{"guid": "fc1def41-3076-4f34-a68b-d9cfdc62ba8a:b475d713-5756-4847-b99a-852b6ac8bff8", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:4021200563.3", "spisova_znacka": "NR-21S/71/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-21S/71/2021 z 24. 9. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 24. septembra 2026, sp. zn. NR-21S/71/2021, ECLI:SK:SpSBA:2026:4021200563.3", "identifikacne_cislo": "4021200563", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2026-09-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "nazov": "§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/431", "nazov": "zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/431-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/105", "nazov": "zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/105", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/105-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757", "nazov": "zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/757-2004"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-68"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b475d713-5756-4847-b99a-852b6ac8bff8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:4021200563.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:4021200563.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:4021200563.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nNR-21S/71/2021\n4021200563\n24. 09. 2026\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2026:4021200563.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,\nLL.M. (spravodajca), členky senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a člena senátu JUDr. Róberta Jakubáča,\nPhD., v právnej veci žalobcu: Deák, spol. s r.o., so sídlom 1122, 925 32 Veľká Mača, IČO: 31 445\n837, právne zastúpeného: kaduc & partneri s.r.o., so sídlom Trojičné námestie 4, 917 01 Trnava, IČO:\n50 290 762 , proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974\n01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101550754/2021 zo dňa\n23.08.2021, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu\n\nz a m i e t a.\n\nII. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi\n\nn e p r i z n á v a.\n\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno ako príslušný správca dane (ďalej len „správca dane“) vykonal\nu žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až september 2015,\nnovember a december 2015, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 100310382/2019 zo dňa 28.01.2019,\ndoručený žalobcovi dňa 14.02.2019. Na základe výsledkov daňovej kontroly bolo v nadväzujúcom\nvyrubovacom konaní vydané rozhodnutie správcu dane č. 100562942/2021 zo dňa 09.04.2021 (ďalej\nlen „prvostupňové rozhodnutie“) ktorým správca dane podľa ustanovenia § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009\nZ. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 61 873,50 Eur na dani\nz pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015. V uvedenom zdaňovacom období správca dane\npreveroval dodávky kuracieho mäsa, karé a syra od dodávateľa K.R.K. s.r.o., Konventná 7, 811 03\nBratislava, IČO: 47 329 084 (ďalej len „K.R.K.“) a dodávky kačacieho mäsa od dodávateľa Danis Food\ns.r.o., Športová 377, 946 31 Chotín, IČO: 45 644 691 (ďalej len „Danis Food“). Správca dane prišiel\nk záveru, že nebolo preukázané, že dodávateľom vznikla v zmysle § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani\nz pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon o DPH“) daňová povinnosť, a teda\nnebolo preukázané, že žalobcovi vzniklo v zmysle § 49 zákona o DPH právo na odpočítanie dane.\n2. Na podklade žalobcom podaného odvolania žalovaný rozhodoval v odvolacom konaní a vydal\nrozhodnutie č. 101550754/2021 zo dňa 23.08.2021 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“), ktorým potvrdil\nprvostupňové rozhodnutie správcu dane.\n\nII.\nŽaloba\n3. Všeobecnou správnou žalobou, podanou včas dňa 15.10.2021 na Krajskom súde v Nitre, sa žalobca\ndomáhal s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zrušenia napadnutého rozhodnutia\nžalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa\nna ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. Žalobca\npoukázal na porušovanie jeho práv spočívajúce v nezákonnom trvaní daňovej kontroly a vyrubovacieho\nkonania, pri ktorom žalovaný spolu so správcom dane obchádzali zákon s cieľom predĺžiť si zákonnú\njednoročnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly. Daňová kontrola sa začala dňa 07.12.2016 a\nskončila doručením protokolu z daňovej kontroly žalobcovi dňa 14.02.2019, teda o viac ako dva roky\na dva mesiace neskôr. Správca dane daňovú kontrolu niekoľkokrát prerušil, pričom po odpočítaní\ndní prerušenia daňovej kontroly trvala samotná daňová kontrola 359 dní. Žalovaný nemal žiadať o\nnadbytočné medzinárodné výmeny informácie za osoby alebo spoločnosti, ktoré nijako nefigurovali ani\nnesúviseli s dodávateľmi v roku 2015. V odôvodnení rozhodnutia o prerušení konania, ktoré má rozsah\npol strany, absentujú konkrétne úvahy správcu dane, ktorými bol vedený pri vydávaní rozhodnutia.