{"guid": "253d3df7-c897-4ca0-881f-02465fb67280:a5446b40-d955-46b6-a013-829d755cd9e7", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200372.3", "spisova_znacka": "NR-21S/26/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-21S/26/2022 z 25. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 25. júna 2026, sp. zn. NR-21S/26/2022, ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200372.3", "identifikacne_cislo": "4022200372", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Jana Ondrejková", "sudca_id": 982, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-jana-ondrejkova-982", "datum_vydania": "2026-06-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-5", "nazov": "§ 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1", "nazov": "§ 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "nazov": "§ 493e SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-493e"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-63", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-493e"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a5446b40-d955-46b6-a013-829d755cd9e7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200372.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200372.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200372.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nNR-21S/26/2022\n4022200372\n25. 06. 2026\nMgr. Jana Ondrejková\nECLI:SK:SpSBA:2026:4022200372.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov\nsenátu Mgr. Miroslavy Fodor a Mgr. Heleny Marcinkechovej, v právnej veci žalobcu: BlackBerry, s.r.o.,\nŽižková 9, Bratislava, IČO: 47 154 675, zastúpeného právnym zástupcom: TAX LAW, s. r. o., Břeclavská\n3, Malacky, IČO: 53 160 657, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63,\nBanská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe zo dňa 26. 08. 2022 proti rozhodnutiu žalovaného\nč. 101740614/2022 zo dňa 13. 06. 2022, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Nitra, pobočka Nové Zámky (ďalej aj „správca dane“ alebo „prvostupňový\nsprávny orgán“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty („ďalej aj „DPH“) za\nzdaňovacie obdobia január až máj 2020. Daňová kontrola bola ukončená vypracovaním protokolu č.\n101649924/2021 zo dňa 06.09.2021, ktorý bol doručený žalobcovi 09.09.2021.\n2. Na základe výsledkov daňovej kontroly vydal správca dane rozhodnutie č. 102604887/2021\nz 20.12.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie) , ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume\nX XXX,XX eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2020. Vyrubená suma predstavovala rozdiel medzi\nvýškou dane zistenou správcom dane (X XXX,XX eur) a výškou dane priznanou žalobcom v daňovom\npriznaní (XXX,XX eur).\n3. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplynulo, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom\nobdobí uplatnil odpočet dane z faktúr vystavených dodávateľom - spoločnosťou ZANTEX, s.r.o., - v\nsúčasnosti pod obchodným menom LE.SE.BA. business s.r.o. (ďalej len „spoločnosť A.“). Išlo o faktúry,\nktorých predmetom bola výroba TV spotov, Správa LED TV, Spot na LED TV, Spot na LED TV – Pangen,\nspot na LED TV Plusin a provízia. Spoločnosť A. nepreukázala skutočné dodanie služieb žalobcovi\nv súlade s predloženými faktúrami. Žalobca a ani spoločnosť A. nepredložili k faktúram podklady s\nuvedením rozpisu množstva, rozsahu a druhu dodanej služby. B. A. B. opakovane predložila faktúry\na objednávky, bez bližšej špecifikácie predmetu fakturácie. V písomnej odpovedi bývalý konateľ C. D.\nza B. A. B. uviedol, že na projektoch sa podieľal on osobne, k čomu nepredložil rozpis činností podľa\njednotlivých faktúr, iba konštatoval, že počas preverovaného obdobia spolu s klientom pracovali na\nSnow Show, pomáhal mu pri organizovaní pretekov. On osobne sa zúčastňoval podujatí a zabezpečoval\n\ntechnickú podporu pri organizácii eventov podľa osobného dohovoru. Pokiaľ bol rozsah prác nad\nrámec možností, aké bol schopný zabezpečiť, objednal ďalšiu pomoc cez spoločnosť LW assets, s.r.o.\na predložil fotografie z akcií. K svojmu tvrdeniu nepredložil žiadne dôkazy okrem fotografií. Spoločnosť\nA. zmenila obchodné meno, sídlo aj konateľa. Tvrdený subdodávateľ, spoločnosť LW assets,s.r.o. sa\nna svojom sídle uvedenom v obchodnom registri nenachádza. Správca dane tiež zistil, že žalobca si\nv zdaňovacom období apríl 2020 uplatnil odpočítanie dane z faktúry vystavenej dodávateľom Empire\nOne s.r.o. za administratívne práce. Žalobca nepredložil doklady k fakturácií, na faktúrach nie je uvedený\nrozpis množstva, rozsahu a druhu dodanej služby. Spoločnosť Empire One s.r.o. doručila správcovi dane\nfaktúry spolu s fotografiami z lyžiarskych svahov športovo – kultúrnych podujatí. Správca dane ďalej\nzistil, že žalobca si uplatnil za zdaňovacie obdobie apríl 2020 odpočítanie DPH z faktúry, vystavenej\ndaňovým subjektom T.C.T., spol s r.o. za správu apartmánového bytu č. 8 (Havranka). Daňový subjekt na\nzáklade zmluvy o prevode vlastníctva bytu, nebytového priestoru a pozemku zo dňa 03.09.2019 predal\nbyt č. 8 nachádzajúci sa na Táloch. Dňa 07.10.2019 bol povolený vklad vlastníckeho práva a žalobca\nuž nebol vlastníkom nehnuteľnosti, nemá teda nárok na uplatnené odpočítanie dane. Správca dane na\nzáklade uvedených zistení nepriznal žalobcovi uplatnené právo na odpočítanie dane z predložených\nfaktúr vystavených daňovými B. A., B., Empire One s.r.o. a T.C.T, spol. s r.o., keďže žalobca nepreukázal\nreálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako to deklaruje v podanom daňovom priznaní.