Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-21S/71/2021 z 24. 9. 2026
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 24. septembra 2026, sp. zn. NR-21S/71/2021, ECLI:SK:SpSBA:2026:4021200563.3
Správny súd v Bratislave | NR-21S/71/2021 | ECLI:SK:SpSBA:2026:4021200563.3 | 2026-09-24 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., SSP, zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z., zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b475d713-5756-4847-b99a-852b6ac8bff8
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:4021200563.3

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
NR-21S/71/2021
4021200563
24. 09. 2026
JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.
ECLI:SK:SpSBA:2026:4021200563.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,
LL.M. (spravodajca), členky senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a člena senátu JUDr. Róberta Jakubáča,
PhD., v právnej veci žalobcu: Deák, spol. s r.o., so sídlom 1122, 925 32 Veľká Mača, IČO: 31 445
837, právne zastúpeného: kaduc & partneri s.r.o., so sídlom Trojičné námestie 4, 917 01 Trnava, IČO:
50 290 762 , proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974
01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101550754/2021 zo dňa
23.08.2021, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave žalobu

z a m i e t a.

II. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi

n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno ako príslušný správca dane (ďalej len „správca dane“) vykonal
u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až september 2015,
november a december 2015, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 100310382/2019 zo dňa 28.01.2019,
doručený žalobcovi dňa 14.02.2019. Na základe výsledkov daňovej kontroly bolo v nadväzujúcom
vyrubovacom konaní vydané rozhodnutie správcu dane č. 100562942/2021 zo dňa 09.04.2021 (ďalej
len „prvostupňové rozhodnutie“) ktorým správca dane podľa ustanovenia § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 61 873,50 Eur na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015. V uvedenom zdaňovacom období správca dane
preveroval dodávky kuracieho mäsa, karé a syra od dodávateľa K.R.K. s.r.o., Konventná 7, 811 03
Bratislava, IČO: 47 329 084 (ďalej len „K.R.K.“) a dodávky kačacieho mäsa od dodávateľa Danis Food
s.r.o., Športová 377, 946 31 Chotín, IČO: 45 644 691 (ďalej len „Danis Food“). Správca dane prišiel
k záveru, že nebolo preukázané, že dodávateľom vznikla v zmysle § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon o DPH“) daňová povinnosť, a teda
nebolo preukázané, že žalobcovi vzniklo v zmysle § 49 zákona o DPH právo na odpočítanie dane.
2. Na podklade žalobcom podaného odvolania žalovaný rozhodoval v odvolacom konaní a vydal
rozhodnutie č. 101550754/2021 zo dňa 23.08.2021 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“), ktorým potvrdil
prvostupňové rozhodnutie správcu dane.

II.
Žaloba
3. Všeobecnou správnou žalobou, podanou včas dňa 15.10.2021 na Krajskom súde v Nitre, sa žalobca
domáhal s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zrušenia napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa
na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. Žalobca
poukázal na porušovanie jeho práv spočívajúce v nezákonnom trvaní daňovej kontroly a vyrubovacieho
konania, pri ktorom žalovaný spolu so správcom dane obchádzali zákon s cieľom predĺžiť si zákonnú
jednoročnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly. Daňová kontrola sa začala dňa 07.12.2016 a
skončila doručením protokolu z daňovej kontroly žalobcovi dňa 14.02.2019, teda o viac ako dva roky
a dva mesiace neskôr. Správca dane daňovú kontrolu niekoľkokrát prerušil, pričom po odpočítaní
dní prerušenia daňovej kontroly trvala samotná daňová kontrola 359 dní. Žalovaný nemal žiadať o
nadbytočné medzinárodné výmeny informácie za osoby alebo spoločnosti, ktoré nijako nefigurovali ani
nesúviseli s dodávateľmi v roku 2015. V odôvodnení rozhodnutia o prerušení konania, ktoré má rozsah
pol strany, absentujú konkrétne úvahy správcu dane, ktorými bol vedený pri vydávaní rozhodnutia.
Rovnako absentuje aj uvedenie, čo konkrétne sa má zistiť medzinárodnou výmenou informácii (ďalej len
„MVI“). Keďže v rozhodnutí absentujú takéto základné náležitosti odôvodnenia rozhodnutia, rozhodnutie
je nepreskúmateľné a nespĺňa požiadavku ani nevyhnutnosti, primeranosti a účelnosti.
