{"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 13. júla 2000, sp. zn. I. ÚS 5/00, ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2000-07-13", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "nazov": "čl. 130 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-130"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-130"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1/text", "citacie_n": 2100, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 5/00\nÚstavný súd Slovenskej republiky v Košiciach v senáte zloženom z predsedu\nŠtefana Ogurčáka a sudcov Lajosa Mészárosa a Daniela Švábyho na neverejnom\nzasadnutí 13. júla 2000 prerokoval prijatý podnet spoločnosti PROGRES – HL,\ns. r. o., so sídlom v Banskej Bystrici, Srnková ul. č. 27, IČO 31632718, zastúpenou\nMgr. Vlastimilom Klepáčom, advokátom, Krmanova 16, Košice, vo veci porušenia\nústavného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na\nnezávislom a nestrannom súde zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nv súvislosti s uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 1 Er 519/99-59 zo\ndňa 4. mája 1999 a takto\nrozhodol:\n1. Okresný súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 1 Er 519/99-59 zo 4. mája\n1999 o zastavení exekúcie v časti týkajúcej sa istiny 15 212 743,-- Sk p o r u š i l\nústavné právo spoločnosti PROGRES – HL, s. r. o., domáhať sa zákonom\nustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde zaručené\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\n\n2. Vo zvyšnej časti podnetu n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nA. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol\n17. augusta 1999 doručený podnet spoločnosti s ručením obmedzeným PROGRES HL so sídlom v Banskej Bystrici, Srnková ul. č. 27, IČO 31632718 (ďalej len\n„navrhovateľ“), zastúpenej Mgr. Vlastimilom Klepáčom, advokátom, Krmanova 16,\nKošice, v ktorom navrhovateľ namietal porušenie základného práva domáhať sa\nsvojho práva zákonom ustanoveným spôsobom na nestrannom a nezávislom súde\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v dôsledku rozhodnutia Okresného\nsúdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1 Er 519/99-59 zo 4. mája 1999, ktorým zamietol\nnámietky povinného proti exekúcii a zastavil exekúciu, v ktorej mal navrhovateľ\npostavenie účastníka exekučného konania (oprávneného).\nNavrhovateľ vo svojom podnete uviedol, že na základe notárskej zápisnice\nN 248/98, NZ 249/98 ako exekučného titulu sa stal oprávnenou osobou v exekučnom\nkonaní vedenom na Okresnom súde v Banskej Bystrici, ktorý po podaní návrhu na\nvykonanie exekúcie a požiadaní exekútora vydal súdnemu exekútorovi poverenie na\nvykonanie exekúcie pod č. 5601-010006 sp. zn. 1 Er 519/99. Upovedomenie o začatí\nexekúcie povinný, t. j. mesto Banská Bystrica, napadol námietkami podľa § 50\nExekučného poriadku.\nPodľa tvrdenia navrhovateľa exekučný súd – Okresný súd v Banskej Bystrici\n„po podaní námietok rozhodol tak, že exekúciu uznesením č. k. 1 Er 519/99-59 4. mája\n1999 zastavil ako neprípustnú“. V dôvodoch uznesenia okresný súd uviedol, že\ncitovaná notárska zápisnica nie je spôsobilý exekučný titul, pretože chýba účasť\noprávneného, t. j. navrhovateľa v tomto konaní. Táto absencia spôsobila materiálnu\nnevykonateľnosť notárskej zápisnice.\nTento právny názor Okresného súdu v Banskej Bystrici považuje navrhovateľ\nza chybný, dôsledkom čoho mu, podľa jeho tvrdenia, bolo odopreté právo na súdnu\n\n2\n\na inú právnu ochranu, ktorú každému zaručuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.\nNavrhovateľ ďalej uviedol, že zákon „nepredpisuje povinnú účasť oprávneného\npri spisovaní exekučnej notárskej zápisnice. Potvrdzuje to znenie § 274 písm. e) OSP,\nako aj znenie § 41 ods. 2 EP. Preto nemožno ukladať takúto povinnosť rozhodnutím\nexekučného súdu, resp. z\n\njej nesplnenia vyvodzovať nedostatok materiálnej\n\nvykonateľnosti notárskej exekučnej zápisnice. Okresný súd v Banskej Bystrici menom\nSlovenskej republiky zastavením súdnej exekúcie odoprel navrhovateľovi právo na\nsúdnu (exekučnú) ochranu jeho už judikovaného práva. Právo na plnenie obsiahnuté\nv notárskej zápisnici spísanej podľa kritérií uvedených v § 274 písm. e) OSP a v § 41\nods. 2 EP je kvalitou rovnaké ako právo na plnenie zo súdneho rozhodnutia“.\nAko navrhovateľ ďalej uviedol, takáto notárska zápisnica navyše bráni\nuplatneniu práva, ktoré z nej plynie, na príslušnom súde. Ak by totiž procesný súd\ndošiel podľa názoru navrhovateľa k opačnému záveru než Okresný súd v Banskej\nBystrici, žalobu zamietne, pretože tu nie je právny záujem na súdnej ochrane, keďže\nnavrhovateľ už má exekučný titul. To je dôsledok, ktorý podľa navrhovateľa reálne\nhrozí ako dôsledok neústavného postupu Okresného súdu v Banskej Bystrici v konaní\n1 Er 519/99. Preto žiadal, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní podnet prijal\nna ďalšie konanie a aby v merite veci vyniesol tento nález:\n„Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovuje, že Slovenská republika\na Okresný súd v Banskej Bystrici v konaní vedenom na Okresnom súde v Banskej\nBystrici pod sp. zn. 1 Er 519/99 zastavením exekúcie porušili základné právo\nnavrhovateľa domáhať sa svojho práva zákonom ustanoveným spôsobom na\nnestrannom a nezávislom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“\nNavrhovateľ ako prílohy predložil výpis z obchodného registra, uznesenie č. k.\n1 Er 519/99-59, notársku zápisnicu N 248/98, NZ 249/98 a plnomocenstvo.\nÚstavný súd po zistení, že podnet spĺňa zákonom predpísané náležitosti a že nie\nsú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\n\n3\n\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o ústavnom súde“), uznesením z 9. marca 2000 prijal ho na konanie.\nB. Po doručení uznesenia o prijatí podnetu na ďalšie konanie Okresný súd\nv Banskej Bystrici listom zn. Spr. 377/00 z 10. apríla 2000 zaslal ústavnému súdu\n„Vyjadrenie k podnetu vedenému ÚS – I. ÚS 5/00/PROGRES – HL Banská Bystrica“\nnasledovného znenia:\n„Na podanie podnetu v zmysle § 53 ods. 1 zák. č. 38/1993 Z. z. je potrebné, aby\npodnecovateľ vyčerpal riadne opravné prostriedky a v širšom zmysle všetky právne\nprostriedky nápravy, ktoré mu na ochranu zamietaného práva poskytuje zákon (II. ÚS\n122/95).\nPisateľ podnetu nepreukázal, že právo na právnu ochranu nemohol účinne\nuplatniť (II. ÚS 26/95).\nZo spisu tunajšieho súdu č. k. 1 Er 519/99, ktorý spolu s týmto vyjadrením\npredkladám ústavnému súdu vyplýva, že predmetom konania bola exekúcia vedená\nv prospech oprávneného (pisateľa podnetu) voči povinnému mestu Banská Bystrica\no úroky z peňažných pohľadávok z roku 1998.\nPredmetom notárskej zápisnice N 248/98, NZ 249/98 napísanej 9. 11. 1998\nv Notárskom úrade JUDr. Jany Nirházovej, notárky so sídlom v Banskej Bystrici, bolo\nosvedčenie o uznaní dlhu a súhlase dlžníka s exekúciou za nezaplatené, v osvedčení\nriadne označené faktúry z roku 1998.\nPodľa osvedčenia, faktúry boli za práce vykonané pisateľom podnetu na\nzáklade písomných zmlúv.\nZ uvedeného vyplýva, že pisateľ podnetu v prípade, ak súd rozhodol\nprávoplatným rozhodnutím v konaní 1 Er 519/99-59, že notárska zápisnica nespĺňa\nnáležitosti exekučného titulu, mal a má možnosť zabezpečiť si rozhodnutie súdu\no pohľadávkach v inom súdnom konaní, a to podľa ustanovení Obchodného zákona\n(buď podľa § 409 a nasl., ak išlo o kúpne zmluvy, alebo podľa § 536 a nasl.\nObchodného zákona, ak išlo o dodávky spočívajúce o vykonaní činnosti, montáže).\n\n4\n\nPodľa § 391 ods. 1 Obchodného zákona pri právach vymáhateľných na súde\nzačína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak\nObchodný zákon neustanovuje niečo iné.