{"guid": "55abc02d-8ee9-4b6b-8eaf-50dac76f076e:d10d8da6-b757-4bc3-a213-cd4ef9e1f8d0", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:4020200201.2", "spisova_znacka": "NR-11S/62/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-11S/62/2020 z 23. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 23. apríla 2026, sp. zn. NR-11S/62/2020, ECLI:SK:SpSBA:2026:4020200201.2", "identifikacne_cislo": "4020200201", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2026-04-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-60.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 60 ods. 2 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-60.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-60"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-3", "nazov": "§ 59 ods. 3 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/135", "nazov": "zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/135", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/135-1961"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "nazov": "§ 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-60", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-59", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d10d8da6-b757-4bc3-a213-cd4ef9e1f8d0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:4020200201.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:4020200201.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:4020200201.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nNR-21S/45/2023\n4020200201\n23. 04. 2026\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2026:4020200201.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,\nLL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Róberta Jakubáča,\nPhD., v právnej veci žalobcu: NUBIUM, s. r. o., IČO: 47 545 674, so sídlom: Trenčianska 705/55, 821 09\nBratislava, právne zastúpeného: JUDr. Ján Mišura, PhD., advokát, so sídlom: Kopčianska 10, 851 01\nBratislava, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, IČO: 54 669\n464, so sídlom: A. XXXXX/XXX, XXX XX B. (pôvodne: Okresný úrad Nitra, Odbor výstavby a bytovej\npolitiky, so sídlom: Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra), za účasti ďalšieho účastníka konania: C. D. E.,\nnar. XX.XX.XXXX, bydliskom: Pod hájom 194/6, 949 01 Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nOkresného úradu Nitra, Odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2020/008237-005 zo dňa\n19.02.2020, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.\nII. Súd žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, vrátane trov\nkasačného konania.\nIII. Súd ďalšiemu účastníkovi n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, vrátane\ntrov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Dňa 11.09.2015 bola Mestu Nitra ako prvostupňovému orgánu (ďalej len „stavebný úrad“) doručená\nžiadosť žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby typu bigboard do tvaru „V“, s najväčšou plochou\nreklamnej stavby 9,6 m x 3,6 m, umiestnenej popri komunikácii R1, na pozemku parc. registra „C“ č.\nXXX/X, v okrese Nitra, obec F., k. ú. G. E., zapísanej na LV č. XXXX (ďalej len „predmetná reklamná\nstavba“), ktorá bola pôvodne dočasne povolená rozhodnutím stavebného úradu č. 10 298/2012 – 004\n– La zo dňa 14.01.2013.\n2. Rozhodnutím č. 17224/2015-005-La zo dňa 08.01.2016 stavebný úrad zastavil konanie o zmene doby\ntrvania predmetnej reklamnej stavby podľa § 60 ods. 2 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom\nplánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný\nzákon“) z dôvodu, že žiadosť žalobcu bola neúplná, neobsahovala potrebné náležitosti a neposkytovala\ndostatočný podklad pre posúdenie predmetnej reklamnej stavby, a to ani po výzve na odstránenie týchto\nnedostatkov adresovanej žalobcovi. Proti označenému rozhodnutiu stavebného úradu podal žalobca\nodvolanie, na základe ktorého Okresný úrad Nitra, Odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č.\n\nOU-NR-OVBP2-2016/024085-003 zo dňa 06.06.2016 rozhodnutie stavebného úradu podľa § 59 ods. 3\nzákona č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Správny poriadok“) zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.\n3. Stavebný úrad oznámením č. 17224/2015-010-Re zo dňa 11.04.2017 oznámil účastníkom konania\nzačatie konania o zmenu doby trvania predmetnej reklamnej stavby.\n4. Stavebný úrad rozhodnutím č. 17224/2015-011-Re zo dňa 31.05.2017 podľa § 62 ods. 4 stavebného\nzákona zamietol žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania predmetnej reklamnej stavby. Na základe\nžalobcom podaného odvolania Okresný úrad Nitra, Odbor výstavby a bytovej politiky ako odvolací orgán\nvydal rozhodnutie č. OU-NR-OVBP2-2017/032908-002 zo dňa\n16.10.2017, ktorým\nrozhodnutie stavebného úradu podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku zrušil\na vec vrátil\nstavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie.\n5. Stavebný úrad oznámením č. 17224/2015-017-Re zo dňa 13.03.2018 oznámil účastníkom konania\nzačatie konania o zmenu doby trvania predmetnej reklamnej stavby\nso zmenenou dobou\npôvodne požadovanej platnosti z lehoty do 31.10.2018 na lehotu\ndo 31.12.2023.\n6. Stavebný úrad vydal dňa 16.04.2018 pod č. 17224/2015-019-Re rozhodnutie, ktorým podľa § 62 ods.\n4 stavebného zákona zamietol žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania predmetnej reklamnej stavby.\nOkresný úrad Nitra, Odbor výstavby a bytovej politiky ako príslušný odvolací orgán na základe odvolania\nžalobcu rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2018/028893-002 zo dňa 23.08.2018 rozhodnutie stavebného\núradu podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku zrušil a vec vrátil stavebnému úradu na nové prejednanie\na rozhodnutie.\n7. Stavebný úrad oznámením č. 17224/2015-024-Re zo dňa 26.11.2018 oznámil účastníkom konania\nzačatie konania o zmenu doby trvania predmetnej reklamnej stavby.\n8. Stavebný úrad, vychádzajúc zo zabezpečených podkladov, vydal dňa 11.03.2019 rozhodnutie\nč. 17224/2015-027-Re, ktorým zamietol žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby\npodľa § 62 ods. 4 stavebného zákona (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Proti prvostupňovému\nrozhodnutiu stavebného úradu podal odvolanie žalobca. Okresný úrad Nitra, Odbor výstavby a\nbytovej politiky ako príslušný odvolací orgán (ďalej len „pôvodný žalovaný“) rozhodnutím č. OU-NROVBP2-2020/008237-005 zo dňa 19.02.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2\nSprávneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu ako\nvecne správne potvrdil, keď po preskúmaní veci nezistil také porušenie právnych predpisov, pre ktoré\nby bolo potrebné ho zrušiť.\n9. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia pôvodný žalovaný poukázal\nna\nustanovenia stavebného zákona, ako aj zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný\nzákon) v znení neskorších zákonov (ďalej len „cestný zákon“) a Správneho poriadku,\na\nzhodne so stavebným úradom konštatoval, že reklamné stavby povoľované podľa stavebného zákona,\nktoré majú obmedzenú dobu trvania, sú dočasnými reklamnými stavbami. Konanie\no\nžiadosti žalobcu je stavebným konaním, v ktorom sa okrem § 67 ods. 4 stavebného zákona postupuje\nprimerane i podľa § 58 až § 66 stavebného zákona. Pôvodný žalovaný ďalej konštatoval, že predmetná\nreklamná stavba sa síce podľa LV č. XXXX nachádza na pozemku, ktorý je umiestnený v zastavanom\núzemí obce, avšak podľa príslušných ustanovení cestného zákona je umiestnená mimo sídelného\nútvaru obce ohraničeného dopravnou značkou, označujúcou začiatok a koniec obce vo vzdialenosti\nmenšej ako 100 m od osi vozovky priľahlého jazdného pásu rýchlostnej cesty R1. Skutočnosť, že\npredmetná reklamná stavba je umiestnená v ochrannom pásme rýchlostnej cesty R1, ktorá je zároveň\nmedzinárodným cestným ťahom (je súčasťou európskej cesty E 571), platí súčasne aj § 10 ods. 4\ncestného zákona a jej umiestnenie je neprípustné, pričom výnimku podľa § 11 ods. 2 cestného zákona\nnie je možné povoliť, čo uviedol aj príslušný cestný správny orgán Ministerstvo dopravy, výstavby\na regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „MD SR“) vo svojom vyjadrení/stanovisku č.\n28746/2015/C212-SCDPK/80649 zo dňa 15.12.2015. K námietke zaujatosti pôvodný žalovaný uviedol,\nže\nz predloženého spisového materiálu je zrejmé, že v novom konaní, ktoré\nnasledovalo po doručení rozhodnutia pôvodného žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2018/028893-002 zo\ndňa 23.08.2018, vybavujúci referenti stavebného úradu najskôr oznámili svojmu nadriadenému podané\n\nnámietky, o ktorých nadriadený rozhodol. Právoplatné, námietky zamietajúce rozhodnutia sú súčasťou\nadministratívneho spisu. Postup C. H. E. a I. J. K. bol podľa pôvodného žalovaného v súlade s právnymi\npredpismi.\nII.\nŽaloba\n10. Včas podanou všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“), doručenou dňa 05.05.2020\nna Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“), vedenou pôvodne pod sp. zn. 11S/62/2020, sa\nžalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia pôvodného žalovaného\nv spojení s prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu (ďalej spolu aj „preskúmavané rozhodnutia“,\nďalej spolu aj „správne orgány“), vrátane postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu, z dôvodov podľa\n§ 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. f), písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), teda pre nesprávne právne posúdenie\nveci, nepreskúmateľnosť vydaných rozhodnutí, nedostatočne zistený skutkový stav bez opory v\nadministratívnom spise a pre podstatné pochybenia procesného charakteru, ktoré mali mať za následok\nvydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.