4. Správca dane nijako neskúmal zavinenie, vedomosť ani možnosť vedomosti žalobcu o podvodnom
konaní v reťazci dodaní, preto v zmysle zásady právnej istoty by mali byť zrušené žalobou napadnuté
rozhodnutia a vec by mala byť vrátená na doplnenia dokazovania. Žalobca poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Trnave zo dňa 28.01.2021 vo veci sp. zn. 14S/31/2020 a na judikatúru Súdneho
dvora Európskej únie týkajúcu sa daňového podvodu. Žalobca uviedol, že v rámci svojej obchodnej
činnosti postupoval plne v súlade s odbornou starostlivosťou pri overovaní obchodného partnera a v
relevantnom čase nič nenasvedčovalo tomu, že žalobca sa stane obeťou podvodu v dodávateľskom
reťazci, v dôsledku čoho bude voči nemu vyrubený aj vysoký rozdiel dane. Obchodní partneri žalobcu
figurovali v obchodnom registri, mali platné DIČ ako aj IČ DPH, konali prostredníctvom konateľa,
tovar bol riadne dovezený do prevádzky žalobcu, za tovar bolo riadne zaplatené bankovým prevodom,
dodávatelia nefigurovali v zozname platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody na
zrušenie registrácie DPH. Žalobca nevedel, ako viac by mal overovať svojich obchodných partnerov a
bol toho názoru, že jeho dôkazné bremeno bolo riadne splnené a vyčerpané. V skutočnom obchode
nie je reálne, aby si žalobca napr. nahrával na video každé realizovanie obchodu pre budúce možné
popretie zo strany správcu dane.
5. Existujú aj ďalšie dôkazy, ktoré žalovaný nevykonal, a preto napadnuté rozhodnutia vychádzajú
z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žalobca poukázal na konanie na veterinárnej správe,
kde sa robili vzorky z predmetného tovaru na účely rozborov. Vzorky konkrétneho tovaru, ktorý bol
spochybnený správcom dane, odoberala A. B. C. ako úradný veterinárny lekár SR č. 202.002 z
Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Galanta.
6. V prípade dodávateľa Danis Food sa správca dane nesprávne zaoberal len skutočnosťami z úplne
nerelevantných zdaňovacích období, a to napriek tomu, že predmetom daňovej kontroly boli zdaňovacie
obdobia v roku 2015. Žalobca spochybnil postup správcu dane, ktorý preveroval tohto dodávateľa
u nástupníckej spoločnosti. Správca dane vyložil v neprospech žalobcu aj výpoveď bývalého konateľa
spoločnosti Danis Food p. D. E.. Z obsahu výpovede tohto svedka však nevyplývajú závery, ako
uvádza správca dane. Správca dane uviedol, že svedok D. E. nevedel identifikovať svoju účtovníčku.
Uvedené tvrdenie správcu dane je nepravdivé, pretože svedok p. D. E. označil ako účtovníčku p. F. G.
pravdepodobne z H.. Sám správca dane konštatoval, že svedok p. D. E. potvrdil dodanie tovaru, pričom
následne správca dane konštatoval, že svedok toto potvrdenie tovaru nepreukázal ďalšími dôkazmi,
preto dodanie nepreukázal.
7. Aj v prípade dodávateľa K.R.K. správca dane skúmal a vyhodnocoval skutočnosti za úplne iné
zdaňovacie obdobia a na nerelevantných osobách, konkrétne u nástupníckej spoločnosti. Správca dane
uvádzal, že sa pokúšal vypočuť ako svedka osobu I. F., G.. J. K. XX G.. L. L.. XX, F., M., avšak tento
svedok sa odsťahoval. Výsledkom preto je, že správca dane túto osobu ani nevypočul a aktuálnejšiu

adresu nezisťoval. B. A. J. ako svedok počas výsluchu dňa 25.05.2019 potvrdil obchodnú spoluprácu
a dodávanie tovaru žalobcovi. Rovnako tento svedok potvrdil aj skutočnosti, ktoré tvrdil žalobca a
svedkyňa p. N. L.. Napriek uvedenému správca dane uzavrel, že dodanie tovaru od dodávateľa
K.R.K. sa nepreukázalo. Takýto záver správcu dane je v priamom rozpore s obsahom administratívneho
spisu. Žalobca namietol, že nebol oboznamovaný so zisteniami správcu dane počas daňovej kontroly
a nemohol realizovať právo byť prítomný na výsluchu svedkov a predkladať svedkom otázky (najmä v
súvislosti so svedeckými výpoveďami, kde sa správca dane uspokojil len s nahliadnutím do iných spisov
a vyhotovením záznamu).
III.
Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu
8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 01.03.2022 navrhol žalobu zamietnuť. Žalovaný preskúmaním
žalobných námietok zistil, že námietky uvedené v podanej žalobe žalobcom, sú identické s námietkami
uvedenými v odvolaní, s ktorými sa žalovaný podrobne vysporiadal vo svojom rozhodnutí. V spornom
prípade žalobca deklaroval nadobudnutie tovaru od jednotlivých spoločností, konkrétne od spoločností
K.R.K. a Danis Food, a preto bolo jeho povinnosťou preukázať, že uvedené spoločnosti boli aj
skutočným dodávateľom tovaru. Žalobca však svoju dôkaznú povinnosť v tomto bode neuniesol, preto
mu nebolo priznané právo na odpočítanie dane zo sporných faktúr. Vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané, že tovar deklarovaný spornými faktúrami bol skutočne dodaný uvedenými spoločnosťami,
t.j. nebolo preukázané, že týmto spoločnostiam vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o
DPH, na ktorú sa viaže aj právo na odpočítanie v zmysle § 49 zákona o DPH. Nie je preto pravdivé
tvrdenie žalobcu, že podmienky stanovené pre uplatnenie práva na odpočítanie od dane splnil. Z
uvedeného dôvodu je preto nesprávna aj argumentácia žalobcu o tom, že daňové orgány spochybnili
samotné dodanie deklarovaného tovaru. Žalovaný a ani správca dane nespochybnili existenciu tovaru,
ale osoby deklarovaných dodávateľov, keďže tieto neboli vierohodne preukázané.
9. Správca dane v súvislosti s dodávateľskou spoločnosťou K.R.K. zistil, že spoločnosť K.R.K. dňa
13.03.2015 zanikla v dôsledku zlúčenia, pričom jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť Remeda
s.r.o., Magurská 37, 974 11 Banská Bystrica, IČO 47 329 084 (ďalej „Remeda s.r.o.“). Správca
dane v priebehu dokazovania, za účelom preverenia spoločnosti K.R.K., požiadal miestne príslušného
správcu dane o vykonanie miestneho zisťovania v nástupníckej spoločnosti Remeda s.r.o., z ktorého
vyplynulo, že spoločnosť na registrovanej adrese nesídli. Zásielky adresované na adresu sídla sa vrátili
správcovi dane ako neprevzaté z dôvodu, že adresát je neznámy. Konateľom spoločnosti bol p. I.
F., občan M., ktorého správca dane vyzval k podaniu svedeckej výpovede. Výzva zaslaná na adresu
trvalého pobytu konateľa sa vrátila správcovi dane s označením, že adresát sa presťahoval. Správca
dane ďalším preverovaním zistil, že konateľ spoločnosti Remeda s.r.o. nemá evidovaný trvalý resp.
prechodný pobyt na území Slovenskej republiky. Správca dane ďalej na základe vyjadrenia žalobcu,
že so spoločnosťou K.R.K. spolupracoval prostredníctvom jej konateľa B. A. J., zabezpečil svedeckú
výpoveď p. B. A. J., ktorý pri svedeckej výpovedi v odpovediach na otázky správcu dane popísal
svoje pôsobenie v spoločnosti, čestne vyhlásil, že tovar žalobcovi dodal, ale svoje vyjadrenie nevedel
preukázať predložením relevantných, správcom dane overiteľných dôkazov. Správca dane z uvedeného
dôvodu nepovažoval vyjadrenie p. B. A. J. za dôkaz preukazujúci uskutočnenie zdaniteľného plnenia v
zmysle vystavených dodávateľských faktúr.
10. Správca dane v súvislosti so spoločnosťou Danis Food zistil, že právny nástupca uvedenej
spoločnosti, spoločnosť FATIMKA s.r.o., T. Ružička 11, Žilina, IČO: 44 123 540 (ďalej len „FATIMKA“)
nespolupracuje so správcom dane, na adrese sídla sa nenachádza, že jej jediným konateľom a
spoločníkom je p. O. D., A., G. M.. Ďalej v súvislosti so zaniknutou spoločnosťou Danis Food správca
dane zistil, že bývalý konateľ spoločnosti p. D. E. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že dňa
23.12.2015 previedol obchodný podiel spoločnosti na p. J. P., ktorá bola konateľkou spoločnosti až do
jej zániku zlúčením so spoločnosťou FATIMKA. Zo svedeckej výpovede p. J. P. vyplynulo, že nemala
vedomosti o ekonomickej činnosti spoločnosti Danis Food, nedisponovala ani účtovnými resp. inými
dokladmi tejto spoločnosti, v mene spoločnosti nekonala, ani nikoho za zastupovanie nepoverila tzv.
nemala žiadne vedomosti o uvedenej spoločnosti. Námietku žalobcu, že výpovede konateľov spoločnosti
Danis Food nie sú v rozpore, považuje žalovaný za zmätočnú a uvádza, že p. D. E. pri svedeckej
výpovedi jednoznačne uviedol, že doklady spoločnosti Danis Food odovzdal p. J. P. , ktorá prevzatie

dokladov nepotvrdila . Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že p. D. E. svoje tvrdenie o odovzdaní
dokladov spoločnosti Danis Food nepreukázal.
11. Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu ohľadom obchádzania zákonnej lehoty na vykonanie
daňovej kontroly. Správca dane v rozhodnutiach o prerušení daňovej kontroly deklaroval dôvody, pre
ktoré je potrebné daňovú kontrolu prerušiť. Správa dane využil inštitút medzinárodnej výmeny informácií,
za účelom získania relevantných dôkazov, preukazujúcich obchodné transakcie medzi žalobcom a
dodávateľskými spoločnosťami. K poukazu žalobcu na rozsudok Krajského súdu v Trnave, žalovaný
uviedol, že nešlo o totožné meritum veci a proti rozsudku bola podaná kasačná sťažnosť. Argumentácia
žalobcu o povinnosti daňových orgánov preukazovať vedomosť žalobcu o podvode na inom stupni
reťazca tiež nie je v danej veci aplikovateľná z dôvodu, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie
hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane stanovené zákonom o DPH,
a teda nešlo o dôvod spočívajúci v existencii podvodu na inom stupni reťazca.
12. Žalobca v replike zo dňa 16.05.2022 zotrval na žalobnej argumentácii.
IV.
Relevantné právne predpisy
13. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
14. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
15. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
16. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.
17. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať
v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
(Napríklad zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.
z. v znení neskorších predpisov.)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
18. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.
19. Podľa § 24 ods. 3 prvá veta daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch
vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane.
20. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

21. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov
(o.i. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov). Daňová kontrola
sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
22. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti
dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť
údajov riadne preukázal.
23. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia
protokolu podľa odseku 8.
24. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak
sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.
25. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
26. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
27. Podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len
„členský štát“),
d) dovoz tovaru do tuzemska.
28. Podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH dodaním tovaru je
a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na
účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda,
teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú
cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá
referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou
bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,
b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,
c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej
zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.
29. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
30. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

31. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť
platiteľovi dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
32. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
V.
Posúdenie veci správnym súdom
33. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť
a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského
súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých
je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce
správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. 21S/71/2021, v
zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových
prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S
správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. NR-21S/71/2021.
34. Správny súd, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP
a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
35. Správny súd vec rozhodol na pojednávaní konanom dňa 24.09.2026, na ktorom za prítomnosti
verejnosti vyhlásil rozsudok.
36. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať v rámci žalobných bodov rozhodnutie žalovaného v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane o vyrubení rozdielu dane v sume 61 873,50 Eur na dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015 z dôvodu, že nebolo preukázané reálne dodanie
tovarov žalobcovi od dodávateľov K.R.K. a Danis Food.
37. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006
o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“). V zmysle uvedenej
smernice 2006/112 musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky, aby si
mohla uplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej v tomto členskom štáte za tovar, ktorý
jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou:
- musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240
smernice 2006/112 (formálna podmienka) a
- materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky:
a) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa),
b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia),
c) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.
Uvedené podmienky stanovené smernicou 2006/112 prevzala aj slovenská vnútroštátna právna úprava.
Platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň:
a) dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),
b) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď
kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1
a 2 zákona o DPH),
c) daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z
tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané [§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH],

d) zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný [§ 51 ods. 1
písm. a) zákona o DPH].
38. Ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EU vzťah medzi existenciou a správnosťou faktúry na
jednej strane a právom na odpočítanie DPH na druhej strane nie je automatický v tom zmysle, že po
prvé toto právo je v zásade spojené so skutočným dodaním predmetného tovaru alebo poskytnutím
predmetných služieb a po druhé výkon práva na odpočítanie sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná
výlučne z dôvodu, že je uvedená na faktúre (rozsudok z 29.septembra 2022, Raiffeisen Leasing,
C-253/21, ECLI:EU:C:2022:739, bod 40 a odkaz na uznesenie zo 4. júla 2013, Menidžerski biznes
rešenia, C-572/11, neuverejnené, EU:C:2013:456, body 19 a 20).
39. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej
súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných
povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú
úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne
určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane,
pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a
vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania
ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým
subjektom.
40. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže
odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli
dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených
nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj
zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Uskutočnenie zdaniteľného
plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa
faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako
aj preukazovanie zaplatenia týchto súm, nie sú sami o sebe preukázaním splnenia predpokladov pre
odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH.
