Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 3Sf/10/2023 z 3. 9. 2026
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 3. septembra 2026, sp. zn. 3Sf/10/2023, ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200827.2
Správny súd v Bratislave | 3Sf/10/2023 | ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200827.2 | 2026-09-03 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/72f70e56-e4fc-4da6-8e5b-93564b0a7508
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200827.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
3Sf/10/2023
1023200827
03. 09. 2026
JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M
ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200827.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M
a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: G. L. Pharma
Slovakia, s.r.o., so sídlom Stromová 13, 831 01 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 46 898
506, zastúpeného: Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s. r. o., so sídlom Záhradnícka 29,
811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36860891, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 100861994/2023 zo dňa 22.03.2023, takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z
pridanej hodnoty na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za
zdaňovacie obdobie november 2016. V nadväzujúcom vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím
č. 101461764/2022 zo dňa 18.05.2022 (právoplatné dňa 13.09.2022) určil žalobcovi rozdiel dane
v sume X.XXX eur, čím mu znížil nadmerný odpočet zo sumy X.XXX,XX eur na X.XXX,XX eur. Finančné
riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 102500638/2022 zo dňa 19.09.2022 v odvolacom konaní potvrdilo vyššie
uvedené rozhodnutie správcu dane (ďalej len „podkladové rozhodnutia“).
2. V nadväznosti na vyššie uvedené rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane správca dane uložil žalobcovi
rozhodnutím č. 103365135/2022 zo dňa 15.12.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) pokutu
vo výške X.XXX,XX eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) zákona č. 563/2009 Z. z.
o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Daňový poriadok“) za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november
2016 vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa zákona č. 222/2004 Z.
z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Správca dane
v prvostupňovom rozhodnutí stručne zhrnul priebeh daňovej kontroly a záver rozhodnutí o vyrubení
rozdielu dane, odcitoval ustanovenia daňového poriadku týkajúce sa správneho deliktu a ukladania
pokuty (§ 154 ods. 1 písm. g), § 155 ods. 1 písm. f/ bod 2, § 155 ods. 2,5,7, § 161 daňového poriadku)
a záverom uviedol, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 23.05.2022
predstavovala 0,00 %, ďalej uviedol výpočet pokuty uvedením vzorca : (rozdiel v sume priznaného NO

x sadzba x počet dní ) deleno 366 dní/365 dní, t.j. 4.260 eur x 10 % x 1128 dní deleno 366/365 dní;
percentuálna sadzba pokuty: 10 %; výsledná výška pokuty v sume X.XXX,XX eur.
3. Na podklade žalobcom podaného odvolania žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím
č. 100861994/2023 zo dňa 22.03.2023 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“) podľa § 74 ods. 4
daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný v odôvodnení odmietol námietky
žalobcu, že nebol informovaný o konaní a že nemohol uplatňoval procesné práva. Žalovaný vyslovil
súhlas s odvolacou námietkou žalobcu, kedy uznal absenciu konkrétnych dátumov, z ktorých bol
vypočítaný počet dní omeškania a podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku, doplnil prvostupňové
rozhodnutie o časový údaj, v zmysle ktorého sa pokuta počítala odo dňa 28.12.2016 do 29.01.2020, t.
j. celkom 1128 dní. Žalovaný uviedol, že žalobcovi bola uložená sankcia na základe daňovou kontrolou
zisteného porušenia ustanovení zákona o DPH. Uloženie pokuty žalobcovi bolo podľa žalovaného
povinné, vyplývajúce z ustanovení § 154 ods. 1 písm. g) a § 155 ods. 1 písm. f) bod 2. daňového
poriadku, ktorá bola vypočítaná z rozdielu odpočtu.
II.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu
4. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.05.2023, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len
“KS v Bratislave”) dňa 31.05.2023 domáha preskúmania zákonnosti druhostupňového rozhodnutia
žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ich zrušenia a žiadal vrátiť vec orgánu
verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. KS v Bratislave žalobu postúpil tunajšiemu súdu dňa
16.06.2023.
5. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné, a to v dôsledku viacerých porušení práv
žalobcu daných najmä porušením ustanovení daňového poriadku, tiež z dôvodu nedostatočného a
nesprávneho skutkového zistenia vo veci, nesprávneho právneho posúdenia veci a vád samotného
rozhodnutia.