\n11. V bližšom odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že v danom prípade nevyplýva\nzo\nžiadneho dôkazu, že sa predmetná reklamná stavba nachádza mimo sídelného útvaru obce. Skutkovú\nokolnosť je potrebné zisťovať a až po jej zistení aplikovať právnu úpravu. Správne orgány podľa žalobcu\nnezisťovali skutkový stav v otázke vymedzenia sídelného útvaru obce žiadnym spôsobom a vo vzťahu k\npolohe predmetnej reklamnej stavby sa žiadnym preskúmateľným spôsobom nevysporiadali s otázkou,\nz akého dôvodu sa má nachádzať mimo sídelného útvaru obce, aby vôbec mohol aplikovať ustanovenia\nstavebného a cestného zákona. Ak teda nie je vymedzený sídelný útvar obce, nie je možné ustáliť, že\nje splnená podmienka § 10 ods. 4 , § 11 ods. 1, ods. 2 cestného zákona, teda poloha mimo sídelného\nútvaru obce a ani to, že je dotknutý akýkoľvek verejný záujem podľa § 126 cestného zákona. Skutkový\nstav nie je zistený\nvo významnej otázke polohy predmetnej reklamnej stavby mimo\nsídelného útvaru obce v žiadnej podobe, ktorá vylučuje rozumné pochybnosti. Obsah administratívneho\nspisu neobsahuje žiadne zistenie, ktoré by umožňovalo identifikovať akýkoľvek verejný záujem chránený\nosobitným predpisom, keďže nebolo žiadnym spôsobom a preskúmateľne ustálené, že sa predmetná\nreklamná stavba nachádza mimo sídelného útvaru obce. Vzdialenosť od priľahlého pásu cesty je podľa\nžalobcu irelevantná, pretože ochranné pásmo nevzniká v sídelnom útvare obce a správne orgány\nsídelný útvar obce žiadnym spôsobom nevymedzili hranicami. Absencia vymedzenia hraníc znamená aj\nabsenciu vymedzenia sídelného útvaru obce, a teda aj absenciu skutkového zistenia významného pre\nrozhodnutie, keďže údajný dotknutý záujem v takom prípade nemôže existovať.\n12. Poukazovanie správnych orgánov na skutočnosť, že polohu predmetnej reklamnej stavby vo vzťahu\nk sídelnému útvaru obce je možné identifikovať pomocou webových stránok napr. Google maps, mapy\nCDV, ZB a GIS a pod. je podľa žalobcu bezpredmetné. Tieto databázy na internete nie sú verejnými\nregistrami s výpismi, ktoré by boli použiteľné na právne úkony (teda nejde o verejné dokumenty s\ndôkaznou hodnotou z toho vyplývajúcou), časť z nich prevádzkuje zahraničná právnická osoba, ich\nsprávnosť nie je ničím garantovaná, nie je zrejmé, že by správne orgány použili v rámci dokazovania\nakýkoľvek doklad z týchto databáz, ktorý by preukazoval vymedzenie sídelného útvaru obce a napokon\ntieto databázy neobsahujú údaje o vymedzení územia sídelných útvarov obce podľa zákona tak, aby\nbolo možné vôbec dospieť k záveru, že predmetná reklamná stavba sa nachádza mimo sídelného\nútvaru obce a je dotknutý verejný záujem v zmysle § 126 stavebného zákona. Pôvodný žalovaný síce\npoukazoval na stanovisko cestného správneho orgánu, avšak uvedený predpoklad nie je podložený\nžiadnym skutkovým zistením a dôkazom, ktorý by vôbec odôvodňoval status cestného správneho\norgánu ako dotknutého orgánu v administratívnom konaní, keďže nie je preukázaná existencia verejného\nzáujmu, ktorý by mal byť predmetnou reklamnou stavbou dotknutý podľa § 126 stavebného zákona.\nPoloha predmetnej reklamnej stavby vo vzťahu k ceste môže byť zrejmá, avšak jej poloha vo vzťahu k\nsídelnému útvaru obce je len svojvoľným záverom správnych orgánov. Navyše, záväzné stanovisko sa\nžiada len a len v prípade preukázanej existencie polohy reklamnej stavby mimo sídelného útvaru obce,\na naopak, nevyvodzuje sa z neho záver o polohe reklamnej stavby vo vzťahu k sídelnému útvaru obce.\nUvedené je podľa žalobcu o to zarážajúcejšie, že priamo\nz verejného registra operátu katastra je\nzrejmé, že parc. č. XXX/X v k. ú. G. E. sa nachádza v intraviláne (zastavanom území obce), čo je zrejmé\nz listu vlastníctva č. XXXX. Zároveň z verejne dostupnej mapy operátu je zrejmé, že v okolí reklamnej\n\nstavby sa nachádzajú ďalšie stavby (cca. 50 metrov okolo pozemku), čo opäť potvrdzuje, že predmetná\nreklamná stavba sa môže nachádzať len a len v sídelnom útvare obce, kde aplikácia § 10 ods. 4, § 11\nods. 1 cestného zákona je priamo vylúčená. Uvedené podľa žalobcu znamená, že skutkový stav nebol\nv otázke polohy mimo sídelného útvaru obce zisťovaný. Pritom je ťažko pochopiteľné, ako je možné, ak\nskutočne má existovať na mieste predmetnej reklamnej stavby ochranné pásmo, ako mohlo vzniknúť,\nako mohlo byť overené a ako vôbec mohlo byť zistené, keď v sídelnom útvare obce sa ochranné pásmo\npodľa cestného zákona nemôže uplatňovať, resp. nemôže vzniknúť, a súčasne sídelný útvar obce nebol\nv konaní žiadnym spôsobom ustálený. Irelevantné a ničím nepodložené je v tejto súvislosti aj vyjadrenie\nspoločnosti GRANVIA, a.s. o tom, že v bližšie neurčenej budúcnosti má predmetná reklamná stavba\ntvoriť príklad určenému stroju prekážku pri údržbe.\n13. Žalobca ďalej namietal, že pôvodný žalovaný citoval veľké množstvo právnych noriem, avšak vo\nvzťahu k týmto normám neuvádza nič, čo by odôvodňovalo správnosť jeho postupu ako i postupu\nstavebného úradu, a čo by akýmkoľvek logickým či analytickým postupom spojil s argumentáciou proti\nnámietkam žalobcu uvedeným v odvolaní. Nie je zrejmé ani to,\nna základe ako zisteného\nskutkového stavu došlo k subsumpcii pod § 126 stavebného zákona\na § 10 ods. 4, §\n11 ods. 1 cestného zákona, keď každé ustanovenie rieši inú situáciu. Stanovisko MD SR neobsahuje\nžiadne skutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné aplikovať tieto ustanovenia.\nV prípade § 10\nods. 4 cestného zákona ide o bezvýnimočný zákaz a v prípade § 11 ods. 1 cestného zákona sa pripúšťa\nvýnimka v podobe záväzného stanoviska skutočne dotknutého orgánu chrániaceho záujem podľa § 126\nstavebného zákona. V konaní nebol preukázaný skutkový základ, ktorý by umožňoval aplikovať uvedené\nustanovenia cestného zákona a správne orgány ani neuviedli, pre ktorý prípad bolo vydané záväzné\nstanovisko. Je možné len odvodzovať, že by to malo byť k situácii regulovanej v § 11 ods. 1 cestného\nzákona, nakoľko pri § 10 ods. 4 cestného zákona to nie je možné, ale správne orgány citujú obidve\nustanovenia a na základe stanoviska odôvodňujú splnenie podmienok pre aplikáciu oboch ustanovení,\nčo nie je logicky\na procesne možné. Správne orgány aplikovali obidve ustanovenia, z čoho je zrejmé,\nže skutkový stav nemali spoľahlivo zistený, postupovali nesprávne a vyvodzovali neprijateľné skutkové\na právne závery o neprípustnosti predmetnej reklamnej stavby na danom mieste.\n14. Záväzné stanovisko môže byť podľa žalobcu požadované len na základe spoľahlivo zisteného\nskutkového stavu. Spoľahlivé zistenie skutkového stavu je povinnosťou správneho orgánu, a nie\npotenciálne dotknutého orgánu. Správne orgány mali najskôr riešiť otázku vymedzenia sídelného útvaru\nobce, ak by mal byť rozsah tohto územia iný, než je intravilán obce a následne zisťovať, či sa v takto\ndôvodne vymedzenom sídelnom útvare obce nachádza predmetná reklamná stavba a až následne, na\nzáklade takto zisteného skutkového stavu, požadovať akékoľvek stanovisko s vplyvom na konanie. Ani\npôvodný žalovaný a ani domnelý dotknutý orgán žiadnym spôsobom nevyriešili otázku, z akého dôvodu\na na základe akého dôkazu sa predmetná reklamná stavba nemá nachádzať v sídelnom útvare obce,\nkeď je z verejného registra zjavné, že sa nachádza v zastavanom území obce a z mapy, že sa v blízkosti\nnachádzajú ďalšie stavby a dokonca priľahlá cesta je označená kategóriou cestnej, miestnej a/alebo\núčelovej komunikácie. Žiaden právny predpis nestanovuje, ako a kadiaľ sa majú viesť hranice sídelného\nútvaru obce, preto je možné pracovať buď s pojmom intravilán ako zastavané územie obce alebo správny\norgán musí svoje rozhodnutie v tejto otázke presvedčivo a logicky odôvodniť, pričom\nv opačnom\nprípade ide o rozhodnutie svojvoľné. V predmetnej veci je možné vychádzať z toho, že z verejného\nregistra vyplýva, že predmetná reklamná stavba sa nachádza v sídelnom útvare obce, ktorý je totožný\ns intravilánom obce alebo, že skutkový stav nebol spoľahlivo zistený. Ak z odôvodnenia rozhodnutia\nmá vyplývať, že predmetná reklamná stavba nemôže byť umiestnená na mieste, na ktorom stojí, len\npreto, že bolo vydané stanovisko, ide podľa názoru žalobcu\no podstatné porušenie ustanovení o\nkonaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Takýto\npostup je vyvodzovaním záveru o existencii dôkazu o právne významnej skutočnosti z dôkazu, ktorý\nmôže byť žiadaný len na základe skutočnej\na preukázanej existencie takej skutočnosti, ktorá\nnebola preukázaná žiadnym dôkazom\na z verejných registrov vyplýva opak. Žalovaný,\nani správny orgán prvého stupňa neuviedli žiadne vymedzenia sídelného útvaru obce a neuviedol to\nani domnelý dotknutý orgán. V tejto súvislosti označovanie dopravných značiek ako hranice sídelného\nútvaru obce je nenáležité, nakoľko ide o body a nie o čiary, ktorými hranice územia nepochybne sú. Zo\nskutočnosti, že bolo vydané stanovisko dotknutého orgánu, nemožno vyvodzovať záver, že reklamná\nstavba sa nachádza mimo sídelného útvaru obce. Existencia takéhoto paaktu nemôže zbaviť správny\norgán povinnosti spoľahlivo zistiť skutkový stav v súčinnosti s účastníkmi konania. Predmetné stanovisko\nnemôže byť relevantným podkladom pre rozhodnutie, pretože je možné ho žiadať len v prípade, ak sa\n\npreukáže, že reklamná stavba sa nachádza mimo sídelného útvaru obce. Žalobca nemá vedomosť\no tom, že by cestný alebo akýkoľvek iný zákon stanovoval spôsob určovania hraníc sídelného útvaru\nobce odlišný od intravilánu, teda nie je zrejmé, či má ísť\no priamky alebo krivky medzi\nbodmi a ani domnelý dotknutý orgán v tomto smere neprodukoval žiadne relevantné a preskúmateľné\núvahy. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné\npre nedostatok dôvodov a\ns priamym dopadom na právo žalobcu na spravodlivé konanie, ktorému sa upiera možnosť oboznámiť\nsa so skutočnými dôvodmi rozhodnutia a v primeranej aprobovanej rovine procesným postupom naň\nreagovať. Takýto postup správneho orgánu sa nazýva svojvôľa\na rozhodnutia založené na\ntakomto postupe sa nazývajú arbitrárne.\n15. Pôvodný žalovaný sa vecne nezaoberal námietkou predpojatosti z hľadiska skutočností riadne\nšpecifikovaných a dôkazne podložených. Žalobca namietal zaujatosť zamestnancov obce ako i ďalších\nosôb, o ktorých sa domnieval, že sú zamestnancami stavebného úradu, resp. zabezpečujú jeho činnosť,\na ktorí mimo právomoci konali spôsobom, ktorým sa snažili zasiahnuť do rôznych súkromnoprávnych\nvzťahov žalobcu k tretím osobám, a to\nv konkrétnych prípadoch, ktoré žalobca riadne označil a\nuviedol aj vo svojom odvolaní. Pôvodný žalovaný nezohľadnil skutočnosť, že takíto zamestnanci nemohli\nvykonávať svoje právomoci nestranným a nezaujatým spôsobom, keď zjavne konali v neprospech\nzáujmov účastníka mimo rámca správneho orgánu, teda konali s inými účastníkmi správnych konaní v\nsnahe zmeniť skutkový stav a je nerozhodné, v akých prípadoch, keďže išlo o listy žiadajúce zmluvných\npartnerov žalobcu, aby zrušili svoje zmluvné vzťahy so žalobcom. Žalobca uvedené namietal aj\nv\nodvolaní a pôvodný žalovaný sa s týmto vysporiadal spôsobom, že námietka bola vznesená až v\nodvolacom konaní. Je potrebné, aby sa zamestnanci obce, resp. akékoľvek osoby zabezpečujúce\nčinnosť stavebného úradu, resp. štatutárny orgán obce aj javili ako nestranné a nezaujaté v očiach\núčastníkov konania, čo v danom prípade zjavne nie je možné z objektívnych dôvodov, keď pre pomer k\nveciam žalobcu a/alebo priamo k nemu samotnému nie je možné považovať rozhodovanie stavebného\núradu za nestranné a nezaujaté. Namietaná predpojatosť osôb vybavujúcich veci žalobcu na správnom\norgáne smerovala proti všetkým osobám konajúcim vo vzťahu k žalobcovi vrátane primátora, ktorý\npodpisoval listy adresované zmluvným partnerom žalobcu, aby ukončili zmluvné vzťahy so žalobcom.\nNezaoberanie sa namietanou predpojatosťou vecne a ani z úradnej povinnosti má za následok jednak\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a jednak nezákonnosť aj z dôvodu podieľania\nsa neoprávnených osôb na rozhodovaní správneho orgánu. Uvedené je možné posúdiť ako nesplnenie\npredpokladov týchto osôb podľa § 117 ods. 3 stavebného zákona, keď predpokladom je nielen\nosobitný kvalifikačný predpoklad, ale aj trvalé organizačné zaradenie, ktoré osobitnému kvalifikačnému\npredpokladu korešponduje. Preskúmavané rozhodnutia nemôžu byť zákonné, pretože vo veci konali\nneoprávnené a predpojaté osoby a správny orgán sa nevysporiadal s námietkami žalobcu v zákonnom\nrozsahu, hoci mal o nich vedomosť a tieto osoby neboli vylúčené ako predpojaté osoby z činnosti\nsprávneho orgánu v danej veci, pričom pôvodný žalovaný tieto vady žiadnym spôsobom nezhojil a v\nžiadnej podobe a preskúmateľným spôsobom nereagoval na materiálny obsah námietok.\n16. V súvislosti s uvedeným žalobca namietal porušenie jeho procesných práv, nakoľko mu postupom\nsprávnych orgánov bola odňatá možnosť náležite argumentovať. Preskúmavané rozhodnutia podľa\nneho nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, nespĺňajú kvalitatívne podmienky\npredpokladané zákonom, nakoľko správne orgány nepostupovali pri zisťovaní skutkového stavu v úzkej\nsúčinnosti s účastníkmi konania, čím bolo zasahované do práv žalobcu na spravodlivé konanie. Žalobca\nnamietal najmä porušenie povinností správneho orgánu podľa § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 4 a ods. 5\nSprávneho poriadku v spojení s § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku, a to povinnosti zistiť spoľahlivo a\núplne skutočný stav veci a náležite a presvedčivo ho odôvodniť s uvedením úvah, ktorými sa spravoval,\na postupovať pritom v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, ako aj dať im vždy príležitosť, aby mohli\nsvoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia\na uplatniť\nsvoje návrhy.\n17. Vzhľadom na uvedené nedostatky žalobca navrhol obe preskúmavané rozhodnutia podľa § 191 ods.\n1, ods. 3, ods. 4 SSP zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie stavebnému úradu.\nIII.\nVyjadrenie pôvodného žalovaného, replika žalobcu\n\n18. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa pôvodný žalovaný vyjadril podaním doručeným\nkrajskému súdu dňa 17.09.2020. Pridržal sa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré označil za\nvecne správne, a žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Zopakoval časť argumentácie obsiahnutej\nv napadnutom rozhodnutí a žalobné námietky považoval za neopodstatnené. Zdôraznil, že procesné\npráva žalobcu v administratívnom konaní neboli porušené, keďže mal možnosť ich uplatniť v lehote\nurčenej správnym orgánom a túto možnosť nevyužil.\n19. Za neopodstatnené považoval pôvodný žalovaný aj tvrdenie žalobcu, že sa nezaoberal námietkou\npredpojatosti zamestnancov stavebného úradu, keďže z obsahu administratívneho spisu nie je\nzrejmý postup žalobcu, ktorým by v súlade s § 9 a nasl. Správneho poriadku uvádzal dôvody\nvylúčenia zamestnanca z prejednávania a rozhodovania veci. Zo strany žalobcu nedošlo k riadnemu\noznámeniu relevantných skutočností nasvedčujúcich vylúčenie zamestnancov stavebného úradu a\nžalobca nijakým spôsobom nepreukázal dôvody, ktoré by mohli zakladať predpojatosť akéhokoľvek\nzamestnanca stavebného úradu. Podľa názoru pôvodného žalovaného nemožno za zaujatého\npovažovať zamestnanca len z dôvodu, že v konaní rozhodol spôsobom, s ktorým účastník konania\nnesúhlasí. Námietka predpojatosti nebola v konaní zo strany žalobcu podľa pôvodného žalovaného\núčinne vznesená.\n20. Vzhľadom na uvedené pôvodný žalovaný trval na svojom právnom názore vyjadrenom v napadnutom\nrozhodnutí a navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.\n21. Uznesením krajského súdu č. k. 11S/62/2020-86 zo dňa 30.09.2020, právoplatným 09.04.2025, boli\ndo konania pribratí ďalší účastníci konania C. D. E. a spoločnosť GRANVIA, a. s., ktorá sa podaním\ndoručeným krajskému súdu dňa 02.11.2020 v súlade s § 32 ods. 4 SSP vzdala svojho účastníctva\nv správnom súdnom konaní. Žiaden z ďalších účastníkov konania sa k veci nevyjadril.\n22. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným krajskému súdu dňa 04.05.2021\n(replika). Zopakoval svoju žalobnú argumentáciu a zdôraznil povinnosť pôvodného žalovaného zistiť\núplný skutkový stav v danej veci. Podľa jeho názoru pasivitu nemožno pripisovať žalobcovi. Zotrval na\nžalobe v celom rozsahu a preskúmavané rozhodnutia navrhol zrušiť a vec vrátiť stavebnému úradu na\nďalšie konanie. K replike priložil fotokópiu podstatnej časti administratívneho spisu.\nIV.\nRozsudok krajského súdu, kasačné konanie\n23. Krajský súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 11S/62/2020-384 zo dňa 27.04.2021 (ďalej aj „rozsudok\nkrajského súdu“), ktorým žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol a žalovanému ani ďalšiemu\núčastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznal.\n24. Na základe kasačnej sťažnosti žalobcu Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSS\nSR“ alebo „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn. 7Svk/23/2021 zo dňa 29.03.2023, právoplatným dňa\n25.05.2023 (ďalej aj „rozsudok kasačného súdu“), zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na\nďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku kasačného súdu (body 9. a nasl.) uviedol: „Podľa § 106 SSP\nak správny súd neurobí iné vhodné opatrenia alebo nerozhodne vo veci bez nariadenia pojednávania,\nzašle bezodkladne žalobcovi vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov k žalobe. Žalobca sa k nim\nmôže vyjadriť v lehote určenej správnym súdom (ods. 1).\nK vyjadreniu žalobcu sa môžu\núčastníci konania vyjadriť v lehote určenej správnym súdom.\nNa ďalšie vyjadrenia\nsprávny súd nemusí prihliadať, o čom účastníkov konania poučí.\nV\nprerokúvanej veci z obsahu spisu vyplýva, že správny súd 2. apríla 2021 doručil žalobcovi vyjadrenie\nžalovaného k žalobe (ktoré nesprávne označuje ako „repliku“) a dal mu možnosť, aby sa k nemu vyjadril\ndo 30 dní. Posledný deň tejto lehoty pripadol na 2. mája 2021 (nedeľa). Podľa § 69 ods. 5 SSP, ak\nkoniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší\nnasledujúci pracovný deň, ktorým bol v tomto prípade 3. máj 2021 (pondelok). V tento deň žalobca\nsvoje vyjadrenie, ktoré práve je onou „replikou“, aj skutočne doručil správnemu súdu v súlade s § 32\nods. 5 písm. a) zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente. Správny súd tak nielenže nariadil termín\nverejného vyhlásenia rozsudku, ale tento rozsudok aj vyhlásil v čase, kedy ešte žalobcovi plynula\nlehota na podanie repliky. Rozhodol teda bez toho, aby vyčkal na jej uplynutie, a tým umožnil žalobcovi\npred svojím rozhodnutím predniesť svoju reakciu na vyjadrenie žalovaného. Potom sa logicky stalo, že\n\nsprávny súd nemohol pri svojom rozhodovaní prihliadať na repliku, ktorá bola predložená až približne\ntýždeň po vyhlásení rozsudku, hoci stále počas určenej lehoty. Podstatou samotnej kontradiktórnosti a\ns ňou súvisiacou „rovnosťou zbraní“ je, aby všetci účastníci konania mali reálnu možnosť využiť svoje\nprocesné práva predložiť svoje argumenty a reagovať na protiargumenty protistrany (porovnaj v tomto\nsmere napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 42/09, I.