\nPodľa § 397 Obchodného zákona, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva\ninak, je premlčacia doba štyri roky. Takáto premlčacia doba je stanovená v súlade\ns medzinárodne unifikovanými právnymi úpravami. Pre práva, ktoré uplatnil\noprávnený v exekúcii na základe exekučného titulu – notárskej zápisnice – premlčacia\ndoba plynie a skončí sa na jednotlivé pohľadávky v priebehu roka 2002.\nPodľa § 401 Obchodného zákona, strana, voči ktorej sa právo premlčuje (mesto\nBanská Bystrica), môže písomným vyhlásením druhej strane predĺžiť premlčaciu\ndobu, a to aj opakovane, celková premlčacia doba nesmie byť dlhšia ako 10 rokov od\ndoby, keď začala prvý raz plynúť.\nToto vyhlásenie možno urobiť aj pred začiatkom plynutia premlčacej doby.\nPredmetom exekúcie boli úroky z nezaplatených faktúr, ktoré možno uplatniť\npodľa § 365 v spojení s § 369 Obchodného zákona.\nZ uvedeného je zrejmé, že postupom okresného súdu v konaní 1 Er 519/99-59\nnedošlo k odopretiu práva na súdnu ochranu, ktorú každému zaručuje čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, lebo náš právny poriadok, podľa ustanovení\nObchodného zákona, dovoľuje pisateľovi podnetu uplatniť svoje práva v súdnom\nkonaní a zabezpečiť si exekučný titul vo forme rozsudku.\nV tomto prípade môže pisateľ podnetu uplatniť právo aj vtedy, ak by išlo\no občianskoprávny vzťah, lebo podľa § 101 Občianskeho zákona je všeobecná\npremlčacia doba trojročná a až v priebehu roka 2001 sa pisateľovi podnetu môžu práva\npremlčovať.\nZ uvedených dôvodov opakovane poukazujem na to, že medzi rozhodnutím\ntunajšieho súdu v č. k. 1 Er 519/99-59 a porušením práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nneexistuje ani možnosť príčinnej súvislosti.\nPisateľ podnetu nevyčerpal na ochranu svojho práva všetky právne prostriedky\nv širšom zmysle, ktoré mu právny poriadok Slovenskej republiky poskytuje.\nZa predpokladu, ak by pisateľ podnetu nemal možnosť po rozhodnutí\nOkresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 1 Er 519/99-59 použiť na ochranu svojich\n\n5\n\npráv iný právny postup a nemal by podľa nášho právneho poriadku ani možnosť\nopravného prostriedku voči právoplatnému rozhodnutiu súdu, a tým by bolo dotknuté\njeho právo na súdnu ochranu chránené čl. 46 ods. 1 ústavy, je stále otázne, či za tento\nstav by zodpovedal Okresný súd v Banskej Bystrici, ktorý postupoval v konaní\nv súlade s procesným právom. Za porušenie práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1\nústavy), ktoré aby spočívalo v neexistencii možnosti opravného prostriedku voči\nrozhodnutiu súdu v platnom právnom poriadku štátu, nemôže byť zodpovedná súdna\nmoc štátu.\nSpochybňujem aj správnosť označenia odporcov v podnete.\nPrvý odporca je označený Slovenská republika zastúpená Okresným súdom\nv Banskej Bystrici a druhý odporca je označený Okresný súd v Banskej Bystrici.\nPisateľ podnetu mal na mysli dvoch odporcov, ale v skutočnosti ide o jeden subjekt.\nZ uvedených dôvodov, najmä z dôvodu, že podnecovateľ mal a má právo na\nsúdnu ochranu svojho práva zabezpečenú v právnom poriadku Slovenskej republiky\nnavrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vyniesol voči odporcovi\nOkresnému súdu v Banskej Bystrici tento nález:\nÚstavný súd Slovenskej republiky vyslovuje, že Okresný súd v Banskej Bystrici\nrozhodnutím o zastavení exekúcie v konaní č. k. 1 Er 519/99-59 neporušil základné\nprávo navrhovateľa domáhať sa svojho práva zákonom ustanoveným spôsobom na\nnestrannom a nezávislom súde Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky.“\nC. Navrhovateľ podaním doručeným ústavnému súdu 2. mája 2000 zaujal\nk horeuvedenému vyjadreniu okresného súdu nasledovné stanovisko: „Tvrdenie\nokresného súdu, že podnecovateľ si mal možnosť zabezpečiť exekučný titul\nv sporovom konaní je prinajmenšom vecne nesprávny, ak nechceme uviesť, že je iba\núčelový. Veď notárska zápisnica je exekučným titulom a bola ním pre oprávnených\niných ako banka do účinnosti zákona č. 280/1999 Z. z. Ak oprávnený predložil\nnotársku exekučnú zápisnicu, predložil verejnú listinu s rovnakými účinkami ako\nrozsudok. Každý súd by musel konanie o takých nárokoch zastaviť pre prekážku veci\nrozsúdenej. Notárska zápisnica vytvára takúto prekážku.\n\n6\n\nUplatnenie nároku podľa Obchodného zákonníka nie je účinné uplatnenie práva\nna súdnu ochranu. Podnecovateľ uplatnil totiž spísaním notárskej zápisnice nárok na\ninú než súdnu ochranu. Uplatnenie nároku v sporovom konaní nie je právny\nprostriedok, na ktorý mieri judikát II. ÚS 122/95.\nNeexistencia opravného prostriedku v platnom právnom poriadku nemôže ísť\nna ťarchu osoby, ktorá sa domáha súdnej ochrany v exekučnom konaní, a takej osobe\nje jedno, kto za to zodpovedá, či štát alebo okresný súd ako jeho orgán.\nZ týchto dôvodov navrhujeme podnetu vyhovieť.“\nNavrhovateľ, ako aj okresný súd vyhlásili, že netrvajú na ústnom pojednávaní.\n\nII.\nZ vyjadrení účastníkov konania, ako aj z pripojeného súdneho spisu 1 Er 519/99\nzistil ústavný súd nasledovné skutočnosti.\nNavrhovateľ ako oprávnený podal na Exekútorsky úrad v Banskej Bystrici\n10. marca 1999 návrh na vykonanie exekúcie proti mestu Banská Bystrica ako\npovinnému, ku ktorému ako exekučný titul pripojil notársku zápisnicu sp. zn\nN 248/98, NZ 249/98. Exekútor už na nasledujúci deň, t. j. 11. marca 1999, podal na\nOkresnom súde v Banskej Bystrici žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie, ktorému okresný súd ešte v ten istý deň vyhovel, a súdneho exekútora\nv zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. poveril vykonaním\nexekúcie. Dňa 15. marca 1999 vydal exekútor upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré\nbolo povinnému doručené 16. marca 1999.\nPovinný, mesto Banská Bystrica, podal dňa 19. marca 1999 cestou\nExekútorského úradu v Banskej Bystrici „Námietky proti exekúcii“, v ktorých žiadal\nokresný súd, aby námietkam vyhovel a aby exekúciu, o ktorej začatí bolo mesto\nBanská Bystrica upovedomené, vyhlásil za neprípustnú. K uvedeným námietkam sa\n\n7\n\ndňa 30. marca 1999 cestou svojho právneho zástupcu vyjadril oprávnený\n(navrhovateľ) a žiadal, aby okresný súd po zhodnotení nimi uvádzaných dôvodov\nnámietky v celom rozsahu zamietol.\nDňa 26. apríla 1999 mesto Banská Bystrica ako povinný podal na Okresný súd\nv Banskej Bystrici návrh na zastavenie exekúcie.\nOkresný súd v Banskej Bystrici svojím uznesením č. k. 1 Er 519/99-59 vo veci\nexekúcie na návrh oprávneného PROGRES – HL, s. r. o., Banská Bystrica proti\npovinnému mestu Banská Bystrica rozhodol tak, že námietky proti exekúcii zamietol\na zároveň exekúciu začatú upovedomením o začatí exekúcie č. sp. Ex 346/99-K zo\ndňa 15. marca 1999 zastavil a zároveň vyslovil, že účastníci konania nemajú právo na\nnáhradu trov exekúcie.\nZ odôvodnenia, ktorým Okresný súd v Banskej Bystrici zdôvodnil svoje\nrozhodnutie, je potrebné uviesť túto podstatnú časť:\n„Z ustanovenia §-u 41 ods. 2 Exekučného poriadku a §-u 274 písm. e) O. s. p.