6. V žalobných bodoch žalobca namietal, že nebol informovaný o začatí, priebehu a ukončení konania
a o zistených skutočnostiach. Žalobca namietal, že prvostupňové rozhodnutie mu nebolo doručené
riadnym spôsobom z dôvodu, že na jeho zastupovanie v konaní o uložení pokuty absentovala plná
moc. Prvostupňový orgán podľa žalobcu akceptoval plnú moc žalobcu, ktorá sa týkala daňovej kontroly,
pričom táto plná moc sa netýkala konania o uložení pokuty a preto bolo potrebné vystaviť novú plnú moc.
Bez dispozície novej plnej moci bolo doručenie prvostupňového rozhodnutia uskutočnené v rozpore s
príslušnou právnou úpravou.
7. V ďalšej časti žalobných bodov žalobca namietal, že sa nemohol vyjadriť k žiadnej skutočnosti,
a že nemohol predložiť akýkoľvek návrh a dôkazný prostriedok. Podľa žalobcu sa týmto jedná o
závažné porušenia zákonných povinností prvostupňovým orgánom, ktoré neboli napravené žalovaným,
čo znemožňuje realizáciu vyrubovacieho konania tak vo vzťahu k podstate, ako aj k súvisiacej sankcii.
Prvostupňové rozhodnutie podľa žalobcu neobsahuje špecifikáciu konkrétnych dátumov umožňujúcich
určenie počtu dní omeškania, a preto nie je možné overiť správnosť zvoleného počtu dní a teda
správnosť výpočtu, čo spôsobuje zmätočnosť a nesúlad s rozhodnou právnou úpravou. Nedostatky boli
podľa žalobcu síce doplnené rozhodnutím žalovaného, ale za roky 2016 a 2020 sa počíta s 366 dňovým
rokom, avšak vynásobenie obdobím uvádzaným v odôvodnení rozhodnutia (roky 2016 a 2020) nie je
totožné s reálne využitým počtom dní omeškania uplatneným pri vypočítaní pokuty. Ide preto podľa
žalobcu o zmätočnosť, keďže žalovaným nebola zodpovedaná otázka, koľko dní predstavuje základ
pre výpočet pokuty. Nezabezpečenie dvojinštančnosti konania v danej veci spôsobuje podľa žalobcu
nemožnosť ozrejmenia tejto otázky v riadnom správnom konaní s nevyhnutnosťou jej riešenia v súdnom
konaní.
8. V záverečnej časti žalobných bodov žalobca dodal, že rozhodnutie žalovaného je založené na
predchádzajúcom rozhodnutí prvostupňového orgánu, ktoré spočíva na množstve nedostatkov, kedy
žalobcovi nebolo umožnené sa vyjadriť k oboznámeniu so zisteniami v rámci daňovej kontroly, v absencii
riadneho protokolu z daňovej kontroly, ktorý neobsahoval zákonné náležitosti a s tým súvisiaceho
vyrubovacieho konania, v znemožnení účasti žalobcu pri výsluchu svedkov, v selektívnom výbere
dôkazných prostriedkov v neprospech žalobcu a v nezákonnom hodnotení dôkazov a v nesprávnom
právnom posúdení veci.

9. Na základe uvedených skutočností preto žalobca navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného
spolu s prvostupňovým rozhodnutím a priznal mu právo na náhradu trov konania.
III.
Vyjadrenie žalovaného
10. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 09.10.2023, žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
Žalovaný odôvodnil uloženie sankcie tým, že ide o obligatórnu sankciu vzhľadom na určenie rozdielu
dane po daňovej kontrole. Pokuta bola uložená v súlade s § 155 ods. 1 písm. f) bod 2. daňového poriadku
za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku. Podľa žalovaného mal žalobca o
výsledku daňovej kontroly a aj o rozdiele odpočtu vedomosť, o čom svedčí jeho podanie žaloby voči
rozhodnutiu žalovaného č. 102500638/2022 zo dňa 09.09.2022 na Krajský súd v Bratislave (sp. zn.
