{"guid": "58d98bab-45c2-4e25-b9e0-04300d549413:1af1412c-ff23-47d2-a40e-0da92279b42a", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200073.3", "spisova_znacka": "TT-14S/34/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-14S/34/2022 z 4. 9. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 4. septembra 2026, sp. zn. TT-14S/34/2022, ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200073.3", "identifikacne_cislo": "2022200073", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ina Šingliarová", "sudca_id": 978, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ina-singliarova-978", "datum_vydania": "2026-09-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/595", "nazov": "zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/595-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/289", "nazov": "zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/289", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/289-2008"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1af1412c-ff23-47d2-a40e-0da92279b42a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200073.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200073.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200073.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nTT-14S/34/2022\n2022200073\n04. 09. 2026\nJUDr. Ina Šingliarová\nECLI:SK:SpSBA:2026:2022200073.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov\nsenátu prof. JUDr. Mateja Horvata, PhD., LLM., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobcu:\nTONYtrans, s. r. o., Dohnányho 2, 917 02 Trnava, IČO: 36 279 919, právne zastúpený: JUDr. Michal\nKrutek, s. r. o., Hlavná 11, 917 01 Trnava, IČO: 47 254 581, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 100451938/2022 z 9. marca 2022, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania\n\nnepriznáva.\n\nodôvodnenie:\nI. Predmet správneho súdneho prieskumu\n1. Daňový úrad Trnava (správca dane) vyrubil žalobcovi (daňový subjekt TONYtrans, s. r. o.) rozdiel\ndane v sume 7.610,22 eur a určil mu rozdiel v sume daňovej straty 183.934,97 eur na dani z príjmov\nprávnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2018 prvostupňovým rozhodnutím č. 102323651/2021 z 22.\nnovembra 2021.\n2. Žalovaný (Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) potvrdil prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím\nč. 100451938/2022 z 9. marca 2022 (napadnuté rozhodnutie).\nII. Priebeh administratívneho konania\n3. Daňový subjekt mal v kontrolovanom zdaňovacom období registrované u správcu dane elektronické\nregistračné pokladnice (ERP), ku ktorým si správca dane vyžiadal intervalové uzávierky za jednotlivé\nmesiace roku 2018. K štyrom ERP neboli predložené uzávierky (išlo o ERP s daňovým kódom\npokladnice: 6492022122806002, 2002022122806001, 2002022122806002, 2002022122806003)\na pri dvoch (išlo o ERP s daňovým kódom pokladnice: 920202212286001 a 2002022122806004)\nneboli zdokladované viaceré obdobia roku 2018 (pri prvej v období od 01.10.2018 do 31.10.2018\na od 01.11.2018 do 21.11.2018; pri druhej od 07.09.2018 do 30.09.2018, od 01.10.2018 do 18.10.2018\na z dní 30.10.2018 a 31.12.2018). Správca dane zistil, že daňový subjekt vykazuje v pokladnici záporné\ndenné zostatky pokladničnej hotovosti.\n4. Z ústneho pojednávania s konateľom daňového subjektu (p. A. B.) vyplynulo, že konateľ odvod tržieb\nna svojich prevádzkach realizoval aj vkladmi na svoj súkromný účet. ERP, pri ktorých nezdokladoval\n\nintervalové uzávierky, boli nefunkčné. K príčine vzniku záporných denných zostatkov uviedol,\nže pripúšťajú denné zostatky hotovosti v pokladnici a na úhradu záväzkov v čase, keď pokladnica\nvykazovala nulové zostatky, použili peňažnú hotovosť, a to tržby inkasované z reštaurácie a pivárne.\n5. Prehľad hotovostných vkladov v celkovej hodnote 221.755,- eur vložených na súkromný bankový účet\nkonateľa je na strane 4 prvostupňového rozhodnutia.\n6. Podľa správcu dane daňový subjekt časť tržieb zo svojich prevádzok vkladal v hotovosti na súkromný\núčet konateľa. Išlo o peňažné prostriedky, ktoré daňový subjekt nadobudol z podnikateľskej činnosti\ninkasovaním tržieb z reštaurácie a pivárne. Tieto príjmy neboli evidované v účtovníctve v roku 2018\nna výnosových účtoch daňového subjektu, a tak daňový subjekt skrátil daňové príjmy v kontrolovanom\nzdaňovacom období 2018 o sumu 221.755, eur podľa § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov (zákon č.