{"guid": "ussr:08d55373-3597-4789-8bd8-e499b129d1e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.171.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 171/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 171/2015 z 1. 4. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 1. apríla 2015, sp. zn. I. ÚS 171/2015, ECLI:SK:USSR:2015:1.US.171.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2015-04-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/08d55373-3597-4789-8bd8-e499b129d1e8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.171.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.171.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.171.2015.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 171/2015­10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. apríla 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Arendackým, Železničiarska 13,\nBratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 11 CoP 202/14­1133 z 19. augusta 2014, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n10. novembra 2014 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou\n\nnamieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej\nlen „krajský súd“) č. k. 11 CoP 202/14­1133 z 19. augusta 2014 (ďalej aj „napadnuté\nuznesenie“).\n2. Predmetom konania vedeného Okresným súdom Bratislava I (ďalej len „okresný\nsúd“) pod sp. zn. 2 P 28/2010 je návrat maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu\n(Česká republika)\n\nna základe návrhu podaného sťažovateľom 1. novembra 2010.\n\nNa ústavnom súde je napadnuté v poradí tretie rozhodnutie vydané vo veci krajským\nsúdom.\nPrvým uznesením sp. zn. 2 P 28/2010 z 10. júna 2011 okresný súd návrh\nna nariadenie návratu detí do krajiny obvyklého pobytu zamietol z dôvodu, že k únosu detí\nnedošlo. Krajský súd uznesením č. k. 11 CoP 240/11­363 z 27. septembra 2011 zrušil\nrozhodnutie okresného súdu so záverom, že k únosu detí nepochybne došlo. V poradí\ndruhým uznesením okresného súdu č. k. 2 P 28/2010­473 zo 17. februára 2012 súd nariadil\nnávrat detí do krajiny obvyklého pobytu. Aj toto rozhodnutie krajský súd uznesením\nč. k. 11 CoP 161/12­524 z 27. júna 2012 zrušil a okresnému súdu vytkol, že je\nnepreskúmateľné a chýbajú mu zákonom predpísané skutočnosti. V poradí tretím uznesením\nč. k. 2 P 28/2010­1057 z 18. februára 2014 okresný súd nariadil návrat detí do krajiny\nobvyklého pobytu. Krajský súd rozhodnutie okresného súdu zmenil uznesením\nč. k. 11 CoP 202/14­1133 z 19. augusta 2014 tak, že návrh sťažovateľa na návrat detí\ndo krajiny obvyklého pobytu zamietol.\n3. Sťažovateľ sa so závermi krajského súdu nestotožňuje a namieta, že jeho\nrozhodnutie, ktorým zmenil uznesenie okresného súdu a zamietol návrh sťažovateľa\nna nariadenie návratu detí do krajiny obvyklého pobytu, neobsahuje také právne významné\n2\n\nskutočnosti, ktoré by umožňovali súdu nesplniť jeho povinnosť nariadiť bezodkladné\nnavrátenie detí do krajiny obvyklého pobytu podľa čl. 12 a čl. 13 Haagskeho dohovoru\na čl. 11 ods. 4 nariadenia Rady (ES) 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci\na uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv\na povinností. V odôvodnení svojej sťažnosti poukazuje na povinnosť sudcu dbať pri výkone\nsvojej rozhodovacej právomoci na materiálne i formálne normy plynúce z ústavy a pri ich\nvýklade a aplikácii aj na ťažiskový znak právneho štátu, a to princíp právnej istoty.\nV sťažnosti ďalej uvádza, že „Výklad legislatívneho textu právnej normy a jeho uplatnenie\nvšeobecným súdom musí byť v súlade s ústavou (čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy)\na príslušný výklad právnej normy aplikovanej v konkrétnych okolnostiach prípadu nesmie\nbyť popretím jej účelu, podstaty a zmyslu.“. Podľa názoru sťažovateľa napadnutým\nuznesením došlo k porušeniu už citovaných zásad a ustanovení. Krajský súd napadnutým\nuznesením zmenil rozhodnutie okresného súdu, hoci skutkový a právny stav plne\nodôvodňuje, aby deti boli navrátené do krajiny svojho obvyklého pobytu. Sťažovateľ\npodrobne zaujíma stanovisko k jednotlivým záverom odôvodnenia napadnutého uznesenia,\nvyčíta mu tiež zmätočnosť a nepreskúmateľnosť. Za zásadnú označuje skutočnosť, že krajský\nsúd pochybil, keď tvrdí, že najlepší záujem detí je, aby vyrastali s matkou za zabezpečenia\nstyku s otcom, čo je aj reálne upravené súdnymi rozhodnutiami, čím konanie o návrat detí\ndo krajiny obvyklého pobytu považuje za konanie o úpravu výchovy maloletých.\n4. Uvedeným konaním došlo podľa tvrdení sťažovateľa k porušeniu jeho základných\npráv a slobôd, na základe čoho žiada, aby ústavný súd vo veci rozhodol nálezom, ktorým\nvysloví, že bolo porušené jeho právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, priznal mu finančné\nzadosťučinenie v sume 5 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.\nII.\n\n3\n\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej\n\nrepubliky\n\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n6. Princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súd\nmôže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými\nsťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať\nochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré\nmu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo\nslobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ\nústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby\nzistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa\nsťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov\nnápravy, prípadne iným zákonom upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným\nštátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na\n4\n\njej prerokovanie (m. m. I. ÚS 6/04, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06,\nIII. ÚS 42/07).\nZmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti\nnie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou\nvšetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy sú\nprimárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré ústava alebo\nmedzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje\nv tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade\nnefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti\npodieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného\nsúdu podľa zásad určených § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).\n7. V danom prípade bol výrokom napadnutého uznesenia krajského súdu\n(išlo o v poradí tretie rozhodnutie krajského súdu vo veci) zmenený výrok prvostupňového\nsúdu, ktorým nariadil návrat maloletých detí:\n,\n\n,\n\na\n\n, do krajiny obvyklého pobytu, a to do Českej republiky tak, že návrh\n\notca (sťažovateľa) na nariadenie návratu maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu\nzamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.\n8. Ústavou daná právomoc neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať rozhodovaciu\nčinnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je založená zákonom alebo na základe zákona.