{"guid": "0688fca9-2613-4d8b-8c3a-dd3f5c390810:bd245193-e4c4-4f92-acc3-f7e9f8864a47", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200433.3", "spisova_znacka": "NR-15S/31/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-15S/31/2022 z 29. 9. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 29. septembra 2026, sp. zn. NR-15S/31/2022, ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200433.3", "identifikacne_cislo": "4022200433", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kúdelčíková", "sudca_id": 985, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-kudelcikova-985", "datum_vydania": "2026-09-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-66.odsek-3", "nazov": "§ 66 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-66.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-66"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-66"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bd245193-e4c4-4f92-acc3-f7e9f8864a47", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200433.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200433.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200433.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nNR-15S/31/2022\n4022200433\n29. 09. 2026\nJUDr. Lucia Kúdelčíková\nECLI:SK:SpSBA:2026:4022200433.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov\nsenátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Zuzany Zelenajovej, PhD. v právnej veci žalobcu: A.\nB., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D. E., v minulosti podnikajúci ako: A. B. F., s miestom\npodnikania C. XX, XXX XX D. E., IČO: 36 952 320, právne zastúpený: HALADA advokátska kancelária\ns.r.o., so sídlom Kapitulská 21, 917 01 Trnava, IČO: 36 669 661, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 102047700/2022 zo dňa 20.07.2022, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 102047700/2022 zo dňa 20.07.2022 a vec\nv r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Správny súd žalobcovi\nrozsahu.\n\npriznáva\n\nvoči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom\n\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Nitra (ďalej aj len „správca dane“) vykonal u žalobcu kontrolu dane\nz pridanej\nhodnoty (ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobie január až december 2019,\no výsledku ktorej\nvyhotovil protokol č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj len „protokol z daňovej kontroly“\nalebo aj len „protokol“). Protokol z daňovej kontroly bol dňa 25.05.2021 doručený žalobcovi, ktorý sa k\nzisteniam uvedeným v protokole vyjadril podaním zo dňa 06.07.2021. Dňa 14.07.2021 sa uskutočnilo\nústne pojednávanie, ktorého predmetom bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených k\nprotokolu žalobcom.\n2. Správca dane rozhodnutím č. 101295710/2021 zo dňa 21.07.2021 podľa § 68 ods. 5 zákona č.\n563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 40 983,24\neura na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2019.\n3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.\n102319191/2021 zo dňa 19.11.2021 tak, že podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku predmetné rozhodnutie\nsprávcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie\na rozhodnutie.\n4. Správca dane rozhodnutím č. 100462534/2022 zo dňa 11.03.2022 (ďalej aj len „prvostupňové\nrozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku opätovne vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume\n\n40 983,24 eura na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2019 tak, že daň vyrubenú daňovým priznaním\nv sume 278,77 eura zvýšil na sumu 41 262,01 eura.\n5. Konštatoval, že žalobca v preverovanom zdaňovacom období uskutočnil nákup ojazdených\nmotorových vozidiel len od dodávateľov z iného členského štátu, a to od nemeckých dodávateľov\nAutogalerie Frankfurt GbR, Max- Planck-Strasse 20, 65779 Kelkheim, IČ DPH: G. XXXXXXXXXX (ďalej\naj len ,,Autogalerie“); MEDAK GmbH, Brunnenstrasse 11, 65795 Hattersheim, IČ DPH: G. XXXXXXXX\n(ďalej aj len „MEDAK“) a JOVANOVIC MOTORS FRANKFURT – G. A., Eichenstr. 45-47, 65933\nFrankfurt, IČ DPH: G. XXXXXXXXX (ďalej aj len ,,G. A.“), ktorí na faktúrach vyhotovených pre žalobcu\nuviedli: ,,Steuerfreie innergemeinschaftliche Lieferung gem. § 4 Nr. 1b UStG in Verbindung mit § 6a\nUstG“, čo znamená: „doručenie v rámci spoločenstva bez dane podľa § 4 č. 1b UStG v súvislosti s § 6a\nUstG“, čím deklarovali dodanie tovaru s oslobodením od dane. Uviedol, že tieto ojazdené vozidlá boli\nnásledne predané tuzemským, resp. zahraničným odberateľom, pričom žalobca pri ich predaji uplatnil\nosobitnú úpravu uplatňovania dane pri použitom tovare podľa § 66 ods. 3 zákon č. 222/2004 Z. z. o dani\nz pridanej hodnoty v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj len „zákon o DPH“), kde základom\ndane pri predaji tovaru je kladný rozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou zníženou o daň, vyčíslil\ndaňovú povinnosť a odviedol daň z „prirážky“.