{"guid": "ussr:f0079f7f-a7d1-4aef-ac94-7a0dc45cbff5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 7/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/00 z 16. 11. 2000", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 16. novembra 2000, sp. zn. III. ÚS 7/00, ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2000-11-16", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "nazov": "čl. 130 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-130"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-130"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f0079f7f-a7d1-4aef-ac94-7a0dc45cbff5", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1/text", "citacie_n": 850, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 7/00\nÚstavný súd Slovenskej republiky v Košiciach po verejných ústnych pojednávaniach\nkonaných v dňoch 25. augusta 2000 v Nitre a 16. novembra 2000 v Košiciach v senáte\nzloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a sudcov Eduarda Báránya a Juraja Babjaka (sudcu\nspravodajcu) vo veci podnetu na začatie konania\n\n, bytom\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Zuzanou Csenkyovou, Advokátska kancelária,\nTrnava, A. Žarnova 27, pre porušenie práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nv trestnom konaní proti nemu vedenom zo strany Okresného súdu v Nitre, Krajského súdu\nv Nitre a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave dňa 16. novembra 2000 takto\nrozhodol:\n1. Okresný súd v Nitre, Krajský súd v Nitre a Najvyšší súd Slovenskej republiky\nv Bratislave držaním\n\nvo väzbe od 30. júna 1998 do 20. septembra 2000 aj\n\nz dôvodu podľa ustanovenia § 67 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku p o r u š i l i jeho\nprávo podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\n2. Okresný súd v Nitre a Krajský súd v Nitre v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti\no prepustenie z väzby na slobodu z 21. apríla 1998 a Krajský súd v Nitre aj\n\nv súvislosti s rozhodovaním o takýchto žiadostiach z 22. júna 1998 a 21. júna 1999\np o r u š i l i jeho práva podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 4\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n3. Vo zvyšnej časti podnetu n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nPodnet\n\nna začatie konania pre porušenie práv\n\na priebeh konania Ústavného súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „podnecovateľ“) je trestne stíhaný pre skutky právne\nkvalifikované ako spolupáchateľstvo k trestným činom lúpeže a vydierania podľa\nustanovení § 9 ods. 2 k § 234 ods. 1 a § 235 ods. 1 a 2 písm. b) Trestného zákona, ako aj\ntrestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa ustanovenia § 185 ods. 1 Trestného zákona na\nzáklade uznesení o vznesení obvinenia zo strany Krajského úradu vyšetrovania Policajného\nzboru v Nitre zo 14. mája 1997, 22. mája 1997 a 2. januára 1998. Dňa 15. júla 1998 podal\nna neho a tiež aj na ďalších 11 spoluobvinených krajský prokurátor v Nitre obžalobu na\nKrajský súd v Nitre, kde je vec vedená pod sp. zn. 1 T 28/98. Trestné konanie doposiaľ\nprávoplatne neskončilo, pričom ešte nebol vyhlásený ani prvostupňový rozsudok.\nPodnecovateľ bol vzatý do väzby už v prípravnom konaní uznesením sudcu\nOkresného súdu v Nitre sp. zn. 5 Tpr 45/97 z 12. novembra 1997 podľa ustanovenia § 68\nTrestného poriadku z dôvodov podľa ustanovenia § 67 ods. 1 písm. b) a c), pričom táto sa\nzapočítava od momentu jeho zadržania, to znamená od 11. novembra 1997 o 10.00 h.\nZ označených väzobných dôvodov sa v nej nachádzal do 20. septembra 2000 a od tohto dňa\nuž len z dôvodu podľa ustanovenia § 67 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Z väzby bol\nprepustený po troch rokoch jej trvania dňa 11. novembra 2000.\n\n2\n\nPodnecovateľ podal na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)\npodľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a ustanovenia § 18\nods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) podnet na začatie konania pre porušenie\npráv (podania z 24. januára 2000 a 6. marca 2000 aj s prílohou). Tento bol uznesením\nústavného súdu sp. zn. III. ÚS 7/00 zo 16. marca 2000 v časti namietajúcej porušenie čl. 17\nods. 1 a 2 ústavy a čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „Dohovor“) prijatý na ďalšie konanie a v časti namietajúcej porušenie čl. 12\nods. 1 a čl. 16 ods. 1 ústavy odmietnutý.\nPodnet smeruje proti súdom, ktoré sa zúčastnili na rozhodovaní o jeho väzbe, to\nznamená Okresnému súdu v Nitre (ďalej len „okresný súd“), Krajskému súdu v Nitre (ďalej\nlen „krajský súd“) a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky v Bratislave (ďalej len\n„najvyšší súd“).\nPodnecovateľ súdom vytýka jeho nedôvodné vzatie do väzby, ako aj držanie v nej, čo\nnapokon vyjadril aj vo viacerých žiadostiach o prepustenie na slobodu v priebehu trestného\nkonania. Poukazuje najmä na paušálne zamietanie jeho žiadostí, oneskorené rozhodovanie\nsúdov o nich (v dvoch prípadoch), nereagovanie najvyššieho súdu na dodatok jeho sťažnosti\nz 8. novembra 1999 proti rozhodnutiu súdu nižšieho stupňa o väzbe a nezákonné držanie vo\nväzbe od 31. júla 1998 do 13. októbra 1999 (bez rozhodnutia o jej predĺžení). Osobitne\nnapáda uznesenie okresného súdu o vzatí do väzby z 12. novembra 1997 a uznesenia\nkrajského a najvyššieho súdu z 30. novembra 1998 a 5. januára 1999, ktoré sa vzťahujú na\njeho žiadosť o prepustenie na slobodu z 22. júna 1998. Na verejnom ústnom pojednávaní\nústavného súdu dňa 25. augusta 2000 jeho právna zástupkyňa tiež zdôraznila, že\nv rozhodnutí okresného súdu sp. zn. 5 Tpr 21/97 zo 6. mája 1998 je uvedené, že\npodnecovateľ je vo väzbe len z dôvodu podľa ustanovenia § 67 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku.\n\n3\n\nNa tomto pojednávaní tiež navrhla, aby ústavný súd rozhodol, že boli porušené práva\npodnecovateľa podľa čl. 17 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru. V súvislosti\ns označenými článkami Dohovoru poukázala aj na správu Európskej komisie pre ľudské\npráva z 20. mája 1998 (č. 28409/95) vo veci Savič v. Slovensko (výňatky z nej tvoria\nprílohu podnetu) a osobitne na požiadavku urýchleného rozhodovania súdov o žiadostiach\no prepustenie z väzby na slobodu. Ponechala na úvahu ústavného súdu, či aj Dohovor nie je\nzahrnutý v čl. 17 ústavy. Na verejnom ústnom pojednávaní dňa 16. novembra 2000 ďalšie\nnávrhy nepredniesla.\nOkresný súd stanovisko k podnetu nezaujal. Na požiadanie ústavného súdu uviedol,\naké procesné úkony vo veci vykonal a aké rozhodnutia vyniesol, a poskytol mu príslušné\nspisy. Na verejných ústnych pojednávaniach sa nezúčastnil.\nKrajský súd sa k podnetu vyjadril písomne a svoje stanovisko predniesol aj na\nverejnom ústnom pojednávaní dňa 25. augusta 2000 (verejného ústneho pojednávania dňa\n16. novembra 2000 sa nezúčastnil). Akceptoval len voči nemu namietané porušenie\npožiadavky rýchlosti pri rozhodovaní o žiadosti podnecovateľa o prepustenie z väzby na\nslobodu z 22. júna 1998, pričom v iných smeroch sa podľa neho porušenia procesných\npredpisov nedopustil. Vec podnecovateľa a ďalších spoluobžalovaných nebola skončená pre\nprekážky v konaní, ktoré spôsobili najmä obžalovaní (odročovanie hlavných pojednávaní\nz dôvodu neopodstatnených námietok obžalovaných vrátane podnecovateľa voči sudcom\na neúčasti niektorých obžalovaných). Zástupca tohto súdu sa na verejnom ústnom\npojednávaní bližšie nevyjadril k otázke dôvodnosti držania podnecovateľa vo väzbe podľa\nustanovenia § 67 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku po rozhodnutí okresného súdu zo\n6. mája 1998.\nNajvyšší súd celkové stanovisko k podnetu nezaujal a verejných ústnych pojednávaní\nsa nezúčastnil. Spolu s listom svojho predsedu zo 17. júla 2000 zaslal ústavnému súdu len\nvyjadrenie príslušného predsedu senátu zo 14. júla 2000 k uzneseniu okresného súdu sp. zn.\n5 Tpr 21/97 zo 6. mája 2000 a otázke možnej zmeny väzobných dôvodov u podnecovateľa\n(z § 67 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku na § 67 ods. 1 písm. c). Podľa tohto\n\n4\n\nvyjadrenia označeným uznesením okresného súdu v spojení s uznesením krajského súdu\nz 30. júna 1998 sp. zn. 3 To 145/98 k žiadnej zmene väzobných dôvodov nedošlo, pričom\nvo výroku uznesenia okresného súdu ide len o chybnú formuláciu, ktorá je v rozpore s jeho\nodôvodnením.\nPo predbežnom prerokovaní podnetu podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona\no ústavnom súde a jeho prijatí na ďalšie konanie vo vymedzenej časti ústavný súd v rámci\nprípravy konania o veci samej prostredníctvom sudcu spravodajcu zabezpečil, aby\npodnecovateľ splnil podmienku povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným\nsúdom (splnomocnenie na č. l. 23), vyjadrenia k podnetu zo strany účastníkov konania\n(odporcov), preštudovanie spisového materiálu na krajskom súde, spisy a listiny súvisiace\ns trestnou vecou podnecovateľa a list generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej\nstráže Slovenskej republiky z 11. 