{"guid": "ussr:7059c700-45e5-4158-a181-f5119fa08faa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.169.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 169/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/2015 z 1. 4. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 1. apríla 2015, sp. zn. I. ÚS 169/2015, ECLI:SK:USSR:2015:1.US.169.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2015-04-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7059c700-45e5-4158-a181-f5119fa08faa", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.169.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.169.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.169.2015.1/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 169/2015­16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. apríla 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom Mgr. Valérom Podoľským, Advokátska kancelária, Námestie slobody 1,\nHumenné, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného\nv čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na rovnosť účastníkov\nv konaní zaručeného v čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva vyjadriť\nsa ku všetkým vykonávaným dôkazom zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn.\n21 Cb 28/2011 zo 14. novembra 2013 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 Cob\n9/2014 zo 7. mája 2014, ako aj postupom, ktorý ich vydaniu predchádzal a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n26. augusta 2014 doručená sťažnosť\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného\npráva na rovnosť účastníkov v konaní zaručeného v čl. 47 ods. 3 ústavy, základného práva\nvyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na\nspravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Humenné (ďalej len\n„okresný súd“) sp. zn. 21 Cb 28/2011 zo 14. novembra 2013 a rozsudkom Krajského súdu\nv Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 Cob 9/2014 zo 7. mája 2014, ako aj postupom,\nktorý ich vydaniu predchádzal.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.\n21 Cb 28/2011 sa sťažovateľ žalobou podanou 31. augusta 2011 domáha proti žalovanému\n(\n\n) zaplatenia sumy 126 136,89 € s príslušenstvom. Uvedená\n\npohľadávka mala sťažovateľovi vzniknúť zo zmluvy o tichom spoločenstve uzavretej medzi\nsťažovateľom a žalovaným 15. marca 1996. Podľa tvrdení sťažovateľa v predmetnej žalobe\nuvedenou zmluvou o tichom spoločenstve si mali sťažovateľ so žalovaným upraviť svoje\nvzájomné vzťahy, na základe ktorých sa sťažovateľ mal finančným vkladom v sume\n2 800 000 Sk (92 942,97 €) podieľať na podnikaní žalovaného ako tichý spoločník\nv žalovaným sprivatizovanej spoločnosti\n\ns tým, že tento finančný vklad mal\n\nžalovaný vrátiť sťažovateľovi do 31. decembra 2008 a tiež mal sťažovateľovi vyplatiť podiel\nna zisku za obdobie rokov 1996 – 1998, a to pod hrozbou zaplatenia dojednanej zmluvnej\npokuty v sume 1 000 000 Sk (33 193, 92 €), čo žalovaný podľa sťažovateľa neučinil, a preto\n\n2\n\nsa úhrady tejto svojej pohľadávky v sume 126 136,89 € (t. j. 92 942,97 € + 33 193, 92 €)\ns príslušenstvom sťažovateľ domáhal súdnou cestou, pričom na preukázanie ním žalovaného\nfinančného nároku sťažovateľ predložil okresnému súdu overenú fotokópiu predmetnej\nzmluvy o tichom spoločenstve. Po vykonanom dokazovaní okresný súd sťažnosťou\nnapadnutým rozsudkom sp. zn. 21 Cb 28/2011 zo 14. novembra 2013 žalobu sťažovateľa\nv celom rozsahu zamietol s odôvodnením, že sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno\ntýkajúce sa preukázania existencie (pravosti, a teda aj obsahovej pravdivosti) právneho\ntitulu vzniku ním žalovanej pohľadávky. Okresný súd vo svojom rozsudku poukázal, že\nsťažovateľ aj napriek okresným súdom jemu opakovane uloženej povinnosti nepredložil\noriginál zmluvy o tichom spoločenstve z 15. marca 1996, na základe ktorej si žalovanú\npohľadávku nárokoval. Predložil iba jej overenú fotokópiu, v súvislosti s ktorou okresný súd\npo vykonanom dokazovaní (po vyjadrení notára osvedčujúceho zhodnoť vyhotovenej kópie\ns jemu predloženou listinou, z ktorej sa kópia vyhotovovala, ako aj po vypočutí svedkov\nvrátane znalkyne, pozn.) uzavrel, že bez predloženia originálu predmetnej zmluvy o tichom\nspoločenstve nie je možné dospieť k zisteniu o pravosti, resp. o zhodnosti tohto originálu\ns jeho kópiou, pretože notár osvedčujúci kópiu zmluvy nie je znalcom (napr. v oblasti\npísmoznalectva, pozn.), aby mohol relevantne verifikovať, že jemu na vyhotovenie\nfotokópie predložená listina je skutočne originálom, a nie falzifikátom. Okrem toho okresný\nsúd poukázal aj na to, že v sťažovateľom predloženej fotokópii zmluvy o tichom\nspoločenstve, ktorej pravosť obsahu žalovaný poprel a ktorá mala byť uzavretá v roku 1996,\nsú uvedené aj skutočnosti, ktoré mohli byť známe až v roku 1997, resp. v roku 2002 a nasl.\n(ako napr. uvedenie obchodného mena žalovaného vo forme, ktorú používal až od roku\n2005 a pod.).\nO odvolaní sťažovateľa proti označenému rozsudku okresného súdu rozhodol krajský\nsúd bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudkom sp. zn. 2 Cob 9/2014 zo 7. mája 2014\npotvrdil ako vecne správny rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí žaloby\nsťažovateľa a okrem stotožnenia sa s odôvodnením rozsudku okresného súdu krajský súd\nodpovedal sťažovateľovi aj na jeho odvolacie námietky týkajúce sa nevykonania\ndokazovania okresným súdom v ním navrhovanom rozsahu.