\njednoznačne vyplýva, že predpokladom materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice\nje označenie oprávnenej osoby, právny záväzok, právny dôvod, predmet a čas plnenia\na prítomnosť a riadne označenie povinnej osoby, ktorá s vykonateľnosťou notárskej\nzápisnice súhlasí. Aj keď je súdu známa predchádzajúca prax, ktorá vychádzala\nz nevyhnutnosti formálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice v zmysle §-u 47 zákona\nč. 323/1992 Zb. (Notárskeho poriadku), podľa názoru súdu na záver o materiálnej\nvykonateľnosti postačuje prítomnosť a účasť povinného dlžníka, pretože ak oprávnený\ns obsahom notárskej zápisnice nesúhlasí, jeho nesúhlas sa prejaví tým, že nenavrhne\nexekúciu na základe takéhoto exekučného titulu. To platí vtedy, ak právny záväzok\nuznaný v notárskej zápisnici povinným je zhodný s právnymi úkonmi, zväčša\ndvojstrannými, medzi dlžníkom a veriteľom, ktoré zakladajú, v notárskej zápisnici\npovinným uznávaný, právny záväzok. Preto súd nepovažuje námietky povinného za\nrelevantné a už vôbec za zmätočnú považuje námietku vytýkajúcu nedostatok\nnotárskej zápisnice, v ktorej podľa povinného „nie je vôbec definovaná osoba\n\n8\n\npovinná“. Rovnako za právne irelevantné považuje súd i tvrdenie, že bývalý primátor\nnemohol za mesto prevziať záväzok v rozsahu dlhšom, ako je jeho funkčné obdobie.\nTakýto výklad by viedol nepochybne k absurdným situáciám a právnej neistote.\nRovnako právne irelevantnou je i námietka v časti týkajúcej sa poukazu na\nnedostatok finančných prostriedkov v dôsledku exekúcie na zabezpečovanie úloh,\nktoré mestu vyplývajú zo zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, pretože pri\ntakomto výklade by mesto alebo obec neboli defakto postihnuteľné, a je veľmi\npravdepodobné, že by s nimi nikto nebol ochotný uzavrieť nijakú obchodnú zmluvu\nbez predchádzajúceho vyplatenia ceny služby, pretože by sa dostal do právnej\nneistoty. Pretože z uvedených dôvodov súd nemohol akceptovať námietky vznesené\npovinným, súd ich v plnom rozsahu zamietol.\nPodľa §-u 57 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala\na rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.\nPodľa §-u 58 ods. 1, 2, 3, 4 citovaného zákona, exekúciu zastaví súd na návrh\nalebo aj bez návrhu. Zastavenie exekúcie nemožno uplatňovať z dôvodu, že sa\nzmenili okolnosti rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok a splátok. Rozhodnutie sa\ndoručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.\nProti rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Toto rozhodnutie je vykonateľné, len čo\nbolo doručené exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.\nPokiaľ súd v predchádzajúcej časti konštatoval, že predpokladom materiálnej\nvykonateľnosti notárskej zápisnice nemusí byť osobná prítomnosť oprávnenej osoby\npri jej spisovaní v prípade, ak sa uznaný dlh zhoduje s predchádzajúcimi právnymi\núkonmi účastníkov a ďalšími právnymi skutočnosťami (zmluva, faktúra a pod.), je\npotrebné konštatovať, že v danom prípade dlh uznaný bývalým primátorom mesta\nv notárskej zápisnici, ktorá sa v tomto konaní predkladá ako exekučný titul, presahuje\nuvedený rámec, keďže povinný sa zaväzuje, okrem už dohodnutých záväzkov,\nuhradiť dlh do konkrétneho termínu, v prípade nedodržania ktorého priznáva\noprávnenému i nárok na 25 % úrok z omeškania za každý kalendárny deň a „ďalej\nštátom uznanú aktuálnu infláciu“. Termín splatnosti záväzku, úrok z omeškania\na inflačné vyrovnanie sú nové prvky v právnom vzťahu oprávneného a povinného,\nktorých dohoda vyžaduje podľa názoru súdu dvojstranný právny úkon a akceptáciu\n\n9\n\noprávneného. A práve pre nedostatok tejto akceptácie oprávneného, ktorý nebol\nprítomný pri spísaní notárskej zápisnice, nemôže považovať súd túto konkrétnu\nnotársku zápisnicu za materiálne vykonateľný exekučný titul.\nZ tohto dôvodu súd vyhovel návrhu povinného a exekúciu v zmysle §-u 57\nods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil. Len pre doplnenie súd dodáva, že\ntento jediný dôvod, ktorý v námietkach povinného absentoval, považuje za právne\nrelevantný. Dôvodom na zastavenie exekúcie nemôže byť skutočnosť, že bývalý\nprimátor sa zaviazal v mene mesta dlh uhradiť v termíne po skončení jeho funkčného\nobdobia, že v čase uznania dlhu jeho časť už bola uhradená, a rovnako ani to, že\nprekročil svoje právomoci, keď sa zaviazal „ručiť majetkom mesta v rozsahu\nvyššom, ako mu to umožňuje zákon“. Všetky tieto skutočnosti môžu zakladať inú,\nprípadne i právnu zodpovednosť bývalého primátora, avšak v tomto konaní sú právne\nirelevantné.“\nZ notárskej zápisnice N 248/98, NZ 249/98, ktorú navrhovateľ v postavení\noprávneného využil ako exekučný titul, ústavný súd zistil, že predmetná zápisnica\nbola napísaná na Notárskom úrade JUDr. Jany Nirházovej dňa 9. novembra 1998 za\núčasti a na žiadosť PhDr. Igora Presperína, CSc. – primátora mesta Banská Bystrica.\nPredmetná zápisnica obsahuje osvedčenie o vyhlásení o uznaní dlhu a súhlase\ndlžníka s exekúciou, v rámci ktorej primátor mesta Banská Bystrica v bode I uznáva,\nže obchodnou spoločnosťou PROGRES – HL, s. r. o., so sídlom v Banskej Bystrici,\nboli na základe písomných zmlúv vykonané práce pre mesto Banská Bystrica, za\nktoré úkony a vykonané práce boli touto spoločnosťou vystavené faktúry uvedené\npod číslami 1 až 25, pričom celková neuhradená suma podľa týchto faktúr\npredstavuje 15 212 743,-- Sk. Body II až IV znejú:\n„II. Vzhľadom na skutočnosť, že k dnešnému dňu povinnosť úhrady vyššie\nuvedeného dlhu zrealizovaná nebola, nakoľko nedošlo k úhrade a preplateniu vyššie\nuvedených fakturovaných súm, po dohode s veriteľom, t. j. obchodnou spoločnosťou\nPROGRES-HL, s. r. o., so sídlom Srnková 27, Banská Bystrica, IČO 31 632 718, ja,\n, CSc. – primátor mesta Banská Bystrica v zastúpení osoby\npovinnej v y h l a s u j e m , že vyššie uvedený dlh v celkovej sume 15 212 743,-- Sk\n\n10\n\n(slovom pätnásťmiliónovdvestodvanásťtisícsedemstoštyridsaťtri slovenských korún)\nčo do základu i výšky u z n á v a m a tento bude povinnou osobou uhradený v lehote\ndo 31. 12. 1998 (slovom tridsiatehoprvého decembra tisícdeväťstodeväťdesiatosem).\nV prípade nedodržania tohto dohodnutého termínu prehladujem, že okrem vyššie\nuvedenej celkovej sumy bude osobe oprávnenej uhradený aj úrok z omeškania vo\nvýške 25 % (slovom dvadsaťpäť percent) p. a. z istiny za každý kalendárny deň\na ďalej štátom uznaná aktuálna inflácia.\nIII. Ja, PhDr. Igor Presperín CSc. – primátor mesta Banská Bystrica v zastúpení\nosoby povinnej týmto v y h l a s u j e m a výslovne s ú h l a s í m s tým, aby\nv prípade nesplnenia vyššie uvedeného dlhu sa táto notárska zápisnica stala\nvykonateľným titulom pre výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) Občianskeho\nsúdneho poriadku, resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z.\no súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), a to na celý\nhnuteľný a nehnuteľný majetok povinnej osoby, t. j. mesta Banská Bystrica.\nIV. Táto notárska zápisnica obsahuje právny záväzok, v ktorom je presne\noznačená osoba povinná, osoba oprávnená, právny dôvod, predmet a čas plnenia\na povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasí.“\nIII.\nV zmysle ustanovenia § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd so\nsúhlasom účastníkov upustiť od ústneho pojednávania, ak od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Keďže účastníci súhlasili s upustením od\nústneho pojednávania, ústavný súd rozhodoval na neverejnom zasadnutí senátu.\nNavrhovateľ namieta, že Okresný súd v Banskej Bystrici v konaní vedenom\npod sp. zn. 1 Er 519/99 zastavením exekúcie porušil jeho základné právo domáhať sa\nsvojho práva zákonom ustanoveným spôsobom na nestrannom a nezávislom súde\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Tento svoj návrh zdôvodňuje tým, že exekučný súd\npredmetným uznesením zastavil exekúciu ako neprípustnú so zdôvodnením, že\ncitovaná notárska zápisnica nie je spôsobilý exekučný titul, pretože chýba účasť\n\n11\n\noprávneného, a táto absencia podľa názoru exekučného súdu spôsobila materiálnu\nnevykonateľnosť notárskej zápisnice. Tento právny názor okresného súdu je podľa\nnavrhovateľa chybný a jeho dôsledkom je odopretie práva na súdnu a inú právnu\nochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy. Podľa navrhovateľa zákon nepredpisuje\npovinnú účasť pri spisovaní exekučnej notárskej zápisnice. Svoj názor opiera o znenie\nustanovenia § 274 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku, ako aj o znenie\nustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku platného v čase rozhodovania\nokresného súdu.