7. 2000 (k výkonu väzby podnecovateľa a otázkam s ňou\nsúvisiacimi).\nVzhľadom na povahu veci, ako aj na trvanie podnecovateľa na verejnom ústnom\npojednávaní ústavného súdu podľa ustanovenia § 30 ods. 1 zákona o ústavnom súde boli\ntieto pojednávania vykonané v dňoch 25. augusta a 16. novembra 2000. Ústavný súd tu\noboznámil účastníkov s podstatnými časťami spisového materiálu, ktorý mal k dispozícii,\nvypočul si prednesy prítomných účastníkov konania (ich zástupcov), ako aj ich odpovede na\notázky senátu.\nPo zvážení všetkých podkladov, ktoré boli k dispozícii, a súvislostí z nich\nvyplývajúcich dospel ústavný súd k nasledovným skutkovým a právnym záverom.\nII.\nK právnemu posúdeniu námietok podnecovateľa\nPodnecovateľ namieta neopodstatnenosť zásahu do jeho osobnej slobody\nprostredníctvom väzby v trestnom konaní a v postupe a rozhodovaní súdov vidí v prvom\nrade porušenie čl. 17 ods. 1 a 2 ústavy (najmä nedôvodné vzatie do väzby, ako aj držanie\n\n5\n\nv nej, naviac po neprimerane dlhý čas, neakceptovanie jeho argumentácie ohľadne\nprepustenia na slobodu a nezaoberanie sa s ňou).\nOsobná sloboda a jej ochrana sú predmetom čl. 17 ústavy (pri väzbe ide o prvých päť\nodsekov):\n1. Osobná sloboda sa zaručuje.\n2. Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom,\nktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať\nzmluvný záväzok.\n3. Obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno zadržať len prípadoch\nustanovených zákonom. Zadržaná osoba musí byť ihneď oboznámená s dôvodmi zadržania,\nvypočutá a najneskôr do 24 hodín prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu. Sudca musí\nzadržanú osobu do 24 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo ju prepustiť\nna slobodu.\n4. Obvineného možno zatknúť iba na odôvodnený písomný príkaz sudcu. Zatknutá\nosoba musí byť do 24 hodín odovzdaná súdu. Sudca musí zatknutú osobu do 24 hodín od\nprevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo ju prepustiť na slobodu.\n5. Do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe\nrozhodnutia súdu.\nNámietky podnecovateľa smerujúce proti jeho väzbe bude najvhodnejšie posúdiť\nz hľadiska ustanovenia čl. 17 ods. 2 ústavy, ktoré obsahuje základné garancie pre rôzne\nformy pozbavenia osobnej slobody vrátane trestného konania (napr. výkon trestu odňatia\nslobody, ochranného liečenia a ochrannej výchovy). Pri definovaní práv vyplývajúcich\nz tohto ustanovenia v súvislosti s väzbou je však potrebné prihliadnuť aj na tie ustanovenia\nčl. 17 ústavy, ktoré väzbu výslovne uvádzajú (odseky 3, 4 a 5).\nNámietky voči neprimeranej dĺžke väzby a oneskorenému postupu súdov v súvislosti\ns rozhodovaním o žiadostiach podnecovateľa o prepustenie z väzby na slobodu budú naviac\nposúdené v súlade s jeho podnetom aj z hľadiska čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru.\n\n6\n\nIII.\nK právu byť vo väzbe len zo zákonného dôvodu\na na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu\nPodnecovateľ namieta, že vo väzbe vôbec nemal byť, pretože pre ňu neboli\nopodstatnené dôvody. Na verejnom zasadnutí dňa 25. augusta 2000 jeho právna zástupkyňa\nzdôraznila, že v rozhodnutí okresného súdu sp. zn. 5Tpr 21/97 zo 6. mája 1998 je uvedené,\nže podnecovateľ je vo väzbe len z dôvodu podľa ustanovenia § 67 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku. Podnecovateľ tiež tvrdí, že od 31. júla 1998 do 13. októbra sa vo väzbe nachádzal\nbez právneho titulu, keďže v medziobdobí nebolo vydané žiadne rozhodnutie o jej\npredĺžení.\nOznačené námietky smerujú k porušeniu práva byť vo väzbe len zo zákonného\ndôvodu a na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu.\nToto právo vyplýva zo znenia čl. 17 ods. 2 ústavy (s prihliadnutím aj na ods. 3, 4\na 5), pričom ďalej je konkretizované najmä v ustanoveniach § 67 a § 68 Trestného poriadku.\nUstanovenie § 67 Trestného poriadku upravuje vzatie do väzby a jej dôvody\nnasledovne:\n„1. Obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak sú tu konkrétne skutočnosti,\nktoré odôvodňujú obavu,\na) že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu,\nnajmä ak nemožno jeho totožnosť hneď zistiť, ak nemá stále bydlisko,\nb) že bude pôsobiť na svedkov alebo spoluobvinených, alebo ináč mariť\nobjasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo\nc) že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil,\nalebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.\n\n7\n\n2. Obvinený môže byť vzatý do väzby tiež vtedy, ak je trestne stíhaný pre trestný čin,\nna ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej\nosem rokov, aj keď nie sú dôvody väzby dané podľa odseku 1.“\nUstanovenie § 68 Trestného poriadku (Rozhodnutie o väzbe) uvádza:\n1. Vziať do väzby možno len osobu, proti ktorej bolo vznesené obvinenie (§ 163).\nRozhodnutie o väzbe sa musí odôvodniť aj skutkovými okolnosťami. O väzbe rozhoduje\nsúd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca.\n2. Ak v prípravnom konaní sudca návrhu prokurátora vziať obvineného do väzby\nnevyhovie, rozhodne o tom uznesením, ktoré v plnom znení s odôvodnením a poučením\n(§ 74 ods. 2) uvedie v zápisnici o úkone.“\nPodnecovateľ bol vzatý do väzby po jeho zadržaní dňa 11. novembra 1997 o 10.00 h\nuznesením sudcu okresného súdu sp. zn. 5 Tpr 45/97 z 12. novembra 1997 podľa\nustanovenia § 68 Trestného poriadku z dôvodov podľa ustanovenia § 67 ods. 1 písm. b) a c)\nTrestného poriadku po predchádzajúcom procesnom postupe v súlade najmä s čl. 17 ods. 3\nústavy a ustanovenia § 77 ods. 2 Trestného poriadku. Toto uznesenie sa stalo právoplatným\nna základe uznesenia krajského súdu sp. zn. 3 To 341/97 zo 4. decembra 1997, ktorým bola\nsťažnosť podnecovateľa proti uzneseniu okresného súdu zamietnutá ako nedôvodná podľa\nustanovenia § 148 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Označené uznesenia okresného\na krajského súdu boli teda zákonným a tiež ústavným titulom pre držanie podnecovateľa\nvo väzbe z dôvodov podľa ustanovenia § 67 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku.\nOkresný súd rozhodoval dňa 6. mája 1998 okrem iného aj o žiadosti štyroch\nobvinených o prepustenie na slobodu vrátane žiadosti podnecovateľa z 21. apríla 1998,\npričom všetky žiadosti uznesením sp. zn. 5 Tpr 21/97 podľa ustanovenia § 72 ods. 2\nTrestného poriadku zamietol. Vo výroku uznesenia však výslovne uviedol „... a obvinení sa\nnaďalej ponechávajú vo väzbe, nakoľko u nich trvajú dôvody väzby v zmysle § 67 ods. 1\npísm. c) u obvineného\n\na v zmysle § 67 ods. 1 písm. b), c) u ďalších troch\n\nobvinených“. Výrok písomne vypracovaného uznesenia je v súlade s tým, ako bol\nvyhlásený na neverejnom zasadnutí (pozri zápisnicu o neverejnom zasadnutí). Toto\n\n8\n\nuznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30. júna 1998, kedy krajský súd uznesením sp. zn.\n3 To 145/98 zamietol podľa ustanovenia § 148 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosti\nvšetkých obvinených vrátane podnecovateľa, ktoré podali proti uzneseniu okresného súdu.\nVýrokom právoplatného uznesenia okresného súdu došlo u podnecovateľa\nnepochybne k zúženiu dôvodov pre jeho držanie vo väzbe oproti predošlému stavu, to\nznamená z ustanovenia § 67 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku na ustanovenie § 67\nods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Nič na tom nemení ani odôvodnenie tohto uznesenia,\nz ktorého by vyplývalo, že u podnecovateľa sú dané tie isté väzobné dôvody ako u ďalších\nspoluobvinených (to znamená aj podľa § ustanovenia 67 ods. 1 písm. b) Trestného\nporiadku), a tiež ani vyjadrenie z najvyššieho súdu zo 14. júla 2000, z ktorého sa črtá\nneprípustná preferencia dôvodov rozhodnutia pred jeho výrokom. Treba zdôrazniť, že\nzáväznou a vykonateľnou časťou rozhodnutia sa stáva jeho výrok, a nie odôvodnenie.\nNapriek právoplatnému zúženiu dôvodov pre trvanie väzby podnecovateľa k 30. júnu\n1998 len na ustanovenie § 67 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku bol tento naďalej držaný až\ndo 20. septembra 2000 vo väzbe aj podľa ustanovenia § 67 ods. 1 písm. b) Trestného\nporiadku, hoci žiadnym ďalším súdnym rozhodnutím (výrokom) nedošlo formálne\nk rozšíreniu jeho väzby aj na tento dôvod. Je to v rozpore s čl. 17 ods. 2 ústavy (pozri aj\nods. 5), z ktorého vyplýva priama spojitosť zákonného väzobného dôvodu s rozhodnutím\nsudcu alebo súdu nielen pri vzatí do väzby, ale aj počas jej trvania. Inými slovami, obvinený\nmôže byť do väzby vzatý a v nej držaný len z tých zákonných dôvodov, ktoré sú uvedené\nvo výrokoch súdnych rozhodnutí.