\n595/2003 Z. z.).\n7. Správca dane skonštatoval, že okrem tržieb, ktoré daňový subjekt účtoval na výnosové účty (s. 10\nprvostupňového rozhodnutia), nebolo na strane daňového subjektu preukázané zaúčtovanie tržieb, ktoré\nboli evidované ERP, v ktorých však neboli zdokladované viaceré obdobia (pozri odsek 3 odôvodnenia\nrozsudku – pozn. súdu) a zároveň u ERP, ktoré boli u správcu dane evidované, avšak z ktorých tržby\nneboli evidované v účtovníctve daňového subjektu v roku 2018 (pozri odsek 3 odôvodnenia rozsudku\n– pozn. súdu). Kontrolou kníh k týmto ERP bolo zistené, že tie boli riadne registrované a funkčné.\nDaňový subjekt ani na výzvu nezdokladoval výšku tržieb k nim a ich následné zaúčtovanie v účtovníctve.\nKonateľ vkladal hotovosť pravidelne mesačne na svoj súkromný účet tržby z prevádzok, čo sám potvrdil\nna ústnom pojednávaní. Tieto tržby neboli zaúčtované vo výnosoch a zahrnuté do zdaniteľných príjmov\ndaňového subjektu v zdaňovacom období 2018, čím došlo k skráteniu základu dane o zdaniteľný príjem.\nTvrdenie, že príjmy boli predmetom zdaniteľného základu dane, a preto by došlo k ich opätovnému\nzdaneniu, nie sú podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi. Tým, že daňový subjekt nepriznal príjmy\nz podnikateľskej činnosti, neoprávnene skrátil príjmy, ktoré predstavujú zdaniteľné príjmy roku 2018\npodľa § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov.\n8. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane.\n9. Poukázal na to, že daňový subjekt účtoval tržby z ERP za jednotlivé prevádzky mesačne v posledný\ndeň príslušného kalendárneho mesiaca na základe súhrnných intervalových uzávierok.\n10. Vo vzťahu k záporným denným zostatkom v hotovosti v pokladnici uviedol, že bolo zrejmé, že daňový\nsubjekt v jeden deň zaúčtoval do pokladnice tržby na základe mesačných intervalových uzávierok\na zároveň odúčtoval z pokladnice platby kartou, z čoho vyplývalo, že pokladnica vykazovala len sumu\nv hotovosti, ktorá bola očistená od platby prostredníctvom platobných kariet. Kontrolou pokladnice bolo\nzistené, že daňový subjekt použil hotovosť z pokladnice na nákup pohonných látok, zásob, úhradu\nfaktúr, výplatu miezd, vrátenie vkladu spoločníkov a pod. a zároveň, že peniaze v hotovosti boli vkladané\nna súkromný účet konateľa. Vklady na súkromný účet konateľa boli ním samotným potvrdené na ústnom\npojednávaní.\n11. Podľa žalovaného nebolo preukázané, že tržby z predaja služieb vložené na súkromný účet\nkonateľa v sume 221.755,- eur boli zaúčtované do výnosov a vchádzali do základu dane. Konateľ\nv rôznych časových obdobiach (denne aj dvakrát) vkladal hotovosť na svoj účet. Daňový subjekt\nzároveň nevyhotovoval dennú uzávierku, ktorú je povinný vyhotoviť za dni, v ktorých mal tržbu [§ 12\nzákona o používaní ERP (zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice)],\nkeďže daňový subjekt neúčtoval o prijatých tržbách na základe denných uzávierok. Vklady v hotovosti\nna súkromný účet konateľa spoločnosti tak predstavujú nepriznané príjmy, resp. výnosy z realizovaných\nslužieb, ktoré nevchádzali do výnosov a následne do základu dane.\n12. Tvrdenia daňového subjektu ohľadne zrušenia, resp. nefunkčnosti štyroch ERP neboli preukázané.\nAk neboli funkčné, daňový subjekt si mal splniť povinnosti podľa § 13 a 15 zákona o ERP a zaznamenať\nkaždú zmenu týkajúcu sa ERP v knihe ERP. V prípade ukončenia prevádzky ERP mal daňový subjekt\noznámiť daňovému úradu uvedenú skutočnosť do troch pracovných dní nasledujúcich po ukončení\nprevádzky ERP, čo však neurobil.\n\n13. Žalovaný sa tak nestotožnil s tvrdením daňového subjektu, že tržby vložené na súkromný účet\nkonateľa predstavovali tržby z riadne zdokladovaných pokladníc, pretože tržby evidované cez ERP,\nzaúčtované v účtovníctve, nemohli byť zároveň tie isté tržby vložené na súkromný účet konateľa\ndaňového subjektu v priebehu jednotlivých dní v mesiacoch 01-12/2018, keďže o tržbách účtoval\naž na konci mesiaca.\nIII. Správna žaloba\n14. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia a jeho zrušenia. Žalobca označil napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy za\nnezákonné, keďže podľa jeho názoru:\ni) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,\nii) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,\niii) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,\niv) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,\nje v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,\nt. j. uplatnil dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c) až f) SSP (zákon č. 162/2015 Z. z.).