\nOdporca zastáva názor, že postupom okresného súdu v predmetnom konaní\nnedošlo k odopretiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy, lebo náš\nprávny poriadok podľa ustanovení Obchodného zákonníka dovoľuje navrhovateľovi\nuplatniť svoje práva v súdnom konaní a zabezpečiť si exekučný titul vo forme\nrozsudku. V tejto súvislosti odporca uplatnil dva druhy námietok. Jednak námietku, že\nnavrhovateľ na ochranu svojho práva nevyčerpal všetky dostupné právne prostriedky\nv širšom zmysle, a jednak námietku, že medzi napadnutým rozhodnutím súdu\na porušením práva podľa tohto článku ústavy neexistuje ani možnosť príčinnej\nsúvislosti. Pre prípad opačného názoru odporca spochybnil svoju zodpovednosť za\nvzniknutý stav (t. j. za prípadnú nemožnosť pre navrhovateľa použiť iný právny postup\nna ochranu svojich práv, ani podať opravný prostriedok proti právoplatnému\nrozhodnutiu súdu s dôsledkami na jeho právo na súdnu ochranu chránené čl. 46 ods. 1\nústavy), keďže Okresný súd v Banskej Bystrici „postupoval v konaní v súlade\ns procesným právom“. Preto žiada vysloviť, že Okresný súd v Banskej Bystrici svojím\nrozhodnutím o zastavení exekúcie neporušil základné právo navrhovateľa domáhať sa\nsvojho práva zákonom ustanoveným postupom na nestrannom a nezávislom súde\nSlovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\nZ ustanovenia čl. 46 ods. 1 ústavy vyplýva, že každý sa môže domáhať\nzákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde\na v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. V spojení\ns čl. 51 ústavy sa však tohto práva možno domáhať len „v medziach zákonov“, ktoré\n\n12\n\nustanovenia čl. 46 vykonávajú. K uplatneniu práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy dochádza vtedy, ak príslušný zákon „každému“ umožňuje, aby sa\nzákonom stanoveným postupom domáhal svojho práva na nezávislom a nestrannom\nsúde (mutatis mutandis, I. ÚS 64/96).\nObsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 ústavy\nnespočíva podľa názoru ústavného súdu len v tom, že osobám nemožno brániť\nv uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je totiž\ni zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky\n(mutatis mutandis, I. ÚS 26/94).\nÚstavný súd predovšetkým konštatuje, že navrhovateľ sa ochrany základného\npráva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy domáhal v spojení s exekučným titulom,\nktorým je notárska zápisnica v zmysle § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych\nexekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení platnom v čase\nrozhodovania okresného súdu (ďalej len „Exekučný poriadok“). Podstata námietok\nnavrhovateľa teda nesmerovala proti odmietnutiu súdnej ochrany jeho právam\nvyplývajúcim z predpisov hmotného práva, ale proti odmietnutiu tejto ochrany jeho\nprávam založených notárskou zápisnicou, ktorá je predpismi procesného práva uznaná\nza exekučný titul, tak ako je zaň uznané vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva\nprávo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. 1 Exekučného\nporiadku). Teda predmetom namietaného porušenia práva na súdnu ochranu v zmysle\nv čl. 46 ods. 1 ústavy v predmetnej veci bola nemožnosť navrhovateľa dosiahnuť\nvykonanie už existujúceho konkrétneho exekučného titulu, a nie nemožnosť dosiahnuť\nzískanie iného exekučného titulu, napr. vykonateľného rozhodnutia súdu.\nZ tohto hľadiska prvou otázkou, ktorou sa ústavný súd musel v predmetnej veci\nzaoberať, bola otázka, či čl. 46 ods. 1 ústavy garantuje súdnu ochranu právam\nvyplývajúcim z exekučného titulu založeného vykonateľným rozhodnutím súdu,\na osobitne z exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica. Zdá sa, že medzi\n\n13\n\núčastníkmi bola zhoda v názoroch, pokiaľ ide o aplikovateľnosť tohto článku na\nprípady exekučných titulov, ktorými sú vykonateľné rozhodnutia súdu.\nÚstavný súd sa s takýmto názorom stotožňuje. Pripustiť totiž za správny ten\nnázor, podľa ktorého výkon vykonateľného rozhodnutia súdu sa nepovažuje za\nintegrálnu časť „súdnej ochrany“ v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy, by znamenalo\nspochybniť opodstatnenosť povýšenia tých záruk na ústavné záruky, ktoré tento článok\nspolu s ostatnými článkami siedmeho oddielu ústavy upravujúci právo na súdnu a inú\nprávnu ochranu poskytuje oprávnenej osobe v úseku konania, ktorý predchádza\nvyneseniu takéhoto rozhodnutia súdu. Inými slovami, ak by sa výkon vykonateľného\nrozhodnutia súdu nepovažoval za integrálnu časť „súdnej ochrany“ v zmysle čl. 46\nods. 1 ústavy, všetky tieto záruky, ktoré vo svojom celku vyjadrujú záujem na ochrane\n„práva na spravodlivý proces“, by stratili svoj dôvod na existenciu v ústave. Preto\nprávo na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy sa nemôže končiť vydaním\nprávoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ale musí zahŕňať aj možnosť\nnúteným spôsobom a aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie\nobsiahnutú vo výroku takéhoto rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne.\nZostávalo ešte posúdiť, či a do akej miery tieto závery platia na prípady\nexekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica. V tomto bode mali účastníci\nprotichodné stanoviská. Zatiaľ čo podľa názoru odporcu navrhovateľ nevyčerpal\nvšetky dostupné právne prostriedky, keď právny poriadok mu dovoľuje uplatniť svoje\npráva v súdnom konaní a zabezpečiť si exekučný titul vo forme rozsudku, a preto\nspochybnil existenciu príčinnej súvislosti medzi jeho rozhodnutím a právom podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy, teda inými slovami, nepripísal exekučnej notárskej zápisnici\nvýznam chráneného exekučného titulu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy, podľa\nnavrhovateľa, ak oprávnený predložil notársku exekučnú zápisnicu, predložil verejnú\nlistinu s rovnakými účinkami ako rozsudok, a teda požíva ochranu v zmysle tohto\nčlánku ústavy.\n\n14\n\nPodľa ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom v čase\nrozhodovania odporcu bolo možné vykonať exekúciu aj na podklade iných\nvykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných výmerov, výkazov\nnedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona\nbolo možné vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahovali\nprávny záväzok a v ktorých bola vyznačená oprávnená a povinná osoba, právny\ndôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s exekúciou\nsúhlasila, a na podklade kúpnych zmlúv na nákup živých jatočných zvierat, surového\nkravského mlieka alebo čerstvej zeleniny alebo ovocia od ich výrobcov, ak kupujúci\nnesplnil záväzok splatiť kúpnu cenu v dohodnutej lehote.\nZ citovanej formulácie sa dá vyvodiť, že mala na mysli, pokiaľ išlo o notárske\nzápisnice, také, ktoré obsahovali uznanie určitého právneho záväzku. Takýmto\nprávnym záväzkom mohlo byť uznanie peňažného dlhu, resp. peňažného záväzku, ale\naj dlhu alebo záväzku nepeňažného, teda inej povahy.\nV praxi nie sú pochybnosti o tom, že v prípade peňažných dlhov, resp.\nzáväzkov ide o uznanie dlhu, resp. o uznanie záväzku zo strany dlžníka. Preto hoci\nnotárska zápisnica podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je rýdzo procesnoprávnym\ninštitútom, nadväzuje tento inštitút na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia\nobčianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku.\nPodľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj\ndlh určený čo do dôvodu a výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.\nPodľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý\nzáväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania.\nTreba mať za to, že medzi inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho\nzákonníka a uznania záväzku podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka niet\npodstatného rozdielu. V oboch prípadoch ide o jeden zo spôsobov zabezpečenia\n\n15\n\nzáväzku, pričom z hľadiska teórie o právnych úkonoch v oboch prípadoch ide\no jednostranný adresovaný právny úkon, konkrétne o jednostranný právny úkon\ndlžníka adresovaný veriteľovi.\nRozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva a medzi\nnotárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného\nporiadku, teda podľa procesného práva, je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým\nnemôže ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon\nv kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice. Okrem toho musí notárska\nzápisnica obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho\nzáväzku.\nPráve tento súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej\nnajdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle\npovinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený\nvýkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Ak podstatou tohto prejavu je vyjadrenie\npovinného, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, jej vykonateľnosť je\njeho základným účelom a cieľom, obdobne ako je účelom a cieľom každého\nobčianskoprávneho\n\nsúdneho\n\nkonania\n\nzavŕšiť\n\nvzniklý\n\nspor\n\nprávoplatným a\n\nvykonateľným rozhodnutím súdu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda\nzavršuje vznik exekučného titulu, ktorým je inak zásadne len rozhodnutie príslušného\nštátneho orgánu. Inými slovami, výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinného,\nktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva\nexekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva\nvykonateľnému rozhodnutiu súdu.\nVykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na\ndobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie, obsiahnuté v tejto zápisnici. Jej\nvykonateľnosť sa skúma rovnako ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa\npríslušných predpisov procesného práva, t. j. skúma sa formálna a materiálna stránka\nvykonateľnosti. V danom prípade formálna stránka spočíva v dodržaní formy\n\n16\n\nnotárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna\nstránka spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2\nExekučného poriadku. Je samozrejmé, že obdobne ako v prípade vykonateľnosti\nsúdnych rozhodnutí, tak aj v prípade obsahových náležitostí exekučnej notárskej\nzápisnice platí, ak má byť vykonateľná, že tieto musia byť určené presným\na nepochybným spôsobom, teda v tomto zmysle exekučná notárska zápisnica musí\nobsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv\na povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia atď.\nZ uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní vykonateľnosti exekučnej notárskej\nzápisnice a pri posudzovaní vykonateľnosti rozhodnutia súdu podľa príslušných\npredpisov procesného práva sa uplatňujú obdobné kritéria a že preto záver o ich\nsplnení alebo nesplnení sa v prípade exekučnej notárskej zápisnice nemôže podstatne\nodlišovať od záveru, ktorý by prichádzal do úvahy, ak by išlo o vykonateľné\nrozhodnutie súdu v rovnakej veci. Je síce možné uznať, že posudzovanie\nvykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním\nvykonateľnosti rozhodnutia súdu prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako\nexekučného titulu nepredchádza súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov\núčastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva, tak ako je tomu v prípade\nvykonateľného rozhodnutia súdu, jednako táto skutočnosť nemôže znamenať zásadnú\nzmenu v prístupe súdu v exekučnom konaní k exekučnej notárskej zápisnici oproti\njeho prístupu k vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu, pokiaľ ide o hodnotenie\núčinkov, ktoré majú ako platné exekučné tituly na právne vzťahy oprávnenej\na povinnej osoby.\nPokiaľ sa zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho poriadku notársku\nzápisnicu ako exekučný titul, nepochybne tým prejavil svoj záujem o posilnenie\nriešenia sporov medzi účastníkmi právnych vzťahov vzniknutých z právnych\nskutočností, tak ako napr. z právnych úkonov podľa občianskeho práva, predovšetkým\nmimosúdnym spôsobom. Ponechal teda rozhodnutie o tom, či vzniklý spor o práve\nalebo povinnosti v takýchto právnych vzťahoch si účastníci budú riešiť pomocou\n\n17\n\nautoritatívneho zásahu súdu, alebo bez neho, na ich vôľu. Treba hneď poznamenať, že\ntakáto voľnosť, ktorú zákonodarca ponechal účastníkom právnych vzťahov, najmä\npokiaľ ide o oblasť občianskeho práva, pre ktorú je typická autonómia vôle účastníkov\nprávnych vzťahov, neodporuje sama osebe žiadnemu princípu ústavnej hodnoty.\nZákonodarca takúto voľnosť nakoniec neponechal neobmedzenú, stačí ako príklad\nuviesť ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv\na povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho\ndôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore\ns dobrými mravmi. Samozrejme, že aj samotná ústava vyžaduje, aby zákonodarca\nneponechal bez obmedzenia takúto voľnosť účastníkom občianskoprávnych vzťahov,\nnajmä pokiaľ ide o oblasť ľudských práv a základných slobôd, ktorých účinné\nrešpektovanie vyžaduje od zákonodarcu niekedy aj tzv. pozitívnu povinnosť prijať\npríslušnú zákonnú úpravu. V oblasti aplikácie práva ústava významnú povinnosť\nukladá aj v ustanovení čl. 152 ods. 4, podľa ktorého výklad a uplatňovanie ústavných\nzákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť\nv súlade s touto ústavou.\nPokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, tak ako to už bolo uvedené\nvyššie, zákonodarca hlavný dôraz položil na výslovný „súhlas povinnej osoby\ns exekúciou“. Ponechal teda rozhodnutie o vzniku tohto exekučného titulu v prvom\nrade na vôli povinnej osoby, ktorá samozrejme nesmie byť postihnutá žiadnymi právne\nrelevantnými vadami, najmä nesmie byť dôsledkom prinútenia. Týmto rozhodnutím\npovinná osoba zároveň prejavila vôľu vyhnúť sa súdnemu sporu, pokiaľ ide\no rozhodnutie o svojom záväzku voči oprávnenej osobe. Zákon jej to dovolil práve\ntým, že za istých podmienok povýšil notársku zápisnicu na exekučný titul. Zákon\nzároveň dovolil oprávnenej osobe uspokojiť sa s týmto exekučným titulom a podľa\nvlastného uváženia uplatniť po dobu jeho platnosti na jeho základe svoje práva\nv exekučnom konaní. Inými slovami, zákon účastníkom hmotnoprávneho vzťahu za\nistých podmienok dovolil, aby si zabezpečili exekučný titul bez toho, aby ich vec\nz hľadiska hmotného práva preskúmal v občianskom súdnom konaní a vyniesol o tom\ndefinitívne a záväzné rozhodnutie súd. Ak by sa mal exekučný súd zmocniť takéhoto\n\n18\n\npreskúmania veci v rámci exekučného konania, muselo by to byť v zákone výslovne\nuvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad rámec preskúmania formálnej\na materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu.\nZákon nerozlišuje medzi exekučnými titulmi z hľadiska toho, či mu\npredchádzalo alebo nepredchádzalo preskúmanie veci súdom z hľadiska hmotného\npráva. V tomto zmysle notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva\nrovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. V tejto\nsúvislosti však treba dodať, že by nebolo možné pripustiť exekúciu na základe\nexekučnej notárskej zápisnici, a to práve s ohľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku,\nvtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na\nktorých je potrebné bezpodmienečne trvať, tak ako to už bolo naznačené vyššie. Len\nv tomto prípade na základe notárskej zápisnice ako exekučného titulu napriek splneniu\npredpísaných náležitostí vykonateľnosti by nebolo možné, podľa názoru ústavného\nsúdu, priznať oprávnenej osobe právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy.\nInak jej však táto ochrana patrí rovnako, ako patrí oprávnenej osobe v prípade\nvykonateľného súdneho rozhodnutia. V tomto rozsahu je preto čl. 46 ods. 1\naplikovateľný aj na notársku zápisnicu ako exekučný titul.\nS poukazom na uvedené dôvody ústavný súd nemohol akceptovať námietku\nodporcu o nevyčerpaní právnych prostriedkov navrhovateľom, ktoré by mohol použiť\nna prípadné zabezpečenie iného exekučného titulu, než je exekučná notárska zápisnica.\nOkrem toho odporca neuplatnil túto námietku v čase, kedy sa rozhodovalo o prijatí\npredmetného podnetu, hoci ide o otázku, ktorá svojou povahou zásadne patrí do štádia\nskúmania splnenia podmienok na prijatie podnetu.\nRovnako nemohol akceptovať ani námietku o neexistencii možnosti príčinnej\nsúvislosti medzi jeho rozhodnutím, ktorým odmietol vykonať exekúciu na základe\npredloženej exekučnej notárskej zápisnici, a namietaným porušením práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, pretože prípadné získanie iného exekučného titulu by nemohlo úplne\n\n19\n\nzhojiť tie následky porušenia tohto článku, ktoré už nastali odmietnutím exekúcie na\nzáklade platnej notárskej zápisnici ako exekučného titulu.\nV zmysle týchto princípov a právnych úvah ústavný súd ďalej skúmal, či\nnapadnutým uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici zo 4. mája 1999 č. k.\n1 Er 519/99-59 došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na súdnu ochranu zaručeného\nv čl. 46 ods. 1 ústavy.\nVzhľadom na to, že takto vymedzený predmet sa týka problému vzťahu\nústavného súdu a všeobecných súdov, ústavný súd považuje za potrebné v tejto\nsúvislosti pripomenúť, že z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd\na všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívou\nani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci\nvšeobecných súdov, ktorých sústavu završuje Najvyšší súd Slovenskej republiky\n(mutatis mutandis, II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nepreskúmava námietky porušenia\ntých práv, ktoré sa fyzickým a právnickým osobám ustanovujú napr. Občianskym\nsúdnym poriadkom, ak namietané porušenie práva nemôže znamenať porušenie\nzákladného práva alebo slobody zaručených Ústavou Slovenskej republiky alebo\nmedzinárodnou zmluvou podľa čl. 11 ústavy. Z tohto postavenia ústavného súdu\nvyplýva, že môže preskúmavať len také rozhodnutie všeobecných súdov, ak v konaní,\nktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného\npráva alebo slobody (mutatis mutandis, I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98). Inými slovami,\nskutkové a právne závery všeobecného súdu by mohli byť predmetom kritiky zo strany\nústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne a zároveň by mali za následok porušenie nejakého základného práva alebo\nslobody.\nPodľa názoru ústavného súdu odporca svojím uznesením č. k. Er 519/99-59 zo\ndňa 4. mája 1999 zastavením exekúcie v časti týkajúcej sa istiny 15 212 743,-- Sk\nnepostupoval v súlade so zákonom, čím porušil ústavou zaručené právo navrhovateľa\nna súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy.\n\n20\n\nOdporca na jednej strane dospel k záveru, že pre materiálnu vykonateľnosť\nnotárskej zápisnice postačuje prítomnosť a účasť povinného, ale na druhej strane,\nkeďže termín splatnosti záväzku bol v notárskej zápisnici určený odlišne ako vo\nfaktúrach oprávneného, išlo o nový prvok v právnom vzťahu oprávneného\na povinného, ktorý si vyžaduje podľa odporcovho názoru dvojstranný právny úkon,\nteda i akceptáciu nového termínu splatnosti záväzku zo strany oprávneného. Práve pre\nnedostatok tejto akceptácie oprávneného, ktorý nebol prítomný pri spísaní notárskej\nzápisnice, nemôže považovať súd túto konkrétnu notársku zápisnicu za materiálne\nvykonateľný exekučný titul.\nÚstavný súd v tejto súvislosti predovšetkým uvádza, že pri danom právnom\nnázore odporcu nemal tento udeliť exekútorovi poverenie zo dňa 11. marca 1999\nsp. zn. 1 Er 519/99. Už vtedy totiž bol povinný posúdiť predloženú notársku zápisnicu\nzo dňa 9. novembra 1998 sp. zn. N 248/98, NZ 249/98 aj z hľadiska jej materiálnej\nvykonateľnosti popri vykonateľnosti formálnej.\nÚstavný súd ďalej poznamenáva, že žiadne iné podmienky formálnej\na materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného\nporiadku než tie, ktoré sú obsiahnuté v tomto ustanovení, tak ako to už bolo uvedené\nvyššie, nie je možné vyvodiť. Preto nemožno súhlasiť s názorom odporcu, podľa\nktorého v určitých prípadoch musí byť účastníkom notárskej zápisnice aj veriteľ, a to\nv danom prípade preto, že v notárskej zápisnici došlo ku zmene termínu plnenia oproti\ntermínom pôvodne dojednaným tak, ako tieto vyplývajú z jednotlivých faktúr. Zákon\ntakúto požiadavku neustanovuje a výkladom túto požiadavku nemožno doplniť do\nustanovenia § 41 ods. 1 Exekučného poriadku.\nAni z logického hľadiska nieto dôvodu na to, aby podmienkou materiálnej\nvykonateľnosti notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku bola\nv niektorých prípadoch účasť veriteľa. Veriteľ, ktorý notársku zápisnicu podpísanú\ndlžníkom ako jej adresát obdrží, v závislosti od toho, či je s týmto jednostranným\n\n21\n\nprávnym úkonom dlžníka spokojný, môže ju schváliť tým, že notársku zápisnicu\npoužije ako exekučný titul, alebo ju neschváliť a v takom prípade o exekúciu na\npodklade notárskej zápisnice nepožiadať.\nZ odporcovej argumentácie vyplýva, že prítomnosť oprávneného pri spisovaní\nnotárskej zápisnice považoval za potrebnú v záujme ochrany práv oprávneného.\nParadoxne však v protiklade s týmto zámerom poskytnutou ochranou znemožnil\noprávnenému podľa svojho vlastného uváženia notársku zápisnicu akceptovať\na dosiahnuť na jej základe exekúciu, a to i napriek tomu, že čo do termínov splatnosti\njeho pohľadávok došlo notárskou zápisnicou k určitému zhoršeniu jeho postavenia. Je\nvecou slobodnej dispozície oprávneného, či príjme uznanie záväzku zo strany dlžníka\nv tej podobe, v akej mu to dlžník predostrie, a to hoci za cenu určitého ústupku. Niet\ndôvodu chrániť oprávneného pred sebou samým. Aj keď sa v danom prípade\nvyhlásením\n\ndlžníka\n\nvytvorili\n\nnové\n\npodmienky,\n\nktoré\n\nveriteľa\n\nprípadne\n\nznevýhodňovali, a to posunutím termínu splnenia dlhu na neskorší čas, nejde o otázku,\nna ktorú môže exekučný súd z vlastnej iniciatívy prihliadať v rámci exekučného\nkonania, ktoré sa začalo na návrh tohto veriteľa, ktorý už tým, že takýto návrh podal,\nnepochybným spôsobom dal najavo, že túto otázku nepovažuje za významnú. Veriteľ\nmal totiž zachovanú možnosť rozhodnúť sa, či takéto vyhlásenie dlžníka použije alebo\nnepoužije.\nNavyše považuje ústavný súd za dôležité poznamenať, že odporcov právny\nnázor neberie do úvahy, že jestvujú peňažné pohľadávky nielen obligačného rázu (ex\ncontractu), ale aj pohľadávky iného rázu (ex delicto, ako aj ďalšie), pri ktorých nijaké\nzmluvy, faktúry alebo inak ujednané podmienky neprichádzajú vôbec do úvahy.