008 určený nový termín pojednávania, a to na\ndeň 23.1.2009.\n­ za účelom doplnenia znaleckého dokazovania bolo pojednávanie odročené\nna 27.3.2009.\n­ ďalšie pojednávania boli určené na dni 24.4.2009 a 19.6.2009.\n­ druhé z týchto pojednávaní (zo dňa 19.6.2009) bolo odročené za účelom\ndopracovania znaleckého posudku.\n­ dňa 30.6.2009 boli žiadané listinné doklady zo Štátneho archívu v Košiciach, ktorý\nžiadosti vyhovel 10.8.2009.\n­ uznesením zo dňa 2.9.2009 bolo nariadené znalecké dokazovanie s prihliadnutím\nna doplnené doklady.\n5\n\n­ spis bol znalcovi odoslaný dňa 4.9.2009 a následne 4.11.2009, keďže prvú zásielku\nneprevzal.\n­ dňa 2.12.2009 znalec vrátil spis bez vypracovania znaleckého posudku s poukazom\nna skutočnosť, že bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov, na základe takto oznámenej\nskutočnosti bol uznesením zo dňa 15.1.2010 ustanovený iný znalec z toho istého odboru...\n­ spis bol znalcovi odoslaný dňa 8.4.2010 a doplnok k znaleckému posudku bol súdu\ndoručený 26.10.2010.\n­ v novembri 2010 bolo určené pojednávanie na deň 14.12.2010.\n­ uznesením zo dňa 26.11.2010 bolo rozhodnuté o znalečnom...\n­ dňa 14.12.2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na deň 8.3.2011.\n­ dňa 8.3.2011 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo rozhodnuté tak, že súd\nžalobu zamietol.\n­ dňa 19.4.2011 sa sťažovateľka cestou svojej právnej zástupkyne proti rozsudku\nodvolala.\n­ dňa 21.4.2011 bola sťažovateľka vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku\nza podané odvolanie a toto bolo zaslané na vyjadrenie žalovaným,\n­ na základe žiadosti bolo uznesením zo dňa 27.4.2011 priznané sťažovateľke\noslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku.\n­ vyjadrenie žalovaných k odvolaniu bolo súdu doručené 13.5.2011.\n­ dňa 20.5.2011 bol spis predložený na rozhodnutie odvolaciemu Krajskému súdu\nv Košiciach, na ktorom sa nachádzal do 17.7.2013, kedy bol vrátený s rozhodnutím, ktorým\nbol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie.\n­ po vrátení spisu z odvolacieho súdu dala zákonná sudkyňa pokyn pre vydanie\nuznesenia na doplnenie znaleckého dokazovania dodatkom č. 2.\n­ uznesenie bolo vypracované 31.10.2013 a spis znalcovi odoslaný 6.11.2013.\n­ dňa 19.3.2014 bol ustanovený znalec urgovaný na predloženie vypracovaného\ndodatku k znaleckému posudku.\n­ dňa 22.5.2014 bol znalec urgovaný na predloženie posudku telefonicky, kedy\npoukázal na svoju pracovnú zaneprázdnenosť.\n6\n\n­ písomným podaním zo dňa 26.5.2014 požiadal ustanovený znalec o predĺženie\nlehoty na vypracovanie posudku do 20.6.2014.\n­ dňa 2.6.2014 bol daný súhlas s predĺžením lehoty tak, ako o to znalec požiadal.\n­ znalecký posudok bol súdu doručený 15.7.2014.\n­ dňa 29.7.2014 bol znalcom doručený doplnok k znaleckému posudku zaslaný\nna vyjadrenie účastníkom konania.\n­ vyjadrenie sťažovateľky cestou jej právnej zástupkyne bolo súdu doručené\n21.8.2014.\n­ dňa 2.10.2014 došlo k zmene zákonného sudcu v danom konaní v súlade s rozvrhom\npráce tunajšieho súdu pre príslušný kalendárny rok a po preložení pôvodne konajúcej\nzákonnej sudkyne JUDr. Slávky Zborovjanovej na súd vyššieho stupňa.\nAko vyplýva z chronológie vo veci vykonaných úkonov, na celkovú dĺžku konania má\nvplyv predovšetkým skutková obtiažnosť veci spočívajúca v nutnosti znaleckého\ndokazovania, a to aj vypracovaním dodatkov k už podanému znaleckému posudku, druhého\nz nich po rozhodnutí odvolacieho súdu.\nJednalo sa o nutnosť znaleckého dokazovania znalcom z odboru, v ktorom sú\nzapísaní znalci značne zaťažení, čo je súdu známe i z iných konaní. Právnym zástupcom\nuvádzaný argument, že pri dlhotrvajúcom nevypracovaní znaleckého posudku bolo potrebné\npoveriť iného znalca, teda nemožno považovať za účelný. Navyše aj ustanovený znalec sa\nmusí so spisom oboznámiť tak, aby mohol znalecký posudok vypracovať, čo by si vyžadovalo\nďalší a značný časový priestor. Súdu tiež nemohla byť známa skutočnosť, že dôjde k\nvyčiarknutiu prv ustanoveného súdneho znalca, ktorý vypracúval pôvodný znalecký posudok\na že z toho dôvodu bude potrebné ustanoviť iného znalca. Dĺžka vypracúvania znaleckého\nposudku a jeho dodatkov zodpovedala reálnym možnostiam v súvislosti so zaťaženosťou\nustanovených znalcov, pričom došlo k urgenciám na vypracovanie posudku, resp. jeho\ndodatku. Ak právny zástupca sťažovateľky namieta výšku priznanej znaleckej odmeny, proti\nuzneseniu o priznanej odmene mala možnosť sťažovateľka podať odvolanie, avšak tak ani v\njednom prípade neurobila.