\n6. Na základe preverenia správneho vyčíslenia daňovej povinnosti zaslal správca dane žiadosti o\nmedzinárodnú výmenu informácií (ďalej aj len „MVI“) a z doručených odpovedí nemeckej daňovej správy\nzistil, že vo všetkých prípadoch išlo o intrakomunitárne dodanie, ktoré jednotliví dodávatelia uviedli aj\nv súhrnnom výkaze. Doplnil, že dodávatelia žalobcu na faktúrach neuviedli, že ide o osobitnú úpravu\nuplatňovania dane podľa osobitnej úpravy platnej v inom členskom štáte, t. j. v Nemecku, ale uviedli, že\nide o intrakomunitárne dodávky. Vyjadril sa, že podstata uplatňovania osobitnej úpravy zdaňovania pri\npoužitom tovare spočíva v tom, že platiteľ dane má právo uplatniť tento režim zdanenia len v tom prípade,\nak na predchádzajúcom stupni nebola uplatnená DPH, čo v uvedenom prípade nebolo splnené, nakoľko\ndodávateľ fakturoval tovar - ojazdené vozidlá ako intrakomunitárne dodávky, ktoré bol žalobca povinný\nzdaniť. Poukázal tiež na skutočnosť, že žalobca nesprávne odviedol daň pri predaji ojazdených vozidiel,\nktoré boli dodané zahraničným odberateľom - osobám identifikovaným pre daň v inom členskom štáte,\nnakoľko v uvedenom prípade išlo o dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu s oslobodením\nod dane podľa § 43 zákona o DPH. Na základe zistení v zmysle odpovedí na žiadosti o MVI uzavrel, že\nv danom prípade sa nejedná o predaj použitého tovaru, ojazdených motorových vozidiel, ktorý podlieha\nosobitnej úprave uplatňovania dane pri použitom tovare podľa § 66 zákona o DPH, ale jedná sa o\ndodanie tovaru v zmysle § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, podľa ktorého je dodaním tovaru prevod\npráva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, a teda žalobca bol povinný pri predaji tovaru odviesť\ndaň zo základu dane zisteného v zmysle § 22 ods. 1 zákona o DPH, kedy je základom dane pri dodaní\ntovaru alebo služby všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať, zníženú o daň.\nKonštatoval, že žalobca nepostupoval pri predaji vozidiel správne, čím došlo k porušeniu § 19 ods. 1\nzákona o DPH.\n7. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím\nč. 102047700/2022 zo dňa 20.07.2022 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že podľa § 74 ods. 4\ndaňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane.\n8. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že zo spisového materiálu podľa jeho\nnázoru nesporne vyplýva, že nemeckí dodávatelia žalobcu nepostupovali podľa osobitného režimu\n(ako tvrdí žalobca), ale dodali mu tovar oslobodený od dane v rámci Európskej únie, čo deklarovali\naj na faktúrach uvedením poznámky v nemeckom jazyku, ako aj na potvrdeniach o dodaní tovaru,\nktoré žalobca podpisoval a v ktorých sa zaviazal zdaniť nadobudnutie tovaru na Slovensku. Žalovaný\nsa stotožnil so záverom správcu dane, že dokazovaním sa nepreukázalo ani tvrdenie žalobcu, že\nv zmluvách, ktoré mal uzavreté s nemeckými dodávateľmi MEDAK a Autogalerie, bol dohodnutý\nosobitný režim zdaňovania. Obe rámcové zmluvy o dodávkach tovaru, ktoré žalobca k výkonu daňovej\nkontroly predložil a ktoré sú identické, neupravujú podmienky vzájomnej spolupráce so zahraničnými\ndodávateľmi, ale ich predmetom je povinnosť dodávateľa poskytnúť žalobcovi osobné automobily,\npričom použitie osobitného spôsobu zdanenia má označovať nemecký výraz „im Sonderregime“. Dodal,\nže využitím inštitútu MVI správca dane zistil, že slovo „Sonderregime“ nie je v nemeckom jazyku známe,\nv súvislosti s uplatňovaním osobitnej úpravy dane podľa § 25a UstG (nemecký zákon o DPH) tento\n\nvýraz nepoužíva nemecká daňová správa ani podnikatelia alebo ich daňoví poradcovia a toto slovo ako\nnáhrada za „Differenzbesteuerung“ významovo nedáva žiadny zmysel.