\nZmena dôvodov väzby oproti predchádzajúcemu stavu (či už zúženie alebo\nrozšírenie) sa musí prejaviť vo výroku uznesenia, ktorým sa o väzbe rozhoduje. Podľa\nustanovenia § 72 ods. 1 Trestného poriadku: „Vyšetrovateľ, prokurátor a sudca sú povinní\nskúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú, alebo či sa zmenili.\nSudca tak koná v prípravnom konaní iba pri rozhodovaní o návrhu prokurátora\nna predĺženie väzby (§ 71 ods. 1), pri rozhodovaní o návrhu prokurátora o zmene dôvodov\nväzby a pri rozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby podľa odseku\n\n9\n\n2. Ak pominie dôvod väzby, musí byť obvinený ihneď prepustený na slobodu.\nV prípravnom konaní o tom môže rozhodnúť aj prokurátor. Ak v prípravnom konaní\nprokurátor zistí, že dôvody väzby sa zmenili, podá návrh príslušnému sudcovi na\nrozhodnutie o zmene dôvodov väzby.“ Potreba samostatného súdneho rozhodnutia (výroku)\npri zmene dôvodov väzby vyplýva napokon aj z judikatúry všeobecných súdov (pozri napr.\nč. 18/1985 a č. 58/1992 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk a č. 65/1993 Výberu\nrozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky).\nNedôslednosť orgánov činných v trestnom konaní pri realizácii zákonnosti viedla\nv tomto prípade aj k porušeniu ústavnosti. Okresný súd, ktorý bol príslušný na rozhodovanie\no väzbe v prípravnom konaní v prvom stupni, nezabezpečil v príslušnom ústave na výkon\nväzby náležitú realizáciu svojho právoplatného uznesenia zo 6. mája 1998 a držanie\npodnecovateľa po 30. júni 1998 vo väzbe len z dôvodu podľa ustanovenia § 67 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku. Keďže v spisovom materiáli, ktorý predložil krajský\nprokurátor spolu s obžalobou krajskému súdu dňa 15. júla 1998, sa nenachádzali už\noznačené uznesenia o väzbe okresného a krajského súdu zo 6. mája a 30. júna 1998 a činný\nsenát krajského súdu, ktorý bol príslušný konať o obžalobe, a teda aj o väzbe, ako aj\nnadriadený senát najvyššieho súdu o nich preto nevedeli (nedostatok informovanosti\nv rámci súdnej sústavy), o väzbe podnecovateľa dlhší čas rozhodovali tak, ako keby tieto\nrozhodnutia neexistovali. Krajský a najvyšší súd zhodne v dôvodoch svojich rozhodnutí\no väzbe (až do rozhodovania o poslednej žiadosti podnecovateľa o prepustenie na slobodu\nz 18. septembra 2000) v podstate konštatujú, že podnecovateľ bol vzatý do väzby z dôvodov\npodľa ustanovenia § 67 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku, pričom tieto aj naďalej\ntrvajú a väzba je v uvedenom rozsahu opodstatnená. Ich rozhodnutia boli potom titulom pre\ndržanie podnecovateľa vo väzbe aj podľa ustanovenia § 67 ods. 1 písm. b) Trestného\nporiadku. Tento väzobný dôvod skončil až 20. septembra 2000. Krajský súd pri\nrozhodovaní o poslednej žiadosti podnecovateľa o prepustenie na slobodu v uznesení sp. zn.\n1T28/98 z 18. septembra 2000 konštatoval len väzobný dôvod podľa ustanovenia § 67\nods. 1 písm. c) Trestného poriadku a zmenu dôvodov väzby oznámil Ústavu na výkon väzby\nv Nitre dňa 20. septembra 2000.\n\n10\n\nNedôslednosť v postupe orgánov činných v trestnom konaní a ich vzájomná\nnedostatočná informovanosť však nemôžu ísť na úkor podnecovateľa. Keď k 30. júnu 1998\nzanikol právny titul pre jeho držanie vo väzbe z dôvodu podľa ustanovenia § 67 ods. 1\npísm. b) Trestného poriadku a tento sa neobnovil osobitným výrokom súdneho rozhodnutia,\nnemal byť ďalej vo väzbe z tohto dôvodu držaný.\nVäzobný dôvod podľa ustanovenia § 67 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku\n(tzv. kolúzna väzba) v porovnaní s inými väzobnými dôvodmi znamená aj citeľnejší zásah\ndo osobnej slobody jedinca. Obvinený vo väzbe podľa ustanovenia § 67 ods. 1 písm. b)\nTrestného poriadku je v súlade so zákonom číslo 156/1993 Z. z. o výkone väzby (ďalej len\n„zákon“) obmedzený oproti obvinenému, ktorý je vo väzbe z iných dôvodov, v takom\nrozsahu, aby bol vždy zabezpečený účel väzby a osobitne v tom, že:\n1. podľa ustanovenia § 8 ods. 2 zákona jeho osobný alebo písomný styk s advokátom\nv súvislosti s právnou vecou, ktorá nesúvisí s jeho trestnou činnosťou, pre ktorú je vo väzbe,\npodlieha kontrole príslušného orgánu činného v trestnom konaní,\n2. podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona korešpondenciu môže prijať alebo odoslať len\nprostredníctvom príslušného orgánu činného v trestnom konaní,\n3. podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zákona je na vykonanie návštevy potrebný písomný\npredchádzajúci súhlas príslušného orgánu činného v trestnom konaní a návšteva sa podľa\nustanovenia § 10 ods. 2 zákona uskutoční za prítomnosti príslušného orgánu činného\nv trestnom konaní, ak si prítomnosť vyhradil pri udelení súhlasu s návštevou.\nNaviac treba pripomenúť, že pri tomto väzobnom dôvode Trestný poriadok vylučuje\nnahradenie väzby zárukou (vrátane peňažnej) alebo sľubom podľa ustanovenia § 73 a § 73a.\nKeď teda za vyššie označených okolností okresný, krajský a najvyšší súd držali\npodnecovateľa od 30. júna 1998 až do 20. septembra 2000 vo väzbe aj z dôvodu podľa\nustanovenia § 67 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, porušili jeho právo byť vo väzbe len\nzo zákonného dôvodu a na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu, a teda právo podľa čl. 17\nods. 2 ústavy (pozri bod 1 výroku tohto nálezu).\n\n11\n\nPodnecovateľ pri námietke, že od 31. júla 1998 do 13. októbra 1999 sa nachádzal\nvo väzbe bez právneho titulu, argumentoval tým, že okresný súd mu uznesením zo 6. mája\n1998 väzbu predĺžil do 31. júla 1998, pričom ďalším uznesením, ktorým sa väzba predĺžila\n(do 15. mája 2000), bolo až uznesenie najvyššieho súdu z 13. októbra 1999.\nPodľa ustanovenia § 71 ods. 1 Trestného poriadku: „Väzba v prípravnom konaní\na v konaní pred súdom môže trvať len nevyhnutnú dobu. Ak by väzba v prípravnom konaní\npresiahla šesť mesiacov a prepustením obvineného na slobodu by mohlo byť zmarené alebo\nsťažené dosiahnutie účelu trestného konania, môže na návrh prokurátora o ďalšom trvaní\nväzby do jedného roka rozhodnúť sudca a nad túto lehotu, najviac však do dvoch rokov,\nsenát. Uznesenie o predĺžení väzby musí byť doručené obvinenému do 10 dní od\nrozhodnutia.“\nPodľa ustanovenia § 71 ods. 2: „Väzba v konaní pred súdom spolu s väzbou\nv prípravnom konaní nesmie trvať dlhšie ako dva roky. Ak nebolo možné pre obťažnosť\nveci alebo z iných závažných dôvodov trestné stíhanie v tejto lehote skončiť a prepustením\nobvineného na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu\ntrestného konania, môže o ďalšom trvaní väzby v dĺžke do jedného roka rozhodnúť najvyšší\nsúd.“\nZ uvedeného vyplýva, že tvrdenie podnecovateľa je neopodstatneným. V prípravnom\nkonaní mu bola lehota trvania väzby predĺžená nad šesť mesiacov podľa ustanovenia § 71\nods. 1 Trestného poriadku do 31. júla 1998. Keďže krajský prokurátor podal obžalobu na\nkrajský súd 15. júla 1998, k tomuto dňu prípravné konanie skončilo a vec prešla na krajský\nsúd, aby urobil všetky rozhodnutia a opatrenia, ktoré sú potrebné na vybavenie obžaloby, na\nukončenie veci a na výkon súdneho rozhodnutia (§ 181 ods. 2 Trestného poriadku). Pretože\npodľa ustanovenia § 71 ods. 2 Trestného poriadku väzba v konaní pred súdom spolu\ns väzbou v prípravnom konaní nesmie trvať v zásade dlhšie ako dva roky, pričom predĺžená\nmusí byť za osobitných okolností, len keby presiahla túto výmeru, väzbu podnecovateľa\nbolo potrebné predlžovať, len keby mala presiahnuť dva roky, to znamená trvať aj po\n11. novembri 1999. To sa stalo práve uznesením najvyššieho súdu sp. zn. Ntv-II 55/99\n\n12\n\nz 13. októbra 1999. Nebolo teda potrebné v medziobdobí (31. júl 1998 až 13. október 1999)\nvydávať rozhodnutie o predĺžení lehoty trvania väzby podnecovateľa. Titulom pre jeho\ndržanie vo väzbe v tomto období boli rozhodnutia, ktoré budú uvedené ďalej (č. 4-10).\nV tejto časti podnetu mu preto ústavný súd nevyhovel.\nIV.\nK právu podať návrh na konanie, v ktorom by súd neodkladne alebo urýchlene\nrozhodol o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak je táto nezákonná\nPodnecovateľ tvrdí, že o jeho žiadostiach o prepustenie z väzby na slobodu bolo\nviackrát rozhodované s veľkým oneskorením, v dvoch prípadoch s vyše šesť mesačným,\npričom konkrétne jeho žiadosť z 22. júna 1998 krajský súd prejednal až 30. novembra 1998.\nDňa 8. novembra 1999 zaslal najvyššiemu súdu dodatok k sťažnosti z 28. septembra 1999,\nv ktorom namietal, že krajský súd rozhodol o jeho žiadosti o prepustenie na slobodu až po\npiatich mesiacoch, avšak najvyšší súd o ňom nerozhodol vôbec.