{"guid": "bd5da283-358f-4213-8590-dce4f3c177c2:d0cb168f-2f28-4f2b-945d-b8bdd559488a", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200725.1", "spisova_znacka": "BA-5S/129/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/129/2023 z 19. 8. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 19. augusta 2026, sp. zn. BA-5S/129/2023, ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200725.1", "identifikacne_cislo": "1023200725", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.", "sudca_id": 990, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mgr-juraj-storcel-phd-ll-m-990", "datum_vydania": "2026-08-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-49.odsek-3", "nazov": "§ 49 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-49.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-156.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-156.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-156"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-79a", "nazov": "§ 79a zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-79a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-79a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-195", "nazov": "§ 195 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-195", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-195"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-195", "nazov": "§ 195 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-195", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-195"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-195", "nazov": "§ 195 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-195", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-195"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-195", "nazov": "§ 195 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-195", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-195"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-195", "nazov": "§ 195 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-195", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-195"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/595#paragraf-49", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-156", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-79a", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-195"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d0cb168f-2f28-4f2b-945d-b8bdd559488a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200725.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200725.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200725.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/129/2023\n1023200725\n19. 08. 2026\nJUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2026:1023200725.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD.,\nLL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, A., B. a JUDr. Andrey Hríňovej, v\nprávnej veci žalobcu: ERS Holding, spol. s r.o., so sídlom Šamorínska 10, 821 06 Bratislava – mestská\nčasť Podunajské Biskupice, IČO: 35 702 982, zastúpený: Advokátska kancelária DE IURE s. r. o., so\nsídlom Šamorínska 10, 821 06 Bratislava – mestská časť Podunajské Biskupice. IČO: 55 792 031,\nproti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská\nBystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100664934/2023 zo dňa 23.02.2023,\ntakto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\nStručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Žalobca podal dňa 26.06.2018, v zákonnej predĺženej lehote, daňové priznanie k dani z príjmov\nprávnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2017, v ktorom uviedol daňovú povinnosť – daňovú\nlicenciu vo výške XXX,XX eur. Podľa § 49 ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) bola uvedená daň splatná dňa 02.07.2018,\npričom žalobca ju v ustanovenej lehote a výške neuhradil.