BA-2S/287/2022), ku ktorej sa žalovaný písomne vyjadril a predložil všetky doklady týkajúce sa daňovej
kontroly. Prvostupňové rozhodnutie bolo doručované podľa žalovaného splnomocnenému zástupcovi na
základe plnej moci, ktorá mu bola doručená dňa 26.04.2021, a ktorá podľa obsahu bola udelená na výkon
všetkých úkonov potrebných pre obranu a uplatnenie nárokov v procese prebiehajúcej daňovej kontroly
na dani z pridanej hodnoty za január až december 2016 a pre konania súvisiace alebo nadväzujúce na
daňovú kontrolu. Prvostupňové rozhodnutie sa preto podľa žalovaného dostalo do sféry žalobcu, o čom
svedčí skutočnosť, že žalobca voči nemu podal odvolanie.
11. Žalovaný dal súdu do pozornosti, že doplnil prvostupňové rozhodnutie o výpočet dní, za ktoré bola
uložená sankcia a uviedol celkový výpočet sankcie, ktorá sa počíta od 28.12.2016 do 29.01.2020, t. j.
celkovo 1128 dní (za r. 2016 - 4 dni, za rok 2020 celkovo 29 dní a za roky 2017 až 2019 celkovo 1095 dní).
K námietke nezabezpečenia dvojinštančnosti konania žalovaný konštatoval, že zákonným spôsobom
doplnil prvostupňové rozhodnutie o prepočet sumy sankcie, čím nemohlo dôjsť k ujme žalobcu. V ďalšej
časti vyjadrenia žalovaný zotrval na argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí.
12. Žalobca nevyužil svoje práv podať repliku voči vyjadreniu žalovaného.
IV.
Relevantné právne predpisy
13. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach
správneho trestania.
14. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
15. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.07.2023,
konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.
júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
16. Podľa § 16 ods. 9 daňového poriadku dodatočné daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie
obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola po uplynutí 15 dní odo dňa spísania zápisnice o začatí
daňovej kontroly, doručenia oznámenia o daňovej kontrole, doručenia oznámenia o rozšírení daňovej
kontroly na iné zdaňovacie obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, a po uplynutí
15 dní odo dňa doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, ktorej by sa dodatočné
daňové priznanie týkalo, až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom
konaní; ak vyrubovacie konanie nezačne (§ 68 ods. 1), dodatočné daňové priznanie nemožno podať do
dňa ukončenia daňovej kontroly.
17. Podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí ten, kto si uplatní
nárok podľa osobitných predpisov vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa
osobitných predpisov.
18. Podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 4 daňového poriadku správca dane uloží pokutu vo výške trojnásobku
základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy súčtu vlastnej daňovej povinnosti
zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní alebo v dodatočnom
daňovom priznaní.

19. Podľa § 155 ods. 2 daňového poriadku pokuta podľa odseku 1 písm. f) až h) sa počíta za každý deň
odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania alebo po dni splatnosti
dane až do dňa podania dodatočného daňového priznania alebo do uplynutia lehoty uvedenej v § 16 ods.
9 na podanie dodatočného daňového priznania po spísaní zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručení
oznámenia o daňovej kontrole, doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie
obdobie alebo po doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, alebo do dňa doručenia
oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok nie menej ako 1% z vyrubenej sumy najviac však vo výške
vyrubenej sumy. Pri vyrubení dane vyrubovacím rozkazom sa pokuta vypočíta spôsobom podľa prvej
vety do dňa vyrubenia dane.
20. Podľa § 155 ods. 5 daňového poriadku ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej
centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10%, pokuta sa uloží vo výške 10%
ročne zo sumy podľa odseku 1 písm. f). Ak dvojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej
banky v prípade podľa odseku 1 písm. h) nedosiahne 7%, pokuta sa uloží vo výške 7% ročne z rozdielu
medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa
odseku 1 písm. h). Ak základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v prípade podľa odseku
1 písm. g) nedosiahne 3%, pokuta sa uloží vo výške 3% ročne z rozdielu medzi sumou uvedenou v
dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. g).
21. Podľa § 155 ods. 7 daňového poriadku Pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. f) sa uplatňuje
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo
vyrubovacom konaní a pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. g) alebo písm. h) sa uplatňuje základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania dodatočného daňového priznania.
V.