\n15. Žalobca poukázal na plnomocenstvo predložené vo veci daňovej kontroly a § 30 ods. 3 daňového\nporiadku, z ktorých vyplýva, že napadnuté rozhodnutie malo byť doručené len právnemu zástupcovi\na nie žalobcovi samotnému.\n16. Žalobca v žalobe namietal že žalovanému predložil výpisy z výnosových účtov, na ktorých boli\nevidované všetky tržby z pokladníc žalobcu, a zároveň predložil pokladničnú knihu, v ktorej sú evidované\nvšetky finančné prostriedky z pokladníc žalobcu a ktoré sú následne zaúčtované na výnosovom účte\nžalobcu. Na s. 2 a 3 žaloby následne na to uviedol tabuľky pokladničnej knihy pivárne, reštaurácie\na donášky a zároveň aj výnosový účet k nim s evidovanými tržbami. Z tabuliek bolo podľa žalobcu vidieť,\nže tržby žalobcu na výnosových účtoch sedia s tržbami uvedenými v pokladničnej knihe. Vyplýva z nich,\nže žalobca svoje tržby evidoval na výnosových účtoch spoločnosti, a teda príjmy v tabuľkách, ktoré boli\nzároveň predmetom daňovej kontroly, boli aj predmetom zdaniteľného základu dane, tzn. išlo o príjmy\nočistené od DPH, z čoho vyplýva, že ak by boli príjmy znovu predmetom zdaniteľného základu dane,\ndošlo by k opätovnému zdaneniu príjmov daňového subjektu.\n17. K ďalším (nezdokladovaným) ERP a k nezdokladovaným obdobiam uviedol, že žalovaný požadoval\nod žalobcu preukázať niečo, čo neexistuje, čo bolo vo svojej podstate nemožné, pretože sa nedá\npreukázať, že niečo sa nestalo. Žalobca na ústnom pojednávaní uviedol, že tieto ERP boli nefunkčné.\nŽalovaný nepoukazuje na žiadne dôkazy o tom, aké tržby mali byť evidované v týchto nefunkčných\npokladniciach a neuviedol, na základe čoho vyvodil záver, že tržby vložené na súkromný účet, mali\nbyť tržbami z pokladníc nezdokladovaných a nefunkčných a že nešlo o tržby z riadne zdokladovaných\nERP tak, ako to tvrdil žalobca po celý čas daňovej kontroly. Navyše, sumy uvedené na výnosových\núčtoch sú v sume niekoľkonásobne vyššej ako suma, ktorú si žalobca vkladal na súkromný účet.\nŽalobca mal preto za to, že preukázal svoje tvrdenia o tom, že sumy, ktoré vkladal na súkromný účet,\npochádzali zo zaúčtovaných a evidovaných tržieb a že tvrdenie, odkiaľ pochádzajú finančné prostriedky\nna súkromnom účte, by žalobca nepreukázal iba v prípade, ak by na jeho výnosových účtoch boli\nevidované tržby v sume menšej ako tie, ktoré reálne vložil na súkromný účet.\n18. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, o ktorý by mohol oprieť svoje tvrdenia, že finančné prostriedky\nvložené na súkromný účet nepochádzali z evidovaných pokladníc, a na tieto účely žalovaný nevypočul\nžiadneho svedka. Taktiež nikde neuviedol, aké tržby mali byť evidované na nezdokladovaných\npokladniciach.\n19. Žalobca na ústnom pojednávaní potvrdil, že v predmetnom prípade išlo o tržby vkladané na jeho\nsúkromný účet, ale zároveň preukázal, že išlo o tržby zaúčtované a evidované na výnosových účtoch\nžalobcu. Žalobcovi nebolo nikdy preukázané, že by pri svojej podnikateľskej činnosti nevydal zákazníkovi\npokladničný blok, inkasoval príjem mimo výnosového účtu alebo iným spôsobom obchádzal svoje\ndaňové povinnosti.\n\n20. K porušeniu § 12 zákona o používaní ERP uviedol, že nikde v tomto ustanovení nie je upravená\npovinnosť podnikateľa na základe dennej uzávierky každý deň účtovať tržby do účtovníctva. V takom\nprípade by každý podnikateľ bol nútený vždy na konci dňa vytlačiť dennú uzávierku a túto ihneď odniesť\nsvojmu účtovníkovi, ktorý by musel obratom dennú uzávierku účtovať a viesť v rámci účtovníctva.\nŽalobca vždy k poslednému dňu v kalendárnom mesiaci vytlačil mesačnú uzávierku, na základe ktorej\nbolo vedené jeho účtovníctvo. Na základe mesačných uzávierok a vedenej pokladničnej knihy je možné\nvidieť, že všetky tržby z pokladníc žalobcu boli zaúčtované na výnosových účtoch.\nIV. Vyjadrenie žalovaného\n21. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní z 29. júna 2022 (vyjadrenie), kde navrhol žalobu zamietnuť. K\ndoručovaniu uviedol, že plnomocenstvo sa vzťahovalo na daňovú kontrolu a z nej vyplývajúce konania\ntýkajúce sa daňového úradu, a preto žalovaný doručil svoje rozhodnutie žalobcovi, ktorý tak nebol\nukrátený na svojich právach.