\n2. Časť daňovej povinnosti vo výške XXX,XX eur bola dňa 04.07.2018 uhradená na osobitný daňový\nexekučný účet, z ktorého ju Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) preúčtoval na úhradu dane\nz príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2017. Zostávajúci daňový nedoplatok správca\ndane výkazom daňových nedoplatkov č. 101570050/2018 zo dňa 14.08.2018 odstúpil na oddelenie\ndaňovej exekúcie. Dňa 12.10.2018 bola na osobitný daňový exekučný účet pripísaná platba vo výške\nX.XXX,XX eur, z ktorej správca dane použil sumu XXX,XX eur na úhradu zostávajúcej časti predmetnej\ndaňovej povinnosti; sumu XX,XX eur použil na úhradu nedoplatku na dani z motorových vozidiel a sumu\n140,22 eur na úhradu nedoplatku na dani z pridanej hodnoty.\n3. Rozhodnutím č. 102815437/2022 zo dňa 17.10.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) správca\ndane podľa § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil\nžalobcovi úrok z omeškania vo výške XX,XX eur za nezaplatenie dane z príjmov právnickej osoby\n\nvyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2017 v ustanovenej lehote a výške.\nÚrok z omeškania pozostával zo sumy X,XXX eura vypočítanej z dlžnej sumy XXX,XX eur za obdobie\ndvoch dní, od 03.07.2018 do 04.07.2018, a zo sumy XX,XXX eur vypočítanej z dlžnej sumy 818,89 eur\nza obdobie 102 dní, od 03.07.2018 do 12.10.2018.\n4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 27.11.2022. Namietal najmä, že\nv čase splatnosti predmetnej daňovej povinnosti správca dane zadržiaval jeho finančné prostriedky\nz nadmerných odpočtov na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobia apríl,\nmáj, september a október 2013 a február a marec 2014, ktoré mal použiť na úhradu neskoršej\ndaňovej povinnosti. Prvostupňové rozhodnutie zároveň považoval za nepreskúmateľné, pretože z jeho\nodôvodnenia podľa neho nebolo zrejmé, akým spôsobom boli vykonané úhrady vo výške XXX,XX eur\na XXX,XX eur.\n5. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100664934/2023 zo dňa 23.02.2023 (ďalej\nlen „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný sa stotožnil so\nskutkovými a právnymi závermi správcu dane, podľa ktorých žalobca daň z príjmov právnickej osoby za\nzdaňovacie obdobie roka 2017 vo výške XXX,XX eur v lehote splatnosti do 02.07.2018 neuhradil.\n6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím vyplýva, že žalobca\nnepredložil dôkaz preukazujúci úhradu predmetnej daňovej povinnosti v ustanovenej lehote. Podľa\nprávneho posúdenia daňových orgánov boli preto splnené podmienky podľa § 156 ods. 1 písm. a)\ndaňového poriadku na vyrubenie úroku z omeškania za každý deň omeškania od dňa nasledujúceho\npo dni splatnosti dane do dňa jej úhrady vrátane. Keďže základná úroková sadzba Európskej centrálnej\nbanky ku dňu 03.07.2018 predstavovala 0,00 % a jej štvornásobok nedosiahol 15 %, správca dane pri\nvýpočte úroku z omeškania podľa § 156 ods. 2 daňového poriadku použil ročnú úrokovú sadzbu 15 %\na výslednú sumu podľa § 161 daňového poriadku zaokrúhlil na desiatky eurocentov nadol.\n7. K odvolacej námietke, že správca dane mal na úhradu predmetnej daňovej povinnosti použiť\nnadmerné odpočty na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobia rokov 2013 a\n2014, žalovaný uviedol, že tieto nadmerné odpočty bolo možné použiť na úhradu daňových nedoplatkov\naž po ukončení príslušných daňových kontrol a súvisiacich daňových a súdnych konaní. Daňové kontroly\nboli ukončené protokolom č. 9104407/5/2924060/2014 zo dňa 18.06.2014 za zdaňovacie obdobie\napríl 2013, protokolom č. 91044006/5/3691885/2014/Širk zo dňa 31.07.2014 za zdaňovacie obdobie\nmáj 2013, protokolom č. 9104406/5/4978272/2014/Sma zo dňa 10.11.2014 za zdaňovacie obdobie\nseptember 2013, protokolom č. 9104406/5/5020122/2014/Sma zo dňa 12.11.2014 za zdaňovacie\nobdobie október 2013, protokolom č. 20276507/2015 zo dňa 26.05.2015 za zdaňovacie obdobie február\n2014 a protokolom č. 100079074/2022 zo dňa 17.01.2022 za zdaňovacie obdobie marec 2014.