\nÚS 77/2015, III. ÚS 32/2015 a ďalšie). Pritom je podstatné, aby žalobca mal možnosť sám uvážiť, či\nsa k argumentom žalovaného vo vyjadrení k žalobe chce vyjadriť alebo nie, teda či uplatní svoj vplyv\nna rozhodovanie správneho súdu. Pokiaľ teda správny súd dá žalobcovi túto možnosť do určitej lehoty,\npotom je logicky povinný vyčkať so svojím rozhodnutím do uplynutia tejto lehoty, lebo len tak bude môcť\npri svojom rozhodovaní zohľadniť prípadné argumenty žalobcu. Kasačný súd tak dospel k záveru, že\nnámietka žalobcu je opodstatnená\na zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia\nsprávneho súdu v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Z tohto dôvodu sa kasačný súd ani nezaoberal\nvecným posudzovaním ďalších námietok. Kasačná sťažnosť je tak vo výsledku dôvodná, v dôsledku\nčoho kasačný súd podľa\n§ 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu\nsúdu na ďalšie konanie. Správny súd tak o správnej žalobe rozhodne znova, viazaný právnym názorom\nvysloveným\nv tomto rozsudku (§ 469 SSP). Úlohou správneho súdu tak bude predovšetkým\ndodržať všetky procesné požiadavky v súvislosti s rozhodovaním vo veci, vysporiadať sa so všetkými\nnámietkami účastníkov konania, korešpondujúcimi s obsahom žaloby, ako aj s obsahom vyjadrení a\nopätovne vo veci rozhodnúť. Kasačný súd len poznamenáva, že o kasačných sťažnostiach toho istého\nžalobcu už tunajší súd rozhodoval napríklad vo svojich rozsudkoch sp. zn. 2 Sžk 19/2019,\n1 Sžk\n1/2020, 5 Sžk 5/2020 a 8 Sžk 22/2021, ktoré sa tak medzičasom stali ustálenou judikatúrou kasačného\nsúdu.“\nV.\nĎalší priebeh konania po vrátení veci kasačným súdom\n25. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč.\n151/2022 Z. z.“) začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva\nprešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu\nv Trnave\nna Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) vo všetkých veciach, v ktorých\nje od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce\nsprávneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Nitre pod\nsp. zn. 11S/62/2020\na po vrátení veci kasačným súdom sp. zn. 21S/45/2023, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn.\nNR-21S/45/2023.\n26. V zmysle § 1 ods. 1, § 7 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný\nporiadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom\nporiadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 01.04.2024 a v súlade s §\n6 ods. 2, § 7 ods. 1 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní\nv znení neskorších predpisov\nprešli kompetencie orgánov na úsekoch územného plánovania\na stavebného poriadku\nna Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky a jeho regionálne úrady. Správny súd\npreto ďalej konal s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ktorý v ďalšom\nkonaní vystupoval ako žalovaný.\n27. Správny súd v rámci realizácie ďalších procesných úkonov zaslal repliku žalobcu na vyjadrenie\nostatným účastníkom konania.\n28. K replike žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným správnemu súdu dňa 19.03.2025\n(duplika). Zotrval na správnosti právnych záverov v preskúmavaných rozhodnutiach a zdôraznil rozpor\npredĺženia doby trvania predmetnej reklamnej stavby s verejným záujmom, ktorý je chránený cestným\nzákonom. Zároveň poukázal na rozsudky NSS SR v obdobných veciach (napr. sp. zn. 1Sžk/1/2020,\n2Sžk/19/2019, 5Sžk/5/2020, 5Svk/10/2021), v ktorých kasačný súd kasačné sťažnosti žalobcu zamietol.\nPoukázal na odôvodnenia označených rozsudkov a uzavrel, že opakujúce sa tvrdenia žalobcu sú\n\núčelové a nemajú oporu v skutkovom stave. Žalobu označil za nedôvodnú a navrhol ju podľa § 190\nSSP zamietnuť.\n29. K duplike žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným správnemu súdu dňa 21.07.2025\n(opakovaná replika). Žalobca zotrval na všetkých svojich žalobných dôvodoch a pridržal sa svojich\npísomných vyjadrení v danej veci. Dupliku žalovaného označil za vecne nesprávnu a nepodloženú,\na zdôraznil existenciu fundamentálnej chyby v určení skutkového stavu, nesprávnej právnej aplikácie\nprávnych predpisov a existenciu procesných vád konania. K ustálenej rozhodovacej praxi kasačného\nsúdu upriamil pozornosť na to, že išlo o odlišný skutkový stav, ktorý sa týkal inej reklamnej stavby v inej\nlokalite, a zdôraznil existenciu iných rozhodnutí, konkrétne rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1Sžk/14/2019 a krajského súdu sp. zn. 11S/135/2019, ktoré sú podľa neho priliehavejšie\nk danej veci. Žalobca zotrval na svojom žalobnom petite a navrhol preskúmavané rozhodnutia zrušiť\ns vrátením veci stavebnému úradu na ďalšie konanie.\n30. Duplika a opakovaná replika boli zaslané ostatným účastníkom konania, ďalšie vyjadrenia k veci\nvšak už neboli podané.\nVI.\nRelevantná právna úprava\n31. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n32. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.\n33. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n34. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli\npredmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd\npoukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.\n35. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu\nvo\nveci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo\npožadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.\n36. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri\nzúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní\núspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im\nsprávny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo\nna náhradu ďalších trov konania.\n37. Podľa § 469 SSP ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci\nna\nďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom\nkasačného súdu.\n38. Podľa § 467 ods. 3 SSP ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie\nkonanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.\n39. Podľa § 43 ods. 2 veta prvá stavebného zákona reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená\nstavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená\nso zemou podľa\nodseku 1 písm. a) až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom\no pevný\nzáklad na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných,\npropagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov.\n40. Podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť\nverejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť\npráva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí,\nstavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.\n\n41. Podľa § 67 ods. 4 stavebného zákona ak stavebník požiada o zmenu doby trvania reklamnej stavby\npred uplynutím tejto doby, tak podaním žiadosti doba trvania reklamnej stavby až do nadobudnutia\nprávoplatnosti rozhodnutia o žiadosti neplynie.\n42. Podľa § 126 ods. 1 stavebného zákona ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov\nchránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a o ochrane zdravých životných podmienok,\nvodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane\npoľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve,\no opatreniach na\nochranu ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane\nprírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia\npri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti,\no vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej\nbezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc,\no pozemných komunikáciách,\no dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o\nvnútrozemskej plavbe, o energetike,\no tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách,\no verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej\ngeologickej správe, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa\n§ 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov.\n43. Podľa § 140a ods. 1 písm. a) stavebného zákona dotknutým orgánom podľa tohto zákona je orgán\nverejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak konanie\npodľa osobitného predpisu upravujúce jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň\nnadväzovať alebo s ním súvisí.\n44. Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto\nzákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy\nchránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah\nzáväzného stanoviska je pre správny orgán, v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia\nzáväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.\n45. Podľa § 142d ods. 2 veta prvá stavebného zákona informačné, reklamné\na\npropagačné zariadenia podľa predpisov platných do 1. januára 2015 sa považujú za reklamné stavby\npodľa tohto zákona v znení účinnom od 2. januára 2015.\n46. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) § 3 ods. 1 písm. b) cestného zákona, orgány štátnej správy pre pozemné\nkomunikácie (ďalej len „cestný správny orgán“) sú okresné úrady v sídlach krajov.\n47. Podľa § 11 ods. 1 cestného zákona na ochranu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a premávky\nna nich mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec\nobce slúžia cestné ochranné pásma. Pre jednotlivé druhy a kategórie týchto komunikácií určí šírku\nochranných pásem vykonávací predpis, a to pri diaľniciach a cestách vyšších tried v rozsahu 50 až 100\nmetrov od osi priľahlého jazdného pásu, pri cestách nižších tried a miestnych komunikáciách 15 až 25\nmetrov od osi vozovky, nad a pod pozemnou komunikáciou. Cestné ochranné pásmo pre novobudované\nalebo rekonštruované diaľnice, cesty a miestne komunikácie vzniká dňom nadobudnutia právoplatnosti\núzemného rozhodnutia.\n48. Podľa § 11 ods. 2 cestného zákona v cestných ochranných pásmach je zakázaná alebo obmedzená\nčinnosť, ktorá by mohla ohroziť diaľnice, cesty alebo miestne komunikácie alebo premávku na nich;\npríslušný cestný správny orgán povoľuje v odôvodnených prípadoch výnimky z tohto zákazu alebo\nobmedzenia záväzným stanoviskom.\n49. Podľa § 11 ods. 5 cestného zákona žiadosť o povolenie výnimky podľa odseku 2 sa podáva\nv štádiu prípravnej dokumentácie. Výnimky možno povoliť len v odôvodnených prípadoch, ak tým\nnebudú dotknuté verejné záujmy, najmä dopravné záujmy a záujmy správy dotknutej komunikácie.\nPovolením výnimiek nesmie dôjsť k rozšíreniu súvislej zástavby obcí obstavovaním komunikácie.\nPovolenie výnimky možno viazať na podmienky. Na povolenie výnimky sa nevzťahujú všeobecné\npredpisy o správnom konaní.\n\n50. Podľa § 11 ods. 6 cestného zákona cestný správny orgán povoľuje výnimku podľa odseku 5 na\nzáklade stanoviska správcu pozemnej komunikácie a záväzného stanoviska dopravného inšpektorátu\nvydaného v rozsahu jeho pôsobnosti podľa osobitných predpisov,\nv\nktorého miestnej pôsobnosti je časť cestného ochranného pásma, v ktorej sa má povoliť výnimka\npodľa odseku 2. Ak ide o povolenie výnimky v cestnom ochrannom pásme diaľnice a rýchlostnej\ncesty, cestný správny orgán povoľuje výnimku na základe stanoviska správcu pozemnej komunikácie\na záväzného stanoviska Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vydaného v rozsahu jeho pôsobnosti\npodľa osobitných predpisov.\n51. Podľa § 15 ods. 3 písm. b) vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon\no\npozemných komunikáciách (cestný zákon) hranicu cestných ochranných pásiem určujú zvislé plochy\nvedené po oboch stranách komunikácie vo vzdialenosti 50 metrov od osi vozovky cesty I. triedy.\n52. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia\na\nzúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s\nvýnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc\no\nhlasovaní iným spôsobom.\n53. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne\na\núplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je\nviazaný len návrhmi účastníkov konania.\n54. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nVII.\nPosúdenie veci správnym súdom\n55. Správny súd vzhľadom k absencii dôvodov podľa § 107 ods. 1 SSP preskúmal vec bez nariadenia\npojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku dňa 23.04.2026. Termín a čas verejného vyhlásenia\nrozhodnutia bol oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 17.12.2025 (oznámenie bolo\nvyvesené od 17.12.2025 do 23.04.2026), teda bola dodržaná zákonná 5-dňová lehota v zmysle § 137\nods. 4 SSP. Vzhľadom k tomu, že boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 3 veta druhá SSP, správny\nsúd rozsudok vyhlásil vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej\ntabuli súdu po dobu 14 dní. Dňom vyhlásenia rozsudku v zmysle § 137 ods. 3 SSP je deň 23.04.2026.\n56. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa\n§ 10, § 13 ods.\n1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie pôvodného\nžalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu, vrátane konania, ktoré ich\nvydaniu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe, pri viazanosti právnym názorom NSS\nSR, vysloveným v rozsudku sp. zn. 7Svk/23/2021 zo dňa 29.03.2023, a dospel k záveru, že žaloba nie\nje dôvodná.\n57. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí správnych\norgánov, ktorými bola zamietnutá žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania predmetnej reklamnej stavby\npodľa § 62 ods. 4 stavebného zákona s poukazom na ohrozenie verejných záujmov chránených cestným\nzákonom. V nadväznosti na uvedené bolo úlohou správneho súdu v tomto konaní, na základe žalobcom\npodanej žaloby a v jej medziach, daných obsahom žalobných námietok, a v rozsahu uplatnených\nžalobných dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. f), písm. g) SSP posúdiť,\nči správne orgány pri vydaní preskúmavaných rozhodnutí a v konaní, ktoré predchádzalo ich vydaniu,\npostupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou.\n58. Správny súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného správnymi orgánmi, ktorý vyplýva z obsahu\nadministratívneho spisu, a pre ktorý boli rozhodujúce najmä tieto zabezpečené podklady:\n- stanovisko MD SR č. 28746/2015/C212-SCDPK/80649 zo dňa 15.12.2015 ako cestného správneho\norgánu podľa § 3 ods. 1 písm. a) cestného zákona, v ktorom MD SR vyjadrilo nesúhlas s povolením\n\npredĺženia lehoty predmetnej reklamnej stavby s poukazom\nna zmenu právnej úpravy\na skutočnosť, že predmetná reklamná stavba je umiestnená v cestnom ochrannom pásme rýchlostnej\ncesty R1,\n- kópia katastrálnej mapy znázorňujúca polohu predmetnej reklamnej stavby a fotografia rýchlostnej\ncesty R1,\n- rozhodnutia stavebného úradu č. XXXXX/XXXX-002 H. L. XXXXX/XXXX-002, obe zo dňa 17.10.2018,\nobe právoplatné dňa 09.11.2018, ktorými boli zamietnuté námietky predpojatosti proti všetkým\nzamestnancom stavebného úradu, najmä C. H. E. a I. J. K..\n59. Správny súd v predmetnej veci poukazuje na sformovanú ustálenú rozhodovaciu prax súdov, v rámci\nktorej kasačný súd vo veciach s totožnými účastníkmi konania a pri rovnakých skutkových okolnostiach\nveci opakovane neuznal za opodstatnené kasačné ani žalobné námietky žalobcu s poukazom na to, že\nvydané rozhodnutia správnych orgánov vo vzťahu k reklamným stavbám žalobcu sú zákonné. Správny\nsúd nemal dôvod odchýliť sa od už vyslovených záverov kasačného súdu ani vo vzťahu k žalobcom\nuplatneným žalobným námietkam v tejto veci a v tejto súvislosti poukazuje na rozsudky kasačného\nsúdu sp. zn. 2Sžk/19/2019, 1Sžk/1/2020, 5Sžk/5/2020, 8Sžk/18/2020, 8Sžk/22/2021, 5Svk/10/2021,\n6Svk/18/2023, ktorých závery prešli aj testom ústavnosti (I. ÚS 193/2022).\n60. Správny súd, v plnom rozsahu sa stotožňujúc so závermi kasačného súdu uvedenými v označených\nrozhodnutiach, aplikujúc § 140 SSP, už len poukazuje a v podrobnostiach odkazuje na argumentáciu\nuvedenú v rozsudku kasačného súdu sp. zn. 1Sžk/1/2020 zo dňa 27.10.2021 (body 11. a nasl.):\n„Žalobca kasačnou sťažnosťou namieta\nv podstate len proti tomu, ako správny súd\npristúpil k otázke vymedzenia tzv. sídelného útvaru obce podľa § 10 ods. 4 cestného zákona. Zároveň\nvytýka správnemu súdu, že nevzal do úvahy, že správne orgány počas celého konania riadne nezistili\nskutkový stav, aby ustálili priebeh hraníc tohto útvaru. Takisto spochybňuje, že by stavebný úrad mohol\nvychádzať zo stanoviska dotknutého orgánu, ak toto stanovisko samo nebolo odôvodnené. Žalobca\ntieto námietky vznášal už v správnom konaní a vznášal ich aj v správnej žalobe. Podľa kasačného\nsúdu sa však správny súd dostatočne jasne vyrovnal s argumentáciou žalobcu. V prerokúvanej veci\nbola predmetom správneho konania žiadosť žalobcu o predĺženie doby trvania reklamného zariadenia,\npovoleného pôvodne rozhodnutím Mesta Nitra z 11. septembra 2011 do 30. septembra 2014. Žalobca\nnespochybňoval, že pri prejednávaní tejto žiadosti mesto ako stavebný úrad malo postupovať podľa\nstavebného zákona v spojení so správnym poriadkom. Podľa § 126 ods. 1 stavebného zákona platí, že\nak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi (okrem iného) o pozemných\nkomunikáciách, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa §\n140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov. Podľa § 140 ods. 1 písm. a) stavebného\nzákona je dotknutých orgánom orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy\nuvedené v § 126 ods. 1. Podľa § 3 ods. 3 písm. g) a ods. 4 písm. a) cestného zákona vykonáva štátnu\nsprávu vo veciach diaľnic a ciest pre motorové vozidlá ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho\nrozvoja a vo veci ciest I. triedy okresný úrad\nv sídle kraja; jeho územným obvodom je v\ntakom prípade územný obvod kraja (§ 3 ods. 3 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej\nsprávy v znení neskorších predpisov). Z citovaných ustanovení teda vyplývalo, že ak sa konanie podľa\nstavebného zákona týkalo záujmov chránených predpismi o pozemných komunikáciách na diaľniciach\na cestách pre motorové vozidlá, je dotknutým orgánom ministerstvo, a ak na cestách I. triedy na území\nNitrianskeho kraja, je dotknutým orgánom Okresný úrad v Nitre, ktorého pôsobnosť vykonáva jeho\nodbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií [§ 3 ods. 2 písm. a) v spojení s § 2 ods. 3 zákona č.\n180/2013 Z. z.]