\nPokiaľ ide o namietanú celkovú dĺžku predmetného konania, je potrebné poukázať na\nfakt, že s výnimkou kratších období nečinnosti, a to od 21.3.2003 do 5.3.2004, od decembra\n7\n\n2004 do augusta 2005 a od augusta 2014 do súčasnosti súd v danej veci konal, vytyčoval\npojednávania a vykonával ďalšie úkony potrebné pre rozhodnutie veci (nariadenie\nznaleckého dokazovania, zabezpečovanie listín). Predovšetkým obdobie nečinnosti\nv posledných mesiacoch bolo spôsobené vyššie odôvodnenou zmenou zákonného sudcu\nv danom konaní, ktorý sa musí s predmetným spisom (330 strán), ale i s ďalšími prevzatými\nspismi dôsledne oboznámiť. Je pravdou, že táto skutočnosť nemôže byť pripísaná na ťarchu\nsťažovateľky, ale jedná sa o objektívne danú skutočnosť, ktorá má reálny podklad bez\nzavinenia sudcu či súdu.\nPri rozhodovaní ústavného súdu navrhujem tiež zohľadniť skutočnosť, že práve\nprávna zástupkyňa sťažovateľky opakovane niekoľkokrát navrhla odročiť vytýčené\npojednávania, a to spravidla z dôvodu kolízií s inými termínmi pojednávaní. Na jej žiadosť\nboli odročené pojednávania, určené na dni 31.10.2005, 14.12.2005, 30.4.2007 a 20.5.2008.\nPoukazujem tiež na obdobie, keď sa spis nachádzal na odvolacom Krajskom súde\nv Košiciach (20.5.2011 až 17.7.2013). Toto obdobie nie som oprávnený žiadnym spôsobom\nhodnotiť či posudzovať, podľa môjho názoru však jeho trvanie nemôže byť pripísané\nna ťarchu tunajšiemu súdu, ktorý po vrátení spisu z tohto súdu začal vo veci vykonávať\nďalšie úkony na základe pokynov odvolacieho súdu.“\n5. Procesné úkony okresného súdu uvedené vo vyjadrení okresného súdu považoval\nústavný súd za preukázané, pretože sa zhodujú s jeho zisteniami a vyplývajú zo súdneho\nspisu okresného súdu predloženého na nahliadnutie 20. mája 2015. Ústavný súd navyše\nzistil, že sťažovateľka viackrát upravovala svoj návrh (pre zrejmé nesprávnosti v písaní) už\nna začiatku konania 21. marca 2003 a tiež aj znenie petitov svojho návrhu (napr. 2. mája\n2007, 8. februára 2011 a 8. marca 2011). Posledným úkonom v spise je urgencia\nsťažovateľky na nariadenie termínu pojednávania doručená okresnému súdu 11. februára\n2015, na ktorú okresný súd zatiaľ nereagoval.\n6. Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu okresného\nsúdu zaujala stanovisko podaním z 1. júna 2015, v ktorom uviedla:\n\n8\n\n„Skutočnosti uvedené vo vyjadrení sa k sťažnosti predsedu Okresného súdu Košice I\nzo dňa 18.05.2015 podľa môjho nijako nevyvracajú mnou namietané prieťahy v konaní, ale\nnaopak preukazujú, že k týmto vo veci reálne došlo a to z dôvodov na strane konajúceho\nsúdu, čo v konečnom dôsledku priznáva aj samotný predseda Okresného súdu Košice I.\nMám za to, že zmena zákonného sudcu v žiadnom prípade nemôže byť na ujmu mne\nako účastníkovi konania a obmedzovať, resp. porušovať moje ústavné právo\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Jedná sa o internú organizačnú záležitosť\nsúdu, ktorú je súd povinný si obstarať tak, aby tým samotní účastníci, s ohľadom na dĺžku\nich konania, neboli nijako negatívne ovplyvnení.\nOpätovne poukazujem a zotrvávam na všetkých skutočnostiach uvedených v mojom\npísomnom podaní ­ ústavnej sťažnosti zo dňa 23.03.2015.“\n\n7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich\nvyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný\nsúd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,\nopatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1... Ak\nporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3\n\n9\n\nústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho\npráva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho\nzáležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.