Právne posúdenie veci správnym súdom
22. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo
veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré
mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd rozhodol o žalobe na pojednávaní
dňa 03.09.2026.
23. Predmetom súdneho prieskumu je posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 100861994/2023
zo dňa 22.03.2023, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty žalobcovi za správny
delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie
obdobie november 2016 vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa zákona
o DPH.
24. Konanie o uložení pokuty je osobitný druh daňového konania, v rámci ktorého správca dane
nevykonáva dokazovanie a je upravené v § 154 až § 157 daňového poriadku. V prípade uloženia pokuty
v preskúmavanom prípade sa pokuta ukladá obligatórne zo zákona. Čiže nie je na úvahe správcu
dane, či pokutu uloží, alebo nie, ale je povinný uložiť pokutu, ak zistí porušenie povinností uložených
právnymi predpismi dotýkajúcimi sa oblasti daní. Ustanovenia § 154 a § 155 daňového poriadku upravujú
konkrétne porušenia povinností daňového subjektu (správne delikty) a tiež spôsob a výšku pokuty,
ktorú správca dane ukladá za správny delikt, ktorého sa daňový subjekt dopustil. Na účely daňového
poriadku je správnym deliktom konanie daňového subjektu spočívajúce v porušení povinností uložených
právnymi predpismi dotýkajúcimi sa oblasti daní. Ustanovenie § 155 daňového poriadku určuje presné
pravidlá a taktiež aj výnimky pri ukladaní pokút za správne delikty podľa § 154 daňového poriadku.
Podanie správnej žaloby voči právoplatnému rozhodnutiu, ktoré bolo podkladom pre uloženie pokuty, nie
je predmetom výnimiek uvedených v ustanovení § 155 daňového poriadku a neprelamuje obligatórnosť
jej uloženia.
25. Ustanovenie § 154 Daňového poriadku upravuje jednotlivé skutkové podstaty správny deliktov na
úseku daní a § 155 cit. zákona sankcie (pokuty), ktoré správca dane ukladá za porušenie povinností
daňových subjektov. Správneho deliktu sa dopustí daňový subjekt v prípade, ak si uplatní nárok podľa
zákona o DPH vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť. V takom prípade správca
dane ukladá pokutu v zmysle § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 Daňového poriadku. Ak trojnásobok základnej

úrokovej sadzby ECB v prípadoch podľa ods. 1 písm. f) nedosiahne 10%, tak sa pokuta ukladá vo výške
10% ročne zo sumy podľa odseku 1 písm. f).
26. V danom prípade bolo nesporné, že správca dane ako aj žalovaný postupovali podľa citovaných
právnych predpisov s tým, že podkladom pre tento postup bolo rozhodnutie správcu dane č.
101461764/2022 zo dňa 18.05.2022 , ktorým vyčíslil daňovému subjektu (žalobcovi) rozdiel dane
v sume X.XXX eur, čím mu znížil nadmerný odpočet zo sumy X.XXX,XX eur na X.XXX,XX eur.
Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 102500638/2022 zo dňa 19.09.2022 .
Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.09.2022 a je doposiaľ právoplatné.
27. Právoplatnosť je vlastnosť individuálneho právneho aktu, ktorá ma dve stránky: formálnu a
materiálnu. Formálna stránka znamená, že rozhodnutie nie je možné napadnúť riadnym opravným
prostriedkom a materiálna stránka znamená, že sa záväzne upravujú pomery účastníka konania
(administratívneho, súdneho) a uvedené súvisí aj s princípom právnej istoty.
28. Správny delikt v danom prípade spočíval v uplatnení nadmerného odpočtu za príslušné zdaňovacie
obdobie vo výške, ktorá je väčšia ako nadmerný odpočet, ktorý si mal právo uplatniť podľa § 79 zákona
o DPH (§ 154 ods. 1 písm. g/ daňového poriadku), za čo bola žalobcovi uložená pokuta vo výške v zmysle
§ 155 ods. 1 písm. f) bod 2 daňového poriadku. Daňové orgány v napadnutých rozhodnutiach o pokute
považovali skutkovú podstatu správneho deliktu za naplnenú na tom skutkovom a právnom základe,
že daňové orgány znížili žalobcovi uplatnený nadmerný odpočet, čo deklarujú právoplatné rozhodnutia
o určení rozdielu dane a pri výpočte výšky pokuty postupovali v zmysle § 155 ods. 1 písm. f) bod 2
daňového poriadku, v ktorom je stanovený pevný výpočet výšky pokuty.