\n22. Tržby zaúčtované prostredníctvom ERP neboli podľa žalovaného sporné, pretože tie boli zaúčtované\ndo výnosov na základe príjmových pokladničných dokladov. Sporné bolo vykazovanie tržieb na základe\nERP, ku ktorým žalobca nepredložil intervalové uzávierky, resp. z ktorých tržby neboli evidované\nv účtovníctve žalobcu. Tvrdenia, že tieto ERP boli zrušené, resp. neboli funkčné, žalobca nepreukázal.\nŽalobca nevyhotovoval dennú uzávierku, ktorú bol povinný vyhotovovať za dni, v ktorých mal tržbu,\nčo spôsobilo, že žalobca vykazoval v pokladnici záporné zostatky. Konateľ žalobcu vkladal prevodom\nzo svojho súkromného účtu na účet žalobcu z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov v pokladnici\nfinančné prostriedky na zaplatenie záväzkov (napr. voči Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam\na pod.), čím potvrdil, že išlo o peniaze z podnikateľskej činnosti. Či však išlo o tržby zaevidované\nvo výnosoch a následne do zdaniteľných príjmov, to žalobca v priebehu celého konania nepreukázal\nani nezdokumentoval. Vklad peňazí v hotovosti na osobný účet konateľa správca dane zistil na základe\nposkytnutých výpisov z Tatrabanky za rok 2018.\n23. Žalobca ako účtovná jednotka bol povinný účtovať o skutočnostiach, ktoré sú predmetom\núčtovníctva, účtovné prípady bol povinný doložiť účtovnými dokladmi, ktorými sú preukázateľné účtovné\nzáznamy, t. j. také, ktorých obsah priamo dokazuje skutočnosť a ktorých obsah dokazuje skutočnosť\nnepriamo obsahom iných preukázateľných záznamov. Žalobca bol povinný účtovať tak, aby účtovná\nzávierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva.\n24. K tomu, že pri svojej podnikateľskej činnosti nevydal zákazníkovi pokladničný doklad, uviedol,\nže predmetom daňovej kontroly bola daň z príjmov právnických osôb. K nevypočutiu žiadnych svedkov\nuviedol, že žalobca nenavrhol vypočuť žiadneho svedka. K § 12 zákona o ERP uviedol, že tým,\nže žalobca zaúčtoval tržby do pokladnice z mesačných intervalových uzávierok, nepreukázal, aké\ntržby dosiahol za ten-ktorý konkrétny deň v mesiaci a v ich súhrnne za celý príslušný kalendárny\nmesiac. Žalovaný netvrdil, že žalobca bol povinný účtovať tržby do účtovníctva každý deň, ale že\nneúčtoval o prijatých tržbách na základe denných uzávierok. Spôsob zúčtovania tržieb do účtovníctva,\nako aj manipulácia s finančnými prostriedkami v hotovosti, je na rozhodnutí samotného žalobcu,\navšak pri vyúčtovaní, ako aj vkladoch by mal mať na zreteli ustanovenia iných právnych predpisov\na povinnosti z nich vyplývajúcich (zákon o ERP, zákon o účtovníctve).\n25. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného ďalej nevyjadril.\nV. Relevantná právna úprava\n26. Podľa § 2 písm. b) zákona o dani z príjmov na účely tohto zákona sa rozumie predmetom dane\npríjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného\npredmetu dane podľa § 12.\n27. Podľa § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov na účely tohto zákona sa rozumie zdaniteľným príjmom\npríjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej\nzmluvy.\n28. Podľa § 14 ods. 1 zákona o dani z príjmov základ dane sa zistí podľa § 17 až 29.\n\n29. Podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty\nsa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia.\n30. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie\ndo úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie\nalebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo\nvybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie\ndaňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový\nsubjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní\nneprihliada.\n31. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv\nna správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných\npodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a/), skutočnosti, na ktorých\npreukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b/).\n32. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n33. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n34. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.\nDaňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.\n35. Podľa § 44 ods. 2 písm. e) daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu\nk zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy\npreukazujúce jeho tvrdenia.\nVI. Verejné vyhlásenie rozsudku\n36. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(zákon č. 151/2022 Z. z.) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju\nčinnosť 1. júna 2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak,\nvýkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach,\nv ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského\nsúdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec, pôvodne\nvedená na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 14S/34/2022, bola na základe uvedenej zmeny právnej\núpravy a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3\nnáhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu v Bratislave\na je vedená pod sp. zn. TT-14S/34/2022.\n37. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP).\npreskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu\nžalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario)\na dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n38. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom podľa § 107 ods. 2\nSSP, keďže žalobca ani žalovaný netrvali na nariadení pojednávania. Termín verejného vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom\nsídle súdu a rozsudok vyhlásil 4. septembra 2026 postupom podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP.\n\nVII. Právne posúdenie veci správnym súdom\n39. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok zakotvuje\noprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými\nsubjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania\npreverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo\nvznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, daňový subjekt\npreukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na\nktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť,\nsprávnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Úlohou\nsprávneho súdu nie je zisťovať alebo ustaľovať skutkový stav či nanovo vyhodnocovať dôkazy vykonané\nv daňovom konaní. Jeho úlohou je najmä posúdiť, či správca dane, resp. žalovaný postupovali pri\nzisťovaní skutkového stavu zákonným spôsobom, nasledovali pritom pravidlá logického uvažovania a\nči riadne popísali svoje hodnotiace úvahy.\n40. Predmetom správneho súdneho prieskumu v prejednávanej veci je žalobou napadnuté rozhodnutie,\nna základe ktorého daňové orgány právoplatne rozhodli o vyrubení rozdielu dane žalobcovi v sume\n7.610,22 eur a určení rozdielu v sume daňovej straty 183.934,97 eur na dani z príjmov právnickej osoby\n(žalobcu) za zdaňovacie obdobie 2018. Žalovaný argumentoval, že vklady v hotovosti na súkromný účet\nkonateľa žalobcu v priebehu roka 2018 v celkovej výške 221.755,- eur boli príjmom žalobcu, ktorý nebol\nzahrnutý do základu dane, a uvedené dával do súvislosti so štyrmi ERP, ku ktorým žalobca nepredložil\nuzávierky, resp. dvoch ERP s nezdokladovanými (žalovaným presne vymedzenými) obdobiami roku\n2018. Žalobca túto argumentáciu popieral primárne tým, že predmetné vklady v hotovosti boli zahrnuté\ndo daňového základu, očistené od DPH, a teda v danom prípade sa daňové orgány dopúšťajú dvojitého\nzdanenia. Uvedené dával do súvislosti najmä s tým, že predmetné štyri ERP boli v roku 2018 nefunkčné.\nVII.A Všeobecné východiská\n41. V súvislosti s nastolenou právnou otázkou dáva správny súd do pozornosti, že na proces daňovej\nkontroly, určovania a vyrubovania daňových povinností sa vzťahuje všeobecný daňový procesný predpis\n– daňový poriadok, pokiaľ zákon o dani z príjmov neupravuje inak (§ 1 ods. 1 a 2 daňového poriadku).\nKeďže procesný režim a postup príslušných orgánov v rôznych daňových otázkach sú spoločné, možno v\ntomto rozsahu uplatňovať spoločné procesné daňové zásady a judikatúre závery týkajúce sa procesného\npostupu podľa daňového poriadku, pokiaľ osobitný predpis (zákon o dani z príjmov) neupravuje inak.\n42. Aj v daňovom konaní týkajúcom sa dane z príjmov preto platí, že dôkazné bremeno na preukázaní\nzákonných podmienok daňových oprávnení na úseku dani z príjmov (vrátane uplatnených daňových\nvýdavkov) prioritne ťaží daňový subjekt (§ 24 ods. 1 daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1 Sžf 10/2015 z 3. februára 2016, sp. zn. 6 Sžfk 7/2016 z 27. septembra\n2018, sp. zn. 5 Sžfk 15/2018 z 30. apríla 2019 a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje\ndeklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť\nodrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový\nsubjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže mu byť\npriznané daňové oprávnenie (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžfk 1/2019\nz 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a\nrozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6 Sžfk 20/2018 z 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v\nZbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).