\n10. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je\nodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa\nprávna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej\nneistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho\norgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť\nsúdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo\n(II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký\nprocesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli\nktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu\na sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom\nprikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich\npráv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,\npostupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie\nprejednaná a rozhodnutá.\n11. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade\nso svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) ústavný súd\nzohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd\nrozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).\nZa súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj povahu prerokúvanej veci.\n\n10\n\n11.1 Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania je\nrozhodovanie okresného súdu o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Z obsahu\nsúdneho spisu okresného súdu síce vyplýva, že čiastočne ide o skutkovo zložitejšiu vec,\nkeďže muselo byť až trikrát nariadené (doplnené) znalecké dokazovanie, ale na druhej strane\nvec nie je právne zložitá a z dosiahnutých výsledkov ústavný súd nezistil takú zložitosť veci,\nktorá by mohla odôvodňovať až trinásťročné trvanie tohto konania.\n11.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria – správania sťažovateľky v posudzovanom\nkonaní – ústavný súd zistil, že k predĺženiu predmetného konania čiastočne prispela aj sama\nsťažovateľka, ktorá síce bola právne zastúpená advokátkou, ale niekoľko pojednávaní, napr.\n31. októbra 2005, 14. decembra 2005, 30. apríla 2007 a 20. mája 2008, bolo odročených\npráve na základe jej žiadostí pre kolíziu s inými pojednávaniami, a dokonca v jednom\nprípade – 14. decembra 2005 – ospravedlnenie nebolo doložené ani relevantnými dokladmi.\nPre svoj zlý zdravotný stav sťažovateľka bola okresným súdom vypočutá prvýkrát až na\npojednávaní 17. marca 2008. Na druhej strane však bola v konaní veľmi aktívna, a keď bol\nokresný súd nečinný (žiadala dvakrát v roku 2003, a to 28. januára a 28. novembra\na naposledy aj 14. februára 2015), aby okresný súd nariadil vo veci pojednávania, a tiež\nvčas reagovala na pokyny súdu a oznamovala mu potrebné skutočnosti. Sťažovateľka\nv predmetnom konaní využívala aj svoje procesné práva, ako to vyplýva z prehľadu\nprocesných úkonov uvedených v bode 4 tohto nálezu, avšak rozhodovanie o jej návrhoch či\nopravných prostriedkoch nemožno započítať iba na ťarchu okresného súdu.\n11.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup okresného súdu v namietanom\nkonaní. Ústavný súd poukazuje predovšetkým na to, že trvanie napadnutého konania\n(takmer 13 rokov) je už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané. Podľa názoru\nústavného súdu konanie, ktoré trvá tak neobyčajne dlho, ako to bolo v danej veci, možno už\nlen na základe jeho posúdenia ako celku považovať za nezlučiteľné s imperatívom\nustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru (obdobne napr. II. ÚS 3/09,\nIII. ÚS 170/2010, III. ÚS 21/2014). Hoci možno nájsť v konaní okresného súdu aj obdobia\n11\n\nnečinnosti, a to už hneď na začiatku konania od podania žaloby (15. apríl 2003) do\n17. januára 2004, t. j. v trvaní 9 mesiacov, a potom najmä od 8. júla 2004 až do 13. marca\n2006, keď sa konalo druhé pojednávanie, v trvaní viac ako 20 mesiacov (v tomto období\nboli určené termíny pojednávaní odročené dvakrát na základe žiadosti právnej zástupkyne\nsťažovateľky a raz právneho zástupcu odporcov bez