41. Správny súd sa s ako prvou zaoberal námietkou dĺžky trvania daňovej kontroly a neúčelnosti jej
prerušení, pričom v tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Veľkého senátu
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/4/2023 zo dňa 27.03.2024:
„22. Žiadosti o MVI sú zväčša predkladané na overenie správnosti, hodnovernosti a úplnosti dokladov
predložených kontrolovaným daňovým subjektom, ktoré sú neúplné alebo o ktorých sú na základe iných
údajov a informácií získaných správcom dane objektívne pochybnosti. Platí, že postup správcu dane pri
zisťovaní skutkového stavu musí byť vždy efektívny, má šetriť práva kontrolovaného daňového subjektu
a zasahovať do nich len do tej miery, ktorá je nevyhnutná pre náležité obstaranie skutkových zistení pre
rozhodnutie o daňovej povinnosti (por. napr. nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS
424/2022 z 20. septembra 2022, sp. zn. I. ÚS 259/2022 z 12. októbra 2022, sp. zn. IV. ÚS 569/2022
zo 7. februára 2023, sp. zn. IV. ÚS 601/2022 z 9. marca 2023). To platí aj pri uvažovaní o potrebe
preverovania skutočností prostredníctvom MVI a pri rozhodovaní o prerušení daňovej kontroly za týmto
účelom. Napriek tomu, že počas trvania prerušenia nedochádza k zasahovaniu do individuálnej sféry
kontrolovaného daňového subjektu úkonmi správcu dane, pretrváva právna neistota daňového subjektu
o výsledku daňovej kontroly i jeho finančná záťaž v prípade zadržaného nadmerného odpočtu DPH (por.
nález Ústavného súdu SR III. ÚS 726/2016 zo dňa 25. októbra 2016).
25. Kasačný súd pripomína, že otázku zákonnosti trvania prerušenia daňovej kontroly v prípade, že
finančná správa členského štátu, na ktorý sa správca dane obrátil so žiadosťou o MVI, nedodrží
lehotu 3 mesiace na vybavenie žiadosti, vyriešil Súdny dvor EÚ v rozhodnutí z 30. septembra 2021
C-186/20 vo veci HYDINA SK, EU:C:2021:786, keď uzavrel, že „článok 10 nariadenia Rady (EÚ)
č. 904/2010 ... v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje
lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom
žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované
v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.“ Lehoty stanovené
nariadením č. 904/2010 pre orgány finančnej správy v súvislosti so žiadosťou o medzinárodnú výmenu

informácií teda nemožno v kontexte vnútroštátnej právnej úpravy (§ 46 ods. 10 Daňového poriadku) a vo
väzbe na uplatnenie inštitútu prerušenia daňovej kontroly z dôvodu žiadosti o MVI vykladať tak, že ide
o lehoty, ktorých prekročenie by zakladalo nezákonnosť rozhodnutí a porušenie princípu proporcionality
na strane kontrolovaného daňového subjektu.
26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa veľký senát stotožnil s názorom predkladajúceho senátu
a dospel k záveru, že:
- pri hodnotení zákonnosti a primeranosti prerušenia daňovej kontroly a posudzovaní jej účinkov je
potrebné vychádzať z obsahu žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií;
- obsah a procesná využiteľnosť odpovede na inak opodstatnene podanú žiadosť o medzinárodnú
výmenu informácií nemá vplyv na zákonnosť prerušenia daňovej kontroly;
- trvanie prerušenia daňovej kontroly v zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ z 30. septembra 2021
C186/20 vo veci HYDINA SK nie je viazané na lehoty podľa čl. 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010.“
42. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že daňová kontrola bola začatá dňa 07.12.2016
spísaním zápisnice o ústnom pojednávaní číslo 104424034/2016 a ukončená doručením protokolu
dňa 14.02.2019. Z rozhodnutia žalovaného tiež vyplýva, že daňová kontrola bola rozhodnutím správcu
dane č. 101128746/2017 zo dňa 30.05.2017 (ďalej len „rozhodnutie o prvom prerušení“ ) prerušená
v čase od 15.06.2017 do 18.04.2018 z dôvodu zaslania žiadosti o MVI. Daňová kontrola bola ďalej
prerušená rozhodnutím správcu dane č. 101250207/2018 zo dňa 29.06.2018 (ďalej len „rozhodnutie
o druhom prerušení“) od 03.07.2018 do 13.11.2018 z dôvodu žiadosti o MVI. Z obsahu administratívneho
spisu správny súd zistil, že je v ňom založené rozhodnutie správcu dane o prvom prerušení, z ktorého
odôvodnenia vyplýva, že správca dane identifikoval čísla žiadostí o MVI (celkom 13), ktoré v súvislosti
s daňovou kontrolou zaslal. Zo žiadostí o MVI založených v administratívnom spise vyplýva, že sa týkajú
spoločnosti FATIMKA a osoby O. D., bytom G., ďalej spoločnosti Danis Food a osoby J. P., bytom A..