\nTieto tvrdenia podnecovateľa súvisia s právom podať návrh na konanie, v ktorom by\nsúd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak je\ntáto nezákonná, ktoré možno vyvodiť aj z čl. 17 ods. 2 ústavy.\nHoci toto právo nie je zjavné z doslovného znenia čl. 17 ods. 2 ústavy, je čitateľné\nnajmä z ustanovenia § 72 ods. 2 Trestného poriadku, čl. 5 ods. 4 Dohovoru a čl. 9 ods. 4\nMedzinárodného paktu o občianskych a politických právach (vyhláška č. 120/1976 Zb.\nministra zahraničných vecí o Medzinárodnom pakte v občianskych a politických právach\na Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach v znení\nOznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 169/1999 Zb. o Opčnom\nprotokole k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach; ďalej len\n„medzinárodný pakt“).\nPodľa ustanovenia § 72 ods. 2 Trestného poriadku: „Obvinený má právo kedykoľvek\nžiadať o prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti\n\n13\n\nnevyhovie, predloží ju bez meškania súdu. O takej žiadosti sa musí neodkladne rozhodnúť.\nAk sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po\nuplynutí štrnástich dní od právoplatnosti rozhodnutia.“\nPodľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru: „Každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo\niným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol\no zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody\nnezákonné.“\nPodľa čl. 9 ods. 4 medzinárodného paktu: „Každý, kto je zatknutý alebo je vo väzbe,\nmá právo na konanie pred súdom, aby súd mohol bez meškania rozhodnúť o právoplatnosti\njeho zadržania a nariadiť jeho prepustenie, ak väzba nie je zákonná.“\nObsah tohto práva vyplýva predovšetkým z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské\npráva v Štrasburgu (ďalej len „ESĽP“) k čl. 5 ods. 4 Dohovoru, ktorá sa vyvíjala už po\ndlhšie obdobie. Na základe tohto ustanovenia je osoba pozbavená osobnej slobody\noprávnená podať návrh na prieskumné súdne konanie procesných a hmotnoprávnych\npodmienok, ktoré sú podstatné pre „zákonnosť“, v zmysle čl. 5 ods. 1, tohto pozbavenia\n(rozsudok vo veci Brogan a ostatní v.Anglicko z 29. 11. 1988, § 65).\nPodstatnou požiadavkou čl. 5 ods. 4 je aj to, aby súd rozhodol „urýchlene“\n(speedily). Prieskumné súdne konanie musí byť vedené v súlade s hmotnoprávnymi\na procesnými vnútroštátnymi právnymi predpismi a tiež aj účelom čl. 5, to znamená\nochranou jedinca proti svojvôli, osobitne aj s ohľadom na čas, ktorý uplynie do vyhlásenia\nrozhodnutia (rozsudok vo veci Koendjbiharie v. Holandsko, 25. 10. 1990, § 27).\nZ rozsudkov napr. vo veciach Luberti v. Taliansko (23. 2. 1984, § 31-32) a Bezicheri\nv. Taliansko (25. 10. 1989, § 20-21) zas vyplýva, že osoba pozbavená osobnej slobody má\nprávo na konanie spĺňajúce podstatné náležitosti podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru\n„v primeraných intervaloch“. Pri väzbe sa vyžadujú krátke intervaly, keďže táto by mala\ntrvať len po prísne obmedzenú dobu.\n\n14\n\nV priebehu doterajšieho trestného konania boli vydané nasledovné rozhodnutia\no väzbe podnecovateľa:\n1. Uznesenie okresného súdu o jeho vzatí do väzby z 12. novembra 1997. Sudca\nvyhlásil toto uznesenie po výsluchu podnecovateľa podľa ustanovenia § 77 ods. 2 Trestného\nporiadku, ktorého sa zúčastnila aj jeho obhajkyňa, nie však prokurátor (hoci podľa\ncitovaného ustanovenia mal možnosť zúčastniť sa a klásť zadržanej osobe otázky);\n2. Uznesenie krajského súdu zo 4. decembra 1997 o zamietnutí sťažnosti\npodnecovateľa proti predošlému uzneseniu. Bolo vyhlásené po konaní na neverejnom\nzasadnutí;\n3. Uznesenie okresného súdu sp. zn. 5 Tpr 21/97 zo 6. mája 1998 o predĺžení lehoty\ntrvania väzby podnecovateľa podľa ustanovenia § 71 ods. 1 Trestného poriadku do 31. júla\n1998 na návrh krajského prokurátora (vyhlásené na neverejnom zasadnutí);\n4. Uznesenie okresného súdu sp. zn. 5 Tpr 21/97 zo 6. mája 1998 o zamietnutí\nžiadosti podnecovateľa z 21. 4. 1998 o prepustenie na slobodu podľa ustanovenia § 72\nods. 2 Trestného poriadku a jeho ponechaní vo väzbe, nakoľko u neho trvá dôvod väzby\nv zmysle § ustanovenia 67 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (vyhlásené na neverejnom\nzasadnutí);\n5. Uznesenie krajského súdu z 30. 6. 1998 o zamietnutí podľa ustanovenia § 148\nods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosti podnecovateľa proti predošlému uzneseniu\n(vyhlásené na neverejnom zasadnutí);\n6. Uznesenie krajského súdu sp. zn. 1 T 28/98 z 30. novembra 1998 o zamietnutí\npodľa ustanovenia § 72 ods. 2 Trestného poriadku žiadosti podnecovateľa z 22. 6. 1998\no prepustenie na slobodu (vyhlásené na neverejnom zasadnutí);\n7. Uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 To 90/98 z 5. januára 1999 o zamietnutí\npodľa ustanovenia § 148 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosti podnecovateľa proti\npredošlému uzneseniu (vyhlásené na neverejnom zasadnutí);\n8. Uznesenie krajského súdu sp. zn. 1 T 28/98 z 24. februára 1999 o zamietnutí podľa\nustanovenia § 72 ods. 2 Trestného poriadku žiadosti podnecovateľa zo 16. februára 1999\no prepustenie na slobodu (vyhlásené na neverejnom zasadnutí);\n\n15\n\n9. Uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 To 20/99 zo 17. 3. 1999 o zamietnutí podľa\nustanovenia § 148 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosti podnecovateľa proti\npredošlému uzneseniu (vyhlásené na neverejnom zasadnutí);\n10. Uznesenie krajského súdu sp. zn. 1 T 28/98 z 20. septembra 1999 o zamietnutí\npodľa ustanovenia § 72 ods. 2 Trestného poriadku žiadosti podnecovateľa z 21. 6. 1999\no prepustenie z väzby na slobodu (vyhlásené na neverejnom zasadnutí);\n11. Uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 To 72/99 z 13. 10. 1999 o zamietnutí podľa\nustanovenia § 148 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosti podnecovateľa proti\npredošlému uzneseniu (vyhlásené na neverejnom zasadnutí);\n12. Uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. Ntv-II 55/99 z 13. októbra 1999 o predĺžení\nväzby podnecovateľa podľa ustanovenia § 71 ods. 2 Trestného poriadku (na návrh\npredsedníčky senátu krajského súdu) do 15. mája 2000 (vyhlásené na neverejnom\nzasadnutí);\n13. Uznesenie krajského súdu sp. zn. 1 T 28/98 zo 6. marca 2000 o zamietnutí podľa\nustanovenia § 72 ods. 2 Trestného poriadku žiadosti podnecovateľa zo 6. marca 2000\no prepustenie z väzby na slobodu (vyhlásené na neverejnom zasadnutí);\n14. Uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 To 17/2000 z 5. apríla 2000 o zamietnutí\npodľa ustanovenia § 148 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosti podnecovateľa proti\npredošlému uzneseniu (vyhlásené na neverejnom zasadnutí);\n15. Uznesenie krajského súdu sp. zn. 1 T 28/98 z 19. apríla 2000 o zamietnutí podľa\nustanovenia § 72 ods. 2 Trestného poriadku žiadosti podnecovateľa z 19. apríla 2000\no prepustenie z väzby na slobodu (vyhlásené na hlavnom pojednávaní, ktorého sa zúčastnil\nako podnecovateľ a jeho obhajkyňa, tak aj zástupca krajského prokurátora).\n16. Uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 To 22/2000 z 3. mája 2000 o zamietnutí\npodľa ustanovenia § 148 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosti podnecovateľa proti\npredošlému uzneseniu (vyhlásené na neverejnom zasadnutí);\n17. Uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. Ntv-II 24/2000 z 3. mája 2000 o predĺžení\nlehoty trvania väzby podnecovateľa podľa ustanovenia § 71 od. 2 Trestného poriadku (na\nnávrh predsedníčky senátu krajského súdu) do 11. novembra 2000 (vyhlásené na\nneverejnom zasadnutí);\n\n16\n\n18. Uznesenie krajského súdu sp. zn. 1 T 28/98 zo 16. júna 2000 o zamietnutí podľa\nustanovenia § 72 ods. 2 Trestného poriadku žiadosti podnecovateľa z 12. júna 2000\no prepustenie na slobodu (vyhlásené na neverejnom zasadnutí);\n19. Uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 To 36/2000 z 26. júla 2000 o zamietnutí\npodľa ustanovenia § 148 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosti podnecovateľa proti\npredošlému uzneseniu (vyhlásené na neverejnom zasadnutí);\n20. Uznesenie krajského súdu sp. zn. 1T 28/98 z 18. septembra 2000 o zamietnutí\npodľa ustanovenia § 72 ods. 2 Trestného poriadku žiadosti podnecovateľa z toho istého dňa\no prepustenie na slobodu (vyhlásené na neverejnom zasadnutí);\n21. Uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4To 51/2000 z 18. októbra 2000 o zamietnutí\npodľa § 148 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosti podnecovateľa proti predošlému\nuzneseniu (vyhlásené na neverejnom zasadnutí).