\n4. O žalobcom podanom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101740614/2022 z 13.06.2022\n(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný\nnapadnuté rozhodnutie odôvodnil tak, že žalobca ani jeho dodávatelia uskutočnenie zdaniteľných\nobchodov nepreukázali a predložené faktúry nie sú odrazom reálneho plnenia. Poukázal na nesplnenie\ndôkaznej povinnosti, keď dodávatelia, ale ani žalobca nepreukázali, že deklarované plnenia boli\nuskutočnené, že skutočne prišlo k dodaniam tak, ako bolo dodávateľmi uvedené na faktúrach. To,\nže správca dane vykonal aj šetrenia v dodávateľských spoločnostiach, svedčí o tom, že mal záujem\nzistiť všetky skutočnosti. Výsledky zisťovaní svedčia o tom, že bol vytvorený reťazec obchodných\nspoločností navzájom si vystavujúcich faktúry, ktoré sa len ťažko dajú preveriť. Pri začatí daňových\nkontrol sú nekontaktné, neumožňujú vykonanie daňových kontrol. Žalobca bol posledným v reťazci\nfakturujúcich subjektov ako deklarovaný odberateľ prác, preto správca dane oprávnene preveroval celý\nfakturačný reťazec. Žalobca nepredložil žiadne vecné dôkazy na preukázanie údajov uvedených na\ndokladoch. Správca dane oznámil žalobcovi svoje pochybnosti o zdaniteľných obchodoch uvedených\nna faktúrach, vystavených uvedenými dodávateľmi. Bolo na uvážení žalobcu, aké dôkazy predloží\nna preukázanie skutočností, uvedených na faktúrach. Nepredložil však žiadne relevantné dôkazy na\npreukázanie svojich tvrdení. Predloženie faktúr je len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania DPH.\nAkékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že plnenie\nbolo i reálne uskutočnené. Správca dane má právo preveriť existenciu obchodu, prípadne odstrániť\nvzniknuté pochybnosti, avšak nemá povinnosť napovedať daňovému subjektu, akým spôsobom má\npreukázať pravdivosť tvrdení o vykonaní zdaniteľného obchodu.\nII.\nŽaloba\n5. Žalobca podal na Krajský súd v Nitre správnu žalobu zo dňa 26.08.2022 (ďalej len „žaloba“),\nktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia a\nich zrušenia. Žalobca namietol nesprávne právne posúdenie veci žalovaným, nedostačujúce zistenie\nskutkového stavu na riadenie posúdenie veci a podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom\nverejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.\n6. Žalobca tvrdil, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu hmotnoprávneho nároku. Poukázal\nna neutralitu dane a uviedol, že každá transakcia musí byť sama predmetnom vyhodnotenia, nezávisle\nna DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie. S odkazom na ustálenú európsku\njudikatúru uviedol, že právo zdaniteľných osôb odpočítať z DPH, ktorú majú zaplatiť, DPH už zaplatenú\nna vstupe z tovarov, ktoré nadobudli alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného\nsystému DPH. Orgány finančnej správy nesprávne právne vec posúdili, s cieľom zbaviť žalobcu práva\nna odpočet, čím by sa naplnilo porušenie zásady neutrality DPH.\n7. Ďalšia žalobná námietka sa týkala dôkazného bremena v daňovom konaní. Žalobca uviedol, že\nsi splnil povinnosť preukázať svoje tvrdenia, predložil všetky potrebné doklady, ako aj vysvetlenia.\n\nSvoje dôkazné bremeno tak uniesol. Namietol, že orgány finančnej správy svoje závery opierajú o\nnič nehovoriace výzvy, úradné záznamy a podania, bez relevantného záujmu na dokazovaní. Žalobca\nvyčerpal svoje dôkazné bremeno, pričom na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u\ndodávateľa znáša dôkazné bremeno správca dane. Správca dane však pričítal žalobcovi ako daňovému\nsubjektu existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. V danej\nsúvislosti žalobca poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-154/20. Ak správca dane\nako aj žalovaný nepriznali žalobcovi právo na odpočítanie DPH, pretože nepovažujú za preukázané,\nže predmetné plnenia dodali kontrolovanému daňovému subjektu ním označení dodávatelia, konajú\nvo svojej rozhodovacej činnosti podľa názoru žalobcu v rozpore s judikatúrou Súdneho Dvora EÚ\nv obdobnej veci. Ďalej žalobca poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 401/09-17\na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 z 15.03.2011. Namietal, že správca dane žiadnym\nrelevantným spôsobom nespochybnil, že by uvedené služby poskytnuté neboli. V danej súvislosti\nďalej poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-277/14 PPUH Stehcemp, podľa ktorého\nani prípadná nemožnosť nadviazať v rámci správnych konaní kontakt s jej dodávateľom automaticky\nneumožňuje dospieť k záveru o neexistencií hospodárskej činnosti. Žalobca uviedol, že vykonal všetky\nkroky ako riadny hospodár voči svojím dodávateľom a odberateľom, aby sa presvedčil o ich právnej\ndokonalosti. Z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 vyplýva, že ak\nzo zistených skutočností vyplývajú pochybenia obchodných partnerov kontrolovaného subjektu, nemôže\nbyť toto dávané za vinu žalobcovi a správca dane a žalovaný teda nemôžu odoprieť nárok na odpočet\ndane bez toho, aby správca dane preukázal vedomosť daňového subjektu o týchto pochybeniach.