V administratívnom spise sa nachádza aj rozhodnutie o druhom prerušení, ktoré sa týkalo osoby L.
C., bytom v A., štatutárneho orgánu NUBAKO, s.r.o. Správny súd konštatuje, že jednoročná lehota na
vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku bola dodržaná (od začatia kontroly
do jej skončenia uplynulo 800 dní, pričom prvé prerušenie trvalo 134 dní a druhé 308 dní, čo je spolu
442 dní, a teda daňová kontrola trvala 358 dní).
43. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že spoločnosť K.R.K. zanikla v dôsledku zlúčenia, pričom jej
právnym nástupcom sa stala spoločnosť Remeda, s.r.o., ktorej konateľom bol p. I. F.. Druhý dodávateľ
Danis Food bol zrušený bez likvidácie zlúčením, pričom jeho právnym nástupcom sa stala spoločnosť
FATIMKA, ktorá bola vymazaná ex offo dňa 26.07.2017. Z výpovede konateľa spoločnosti Danis Food
p. D. E. (získanej nahliadnutím do spisu Danis Food) vyplynulo, že doklady odovzdal novej konateľke
spoločnosti p. P. J.. Správca dane zistil, že konateľom a spoločníkom spoločnosti FATIMKA bol p. O. D.,
bytom v G.. Z uvedeného podľa názoru správneho súdu vyplýva, že bol daný dôvod na zaslanie žiadostí
o MVI, keďže sa týkali preverenia dodávateľov žalobcu. Preto správny súd neprisvedčil dôvodnosti
námietky žalobcu týkajúcej sa neúčelnosti prerušenia daňovej kontroly a prekročenia zákonnej dĺžky
trvania daňovej kontroly.
44. Ohľadom úkonov vykonaných správcom dane počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní
správny súd uvádza, že účel daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nie je totožný. V rámci daňovej
kontroly sa zisťujú a preverujú skutočnosti potrebné na správne určenie dane, správca dane vyhodnocuje
predložené doklady a oboznamuje daňový subjekt so svojimi pochybnosťami. Daňový subjekt tieto
pochybnosti následne odstraňuje, následne správca dane posudzuje, či kontrolovaný daňový subjekt
pochybnosti odstránil alebo nie, pričom tento proces sa deje v súčinnosti s daňovým subjektom.
Výsledkom daňovej kontroly je protokol obsahujúci zistenia správcu dane vrátane vyjadrení daňového
subjektu. V rámci vyrubovacieho konania, sa reaguje na pripomienky k zisteniam uvedeným v protokole,
pričom vyrubovacie konanie nie je pokračovaním daňovej kontroly. Pokiaľ by to tak malo byť, je logické,
že by nemalo význam ani časové ohraničenie dĺžky daňovej kontroly. V rámci vyrubovacieho konania by
sa v podstate mali bližšie objasniť konkrétne sporné skutočnosti, ktoré vyvstali z pripomienok daňového
subjektu k zisteniam správcu dane, pričom samozrejme nie je vylúčené ani doplnenie dokazovania v
určitej, nie rozsiahlej miere, nakoľko riadne dokazovanie má byť primárne realizované v rámci daňovej
kontroly (bod 31 rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 10/2020 z
24.02.2022).

45. Správny súd sa s ako druhou námietkou vysporiadal s tým, koho zaťažovalo dôkazné bremeno,
a či bolo v súlade s § 46 ods. 5 daňového poriadku riadne prenesené na žalobcu. Na posúdenie
prejednávanej veci správny súd aplikoval právne závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 10/2020 z 24.02.2022, zverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 18/2022 ZNSS s nasledovnými právnymi
vetami:
I. Len použitím postupu podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku (výzva k odstráneniu pochybností) môže
dôjsť v procese dokazovania k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový
subjekt.
II. Výzva podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku môže byť daňovému subjektu alternatívne zaslaná
v písomnej forme alebo pochybnosti môžu byť daňovému subjektu oznámené i počas ústneho
pojednávania, na ktoré správca dane daňový subjekt predvolá a následne o jeho priebehu a obsahu
spíše zápisnicu.
III. Povinnosti podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku však správca dane musí splniť do momentu
ukončenia daňovej kontroly, a nie až pri prerokovaní protokolu z nej. Ak sa tak nestalo, k prenosu
dôkazného bremena nedochádza.
46. K problematike presúvania (tzv. prelievania) dôkazného bremena v daňovom konaní sa už v
minulosti viackrát vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky, napr. v uznesení č. k. I. ÚS 377/2018-53
zo dňa 14.11.2018, z ktorého znenia vyplýva, že daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné
povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti
realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s
ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná
povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú.
Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní
vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno
konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom
subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných
dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k
presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické
vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (obdobne rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/3/2021 zo dňa 03.08.2022).
47. Z novšej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je vhodné poukázať na uznesenie
č. k. II. ÚS 218/2024-18 zo dňa 24.04.2024, bod 27: „Ústavný súd poukazuje na uznesenie sp.
zn. III. ÚS 432/2023 zo 7. septembra 2023, v ktorom uviedol, že judikatúra sa jasne ustálila aj v
tom, že zo strany daňového subjektu nepostačuje predložiť iba formálne doklady (napríklad faktúry,
dodacie listy a podobne), ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú a
objektívne podloženú pochybnosť o samotnej reálnosti zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt
na predloženie ďalších dôkazov (napr. II. ÚS 705/2017, III. ÚS 557/2022, IV. ÚS 335/2023, IV. ÚS
341/2023). V obdobných prípadoch považoval ústavný súd za ústavne konformný záver, že v prípade
správcom dane preukázaných pochybností o vlastnom uskutočnení zdaniteľných plnení prechádza
dôkazné bremeno na daňový subjekt. Takýto zásah do autonómie jednotlivca je totiž odôvodnený
verejným záujmom na stanovení, vymeraní a výbere dane (m. m. napr. II. ÚS 705/2017, IV. ÚS 183/2021,
IV. ÚS 335/2023). Ústavný súd vníma prechod dôkazného bremena ako možnosť preukázať spornú
skutočnosť aj inak ako len predložením spochybnených daňových dokladov (podobne napr. IV. ÚS
380/2021, IV. ÚS 579/2021, IV. ÚS 335/2023).“
48. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že výzvou na predloženie dôkazov č.
102528084/2018 zo dňa 10.12.2018, doručenou žalobcovi dňa 19.12.2018, bol žalobca podrobne
informovaný o zisteniach správcu dane (výzva je v rozsahu 61 strán) a vyzvaný, aby v súvislosti
s pochybnosťami správcu dane ohľadom dodávateľov Danis Food a K.R.K. v stanovenej lehote predložil
dôkazy k tvrdenej realizácii transakcií. Podľa názoru správneho súdu týmto úkonom správcu dane
bezpochyby došlo k prenosu dôkazného bremena na žalobcu v súlade s § 46 ods. 5 daňového
poriadku. V administratívnom spise je založená žiadosť žalobcu zo dňa 20.12.2018 o predĺženie

lehoty na predloženie dôkazov, aj z dôvodu obsiahlosti výzvy. Správny súd ďalej zistil, že obsahom
administratívneho spisu bolo preukázané, že žalobca na výzvu správcu dane reagoval podaním zo dňa
03.01.2019, v závere ktorého uviedol, že pre krátkosť času predkladá žalobca ako prílohu iba niektoré
doklady potvrdzujúce tvrdenia žalobcu, pričom ak správca dane bude požadovať predloženie všetkých
dokladov, žalobca je pripravený ich predložiť v primeranej lehote. Z tejto reakcie žalobcu správny súd
vyvodil záver, že žalobca mal možnosť predložiť dôkazy k svojim tvrdeniam, pričom túto možnosť
nevyužil, napriek tomu, že bolo preukázané prenesenie dôkazného bremena na žalobcu.
49. Pokiaľ ide o zistenia správcu dane a námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu,
z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie. Bolo
vykonané miestne zisťovanie u nástupníckej spoločnosti dodávateľa K.R.K. – spoločnosti Remeda s.r.o.
Keďže pôvodný dodávateľ K.R.K. zanikol v dôsledku zlúčenia, bolo potrebné vykonať dokazovanie
v súčinnosti s jeho právnym nástupcom. Rovnaký záver platí aj k právnemu nástupcovi druhého
dodávateľa Danis Food, ktorým sa stala spoločnosť FATIMKA. Pokiaľ dodávateľ zanikol s právnym
nástupcom, bolo potrebné vykonať šetrenie vo vzťahu k právnemu nástupcovi. Navyše správca dane
zabezpečil aj svedeckú výpoveď konateľa K.R.K. p. B. A. J., ktorý však okrem čestného prehlásenia,
že tovar bol fyzicky žalobcovi dodaný, žiadne dôkazy k svojmu tvrdeniu nepredložil. Žiadosťami o MVI
nebolo potvrdené, že tovar bol žalobcovi od dodávateľov K.R.K. a Danis Food dodaný. Z odôvodnenia
rozhodnutia žalovaného vyplýva, že vo vyrubovacom konaní správca dane vyzval dňa 07.09.2021
výzvou č. 101401050/2020 žalobcu, aby v lehote do 25 dní predložil o.i. aj doklady preukazujúce
prepravu tovaru do skladových priestorov žalobcu alebo do prenajatých priestorov žalobcu, ktoré však
žalobca nepredložil. K žalobcom predloženej skladovej evidencii správca dane uviedol, že absentuje
označenie šarže tovaru, na základe čoho by bolo možné presne identifikovať tovar. Z rozhodnutia
žalovaného tiež vyplýva, že správca dane oboznámil žalobcu s výsledkami zistení z daňovej kontroly
a vyrubovacieho konania oboznámením č. 100252138/2021 zo dňa 12.02.2021, ktoré bolo žalobcovi
doručené dňa 04.03.2021, pričom žalobca sa k stanovenej lehote ku skutočnostiam uvedeným
v oboznámení nevyjadril. Na základe uvedeného správny súd prišiel k záveru, že správca dane vo veci
vykonal na jeho strane dostatočné úkony na zistenie skutkového stavu, avšak žalobca z dôvodov na
jeho strane na neho prenesené dôkazné bremeno neuniesol.