\nPri posudzovaní neodkladnosti alebo urýchlenosti rozhodovania o zákonnosti väzby\nide o posúdenie lehôt, v ktorých došlo k právoplatnému rozhodnutiu o\n1. sťažnosti podnecovateľa z 12. novembra 1997 proti uzneseniu okresného súdu\nz toho istého dňa o jeho vzatí do väzby (krajský súd ju zamietol 4. decembra 1997),\n2. žiadosti podnecovateľa o prepustenie na slobodu z 21. apríla 1998 (okresný súd ju\nzamietol 6. mája 1998 a krajský súd zamietol sťažnosť podnecovateľa 30. júna 1998),\n3. žiadosti podnecovateľa o prepustenie na slobodu z 22. júna 1998 (krajský súd ju\nzamietol 30. novembra 1998 a najvyšší súd zamietol sťažnosť podnecovateľa 5. januára\n1999),\n4. žiadosti podnecovateľa o prepustenie na slobodu zo 16. februára 1999 (krajský súd\nju zamietol 24. februára 1999 a najvyšší súd zamietol sťažnosť podnecovateľa 17. marca\n1999),\n5. žiadosti podnecovateľa o prepustenie na slobodu z 21. júna 1999 (krajský súd ju\nzamietol 20. septembra 1999 a najvyšší súd zamietol sťažnosť podnecovateľa 13. októbra\n1999),\n6. žiadosti podnecovateľa o prepustenie na slobodu zo 6. marca 2000 (krajský súd ju\nzamietol toho istého dňa a najvyšší súd zamietol sťažnosť podnecovateľa 5. apríla 2000),\n\n17\n\n7. žiadosti podnecovateľa o prepustenie na slobodu z 19. 4. 2000 (krajský súd ju\nzamietol v ten istý deň a najvyšší súd zamietol sťažnosť podnecovateľa 3. mája 2000),\n8. žiadosti podnecovateľa o prepustenie na slobodu z 12. júna 2000 (krajský súd ju\nzamietol 16. júna 2000 a najvyšší súd zamietol sťažnosť podnecovateľa 26. júla 2000) a\n9. žiadosti podnecovateľa o prepustenie na slobodu z 18. septembra 2000 (krajský\nsúd ju zamietol v ten istý deň a najvyšší súd zamietol sťažnosť podnecovateľa 18. októbra\n2000).\nPri posudzovaní neodkladnosti alebo urýchlenosti rozhodovania o zákonnosti väzby\nsa vychádza aj z pravidla, že keď sa na rozhodovaní o návrhoch osoby pozbavenej osobnej\nslobody na preskúmanie zákonnosti tohto pozbavenia zúčastnilo viac stupňov súdov, berie\nsa do úvahy celková dĺžka konania, to znamená od podania návrhu až do právoplatného\nrozhodnutia o ňom (napr. rozsudky ESĽP vo veciach Letellier v. Francúzsko, 26. 6. 1991,\n§ 56 a Navarra v. Francúzsko, 23. 11. 1993, § 28).\nAj keď sa jednotlivé lehoty z hľadiska požiadaviek neodkladnosti alebo urýchlenosti\nposudzujú podľa všetkých okolností prípadu, „spravidla však lehoty rátané na mesiace sú\npríliš dlhé a nevyhovujú požiadavke rýchlosti v zmysle čl. 5 ods. 4 Dohovoru“ (B. Repík:\nĽudské práva v súdnom konaní, MANZ Bratislava 1999, str. 204). Obdobne tomu bolo\nnapr. aj vo veci Savič v. Slovensko, kde išlo o celkovú dobu dvoch mesiacov a piatich dní\n(v prvom stupni rozhodoval okresný súd a v druhom krajský).\nZ tohto pohľadu sú potom problematické lehoty, ktoré uplynuli do právoplatného\nrozhodnutia o žiadostiach podnecovateľa o prepustenie na slobodu uvedených pod bodmi 2,\n3 a 5.\nV bode 2 lehota presiahla dva mesiace a nie je akceptovateľná z hľadiska\nneodkladnosti a urýchlenosti aj preto, lebo išlo o súdy z toho istého mesta (Nitry). Okresný\nsúd po rozhodnutí o žiadosti podnecovateľa spis predložil krajskému súdu na rozhodnutie\no sťažnosti proti svojmu uzneseniu až 28. mája 1998, pričom tento súd o nej rozhodol až\n\n18\n\n30. júna 1998. Oba súdy sa preto svojím oneskoreným postupom podieľali na porušení práv\npodnecovateľa podľa čl. 17 ods. 2 ústavy a čl. 5 ods. 4 Dohovoru v posudzovanom smere.\nV bode 3 išlo o neakceptovateľnú dobu 6 a pol mesiaca. Na porušení práv\npodnecovateľa sa však podieľal len krajský súd. Tento rozhodol o žiadosti podnecovateľa\nneskoro (30. novembra 1998), pričom spis predložil najvyššiemu súdu na rozhodnutie\no sťažnosti podnecovateľa 18. decembra 1998. Dobu, ktorá uplynula najvyššiemu súdu od\nobdržania spisu až do rozhodnutia o sťažnosti (23. decembra 1998 – 5. januára 1999), mu\nnemožno vytknúť.\nV bode 5 ide taktiež o neakceptovateľnú dobu takmer štyroch mesiacov (bez ôsmich\ndní). Porušenie práv podnecovateľa ide aj v tomto prípade na vrub krajského súdu, lebo\no jeho žiadosti rozhodol oneskorene (20. septembra 1999). Lehota, v ktorej rozhodoval\nnajvyšší súd o sťažnosti podnecovateľa, je prijateľná (od 30. septembra 1999, kedy mu bol\npredložený spis, až do vyhlásenia uznesenia 13. októbra 1999).\nZásadne sa však nemožno stotožniť s procesným postupom krajského súdu, ktorý\nviedol k neakceptovateľnej lehote a ktorý v odôvodnení svojho uznesenia sp. zn. 4 To 72/99\nz 13. októbra 1999 odobril aj najvyšší súd (napriek námietke podnecovateľa v sťažnosti, že\nje porušované aj jeho právo podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru na urýchlené konanie o zákonnosti\npozbavenia slobody).\nKeďže podnecovateľ na hlavnom pojednávaní dňa 21. júna 1999 okrem žiadosti\no prepustenie na slobodu namietal aj činný senát krajského súdu, tento o jeho žiadosti\nnerozhodoval, ale najskôr predložil vec na rozhodnutie o námietke zaujatosti najvyššiemu\nsúdu. Až po jeho rozhodnutí z 21. júla 1999, ktorým nevyhovel námietke zaujatosti, a po\nvrátení spisu na krajský súd 29. júla 1999 tento len 20. septembra 1999 o žiadosti\npodnecovateľa rozhodol.\nPodľa čl. 152 ods. 4 ústavy „Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.“\n\n19\n\nPodľa čl. 12 ods. 4 ústavy „Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že\nuplatňuje svoje základné práva a slobody.“ Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy „Každý sa môže\ndomáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde\na v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“ Z tohto\nčlánku ústavy vyplýva aj právo osoby trestne stíhanej, aby o jej trestnom obvinení rozhodol\nv konečnom dôsledku nezávislý a nestranný súd (pozri aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru). V rámci\nuplatňovania tohto základného práva mohol podnecovateľ vzniesť podľa ustanovenia § 31\nods. 1 v rozhodnom čase platného a účinného Trestného poriadku námietku aj voči sudcom\nz dôvodu pochybnosti o ich nezaujatosti (§ 30 ods. 1), o ktorej rozhodoval nadriadený súd\nv senáte (§ 31 ods. 2). Keď však podnecovateľ zároveň so žiadosťou o prepustenie z väzby\nna slobodu vzniesol aj námietku zaujatosti voči sudcom, nemohol z tohto dôvodu utrpieť\nujmu na svojom práve, aby na základe jeho žiadosti bolo o zákonnosti jeho väzby\nrozhodnuté neodkladne alebo urýchlene. Krajský súd bol teda povinný o jeho žiadosti\nz 21. júna 1999 takto rozhodnúť. Vyplývalo mu to okrem doposiaľ uvedeného napokon aj\nz ustanovenia § 31 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého do rozhodnutia nadriadeného\norgánu o vylúčení vykonávajú osoby, o ktorých vylúčenie ide, len tie úkony, ktoré neznesú\nodklad.\nOneskorený postup a rozhodovanie o predmetných žiadostiach podnecovateľa\no prepustenie na slobodu negatívne postihli aj ďalší aspekt analyzovanej problematiky, to\nznamená právo osoby pozbavenej osobnej slobody na prieskumné súdne konanie pri\nzabezpečení všetkých základných garancií „v primeraných intervaloch“. Hoci podľa\nustanovenia § 72 ods. 2 Trestného poriadku má obvinený právo kedykoľvek žiadať\no prepustenie na slobodu, o čom sa musí neodkladne rozhodnúť, ak sa jeho žiadosť\nzamietla, môže ju, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí štrnástich dní od\nprávoplatnosti rozhodnutia. Ako už bolo konštatované, v troch prípadoch sa o žiadostiach\npodnecovateľa právoplatne nerozhodlo neodkladne, resp. urýchlene, čím sa aj neprimerane\npredĺžili intervaly, v ktorých sa mohol domáhať súdneho preskúmania zákonnosti jeho\nväzby.\n\n20\n\nOneskorený postup okresného a krajského súdu pri žiadosti podnecovateľa\no prepustenie na slobodu z 21. apríla 1998, ako aj oneskorený postup krajského súdu pri\ntakýchto žiadostiach z 22. júna 1998 a 21. júna 1999 mali potom za následok, že\no žiadostiach podnecovateľa nebolo rozhodnuté neodkladne alebo urýchlene, čím došlo\nk porušeniu jeho práv podľa čl. 17 ods. 2 ústavy a čl. 5 ods. 4 Dohovoru (pozri bod 2\nvýroku tohto nálezu).\nZ týchto práv tiež vyplýva, že súd rozhodujúci na podnet dotknutej osoby\no zákonnosti jej väzby sa musí zaoberať rozhodnými námietkami, ktoré vzniesla proti\nzákonnosti väzby.\nPodnecovateľ vytýka, že najvyšší súd sa nezaoberal pri svojom rozhodovaní\ndodatkom z 8. novembra 1999 k jeho sťažnosti z 28. septembra 1999 proti uzneseniu\nkrajského súdu z 20. septembra 1999, ktorým krajský súd rozhodol zamietavo o jeho\nžiadosti o prepustenie na slobodu z 21. júna 1999.\nV tejto časti ústavný súd podnetu nevyhovel. Hoci sa najvyšší súd skutočne pri\nrozhodovaní dňa 13. októbra 1999 o sťažnosti proti uzneseniu krajského súdu\nz 20. septembra 1999 nemohol zaoberať dodatkom tejto sťažnosti z 8. novembra 1999,\nhlavný argument tohto dodatku (oneskorené rozhodovanie krajského súdu o žiadosti\npodnecovateľa o prepustenie na slobodu) bol aj súčasťou sťažnosti z 28. septembra 1999\n(vypracovanej obhajkyňou), s ktorým sa najvyšší súd svojím spôsobom vyrovnal (pozri\nvyššie).