\n9. Žalovaný tiež uviedol, že správca dane v danom prípade preveroval podľa judikatúry Súdneho dvora\nEurópskej únie (ďalej aj len „SDEÚ“) aj tú skutočnosť, či žalobca v obchodnom styku s nemeckými\ndodávateľmi konal v dobrej viere, resp. či prijal všetky opatrenia, ktoré sú v jeho moci. Mal za to, že\nžalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by ho oprávňoval uplatňovať ním jednostranne zvolený režim\nzdanenia pri predaji použitých motorových vozidiel podľa § 66 ods. 2 a 3 zákona o DPH, pričom žiadnym\nspôsobom nepreukázal ani svoje tvrdenie, že informácie o použití osobitného režimu zdanenia mu ústne\nposkytli jeho dodávatelia v inom členskom štáte. Zdôraznil tiež, že žalobca podpisoval a disponoval\npotvrdeniami o dodaní tovaru vystavenými nemeckými dodávateľmi, ktoré obsahovali informáciu, že\ntovar je dodávaný s oslobodením od dane, a prostredníctvom ktorých sa žalobca zaviazal zdaniť\nnadobudnutie tovaru na Slovensku v zmysle § 11 zákona o DPH. Z uvedeného podľa jeho názoru\nexplicitne vyplýva, že žalobca už v čase realizácie sporných transakcií nekonal v súlade so zásadou\nopatrnosti a obozretnosti v obchodnom styku.\n10. Súčasne uviedol, že na faktúrach je v nemeckom jazyku uvedená poznámka o uplatňovaní\noslobodenia od dane v rámci Spoločenstva s odkazom na príslušné paragrafové znenie nemeckého\nzákona o DPH (zodpovedajúce § 43 slovenského zákona o DPH) a v nemeckom a súčasne aj v\nslovenskom jazyku poznámka o uplatňovaní osobitnej úpravy zdanenia s odkazom na § 66 slovenského\nzákona o DPH. V prípade žalobcu je protichodné označenie ohľadom uplatňovaného režimu zdanenia\nuvedené na predložených faktúrach podľa jeho mienky takej povahy, že u obozretného daňového\nsubjektu malo vzbudiť podozrenie na existenciu neštandardného postupu. V tejto súvislosti tiež uviedol,\nže nemeckí dodávatelia sa zhodne vyjadrili, že poznámku v slovenskom jazyku, ktorej nerozumeli a\ndomnievali sa, že sa týka oslobodenia od dane, žiadal na faktúrach uvádzať žalobca, čo žalobca aj sám\npotvrdil počas ústneho pojednávania. Uzavrel, že dané skutkové okolnosti vyhodnotené vo vzájomných\nsúvislostiach nepreukazujú dobromyseľné konanie žalobcu.\nII.\nŽaloba\n11. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako\naj prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie. Dôvodil\ntým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné, nakoľko je nepreskúmateľné a vychádza z\nnesprávne zisteného skutkového stavu, ktorý je v rozpore s obsahom spisov. Z rovnakých dôvodov\npovažoval za nezákonné aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane.\n12. Ďalej uviedol, že správca dane a žalovaný založili svoje závery o nesplnení podmienok pre uplatnenie\nosobitného režimu zdaňovania prirážky podľa § 66 zákona o DPH na základe zistenia z daňovej kontroly,\npočas ktorej vyplynulo, že jeho nemeckí dodávatelia MEDAK, Autogalerie a G. A. vykázali pri dodaniach\npredmetných ojazdených vozidiel vo vzťahu k nemeckému správcovi dane dodanie s oslobodením\nod DPH v bežnom zdaňovacom režime. Považoval za nesporné, že svojim tuzemským odberateľom\npredával ojazdené osobné automobily spadajúce pod pojem použitý tovar v zmysle § 66 ods. 1 písm. c)\nzákona o DPH. Zároveň podľa jeho mienky nie je sporné, že na dodávateľských faktúrach prijatých od\nnemeckých spoločností, ako aj na jeho odberateľských faktúrach nebola samostatne uvedená žiadna\nsuma dane. V tejto súvislosti namietal, že bol po celý čas v presvedčení, že mu jeho nemeckí dodávatelia\ndodávali ojazdené vozidlá v režime podľa § 66 zákona o DPH, t. j. v režime tzv. diferenčného zdaňovania,\nkedy je predmetom dane daňová prirážka pozostávajúca z kladného rozdielu medzi predajnou cenou\na nákupnou cenou znížená o daň, keďže sa na takomto postupe s nemeckými dodávateľmi výslovne\ndohodol a bol o tom z ich strany výslovne uistený. So svojimi nemeckými dodávateľmi obchodoval\ndlhodobo, už od roku 2015, pričom títo dodávatelia zhodne od počiatku spolupráce uvádzali na svojich\ndodávateľských faktúrach informáciu o tom, že ide o dodávky použitého tovaru s úpravou zdaňovania\nprirážky v zmysle § 66 zákona o DPH, v dôsledku čoho nemal žiadny dôvod pochybovať o tom, že sú\nsplnené všetky podmienky na použitie predmetného zdaňovacieho režimu pri ďalšom predaji daných\nvozidiel z jeho strany.\n13. Nemeckí dodávateľa žalobcu bez akéhokoľvek upozornenia či iného oznámenia v roku 2019 zmenili\ntextáciu vlastných (dodávateľských) faktúr a poznámku aplikácie režimu osobitného zdaňovania prirážky\n\nz faktúr odstránili. Nakoľko o tejto zmene nebol žalobca žiadnym spôsobom upovedomený, mal naďalej\nza to, že ojazdené vozidlá sú mu stále dodávané v režime osobitného zdaňovania prirážky, a preto\npokračoval v ich predaji v rovnakom režime. V presvedčení, že predmetné obchody zdaňoval správne,\nho utvrdzovalo aj to, že v predchádzajúcom období boli u neho vykonané až dve miestne zisťovania\n(v júni 2017 a v januári 2018) zo strany Daňového úradu Bratislava, na základe, ktorých mu nebolo\nvytknuté akékoľvek pochybenie. Skutočnosť, že bol po celý čas dobromyseľný o tom, že predmetné\ndodávky zdaňuje v osobitnom režime zdaňovania, podľa neho potvrdzuje aj výsluch jeho účtovníčky – p.