\n8. Vo vzťahu k zdaňovacím obdobiam apríl, máj, september a október 2013 a február 2014 žalovaný\npoukázal na to, že výsledkom daňových kontrol nebolo uznanie uplatnených nadmerných odpočtov,\npričom následné vyrubovacie konania boli rozhodnutiami správcu dane č. 100876038/2021 zo dňa\n21.05.2021, č. 100728619/2021 zo dňa 30.04.2021, č. 101933127/2021 zo dňa 13.10.2021, č.\n101928333/2021 zo dňa 13.10.2021 a č. 102437639/2021 zo dňa 01.12.2021 zastavené podľa §\n62 ods. 1 písm. h) daňového poriadku z dôvodu zániku práva vyrubiť daň. Daňová kontrola za\nzdaňovacie obdobie marec 2014 nebola ku dňu splatnosti predmetnej dane ukončená; ukončená bola\ndňa 01.02.2022 doručením protokolu č. 100079074/2022 zo dňa 17.01.2022 a priznaný nadmerný\nodpočet vo výške XXX,XX eur bol následne použitý na čiastočnú úhradu nedoplatku na DPH za\nzdaňovacie obdobie júl 2011, o čom bol žalobca informovaný oznámením č. 100211914/2022 zo dňa\n02.02.2022.\n9. K námietke nejasného spôsobu úhrady daňovej povinnosti žalovaný uviedol, že suma XXX,XX eur\nbola dňa 04.07.2018 pripísaná na osobitný daňový exekučný účet a následne preúčtovaná na predmetnú\ndaňovú povinnosť. Z platby vo výške X.XXX,XX eur pripísanej na osobitný daňový exekučný účet dňa\n12.10.2018 bola na zostávajúcu časť dane použitá suma XXX,XX eur; oznámenia o použití úhrad z\ndaňového exekučného účtu sa daňovému subjektu nezasielajú. Neuvedenie skutočnosti, že úhrady boli\nnajskôr pripísané na osobitný daňový exekučný účet a až následne preúčtované podľa žalovaného\nnezakladalo nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný zároveň konštatoval, že právo\nvyrubiť úrok z omeškania nezaniklo, pretože lehota podľa § 156 ods. 8 daňového poriadku bola počas\n\nobdobia pandémie podľa § 9 zákona č. 67/2020 Z. z. v znení neskorších predpisov prerušená od\n12.03.2020 do 30.09.2020, teda o 203 dní, a uplynula by až dňa 21.07.2024.\nII.\nPodstatné zhrnutie argumentov žalobcu\n10. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 12.05.2023, ktorou sa domáha\nzrušenia napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia, a vrátenia veci žalovanému na\nďalšie konanie. Nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí žalobca vyvodzuje z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu, rozporu skutkových záverov s obsahom\nadministratívnych spisov, podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy a\nnepreskúmateľnosti rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.\n11. Žalobca predovšetkým namieta, že sa nemohol dostať do omeškania so zaplatením dane z príjmov\nprávnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2017 vo výške XXX,XX eur. V čase jej splatnosti mal totiž\nsprávca dane podľa žalobcu vo svojej dispozícii jeho finančné prostriedky z nadmerných odpočtov na\nDPH za zdaňovacie obdobie apríl 2013 vo výške X.XXX,XX eur, máj 2013 vo výške XX.XXX,XX eur,\nseptember 2013 vo výške X.XXX,XX eur, október 2013 vo výške X.XXX,XX eur, február 2014 vo výške\nXXX,XX eur a marec 2014 vo výške XXX,XX eur, spolu vo výške XX.XXX,XX eur. Keďže tieto finančné\nprostriedky výrazne prevyšovali predmetnú daňovú povinnosť, správca dane ich mal použiť na jej úhradu\na zabrániť vzniku daňového nedoplatku a úroku z omeškania.\n12. Podľa právneho názoru žalobcu boli nadmerné odpočty uplatnené v daňových priznaniach\nvyrubenou daňou v zmysle § 68 ods. 4 daňového poriadku a až do ich prípadného určenia v inej výške\npredstavovali daňové preplatky použiteľné podľa § 79 ods. 1 a 7 v spojení s § 55 daňového poriadku.\nSprávca dane mal pri ich použití zachovať časové poradie ich vzniku a prednostne použiť najskôr\nvzniknuté nadmerné odpočty. Nemožnosť daňového subjektu jednostranne vykonať kompenzáciu\nnemohla podľa žalobcu viesť k jeho majetkovému znevýhodneniu ani k sankcionovaniu za omeškanie,\nktorému mohol zabrániť výlučne správca dane.