29. Správny súd neposudzuje vhodnosť, resp. účelnosť postupu orgánu verejnej správy, ale jeho
zákonnosť. Navyše podľa § 135 ods. 1 SSP je pre rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav
v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. V tejto súvislosti je zároveň potrebné
zdôrazniť, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy,
ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych
otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy (právny názor
Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. č. k. II ÚS 127/07-21, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. sp. zn. 6Sžo/84/2007, sp. zn. 6Sžo/98/2008, sp. zn. 1Sžo/33/2008, sp. zn. 2Sžo/5/2009, sp. zn.
8Sžo/547/2009). Rozhodnutia, ktorými bola žalobcovi uložená pokuta za daňový správny delikt, boli
zákonným následkom porušenia povinnosti žalobcom, o ktorej mal žalobca vedomosť vzhľadom na
právoplatnosť predtým vydaných rozhodnutí o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty a o znížení
nadmerného odpočtu ( ZSP 57/2021).
30. Podstatou žalobných námietok boli tvrdenia žalobcu týkajúce sa porušenia jeho procesných práv
počas administratívneho konania, absencie potrebných údajov v rozhodnutí, existencie vád rozhodnutia
žalovaného spočívajúcich v jeho nedostatočnom odôvodnení a nezrozumiteľnosti.
31. Správny súd uvádza, že nie je možné prisvedčiť žalobnej námietke týkajúcej sa nesprávneho
doručovania prvostupňového rozhodnutia. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že dňa 26.
04. 2021, t. j. viac ako rok pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, bolo prvostupňovému orgánu
doručené žalobcom podpísané splnomocnenie, ktorým žalobca v rovnaký deň splnomocnil advokáta
na zastupovanie v tam určenom rozsahu. Rozsah splnomocnenia bol žalobcom vymedzený na
viaceré hmotnoprávne a procesnoprávne úkony, pričom jeden z hlavných bodov splnomocnenia bolo
vykonávanie všetkých úkonov súvisiacich s daňovou kontrolou za obdobie január – december 2016
a naň súvisiacich ďalších konaní, t. j. daňových a iných konaní pred daňovými úradmi, Finančným
riaditeľstvom SR pred príslušnými súdmi zahŕňajúc konanie o kasačnej a ústavnej sťažnosti.
32. Správny súd sa preto stotožnil zo závermi žalovaného, ktorý považoval prvostupňové rozhodnutie
za riadne doručené, keďže právny zástupca žalobcu bol na základe predmetného splnomocnenia
splnomocnený (oprávnený) aj na súvisiace a iné konania pred daňovým úradom, v ktorom bolo vydané
rozhodnutie o uložení sankcie a teda aj na úkon doručenia (prijatia) prvostupňového rozhodnutia.
33. Žalobcove námietky o porušení jeho procesných práv, ktorými namietal neinformovanie o začatí
konania o uložení pokuty, jeho priebehu a ukončení, správny súd považoval za nedôvodné. Z

ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že
v prípadoch, ak daňové sankčné konanie nasleduje po vyrubovacom konaní (v ktorom sa právoplatne a
s možnosťou participácie účastníka konania ustálila podstata daňového správneho deliktu) a sankcia je
zákonom určená pevnou sumou alebo vzorcom výpočtu (ktorý daňové orgány nemôžu ovplyvniť), nie je
neupovedomenie účastníka konania o začatí daňového sankčného konania takou vadou, ktorá by mala
vplyv na zákonnosť rozhodnutia o uložení pokuty. (rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 8Stk/9/2024, 1Asan/5/2021, príp. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Asan/3/2017, 2Sžf/30/2016). V posudzovanom prípade išlo o obdobnú právnu situáciu, kedy
podstata správneho deliktu bola ustálená v predchádzajúcom daňovom konaní, v ktorom bol žalobcovi
určený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2016. V následnom
sankčnom konaní bolo predmetom rozhodovanie uloženie sankcie, ktorá bola uložená pevnou sumou
a výšku ktorej sám žalobca v žalobe nenamietal. Orgány verejnej správy preto nepochybili, ak žalobcu
neinformovali o začatí konania o uložení pokuty, keďže takýto postup v rámci ustanovení o ukladaní
sankcie nie je zákonnom ani predpokladaný a ako vyplýva z citovanej judikatúry, nejde ani o porušenie
zásad správneho trestania.