\nC. H., ktorá vo svojej výpovedi pred Kriminálnym úradom Finančnej správy dňa 25.02.2020 potvrdila, že\nmala za to, že ojazdené automobily žalobca dováža v osobitnom režime zdaňovania podľa § 66 zákona\no DPH, pričom nemeckú poznámku o oslobodení dodávky od dane nepovažovala za podstatnú a mala\nza to, že ide o dodávku v osobitnom režime zdaňovania.\n14. Systém dane z pridanej hodnoty, ktorý je harmonizovaný pre všetky členské štáty Európskej únie\nsmernicou o DPH, je založený na princípe zodpovednosti za zavinenie, a teda v jednotlivých prípadoch\nje potrebné skúmať, či daňový subjekt uplatňujúci určité právo, resp. daňový režim, bol v dobrej\nviere o tom, že spĺňa zákonné podmienky pre jeho uplatnenie alebo nie. Otázku možnosti uplatnenia\nrežimu osobitného zdaňovania prirážky v prípade, ak dodávateľ daňového subjektu v skutočnosti\nvykazoval dodávky ako intrakomunitárne dodávky v bežnom režime zdaňovania (s oslobodením od\ndane), rozoberal SDEÚ v rozsudku vo veci C-624/15 - Litdana zo dňa 18.05.2017. Podľa SDEÚ nemožno\nzdaniteľným osobám odopierať práva vyplývajúce z úpravy DPH, pokiaľ boli pri ich uplatňovaní v dobrej\nviere o tom, že spĺňajú podmienky na ich uplatnenie, pričom založením systému zodpovednosti bez\nohľadu na zavinenie by sa prekročil rozsah nevyhnutný na ochranu I. J..\n15. Zdôraznil, že podľa citovaného rozsudku zdaniteľná osoba, ktorá chce uplatniť osobitný režim\nzdaňovania prirážky, nie je povinná iniciatívne preverovať, či jej dodávateľ skutočne vykázal dodanie\npredmetného tovaru v tomto režime a či si v tejto súvislosti splnil daňové povinnosti. Je pritom\npovinnosťou príslušných štátnych orgánov zistiť (a preukázať), že zdaniteľná osoba nekonala v\ndobrej viere alebo že neprijala všetky primerané opatrenia, ktoré sú v jej moci, aby sa uistila,\nže operácia, ktorú uskutočňuje, nevedie k jej účasti na daňovom podvode. Aj napriek tomu, že z\nvykonaného dokazovania nevyplynula žiadna skutočnosť vyvracajúca alebo dôvodne spochybňujúca\njeho dobromyseľnosť o splnení podmienok pre uplatnenie osobitného režimu zdaňovania, správca dane\na žalovaný skonštatovali, že žalobca v danom prípade nemohol predmetný režim uplatniť z dôvodu,\nže jeho nemeckí dodávatelia vykazovali predmetné dodávky ako intrakomunitárne dodávky v režime\nbežného zdaňovania. Správca dane a žalovaný sa podľa názoru žalobcu mali zaoberať aj tým, či tento\nreálne vedel, že nie sú splnené podmienky pre aplikáciu tohto režimu, t. j. či konal zavinene.\n16. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného považoval žalobca v mnohých smeroch za\nzmätočné a nezrozumiteľné, nakoľko obsahuje tvrdenia, ktoré nekorešpondujú s tvrdeniami správcu\ndane, pričom tento rozpor nie je žiadnym spôsobom vysvetlený. Žalovanému konkrétne vytkol, že\nv napadnutom rozhodnutí napr. tvrdí, že bolo preukázané, že žalobca mal s obomi nemeckými\ndodávateľmi uzatvorené rámcové zmluvy, v zmysle ktorých mali nemeckí dodávateľa povinnosť dodávať\nmu osobné automobily v osobitnom režime zdaňovania vyjadrenom slovom „Sonderregime“, hoci\nuvedený záver je v priamom rozpore s tvrdením správcu dane v prvostupňovom rozhodnutí, že žalobca\nnemal s nemeckými dodávateľmi uzatvorené žiadne písomné zmluvy. Súčasne namietal, že žalovaný\nv napadnutom rozhodnutí uvádza, že faktúry od nemeckých dodávateľov obsahovali poznámku o\ntom, že dodanie sa realizuje v režime osobitnej úpravy zdaňovania prirážky, kým správca dane v\nprvostupňovom rozhodnutí uvádza, že dodávateľské faktúry obsahovali len informáciu o tom, že ide\no dodanie tovaru oslobodené od dane, pričom akúkoľvek poznámku o aplikácii osobitného režimu\nzdaňovania prirážky správca dane nekonštatoval. Odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného\na prvostupňového rozhodnutia správcu dane tak podľa jeho názoru obsahujú zásadné rozpory, a to vo\nvzťahu ku skutočnostiam, ktoré mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n17. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 17.04.2023 navrhol žalobu ako bezdôvodne podanú\nzamietnuť.\n\n18. Uviedol, že nemeckí dodávatelia žalobcu použili tzv. bežný režim zdanenia (podmienky pre použitie\nosobitného spôsobu zdaňovania neboli preukázané), a preto bol povinný použiť takýto režim s určením\nzákladu dane podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH pri predaji ojazdených motorových vozidiel aj žalobca.\nŽalobca v priebehu daňovej kontroly žiadnym spôsobom nepreukázal, že mal s nemeckými dodávateľmi\ndohodu o dodávaní ojazdených vozidiel v režime podľa § 66 zákona o DPH, ani to, že bol dodávateľmi\no tejto skutočnosti uistený.