. Z citovaných § 126 ods. 1 a § 140a stavebného zákona však podľa kasačného súdu\nvyplýva, že otázku, či určitý orgán má postavenie dotknutého orgánu, nerieši s konečnou platnosťou\nstavebný úrad. Účel § 140a ods. 1 stavebného zákona, teda ochrana príslušných záujmov dotknutým\norgánom, si totiž vyžaduje, aby tento dotknutý orgán nerozhodoval len o tom, aké požiadavky bude\nuplatňovať, ale tiež o tom, kedy sú dotknuté záujmy, ktoré má chrániť. Nie je teda úlohou stavebného\núradu najskôr posúdiť, či budú konkrétne dotknuté príslušné chránené záujmy, a na základe toho zapojiť\ndo konania príslušné dotknuté orgány. Stavebný úrad totiž spravidla nie je spôsobilý takéto posúdenie\nvykonať. Odborne spôsobilý na takéto posúdenie je spravidla len dotknutý orgán, ktorý má príslušné\nzáujmy chrániť. Stavebný úrad je tak povinný do konania zapojiť dotknutý orgán v zmysle § 140a ods.\n1 stavebného zákona, len čo zistí, že tu existuje čo len mierne pravdepodobné riziko, že v jeho konaní\nmôžu byť dotknuté záujmy chránené predpismi uvedenými v § 126 ods. 1 cit. zák. V prerokúvanej veci\nnebolo od počiatku sporné\n(a dosvedčuje to aj fotografia por. č. 26 administratívneho spisu), že\nreklamné zariadenie stojí\nv tesnej blízkosti cesty pre motorové vozidlá a v relatívnej blízkosti cesty I.\n\ntriedy. Už to samo osebe znamenalo, že v konaní môžu byť v zmysle § 126 ods. 1 stavebného zákona\ndotknuté záujmy chránené predpismi o diaľniciach a cestách I. triedy, v dôsledku čoho mali byť podľa\n§ 140a ods. 1 cit. zák. dotknutými orgánmi ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja,\nako aj Okresný úrad v Nitre, odbor cestného hospodárstva a pozemných komunikácií. Potom bolo\npredovšetkým vecou týchto orgánov, aby chránili záujmy na ochrane týchto pozemných komunikácií.\nBolo v prvom rade ich úlohou posúdiť, či sú v prerokúvanej veci splnené predpoklady § 10 ods. 4\ncestného zákona, teda či umiestnenie reklamného zariadenia je v rozpore s citovaných ustanovením.\nPreto sa nemožno stotožniť s názorom žalobcu, že posúdenie, či reklamné zariadenie je alebo nie je v\nsídelnom útvare obce, malo byť v prvom rade vecou stavebného úradu a že ten mal žiadať stanovisko\ndotknutého orgánu až potom, čo zistil, že sa na povoľované zariadenie zákaz podľa § 10 ods. 4 cestného\nzákona vzťahuje. To isté platí aj pre námietku, že stavebný úrad mal najskôr zistiť priebeh cestného\nochranného pásma podľa § 11 cestného zákona. Aj to je v prvom rade vecou dotknutého orgánu, nie\nstavebného úradu. Podľa\n§ 10 ods. 4 cestného zákona v znení účinnom od 2. januára 2015 sa\nreklamné stavby nesmú umiestňovať mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou\noznačujúcou začiatok a koniec obce je v území 100 metrov od osi vozovky priľahlého jazdného pásu\ndiaľnice, rýchlostnej cesty a cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom, okrem odpočívadiel.\nŽalobca už v správnej žalobe, ako aj v kasačnej sťažnosti neustále namieta, že správne orgány nezistili\npresne rozsah sídelného útvaru obce. Podľa správneho súdu však z administratívneho spisu vyplýva,\nže sporné reklamné zariadenie žalobcu sa nachádza jednak blízko cesty, jednak dostatočne ďaleko od\ndopravnej značky, ktorá označuje začiatok obce. Úvahu žalobcu o tom, ako by línia sídelného útvaru\nmohla prebiehať (teda že by mohla prebiehať tak, že by sa sporná stavba predsa len nachádzalo vo vnútri\nsídelného útvaru obce), považoval za týchto okolností za účelovú. Žalobca však aj v kasačnej sťažnosti\npokračuje v umelom konštruovaní hypotéz o priebehu hraníc takéhoto útvaru. Neuvádza v nej totiž\nžiadne konkrétne okolnosti, ktoré by čo len nasvedčovali tomu, že sporná stavba neleží mimo sídelného\nútvaru obce. Povinnosťou žalobcu podľa § 440 ods. 2 SSP pritom bolo jasne vytknúť správnemu súdu,\nv čom sú jeho výklad a aplikácia § 10 ods. 4 cestného zákona v prerokúvanej veci nesprávne a ako\nmal uvedenú normu aplikovať správne. Tejto požiadavke nevyhovujú hypotetické konštrukcie žalobcu\no tom, aký priebeh sídelného útvaru obce by boli mohli správne orgány zistiť, keby ešte viac zisťovali\nskutkový stav (nevedno pritom, v akom konkrétnom smere). Napriek tomu však kasačný súd považuje\naj prístup správneho súdu k výkladu § 10 ods. 4 cestného zákona za správny. Pôvodne upravovalo\nzákaz umiestňovania reklamných zariadení ustanovenie § 10 ods. 3 cestného zákona v znení účinnom\ndo 1. januára 2015, ktoré tento zákaz viazalo tiež na ochranné pásmo diaľnice, cesty pre motorové\nvozidlá\na medzinárodný cestný ťah. Pojem cestného ochranného pásma bol vymedzený v §\n11 cestného zákona v cit. znení. Podľa odseku 1 prvej vety bola ich účelom ochrana diaľnic, ciest a\nmiestnych komunikácií mimo súvisle zastavaného územia obce. Tento pojem bol pôvodné vymedzený\nlen\nv § 15 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb., podľa ktorého mala táto hranica vyplynúť najmä z\núzemnoplánovacej dokumentácie, inak ju mal určiť cestný správny orgán, ktorý mal prihliadať tiež na\nto, či je súvislé zastavanie po oboch stranách cesty alebo len po jednej. Zákon č. 368/2013 Z. z. účinný\nod 1. decembra 2013 vložil túto definíciu do cestného zákona ako § 11 ods. 2. Podstatou tejto definície\nbolo, že vymedzoval zastavané územie pomocou spojníc rohov budov, ktoré od seba neboli ďalej než\nbolo ustanovené. Zákon č. 293/2014 Z. z. s účinnosťou\nod 2. januára 2015 doplnil do\ncestného zákona nový § 10 ods. 4, ktorý už zákaz umiestňovať reklamné stavby viazal (aj) na sídelný\nútvar obce vymedzený dopravnou značkou. Pojem „sídelný útvar“ sa v čase účinnosti tohto zákona\nv právnom poriadku Slovenskej republiky používal len pomerne výnimočne. Pôvodne bol tento pojem\nvymedzený v § 14 stavebného zákona v znení účinnom do 31. júla 2000 ako každá jednotka osídlenia,\nktorá tvorí uzavretý, od iných jednotiek osídlenia priestorovo oddelený útvar. Zo znenia § 10 ods. 4\ncestného zákona v znení účinnom\nod 2. januára 2015 je zrejmé, že toto ustanovenie\nnevymedzuje sídelný útvar podľa takého urbanistického kritéria, ale ohraničuje ho dopravnými značkami.\nTým sa táto definícia približuje vymedzeniu pojmu „obec“ v § 2 písm. x) zákona NR SR č. 315/1996 Z.\nz. o premávke na pozemných komunikáciách v znení účinnom do 31. decembra 2009, podľa ktorého\nbolo obcou zastavané územie, ktorého začiatok a koniec sú označené príslušnou dopravnou značkou.\nZ uvedeného vyplýva, že pri výklade jazykovej formulácie „mimo sídelného útvaru obce“ podľa § 10\nods. 4 cestného zákona v citovanom znení sú v zásade možné dve zmysluplné alternatívy. Pri prvej by\nsídelný útvar obce bol vymedzený ako uzavreté územie (plocha) ležiace medzi spojnicami jeho vrcholov,\npričom vrcholmi tohto útvaru by boli body, v ktorých sú na jednotlivých pozemných komunikáciách\numiestnené dopravné značky začiatok a koniec obce. Pritom z každého vrcholu by museli viesť práve (a\nlen) dve spojnice. Ostatné plochy by sa nachádzali „mimo tohto sídelného útvaru“. Pri druhej alternatíve\nby sa pojem „mimo sídelného útvaru“ vymedzil s ohľadom na pozemnú komunikáciu, na ktorej má byť\n\nurčené územie zákazu podľa § 10 ods. 4 cestného zákona. V tomto prípade by pás zákazu podľa tohto\nustanovenia končil čiarou, ktorá by bola kolmá na os vozovky priľahlého jazdného pruhu a zároveň by\nprechádzala bodom, v ktorom je umiestnená značka začiatok alebo koniec obce platná pre tento jazdný\npruh. Za touto čiarou by pozemná komunikácia vstupovala do sídelného útvaru obce, v ktorom by sa už\nzákazový pás podľa § 10 ods. 4 cestného zákona neurčoval. Naopak, racionálne nie je možný výklad,\nktorý naznačuje žalobca a ktorý by zo sídelného útvaru robil akúsi množinu bodov. To totiž odporuje už\nformulácii ustanovenia § 10 ods. 4 cestného zákona, podľa ktorého má byť sídelný útvar „ohraničený“,\ntakže sa predpokladá, že ide o určitú plochu alebo územie. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky treba jazykový výklad normy podľa potreby doplniť aj inými metódami výkladu, predovšetkým\nvýkladom účelom normy (porov. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 171/05,\nIII. ÚS 341/07, III. ÚS 72/2010, I. ÚS 351/2010 a ďalšie). Z dôvodovej správy k zákonu č. 293/2014 Z. z.,\nktorým bolo formulované znenie § 10 ods. 4 cestného zákona (Národná rada Slovenskej republiky, VI.\nvolebné obdobie, tlač 1060), vyplýva, že účelom novej úpravy bolo sprísnenie umiestňovania reklamných\nstavieb, ktoré okrem iného neprimerane zaťažujú životné prostredie a znižujú kvalitu života v spoločnosti.\nZákaz umiestňovať takéto stavby do 100 metrov od diaľnic, ciest pre motorové vozidlá a niektorých\nciest I. triedy slúži podľa kasačného súdu tomu, aby sa zamedzilo rušeniu vodičov na týchto dôležitých\npozemných komunikáciách. Zároveň prispieva aj k zlepšeniu vzhľadu krajiny, cez ktorú tieto pozemné\nkomunikácie vedú. Pre vodiča alebo cestujúceho, ktorý cestuje po pozemnej komunikácii, je začiatok a\nkoniec obce rozpoznateľný umiestnením príslušnej dopravnej značky. Cieľom je teda zabezpečiť, aby\nvodiči a cestujúci nemuseli byť obťažovaní takýmito zariadeniami v určenej vzdialenosti od pozemnej\nkomunikácie predtým, než ich dopravná značka informuje, že sa nachádzajú v obci, ani potom, čo ich\ndopravná značka informovala, že obec opustili. Na základe uvedeného tak kasačný súd považuje za\nsprávny výklad § 10 ods. 4 cestného zákona druhú alternatívu uvedené v odseku 18 tohto odôvodnenia.