\nRovnako absentuje aj uvedenie, čo konkrétne sa má zistiť medzinárodnou výmenou informácii (ďalej len\n„MVI“). Keďže v rozhodnutí absentujú takéto základné náležitosti odôvodnenia rozhodnutia, rozhodnutie\nje nepreskúmateľné a nespĺňa požiadavku ani nevyhnutnosti, primeranosti a účelnosti.\n4. Správca dane nijako neskúmal zavinenie, vedomosť ani možnosť vedomosti žalobcu o podvodnom\nkonaní v reťazci dodaní, preto v zmysle zásady právnej istoty by mali byť zrušené žalobou napadnuté\nrozhodnutia a vec by mala byť vrátená na doplnenia dokazovania. Žalobca poukázal na rozsudok\nKrajského súdu v Trnave zo dňa 28.01.2021 vo veci sp. zn. 14S/31/2020 a na judikatúru Súdneho\ndvora Európskej únie týkajúcu sa daňového podvodu. Žalobca uviedol, že v rámci svojej obchodnej\nčinnosti postupoval plne v súlade s odbornou starostlivosťou pri overovaní obchodného partnera a v\nrelevantnom čase nič nenasvedčovalo tomu, že žalobca sa stane obeťou podvodu v dodávateľskom\nreťazci, v dôsledku čoho bude voči nemu vyrubený aj vysoký rozdiel dane. Obchodní partneri žalobcu\nfigurovali v obchodnom registri, mali platné DIČ ako aj IČ DPH, konali prostredníctvom konateľa,\ntovar bol riadne dovezený do prevádzky žalobcu, za tovar bolo riadne zaplatené bankovým prevodom,\ndodávatelia nefigurovali v zozname platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody na\nzrušenie registrácie DPH. Žalobca nevedel, ako viac by mal overovať svojich obchodných partnerov a\nbol toho názoru, že jeho dôkazné bremeno bolo riadne splnené a vyčerpané. V skutočnom obchode\nnie je reálne, aby si žalobca napr. nahrával na video každé realizovanie obchodu pre budúce možné\npopretie zo strany správcu dane.\n5. Existujú aj ďalšie dôkazy, ktoré žalovaný nevykonal, a preto napadnuté rozhodnutia vychádzajú\nz nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žalobca poukázal na konanie na veterinárnej správe,\nkde sa robili vzorky z predmetného tovaru na účely rozborov. Vzorky konkrétneho tovaru, ktorý bol\nspochybnený správcom dane, odoberala A. B. C. ako úradný veterinárny lekár SR č. 202.002 z\nRegionálnej veterinárnej a potravinovej správy Galanta.\n6. V prípade dodávateľa Danis Food sa správca dane nesprávne zaoberal len skutočnosťami z úplne\nnerelevantných zdaňovacích období, a to napriek tomu, že predmetom daňovej kontroly boli zdaňovacie\nobdobia v roku 2015. Žalobca spochybnil postup správcu dane, ktorý preveroval tohto dodávateľa\nu nástupníckej spoločnosti. Správca dane vyložil v neprospech žalobcu aj výpoveď bývalého konateľa\nspoločnosti Danis Food p. D. E.. Z obsahu výpovede tohto svedka však nevyplývajú závery, ako\nuvádza správca dane. Správca dane uviedol, že svedok D. E. nevedel identifikovať svoju účtovníčku.\nUvedené tvrdenie správcu dane je nepravdivé, pretože svedok p. D. E. označil ako účtovníčku p. F. G.\npravdepodobne z H.. Sám správca dane konštatoval, že svedok p. D. E. potvrdil dodanie tovaru, pričom\nnásledne správca dane konštatoval, že svedok toto potvrdenie tovaru nepreukázal ďalšími dôkazmi,\npreto dodanie nepreukázal.\n7. Aj v prípade dodávateľa K.R.K. správca dane skúmal a vyhodnocoval skutočnosti za úplne iné\nzdaňovacie obdobia a na nerelevantných osobách, konkrétne u nástupníckej spoločnosti. Správca dane\nuvádzal, že sa pokúšal vypočuť ako svedka osobu I. F., G.. J. K. XX G.. L. L.. XX, F., M., avšak tento\nsvedok sa odsťahoval. Výsledkom preto je, že správca dane túto osobu ani nevypočul a aktuálnejšiu\n\nadresu nezisťoval. B. A. J. ako svedok počas výsluchu dňa 25.05.2019 potvrdil obchodnú spoluprácu\na dodávanie tovaru žalobcovi. Rovnako tento svedok potvrdil aj skutočnosti, ktoré tvrdil žalobca a\nsvedkyňa p. N. L.. Napriek uvedenému správca dane uzavrel, že dodanie tovaru od dodávateľa\nK.R.K. sa nepreukázalo. Takýto záver správcu dane je v priamom rozpore s obsahom administratívneho\nspisu. Žalobca namietol, že nebol oboznamovaný so zisteniami správcu dane počas daňovej kontroly\na nemohol realizovať právo byť prítomný na výsluchu svedkov a predkladať svedkom otázky (najmä v\nsúvislosti so svedeckými výpoveďami, kde sa správca dane uspokojil len s nahliadnutím do iných spisov\na vyhotovením záznamu).\nIII.\nVyjadrenie žalovaného, replika žalobcu\n8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 01.03.2022 navrhol žalobu zamietnuť. Žalovaný preskúmaním\nžalobných námietok zistil, že námietky uvedené v podanej žalobe žalobcom, sú identické s námietkami\nuvedenými v odvolaní, s ktorými sa žalovaný podrobne vysporiadal vo svojom rozhodnutí. V spornom\nprípade žalobca deklaroval nadobudnutie tovaru od jednotlivých spoločností, konkrétne od spoločností\nK.R.K. a Danis Food, a preto bolo jeho povinnosťou preukázať, že uvedené spoločnosti boli aj\nskutočným dodávateľom tovaru. Žalobca však svoju dôkaznú povinnosť v tomto bode neuniesol, preto\nmu nebolo priznané právo na odpočítanie dane zo sporných faktúr. Vykonaným dokazovaním nebolo\npreukázané, že tovar deklarovaný spornými faktúrami bol skutočne dodaný uvedenými spoločnosťami,\nt.j. nebolo preukázané, že týmto spoločnostiam vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o\nDPH, na ktorú sa viaže aj právo na odpočítanie v zmysle § 49 zákona o DPH. Nie je preto pravdivé\ntvrdenie žalobcu, že podmienky stanovené pre uplatnenie práva na odpočítanie od dane splnil. Z\nuvedeného dôvodu je preto nesprávna aj argumentácia žalobcu o tom, že daňové orgány spochybnili\nsamotné dodanie deklarovaného tovaru. Žalovaný a ani správca dane nespochybnili existenciu tovaru,\nale osoby deklarovaných dodávateľov, keďže tieto neboli vierohodne preukázané.