\nPritom je zrejmé, že ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku malo na mysli\ni povinnosti mimozáväzkovej povahy.\nPokiaľ ide o tú časť uznesenia odporcu č. k. 1 Er 519/99-59 zo dňa 4. mája\n1999, ktorou došlo k zastaveniu exekúcie čo do úrokov z omeškania a inflačného\nvyrovnania, treba toto uznesenie v tejto časti považovať za vecne správne. Podľa\n\n22\n\nnázoru ústavného súdu nemožno sa však stotožniť s dôvodmi, ktoré odporca v tomto\nsmere uviedol. Odporca totiž i v tejto časti považoval notársku zápisnicu za materiálne\nnevykonateľnú pre neprítomnosť veriteľa, ktorý zápisnicu ani v tejto časti\nneakceptoval.\nZ ustanovenia čl. II notárskej zápisnice zo dňa 9. novembra 1998 sp. zn.\nN 248/98, NZ 249/98 ohľadom uznania záväzku dlžníka uhradiť veriteľovi štátom\nuznanú aktuálnu infláciu nie je vôbec zistiteľné, akú konkrétnu sumu sa zaväzuje\ndlžník zaplatiť, a nedá sa zistiť ani presný mechanizmus stanovenia tejto sumy. Z textu\nvyplýva iba prehlásenie dlžníka, že zaplatí štátom uznanú aktuálnu infláciu.\nV tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že exekučný titul, tak ako to už\nbolo uvedené, musí byť presný, a pokiaľ sa dlžník zaväzuje na peňažné plnenie, musí\nbyť uvedená presná suma dlhu, resp. presný spôsob jej výpočtu.\nPokiaľ ide o tú časť zápisnice, ktorá sa týka uznania záväzku dlžníka uhradiť\nveriteľovi úrok z omeškania vo výške 25 % p. a. z istiny za každý kalendárny deň,\nústavný súd poznamenáva, že z tohto vyhlásenia nie je zrejmé, od ktorého dátumu sa\ntento úrok z omeškania vypočítava. Teda, či sa tento úrok z omeškania vypočítava odo\ndňa splatnosti každej jednotlivej faktúry, ktorá je v zápisnici uvedená (ostatne, tak si to\naj navrhovateľ uplatnil v návrhu na exekúciu), alebo odo dňa splatnosti celej istiny,\nt. j. od 31. 12. 1998. Preto aj v tejto časti ide o neurčito vyjadrený záväzok, tak ako\nv prípade štátom uznanej inflácie, z dôvodu ktorého by preto aj v tomto prípade za\noprávnené bolo možné považovať pochybnosti o jeho vykonateľnosti.\nS poukazom na uvedené ústavný súd konštatuje, že len v tejto časti, t. j. v časti\ntýkajúcej sa úroku z omeškania a štátom uznanej aktuálnej inflácie, nemožno mať\nz ústavného hľadiska námietky proti zastaveniu exekúcie (§ 57 ods. 3 Exekučného\nporiadku) na základe predmetnej exekučnej notárskej zápisnice. Preto v tejto časti\npodnetu nevyhovel.\n\n23\n\nOdporca však zastavil exekúciu v celom rozsahu, t. j. aj v časti týkajúcej sa\nistiny 15 212 743,-- Sk. Nakoľko dôvody, ktoré v tejto súvislosti odporca uviedol vo\nsvojom rozhodnutí - proti ktorému už nebol žiaden opravný prostriedok prípustný\na treba ho preto považovať za konečné rozhodnutie - nemožno zjavne, tak ako to už\nbolo uvedené, podriadiť pod materiálnu nevykonateľnosť predmetnej notárskej\nzápisnice ako exekučného titulu ani pod žiaden iný relevantný dôvod vyplývajúci zo\nzákona alebo ústavy, zastavenie exekúcie v celom rozsahu sa, podľa názoru ústavného\nsúdu, rovná porušeniu práva na súdnu ochranu, ktoré navrhovateľovi v súvislosti\ns týmto exekučným titulom garantuje čl. 46 ods. 1 ústavy.\nK tomu ústavný súd považuje za potrebné dodať, že rozhodnutie odporcu je\nzjavne neodôvodnené aj hľadiska postupu pri prejednávaní a rozhodovaní\no námietkach povinnej osoby, ktorý nemožno v žiadnom prípade hodnotiť ako postup\n„v súlade s procesným právom“, tak ako to tvrdil odporca vo vyjadrení\nk predmetnému podnetu. Ako z jeho rozhodnutia vyplýva, odporca všetky námietky\npovinného zamietol ako neodôvodnené. Len tieto námietky boli navrhovateľovi ako\ndruhému účastníkovi pri ich súdnom preskúmaní známe a len k nim mohol zaujať\nsvoje stanovisko.\nOdporca však z vlastnej iniciatívy založil svoje rozhodnutie na takých\nskutočnostiach a dôvodoch, ktoré procesné strany rozumne nemohli predvídať\na reagovať na ne spontánne vo svojich stanoviskách. Odporca totiž založil svoje\nrozhodnutie na zistení, že medzi právnym záväzkom uznaným povinným v exekučnej\nnotárskej zápisnici a právnymi úkonmi medzi povinným (dlžníkom) a oprávneným\n(veriteľom), ktoré založili tento právny záväzok uznaný v notárskej zápisnici, nie je\nzhoda, pretože právny záväzok uznaný v exekučnej notárskej zápisnici obsahuje „nové\nprvky v právnom vzťahu oprávneného a povinného“.\nOdporca sa takto zaoberal otázkou súladu medzi obsahom práv a povinností\nvyplývajúcich z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov a obsahom záväzku povinného\nv notárskej zápisnici zakladajúcej exekučný titul. Inými slovami, zaoberal sa\n\n24\n\nv exekučnom konaní samotným hmotnoprávnym vzťahom, ba dokonca sa vyslovil\no jeho obsahu bez toho, aby to niektorý z účastníkov alebo on sám, ak to už považoval\nza dôležité, urobil predmetom prerokovania medzi účastníkmi exekúcie. Tým porušil\nprincíp kontradiktórneho prerokovania veci v súvislosti s takou otázkou, ktorá nebola\nlen otázkou právnou, ale aj skutkovou a ktorú nakoniec považoval za natoľko dôležitú,\nže na výsledku jej posúdenia založil svoje rozhodnutie. Tento postup pritom uplatnil\nv situácii, keď si musel byť vedomý, že proti jeho rozhodnutiu už nie je žiadny\nopravný prostriedok a že teda účastník, pre ktorého bude jeho záver nepriaznivý, už\nnebude mať možnosť namietať jeho prípadnú nesprávnosť a efektívne tak hájiť svoje\npráva.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. júla 2000\n\n25", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 130 ods. 3 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}, {"guid": "ussr:ff7d4ce6-1730-411e-83b5-883f9ad462e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.122.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 122/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/95 z 10. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-10", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.122.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:22442bc9-d85e-43d1-81fe-ce0bf66c8c17", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.498.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 498/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 498/2026 z 9. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.498.2026.1"}, {"guid": "ussr:99d8e44e-cfc5-41a2-9a52-fc32270ed514", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.475.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 475/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 475/2026 z 8. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.475.2026.1"}, {"guid": "ussr:d3cec46e-b253-45cf-b827-351470e90965", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.296.2026.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 296/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 296/2026 z 29. 7. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-07-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.296.2026.2"}, {"guid": "ussr:d4a28d18-0844-4fbb-b7f7-1e8943d61a28", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.401.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 401/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 401/2026 z 1. 7. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-07-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.401.2026.1"}, {"guid": "ussr:84c48c11-a79d-4b51-bc15-2f50c1e7db8e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.226.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 226/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/2026 z 14. 4. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-04-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.226.2026.1"}, {"guid": "ussr:77b90da7-6e53-40d4-9729-662c871eeef5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.16.2026.