\n3\n\nSťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľ namieta arbitrárnosť rozhodnutia\nokresného súdu, ktorý podľa jeho názoru rozhodol na základe nedostatočne zisteného\nskutkového stavu, keďže mal vykonať iba dôkazy svedčiace v prospech žalovaného\na nezohľadnil aj návrhy na dokazovanie uplatnené sťažovateľom. Podľa sťažovateľa okresný\nsúd založil svoje rozhodnutie na chybnom závere o tom, že ním predložená overená\nfotokópia zmluvy o tichom spoločenstve, od ktorej odvodzoval žalobou uplatňovaný nárok,\nje súkromnou, a nie verejnou listinou, čo je podľa sťažovateľa v rozpore „... s úmyslom\nzákonodarcu, ktorý v § 3 ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti\n(Notársky poriadok), pojednáva o tom, že Listiny a osvedčovacie doložky vyhotovené\nv rámci notárskej činnosti, ich osvedčené odpisy a listiny vyhotovené pri činnosti\npodľa odseku 2 sú verejnými listinami“. Podľa sťažovateľa okresný súd pochybil aj v tom, že\noriginál zmluvy o tichom spoločenstve si nevyžiadal od žalovaného, ale uspokojil sa iba\ns jeho, podľa sťažovateľa nepodloženým tvrdením, že obidva originály zmluvy o tichom\nspoločenstve ostali u sťažovateľa, ktorý však jeden z týchto originálov mal zaslať\ndoručovacou službou UPS žalovanému, dôkazom o čom malo byť čestné vyhlásenie\ndoručovateľa, ktorý „... potvrdzuje odoslanie a doručenie originálu predmetnej Zmluvy\no tichom spoločenstve žalovanému, s tým, že potvrdzuje, že v predmetnej zmluve boli\nuvedené dve sumy a to 2,8 mil. Sk“. Okrem toho podľa sťažovateľa okresný súd nezohľadnil\nani ďalšie ním navrhované dôkazy, ako bolo odborné vyjadrenie vypracované ním\nosloveným znalcom, ktorý mal na podnet sťažovateľa preskúmať originál zmluvy o tichom\nspoločenstve, z ktorého mal dať sťažovateľ vyhotoviť overenú fotokópiu, avšak okresný súd\nmal práve naopak zobrať do úvahy odborné vyjadrenie znalkyne, ktorá originál predmetnej\nzmluvy nikdy neskúmala, a preto je podľa sťažovateľa práve jej vyjadrenie „... úplne\nirelevantné...“. Napokon podľa sťažovateľa okresný súd pochybil aj v tom, že nevykonal\nlistinné dôkazy („... písomnosti z Fondu národného majetku SR týkajúce sa privatizácie...“,\nv súvislosti s ktorou sa predmetná zmluva o tichom spoločenstve mala uzatvárať, pozn.)\na odmietol vypočuť svedkov, ktorí svedčili alebo mali mať vedomosti o okolnostiach\nuzavretia zmluvy o tichom spoločenstve, a tiež nevyžiadal daňové priznania žalovaného\nna účely zistenia jeho zisku v rokoch 1996 – 1998. Podľa sťažovateľa v dôsledku toho, že\n4\n\nuvedené pochybenia okresného súdu nenapravil ani krajský súd, tak aj jeho rozhodnutie\nvykazuje znaky arbitrárnosti a svojvôle, a keďže obidva súdy mali nadŕžať žalovanému\na svojím postupom a rozhodnutiami účelovo poškodzovať sťažovateľa, malo tým dôjsť\nk porušeniu základného práva na rovnosť účastníkov v konaní zaručeného v čl. 47 ods. 3\nústavy, ako aj k porušeniu práv zaručených v čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPodľa sťažovateľa aj napriek tomu, že žalovaný v celom konaní iba spochybňoval\npravosť a obsah ním predloženej fotokópie zmluvy o tichom spoločenstve, ako aj to, že by\nsa sťažovateľ aj skutočne finančne spolupodieľal na jeho podnikaní bez toho, aby o tom\npredložil relevantné dôkazy, okresný súd ako „Súd 1 stupňa vydal arbitrárny rozsudok\nv prospech\n\nžalovaného.\n\nSúd\n\nI.\n\nstupňa\n\nna\n\nzáklade\n\nvykonaných\n\ndôkazov\n\ndospel k doleuvedeným nesprávnym skutkovým zisteniam resp. prispôsobil si skutkové\nzistenia v záujme zamietnutia žaloby resp. robil aj z nesporných skutočností, skutočnosti\nsporné, a teda z nám neznámeho dôvodu suplujúc činnosť advokáta žalovaného, postupoval\nplne zaujato voči žalobcovi.“.\nK porušeniu základného práva na prejednanie veci v prítomnosti účastníka, aby sa\nmohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy malo\npodľa sťažovateľa dôjsť postupom krajského súdu tým, že mu nebolo na zaujatie stanoviska\ndoručené vyjadrenie žalovaného k ním podanému odvolaniu proti rozsudku okresného súdu,\nako aj tým, že na prejednanie jeho dovolania krajský súd nenariadil pojednávanie aj napriek\ntomu, že v danej veci bolo potrebné doplniť dokazovanie vo veci. V uvedených\nsúvislostiach sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „Porušenie povinnosti doručiť\nvyjadrenie k odvolaniu žalobcovi ­ účastníkovi konania malo za následok vadu konania\npodľa § 237 písm. f/ O. s. p., pretože sa účastníkovi konania odňala možnosť uplatnenia\nprocesného práva vyjadriť sa k úkonu druhého účastníka konania. Žalobcovi sa tým odňalo\nprávo na spravodlivý proces. Okrem uvedeného bolo toto právo žalobcu porušené taktiež\nnedoručením žalobcovi ďalších písomností, a to Odvolania odporcu z 10.10.2011 proti\nnariadeniu predbežného opatrenia doručené Okresnému súdu Humenné dňa 13.10.2011.\nNávrhu odporcu z 10.10.2011 na zabezpečenie dôkazu uložením originálu Zmluvy o tichom\n\n5\n\nspoločenstve do súdnej úschovy doručený Okresnému súdu Humenné dňa 13.10.2011, ako\naj Vyjadrenia žalovaného k obžalobe zo dňa 05.12.2011. ...\nAj napriek nespornej potrebe doplniť dokazovanie predseda odvolacieho súdu\npojednávanie nenariadil a dokazovanie nedoplnil. ...\nKrajský súd sťažovateľa ­ žalobcu ani jeho právneho zástupcu o mieste a čase\nverejného vyhlásenia rozsudku neupovedomil... .“\nVzhľadom na uvedené sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd po prijatí jeho\nsťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:\n„1. Rozsudkom Okresného súdu v Humennom, sp. zn. 21 Cb/28/20l1 zo dňa\n14.11.2013 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 2 Cob/9/2014 zo dňa 07.05.2014\na konaniami, ktoré im predchádzali došlo k porušeniu sťažovateľovho práva na spravodlivé\nsúdne konanie ­ rovnosť účastníkov súdneho konania v zmysle čl. 6 ods. 1 Európskeho\ndohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl.46 ods. l a čl. 47 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov\na v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom v zmysle\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\n2. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 294 656,94 €,\nktoré sú povinní 1. Okresný súd v Humennom a 2. Krajský súd v Prešove spoločne\na nerozdielne vyplatiť sťažovateľovi do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Okresný súd v Humennom a Krajský súd v Prešove sú povinní spoločne\na nerozdielne uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 1372,08 € (t. j.\n2 x hl. úkon ­ prevzatie a príprava veci a podanie vo veci samej každý v sume 678,85 € + 2x\nrežijný paušál každý v sume 8,04 € v zmysle §­u 11 ods.3 v nadväznosti na § 10 a §­u\n16 ods.3 vyhlášky MS SR č.655/2004 Z. z.), ktoré sú povinní uhradiť na účet jeho právneho\nzástupcu..., do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\n\n6\n\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPredmetom konania ústavného súdu je sťažovateľom namietané porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva\nna rovnosť účastníkov v konaní zaručeného v čl. 47 ods. 3 ústavy, základného práva vyjadriť\nsa ku všetkým vykonávaným dôkazom zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, k porušeniu ktorých malo\ndôjsť rozsudkom okresného súdu sp. zn. 21 Cb 28/2011 zo 14. novembra 2013, ako aj\nrozsudkom krajského súdu sp. zn. 2 Cob 9/2014 zo 7. mája 2014 a tiež postupom, ktorý ich\nvydaniu predchádzal.\n1. K namietanému rozsudku a postupu okresného súdu\n\n7\n\nPokiaľ ide o sťažovateľom napádané rozhodnutie a postup okresného súdu, ústavný\nsúd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity [„ak... nerozhoduje iný súd“], ktorý\nvyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, môže poskytnúť ochranu konkrétnemu právu\nalebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba\nalebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmi\nSlovenskej republiky.\nInými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označených základných práv\noprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už\npo predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.\nÚstavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu tých\npráv, porušenie ktorých sťažovateľ namieta a k porušeniu ktorých malo dôjsť v dôsledku\nnedostatočného zistenia skutkového stavu okresným súdom, neposkytujú všeobecné súdy\nna základe sťažovateľovi dostupných opravných prostriedkov predstavujúcich účinné právne\nprostriedky nápravy namietaného porušenia jeho práv.\nPodľa ústavného súdu sťažovateľ mal možnosť domáhať sa preskúmania,\nsťažnosťou pred ústavným súdom napadnutého postupu a rozsudku okresného súdu\nsp. zn. 21 Cb 28/2011 zo 14. novembra 2013, a to využitím riadneho opravného prostriedku\n(odvolania), ktoré, tak ako to vyplýva aj zo sťažnosti, sťažovateľ napokon aj využil.\nNa základe sťažovateľom podaného odvolania sa krajský súd v rozsahu svojho\npreskúmavacieho oprávnenia odvolacieho súdu musel v podstate vyrovnať s rovnakými\nskutkovými a právnymi argumentmi, aké sťažovateľ proti postupu a rozhodnutiu okresného\nsúdu uvádza aj v konaní pred ústavným súdom.\nVychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany\nústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou\nvo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), ústavný\nsúd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti (voči okresnému súdu) už po jej predbežnom\n8\n\nprerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde).\n2. K namietanému rozsudku a postupu krajského súdu\nV súvislosti so sťažovateľom napádaným rozsudkom krajského súdu ústavný súd\nvzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné v prvom rade pripomenúť, že\nnie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré\nho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní\npred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a\nprávne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto\npostavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v\nprípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k\nporušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu\nmôžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené\nzávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (I. ÚS 13/00).\nVzhľadom na konštatovanie krajského súdu, že „... sa stotožňuje s dôvodmi\nrozhodnutia okresného súdu, týkajúcimi sa rozhodnutia vo veci samej, a na tieto\nv podrobnostiach odkazuje“, je nevyhnutné na dokreslenie celkového stavu veci uviesť tiež\npodstatné závery z rozhodnutia okresného súdu:\n„V predmetnom konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobca a žalovaný v roku\n1996 po predchádzajúcich dohovoroch, uzatvorili zmluvu o tichom spoločenstve a to dňa\n15.03.1996, pričom podpisy na tejto zmluve boli overené dňa 29.03.1996. Tvrdenie žalobcu,\nže zmluva bola podpísaná u žalovaného doma, keď mu doniesol peniaze, je v rozpore\ns vyjadrením notára\n\n, ktorý tvrdí, že predmetná zmluva bola\n9\n\npodpísaná 29.03.1996 pred ním, kedy boli podpisy aj u neho overené a táto skutočnosť\nvyplýva z osvedčovacej knihy, resp. zápisu č. 404/1996 a 405/1996, súd však má\nza preukázané, že uzatvorená bola. ...\n... žalovaný však namieta, že predložená zmluva vo forme fotokópie je neoprávnene\npozmenená a to preto, že obchodnoprávny vzťah založený zmluvou o tichom spoločenstve,\nbol ukončený a to nezaplatením peňažného vkladu v dobe dohodnutej a ani v dodatočne\ndohodnutej dobe a celá záležitosť prestala byť aktuálna pred viac ako 14 rokmi, žiadal\npreto, ako už je vyššie uvedené, aby súd zabezpečil dôkaz, t. j. aby súd uložil povinnosť\nžalobcovi predložiť originál zmluvy o tichom spoločenstve a to súdu...