\n9. Správca dane v súvislosti s dodávateľskou spoločnosťou K.R.K. zistil, že spoločnosť K.R.K. dňa\n13.03.2015 zanikla v dôsledku zlúčenia, pričom jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť Remeda\ns.r.o., Magurská 37, 974 11 Banská Bystrica, IČO 47 329 084 (ďalej „Remeda s.r.o.“). Správca\ndane v priebehu dokazovania, za účelom preverenia spoločnosti K.R.K., požiadal miestne príslušného\nsprávcu dane o vykonanie miestneho zisťovania v nástupníckej spoločnosti Remeda s.r.o., z ktorého\nvyplynulo, že spoločnosť na registrovanej adrese nesídli. Zásielky adresované na adresu sídla sa vrátili\nsprávcovi dane ako neprevzaté z dôvodu, že adresát je neznámy. Konateľom spoločnosti bol p. I.\nF., občan M., ktorého správca dane vyzval k podaniu svedeckej výpovede. Výzva zaslaná na adresu\ntrvalého pobytu konateľa sa vrátila správcovi dane s označením, že adresát sa presťahoval. Správca\ndane ďalším preverovaním zistil, že konateľ spoločnosti Remeda s.r.o. nemá evidovaný trvalý resp.\nprechodný pobyt na území Slovenskej republiky. Správca dane ďalej na základe vyjadrenia žalobcu,\nže so spoločnosťou K.R.K. spolupracoval prostredníctvom jej konateľa B. A. J., zabezpečil svedeckú\nvýpoveď p. B. A. J., ktorý pri svedeckej výpovedi v odpovediach na otázky správcu dane popísal\nsvoje pôsobenie v spoločnosti, čestne vyhlásil, že tovar žalobcovi dodal, ale svoje vyjadrenie nevedel\npreukázať predložením relevantných, správcom dane overiteľných dôkazov. Správca dane z uvedeného\ndôvodu nepovažoval vyjadrenie p. B. A. J. za dôkaz preukazujúci uskutočnenie zdaniteľného plnenia v\nzmysle vystavených dodávateľských faktúr.\n10. Správca dane v súvislosti so spoločnosťou Danis Food zistil, že právny nástupca uvedenej\nspoločnosti, spoločnosť FATIMKA s.r.o., T. Ružička 11, Žilina, IČO: 44 123 540 (ďalej len „FATIMKA“)\nnespolupracuje so správcom dane, na adrese sídla sa nenachádza, že jej jediným konateľom a\nspoločníkom je p. O. D., A., G. M.. Ďalej v súvislosti so zaniknutou spoločnosťou Danis Food správca\ndane zistil, že bývalý konateľ spoločnosti p. D. E. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že dňa\n23.12.2015 previedol obchodný podiel spoločnosti na p. J. P., ktorá bola konateľkou spoločnosti až do\njej zániku zlúčením so spoločnosťou FATIMKA. Zo svedeckej výpovede p. J. P. vyplynulo, že nemala\nvedomosti o ekonomickej činnosti spoločnosti Danis Food, nedisponovala ani účtovnými resp. inými\ndokladmi tejto spoločnosti, v mene spoločnosti nekonala, ani nikoho za zastupovanie nepoverila tzv.\nnemala žiadne vedomosti o uvedenej spoločnosti. Námietku žalobcu, že výpovede konateľov spoločnosti\nDanis Food nie sú v rozpore, považuje žalovaný za zmätočnú a uvádza, že p. D. E. pri svedeckej\nvýpovedi jednoznačne uviedol, že doklady spoločnosti Danis Food odovzdal p. J. P. , ktorá prevzatie\n\ndokladov nepotvrdila . Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že p. D. E. svoje tvrdenie o odovzdaní\ndokladov spoločnosti Danis Food nepreukázal.\n11. Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu ohľadom obchádzania zákonnej lehoty na vykonanie\ndaňovej kontroly. Správca dane v rozhodnutiach o prerušení daňovej kontroly deklaroval dôvody, pre\nktoré je potrebné daňovú kontrolu prerušiť. Správa dane využil inštitút medzinárodnej výmeny informácií,\nza účelom získania relevantných dôkazov, preukazujúcich obchodné transakcie medzi žalobcom a\ndodávateľskými spoločnosťami. K poukazu žalobcu na rozsudok Krajského súdu v Trnave, žalovaný\nuviedol, že nešlo o totožné meritum veci a proti rozsudku bola podaná kasačná sťažnosť. Argumentácia\nžalobcu o povinnosti daňových orgánov preukazovať vedomosť žalobcu o podvode na inom stupni\nreťazca tiež nie je v danej veci aplikovateľná z dôvodu, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie\nhmotnoprávnych podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane stanovené zákonom o DPH,\na teda nešlo o dôvod spočívajúci v existencii podvodu na inom stupni reťazca.\n12. Žalobca v replike zo dňa 16.05.2022 zotrval na žalobnej argumentácii.\nIV.\nRelevantné právne predpisy\n13. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n14. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n15. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n16. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n17. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať\nv daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\n(Napríklad zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.\nz. v znení neskorších predpisov.)\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n18. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n19. Podľa § 24 ods. 3 prvá veta daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch\nvykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane.\n20. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n\n21. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov\n(o.i. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov). Daňová kontrola\nsa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.\n22. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti\ndokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených,\noznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim\nvyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť\núdajov riadne preukázal.\n23. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia\nprotokolu podľa odseku 8.\n24. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak\nsa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať\ninformácie spôsobom podľa osobitného predpisu.\n25. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v\ndaňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným\norgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.\n26. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon\nneustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,\nvysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov\na použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\n27. Podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH predmetom dane je\na) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení\nzdaniteľnej osoby,\nb) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou\nosobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,\nc) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len\n„členský štát“),\nd) dovoz tovaru do tuzemska.\n28. Podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH dodaním tovaru je\na) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na\núčely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda,\nteplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú\ncenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá\nreferenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou\nbankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,\nb) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,\nc) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej\nzmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.\n29. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania\ntovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo\nprechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň\nskorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby\nna základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri\ndodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.\n30. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n\n31. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z\ntovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň\na) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť\nplatiteľovi dodané,\nb) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,\nc) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,\nd) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.\n32. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\nV.\nPosúdenie veci správnym súdom\n33. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť\na súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského\nsúdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých\nje od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce\nsprávneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. 21S/71/2021, v\nzmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových\nprostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S\nsprávneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. NR-21S/71/2021.\n34. Správny súd, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP\na § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane\nkonania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n35. Správny súd vec rozhodol na pojednávaní konanom dňa 24.09.2026, na ktorom za prítomnosti\nverejnosti vyhlásil rozsudok.\n36. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať v rámci žalobných bodov rozhodnutie žalovaného v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím správcu dane o vyrubení rozdielu dane v sume 61 873,50 Eur na dani z\npridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015 z dôvodu, že nebolo preukázané reálne dodanie\ntovarov žalobcovi od dodávateľov K.R.K. a Danis Food.\n37. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006\no spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“). V zmysle uvedenej\nsmernice 2006/112 musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky, aby si\nmohla uplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej v tomto členskom štáte za tovar, ktorý\njej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou:\n- musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240\nsmernice 2006/112 (formálna podmienka) a\n- materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky:\na) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa),\nb) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia),\nc) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.\nUvedené podmienky stanovené smernicou 2006/112 prevzala aj slovenská vnútroštátna právna úprava.\nPlatiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň:\na) dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),\nb) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď\nkupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1\na 2 zákona o DPH),\nc) daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z\ntovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané [§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH],\n\nd) zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný [§ 51 ods. 1\npísm. a) zákona o DPH].\n38. Ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EU vzťah medzi existenciou a správnosťou faktúry na\njednej strane a právom na odpočítanie DPH na druhej strane nie je automatický v tom zmysle, že po\nprvé toto právo je v zásade spojené so skutočným dodaním predmetného tovaru alebo poskytnutím\npredmetných služieb a po druhé výkon práva na odpočítanie sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná\nvýlučne z dôvodu, že je uvedená na faktúre (rozsudok z 29.septembra 2022, Raiffeisen Leasing,\nC-253/21, ECLI:EU:C:2022:739, bod 40 a odkaz na uznesenie zo 4. júla 2013, Menidžerski biznes\nrešenia, C-572/11, neuverejnené, EU:C:2013:456, body 19 a 20).\n39. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej\nsúvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných\npovinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú\núpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne\nurčenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane,\npričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a\nvyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania\nako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým\nsubjektom.\n40. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže\nodpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli\ndodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených\nnárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj\nzo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Uskutočnenie zdaniteľného\nplnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa\nfaktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako\naj preukazovanie zaplatenia týchto súm, nie sú sami o sebe preukázaním splnenia predpokladov pre\nodpočítanie dane v zmysle zákona o DPH.\n41. Správny súd sa s ako prvou zaoberal námietkou dĺžky trvania daňovej kontroly a neúčelnosti jej\nprerušení, pričom v tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Veľkého senátu\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/4/2023 zo dňa 27.03.2024:\n„22. Žiadosti o MVI sú zväčša predkladané na overenie správnosti, hodnovernosti a úplnosti dokladov\npredložených kontrolovaným daňovým subjektom, ktoré sú neúplné alebo o ktorých sú na základe iných\núdajov a informácií získaných správcom dane objektívne pochybnosti. Platí, že postup správcu dane pri\nzisťovaní skutkového stavu musí byť vždy efektívny, má šetriť práva kontrolovaného daňového subjektu\na zasahovať do nich len do tej miery, ktorá je nevyhnutná pre náležité obstaranie skutkových zistení pre\nrozhodnutie o daňovej povinnosti (por. napr. nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS\n424/2022 z 20. septembra 2022, sp. zn. I. ÚS 259/2022 z 12. októbra 2022, sp. zn. IV. ÚS 569/2022\nzo 7. februára 2023, sp. zn. IV. ÚS 601/2022 z 9. marca 2023). To platí aj pri uvažovaní o potrebe\npreverovania skutočností prostredníctvom MVI a pri rozhodovaní o prerušení daňovej kontroly za týmto\núčelom. Napriek tomu, že počas trvania prerušenia nedochádza k zasahovaniu do individuálnej sféry\nkontrolovaného daňového subjektu úkonmi správcu dane, pretrváva právna neistota daňového subjektu\no výsledku daňovej kontroly i jeho finančná záťaž v prípade zadržaného nadmerného odpočtu DPH (por.\nnález Ústavného súdu SR III. ÚS 726/2016 zo dňa 25. októbra 2016).\n25. Kasačný súd pripomína, že otázku zákonnosti trvania prerušenia daňovej kontroly v prípade, že\nfinančná správa členského štátu, na ktorý sa správca dane obrátil so žiadosťou o MVI, nedodrží\nlehotu 3 mesiace na vybavenie žiadosti, vyriešil Súdny dvor EÚ v rozhodnutí z 30. septembra 2021\nC-186/20 vo veci HYDINA SK, EU:C:2021:786, keď uzavrel, že „článok 10 nariadenia Rady (EÚ)\nč. 904/2010 ... v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje\nlehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom\nžiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované\nv rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.“ Lehoty stanovené\nnariadením č. 904/2010 pre orgány finančnej správy v súvislosti so žiadosťou o medzinárodnú výmenu\n\ninformácií teda nemožno v kontexte vnútroštátnej právnej úpravy (§ 46 ods. 10 Daňového poriadku) a vo\nväzbe na uplatnenie inštitútu prerušenia daňovej kontroly z dôvodu žiadosti o MVI vykladať tak, že ide\no lehoty, ktorých prekročenie by zakladalo nezákonnosť rozhodnutí a porušenie princípu proporcionality\nna strane kontrolovaného daňového subjektu.