50. Pokiaľ žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/31/2020 zo dňa
28.01.2021, správny súd uvádza, že vzhľadom na absenciu analógie, či už právnej alebo skutkovej,
s touto prejednávanou vecou, nie je možné vztiahnuť závery z uvedeného rozsudku na túto vec, keďže sa
týkala iného zdaňovacieho obdobia, iného typu transakcie, inej daňovej kontroly a aj iného dodávateľa.
51. Pokiaľ ide o judikatúru Súdneho dvora Európskej únie týkajúcu sa daňového podvodu a o námietku
žalobcu ohľadom skúmania zavinenia a vedomosti žalobcu, správny súd pripomína, že dôvodom
nepriznania nároku na odpočet DPH nebola účasť žalobcu na daňovom podvode, ale nesplnenie
hmotnoprávnych podmienok. Správny súd v súvislosti s rozložením dôkazného bremena poukazuje na
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/27/2021 zo dňa 30.11.2022,
(bod 33,37,39) podľa ktorého je vo všeobecnosti potrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia
hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane a dokazovaním daňového podvodu/
zneužitia práva alebo účasti daňového subjektu na ňom (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie
vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r.
o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 36). Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia
hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet ťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu
uplatňujúcu si toto právo (vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021,
bod 34), v prípade preukazovania daňového podvodu/zneužitia práva je dôkazné bremeno prenesené
najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na
základe domnienok (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa
11. novembra 2021, bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 37, 43). V
prípade zneužitia práva teda musí z objektívne vykonaného dokazovania vyplývať, že (i) plnenie napriek
formálnemu dodržaniu podmienok podľa práva vedie k získaniu daňovej výhody v rozpore s cieľom
sledovaným predmetnými ustanoveniami (tzv. objektívny test) a (ii) hlavný/prevažujúci cieľ predmetných
plnení je získať daňovú výhodu (tzv. subjektívny test). Zhrňujúc doteraz uvedené možno konštatovať, že
zatiaľ čo pri preukazovaní hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane (alebo
oslobodenie od dane) dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt a jeho dobrá viera v zásade nezohráva
žiadnu rolu (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach SGI a Valériane, C-459/17

a C-460/17, zo dňa 27. júna 2018), v prípade preukazovania účasti na podvode a pri zneužití práva
dôkazné bremeno finančné orgány. V prejednávanej veci sa jednalo o dôkazné bremeno žalobcu, ktoré
žalobca z dôvodov na jeho strane preukázateľne neuniesol.
52. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že mu nebolo umožnené byť prítomný pri výsluchoch svedkov
a pokladať im otázky, správny súd uvádza, že táto námietka je nekonkrétna. Žalobca nešpecifikoval,
o aký výsluch a akého svedka sa má jednať. Z uvedeného dôvodu túto námietku správny súd vyhodnotil
ako nerelevantnú.
53. Ohľadom námietky týkajúcej sa konania pred Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou
Bratislava, je potrebné uviesť, že žalovaný v rozhodnutí uviedol, že tento orgán sa vyjadril k dodávateľovi
K.R.K. tak, že uvedený dodávateľ sa nenachádza v registri prevádzkovateľov potravinárskych podnikov
a ani do elektronického systému nenahlásil v kontrolovanom zdaňovacom období žiadnu zásielku.
54. Správny súd na základe vyššie uvedeného nezistil dôvodnosť žiadnej zo žalobných námietok a
žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.
55. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na
náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od žalobcu,
aby mu nahradil trovy konania.
56. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže oprávnený subjekt (§ 442 SSP) podať kasačnú sťažnosť v lehote 30
dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe
podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.