\nŽalobca však o pochybeniach obchodných partnerov nemal vedomosť.\n8. Namietol porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Tvrdil, že daňová kontrola nie\nje evidovaná pod číslom konania, pričom ako protokol, tak ani prvostupňové rozhodnutie neobsahujú\nčíslo konania, toto neexistuje, a teda nemôže byť konanie vedené a ani skončené. Ak číslo uvedené\nv záhlaví jednotlivých dokumentov nie je označením spisu, správca dane tak nevytvoril žurnalizovaný\nspis a jednotlivé dokumenty vydávané správcom dane nie sú žiadnym spôsobom označené a evidované\npod jednotným číslom konania. Ak spis v čase podania žaloby nejestvoval, nemôže byť datovaný a ani\nžurnalizovaný od začiatku daňovej kontroly a rozhodnutia sú tak nepreskúmateľné.\n9. Žalobca tiež tvrdil, že správca dane nemal vôbec vydať protokol za okolností, ktoré nastali v\nrámci daňovej kontroly. Protokol nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý\nnemôže byť použitý ako dôkaz a podklad rozhodnutia. Uviedol, že dňa 28.07.2021 bol podaný podnet\nna zamestnancov správcu dane - pani E. F. a pani G. H., pričom v čase podozrenia z trestnej činnosti\nbol tento podnet adresovaný aj orgánom činným v trestnom konaní - podnet nebol do času podania\nžaloby vybavený. Daný podnet správca dane úmyselne ignoroval, žalovaný porušil práva žalobcu,\nkeď sa uvedeným nezaoberal. O tom, že zamestnanci správcu dane porušovali zákon svedčalo aj\nopatrenie Kancelárie riaditeľa Daňového úradu Nitra, ktorý vyhodnotil podaný podnet ako opodstatnený\nv niektorých bodoch, pričom bolo potrebné odstrániť zistené nedostatky. Ďalej dal do pozornosti, že na\nprednej strane protokolu sa v časti daňovú kontrolu vykonali uvádza: E. F., G. H., E. I. od 05.08.2021,\nE. B. od 05.08.2021. Je teda zjavné, že E. I. a E. B. sa minimálne od 05.08.2021 aktívne podieľali\nna daňovej kontrole vykonávanej u žalobcu, ale na poslednej strane protokolu sú za správcu dane\npodpísané len E. F. a G. H.. Podľa názoru žalobcu teda protokol neobsahuje náležitosti podľa § 47 písm.\ne) a k) daňového poriadku.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n10. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 01.02.2023, pričom zotrval na záveroch, uvedených\nv napadnutých rozhodnutiach a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa jeho názoru žalovaný\nako aj správca dane pri vydaní rozhodnutia postupovali v súlade s § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z.\no správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) a riadne svoje rozhodnutia\nodôvodnili. Záver správcu dane o porušení § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona\nč. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“)\nzodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade s hmotnoprávnymi zákonnými ustanoveniami.\nSprávca dane v priebehu daňovej kontroly vykonal dokazovanie s cieľom preveriť reálne uskutočnenie\nzdaniteľných plnení, vykonal všetky potrebné úkony, ktoré mu vyplývajú z platných právnych predpisov,\naby si dodávateľské spoločnosti preveril. Žalovaný sa naďalej stotožňuje s názorom vyjadreným\n\nv rozhodnutiach oboch stupňov, že žalobca porušil ustanovenia zákona o DPH, keď si uplatnil právo\nna odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od B. A. B., Empire One s.r.o., T.C.T.s.r.o., pričom\nnásledne zopakoval vo vyjadrení skutkový stav zistený počas daňovej kontroly. Žalovaný bol toho\nnázoru, že predložené dodávateľské faktúry sú len formálnym dôkazom dovršujúcim hmotnoprávne\naspekty realizácie zdaniteľného obchodu. V prejednávanej veci však absentujú dôkazy, že faktúry\nsú vystavené na základe reálne uskutočneného dodania služby uvedenými dodávateľmi. Žalobcovi\nnevzniklo právo na odpočítanie dane, nakoľko podmienky boli splnené len formálne. V danej veci\nsi žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť a nepreukázal tvrdenia uvedené na faktúrach, z ktorých si\nuplatnil právo na odpočítanie dane. Preukázať dôkazné bremeno na vznik práva na odpočítanie dane\nzaťažuje platiteľa, ktorý si toto právo uplatnil. Správca dane žalobcu nezaťažil bezprostredne dôkazným\nbremenom, ale sám využil všetky zákonné možnosti, aby bolo preukázané reálne uskutočnenie\nzdaniteľných plnení tak, ako to žalobca uvádzal. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočet DPH\npoužiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Povinnosť\ndôkazného bremena nastáva, ak vzniknú pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu. Nakoľko žalobca\nnepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvrátili závery správcu dane a dodávateľom nebolo\npreukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia, daňovému subjektu nevzniklo zákonné právo odpočítať\ndaň z predmetných faktúr podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Splnenie podmienok na uplatnenie práva\nna odpočítanie dane preukazuje platiteľ.