\n13. Žalobca ďalej tvrdí, že predmetné nadmerné odpočty boli zadržiavané v dôsledku nezákonného\npostupu správcu dane pri daňových kontrolách a nadväzujúcich vyrubovacích konaniach. Správca\ndane mal daňové kontroly podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku ukončiť najneskôr do jedného\nroka od ich začatia a v súvisiacich konaniach rešpektovať lehoty na zánik práva vyrubiť daň podľa\n§ 69 daňového poriadku. Po márnom uplynutí zákonných lehôt mal konania bezodkladne zastaviť a\nnadmerné odpočty žalobcovi vrátiť alebo ich použiť na úhradu jeho neskorších daňových povinností.\nProtokoly a ďalšie dôkazy získané po uplynutí zákonnej lehoty považuje žalobca za nezákonne získané\ndôkazné prostriedky; v tejto súvislosti poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. III. ÚS 24/2010 a na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\n14. Žalobca osobitne namieta spôsob prerušenia daňových kontrol z dôvodu ním vznesených námietok\nzaujatosti. Tvrdí, že námietka zaujatosti nepredstavovala zákonný dôvod na prerušenie daňovej kontroly\npodľa § 61 daňového poriadku a správca dane bol povinný o nej podľa § 60 daňového poriadku\nrozhodnúť bezodkladne. Na podporu tejto argumentácie žalobca poukazuje na Manuál kontrolóra\nvydaný finančnou správou, podľa ktorého má správca dane o námietke zaujatosti vznesenej počas\ndaňovej kontroly rozhodnúť bez zbytočného odkladu a až následne pokračovať v ďalších úkonoch\nkontroly. Dlhodobé prerušenia kontrol preto podľa žalobcu nemohli zákonným spôsobom predĺžiť lehotu\nna ich vykonanie.\n15. S námietkou nezaujatosti správcu dane žalobca spája aj e-mail C. A. D. zo dňa 25.09.2013, zaslaný\npodľa žalobcu na pokyn vtedajšej riaditeľky Daňového úradu Bratislava E. E. A., podľa ktorého žiadna\ndaňová kontrola v subjektoch spojených s konateľom žalobcu nemala byť ukončená bez nálezu bez\npredchádzajúcej konzultácie. Žalobca tento postup považuje za prejav nepriateľského a predpojatého\nprístupu správcu dane voči nemu a jeho konateľovi; namieta pritom, že o jeho námietkach zaujatosti\nnebolo rozhodnuté príslušným orgánom, včas a zákonom predpísaným spôsobom.\n16. Žalobca namieta tiež porušenie práva na nahliadanie do administratívnych spisov. Pri nahliadaní\nuskutočnenom dňa 09.06.2022, zachytenom v zápisnici č. 101720988/2022, mu podľa jeho tvrdenia\n\nneboli predložené úplné a systematicky usporiadané spisové materiály. V spise sa nemala nachádzať\ndokumentácia preukazujúca vedenie daňovej exekúcie vo vzťahu k dani z príjmov právnickej osoby za\nzdaňovacie obdobie roka 2017 ani písomnosti vysvetľujúce, na základe akého úkonu správca dane dňa\n12.10.2018 odpísal z bankového účtu žalobcu sumu X.XXX,XX eur a akým spôsobom ju použil.\n17. S tým súvisí aj námietka nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia. Podľa žalobcu z jeho\nodôvodnenia nie je zrejmé, akým spôsobom bola daňová povinnosť rozdelená na úhradu vo výške\nXXX,XX eur ku dňu 04.07.2018 a úhradu vo výške XXX,XX eur ku dňu 12.10.2018, či išlo o dobrovoľné\nplatby alebo o výťažok daňovej exekúcie a na základe akých konkrétnych úkonov boli uvedené\nsumy použité. Žalobca tvrdí, že mu nebolo doručené oznámenie o použití sumy X.XXX,XX eur a že\nnedostatočné vysvetlenie tejto otázky znemožňuje preskúmanie správnosti výpočtu úroku z omeškania.\n18. Žalobca ďalej namieta, že správca dane pred vydaním prvostupňového rozhodnutia nekonal v\núzkej súčinnosti s daňovým subjektom, neumožnil mu vyjadriť sa ku všetkým podkladom a skutkovým\nokolnostiam ani navrhnúť vykonanie dôkazov. Žalovaný podľa neho v odvolacom konaní nenapravil\nuvedené procesné nedostatky, nepreskúmal prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu požadovanom\nv odvolaní a v rozpore s § 74 ods. 2 a 3 daňového poriadku neprihliadol na všetky skutočnosti, ktoré\npri správe daní žalobcu vyšli najavo. Napadnuté rozhodnutie preto podľa žalobcu nespĺňa požiadavky\n§ 63 ods. 2 a 5 daňového poriadku a je arbitrárne.\n19. Žalobca namieta aj porušenie zásad neutrality dane z pridanej hodnoty, proporcionality, ekvivalencie,\nreciprocity a efektivity. Za neprípustné považuje, aby správca dane pri omeškaní žalobcu uplatnil podľa\n§ 156 ods. 2 daňového poriadku ročnú úrokovú sadzbu 15 %, zatiaľ čo za dlhodobé zadržiavanie\nnadmerných odpočtov priznáva daňovému subjektu podľa § 79a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z\npridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) podstatne nižšiu kompenzáciu.