\n26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa veľký senát stotožnil s názorom predkladajúceho senátu\na dospel k záveru, že:\n- pri hodnotení zákonnosti a primeranosti prerušenia daňovej kontroly a posudzovaní jej účinkov je\npotrebné vychádzať z obsahu žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií;\n- obsah a procesná využiteľnosť odpovede na inak opodstatnene podanú žiadosť o medzinárodnú\nvýmenu informácií nemá vplyv na zákonnosť prerušenia daňovej kontroly;\n- trvanie prerušenia daňovej kontroly v zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ z 30. septembra 2021\nC186/20 vo veci HYDINA SK nie je viazané na lehoty podľa čl. 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010.“\n42. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že daňová kontrola bola začatá dňa 07.12.2016\nspísaním zápisnice o ústnom pojednávaní číslo 104424034/2016 a ukončená doručením protokolu\ndňa 14.02.2019. Z rozhodnutia žalovaného tiež vyplýva, že daňová kontrola bola rozhodnutím správcu\ndane č. 101128746/2017 zo dňa 30.05.2017 (ďalej len „rozhodnutie o prvom prerušení“ ) prerušená\nv čase od 15.06.2017 do 18.04.2018 z dôvodu zaslania žiadosti o MVI. Daňová kontrola bola ďalej\nprerušená rozhodnutím správcu dane č. 101250207/2018 zo dňa 29.06.2018 (ďalej len „rozhodnutie\no druhom prerušení“) od 03.07.2018 do 13.11.2018 z dôvodu žiadosti o MVI. Z obsahu administratívneho\nspisu správny súd zistil, že je v ňom založené rozhodnutie správcu dane o prvom prerušení, z ktorého\nodôvodnenia vyplýva, že správca dane identifikoval čísla žiadostí o MVI (celkom 13), ktoré v súvislosti\ns daňovou kontrolou zaslal. Zo žiadostí o MVI založených v administratívnom spise vyplýva, že sa týkajú\nspoločnosti FATIMKA a osoby O. D., bytom G., ďalej spoločnosti Danis Food a osoby J. P., bytom A..\nV administratívnom spise sa nachádza aj rozhodnutie o druhom prerušení, ktoré sa týkalo osoby L.\nC., bytom v A., štatutárneho orgánu NUBAKO, s.r.o. Správny súd konštatuje, že jednoročná lehota na\nvykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku bola dodržaná (od začatia kontroly\ndo jej skončenia uplynulo 800 dní, pričom prvé prerušenie trvalo 134 dní a druhé 308 dní, čo je spolu\n442 dní, a teda daňová kontrola trvala 358 dní).\n43. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že spoločnosť K.R.K. zanikla v dôsledku zlúčenia, pričom jej\nprávnym nástupcom sa stala spoločnosť Remeda, s.r.o., ktorej konateľom bol p. I. F.. Druhý dodávateľ\nDanis Food bol zrušený bez likvidácie zlúčením, pričom jeho právnym nástupcom sa stala spoločnosť\nFATIMKA, ktorá bola vymazaná ex offo dňa 26.07.2017. Z výpovede konateľa spoločnosti Danis Food\np. D. E. (získanej nahliadnutím do spisu Danis Food) vyplynulo, že doklady odovzdal novej konateľke\nspoločnosti p. P. J.. Správca dane zistil, že konateľom a spoločníkom spoločnosti FATIMKA bol p. O. D.,\nbytom v G.. Z uvedeného podľa názoru správneho súdu vyplýva, že bol daný dôvod na zaslanie žiadostí\no MVI, keďže sa týkali preverenia dodávateľov žalobcu. Preto správny súd neprisvedčil dôvodnosti\nnámietky žalobcu týkajúcej sa neúčelnosti prerušenia daňovej kontroly a prekročenia zákonnej dĺžky\ntrvania daňovej kontroly.\n44. Ohľadom úkonov vykonaných správcom dane počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní\nsprávny súd uvádza, že účel daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nie je totožný. V rámci daňovej\nkontroly sa zisťujú a preverujú skutočnosti potrebné na správne určenie dane, správca dane vyhodnocuje\npredložené doklady a oboznamuje daňový subjekt so svojimi pochybnosťami. Daňový subjekt tieto\npochybnosti následne odstraňuje, následne správca dane posudzuje, či kontrolovaný daňový subjekt\npochybnosti odstránil alebo nie, pričom tento proces sa deje v súčinnosti s daňovým subjektom.\nVýsledkom daňovej kontroly je protokol obsahujúci zistenia správcu dane vrátane vyjadrení daňového\nsubjektu. V rámci vyrubovacieho konania, sa reaguje na pripomienky k zisteniam uvedeným v protokole,\npričom vyrubovacie konanie nie je pokračovaním daňovej kontroly. Pokiaľ by to tak malo byť, je logické,\nže by nemalo význam ani časové ohraničenie dĺžky daňovej kontroly. V rámci vyrubovacieho konania by\nsa v podstate mali bližšie objasniť konkrétne sporné skutočnosti, ktoré vyvstali z pripomienok daňového\nsubjektu k zisteniam správcu dane, pričom samozrejme nie je vylúčené ani doplnenie dokazovania v\nurčitej, nie rozsiahlej miere, nakoľko riadne dokazovanie má byť primárne realizované v rámci daňovej\nkontroly (bod 31 rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 10/2020 z\n24.02.2022).\n\n45. Správny súd sa s ako druhou námietkou vysporiadal s tým, koho zaťažovalo dôkazné bremeno,\na či bolo v súlade s § 46 ods. 5 daňového poriadku riadne prenesené na žalobcu. Na posúdenie\nprejednávanej veci správny súd aplikoval právne závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 10/2020 z 24.02.2022, zverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 18/2022 ZNSS s nasledovnými právnymi\nvetami:\nI. Len použitím postupu podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku (výzva k odstráneniu pochybností) môže\ndôjsť v procese dokazovania k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový\nsubjekt.