\n19. Vo vzťahu k vyjadreniu žalobcu o zmene textu faktúr nemeckými dodávateľmi bez upozornenia\nžalovaný podotkol, že je na rozhodnutí daňového subjektu, koho si vyberie ako svojho obchodného\npartnera a akým spôsobom si preverí obsah dohôd, ktoré s obchodným partnerom uzatvorí, a tiež\naj obsah vystavených dodávateľských faktúr. Skutočnosť, že žalobca nezaregistroval zmenu obsahu\nvystavených dodávateľských faktúr, považoval za dôvod na vyslovenie záveru, že žalobca nepostupoval\npri realizovaní obchodných transakcií s dostatočnou opatrnosťou. K vykonaným miestnym zisťovaniam\nuviedol, že správca dane ich vykonal za účelom preverenia nadobudnutia motorových vozidiel od\nzahraničných dodávateľov, avšak správca dane nevykonával daňovú kontrolu, a teda nepreveroval,\nakým spôsobom žalobca postupoval pri predaji nadobudnutých motorových vozidiel v nadväznosti na\nustanovenia zákona o DPH.\n20. Pokiaľ si účtovníčka žalobcu myslela, že žalobca dováža ojazdené motorové vozidlá v osobitnom\nrežime zdaňovania a nemeckú poznámku o oslobodení dodávky od dane nepovažovala za podstatnú,\npodľa mienky žalovaného táto skutočnosť nevyznieva v prospech žalobcu a nie je prejavom jeho\ndobromyseľnosti, keďže účtovníčka žalobcu mala vedomosť o obsahu faktúr a bolo jej známe, že\nnemeckí dodávatelia dodávajú žalobcovi tovar s oslobodením od dane a tento je povinný predávať\nnadobudnuté motorové vozidlo s daňovou povinnosťou. V súvislosti so žalobcom prezentovaným\nrozhodnutím SDEÚ vo veci Litdana žalovaný zastával názor, že skutkové okolnosti zistené v danej veci\nnie sú totožné so skutkovými okolnosťami žalobcu, ktorý v rámci svojej podnikateľskej činnosti nevykonal\ntakmer žiadne, resp. žiadne opatrenia zodpovedného podnikateľa na predchádzanie podvodnej činnosti,\nprípadne na odstránenie pochybností o tom, že sa na podvodných transakciách nepodieľal vedome, aj\nkeď v danom prípade nebolo podvodné konanie preukázané. K námietkam žalobcu ohľadom rozdielov\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia sa vyjadril, že vytýkané rozdiely\nv odôvodnení nie sú takého charakteru, že by mali vplyv na samotné rozhodnutie vo veci a nevytvárajú\nnezákonnosť rozhodnutia.\nIV.\nĎalšie vyjadrenia\n21. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne vyjadril v replike zo dňa 23.11.2023, pričom zotrval\nna svojej žalobnej argumentácii.\n22. Žalovaný nevyužil svoje právo vyjadriť sa k replike žalobcu.\nV.\nKonanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov\n23. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov Správny súd v Bratislave začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva\nprešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach,\nv ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Nitre pod\nsp. zn. 15S/31/2022 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety v súlade s Rozvrhom\npráce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená\nsenátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. NR-15S/31/2022.\n24. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a §\n13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len\n„SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu predchádzalo a dospel\nk záveru, že žaloba je dôvodná.\n\n25. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 29.09.2026, nakoľko boli splnené\npodmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania\nvo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 03.08.2026 oznámené na\núradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky.\n26. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n27. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n28. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n29. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho\nkonania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených\nzáujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa\npostupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.\n30. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n31. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n32. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n33. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje:\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n34. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n35. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane\npodľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené\ndaňovými subjektmi a doklady k nim.\n36. Podľa § 11 ods. 1 zákona o DPH, na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného\nčlenského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom\n\nodoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet\ndo tuzemska z iného členského štátu.