\n43. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné,\nresp. neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžfk 40/2018 z 3.\nseptembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi\ndaňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní\ndve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto\npovinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť),\npričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov\npovinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,\nteda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov\n\npreukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým\nsubjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom\nprípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti\nspochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese\ndokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým\nsubjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady\nprejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo 14. novembra\n2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo 16. decembra 2009). Inými slovami, nepostačuje\npredložiť faktúru či dodacie listy. Ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov\ndôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na\npredloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno na\núčely rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. II. ÚS 705/2017 z 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS pod č. 71/2017).\n44. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je akákoľvek pochybnosť\nsprávcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť\ndôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach\nobsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení\nzákonných podmienok pre priznanie daňového oprávnenia (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžfk 40/2018 z 3. septembra 2019). Hoci je to práve správca\ndane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie získaných dôkazov podlieha\njeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to, že môže jednotlivé dôkazy\nvyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy jednotlivo, ako aj vo\nvzájomných súvislostiach, pričom je povinný prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3\nods. 3 daňového poriadku).\n45. Hoci z procesného hľadiska sa pri dokazovaní postupuje pri jednotlivých daniach rovnako, z\nmateriálneho hľadiska je potrebné jednotlivé typy daní odlišovať. Daň z príjmu nie je na európskej úrovni\nplne harmonizovanou daňou, na rozdiel od dane z pridanej hodnoty. Smernica Rady 2006/112/ES zo\ndňa 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Smernica o DPH) neupravuje\na ani sa nevzťahuje na problematiku dane z príjmov (a contrario čl. 1 a čl. 2 Smernice o DPH). Preto\nrozhodovacia činnosť Súdneho dvora Európskej únie týkajúca sa Smernice o DPH nie je uplatniteľná\nv oblasti rozhodovania o dani z príjmov.\nVII.B) Aplikácia na prípad žalobcu\nHmotnoprávne posúdenie\n46. Z predmetných všeobecných úvah vyplýva, že aj pri dani z príjmov platí, že dôkazné bremeno\nna preukázaní zákonných podmienok daňových oprávnení na úseku dani z príjmov prioritne ťaží\ndaňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo\nnepreukáže, nemôže mu byť priznané daňové oprávnenie. To však neznamená, že dôkazné bremeno\ndaňového subjektu je bezvýhradné, resp. neobmedzené. Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos\ndôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. Dôvodom na\nprenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je akákoľvek pochybnosť správcu dane o\npravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť dôvodná.\n47. Aplikujúc vyššie uvedené na prípad žalobcu správny súd vyhodnotil názor správcu dane\na žalovaného tak, že skutočnosti boli zistené tak, ako boli pomenované v prvostupňovom rozhodnutí\na v napadnutom rozhodnutí, a tieto boli náležite komunikované žalobcovi s možnosťou ich vyvrátenia.\nSprávny súd konštatuje, že žalovaný a správca dane formulovali a preukázali dostatočne závažné\npochybnosti o vynaložení výdavkov na tovar v deklarovanom rozsahu. Dôvody, pre ktoré dospel správny\nsúd k uvedenému záveru, sú nasledovné.