\nZ takéhoto výkladu vychádzal aj správny súd v napadnutom rozsudku. Zároveň vyslovil, že aj pri takomto\nvýklade sa reklamná stavba žalobcu nachádza mimo sídelného útvaru obce, v dôsledku čoho sa na ňu\nvzťahujú nielen zákaz podľa\n§ 10 ods. 4, ale aj obmedzenia v cestnom ochrannom pásme podľa §\n11 ods. 2 cestného zákona. Žalobca ani v správnej žalobe, ani v kasačnej sťažnosti neuviedol nič, čo by\nakokoľvek spochybňovalo tieto závery. Za týchto okolností správny súd správne uzavrel, že pre Mesto\nNitra ako stavebný úrad bolo v konaní o žiadosti žalobcu záväzné stanovisko Okresného úradu Nitra,\nodboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií, ktorý uplatňoval záujmy na ochrane pozemných\nkomunikácií podľa § 10 ods. 4 a § 11 cestného zákona. Keďže toto záväzné stanovisko bolo nesúhlasné,\nnezostávalo stavebnému úradu nič iné než žiadosť žalobcu zamietnuť...“. Súd taktiež poukazuje na\nrozsudok kasačného súdu sp. zn. 6Svk/18/2023 zo dňa 29.05.2025, z ktorého vyplýva záver, že „správny\norgán (stavebný úrad), je povinný do konania zapojiť príslušné dotknuté orgány (ministerstvo dopravy),\nktoré majú príslušné záujmy chrániť, pričom odborne spôsobilý je na takéto posúdenie spravidla len\ndotknutý orgán. Posúdenie, či reklamná stavba je alebo nie je v sídelnom útvare obce, nie je prioritne\nna úvahe správneho orgánu (stavebného úradu), ako ani povinnosť najskôr zistiť priebeh cestného\nochranného pásma podľa § 11 cestného zákona, čo je prioritne úlohou dotknutého orgánu“.\n61. S námietkou týkajúcou sa predpojatosti zamestnancov stavebného úradu sa vysporiadal kasačný\nsúd v rozsudku sp. zn. 8Sžk/22/2021 zo dňa 25.08.2022 (body 22. a nasl.) nasledovne: „Ďalej bolo v\nkasačnom konaní potrebné posúdiť aj námietky týkajúce sa nenáležitého vysporiadania sa s námietkou\npredpojatosti zamestnancov stavebného úradu, ako aj námietkou nesprávneho obsadenia konajúceho\norgánu verejnej správy. Obe námietky kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodné. Z administratívneho\nspisu vyplýva, že mesto Nitra rozhodnutím č. 3061/2019-002 zo dňa 25.02.2019 a rozhodnutím č.\n3062/2019-002 zo dňa 25.02.2019 rozhodlo tak, že námietka predpojatosti podaná dňa 4. februára\n2019 účastníkom konania - žalobcom (sťažovateľom) ... sa zamieta. Z odôvodnenia uvedených\nrozhodnutí vyplýva, že medzi menovanými zamestnancami stavebného úradu a účastníkom konania\nnie je vzdialený príbuzenský vzťah, nie sú blízkymi osobami podľa § 116 Občianskeho zákonníka,\nneudržiavajú žiadne bližšie vzťahy a tiež nie je medzi nimi nepriateľský vzťah. V tejto súvislosti\nkasačný súd dopĺňa, že námietka zaujatosti sa zakladala na skutočnosti, že hore uvedení zamestnanci\nsa podieľali na rozhodovaní stavebného úradu vo všetkých veciach sťažovateľa. K uvedenému\ndôvodu vylúčenia kasačný súd uvádza, že dôvodom na vylúčenie zamestnanca správneho orgánu\nz rozhodovania vo veci v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 správneho poriadku nie je skutočnosť, že\ndaný zamestnanec v inej veci účastníka konania rozhodol spôsobom, s ktorým účastník nesúhlasí.\nS poukazom na uvedené mal kasačný súd preukázané, že o vznesených námietkach zaujatosti voči\nvyššie menovaným zamestnanom stavebného úradu bolo náležite rozhodnuté. V súvislosti\ns\nnamietaným nesprávnym obsadením konajúceho orgánu verejnej správy kasačný súd poukazuje na čl.\n\n22 Organizačného poriadku Mestského úradu v Nitre zo dňa 23.02.2011, upravujúci pôsobnosť Útvaru\nhlavného architekta, ktorého referát urbanizmu a architektúry (do ktorého sú zaradení aj namietaní\nzamestnanci stavebného úradu) vykonáva činnosti a vedie agendu všeobecného stavebného úradu\npre zabezpečovanie výkonu prenesených úloh štátnej správy zverených zákonom č. 50/1976 Zb.\no územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov na úseku povoľovania\nreklamných stavieb a súvisiacej legislatívy.“\n62. Správny súd poukazuje aj na právne závery Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS\nSR“), vyjadrené v uznesení sp. zn. I. ÚS 193/2022 zo dňa 31.03.2022 (body 13. a nasl.), ktorým ÚS SR\nústavnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku krajského súdu č. k.\n11 S 197/2017-95 z\n05.06.2019 a rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžk/1/2020 z 27.10.2021 ako zjavne neopodstatnenú odmietol.\nÚS SR v označenom uznesení konštatoval, že „...napadnutý rozsudok najvyššieho správneho súdu bol\nvydaný v systéme správneho súdnictva, ktorého špecifiká je potrebné zohľadniť. Účelom správneho\nsúdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej\nosoby alebo právnickej osoby, proti ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná (m. m.\nIII. ÚS 502/2015). Článok 46 ods. 2 ústavy zaručuje ústavné právo fyzických osôb a právnických osôb,\nktoré obhájiteľným spôsobom tvrdia, že boli na svojich právach ukrátené rozhodnutím orgánu verejnej\nsprávy, obrátiť sa na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak,\npričom\nz právomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných\npráv a slobôd. Obhájiteľnosť tvrdenia v danom prípade znamená, že vzhľadom na právnu úpravu a na\nokolnosti prípadu bolo konkrétne rozhodnutie orgánu verejnej správy spôsobilé zasiahnuť do práv alebo\nprávom chránených záujmov fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré tvrdia, že boli rozhodnutím\norgánu verejnej správy dotknuté. V tomto rozsahu (pokiaľ ide o garantovanie práva na prístup k súdu)\npredstavuje čl. 46 ods. 2 ústavy lex specialis vo vzťahu\nk všeobecnejšiemu ustanoveniu čl.\n46 ods. 1 ústavy. Aj v prípadoch, keď právo na prístup k súdu účastníka súdneho konania má svoj ústavný\nzáklad v čl. 46 ods. 2 ústavy, je súd konajúci vo veci viazaný princípmi spravodlivého súdneho konania\nvyplývajúcimi z čl. 46 ods. 1 ústavy. Zohľadňujúc sťažnostnú argumentáciu sťažovateľky, ústavný súd sa\ndôkladne oboznámil\ns relevantnou časťou napadnutého rozsudku najvyššieho správneho súdu,\naby posúdil, či ním došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu, pričom konštatuje, že v\ndanom prípade žiadne pochybenie ústavnoprávnej intenzity neidentifikoval. Právna úprava reklamných\nstavieb bola zavedená do právneho poriadku Slovenskej republiky zákonom č. 293/2014 Z. z., ktorým\nsa mení a dopĺňa stavebný zákon a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý nadobudol\núčinnosť 2. januára 2015. Jeho cieľom bolo zefektívnenie regulácie reklamných stavieb zabezpečením\nsilných a zároveň spravodlivých nástrojov pre mestá, obce a štát, keďže vizuálny smog predstavoval v\nSlovenskej republike dlhodobo neriešený problém, ktorý negatívne vplýval nielen na bezpečnosť cestnej\npremávky, ale do veľkej miery aj na vzhľad miest a obcí, ako aj scenériu krajiny, s ktorou sa stretávame\nna našich cestách. Pod pojmom vizuálny smog pritom treba chápať umiestňovanie reklamných stavieb –\nbillboardov, bigboardov a iných reklamných zariadení (I. ÚS 194/2021, II. ÚS 347/2021). K sťažnostným\nnámietkam sťažovateľky ústavný súd zhodne ako vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach týkajúcich\nsa obdobných vecí (IV. ÚS 218/2021, IV. ÚS 421/2021) uvádza, že z odôvodnenia rozhodnutí konajúcich\nsúdov jasne (obsahovo) vyplýva, že z hľadiska aplikácie právnej normy vyplývajúcej z § 10 ods. 4\ncestného zákona je podstatné umiestnenie (lokalizácia), resp. priebeh vozovky diaľnice a cesty 1. triedy,\nktorá je medzinárodným cestným ťahom, a to za značkou ohraničujúcou sídelný útvar obce „smerom\nvon“, teda mimo sídelného útvaru obce. Pás 100 metrov od osi vozovky priľahlého jazdného pásu s\npopísanou lokalizáciou (vozovka prebieha mimo sídelného útvaru obce) tvorí\n(s vozovkou súbežné)\npásmo zákazu umiestňovania reklamných stavieb (okrem ustanovených výnimiek), čo zodpovedá účelu\npremávky na pozemnej komunikácii nachádzajúcej sa (prebiehajúcej) mimo sídelného útvaru obce.\nTakýto obmedzujúci režim je potom ukončený (pásmo zákazu prestane byť aktuálne) po opätovnom\nprekročení vozovkou hranice sídelného útvaru obce „smerom dovnútra“, a preto na daný, účelom\nzákona ako celku (určeného na výstavbu, užívanie a ochranu pozemných komunikácií) podmienený\núčel konkrétneho ustanovenia tohto zákona nie je potrebné iné ohraničenie sídelného útvaru obce než\ndopravnými značkami pri pozemnej komunikácii a nie je relevantná iná teritoriálna súvislosť (napríklad\nkatastrálne územie obce). Inými slovami, sídelný útvar obce možno na účel aplikácie § 10 ods. 4\ncestného zákona vymedziť ako jednotku osídlenia ohraničenú dopravnou značkou označujúcou začiatok\na koniec obce, pričom pre priestorové vymedzenie zákazovej zóny umiestňovania reklamných stavieb je\nvýchodiskom poloha (priebeh) úseku vozovky mimo sídelného útvaru obce, nie takto charakterizovaná\npoloha reklamnej stavby. Takto konštatovaný právny stav sa novelizáciou cestného zákona s účinnosťou\nod 1. júna 2021 zmenil tak, že dotknuté obmedzenie sa vzťahuje (dokonca) na akúkoľvek diaľnicu a\n\ncestu, bez skoršieho užšieho zadefinovania rozsahu obmedzenia pre „diaľnice a cesty I. triedy, ktoré\nsú medzinárodným cestným ťahom“, čomu zodpovedá aj intertemporálny režim podľa § 24i cestného\nzákona v súčasne účinnom znení (bez relevancie pre napadnuté rozhodnutie a jeho prieskum ústavným\nsúdom). Z napísaného je zrejmé, že právne závery najvyššieho správneho súdu nevykazujú znaky\narbitrárnosti, zjavnej neodôvodnenosti či svojvôle, pričom napadnutý rozsudok je aj dostatočne a logicky\nodôvodnený. Z jeho dôvodov vyplýva, že najvyšší správny súd sa relevantným a zrozumiteľným\nspôsobom zaoberal otázkou vymedzenia tzv. sídelného útvaru obce, ktorého presné vymedzenie hraníc,\nresp. presné vymedzenie jeho rozsahu, tak ako bolo stanovené orgánmi verejnej správy, sťažovateľka\nspochybňovala. V tejto súvislosti konštatoval, že sťažovateľka predkladala len hypotetické konštrukcie\no priebehu hraníc sídelného útvaru obce. Rovnako sa najvyšší správny súd pomerne detailne venoval\npojmu „sídelný útvar“ v zmysle § 10 ods. 4 cestného zákona (body 14 až 18 napadnutého rozsudku).