prerokovania veci), a okresný súd\nnásledne vykonal na ôsmich pojednávaniach od 28. mája 2007 až do 8. marca 2011 aj\ndokazovanie vypočutím účastníkov a svedkov a napokon rozhodol rozsudkom, na doterajšiu\ndĺžku konania mala zásadný vplyv najmä jeho neefektívna činnosť, pretože aj keď vo veci\nsamej rozhodol, jeho rozhodnutie z 8. marca 2011 bolo odvolacím súdom podľa § 221\nods. 1 písm. h) OSP zrušené z dôvodu, že okresný súd nesprávne vec právne posúdil\na nedostatočne zistil skutkový stav. Na celkovú dĺžku konania malo vplyv aj to, že lehoty\nna vypracovanie znaleckého posudku a jeho dvoch dodatkov boli výrazne prekročené vinou\nznalcov, ktorých ustanovil okresný súd, keďže vypracovanie trvalo s prestávkami od mája\n2006 do februára 2007, od septembra 2009 až do októbra 2010 a tiež od októbra 2013 až\ndo júla 2014, čo tiež nemožno akceptovať bez ohľadu na to, že od 20. mája 2011 až do 17.\njúla 2013 sa spis nachádzal aj na odvolacom súde.\n12. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa\nktorej k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním\npríslušného súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej\nneistoty účastníkov súdneho konania. Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného\nsúdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej\nneistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby\no jeho veci rozhodol (napr. IV. ÚS 164/03, IV. ÚS 121/04, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 380/08,\nI. ÚS 158/2010).\n13. Vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu ústavný súd preto vyslovil, že postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 940/2002 bolo porušené základné právo\n\n12\n\nsťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je\nuvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.\n14. Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných\nprieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka\ndomáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci (bod 2 výroku rozhodnutia).\n15. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\n16. Sťažovateľka sa domáhala priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €\nz dôvodov, ktoré uviedla vo svojej sťažnosti takto: „Nemožnosť usporiadania si vzťahov\nv súvislosti s vlastníckym právom v spojení s postupom súdu, ktorý nevykonáva úkony, ktoré\nmajú smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa účastníci konania počas jeho\ntrvania nachádzajú je jasným dôkazom neefektívnej činnosti súdu, ktorá nie je ničím\nospravedlniteľná.“\n17. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym\n\n13\n\nsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru\npriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n18. S prihliadnutím na neefektívny postup okresného súdu vo veci vedenej pod\nsp. zn. 17 C 940/2002 a okolnosti danej veci vyhodnotené v bode 11.1 až 11.3 ústavný súd\npovažuje priznanie sumy 3 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4\nzákona o ústavnom súde(bod 3 výroku rozhodnutia).\n19. Ústavný súd preto nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 4 zákona\no ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné\nzadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu 3 000 €. Z uvedených dôvodov ústavný\nsúd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.\n20. Ústavný súd podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov\nkonania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním advokátom\nJUDr. Pavlom Piovarčim. Sťažovateľka si uplatnila úhradu trov konania bez bližšej\nšpecifikácie.\n21. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd pri\nrozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca\nhospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839,83 €. Sťažovateľke,\nktorá bola vo veci namietaných porušení práv úspešná, vznikli trovy konania z dôvodu jej\nprávneho zastúpenia advokátom v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a)\na c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov. Advokát vykonal 2 úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu\nzastupovania, spísanie a podanie sťažnosti v roku 2015. Odmena za jeden právny úkon\nvykonaný v roku 2015 je 139,83 €, spolu s režijným paušálom 8,39 € predstavuje sumu\n14\n\n148,22 €. Odmena advokátovi za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom\n(za 2 úkony právnych služieb a 2 x paušálna náhrada) predstavuje celkovú sumu 296,44 €,\nkeďže advokát neosvedčil, že je platcom dane z pridanej hodnoty. Priznanú náhradu trov\nprávneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky\n(§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde) tak, ako to je uvedené\nv bode 4 výroku tohto rozhodnutia.\n22. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. júna 2015\n\n15", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "konanie-splnenie podmienok konania", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "vlastníctvo-úprava vlastníckych vzťahov", "nehnuteľnosť", "dedenie, dedičstvo-dedičstvo", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/940/2002", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e04175c6-472d-4a53-9cf2-31db60867d77", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 21/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 21/2014 z 4. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-04", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e04175c6-472d-4a53-9cf2-31db60867d77"}, {"guid": "ussr:abf2b994-282b-49eb-a636-3eb0dfbc1a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 158/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 158/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abf2b994-282b-49eb-a636-3eb0dfbc1a9e"}, {"guid": "ussr:b6f2e44a-fcce-463f-b774-fbcffeabbc7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 170/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 170/2010 z 22. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-22", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6f2e44a-fcce-463f-b774-fbcffeabbc7a"}, {"guid": "ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/08 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c"}, {"guid": "ussr:5fd18b7b-f771-4eb7-a2fd-fed0acf570be", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 3/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/09 z 17. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-17", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5fd18b7b-f771-4eb7-a2fd-fed0acf570be"}, {"guid": "ussr:c4179a1d-db7b-4f2a-b469-b609b6518029", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 251/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 251/05 z 22. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-22", "citacie_n": 401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4179a1d-db7b-4f2a-b469-b609b6518029"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:83e5db58-9a47-4c89-9e0e-3b9b9df0aa5f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 121/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 121/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83e5db58-9a47-4c89-9e0e-3b9b9df0aa5f"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:e831f414-b709-43a4-8178-fbdb5d022625", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 164/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 164/03 z 22. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-22", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e831f414-b709-43a4-8178-fbdb5d022625"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:811fe073-92d1-41dd-a8ba-486cad7c6014", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 21/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:811fe073-92d1-41dd-a8ba-486cad7c6014"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:964f87ff-fc57-42f3-89c7-826172e25576", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.190.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 190/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 190/2020 z 23. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.190.2020.2"}]}