\n48. Medzi žalobcom a žalovaným nie je sporné, že žalobca na súkromný účet svojho konateľa v priebehu\nroka 2018 poukazoval hotovostné vklady v celkovej výške 221.755,- eur, keď konateľ žalobcu v ústnej\nvýpovedi (21. júla 2021) uviedol, že odvod tržieb na svojich prevádzkach realizoval aj vkladmi na svoj\nsúkromný účet. Pochybnosti daňových orgánov o tom, že hotovostné vklady boli (resp. neboli) súčasťou\nzákladu dane z príjmov žalobcu, boli dané tou skutočnosťou, že k štyrom ERP žalobca nepredložil žiadne\n\nuzávierky a k ďalším dvom neboli zdokladované viaceré obdobia roku 2018, a to aj napriek výzvam\nsprávcu dane o predloženie týchto dokladov. Pochybnosti boli ďalej dané aj tým, že daňový subjekt\n(žalobca) vykazoval v pokladnici (účet 211 002 Pokladnica EUR) záporné denné zostatky pokladničnej\nhotovosti. Predmetné pochybnosti sú formulované už v protokole z daňovej kontroly (č. 101582489/2021\nz 26. augusta 2021) na s. 5-7.\n49. Podľa žalobcu príjmy z tržieb z reštaurácie a pivárne boli predmetom zdaniteľného základu dane, čo\nmalo vyplývať z predložených súhrnných intervalových závierok, pokladničnej knihy a výpisov z účtov\nvzťahujúcich sa na terminály. Podľa žalobcu výdavky a príjmy súhlasia so súhrnnými intervalovými\nzávierkami, ktoré predložil, a aj s výpisom z účtu žalobcu. Podľa názoru správneho súdu však predmetom\nsporu medzi žalobcom a žalovaným neboli tržby zaúčtované prostredníctvom ERP, ku ktorým boli\npredložené uzávierky (išlo o ERP s DKP: 9202022122806001, 2002022122806004 [registrovaná\nod 07.09.2018], 6492022122806004 a 6492022122806003), ale ERP ku ktorým neboli predložené\nuzávierky (t. j. 6492022122806002, 2002022122806001, 2002022122806002, 2002022122806003),\nresp. neboli zdokladované obdobia (pri ERP s DKP 920202212286001 obdobie: 01.10.2018 do\n31.10.2018 a od 01.11.2018 do 21.11.2018 a pri ERP s DKP pri 2002022122806004 obdobie: od\n07.09.2018 do 30.09.2018, od 01.10.2018 do 18.10.2018 a z dní 30.10.2018 a 31.12.2018).\n50. Pokiaľ v tejto súvislosti žalobca uviedol, že ERP boli v roku 2018 nefunkčné, a preto nebolo\nk nim možné predložiť dokumentáciu, tak túto argumentáciu správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.\nNefunkčnosť ERP bola z pohľadu žalobcu len tvrdená, ničím nepreukázaná. Nie je z nej napríklad ani\nlen zrejmé, či sa týkala celého roku 2018, alebo len nejakej jeho časti a rovnako tak z nej nie je zrejmé,\nako (a či) sa žalobca vysporiadal s povinnosťami, ktoré má podľa zákona o ERP a z ktorých vyplýva, že\nsúčasťou knihy ERP sú údaje o servisnej organizácii, ktorá pre podnikateľa vykonáva opravu a údržbu\nelektronickej registračnej pokladnice (§ 13 ods. 3 v spojení s § 7 ods. 1 písm. a/ štvrtý bod zákona o\nERP), resp. oznámenie ktorémukoľvek daňovému úradu, že došlo k ukončeniu prevádzky ERP (§ 15\nods. 2 zákona o ERP).\n51. Z daného dôvodu preto správny súd aj poukazuje na starorímsku zásadu vigilantibus iura scripta\nsunt, t. j. práva patria len bdelým, teda takým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv\na ktorí svoje práva uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.\n52. V súvislosti s touto zásadou správny súd poukazuje aj na § 12 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o ERP,\nktoré ustanovujú, že podnikateľ z údajov v prevádzkovej pamäti vyhotovuje dennú uzávierku; dennú\nuzávierku podnikateľ vyhotovuje len za dni, v ktorých mal tržbu. Podnikateľ je povinný vyhotoviť dennú\nuzávierku kedykoľvek raz za deň. Medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že uvedenú povinnosť\nžalobca nesplnil, keď ten v žalobe v tejto súvislosti uviedol, že v danom ustanovení nie je upravená\npovinnosť podnikateľov na základe dennej uzávierky každý deň účtovať tržby do účtovníctva, pretože by\nv takom prípade bol nútený vždy na konci dňa vytlačiť dennú uzávierku a túto hneď predložiť účtovníkovi,\nktorý by ju musel obratom zaúčtovať a viesť v rámci účtovníctva. Z obsahu napadnutých rozhodnutí\nnevyplýva, že by daňové orgány tvrdili, že žalobca má účtovať každý deň, ale vyplýva z nich, že tým, že\nžalobca zaúčtoval tržby do pokladnice z mesačných intervalových uzávierok, tak nepreukázal, aké tržby\ndosiahol za ten-ktorý deň v mesiaci a ich súhrn za príslušný kalendárny mesiac. Dôsledkom uvedenej\nskutočnosti je dôkazná núdza žalobcu, do ktorej sa dostal opomenutím dodržiavania povinností podľa\nsúvisiacich právnych predpisov (tu: zákona o ERP) a v dôsledku ktorej nerozptýlil pochybnosti daňových\norgánov o tom, že hotovostné vklady na súkromný účet konateľa žalobcu boli tie, ktoré už boli zahrnuté\ndo daňového základu žalobcu.