\n11. Žalovaný ďalej uvádza, že vyhotovený protokol obsahuje všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v §\n47 písm. a) až k) daňového poriadku. Pri vedení daňového spisu sa postupuje podľa interného aktu\nFinančnej správy „Registratúrny poriadok a registratúrny plán Finančnej správy“ (ďalej „Registratúrny\nporiadok“), v zmysle ktorého sa vedie pre každý daňový subjekt vždy iba jeden daňový spis, ktorého\nobsah tvoria všetky písomnosti a iné dokumenty, ktoré sa týkajú daňového subjektu. Číslom daňového\nspisu je DIČ (daňové identifikačné číslo subjektu). Pri extenzívnom výklade je za „číslo konania“ v\nprípade protokolu z daňovej kontroly potrebné považovať nezameniteľný identifikátor tohto dokumentu,\nkonkrétne evidenčné číslo dokumentu. Pojem „číslo“ v protokole je evidenčným číslom dokumentu a\nv zmysle vyššie uvedeného je aj „číslom konania“ podľa § 47 písm. b) daňového poriadku. Správca\ndane postupoval v súlade s vyššie uvedeným tak, že viedol spis pod číslom DIČ daňového subjektu\n(čo je hlavné číslo, pričom jednotlivé písomnosti majú pridelené samostatné evidenčné číslo, ktoré im\nautomaticky prideľuje daňový systém ISFS). Uvedenú skutočnosť (pridelenie evidenčného čísla) nemá\nsprávca dane ako ovplyvniť. Žalovaný má za to, že podľa daňového poriadku nie je správca dane\npovinný označovať jednotlivé listiny (dokumenty) jednotným spisovým označením, ale každá písomnosť\n(dokument) má pridelené vlastné evidenčné číslo, a to aj z dôvodu, aby bolo možné prípadne vznášať\nnámietky voči konkrétnej písomnosti. Pokiaľ ide o osoby , ktoré vykonali daňovú kontrolu, na prvej\nstrane protokolu sú uvedené mená zamestnancov správcu dane, ktorí vykonávali daňovú kontrolu a\nna poslednej strane protokolu sú uvedené a vlastnoručne podpísané osoby, ktoré vyhotovili protokol.\nNakoľko nebola preukázaná pochybnosť o zaujatosti zamestnankýň správcu dane vykonávajúcich\ndaňovú kontrolu u žalobcu E. F. a G. H., nebol naplnený zákonom ustanovený dôvod podľa § 60 ods.\n1 daňového poriadku na vylúčenie zamestnanca správcu dane z daňového konania. Rozhodnutie o\nnámietke zaujatosti číslo 101493286/2021 zo dňa 13.08.2021 (G. J. H.) a rozhodnutie o námietke\nzaujatosti číslo 101493283/2021 zo dňa 13.08.2021 (E. A. F.) boli daňovému subjektu zaslané a\ndoručené dňa 31.08.2021. Zamestnanci správcu dane (kontrolórky) vo veci daňovej kontroly konali až\npo doručení predmetných rozhodnutí, t. j. až keď bolo v danej veci rozhodnuté. Vzhľadom na vyššie\nuvedené skutočnosti, daňová kontrola bola vykonaná v súlade daňovým poriadkom, ako aj protokol\nčíslo 101854300/2021 zo dňa 04.10.2021 bol vydaný v súlade s daňovým poriadkom. Z predloženého\nspisového materiálu žalovanému nevyplýva tá skutočnosť, že by mal správca dane vedomosť o tom,\nže by boli zamestnankyne prešetrované vnútornou kontrolou. Žalovaný po preskúmaní predloženého\nspisového materiálu má za to, že daňová kontrola bola vykonaná v súlade s daňovým poriadkom, teda\nbola zákonná, ktorá sa začala dňa 22.10.2020 a bola ukončená dňa 19.10.2021 doručením protokolu.\nDaňovú kontrolu vykonali zamestnanci správcu dane poverení výkonom predmetnej daňovej kontroly a\nprotokol obsahuje všetky náležitosti, uvedené v § 47 daňového poriadku.\n12. Žalobca nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných plnení.\nŽalovaný v tejto súvislosti poznamenáva, že úlohou správcu dane nie je preukazovať existenciu\ndaňovej transakcie, ale overovať, či žalobca ju preukázal a určil správne, čo v danom prípade nebolo\npreukázané (viď vyššie uvedené kontrolné zistenia). Žalovaný konštatoval, že správca dane vykonal za\núčelom zistenia a preverenia skutočností rozhodujúcich pre správne učenie dane všetky jemu dostupné\n\nprocesné úkony smerujúce k zisteniu skutkového stavu v predmetnej veci, no napriek tomu nebolo\npreukázané, že daňovému subjektu boli dodané služby od dodávateľa, uvedeného na predložených\ndokladoch. Bolo na žalobcovi, aby predložil také doklady, ktoré by hodnoverne potvrdili, že predmetné\nobchody sa uskutočnili tak, ako boli deklarované, čo sa v prejednávanom prípade nestalo. Podstatné v\ndanej veci je preukázanie, či dodávateľovi vznikla reálna daňová povinnosť, nielen formálne vykazovaná\nna faktúre. DPH je daňou „zrkadlového obrazu“, t. j. dodanie služby musí byť vierohodným spôsobom\npreukázané ako u daňového subjektu, tak aj u jeho dodávateľa, čo v danom prípade preukázané nebolo.\n13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\n14. K vyjadreniu žalovaného žalobca repliku nepodal.\nIV.\nRelevantné právne predpisy\n15. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\n„SSP“) v znení účinnom od 01. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia\npodľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n16. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n17. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku účinného ku dňu 20.12.2021, daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n18. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku účinného ku dňu 20.12.2021 správca dane vedie dokazovanie,\npričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom\nviazaný iba návrhmi daňových subjektov.\n19. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku účinného ku dňu 20.12.2021 správca dane preukazuje\nskutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie\ndane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho\nčinnosti.\n20. Podľa § 44 daňového poriadku účinného ku dňu 20.12.2021 daňovou kontrolou správca dane zisťuje\nalebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení\nosobitných predpisov.1 Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na\ndosiahnutie jej účelu.