\nŽalobca potvrdil v konaní, že originálom tejto zmluvy disponoval až do dňa\n19.01.2012, kedy mal zaslať prepravnou službou UPS Slovensko originál zmluvy o tichom\nspoločenstve a to žalovanému, čo však žalovaný poprel z dôvodu, že v uvedenej zásielke sa\noriginál zmluvy nenachádzal, nachádzal sa v nej len sprievodný list. Je absolútne nelogický\npostup žalobcu, ak napriek výzve súdu ­ uzneseniu o zabezpečení dôkazu, tento dôkazný\nprostriedok súdu nepredložil, údajne ho predložil osobe\nna znalecké dokazovanie (ktorý bol dňa 11.04.2008 vyčiarknutý zo zoznamu znalcov),\npričom táto osoba nie je znalcom zapísaným v zozname znalcov vedeným MS SR a neskôr\ntento dôkaz o dva mesiac zasiela žalovanému, zrejme v snahe vyhnúť sa predloženiu tohto\ndôkazu...\nSúdu sa javí takýto postup žalobcu absolútne nelogický, najmä, keď tak mal urobiť aj\nnapriek vydanému uzneseniu súdu o povinnosti predložiť tento dôkaz, resp. zložiť ho\ndo úschovy súdu s tým, že na miesto toho, mal originál listiny predložiť osobe\nna znalecké dokazovanie, ktorý ešte 11.04.2008 bol vymazaný\nzo zoznamu znalcov a následne tento originál listiny, pre súd z nepochopiteľných dôvodov,\nmal zasielať žalovanému...\n... Pri súkromnej listine tak, ako je to v tomto prípade, stačí popretie jej pravosti,\nalebo správnosti, druhým účastníkom, pričom dôkazné bremeno pravosti, alebo pravdivosti\ntakejto listiny zaťažuje toho, kto takúto listinu predložil ako dôkaz. Na vykonanie tohto\ndôkazu je potrebné jej predloženie súdu. ... ak účastník poprie pravosť, alebo správnosť\nobsahu súkromnej listiny, potom platí, že na účastníka, ktorý takú listinu súdu predložil ako\n10\n\ndôkaz, dopadá dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno. Tento účastník tiež nesie procesné\nnepriaznivé dôsledky toho, že sa v konaní nepodarí preukázať pravosť, alebo správnosť\nobsahu súkromnej listiny. V predmetnej veci už z vyššie uvedeného je zrejmé, a vyplýva to\nnajmä z odborného vyjadrenia znalkyne\n\n, ktorá súčasne\n\nna pojednávaní ako svedkyňa potvrdila a vyslovila názor, že v prípade nedostatku originálu\nsúkromnej listiny, t. j. zmluvy o tichom spoločenstve, ani kriminalistický a expertízny ústav\nnemôže vypracovať potrebný znalecký posudok za účelom zistenia pravosti listiny. ...\nTaktiež neobstoja tvrdenia žalobcu o tom, že notári\n\n, resp.\n\n, potvrdili, resp. overili pravosť listín (či pôvodného originálu,\nresp. fotokópie), pretože zo súdnej praxe je zrejmé, že notár, ani pracovník poverený\nnotárom, nie je znalcom a nemôže kvalifikovane posúdiť, či predkladaná listina, z ktorej\nbola vyhotovená kópia, je predmetom notárskeho osvedčenia a v skutočnosti je originálom\nbez akýchkoľvek znakov falšovania a pozmeňovania. Súd sa stotožňuje s vyjadreniami\nobidvoch notárov, prezentovanými na pojednávaní, ktorí zhodne uviedli, že oni za pravosť\npredkladanej a nimi overovanej listiny nezodpovedajú...\nV prejednávanej veci žalobca nepreukázal existenciu platnej zmluvy, t. j. existenciu\noriginálu zmluvy o tichom spoločenstve, uzavretej 15.03.1996 medzi žalobcom a žalovaným,\nako podnikateľom a tichým spoločníkom...\nSúd z predloženej fotokópie, resp. ani overenej fotokópie notárom, nemohol preto\nzistiť, či Zmluva o tichom spoločenstve je platnou, či nezanikla, či obsahovala podstatné\nnáležitosti, súd nemohol zistiť, aký záväzkový právny vzťah medzi účastníkmi táto zmluva\nmala predstavovať, aké práva a povinnosti pre účastníkov tejto zmluvy mali vyplývať. Súd\nma za to, že keď žalovaný poprel pravosť, alebo správnosť obsahu zmluvy o tichom\nspoločenstve, ktorú predložil žalobca ako dôkaz, dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno,\nktoré znáša žalobca tento v tomto prípade neuniesol. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno\na aj dôkaznú povinnosť a preto nemohol súd postupovať ináč, ako žalobu zamietnuť, pretože\nani z iných vykonaných dôkazov nič iné nevyplýva. Znamená to, že žalobca žiadnym\nspôsobom nároky ním uplatnené, podané v žalobe, nepreukázal.\nSúd preto zamietol ako nadbytočné vykonávať dôkazy a to zabezpečovať daňové\npriznanie žalovaného za sporné obdobie za účelom zistenia jeho zisku, pretože žalobca\n11\n\nvôbec nepreukázal svoj nárok čo do základu. Zamietol návrh na zabezpečenie originálov\nlistín z Fondu národného majetku SR, nakoľko zmluvu uzavretú Fondom národného majetku\nSR so žalovaným a jeho manželkou, spolu s dodatkami, žalovaný v konaní predložil\nv originály, ostatná korešpondencia súdu potrebná nebola. Ďalej zamietol návrh na výsluch\nsvedkov\n\n,\n\n,\n\n, ktorí mali potvrdiť\n\npravdivosť údajov tvrdených žalobcom, samotný žalobca totiž v konaní prehlásil, že zmluvu\no tichom spoločenstve podpisoval bez prítomnosti tretej osoby, len so žalovaným, resp. že\nfinančné prostriedky mu vyplatil priamo do jeho rúk, bez prítomnosti inej osoby,\nbez vydania potvrdenia, pričom ani nevedel preukázať pôvod týchto finančných\nprostriedkov a tieto prostriedky ani nikde v účtovníctve, ani u žalobu, ani u žalovaného\nvedené neboli. Výsluch týchto svedkov by nijakým spôsobom nepreukázal napríklad\nodovzdanie finančných prostriedkov zo strany žalobcu žalovanému, neozrejmil by ani\nnáležitosti zmluvy o tichom spoločenstve. Súd taktiež zamietol návrh na výsluch svedka\n, pretože tento už bol vypočutý a jeho výpoveď je už vyššie hodnotená.\nZamietol aj návrh na výsluch svedka\n\n, ktorý mal byť znalcom a to s poukazom\n\nna záver odborného vyjadrenia\n\n. Zamietol návrh aj na ostatné\n\ndôkazy, pretože súd nedokazuje skutočnosti súdu a účastníkom všeobecne známe.