\nÚstavný súd môže založiť svoju právomoc na konanie až vtedy, ak fyzická alebo právnická\nosoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv. Ústava ani\nzákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník konania zvolil medzi\nsúdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak, čl. 127 ods. 1\nústavy jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľovi dostupných a účinných\nprostriedkov nápravy. Aj podľa stabilnej judikatúry ústavný súd nie je oprávnený\nposkytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany v\n\n5\n\nkonaní pred všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a Občianskym súdnym poriadkom\n(ďalej len „OSP“) ustanovenými procesnými úkonmi (I. ÚS 161/02, I. ÚS 79/07).\n9. Z obsahu sťažnosti a po preverení ústavným súdom v spise okresného súdu\nsp. zn. 2 P 28/2010 bolo zistené, že sťažovateľ napriek tvrdeniam, že rozhodnutie krajského\nsúdu je zmätočné a nepreskúmateľné, i jeho záverečnej časti argumentácie o tom, že krajský\nsúd vyhodnocoval vykonané dôkazy ako v konaní o úpravu výchovy maloletých, a nie ako\nv konaní o návrat detí do krajiny obvyklého pobytu, ústavný súd zistil, že sťažovateľ\nnevyčerpal všetky prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd\nv systéme všeobecných súdov účinne poskytuje, keďže nepodal dovolanie proti\nnamietanému uzneseniu krajského súdu, a to napriek tomu, že podľa § 239 ods. 1 OSP bolo\ndovolanie proti napadnutému uzneseniu krajského súdu prípustné, pretože rozhodnutia\nokresného súdu a krajského súdu (dotknuté ústavnou sťažnosťou) boli „vecne“ rozdielne.\n10. Ústavou daná právomoc ústavného súdu neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať\nrozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je založená zákonom alebo\nna základe zákona, t. j. v danom prípade na základe uplatnenia postupu podľa § 239 ods. 1\nOSP (pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 39/2014).\nÚstavný súd môže založiť svoju právomoc na konanie až vtedy, ak fyzická alebo právnická\nosoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv. Ústava ani\nzákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník konania zvolil medzi\nsúdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak, čl. 127 ods. 1\nústavy jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľovi dostupných a účinných\nprostriedkov nápravy. Aj podľa stabilnej judikatúry ústavný súd nie je oprávnený\nposkytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany\nv konaní pred všeobecným súdom (I. ÚS 161/02, I. ÚS 79/07).\n11. Ústavný súd zistil, že sťažovateľ dovolanie proti napadnutému uzneseniu\nkrajského súdu podľa § 239 ods. 1 OSP nepodal. V okolnostiach prípadu potom podanie\nsťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ústavy namiesto využitia možnosti podať dovolanie\n6\n\nproti napadnutému uzneseniu súčasne signalizuje nevyčerpanie opravného prostriedku,\nktorý sťažovateľovi zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytoval a na\nktorého využitie bol podľa osobitných predpisov oprávnený, čo vedie k záveru\no neprípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Sťažovateľ netvrdil\na ani nepreukázal, že dovolanie nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto\nzo strany ústavného súdu neprichádza do úvahy ani odpustenie podmienky vyčerpať možné\nprávne prostriedky nápravy podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n12. Na základe uvedených skutočností dospel ústavný súd už pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti k záveru o nedostatku právomoci ústavného súdu na prerokovanie\nsťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ako aj k záveru o neprípustnosti\nsťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde pre nevyužitie opravného prostriedku,\nktorý mu platný procesnoprávny predpis poskytoval, a preto sťažnosť podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde odmietol, tak ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\n13. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku ústavný súd už o ďalších návrhoch\nsťažovateľa nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. apríla 2015\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-nepodanie", "konanie pred ústavným súdom-vyčerpanie prostriedkov nápravy", "právomoc-právomoc všeobecného súdu", "dieťa-obvyklý pobyt"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b19df5a2-09ce-4159-a97a-a3d83d3d1c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 79/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 79/07 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 184, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b19df5a2-09ce-4159-a97a-a3d83d3d1c37"}, {"guid": "ussr:96960586-1820-41da-b759-f28824c17319", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 42/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 42/07 z 20. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-20", "citacie_n": 369, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96960586-1820-41da-b759-f28824c17319"}, {"guid": "ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 90/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 90/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877"}, {"guid": "ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 243/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 243/05 z 11. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-11", "citacie_n": 1164, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668"}, {"guid": "ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 179/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 179/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 1265, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 1165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70"}, {"guid": "ussr:3abba93b-781b-459c-b94d-04592dc26bef", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 161/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 161/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 405, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3abba93b-781b-459c-b94d-04592dc26bef"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:fee87201-76a6-4c54-97a5-62573c7e8130", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.698.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 698/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 698/2016 z 18. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.698.2016.1"}, {"guid": "46e23663-42d9-4683-97e6-a8d89aa0e952:0e13a2a7-28ec-4a15-b48c-8a44efda6161", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:9621200090.1", "spisova_znacka": "32D/13/2021", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 32D/13/2021 z 7. 11. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-11-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:9621200090.1"}]}