\n21. Podľa § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k\nzamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce\njeho tvrdenia.\n22. Podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH účinného ku dňu 20.12.2021 predmetom dane je\na) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení\nzdaniteľnej osoby,\nb) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou\nosobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,\nc) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len\n„členský štát“),\nd) dovoz tovaru do tuzemska.\n23. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH účinného ku dňu 20.12.2021dodaním služby je každé plnenie, ktoré\nnie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane\na) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo\ninému duševnému vlastníctvu,\n\nb) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,\nc) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,\nd) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe\nzákona.\n24. Podľa § 19 ods. 3 zákona o DPH účinného ku dňu 20.12.2021daňová povinnosť vzniká dňom dodania\nslužby.\n25. Podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH účinného ku dňu 20.12.2021právo odpočítať daň z tovaru\nalebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPlatiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky\ntovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň\na) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi\ndodané,\nb) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods.\n2 až 4, 7 a 9 až 12,\nc) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,\nd) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.\n26. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak\na) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,\nb) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,\nc) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,\nd) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v\nktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.\nV.\nKonanie na správnom súde\n27. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal\nsvoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje\ninak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých\nveciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave,\nKrajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna\nvec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 21S/26/2022, bola na základe uvedenej\nzmeny právnej úpravy a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave náhodným výberom\npridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 8S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp.\nzn. NR-21S/26/2022.\nVI.\nPojednávanie\n28. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na\nnariadenom pojednávaní dňa 25.06.2026. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný\nsprávny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v\nadministratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1\nSSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\nVII.\nPosúdenie veci správnym súdom\n29. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia finančných orgánov,\nktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl\n2020. Úlohou správneho súdu v nadväznosti na žalobcom podanú žalobu bolo v medziach žalobných\nnámietok posúdiť, či finančné orgány pri vydaní predmetných rozhodnutí a v konaní, ktoré predchádzalo\nich vydaniu, postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi.\n\n30. Keďže predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia finančných\norgánov vo veci odpočítania dane, správny súd v úvode uvádza, že právo zdaniteľných osôb na\nodpočítanie dane, ktorú majú zaplatiť, dane splatnej alebo už zaplatenej na vstupe z tovarov, ktoré\nnadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému\ndane z pridanej hodnoty. I keď právo zdaniteľných osôb na odpočítanie dane predstavuje základnú\nzásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty, môže byť obmedzené, resp.\nodopreté, a to v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok\npre priznanie práva na odpočítanie dane alebo ak došlo k daňovému podvodu, či k zneužitiu práva\n(napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30. júna 2022, sp.\nzn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26. októbra 2022 a sp. zn. 6Sžfk/41/2021 zo dňa 30. marca 2023). Ide o\nrôzne právne dôvody pre obmedzenie, resp. odopretie práva na odpočítanie dane, ktorých jednoznačné\nodlíšenie je dôležité najmä v súvislosti s rozsahom a predmetom dokazovania či inštitútom dôkazného\nbremena.\n31. Vychádzajúc z obsahu rozhodnutí finančných orgánov možno konštatovať, že žalobcovi bol vyrubený\nrozdiel na dani z pridanej hodnoty z dôvodu nepreukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok pre\npriznanie práva na odpočítanie dane zo strany žalobcu. V zmysle zákona o DPH sa za hmotnoprávne\npodmienky pre odpočítanie dane považujú (i) existencia zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie\nzdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho\nekonomickej činnosti.\n32. Zákonodarca prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych\npodmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje.\nObchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou,\nzmluvou). Predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností\npreukazuje daňový subjekt. To však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je\nbezvýhradné, resp. neobmedzené. Dôkazná povinnosť, ktorú nesie daňový subjekt, nedosahuje\npovinnosť preukázania tvrdených skutočností s absolútnou istotou, ale postačí preukázať dostatočnú\nmieru pravdepodobnosti. Tá bude spravidla naplnená, ak bude možné z vykonaných dôkazov urobiť\ndaný záver bez vážnych pochybností, pričom treba zohľadniť aj čas, ktorý uplynul od doby, kedy\npreukazované skutočnosti nastali. Z hľadiska teórie dôkazného práva nemožno od daňového subjektu\npožadovať predloženie takých dôkazov, ktorých predloženie je zo strany daňového subjektu objektívne\nnemožné.\n33. Daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať daň z pridanej hodnoty má dve povinnosti, a to (i) povinnosť\ntvrdiť a (ii) povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva\nna odpočítanie dane z pridanej hodnoty za splnenia zákonom stanovených podmienok a následne\npovinnosť dokázať svoje tvrdenie, čo predstavuje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou\nsprávcu dane (vo všeobecnosti) je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt preukazuje\nrelevantnými dôkazmi. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu\ndane. Ak má správca dane pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni\nakceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu\nvyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť\na vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. Je tak zrejmé, že úlohou správcu dane pri\nverifikovaní opodstatnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane je vychádzať nielen z daňových\ndokladov predložených daňovým subjektom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje\nmateriálny podklad. To znamená, že pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje právo na odpočítanie dane z\ndodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené.\n34. Ak správca dane pri preverovaní písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť,\npravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že\nsprávca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte,\nči predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov\nsprávcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu\ndôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie\nkombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. Inými slovami, nepostačuje\npredložiť faktúru, či dodacie listy. Ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú\npochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie\n\nďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom\nrozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane.\n35. B. A. B., Empire One, s.r.o. a T.C.T. spol. s r.o. faktúrovali žalobcovi služby, ktorých reálne dodanie\nuvedenými spoločnosťami správca dane efektívne spochybnil. Predmetom faktúr vystavených B. A.,\nB.. bola výroba TV spotov, Správa LED TV, Spot na LED TV, Spot na LED TV – Pangen, spot na\nLED TV Plusin a provízia. Žalobca a ani B. A. B. nepredložili k faktúram podklady s uvedením rozpisu\nmnožstva, rozsahu a druhu dodanej služby. Bývalý konateľ B. A., B. uviedol, že na projektoch sa podieľal\nosobne, pomáhal s organizáciou pretekov. Predložil fotografie z lyžiarskych akcií, ktorá skutočnosť\nvšak rozhodne nepotvrdzuje dodanie TV spotov, správu LED TV ani zaplatenie provízie z neznámej\ntransakcie. Spoločnosť A. zmenila obchodné meno, sídlo aj konateľa. Tvrdený subdodávateľ,\nspoločnosť LW assets, s.r.o. sa na svojom sídle uvedenom v obchodnom registri nenachádza. Správca\ndane tiež zistil, že žalobca si v zdaňovacom období apríl 2020 uplatnil odpočítanie dane z faktúry\nvystavenej dodávateľom Empire One s.r.o. za administratívne práce. Žalobca nepredložil doklady\nk fakturácií, na faktúrach nie je uvedený rozpis množstva, rozsahu a druhu dodanej služby. Spoločnosť\nEmpire One s.r.o. doručil správcovi dane faktúry spolu s fotografiami z lyžiarskych svahov športovo –\nkultúrnych podujatí. Uvedené fotografie rovnako nepreukazujú dodanie akýchkoľvek administratívnych\npráv žalobcovi spoločnosťou Empire One, s.r.o. Správca dane ďalej zistil, že žalobca si uplatnil za\nzdaňovacie obdobie apríl 2020 odpočítanie DPH z faktúry, vystavenej daňovým subjektom T.C.T.,\nspol s r.o.za správu apartmánového bytu 8Havranka. Žalobca v zdaňovacom období apríl 2020 nebol\nvlastníkom uvedeného apartmánového bytu. Správca dane na základe uvedených zistení spochybnil\nreálne dodanie služieb žalobcovi tak, ako tieto vyplývajú z faktúr vystavených daňovými B. A., B., Empire\nOne s.r.o. a T.C.T, spol. s r.o.. Takto bolo dôkazné bremeno prenesené späť na žalobcu, ktorý však žiadne\nďalšie dôkazy na preukázanie reálneho dodania služieb uvedenými dodávateľmi, ani iným platiteľom\nDPH nepredložil.