“\nKrajský súd na odvolacie námietky sťažovateľa proti citovanému rozsudku okresného\nsúdu, ktoré sú identické s jeho námietkami v konaní pred ústavným súdom, zaujal takéto\nstanovisko:\n«V nadväznosti na obsah uplatnených odvolacích dôvodov odvolací súd uvádza\nnasledovné:\nPojem verejná listina je v našom právnom poriadku upravený v ust. § 134 0. s. p.;\npodľa ktorého listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi\nv medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené\nza verejné potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak\nnie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje. Ide\no pozitívne vymedzenie tohto pojmu. Listiny, ktoré nemajú povahu verejných listín, sú\nsúkromnými listinami. Aj keď O. s. p. výslovne neustanovuje, že verejné listiny môže\n12\n\noprávnený orgán vydať presne určeným formálno­právnym postupom, ide o samozrejmú\npožiadavku, ktorú v prípade verejných listín vydávaných notárom je upravená v štvrtej časti\nNotárskeho poriadku a v Kancelárskom poriadku pre notárov. Notár je pri spisovaní\na vydávaní verejných listín viazaný prísnym formálnym postupom, nedodržanie ktorého má\nza následok, že výsledok jeho práce, t. j. listina, nie je verejnou listinou. Verejnými listinami\nsú pritom iba listiny, ktoré notár vyhotovuje pri svojej činnosti podľa § 3 ods. 1, 2\nNotárskeho poriadku (zák. č. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov).\nV predmetnej veci listina ­ zmluva o tichom spoločenstve, od ktorej žalobca odvádza\nsvoj nárok, nebola spísaná v rámci výkonu notárskej činnosti, t. j. nebola spísaná notárom\no obsahu právneho úkonu tak, ako to má na mysli ust. § 3 ods. 1 písm. a/ Notárskeho\nporiadku. Listina, ktorú žalobca na podporu svojich tvrdení súdu predložil, mala byť najprv\nopatrená notárskym osvedčením o jej podpísaní účastníkmi ­ žalobcom a žalovaným (§ 58\nods. 1, 2 Notárskeho poriadku ­ legalizácia) a následne mala byt' osvedčená správnosť\nfotokópie s prvopisom uvedenej listiny (§ 57 ods. 1 Notárskeho poriadku ­ vidimácia).\nV zmysle ust. § 57 ods. 2 Notárskeho poriadku, osvedčenie správnosti odpisu či\nfotokópie listiny vykoná notár alebo jeho poverený zamestnanec. Osvedčenie správnosti\nodpisu listiny sa vyznačuje na odpise vo forme osvedčovacej doložky, ktorá je v súlade s ust.\n§ 3 ods. 4 Notárskeho poriadku verejnou listinou. Charakter verejnej listiny aj pri aplikácii\nust. § 57 či § 58 Notárskeho poriadku majú len legalizačné doložky či doložky vidimačné.\nSamotná fotokópia či odpis listiny nie je verejnou listinou. V prípade vidimácie notár\nnemôže zasahovať do obsahu listiny, skúmať pravdivosť a správnosť skutočností v nej\nobsiahnutých. Notár vykonaním vidimácie neosvedčuje pravdivosť skutočností uvádzaných\nv listine. Aj v predmetnej veci preto je relevantným to, že charakter verejnej listiny má len\nvidimačná doložka, a nie samotná listina o zmluve o tichom spoločenstve. Odvolací súd\npreto súhlasí so súdom prvého stupňa, ak posudzoval fotokópiu zmluvy o tichom\nspoločenstve aj v súlade s týmto názorom. Na rozdiel od verejnej listiny, kde dôkazné\nbremeno spočíva na tom, kto popiera jej správnosť, u súkromnej listiny postačuje\n„formálne“ popretie jej správnosti druhým účastníkom, aby nastúpila dôkazná povinnosť\na dôkazné bremeno toho účastníka, ktorý tvrdil skutočnosti, ktoré mali byť preukázané\nsúkromnou listinou.\n13\n\n... Ak relevantným spôsobom bola spochybnená správnosť údajov vo fotokópii takejto\nzmluvy predloženej žalobcom, dôvodným bolo, aby žalobca súdu pri takýchto relevantných\nnámietkach predložil originál takejto listiny. V tejto súvislosti aj odvolací súd zdôrazňuje,\nže súdom prvého stupňa bolo uložené žalobcovi predložiť prvopis či originál tejto listiny\na napriek tomu, že mu to opakovane bolo dávané na vedomie, žalobca takýto originál listiny\nnepredložil...\nAni pri vyhodnotení dôkazov výsluchom svedkov\n\na\n\nodvolací súd nezistil také skutočnosti, ktoré by ovplyvnili záver o tom, že žalobca\nnepreukázal skutočnosti o uzavretí zmluvy o tichom spoločenstve s takým obsahom, ktorý by\nodôvodňoval vyhovenie jeho žalobe. Napokon len samotný pomer svedka k účastníkovi\nkonania nemusí byť vždy dôsledkom toho, aby vypočúvaný svedok nevypovedal o veci\npravdivo.\nČestné vyhlásenie, na ktoré odkazuje odvolateľ v podanom odvolaní, od\nje tiež len všeobecným tvrdením o akejsi pohľadávke žalobcu vo vzťahu\nk žalovanému. Neobsahuje však konkrétne skutočnosti, ktoré by sa týkali obsahu listiny,\nktorá by mala byť svojím obsahom zmluvou o tichom spoločenstve.\nTak ako je už uvedené vyššie, odvolací súd nezistil ani z obsahu spisu také\nskutočnosti, ktoré by svedčili o jednostrannom, v prospech žalovaného vedenom súdnom\nkonaní, a ani o tom, aby súd v rozpore s ust. § 132 O. s. p. hodnotil vykonané dôkazy.\nOdvolateľ namiesto vecnej argumentácie, týkajúcej sa veci, sa uchyľuje v podanom odvolaní\nk všeobecným námietkam zaujatosti konajúceho súdu. Obsah podaného odvolania však\nnesvedčí o pomere konajúceho sudcu k veci, k účastníkom či k ich zástupcom, ktorý by mal\nmať za následok pochybnosti o jeho nezaujatosti...\nNa rozhodnutie v predmetnej veci nemá vplyv ani čestné prehlásenie, ktoré žalobca\nod\n\npredložil súdu prvého stupňa dňa 13.11.2013 (č. l. 395 spisu). Ani\n\nobsah tohto čestného prehlásenia nedáva odpoveď, z akého dôvodu žalobca nepredložil\noriginál zmluvy súdu, ktorý ho o to výslovne žiadal, ale zasielal tvrdený originál zmluvy\nžalovanému. Obsah tohto Čestného prehlásenia sám osebe nemôže vyvrátiť obsah tých\ndôkazov, ktoré boli realizované súdom prvého stupňa v súvislosti práve aj s doručovaním\ntohto listu cez označenú doručovaciu spoločnosť.\n14\n\nUž pred súdom prvého stupňa boli realizované dôkazy o doručovaní tohto listu\ncez označenú doručovaciu spoločnosť, vrátane oboznámenia čestného prehlásenia osôb,\nktoré sa zúčastnili otvárania tejto zásielky, a žalobca nereagoval na tieto tvrdenia\nprodukovaním dôkazov pred tým, než súd vyhlásil dokazovanie za skončené.\nObsah podaného odvolania už nesvedčí výhradám voči tým záverom súdu prvého\nstupňa, ktoré sa týkali nerealizácie ďalších žalobcom navrhovaných dôkazov, či už\ndaňových priznaní, originálov listín z Fondu národného majetku SR, či výsluchu svedka\nalebo manželky žalobcu, ba ani výsluchu\n\nči svedka\n\n.