\nII. Výzva podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku môže byť daňovému subjektu alternatívne zaslaná\nv písomnej forme alebo pochybnosti môžu byť daňovému subjektu oznámené i počas ústneho\npojednávania, na ktoré správca dane daňový subjekt predvolá a následne o jeho priebehu a obsahu\nspíše zápisnicu.\nIII. Povinnosti podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku však správca dane musí splniť do momentu\nukončenia daňovej kontroly, a nie až pri prerokovaní protokolu z nej. Ak sa tak nestalo, k prenosu\ndôkazného bremena nedochádza.\n46. K problematike presúvania (tzv. prelievania) dôkazného bremena v daňovom konaní sa už v\nminulosti viackrát vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky, napr. v uznesení č. k. I. ÚS 377/2018-53\nzo dňa 14.11.2018, z ktorého znenia vyplýva, že daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné\npovinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti\nrealizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s\nním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná\npovinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú.\nAk však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní\nvierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno\nkonštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom\nsubjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných\ndôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k\npresúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické\nvyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (obdobne rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/3/2021 zo dňa 03.08.2022).\n47. Z novšej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je vhodné poukázať na uznesenie\nč. k. II. ÚS 218/2024-18 zo dňa 24.04.2024, bod 27: „Ústavný súd poukazuje na uznesenie sp.\nzn. III. ÚS 432/2023 zo 7. septembra 2023, v ktorom uviedol, že judikatúra sa jasne ustálila aj v\ntom, že zo strany daňového subjektu nepostačuje predložiť iba formálne doklady (napríklad faktúry,\ndodacie listy a podobne), ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú a\nobjektívne podloženú pochybnosť o samotnej reálnosti zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt\nna predloženie ďalších dôkazov (napr. II. ÚS 705/2017, III. ÚS 557/2022, IV. ÚS 335/2023, IV. ÚS\n341/2023). V obdobných prípadoch považoval ústavný súd za ústavne konformný záver, že v prípade\nsprávcom dane preukázaných pochybností o vlastnom uskutočnení zdaniteľných plnení prechádza\ndôkazné bremeno na daňový subjekt. Takýto zásah do autonómie jednotlivca je totiž odôvodnený\nverejným záujmom na stanovení, vymeraní a výbere dane (m. m. napr. II. ÚS 705/2017, IV. ÚS 183/2021,\nIV. ÚS 335/2023). Ústavný súd vníma prechod dôkazného bremena ako možnosť preukázať spornú\nskutočnosť aj inak ako len predložením spochybnených daňových dokladov (podobne napr. IV. ÚS\n380/2021, IV. ÚS 579/2021, IV. ÚS 335/2023).“\n48. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že výzvou na predloženie dôkazov č.\n102528084/2018 zo dňa 10.12.2018, doručenou žalobcovi dňa 19.12.2018, bol žalobca podrobne\ninformovaný o zisteniach správcu dane (výzva je v rozsahu 61 strán) a vyzvaný, aby v súvislosti\ns pochybnosťami správcu dane ohľadom dodávateľov Danis Food a K.R.K. v stanovenej lehote predložil\ndôkazy k tvrdenej realizácii transakcií. Podľa názoru správneho súdu týmto úkonom správcu dane\nbezpochyby došlo k prenosu dôkazného bremena na žalobcu v súlade s § 46 ods. 5 daňového\nporiadku. V administratívnom spise je založená žiadosť žalobcu zo dňa 20.12.2018 o predĺženie\n\nlehoty na predloženie dôkazov, aj z dôvodu obsiahlosti výzvy. Správny súd ďalej zistil, že obsahom\nadministratívneho spisu bolo preukázané, že žalobca na výzvu správcu dane reagoval podaním zo dňa\n03.01.2019, v závere ktorého uviedol, že pre krátkosť času predkladá žalobca ako prílohu iba niektoré\ndoklady potvrdzujúce tvrdenia žalobcu, pričom ak správca dane bude požadovať predloženie všetkých\ndokladov, žalobca je pripravený ich predložiť v primeranej lehote. Z tejto reakcie žalobcu správny súd\nvyvodil záver, že žalobca mal možnosť predložiť dôkazy k svojim tvrdeniam, pričom túto možnosť\nnevyužil, napriek tomu, že bolo preukázané prenesenie dôkazného bremena na žalobcu.\n49. Pokiaľ ide o zistenia správcu dane a námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu,\nz odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie. Bolo\nvykonané miestne zisťovanie u nástupníckej spoločnosti dodávateľa K.R.K. – spoločnosti Remeda s.r.o.