\n36. Žalobca namieta nesprávne právne posúdenie hmotnoprávneho nároku, túto námietku však ďalej\nnešpecifikuje, poukazuje iba na judikatúru Súdneho dvora EÚ, podľa ktorej je právo na odpočítanie DPH\nzákladnou zásadou spoločného systému DPH. Konkrétne námietky však žalobca neuviedol, a preto\nsprávny súd ani nemohol vecne preskúmať dôvodnosť predmetnej žalobnej námietky. Nepostačuje\nlen všeobecne odkázať na judikatúru, ale je potrebné, aby žalobca konkrétnymi okolnosťami uviedol, v\nčom orgány finančnej správy vec nesprávne právne posúdili. Správny súd nie je oprávnený za žalobcu\n„vyhľadávať“ dôvody nesprávneho právneho posúdenia. Takéto všeobecné tvrdenie nepostačuje a nie\nje spôsobilé bez ďalšieho spochybniť závery orgánov finančnej správy.\n37. Pokiaľ ide o otázku dôkazného bremena, správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 18/2018 z 23.01.2018, podľa ktorého „Ústavný súd už v uznesení\nsp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. februára 2011 konštatoval, že „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte\n– žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne\nje nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu – žalobcu, ktorý disponuje\nsvojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z\npridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil;\npreto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených\npodmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov\npredkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia\nspoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“.\n38. Pokiaľ žalobca má za to, že ak mu správca dane a žalovaný nepriznali právo na odpočet, pretože\nnepovažujú za preukázané, že predmetné plnenia dodali žalobcovi jeho dodávatelia, konajú v rozpore s\njudikatúrou Súdneho dvora EÚ v obdobnej veci, súd túto námietku považuje za nedôvodnú. Je naopak\nparadoxné, že žalobca sa v žalobe odvoláva na rozhodnutie Súdneho dvora EU vo veci C- 154/20\nKemWater ProChemie, keďže v tejto veci Súdny Dvor v bode 34 a nasledujúce uvedeného rozsudku\nuvádza: „ Z toho vyplýva, že zdaniteľnej osobe, ktorá si uplatňuje právo na odpočítanie DPH, v zásade\nprináleží, aby preukázala, že dodávateľ tovaru alebo služieb, na základe ktorých sa toto právo uplatňuje,\nmal postavenie zdaniteľnej osoby. Zdaniteľná osoba je teda povinná predložiť objektívne dôkazy o\ntom, že tovar bol skutočne dodaný a služby boli skutočne poskytnuté na vstupe zdaniteľnými osobami\npre potreby jej vlastných plnení podliehajúcich DPH, a v súvislosti s ktorými skutočne zaplatila DPH.\nTieto dôkazy môžu okrem iného zahŕňať dokumenty, ktorými disponujú dodávatelia a poskytovatelia, od\nktorých zdaniteľná osoba kúpila tovar alebo služby, za ktoré zaplatila DPH (rozsudok z 11. novembra\n\n2021, Ferimet, C-281/20, EU:C:2021:910, bod 39 a citovaná judikatúra). 35 Pokiaľ však ide o boj proti\npodvodom na DPH, daňový úrad spravidla nemôže vyžadovať od zdaniteľnej osoby, ktorá si chce\nuplatniť právo na odpočítanie DPH, aby okrem iného overila, či má dodávateľ tovaru alebo poskytovateľ\nslužieb, na základe ktorých sa uvedené právo uplatňuje, postavenie zdaniteľnej osoby (rozsudok z 11.\nnovembra 2021, Ferimet, C-281/20, EU:C:2021:910, bod 40 a citovaná judikatúra). 36 Pokiaľ ide o\ndôkazné bremeno v súvislosti s otázkou, či má dodávateľ alebo poskytovateľ postavenie zdaniteľnej\nosoby, treba rozlišovať medzi preukázaním hmotnoprávnej požiadavky práva na odpočítanie DPH na\njednej strane a určením existencie podvodu na DPH na druhej strane (rozsudok z 11. novembra 2021,\nFerimet, C-281/20, EU:C:2021:910, bod 41).“\n39. Súdny dvor EÚ teda vo veci KemWater ProChemie rozhodol, že „Smernica Rady 2006/112/ES z\n28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že\nuplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH) zaplatenej na vstupe sa má nepriznať\nbez toho, aby daňový úrad musel preukázať, že zdaniteľná osoba sa dopustila podvodu na DPH alebo\nže vedela, alebo mala vedieť, že uvádzané plnenie, na ktorom sa zakladá právo na odpočítanie dane,\nbolo súčasťou takéhoto daňového podvodu, ak v prípade, že tento skutočný dodávateľ tovaru alebo\nposkytovateľ služieb nebol identifikovaný, táto zdaniteľná osoba nepredloží dôkaz o tom, že tento\ndodávateľ alebo poskytovateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby, pokiaľ vzhľadom na skutkové okolnosti\na napriek dôkazom poskytnutým touto zdaniteľnou osobou chýbajú údaje potrebné na overenie, či\nskutočný dodávateľ alebo poskytovateľ mal toto postavenie.“.\n40. V prejednávanej veci správca dane a žalovaný netvrdili, že došlo k daňovému podvodu, naopak\nboli spochybnené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane. Vykonaným dokazovaním správca\ndane spochybnil dodanie služieb tak, ako tieto vyplývajú z predložených faktúr B. A., B., Empire\nOne, s.r.o. a T.C.T, spol. s r.o. Bolo teda povinnosťou žalobcu dokázať existenciu hmotnoprávnych\npodmienok odpočítania dane, o.i. tiež, že služby boli dodané zdaniteľnou osobou. Keďže žalobca\nvšak zostal nečinný, správca dane správne žalobcovi nepriznal právo na odpočet, keďže v konaní\nnebolo preukázané, že služby boli skutočne poskytnuté na vstupe zdaniteľnými osobami pre potreby\nžalobcových vlastných plnení podliehajúcich DPH.