\nV.\nK právu byť vo väzbe len po nevyhnutnú, resp. primeranú dobu\nalebo prepustený počas konania, pričom prepustenie môže byť\npodmienené zárukou\nNámietky podnecovateľa voči neprimerane dlhej dobe väzby treba posúdiť aj\nz hľadiska označeného práva.\n\n21\n\nToto právo nie je zrejmé zo samotného znenia čl. 17 ods. 2 ústavy. Vyplýva skôr\nz jeho spojitosti s čl. 17 ods. 5 ústavy („Do väzby možno vziať iba ... na čas ustanovený\nzákonom ...“) a Trestným poriadkom (napr. § 71 ods. 1, § 72 ods. 1, § 73 a § 73a), ako aj\nz čl. 5 ods. 3 Dohovoru a čl. 9 ods. 3 Medzinárodného paktu.\nTrestný poriadok napríklad ustanovuje, že väzba v prípravnom konaní a v konaní\npred súdom môže trvať len nevyhnutnú dobu (§ 71 ods. 1), vyšetrovateľ, prokurátor a sudca\nsú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú alebo či sa\nnezmenili; ak pominie dôvod väzby, musí byť obvinený ihneď prepustený na slobodu (§ 72\nods. 1), pričom ak je daný dôvod väzby uvedený v ustanovení § 67 ods. 1 písm. a) alebo c),\nmôže súd alebo sudca rozhodnúť o prepustení obvineného na slobodu na základe prijatia\nzáruky (vrátane peňažnej) alebo sľubu (§ 73 a § 73a).\nPodľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru: „Každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody\nv súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred\nsudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má\nprávo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa môže\npodmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.“\nPodľa čl. 9 ods. 3 Medzinárodného paktu: „Každý, kto je zatknutý alebo zadržaný na\nzáklade obvinenia z trestného činu, musí sa bez meškania predviesť pred sudcu alebo iného\núradníka, ktorý je zákonom splnomocnený vykonávať sudcovskú právomoc, a má právo na\ntrestné konanie v primeranom čase alebo na prepustenie. Nie je všeobecným pravidlom, aby\nsa osoby čakajúce na trestné konanie držali vo väzbe; prepustenie sa však môže podmieniť\nzárukami, že sa dostavia na trestné konanie v akomkoľvek inom štádiu súdneho konania\na na vynesenie rozsudku.“\nVymedziť obsah práva byť vo väzbe len po nevyhnutnú, resp. primeranú dobu alebo\nprepustený počas konania, pričom prepustenie môže byť podmienené zárukou, napomáha\nopäť najmä štrasburská judikatúra k čl. 5 ods. 3 Dohovoru.\n\n22\n\nPrimeranosť doby trvania väzby sa posudzuje v každej veci podľa jej osobitných\nokolností (napr. rozsudky vo veciach Wemhoff v. Nemecko, 27. 6. 1968, § 10 a Barfuss\nv. Česká republika, 31. 7. 2000, § 65). Podstatnými sú predovšetkým: pretrvávanie\ndôvodného podozrenia, že osoba pozbavená osobnej slobody spáchala trestný čin,\nvýznamné a dostatočné dôvody pre toto pozbavenie a osobitná starostlivosť (urýchlenie)\npríslušných orgánov pri vedení konania proti nej (pozri napr. rozsudky vo veciach\nNeumeister v. Rakúsko, 27. 6. 1968, strana 37, § 4-5; Ringeisen v. Rakúsko, 16. 7. 1971,\n§ 104; Letelier v. Francúzsko, 26. 6. 1991, § 35; Kemmache v. Francúzsko, 27. 11. 1991,\n§ 45; Punzelt v. Česká republika, 25. 4. 2000, § 73 a Český v. Česká republika, 6. 6. 2000,\n§ 74-76). Pokračujúca väzba môže byť opodstatnená iba vtedy, pokiaľ existujú presvedčivé\ndôvody skutočného verejného záujmu, ktoré prevažujú – napriek predpokladu neviny – nad\nprávom na osobnú slobodu (napr. Český, § 74).\nK analyzovanému právu, ktoré vyplýva aj z čl. 17 ods. 2 ústavy, treba uviesť, že ide\no iné základné právo, ako je právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (každý má právo, aby sa jeho\nvec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...). Vzťah medzi právami podľa čl. 48\nods. 2 a čl. 17 ods. 2 ústavy je obdobný ako medzi právami podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 5 ods. 3\nDohovoru. Zatiaľ čo čl. 6 ods. 1 v časti týkajúcej sa primeranosti lehoty na prejednanie veci\nsúdom sa vzťahuje na všetkých účastníkov súdneho konania s cieľom chrániť ich pred\nnadmernými procesnými prieťahmi, čl. 5 ods. 3 sa týka len obvinených osôb, ktoré sú\npozbavené osobnej slobody, a ochraňuje ich pred neopodstatnene dlhou väzbou (obdobne\npozri napr. rozsudok vo veci Stögmüller v. Rakúsko, 10. 11. 1969, strana 40, § 5, na ktorý\nodkazuje aj rozsudok vo veci Punzelt, § 98). Zákonite potom aj slovne príbuzné pojmy,\nakými sú napríklad „primeraná lehota“ alebo „bez prieťahov“, sa vykladajú sčasti odlišne\npri čl. 17 ods. 2 ústavy a čl. 5 ods. 3 Dohovoru v porovnaní s čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6\nods. 1 Dohovoru.\nPodstata námietok podnecovateľa smeruje k tomu, že jeho väzba je nadmerne dlhá\na tiež aj neopodstatnená, lebo väzobné dôvody nie sú dané.\n\n23\n\nÚstavný súd už zistil, že od 30. júna 1998 do 20. septembra 2000 neexistoval právny\ntitul pre držanie podnecovateľa vo väzbe podľa ustanovenia § 67 ods. 1 písm. b) Trestného\nporiadku. Ostáva mu však posúdiť, či jeho pozbavenie osobnej slobody od 11. novembra\n1997 (od momentu zadržania, to znamená od 10.00 h) až do 11. novembra 2000 sa opieralo\no významné a dostatočné dôvody a či príslušné orgány postupovali vo veci s osobitnou\nstarostlivosťou, urýchlením (pozri napr. rozsudky ESĽP vo veciach Tomasi v. Francúzsko,\n27. 8. 1992, § 84 a Abdoella v. Holandsko, 25. 11. 1992, § 24). Primeranosť dĺžky konania,\npočas ktorej sa podnecovateľ nachádza vo väzbe, sa posudzuje podľa osobitných okolností\nprípadu, pričom do úvahy sa berú predovšetkým zložitosť veci, konanie podnecovateľa\na postup príslušných orgánov (napr. novšie rozsudky ESĽP vo veciach Pélissier a Sassi\nv. Francúzsko, 25. 3. 1999, § 67 a Punzelt, § 91).\nPodnecovateľ je trestne stíhaný, pričom obžaloba bola na neho podaná v piatich\nbodoch pre skutky z obdobia január až marec 1997 právne kvalifikované ako trestné činy\nvydierania, lúpeže a nedovoleného ozbrojovania. Trestné činy vydierania a lúpeže mal\nspáchať naviac v spolupáchateľstve ako člen organizovanej skupiny so zbraňou, prípadne\nspôsobením značnej škody. Za najprísnejšie trestný čin lúpeže podľa ustanovenia § 234\nods. 1 a ods. 2 písm. a), b) a c) Trestného zákona hrozí trest odňatia slobody od 5 do 12\nrokov.\nDôvodné podozrenie, že podnecovateľ sa stíhaných trestných činov dopustil,\npramenilo z usvedčujúcich dôkazov, ktorými boli najmä výpovede svedkov (poškodených)\nv prípravnom konaní, ako aj neskôr na hlavnom pojednávaní.\nPri väzobnom dôvode podľa ustanovenia § 67 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku,\nktorý bol u podnecovateľa aktuálny do 30. 6. 1998, súdy vo svojich rozhodnutiach\npoukazovali, podobne ako aj u ďalších spoluobvinených vo väzbe, predovšetkým na stíhanú\nobzvlášť závažnú úmyselnú trestnú činnosť. Táto súvisela najmä s vymáhaním majetkových\nhodnôt a platením výpalného, pričom malo ísť o použitie strelných zbraní, bitie\npoškodených a vyhrážky usmrtením. Poškodení prejavili strach a v prípravnom konaní sa aj\nodmietli zúčastniť konfrontácií s obvinenými. Z toho potom súdy vyvodili, že väzobne\n\n24\n\nstíhaní obvinení by v prípade prepustenia na slobodu mohli vplývať na poškodených,\nprípadne obvinených na slobode alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre\ntrestné stíhanie.\nPri väzobnom dôvode podľa ustanovenia § 67 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku\nsúdy argumentovali popri charaktere stíhanej trestnej činnosti najmä tým, že požiadavky na\nvýpalné, ako aj vyhrážky v prípade jeho neuspokojenia smerovali aj do budúcna, čo\nznamená, že väzobne stíhaní obvinení vrátane podnecovateľa by ich na slobode mohli\nuskutočniť. Keďže dôvodom páchania trestnej činnosti za účelom získania finančného\nobohatenia mala byť aj skutočnosť, že obvinení boli bez pracovného pomeru, a teda bez\nuspokojivého legálneho príjmu, odôvodňovalo to tiež obavu, že by obdobným spôsobom\nmohli aj ďalej pokračovať v trestnej činnosti.\nPodstata obhajoby podnecovateľa spočívala v tvrdeniach, že on sa stíhanej trestnej\nčinnosti nedopustil, usvedčujúce dôkazy sú nevieryhodné a nepravdivé, a preto aj na nich\nzaložené väzobné dôvody neopodstatnené. Plynutím času obhajoba namietala aj stratu\nkontinuity s okolnosťami, ktoré boli v čase začatia trestného stíhania, a preto aj nereálnosť\nmožného pokračovania v trestnej činnosti.\nVychádzajúc zo zadovážených podkladov ústavný súd nevidí dôvod, aby svojím\nposudzovaním (až na väzobný dôvod podľa ustanovenia § 67 ods. 1 písm. b) Trestného\nporiadku) zasahoval do konania a rozhodovacej činnosti ohľadne dôvodov väzby\npodnecovateľa zo strany príslušných všeobecných súdov. Tieto v rámci svojho nezávislého\na nestranného postupu v intenciách Trestného poriadku považovali trestné stíhanie\npodnecovateľa za dôvodné vrátane jeho držania vo väzbe až do 11. novembra 2000. Ich\ndôvody pre väzbu podnecovateľa – do 30. júna 1998 podľa ustanovenia § 67 ods. 1 písm. b)\na c) a od 30. júna 1998 len podľa ustanovenia § 67 ods. 1 písm. c) – preto aj ústavný súd\npovažuje za významné a dostatočné.