\nPodľa žalobcu mala byť jeho finančná strata kompenzovaná úrokom počítaným od uplynutia všeobecnej\nlehoty na vrátenie nadmerného odpočtu až do jeho vrátenia alebo použitia, a to podľa § 79 ods. 3\ndaňového poriadku, prípadne v sadzbe zodpovedajúcej 15 % úroku uplatnenému voči nemu. V tejto\nsúvislosti sa odvoláva na čl. 183 smernice Rady 2006/112/ES, judikatúru Súdneho dvora Európskej únie,\nnajmä rozsudok vo veci C-254/16 Glencore Agriculture Hungary, a na zásadu prednosti práva Európskej\núnie.\n20. Postupom daňových orgánov malo podľa žalobcu dôjsť aj k zásahu do jeho vlastníckeho práva, práva\npodnikať, práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\nSprávca dane podľa neho vlastnou nečinnosťou a nezákonným zadržiavaním nadmerných odpočtov\nvytvoril stav, ktorý následne vyhodnotil ako omeškanie žalobcu; dôsledky vlastného protiprávneho\npostupu však nemohol preniesť na žalobcu a sankcionovať ho úrokom z omeškania.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\nĎalšie podania účastníkov konania\n21. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.05.2024 zotrval na skutkových a právnych záveroch\nuvedených v napadnutom rozhodnutí. Žalobné námietky považuje za nedôvodné a zdôrazňuje, že\nžalobca daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2017 vo výške XXX,XX eur v lehote\nsplatnosti do 02.07.2018 neuhradil a nepredložil žiadny dôkaz, najmä výpis z bankového účtu, ktorý by\npreukazoval jej včasnú úhradu.\n22. K spôsobu úhrady predmetnej dane žalovaný uviedol, že oznámenia o použití platieb pripísaných\nna osobitný daňový exekučný účet sa daňovému subjektu nezasielajú. Poukázal na § 151 ods. 1 a §\n152 ods. 2 a 3 daňového poriadku, podľa ktorých správca dane použije výťažok pripísaný na daňový\nexekučný účet na úhradu exekučných nákladov a daňových nedoplatkov podľa zákonom ustanoveného\nporadia. Námietku žalobcu týkajúcu sa použitia súm XXX,XX eur a XXX,XX eur preto považuje za\nneopodstatnenú.\n23. Žalovaný tvrdí, že neexistencia úhrady celej daňovej povinnosti ku dňu jej splatnosti naplnila\npodmienky podľa § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku a správca dane bol povinný úrok z omeškania\nvyrubiť. Spôsob a výšku jeho výpočtu považuje za zákonné; keďže základná úroková sadzba Európskej\n\ncentrálnej banky ku dňu 03.07.2018 predstavovala 0,00 % a jej štvornásobok nedosiahol 15 %, správca\ndane správne použil ročnú úrokovú sadzbu 15 %.\n24. K nadmerným odpočtom za zdaňovacie obdobia rokov 2013 a 2014 žalovaný uviedol, že daňové\norgány boli oprávnené v lehote na ich vrátenie začať daňové kontroly a nadmerné odpočty vrátiť až\npo ich skončení v súlade s § 79 ods. 6 zákona o DPH. Jednotlivé daňové kontroly a ich zákonnosť\npodľa žalovaného nie sú predmetom tohto konania a sú predmetom samostatných súdnych konaní.\nNárok na vrátenie nadmerného odpočtu zároveň nemožno stotožňovať s nárokom na úrok za jeho\nzadržanie; kompenzáciu za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly upravuje osobitne\n§ 79a zákona o DPH.\n25. Žalovaný nesúhlasí s požiadavkou žalobcu na priznanie úroku v ročnej sadzbe 15 % zo\nzadržiavaných nadmerných odpočtov. Takýto nárok podľa neho nemá oporu v zákone a nebol ani\npredmetom odvolacieho konania. S poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 2Sžfk/20/2017 zo dňa 31.07.2019 a sp. zn. 6Sžfk/59/2018 zo dňa 14.11.2019, ako aj na zjednocujúce\nstanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Snj 36/2019 zo dňa\n30.10.2019 uvádza, že § 79a zákona o DPH je vo vzťahu špeciality k § 79 ods. 3 daňového poriadku\na nárok na úrok z nadmerného odpočtu nevzniká automaticky odo dňa nasledujúceho po uplynutí\nvšeobecnej lehoty na jeho vrátenie.