34. Pokiaľ ide o námietky žalobcu voči vadám prvostupňového rozhodnutia týkajúceho sa uvedenia
špecifikácie počtu dní omeškania je potrebné konštatovať, že tieto boli odstránené žalovaným na základe
postupu podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku, kedy žalovaný doplnil a odôvodnil počet dní 1128 so
začiatkom plynutia obdobia od 28.12.2016 do 29.01.2020. Sám žalovaný vymedzil výpočet obdobia pre
výšku pokuty aj za prestupné roky 2016 a 2020, pričom v roku 2020 sa do počtu dní zarátavalo len
prvých 29 dní mesiaca január 2020 a za rok 2016 len 4 dni. Za celé roky 2017, 2018 a 2019 určil
počet dní: 1095. Súčet dní 1095 + 4 + 29 predstavuje celkový počet dní 1128. Žalobca v rámci žalobnej
argumentácie namietal, že vynásobenie uvádzaným obdobím nie je totožné s reálne využitým počtom
dní omeškania, pričom bližšie vysvetlenie tohto svojho záveru žalobca neuviedol. Správny súd preto
konštatuje nedostatok žalobnej argumentácie, ktorú jednak správny súd považoval za nejasnú a bližšie
nešpecifikovanú.
35. Žalobca namietal aj porušenie jeho práv, kedy sa nemohol vyjadriť ku žiadnej skutočnosti, predložiť
akýkoľvek návrh, príp. dôkazný prostriedok. Uvedeným námietkam správny súd neprisvedčil, keďže
žalobca mal priestor svoje procesné práva uplatňovať po doručení prvostupňového rozhodnutia, a
to v rámci odvolacieho konania. Správny súd len poukazuje na skutočnosť, že práve v odvolacom
konaní na základe žalobcových odvolacích námietok, t. j. realizácie jeho procesných práv, došlo k
doplneniu odôvodnenia prvostupňového orgánu žalovaným ohľadne špecifikácie konkrétnych dátumov
umožňujúcich určenie počtu dní omeškania. V tejto spojitosti správny súd neprisvedčil ani námietke
žalobcu ohľadne nezabezpečenia dvojinštančnosti konania, keďže takéto konanie prebehlo na základe
žalobcom podaného odvolania, v ktorom mal žalobca priestor na uplatnenie svojich odvolacích námietok.
36. Záverom správny súd považoval za potrebné dodať, že žalobca namietal aj nesprávne právne
posúdenie veci a nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu veci. Okrem konštatovania
týchto vád ale žalobca nepripojil žiadnu naň súvisiacu argumentáciu, ktorú by správny súd mohol náležite
vyhodnotiť a ktorej uvedenie je základnou povinnosťou žalobcu pri podaní správnej žaloby (obdobne aj
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Sžk/46/2019, zo dňa 24.11.2020, bod 39,
príp. , sp. zn. 5Sžfk/40/2019 zo dňa 27.05.2021, body 28 - 30). Správny súd preto konštatuje nedostatok
žalobnej argumentácie, ktorá spôsobuje jej neopodstatnenosť.
37. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti oboch
napadnutých rozhodnutí, ako aj postupu predchádzajúceho ich vydaniu, neprisvedčil námietkam žalobcu
o ich nezákonnosti. Správny súd po preskúmaní prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia
zistil, že z rozhodnutí je zrejmé odôvodnenie, správna úvaha, ako aj rozsah vykonaného dokazovania,
ustálenie skutkového stavu a právne posúdenie veci. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností
a citovaných ustanovení zákonov dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby a podľa § 190 SSP ju zamietol.
38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP
tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené
trovy konania nevznikli a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil a v neposlednom rade aj preto, že ide o
orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo
od neúspešného účastníka konania požadovať.
39. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho
súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§
443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP). Zmeškanie lehoty
na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443
ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).