\nPo preskúmaní napadnutého rozsudku najvyššieho správneho súdu preto ústavný súd argumentáciu\nsťažovateľky nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť jeho ústavnú udržateľnosť. Keďže napadnutým\nrozsudkom najvyššieho správneho súdu, ktorým bola kasačná sťažnosť zamietnutá ako nedôvodná,\nnedošlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy (a\npodľa čl. 36 ods. 1 a 2 listiny) ani jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd odmietol ústavnú\nsťažnosť v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde...“.\n63. Vzhľadom na uvedené súd rezultuje, že žalobca v žalobe neuviedol žiadne skutočnosti, ktorými\nby relevantne spochybnil vecnú správnosť a zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí v zmysle ním\nuplatnených žalobných dôvodov. Uplatnené žalobné námietky sú totožné, ako námietky žalobcu\nuplatnené v iných konaniach, s ktorými sa kasačný súd vysporiadal v citovaných rozhodnutiach, od\nktorých nebol dôvod sa odchýliť. Správne orgány nepochybili, ak v danej veci dospeli k záveru, že žiadosť\nžalobcu o zmenu doby trvania predmetnej reklamnej stavby bolo potrebné s poukazom na § 62 ods. 4\nstavebného zákona, teda na verejný záujem daný cestným zákonom vo vzťahu k ochranným pásmam,\nzamietnuť. Správne orgány aj s poukazom\nna citované rozsudky kasačného súdu, s ktorými sa\nsprávny súd v plnom rozsahu stotožňuje, správne aplikovali aj ustanovenia § 10 ods. 3, ods. 4, § 11 ods.\n1, ods. 2 cestného zákona na skutkový stav v danej veci, ktorý bol zistený v dostatočnom rozsahu pre\nvydanie rozhodnutia, najmä s poukazom na stanovisko MD SR, ktoré nebolo ako podkladový správny\nakt napadnuté v tomto správnom súdnom konaní a ktoré je považované z hľadiska ustálenia skutkového\nstavu\nza rozhodujúce.\n64. Preskúmavané rozhodnutia nie sú z hľadiska svojich zákonných náležitostí a náležitého odôvodnenia\nani arbitrárne či svojvoľné, keďže správne orgány v nich dostatočne jasne, logicky a presvedčivo\nzdôvodnili, z akých skutkových a právnych dôvodov žiadosť žalobcu zamietli, akými úvahami a právnymi\npredpismi sa v tejto súvislosti riadili, i to, ako sa vysporiadali s námietkami žalobcu vrátane námietky\nzaujatosti zamestnancov stavebného úradu (str. 7 napadnutého rozhodnutia). Napokon správny súd\nnezistil ani porušenie povinností správnych orgánov podľa § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5 Správneho\nporiadku v spojení s § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku, či také závažné nedostatky v konaní pred\nsprávnymi orgánmi, ktoré by mali za následok nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí.\n65. Napokon, k argumentácii týkajúcej sa rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n1Sžk/14/2019 a krajského súdu sp. zn. 11S/135/2019, ktoré sú podľa žalobcu priliehavejšie na danú\nvec, správny súd dodáva, že sa s názorom žalobcu nestotožňuje, s poukazom na to, že vo veci sp. zn.\n1Sžk/14/2019 sa riešil iný okruh právnych otázok, ako v prejednávanej veci, a vo vzťahu k rozsudku sp.\nzn. 11S/135/2019 išlo o rozhodnutie, ktoré neprešlo kasačným konaním a jeho závery neboli potvrdené\nďalším vývojom rozhodovacej praxe.\n66. V kontexte uvedeného správny súd nezistil existenciu žalobcom uplatnených žalobných námietok\npodľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. f), písm. g) SSP, teda existenciu vady nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí, nedostatky skutkového stavu\na jeho opory v administratívnom spise, ani iných podstatných vád, ktoré by odôvodňovali nezákonnosť\npreskúmavaných rozhodnutí a potrebu ich zrušenia.\n67. Vzhľadom na uvedené správny súd žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP zamietol.\n68. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP (a contrario) v spojení\ns § 467\nods. 3 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania vrátane trov kasačného\n\nkonania, pretože nezistil dôvod, pre ktorý by bolo možné od žalobcu takúto náhradu spravodlivo\npožadovať.\n69. Vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi konania správny súd rozhodol podľa § 169 SSP v spojení s §\n467 ods. 3 SSP a náhradu trov konania vrátane trov kasačného konania mu nepriznal, keďže z obsahu\nsúdneho spisu nezistil, že by mu vznikli trovy v súvislosti s plnením súdom uloženej povinnosti.\n70. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139\n\nods. 4 veta prvá SSP).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442\nSSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty\nnemožno odpustiť.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nsprávnym súdom.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe\npodľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:86c79885-6881-4476-a510-23db726d3433", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.193.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 193/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 193/2022 z 31. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-31", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.193.2022.1"}, {"guid": "ussr:dbdaa7e3-f666-421b-8fc0-a20b7ddfb71d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.421.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 421/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 421/2021 z 7. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-07", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.421.2021.1"}, {"guid": "ussr:69912d14-a2c3-4395-a724-c4c24ac2dcdc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.347.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 347/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 347/2021 z 29. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.347.2021.1"}, {"guid": "ussr:11f30fc0-2d27-487c-b177-3d50eb0ac7fe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.194.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 194/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 194/2021 z 5. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-05", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.194.2021.1"}, {"guid": "ussr:e3c933c0-7ff6-431f-9e75-eb4bc2b276ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.218.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 218/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 218/2021 z 27. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-27", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.218.2021.1"}, {"guid": "ussr:4541b3dc-2344-45ce-9fe0-b7b588618e26", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.32.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 32/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/2015 z 7. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-07", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.32.2015.1"}, {"guid": "ussr:631d20d8-04b7-4db1-ab83-fc61efdffd5f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 502/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 502/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 473, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1"}, {"guid": "ussr:a4c03531-ae53-4218-9bb2-ff3703c2cf51", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.77.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 77/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 77/2015 z 10. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-10", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.77.2015.1"}, {"guid": "ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 351/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 351/2010 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b"}, {"guid": "ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0"}, {"guid": "ussr:17f9ab3c-3846-43f2-98ce-99ae814f0a7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 42/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 42/09 z 12. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-12", "citacie_n": 110, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17f9ab3c-3846-43f2-98ce-99ae814f0a7d"}, {"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}, {"guid": "ussr:419166da-8ed0-4fa5-93a7-945bd6cb2222", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 171/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 171/05 z 14. 7. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-07-14", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419166da-8ed0-4fa5-93a7-945bd6cb2222"}, {"guid": "ussr:313e3332-b928-4ae4-9ae5-c2af7d0e8378", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 338, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:313e3332-b928-4ae4-9ae5-c2af7d0e8378"}, {"guid": "8670214d-afb0-46db-92e9-42ac7c34d97f:7396e902-2f9e-4274-a8a3-c0d0b74abd9f", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:4019200522.1", "spisova_znacka": "5Svk/10/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Svk/10/2021 z 31. 3. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-03-31", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:4019200522.1"}], "citovane_v": []}