\n37. Podľa § 20 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného\nčlenského štátu vzniká\na) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo\nnadobudnutie tovaru, alebo\nb) dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom podľa\npísmena a).\n38. Podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH, základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí\nprotihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie\ntovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý\ndodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.\n39. Podľa § 49 ods. 2 písm. c) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov\n3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného\nčlenského štátu podľa § 11 a § 11a.\n40. Podľa § 51 ods. 1 písm. c) zákona o DPH v znení účinnom do 31. decembra 2024, právo na\nodpočítanie dane pod ľ a § 49 môže platiteľ uplatniť , ak pri odpočítaní dane pod ľ a § 49 ods. 2 písm.\nc) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu.\n41. Podľa § 51 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c)\nalebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr\nv poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak\ndo uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na\nodpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa\nodseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné\nzdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie\ndane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d).\nPlatiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom\nprávo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka,\nv ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.\n42. Podľa § 66 ods. 2 zákona o DPH v znení účinnom do 31. decembra 2024, obchodník pri predaji\numeleckých diel, zberateľských predmetov, starožitností a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na\núzemí Európskej únie, je povinný uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané\na) osobou, ktorá nie je identifikovaná pre daň v tuzemsku ani v inom členskom štáte,\nb) osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v tuzemsku alebo v inom členskom štáte, a dodanie tovaru\nbolo oslobodené od dane podľa § 42 alebo podľa zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v\ninom členskom štáte,\nc) iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy tohto zákona alebo\nzákona platného v inom členskom štáte.\n43. Podľa § 66 ods. 3 zákona o DPH, základom dane pri predaji tovaru podľa odseku 2 je kladný rozdiel\nmedzi predajnou cenou a kúpnou cenou znížený o daň.\n44. Podľa § 66 ods. 16 zákona o DPH, základom dane ak obchodník kúpi umelecké diela, zberateľské\npredmety, starožitnosti alebo použitý tovar z iného členského štátu od zdaniteľnej osoby identifikovanej\npre daň v inom členskom štáte, nemôže pri predaji uplatniť osobitnú úpravu uplatňovania dane, ak na\nfaktúre vyhotovenej predávajúcim nie je uvedená slovná informácia podľa § 74 ods. 1 písm. n).\n45. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný\nplatiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.\n\n46. Podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH, pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je\npovinná platiť daň osoba, ktorá tovar nadobudne podľa § 11 a § 11a.\n47. Podľa § 74 ods. 1 písm. n) zákona o DPH, faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať\nslovnú informáciu \"úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar\", \"úprava zdaňovania prirážky - umelecké\ndiela\" alebo \"úprava zdaňovania prirážky - zberateľské predmety a starožitnosti\", a to v závislosti od\ntovaru, pri ktorom sa uplatní osobitná úprava podľa § 66.\n48. Predmetom správneho súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo v medziach žalobných\nnámietok preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 40 983,24 eura na DPH\nza zdaňovacie obdobie jún 2019.\n49. Žalobca v podanej žalobe namietal nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí oboch stupňov\na nesprávne zistenie skutkového stavu v rozpore s obsahom administratívnych spisov. Tvrdil, že\nbol presvedčený, že mu jeho nemeckí dodávatelia dodávali ojazdené vozidlá v režime podľa § 66\nzákona o DPH s tým, že na tomto postupe sa výslovne dohodli, pričom jeho nemeckí dodávatelia bez\nupozornenia v roku 2019 poznámku aplikácie režimu osobitného zdaňovania prirážky z faktúr odstránili.