\nKeďže pôvodný dodávateľ K.R.K. zanikol v dôsledku zlúčenia, bolo potrebné vykonať dokazovanie\nv súčinnosti s jeho právnym nástupcom. Rovnaký záver platí aj k právnemu nástupcovi druhého\ndodávateľa Danis Food, ktorým sa stala spoločnosť FATIMKA. Pokiaľ dodávateľ zanikol s právnym\nnástupcom, bolo potrebné vykonať šetrenie vo vzťahu k právnemu nástupcovi. Navyše správca dane\nzabezpečil aj svedeckú výpoveď konateľa K.R.K. p. B. A. J., ktorý však okrem čestného prehlásenia,\nže tovar bol fyzicky žalobcovi dodaný, žiadne dôkazy k svojmu tvrdeniu nepredložil. Žiadosťami o MVI\nnebolo potvrdené, že tovar bol žalobcovi od dodávateľov K.R.K. a Danis Food dodaný. Z odôvodnenia\nrozhodnutia žalovaného vyplýva, že vo vyrubovacom konaní správca dane vyzval dňa 07.09.2021\nvýzvou č. 101401050/2020 žalobcu, aby v lehote do 25 dní predložil o.i. aj doklady preukazujúce\nprepravu tovaru do skladových priestorov žalobcu alebo do prenajatých priestorov žalobcu, ktoré však\nžalobca nepredložil. K žalobcom predloženej skladovej evidencii správca dane uviedol, že absentuje\noznačenie šarže tovaru, na základe čoho by bolo možné presne identifikovať tovar. Z rozhodnutia\nžalovaného tiež vyplýva, že správca dane oboznámil žalobcu s výsledkami zistení z daňovej kontroly\na vyrubovacieho konania oboznámením č. 100252138/2021 zo dňa 12.02.2021, ktoré bolo žalobcovi\ndoručené dňa 04.03.2021, pričom žalobca sa k stanovenej lehote ku skutočnostiam uvedeným\nv oboznámení nevyjadril. Na základe uvedeného správny súd prišiel k záveru, že správca dane vo veci\nvykonal na jeho strane dostatočné úkony na zistenie skutkového stavu, avšak žalobca z dôvodov na\njeho strane na neho prenesené dôkazné bremeno neuniesol.\n50. Pokiaľ žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/31/2020 zo dňa\n28.01.2021, správny súd uvádza, že vzhľadom na absenciu analógie, či už právnej alebo skutkovej,\ns touto prejednávanou vecou, nie je možné vztiahnuť závery z uvedeného rozsudku na túto vec, keďže sa\ntýkala iného zdaňovacieho obdobia, iného typu transakcie, inej daňovej kontroly a aj iného dodávateľa.\n51. Pokiaľ ide o judikatúru Súdneho dvora Európskej únie týkajúcu sa daňového podvodu a o námietku\nžalobcu ohľadom skúmania zavinenia a vedomosti žalobcu, správny súd pripomína, že dôvodom\nnepriznania nároku na odpočet DPH nebola účasť žalobcu na daňovom podvode, ale nesplnenie\nhmotnoprávnych podmienok. Správny súd v súvislosti s rozložením dôkazného bremena poukazuje na\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/27/2021 zo dňa 30.11.2022,\n(bod 33,37,39) podľa ktorého je vo všeobecnosti potrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia\nhmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane a dokazovaním daňového podvodu/\nzneužitia práva alebo účasti daňového subjektu na ňom (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie\nvo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r.\no., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 36). Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia\nhmotnoprávnych podmienok práva na odpočet ťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu\nuplatňujúcu si toto právo (vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021,\nbod 34), v prípade preukazovania daňového podvodu/zneužitia práva je dôkazné bremeno prenesené\nnajmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na\nzáklade domnienok (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa\n11. novembra 2021, bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 37, 43). V\nprípade zneužitia práva teda musí z objektívne vykonaného dokazovania vyplývať, že (i) plnenie napriek\nformálnemu dodržaniu podmienok podľa práva vedie k získaniu daňovej výhody v rozpore s cieľom\nsledovaným predmetnými ustanoveniami (tzv. objektívny test) a (ii) hlavný/prevažujúci cieľ predmetných\nplnení je získať daňovú výhodu (tzv. subjektívny test). Zhrňujúc doteraz uvedené možno konštatovať, že\nzatiaľ čo pri preukazovaní hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane (alebo\noslobodenie od dane) dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt a jeho dobrá viera v zásade nezohráva\nžiadnu rolu (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach SGI a Valériane, C-459/17\n\na C-460/17, zo dňa 27. júna 2018), v prípade preukazovania účasti na podvode a pri zneužití práva\ndôkazné bremeno finančné orgány. V prejednávanej veci sa jednalo o dôkazné bremeno žalobcu, ktoré\nžalobca z dôvodov na jeho strane preukázateľne neuniesol.\n52. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že mu nebolo umožnené byť prítomný pri výsluchoch svedkov\na pokladať im otázky, správny súd uvádza, že táto námietka je nekonkrétna. Žalobca nešpecifikoval,\no aký výsluch a akého svedka sa má jednať. Z uvedeného dôvodu túto námietku správny súd vyhodnotil\nako nerelevantnú.\n53. Ohľadom námietky týkajúcej sa konania pred Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou\nBratislava, je potrebné uviesť, že žalovaný v rozhodnutí uviedol, že tento orgán sa vyjadril k dodávateľovi\nK.R.K. tak, že uvedený dodávateľ sa nenachádza v registri prevádzkovateľov potravinárskych podnikov\na ani do elektronického systému nenahlásil v kontrolovanom zdaňovacom období žiadnu zásielku.\n54. Správny súd na základe vyššie uvedeného nezistil dôvodnosť žiadnej zo žalobných námietok a\nžalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.\n55. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na\nnáhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od žalobcu,\naby mu nahradil trovy konania.\n56. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku môže oprávnený subjekt (§ 442 SSP) podať kasačnú sťažnosť v lehote 30\ndní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nsprávnym súdom.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe\npodľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}