\n\nZa takéhoto stavu odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody\nneboli spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa\no zamietnutí žaloby.»\nZ citovaného je zrejmé, že okresný súd, ako aj krajský súd, ktorý sa so zisteniami\na závermi okresného súdu v celom rozsahu stotožnil, založili svoje rozhodnutie na nutnosti,\npreukázania objektívnej existencie právneho titulu vzniku sťažovateľom uplatneného\nfinančného nároku, ktorým (titulom) mala byť podľa sťažovateľa zmluva o tichom\nspoločenstve z 15. marca 1996 (ďalej aj „zmluva“) uzavretá medzi ním a žalovaným, avšak\npri preukazovaní tejto skutočnosti dospeli označené súdy k záveru, že sťažovateľ ako\nžalobca v spore neuniesol na ňom spočívajúce dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania\nexistencie originálu tejto zmluvy, keďže napriek povinnosti opakovane mu uloženej\nokresným súdom sťažovateľ originál tejto zmluvy nepredložil, v dôsledku čoho nebolo\nmožné overiť ani dôveryhodnosť, pravosť a originalitu ním predloženej overenej fotokópie\núdajného originálu tejto zmluvy, ktorej obsah a pravosť žalovaný spochybnil. Podľa\nkrajského súdu predmetnú pochybnosť žalovaného sťažovateľ ako žalobca v spore\nnevyvrátil, resp. nepreukázal opak, takže v konečnom dôsledku sťažovateľ dôveryhodne\nnepreukázal existenciu právneho titulu ním uplatnenej pohľadávky, a preto bolo už\nbez právneho významu vykonať dokazovanie týkajúce sa ustálenia výšky tejto po právnej\nstránke neexistujúcej (nepreukázanej) pohľadávky.\n\n15\n\nPodľa ústavného súdu vzhľadom na uvedené zistenia okresného súdu, ako aj\nkrajského súdu nie je možné stotožniť sa s konštatovaním sťažovateľa, že v danom prípade\nmal byť dotknutej zmluve, resp. ním predloženej údajnej kópii tejto zmluvy pripísaný\nprávny status verejnej listiny, u ktorej by mal platiť predpoklad o jej pravosti a originalite,\npričom opak (t. j. vyvratiteľnosť tohto predpokladu) by mal preukazovať účastník konania\nspochybňujúci jej obsah (t. j. v danom prípade žalovaný, pozn.), a nie účastník konania túto\nlistinu predkladajúci (t. j. v danom prípade žalujúci sťažovateľ, pozn.). V uvedenej súvislosti\nústavný súd konštatuje, že tak, ako už konštatovali aj označené všeobecné súdy, o verejnú\nlistinu by išlo iba v prípade, že by dotknutá zmluva bola notárom koncipovaná od počiatku,\nt. j. bola by notárom v rámci jeho notárskej činnosti spísaná, čo sa však v danom prípade\nnestalo. Napokon sám sťažovateľ na viacerých miestach uvádza, že originál predmetnej\nzmluvy koncipoval žalovaný, nie notár a notársky boli na nej overené iba podpisy\nzmluvných strán. Inými slovami, bez ohľadu na obsah tejto zmluvy notár osvedčoval iba\npravosť podpisov zmluvných strán, nie však aj pravosť a dôveryhodnosť jej obsahu, preto\nzávery krajského súdu o charaktere dotknutej zmluvy ako súkromnej listiny, ktorej pravosť\n(a nie opak) je v prípade pochybností nevyhnutné dokazovať, nemožno v tomto kontexte\npovažovať za svojvoľné a zjavne neodôvodnené tvrdenie.\nRovnako ústavný súd nemôže prisvedčiť ani obrane sťažovateľa spočívajúcej\nv tvrdení, že ním predložená notársky overená fotokópia originálu zmluvy je\nbez akýchkoľvek pochybností postačujúcou a dôveryhodnou zárukou originality dotknutej\nzmluvy, ale v tomto smere ústavný súd poukazuje na tú časť odôvodnenia citovaných\nrozsudkov, ktorá pojednáva o postavení notára, ktorý nie je a ani nemôže mať status\nodborníka, aby mohol dôveryhodne posúdiť a konštatovať originalitu jemu na vyhotovenie a\nosvedčenie fotokópie predloženej listiny. Inými slovami, notár nie je odborne spôsobilý, aby\nkonštatoval, že jemu na overenie kópie predkladaná listina nie je už falzifikátom, t. j. nevie\nposúdiť, či nevyhotovuje a neoveruje fotokópiu už z falzifikátu. V tejto súvislosti súdy\npoukázali aj na vyjadrenie znalkyne, ktorá konštatovala, že bez predloženia skutočného\noriginálu zmluvy nie je možné vykonať žiadne komparatívne znalecké dokazovanie týkajúce\nsa zhodnosti, resp. identity zmluvy predloženej notárke sťažovateľom na overenie jej\n\n16\n\nfotokópie so skutočným originálom tejto zmluvy, keďže žalovaný poprel pravosť\nsťažovateľom predloženej iba údajnej kópie tejto zmluvy.\nV kontexte uvedeného neobstojí ani tvrdenie sťažovateľa, že v prípade, že by okresný\nsúd zohľadnil aj odborné vyjadrenie ním súkromne osloveného znalca\n\n, bolo by\n\nbezpochyby preukázané, že ním predložená overená fotokópia zmluvy je zhodná\ns originálom tejto zmluvy, pretože z predmetného odborného vyjadrenia síce na jednej\nstrane vyplýva, že menovaný odborník preskúmal originál dotknutej zmluvy a konštatoval\njej kompaktnosť a neporušenosť (napr. že neobsahuje žiadne znaky, ktoré by nasvedčovali\npozmeňovanie textu či odstránenie textu, alebo že strany zmluvy neboli rozdelené a pod.),\navšak na strane druhej z tohto odborného posúdenia, ktoré bolo vykonané 28. novembra\n2011, nie je žiadnym spôsobom preukázaná skutočnosť, že tento odborne posúdený\n„originál“ bol predtým 31. augusta 2011 predložený aj notárke na vyhotovenie a osvedčenie\nkópie, ktorú následne sťažovateľ predložil ako dôkaz v súdnom konaní, tobôž keď sa notárka\nvyjadrila, že „Ona sama originál nevidela, videla len fotokópiu. Uviedla tiež, že nevie 100\n% odlíšiť originál od kópie, pretože stretla sa už s veľmi kvalitnými farebnými\nfotokópiami.“. (pozri stranu 6 rozsudku okresného súdu, pozn.). Inými slovami, bez ohľadu\nna to, ako krajský súd vyhodnotil odborný status menovaného znalca, ktorý bol síce podľa\nvyjadrenia sťažovateľa vyčiarknutý zo zoznamu znalcov, avšak až v období po vyhotovení\npredmetného odborného vyjadrenia (v čase jej spracovania bol znalcom), a to na vlastnú\nžiadosť, nie pre odborné zlyhanie, toto nič nemení na závere o absencii preukázania\npríčinnej súvislosti medzi ním vykonaným odborným posúdením originálu zmluvy a už skôr\nvykonaným notárskym overením fotokópie sťažovateľom predloženej zmluvy.