\n41. Ak žalobca namietol, že protokol neobsahoval číslo konania, uvedenému nemožno prisvedčiť\ndôvodnosť. Daňový poriadok v § 47 písm. b) uvádza, že protokol musí obsahovať číslo konania,\npričom číslo konania znamená jednoznačné určenie veci, ktorej sa protokol týka. Po preskúmaní\nadministratívneho spisu správny súd uvádza, že protokol obsahuje náležitosti tak, ako to predpokladá\n§ 47 písm. b) daňvého poriadku - číslo konania. Číslo konania je uvedené na titulnej strane 101649924/2021, a preto nemožno prisvedčiť námietke žalobcu. Zároveň je z celého protokolu zrejmé,\naký daňový subjekt bol kontrolovaný (žalobca) a aké zdaňovacie obdobia boli kontrolované (01/2020,\n02/2020, 03/2020, 04/2020, 05/2020). Podstatné je, že žalobca mal právo sa s protokolom oboznámiť\na bola mu daná možnosť využiť svoje právo k tomu, aby sa k protokolu vyjadril. Aj prípadná absencia\nčísla konania by tak nespôsobila automaticky nezákonnosť vydaného protokolu.\n42. Ďalej žalobca namietol, že správca dane nemal vydať protokol za okolností, ktoré nastali v\npredmetnej daňovej kontrole a protokol tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného\nprostriedku. Uvedenú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Z obsahu žaloby nie je\nzrejmé, (i) aké konkrétne okolnosti nastali v daňovej kontrole a tieto bránili vydaniu protokolu a (ii) na\nzáklade akých konkrétnych skutočností má byť protokol vyhodnotený ako nezákonne získaný dôkazný\nprostriedok.\n43. Súd tiež ako nedôvodnú vyhodnotil námietku týkajúcu sa podnetu na správcu dane. Skutočnosť,\nže na zamestnancov správcu dane žalobca podal trestné oznámenie či podnet, nie je dôvodom\nich vylúčenia z konania. Takisto daňový poriadok neukladá správcovi dane povinnosť rozhodnúť až\npo právoplatnom skončení konania orgánmi činnými v trestnom konaní. V opačnom prípade by\nveľmi ľahko mohlo prísť k znefunkčneniu finančnej správy ako takej (neustálym podávaním podnetov\ndaňovými subjektmi). O námietke zaujatosti voči E. F. a G. H. bolo riadne rozhodnuté, čo vyplýva\nz administratívneho spisu, ako aj z prvostupňového rozhodnutia správcu dane (str. 14, 15) a rozhodnutia\no námietke zaujatosti boli žalobcovi doručené a namietaní zamestnanci konali až po doručení\npredmetných rozhodnutí.\n44. Ak žalobca namietol, že mu nebola oznámená zmena a predloženie poverenia na výkon daňovej\nkontroly, tak v administratívnom spise sa nachádzajú relevantné dokumenty - poverenia na výkon\ndaňovej kontroly (zo dňa 05.08.2021) a zrušenie poverenia na výkon daňovej kontroly (zo dňa\n07.09.2021). Zároveň je potrebné uviesť, že daňový poriadok neukladá správcovi dane povinnosť\nzasielať kontrolovanému daňovému subjektu akúkoľvek zmenu v rámci poverenia na výkon daňovej\n\nkontroly. Z úvodnej strany protokolu zároveň nepochybne vyplýva, aké osoby vykonali daňovú kontrolu,\nako aj dátum, od kedy boli zamestnanci správcu dane poverení na výkon daňovej kontroly (E. I. I. a E.\nB. B. od 05.08.2021). Na daňovej kontrole sa teda podieľali štyri zamestnankyne správcu dane ( E. F.,\nG. H., E. I., E. B.) ako to vyplýva z prvej strany protokolu, avšak protokol samotný vyhotovili len dve\nzamestnankyne, a to E. F. a G. H.. Táto skutočnosť nespôsobuje nezákonnosť protokolu samotného,\nkeďže v čase vyhotovenia protokolu (6.09.2021) už bolo rozhodnuté o námietke zaujatosti voči\nobom zamestnankyniam (rozhodnutie č. 101493283/2021 z 13.08.2021, doručené právnemu zástupcovi\nžalobcu 31.08.2021 a rozhodnutie č. 101493286/2021 z 13.08.2021, doručené právnemu zástupcovi\nžalobcu dňa 31.08.2021), ich poverenie na výkon daňovej kontroly nebolo zrušené a teda boli zákonne\npoverené konaním v daňovej kontrole. Skutočnosť, že v čase vyhotovenia protokolu boli stále ešte\npoverené aj E. I. a E. B. nespôsobuje nezákonnosť protokolu, keďže podľa § 47 písm. k/ daňového\nporiadku protokol musí byť podpísaný zamestnancom správcu dane, ktorý vyhotovil protokol, a contrario\nteda nevyžaduje podpis všetkých zamestnancov správcu dane, ktorí sa zúčastnili daňovej kontroly.\nDaňovú kontrolu teda vykonali štyri zamestnankyne správcu dane, avšak protokol vyhotovili iba dve\n(pôvodne poverené zamestnankyne), ktoré ho aj v súlade s § 47 písm. k/ daňového poriadku aj podpísali.\n45. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia, neprisvedčil správny súd námietkam žalobcu a vychádzajúc z vyššie uvedených\nskutočností a citovaných ustanovení zákonov, žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n46. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu\npožadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.\n47. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd\nv Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia\nlen v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho\nna kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.\na/); ide o konania o správnej žalobe podľa\n§ 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným\nCentrum právnej pomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:7386a5f0-6ec3-4557-bcad-392e45da5cfd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.18.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 18/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 18/2018 z 23. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-23", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.18.2018.1"}, {"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}, {"guid": "ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 401/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/09 z 16. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-16", "citacie_n": 1126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519"}], "citovane_v": []}