\nÚstavnému súdu ostáva napokon posúdiť, či bol podnecovateľ vo väzbe len po\nnevyhnutnú alebo primeranú dobu, to znamená, či príslušné orgány činné v trestnom konaní\n\n25\n\npostupovali s osobitnou starostlivosťou a urýchlením majúc na zreteli predovšetkým\nzložitosť veci, konanie príslušných orgánov, ako aj konanie podnecovateľa.\nO zložitosti veci svedčí už obžaloba krajského prokurátora z 30. júna 1998\n(č. 1 Kv 3/98-227), ktorá bola podaná na 11 osôb pre 18 skutkov právne kvalifikovaných\nobdobne ako u podnecovateľa. Táto obžaloba, ktorá zhrňuje výsledky prípravného konania,\nmá 40 strán, pričom okrem vypočutia všetkých obvinených na hlavnom pojednávaní v nej\nbol navrhnutý aj výsluch 63 svedkov a vykonanie množstva ďalších dôkazov (znalecké\nposudky, lekárske správy a iné listinné dôkazy).\nTrvanie väzby podnecovateľa v prípravnom konaní od 11. novembra 1997 do 15. júla\n1998 sa nejaví byť preto neprimeraným prihliadajúc aj na fakt zdržania vyšetrovania\nskutočnosťou, že po podnecovateľovi muselo byť 16. mája 1997 vyhlásené republikové\npátranie pre neprítomnosť v mieste bydliska a nemožnosť mu doručiť ani uznesenie\no vznesení obvinenia.\nPo podaní obžaloby dňa 15. júla 1998 na krajský súd 18. septembra 1998 vzniesol\njeden z obžalovaných námietku zaujatosti voči predsedníčke senátu, o ktorej musel\nrozhodnúť nadriadený najvyšší súd. Až po jeho rozhodnutí a vrátení spisu mohol krajský\nsúd pokračovať v štúdiu spisu a 17. decembra 1998 určiť termín hlavného pojednávania na\ndni 18. – 22. januára 1999. Toto muselo byť odročené v prvý deň, pretože ďalší\nz obžalovaných vzniesol námietku zaujatosti voči predsedníčke senátu. Na jej výslovnú\notázku položenú ďalším obžalovaným, či aj oni vznášajú námietku zaujatosti voči nej,\nprípadne voči senátu, títo zhodne uviedli, že nie. Po rozhodnutí o námietke zaujatosti\nnajvyšším súdom a vrátení spisového materiálu nový termín hlavného pojednávania na dni\n22. – 26. februára 1999 určila predsedníčka senátu 4. februára 1999. Tento termín musel byť\nzrušený z dôvodu ospravedlnenia neúčasti viacerých obhajcov pre kolíziu s inými súdnymi\nkonaniami. Ďalšie hlavné pojednávanie dňa 22. marca 1999 muselo byť tiež odročené,\npretože jeden z obžalovaných vzniesol námietku zaujatosti voči celému senátu, pričom po\nvylúčení jeho veci na samostatné konanie ďalšiu námietku zaujatosti voči predsedníčke\nsenátu vzniesol iný obžalovaný. Nový termín hlavného pojednávania na dni 21. – 24. júna\n\n26\n\n1999 potom predsedníčka senátu určila 17. mája 1999 po rozhodnutí najvyššieho súdu\no námietke zaujatosti a vrátení spisu na krajský súd. Toto hlavné pojednávanie muselo byť\nodročené už 21. júna 1999, keďže námietku zaujatosti voči predsedníčke senátu a ďalším\nsudcom vzniesol teraz podnecovateľ. Ďalší termín hlavného pojednávania mohol byť potom\nurčený až po rozhodnutí najvyššieho súdu o námietke podnecovateľa a vrátení spisu\n(3. augusta 1999) na dni 20. – 23. septembra 1999. Toto hlavné pojednávanie bolo odročené\nna 8. – 9. november 1999, lebo sa naň neustanovil jeden z obžalovaných. Hlavné\npojednávanie 8. novembra 1999 bolo tiež odročené, tentokrát kvôli hladovke iného\nobžalovaného. Ďalší termín hlavného pojednávania stanovila predsedníčka senátu\n16. novembra 1999 na dni 15. – 16. decembra 1999. Keďže 23. novembra 1999 sa\nospravedlnila z dôvodu kolízie termínov obhajkyňa podnecovateľa, tento termín bol\nzmenený na dni 24. – 25. januára 2000. Až na tomto hlavnom pojednávaní mohol krajský\nsúd vo veci pokračovať a vykonať časť dokazovania výsluchom všetkých obžalovaných\n(pozri zápisnicu z č. l. 1765 – 1798). Odročené bolo na dni 6. – 8. marca 2000 za účelom\npredvolania a vypočutia viacerých svedkov a poškodených. Dňa 6. marca 2000 muselo byť\nhlavné pojednávanie odročené na dni 17 – 19. apríla 2000, keďže sa naň nedostavili dvaja\nobžalovaní. V týchto dňoch boli potom vypočúvaní viacerí svedkovia, pričom priebeh\nhlavného pojednávania bol kontradiktórny (pozri zápisnicu z č. l. 1875 – 1925). Za účelom\ndoplnenia dokazovania ho predsedníčka senátu odročila na dni 12. – 14. júna 2000. Toto\nhlavné pojednávanie však muselo byť odročené pre zdravotné problémy jednej prísediacej\nzo senátu. Nový termín stanovila predsedníčka senátu aj s prihliadnutím na rôzne termíny\ndovoleniek obhajcov až na 18. – 20. septembra 2000. Pretože sa na hlavné pojednávanie dňa\n18. september 2000 nedostavili dvaja obžalovaní, muselo byť odročené na dni 30. –\n31. októbra a 2. novembra 2000. Ani toto hlavné pojednávanie sa však nekonalo, lebo jeden\nz obžalovaných sa ho nezúčastnil pre práceneschopnosť a ďalší obžalovaný tesne pred ním\nuzavrel s obhajcom dohodu o skončení právneho zastúpenia. Súd ho odročil na dni 16. –\n17. januára 2001.\nMedzi termínmi hlavných pojednávaní krajský súd, ako aj najvyšší súd vo viacerých\nprípadoch rozhodovali o početných žiadostiach obžalovaných o prepustenie na slobodu,\n\n27\n\no sťažnostiach proti zamietavým rozhodnutiam o týchto žiadostiach a tiež aj o návrhoch na\npredĺženie lehoty trvania väzby obžalovaných.\nZ vyššie uvedenej analýzy postupu krajského súdu v konaní vyplýva, že hoci celková\ndĺžka väzby podnecovateľa bola tri roky, pričom doposiaľ nebol vyhlásený ani len\nprvostupňový rozsudok, nemožno tomuto súdu vyčítať, že by v merite veci nepostupoval\ns osobitnou starostlivosťou alebo urýchlením. Z jeho postupu je totiž evidentné, že bol\nvedený snahou o obžalobe rozhodnúť čo najskôr a prispieť takto aj k ukončeniu väzby\nobžalovaných vrátane podnecovateľa.\nKrajský súd nemohol vec ukončiť pre procesné prekážky, ktoré spôsobili\npredovšetkým iné subjekty v konaní. Ide v prvom rade o námietky zaujatosti voči\npredsedníčke senátu, sudcom a prísediacim zo strany obžalovaných vrátane podnecovateľa,\nktoré boli vo všetkých prípadoch najvyšším súdom posúdené ako neopodstatnené. Krajský\nsúd nemohol z dôvodu týchto námietok konať, musel hlavné pojednávania odročovať,\nspisový materiál postúpiť na najvyšší súd a čakať na jeho rozhodnutie, ako aj vrátenie spisu.\nHoci námietka zaujatosti je súčasťou práva obžalovaného na nezávislý a nestranný súd,\nv tomto prípade sa z podaných námietok črtá aj účelovosť (napr. ich postupné vznášanie\nviacerými obžalovanými a priamo na hlavných pojednávaniach), ktorá spomalila\nvo významnej miere postup súdu.\nOkrem námietky zaujatosti z 21. júna 1999 podnecovateľ prispel k dĺžke súdneho\nkonania aj viacerými žiadosťami o prepustenie na slobodu a sťažnosťami proti zamietavým\nuzneseniam. Hoci sú súčasťou práva na obhajobu, treba si uvedomiť, že objektívne tiež\npredlžujú súdne konanie. Týka sa to napokon aj zmeny termínu hlavného pojednávania\nz 15. – 16. decembra 1999 na 24. – 25. január 2000 z dôvodu ospravedlnenej neúčasti\nobhajkyne podnecovateľa.\nPo analýze zložitosti veci, postupu v prípravnom konaní, postupu krajského súdu\nv konaní, ako aj podielu podnecovateľa na dĺžke jeho väzby (v kontexte iných procesných\nprekážok) možno konštatovať, že dĺžka jeho väzby neporušila požiadavky jej nevyhnutnosti\n\n28\n\nalebo primeranosti a tiež osobitnej starostlivosti, resp. urýchleného postupu príslušných\norgánov činných v trestnom konaní.\nKeďže podnecovateľ bol držaný vo väzbe z dôvodov významných a dostatočných,\npričom príslušné orgány postupovali v merite veci s osobitnou starostlivosťou,\nresp. urýchlením, ústavný súd nezistil porušenie práva podnecovateľa byť vo väzbe len po\nnevyhnutnú, resp. primeranú dobu alebo prepustený počas konania, pričom prepustenie\nmôže byť podmienené zárukou podľa čl. 17 ods. 2 ústavy a čl. 5 ods. 3 Dohovoru, a preto\nv tejto časti jeho podnetu tiež nevyhovel.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nVyhlásené v Košiciach 16. novembra 2000\n\n29", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 130 ods. 3 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a3bc8272-70ea-4ffa-bf5f-9ec620762dfa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.616.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 616/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 616/2026 z 30. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.616.2026.1"}, {"guid": "ussr:6616d14b-6764-46bb-aa63-2bd52511ec9d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.538.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 538/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 538/2026 z 22. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.538.2026.1"}, {"guid": "ussr:fd79f11f-d90d-46e9-b0fb-cdac75f33cac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.524.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 524/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 524/2026 z 16. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.524.2026.1"}, {"guid": "ussr:77ccb95a-a686-4c9a-ad9b-97d346f074d5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.559.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 559/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 559/2026 z 10. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.559.2026.1"}, {"guid": "ussr:9361edce-3c1f-4087-a356-d2c25ac6d272", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.502.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 502/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 502/2026 z 8. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.502.2026.1"}, {"guid": "ussr:c1331bc0-f8c0-4027-ae54-5d5bedcbee7d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.406.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 406/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 406/2026 z 29. 7. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-07-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.406.2026.1"}, {"guid": "ussr:270cc8fa-83e6-4d88-bce0-b68c49a7c219", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.407.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 407/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 407/2026 z 1. 7. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-07-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.407.2026.1"}, {"guid": "ussr:20bd3d3c-d29f-4497-b2c8-9d126eb4e6f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.382.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 382/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 382/2026 z 30. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.382.2026.1"}, {"guid": "ussr:af307daa-e157-4ccf-8786-9c44fb4b5b63", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.186.2026.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 186/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 186/2026 z 7. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.186.2026.2"}, {"guid": "ussr:c413b35c-4cef-480d-8078-c94d36aabb36", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.61.2026.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 61/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 61/2026 z 26. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.61.2026.2"}, {"guid": "ussr:274ed5b6-f819-4f60-ac64-62b9aac2cdb3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.105.2026.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 105/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 105/2026 z 26. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.105.2026.2"}, {"guid": "ussr:6eeff8e9-d64c-4740-b23d-b2510bfa1f8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.178.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 178/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 178/2026 z 26. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.178.2026.1"}, {"guid": "ussr:b7ec2e18-8154-4883-a009-74970745550b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.110.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 110/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 110/2026 z 25. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.110.2026.1"}, {"guid": "ussr:58463fee-8b05-4927-b8c2-d04d6f4a835e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.88.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 88/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 88/2026 z 24. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.88.2026.1"}, {"guid": "ussr:fc31980f-a199-4f41-a875-9be555da8fc1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.89.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 89/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 89/2026 z 24. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.89.2026.1"}, {"guid": "ussr:94feaa48-e673-45d2-8818-98d6797372a1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.97.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 97/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 97/2026 z 12. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.97.2026.1"}, {"guid": "ussr:6a4eb23b-128d-4219-b32b-5bf21e85c599", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.99.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 99/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 99/2026 z 12. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.99.2026.1"}, {"guid": "ussr:96ddcf7f-0669-468c-bd50-6f1d1a272764", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.30.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 30/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 30/2026 z 29. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.30.2026.1"}, {"guid": "ussr:e5a0f91b-f4a7-4393-9065-053106b66388", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.28.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 28/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 28/2026 z 27. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.28.2026.1"}, {"guid": "ussr:88bb4596-8d36-4957-bed1-50456e17395c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.3.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 3/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 3/2026 z 13. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.3.2026.1"}, {"guid": "ussr:88915f7f-1b98-4229-958e-9f02da16555e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.732.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 732/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 732/2025 z 18. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.732.2025.1"}, {"guid": "ussr:c30a372b-7090-420a-ad47-cfede6a85b1a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.732.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 732/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 732/2025 z 17. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.732.2025.1"}, {"guid": "ussr:78496b52-2d02-4cf9-8d7e-806f54fed9f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.658.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 658/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 658/2025 z 19. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.658.2025.1"}, {"guid": "ussr:643b05bc-4c11-472b-a381-c7c0497059b1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.525.2025.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 525/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 525/2025 z 13. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.525.2025.2"}, {"guid": "ussr:a9d505fc-7509-4e67-ba88-88173c22c640", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.613.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 613/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 613/2025 z 13. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-13", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.613.2025.1"}, {"guid": "ussr:8b5e9d99-20b2-4721-b4e2-288e309ce5c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.611.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 611/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 611/2025 z 13. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.611.2025.1"}, {"guid": "ussr:ae41aebf-4298-405d-8abb-907344bc1702", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.657.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 657/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 657/2025 z 13. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.657.2025.1"}, {"guid": "ussr:4247b8de-924a-478d-975e-14c924164b68", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.649.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 649/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 649/2025 z 6. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.649.2025.1"}, {"guid": "ussr:069929b9-b218-4e8d-bbfd-49ee16c6eb68", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.631.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 631/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 631/2025 z 6. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.631.2025.1"}, {"guid": "ussr:64540558-24e6-47c6-ac96-829bd45d39c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.584.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 584/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 584/2025 z 5. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.584.2025.1"}]}