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/2026 z 24. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.16.2026.2"}, {"guid": "ussr:ee9f1ffe-7097-4ee2-9992-53597ea255fe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.148.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 148/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 148/2026 z 11. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.148.2026.1"}, {"guid": "ussr:d179ed61-b22d-4ea4-84a4-e7857f89326b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.613.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 613/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 613/2024 z 18. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.613.2024.1"}, {"guid": "ussr:c64fcc1c-b525-48b3-963e-23ea2a4b517e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.668.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 668/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 668/2025 z 16. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.668.2025.1"}, {"guid": "ussr:5c051968-aa53-4525-af66-11ec271d6063", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.705.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 705/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 705/2025 z 3. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-03", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.705.2025.1"}, {"guid": "ussr:0857e725-3c37-48fb-b1ea-e49248a594a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.184.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 184/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/2025 z 3. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-03", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.184.2025.1"}, {"guid": "ussr:952edc7f-55ab-4131-b4cf-06b8d72a42d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.551.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 551/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 551/2025 z 6. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.551.2025.2"}, {"guid": "ussr:88f0b060-b851-49be-90b5-e063da9ebca1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.523.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 523/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 523/2025 z 24. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.523.2025.1"}, {"guid": "ussr:50c8dc0f-1f3e-46f8-b1aa-5ff124f5d692", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.531.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 531/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 531/2024 z 24. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.531.2024.1"}, {"guid": "ussr:88de64ec-c6c5-4ad1-b5e9-d85ea32629ed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.256.2025.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 256/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 256/2025 z 9. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.256.2025.2"}, {"guid": "ussr:1a2c7f17-1873-444c-b795-0c2213abe12d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.169.2025.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 169/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 169/2025 z 26. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.169.2025.2"}, {"guid": "ussr:f08d2e88-1d88-4cf8-93af-bcae0f5ba9bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.233.2025.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 233/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 233/2025 z 17. 7. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-07-17", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.233.2025.2"}, {"guid": "ussr:d7731070-d4f9-470b-98bc-54fadac0d3dc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.641.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 641/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 641/2024 z 17. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.641.2024.1"}, {"guid": "ussr:9fc8b234-3b61-48aa-aebe-f755eb3aeaeb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.35.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 35/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/2025 z 29. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.35.2025.2"}, {"guid": "ussr:46d50e87-f96f-41f6-a81e-73a5d8d8b863", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.206.2025.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 206/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 206/2025 z 30. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.206.2025.2"}, {"guid": "ussr:9d24f08e-dfe1-4a97-a3b4-2febdd83b69a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.206.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 206/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 206/2025 z 16. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.206.2025.1"}, {"guid": "ussr:041f3743-fcde-46b3-9fe6-dff72afedf43", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.119.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 119/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 119/2025 z 25. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-25", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.119.2025.1"}, {"guid": "ussr:32ac88ff-c49b-4b3c-a10e-c1e7af1b5f19", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.86.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 86/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 86/2025 z 11. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.86.2025.2"}, {"guid": "ussr:e0d2371f-7729-4d80-a00e-bdf83ff1395b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.112.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 112/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 112/2025 z 27. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.112.2025.1"}, {"guid": "ussr:5dfd410f-b571-4082-ad07-c146892c4851", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.733.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 733/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 733/2024 z 13. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.733.2024.1"}, {"guid": "ussr:b50744ae-b27b-4388-bd34-754d97f7d27b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.627.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 627/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 627/2024 z 30. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.627.2024.1"}, {"guid": "ussr:afca2447-388b-4217-aab8-bba42379b647", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.16.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/2025 z 14. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.16.2025.1"}, {"guid": "ussr:a76e1e8a-1bfe-4381-a746-764d42de05be", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.720.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 720/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 720/2024 z 19. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.720.2024.1"}, {"guid": "ussr:f4b05a82-693f-4df7-85e9-950c8402f05d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.532.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 532/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 532/2024 z 10. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.532.2024.2"}, {"guid": "ussr:6369ba46-67a6-4d4a-8dfc-1abdc02b77f7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.396.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 396/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 396/2024 z 10. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.396.2024.2"}]}