\n53. Správny súd preto v tejto súvislosti zároveň pripomína, že je povinnosťou konateľa vykonávať svoju\npôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov\n(pozri § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka).\nZhrnutie hmotnoprávneho posúdenia\n54. Zhrňujúc vyššie uvedené skutočnosti správny súd konštatuje, že správca dane a žalovaný\nzistili dostatok relevantných okolností, ktoré predstavujú pochybnosť o tom, či vklady hotovosti na\nsúkromný účet konateľa žalobcu predstavovali finančné prostriedky, ktoré boli zahrnuté do daňového\nzákladu žalobcu. Tieto svoje pochybnosti komunikovali žalobcovi, ktorý mal priestor na vyvrátenie\ntýchto pochybností. Týmto bolo dôkazné bremeno v daňovom konaní prenesené na žalobcu, ktorý\n\ntieto pochybnosti vo vyrubovacom konaní neodstránil. Správny súd preto konštatuje, že žalobca\nneuniesol svoje dôkazné bremeno, keď tvrdil, že vkladané finančné prostriedky na účet konateľa, boli\nprostriedkami, ktoré boli zároveň aj predmetom základu dane z príjmov žalobcu na rok 2018.\n55. Správny súd zároveň zdôrazňuje, že žalobca nebol neprimerane zaťažený dôkazným bremenom\nvo vzťahu k okolnostiam, ktoré nevedel ovplyvniť. Správca dane a žalovaný od neho požadovali len\ntaké dôkazy a vysvetlenia, ktoré sa týkajú postupu a činnosti samotného žalobcu. Vyžadovanie takýchto\ndôkazov a vysvetlení nemožno považovať za neprimerané či nespravodlivo zaťažujúce žalobcu.\nNaopak, tieto požiadavky na predloženie dôkazov korešpondujú požiadavke na preukázanie žalobcom\nuplatneného základu dane z príjmov na rok 2018.\nProcesnoprávne posúdenie\n56. Z procesnoprávneho hľadiska namietal žalobca proces doručenia žalobou napadnutého rozhodnutia,\nkeď to bolo doručené priamo žalobcovi a nie právnemu zástupcovi žalobcu, a to s poukazom na\ntext plnej moci uzatvorenej medzi žalobcom a jeho právnym zástupcom z 3. septembra 2021, ktorá\nbola predložená daňovým orgánom. Správny súd vyhodnotil uvedenú námietku za procesnoprávne\npochybenie, ktoré však nespôsobilo nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, a to z nasledujúcich\ndôvodov. Žalobca v žalobe vymedzil nesprávnosť doručenia, pričom neidentifikoval, akým spôsobom\nsa uvedené doručovanie negatívne prejavilo na jeho právnom postavené. Správny súd konštatuje,\nže právny zástupca mal možnosť oboznámiť sa s textom napadnutého rozhodnutia, čo je osvedčené\nskutočnosťou, že voči nemu podal v zákonom ustanovenej lehote správnu žalobu, v ktorej kvalifikovane\nuplatnil žalobné body voči napadnutému rozhodnutiu. Podľa názoru správneho súdu preto je zrejmé, že\nvo veci došlo k materiálnemu oboznámeniu sa právneho zástupcu žalobcu (ako osoby splnomocnenej\nna doručenie napadnutého rozhodnutia) s rozhodnutím a bola zachovaná možnosť voči nemu súdne\nbrojiť.\n57. K namietanému nevypočutiu svedkov správny súd uvádza, že žalobnú námietku vyhodnotil ako\nnedôvodnú. Žalobca v žalobe nevymedzuje, kto konkrétne mal byť vypočutý ako svedok a ani bližšie\nnevymedzuje, čo by malo byť predmetom tohto výsluchu. Žalobná námietka preto bola vyhodnotená\nako všeobecný nesúhlas s postupom žalovaných daňových orgánov, ktorej bez ďalšieho správny súd\nnemohol vyhovieť. Ostatne, konateľ žalobcu bol správcom dane vypočutý, a to napríklad 21. júla 2021.\nVIII. Záver\n58. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru,\nže konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade so zákonom. Správny súd nezistil žiadne skutočnosti,\nktoré by mu umožňovali prijať záver o tom, že práva a oprávnené záujmy žalobcu boli postupom\nžalovaného a samotným rozhodnutím žalovaného porušené. Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia\nžalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne (§ 190 SSP).\n59. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by\nbolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu.\n60. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods.\n2 písm. a/ SSP účinnom do 30. júna 2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie\nlehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Ak bolo vydané opravné\nuznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP\nzastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak\nmá sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom\nsúde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide\no konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej\npomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}