\nJeho dobromyseľnosť pri zdaňovaní daných dodávok v osobitnom režime zdaňovania má potvrdzovať aj\nvýsluch jeho účtovníčky. Poukázal tiež na rozsudok SDEÚ vo veci Litdana. Odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia označil za zmätočné a nezrozumiteľné pre jeho rozpory s odôvodnením prvostupňového\nrozhodnutia, keď mal podľa žalovaného s nemeckými dodávateľmi uzatvorené rámcové zmluvy, hoci\npodľa správcu dane s nimi nemal uzatvorené žiadne písomné zmluvy, a súčasne podľa žalovaného\nfaktúry od nemeckých dodávateľov obsahovali aj poznámku o režime osobitnej úpravy zdaňovania\nprirážky, kým podľa správcu dane tieto faktúry obsahovali len informáciu, že ide o dodanie tovaru\noslobodené od dane.\n50. Predmetom posudzovaných zdaniteľných obchodov uskutočnených medzi žalobcom a\ndeklarovanými dodávateľmi z Nemecka bolo dodanie ojazdených motorových vozidiel. Na takto\nvykonaný obchod je v zmysle zákona o DPH (v intenciách prejednávanej veci) možné uplatniť dva\ndaňové režimy:\n(i) ak platiteľ, ktorý je obchodníkom s ojazdenými autami, kúpi ojazdené auto z iného členského štátu\nod platiteľa z iného členského štátu, ktorý predá ojazdené auto v režime oslobodeného dodania v rámci\nSpoločenstva v zmysle čl. 138 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme\ndane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“) - obdoba § 43 zákona o DPH platného v\nSlovenskej republike, potom kupujúci má nadobudnutie auta v tuzemsku v zmysle § 11 zákona o DPH,\npri ktorom je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH. Daňová povinnosť vzniká podľa § 20\nods. 1 zákona o DPH. Zároveň platiteľ dane má nárok na odpočítanie dane v rozsahu a za podmienok\nuvedených v § 49 až § 51 zákona o DPH (bežný režim zdanenia),\n(ii) ak platiteľ, ktorý je obchodníkom s ojazdenými autami, kúpi ojazdené auto z iného členského štátu\nod platiteľa z iného členského štátu, ktorý predá ojazdené auto v režime osobitnej úpravy uplatňovania\ndane v zmysle čl. 313 smernice 2006/112 (obdoba § 66 zákona o DPH platného v Slovenskej republike),\npotom kupujúci nemá nadobudnutie auta v tuzemsku podľa § 11 zákona o DPH a nevzniká mu\npovinnosť platiť daň. Vzhľadom k tomu, že kupujúcemu nevzniká daňová povinnosť, nemá možnosť ani\nsi odpočítať daň (osobitný režim zdanenia). Na základe § 66 zákona o DPH obchodník pri predaji tohto\nojazdeného auta odvedie daň len zo svojej obchodnej marže, ktorú tvorí kladný rozdiel medzi predajnou\na nákupnou cenou. Sumu takto vypočítanej dane obchodník s ojazdenými autami nesmie uviesť na\nfaktúre. Na faktúre je však povinný, okrem iných náležitostí uviesť slovnú informáciu „úprava zdaňovania\nprirážky - použitý tovar“ (obdobne rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n2Sfk/77/2022 zo dňa 28.04.2023, sp. zn. 1Sfk/70/2022 zo dňa 31.01.2024, sp. zn. 1Sfk/114/2022 zo\ndňa 29.02.2024 a ďalšie).\n51. Zároveň v zmysle rozsudku SDEÚ vo veci C 624/15 – Litdana zo dňa 18.05.2017 sa má čl. 314\nsmernice 2006/112 zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2010/45/EÚ zo dňa 13.07.2010 vykladať\nv tom zmysle, že bráni tomu, aby príslušné orgány členského štátu odmietli zdaniteľnej osobe, ktorá\ndostala faktúru, na ktorej sú uvedené označenia týkajúce sa tak úpravy zdaňovania prirážky, ako aj\n\noslobodenia od dane z pridanej hodnoty (DPH), právo uplatniť úpravu zdaňovania prirážky, aj keď\nz následnej kontroly vykonanej uvedenými orgánmi vyplýva, že zdaniteľný obchodník, ktorý dodal\npoužitý tovar, v skutočnosti neuplatnil túto úpravu na dodanie tohto tovaru, príslušné orgány nezistia,\nže zdaniteľná osoba nekonala v dobrej viere alebo že neprijala všetky primerané opatrenia, ktoré sú v\njej moci, aby sa uistila, že operácia, ktorú uskutočňuje, nevedie k jej účasti na daňovom podvode, čo\nprináleží overiť vnútroštátnemu súdu.\n52. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanej správnej žalobe okrem iného namietal aj\nnepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, správny súd sa v prvom rade zaoberal žalobnými\nbodmi týkajúcimi sa tejto vady napadnutého rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia alebo\nopatrenia orgánu verejnej správy pritom predstavuje jednu z najzávažnejších vád, ktorými môže byť\nnapadnuté rozhodnutie alebo opatrenie zaťažené. Nesporne ide o takú vadu, ktorá bráni správnemu\nsúdu napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie (alebo ich časť) preskúmať. Zjednodušene povedané,\nnepreskúmateľné je také rozhodnutie alebo opatrenie, z ktorého nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o\nčom bolo rozhodnuté či prečo bolo rozhodnuté práve tak. Za nepreskúmateľné sa okrem iného považuje\ntaké rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré je alebo nezrozumiteľné, teda nejasné,\nalebo protirečivé. Nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy\nzahŕňa aj nezrozumiteľnosť jazykovú či logickú, keď napríklad z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké\ndôkazy orgán verejnej správy vykonal, a pod. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť súdna prax\npovažuje napr. rozhodnutia, ak zo znenia ich výrokov nevyplýva opis skutku, ktorým sa žalobca dopustil\nporušenia právnej povinnosti, napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Sžo\n156/2007 zo dňa 08.12.2008, sp. zn. 3Sžo 200/2010 zo dňa 08.10.2010 či sp. zn. 5Sžo 122/2010 zo\ndňa 24.03.2011 (pozri K., A.. § 191 [Zrušenie rozhodnutia alebo opatrenia]. In: K., A., L., M., I., M., L.,\nN. a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. K., 2018, s. 944).\n53. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nuvádza skutkové zistenia, ktoré vôbec nekorešpondujú so skutkovými zisteniami správcu dane\nobsiahnutými v prvostupňovom rozhodnutí, a to bez toho, aby žalovaný tieto rozpory akýmkoľvek\nspôsobom vysvetlil, resp. sa vymedzil voči protichodným skutkovým zisteniam správcu dane.\nPredovšetkým žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že predmetné faktúry od nemeckých\ndodávateľov žalobcu obsahujú protichodné poznámky týkajúce sa uplatňovaného režimu zdaňovania (v\nnemeckom jazyku poznámka o uplatňovaní oslobodenia od dane v rámci Spoločenstva s odkazom na\npríslušné ustanovenia nemeckého zákona o DPH a poznámka v nemeckom aj v slovenskom jazyku o\nuplatňovaní osobitnej úpravy zdanenia s odkazom na § 66 slovenského zákona o DPH), kým správca\ndane v prvostupňovom rozhodnutí naproti tomu uviedol, že dané faktúry obsahovali výlučne informáciu\no tom, že ide o dodanie tovaru oslobodené od dane. Súčasne žalovaný tvrdil, že žalobca mal so svojimi\nnemeckými dodávateľmi uzavreté rámcové zmluvy a zaoberal sa ich obsahom, kým správca dane takúto\ninformáciu v prvostupňovom rozhodnutí vôbec neuviedol a obsah daných rámcových zmlúv neskúmal.\n54. Uvedené rozpory v odôvodnení sa podľa názoru správneho súdu týkajú podstatných skutkových\nokolností prejednávanej veci, na podklade ktorých dospel žalovaný k záveru o nesplnení podmienok\nna použitie osobitného režimu zdaňovania podľa § 66 zákona o DPH na strane žalobcu. Obzvlášť\nzodpovedanie otázky, či na príslušných faktúrach od nemeckých dodávateľov boli uvedené dve\nprotichodné poznámky ohľadom uplatňovaného režimu zdaňovania alebo výlučne poznámka o\nuplatňovaní oslobodenia od dane, má pritom rozhodujúci význam aj z hľadiska, či na predmetnú vec\nvôbec možno uplatniť závery obsiahnuté v rozsudku SDEÚ vo veci Litdana. Správny súd vyhodnotil\nvyššie uvedené rozpory ako natoľko závažné, že v ich dôsledku je odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia žalovaného v spojení s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia správcu dane, s ktorým\ntvorí jeden argumentačný celok, nezrozumiteľné.\n55. Vychádzajúc z uvedeného správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a prvostupňového\nrozhodnutia v medziach podanej žaloby dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť, a preto podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec s\npoukazom na § 191 ods. 4 SSP vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n56. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude opätovne preskúmať prvostupňové rozhodnutie a\nrozhodnúť o žalobcom podanom odvolaní s tým, že svoje nové rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby bolo\npreskúmateľné, t. j. aby z neho bolo zrejmé, akým spôsobom vyhodnotil jednotlivé skutkové a právne\n\nzávery správcu dane a v prípade, ak ich bude považovať za potrebné skorigovať, náležite takéto úpravy\nvysvetlí. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy\nv zmysle § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný. Pokiaľ by žalovaný v ďalšom konaní nepostupoval\nv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd by opätovne zrušil jeho rozhodnutie z tých\nistých dôvodov, môže mu správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť pokutu v súlade s\ncitovaným zákonným ustanovením.\n57. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému\nžalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške\nktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší\nsúdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.\n58. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd\nv Bratislave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov\npodľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca\nalebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci\nsa už skôr\nzačalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}