\nÚstavný súd tiež poukazuje na rozporuplnosť tvrdení a konania samotného\nsťažovateľa, ktorý na jednej strane uviedol, že originálom zmluvy disponoval do 19. januára\n2012 (strana 9 rozsudku okresného súdu, pozn.), avšak tento originál nepredložil\nna preukázanie svojho nároku spolu so žalobou podanou ešte 31. augusta 2011, t. j. keď mal\nmať originál zmluvy ešte vo svojej dispozičnej sfére, a neurobil tak ani po opakovanej výzve\n\n17\n\nokresného súdu, ktorý na základe toho sformuloval pochybnosť o skutočnom motíve\nsťažovateľa na podanej žalobe.\nPodľa ústavného súdu vzhľadom na dokazovaním ustálené zistenia je ústavne\nudržateľný aj záver krajského súdu o nadbytočnosti dokazovania týkajúceho sa ustálenia\nvýšky sťažovateľom žalovanej pohľadávky, pretože nebol preukázaný ani právny titul jej\nvzniku (preto okresný súd nevykonal dôkazy vyžiadaním podkladov o zisku žalovaného\na pod.), ako aj okolností uzavretia dotknutej zmluvy, pretože pri jej uzavretí boli podľa\nvyjadrenia samotného sťažovateľa prítomní iba sťažovateľ a žalovaný, takže sťažovateľom\nnavrhovaní svedkovia nemohli mať o okolnostiach jej uzavretia bezprostrednú vedomosť.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).\nO arbitrárnosti a svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam.\nVzhľadom na uvedené možno konštatovať, že závery krajského súdu sú ústavne\nudržateľné a podľa ústavného súdu im nemožno vyčítať rozporuplnosť, svojvoľnosť\na neodôvodnenosť, ktoré by mali za následok arbitrárnosť napadnutého rozsudku krajského\nsúdu, prípadne jeho jednostrannú bezdôvodnú zameranosť v prospech žalovaného, preto\nústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti, pokiaľ ide o namietané porušenie základného\npráva a práva na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 6 ods. 1\n18\n\ndohovoru, ako aj základného práva na rovnosť účastníkov v konaní zaručeného v čl. 47\nods. 3 ústavy rozsudkom krajského súdu, už po jej predbežnom prerokovaní ako zjavne\nneopodstatnenú odmietol (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nPredmetom sťažnosti bolo aj sťažovateľom namietané porušenie základného práva\nna prerokovanie veci v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným\ndôkazom zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, k porušeniu ktorého malo dôjsť v príčinnej\nsúvislosti s postupom krajského súdu, a to tým, že krajský súd nedoručil sťažovateľovi na\nzaujatie stanoviska vyjadrenie žalovaného k sťažovateľovmu odvolaniu proti rozsudku\nokresného súdu, ako aj ďalšie písomnosti, a tiež tým, že krajský súd vo veci odvolania\nsťažovateľa nenariadil pojednávanie, hoci bolo podľa sťažovateľa potrebné doplniť\ndokazovanie, a tiež mu neoznámil, kedy má byť vyhlásený rozsudok.\nPodľa § 209a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom\nk 23. decembru 2013, t. j. ku dňu podania odvolania sťažovateľom (ďalej len „OSP\nv účinnom znení“), ak nejde o prípad uvedený v § 209 ods. 1 druhej vete (t. j. ak odvolanie\nnemá zákonné náležitosti, pozn.), doručí súd prvého stupňa bezodkladne odvolanie\nostatným účastníkom, a ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, vyzve\núčastníkov, aby sa k odvolaniu vyjadrili.\nPodľa § 209a ods. 2 OSP v účinnom znení len čo všetkým účastníkom uplynie lehota\nna podanie odvolania a vyjadrenia k odvolaniu, predloží súd vec bez zbytočného odkladu\nodvolaciemu súdu.\nZ citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že v konaní\no odvolaní zákonodarca uložil súdu prvého stupňa v rámci prípravy prejednania odvolania\nzaslať bezvadné odvolanie podané účastníkom konania na vyjadrenie ostatným účastníkom\nkonania, pričom po uplynutí im lehoty na toto vyjadrenie bol okresný súd povinný predložiť\nvec na prejednanie a rozhodnutie odvolaciemu súdu. Vzhľadom na uvedené tak bolo\npovinnosťou nie krajského súdu, ale povinnosťou okresného súdu zaslať odvolanie\n19\n\nsťažovateľa na vyjadrenie žalovanému, čo sa napokon aj uskutočnilo, avšak v intenciách\nčl. 2 ods. 2 ústavy (štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach\na v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon) zákon neukladal ani okresnému súdu a ani\nkrajskému súdu, aby toto vyjadrenie žalovaného k odvolaniu sťažovateľa bolo nutné zasielať\nna zaujatie stanoviska ešte späť odvolateľovi, t. j. v tomto prípade sťažovateľovi, najmä keď\nsa žalovaný vyjadroval iba k odvolacím námietkam sťažovateľa a vo veci neuviedol žiadne\nnové skutočnosti, ku ktorým by sa sťažovateľ nemal možnosť vyjadriť už v skoršom konaní,\ntakže sťažovateľ nebol žiadnym spôsobom ukrátený na svojom práve vyjadriť sa. Ústavný\npreto súd považoval sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti za zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods.\n2 zákona o ústavnom súde).\nPodľa § 213 ods. 3 OSP v účinnom znení ak má odvolací súd za to, že súd prvého\nstupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ndokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám.\nPodľa § 214 ods. 1 písm. a) OSP v účinnom znení na prejednanie odvolania proti\nrozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak\nje potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie.\nPodľa § 214 ods. 2 OSP v účinnom znení v ostatných prípadoch možno o odvolaní\nrozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.\nPokiaľ ide o námietku sťažovateľa týkajúcu sa postupu krajského súdu, ktorý vo veci\nprejednania jeho odvolania nenariadil pojednávanie, hoci podľa sťažovateľa bolo v danom\nprípade potrebné doplniť dokazovanie, ústavný súd podotýka, že z rozhodnutia krajského\nsúdu nevyplýva, žeby pri prejednaní odvolania sťažovateľa opakoval dokazovanie, t. j.\nkrajský súd nedospel k presvedčeniu, žeby okresný súd na základe vykonaných dôkazov\ndospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a teda v tomto prípade disponoval zákonným\nzmocnením prejednať odvolanie sťažovateľa aj bez nariadenia pojednávania, preto je\nsťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti neopodstatnená.\n\n20\n\nPodľa § 214 ods. 3 OSP v účinnom znení ak odvolací súd rozhoduje rozsudkom\nbez nariadenia pojednávania, upovedomí elektronickými prostriedkami účastníka konania\nalebo jeho zástupcu, ktorý požiadal o doručovanie písomností aj elektronickými\nprostriedkami (§ 45 ods. 4), o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku podľa § 156\nods. 3.\nPodľa § 45 ods. 4 OSP v účinnom znení písomnosti možno doručovať aj\nelektronickými prostriedkami, ak o to účastník konania alebo jeho zástupca požiada\na oznámi adresu na zasielanie písomností elektronickými prostriedkami. Písomnosť súdu sa\npovažuje za doručenú piaty deň od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal.\nPodľa § 156 ods. 3 OSP v účinnom znení vo veciach, v ktorých súd rozhoduje\nrozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia\nrozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.\nV súvislosti s poslednou námietkou sťažovateľa, podľa ktorej krajský súd neoznámil\njemu alebo jeho právnemu zástupcovi elektronickými prostriedkami dátum a čas vyhlásenia\nrozsudku aj napriek tomu, že jeho právny zástupca požiadal o doručovanie písomností\nelektronickými prostriedkami na svoju mailovú adresu, ústavný súd podotýka, že tento\npostup krajského súdu je síce možné vyhodnotiť ako rozporný so zákonom (§ 214 ods. 3\nOSP), avšak intenzita tohto porušenia nemá žiadny vplyv na ústavne udržateľné závery\nkrajského súdu o vecnom prejednaní odvolania sťažovateľa, ktoré sťažovateľ rozporuje.\nPreto ústavný súd aj v tejto časti sťažnosť sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú odmietol\n(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní primeraného\nfinančného zadosťučinenia a úhrady trov konania sťažovateľovi je viazané na vyslovenie\nporušenia jeho práva alebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tých\nčastiach sťažnosti už nerozhodoval.\n\n21\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. apríla 2015\n\n22", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozsudok-verejné vyhlásenie rozsudku", "dokazovanie-dôkazné bremeno", "verejná listina", "doručenie, doručovanie", "notár, notárska činnosť", "návrh-zjavne neopodstatnený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "9d7f3740-e50e-48dc-956d-2cc41385db63:b2a6d7dc-4e2a-4b3a-bf37-4a2b85b82e7c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8311209751.1", "spisova_znacka": "2Cob/9/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Cob/9/2014 z 6. 5. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-05-06", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8311209751.1"}, {"guid": "aee10f82-fa42-49eb-bbb8-96dd761eec35:2a94d639-31c1-4827-bee1-8cb1d35f1f12", "ecli": null, "spisova_znacka": "21Cb/28/2011", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 21Cb/28/2011 z 14. 11. 2013", "sud": "Okresný súd Humenné", "datum_vydania": "2013-11-14", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/aee10f82-fa42-49eb-bbb8-96dd761eec35:2a94d639-31c1-4827-bee1-8cb1d35f1f12"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c6a5805e-9c37-44e1-9d8d-c714ca0550e6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.169.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 169/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 169/2021 z 2. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.169.2021.1"}, {"guid": "ussr:2b5da4c5-9110-4d76-bf32-a58d0d8f34f8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.321.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 321/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 321/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.321.2018.1"}, {"guid": "ussr:3af621af-a1d5-499a-bc9d-347172b21312", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.38.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 38/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 38/2018 z 18. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.38.2018.1"}, {"guid": "a89e1567-ea45-4f6e-a65e-9b2e3fc335a2:6c3066ce-f563-4703-816c-e67601e587bf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:5118207770.1", "spisova_znacka": "4Obdo/78/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/78/2022 z 30. 12. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-12-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:5118207770.1"}, {"guid": "5183f4af-ef86-41d0-a419-2fc8e84ab267:b8085d15-9bb3-4ece-8c29-e15b21d3d4e8", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8114217960.5", "spisova_znacka": "10Co/45/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Co/45/2024 z 17. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-02-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8114217960.5"}, {"guid": "4b9e98c6-44b7-4187-9341-a2bea6b24e5e:5bb6d31d-8770-4fbe-be47-ded946c98f76", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2024:3116219539.3", "spisova_znacka": "5Co/9/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/9/2024 z 22. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2024-05-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2024:3116219539.3"}, {"guid": "14de91df-3953-4549-94f9-2f996546dd13:75a617e5-ab01-47d1-8216-4c2d90fa3108", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6108202018.1", "spisova_znacka": "14Co/211/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/211/2017 z 25. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6108202018.1"}]}