\n26. K Manuálu kontrolóra žalovaný uviedol, že ide o internú metodickú pomôcku finančnej správy, ktorá\nnie je určená podnikateľskej verejnosti. E-mail C. A. D. zo dňa 25.09.2013 podľa žalovaného žalobca\ninterpretuje nesprávne; jeho obsah bol predmetom uznesenia Krajského riaditeľstva Policajného zboru\nv Bratislave č. KRP-57/3-VYS-BA-2019 zo dňa 03.12.2019, podľa ktorého koordinácia daňových kontrol\nv personálne prepojených daňových subjektoch slúžila na zabezpečenie jednotnosti rozhodovania. K\nostatným námietkam týkajúcich sa zákonnosti a prerušovania daňových kontrol, zaujatosti riaditeľky\nsprávcu dane, iných súdnych konaní a ústavnoprávnej argumentácie sa žalovaný nevyjadril, pretože ich\nnepovažoval za súvisiace s predmetom konania. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.\n27. Ďalšie písomné vyjadrenia vo veci zo strany účastníkov konania súdu doručené neboli.\nIV.\nKonanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava\nPrávne posúdenie správnym súdom\n28. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd\nv Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského\nsúdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce\nSprávneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec\nnáhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-5S/129/2023.\n29. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou\nnapadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako\nvyplývali z obsahu žaloby, ako aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) zákona č. 162/2015 Z.\nz. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), keďže žaloba je žalobou vo\nveciach správneho trestania a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a s odkazom na § 190 SSP\nžalobu zamietol.\n30. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl.\nSSP na deň 19.08.2026, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za\nsplnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.\n31. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna\n2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie\nje dotknuté.\n\n32. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n33. Podľa § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku, úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku\n2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo\nv lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane daň alebo rozdiel dane.\n34. Podľa § 156 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy\npodľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej\ncentrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom\nmal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení\núroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky\nplatná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok\nzákladnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania\nsa použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň\nomeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane\nalebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55; pri podaní\ndodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa\npodania dodatočného daňového priznania. Ak nebol úrok z omeškania správcom dane vyrubený\nprávoplatným rozhodnutím do vyhlásenia konkurzu, do začatia reštrukturalizačného konania alebo do\nrozhodujúceho dňa, správca dane vypočíta úrok z omeškania za obdobie do vyhlásenia konkurzu, do\nzačatia reštrukturalizačného konania alebo do rozhodujúceho dňa; takto vypočítaný úrok z omeškania\nsa považuje za vyrubený dňom predchádzajúcim vyhláseniu konkurzu, začatiu reštrukturalizačného\nkonania alebo dňom predchádzajúcim rozhodujúcemu dňu. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej\nsumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky\nomeškania s platbou.\n35. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutých rozhodnutí,\nktorými bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania za nezaplatenie dane z príjmov právnickej\nosoby vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2017 v ustanovenej lehote\na v ustanovenej výške. Úlohou správneho súdu tak bolo, na podklade žalobných námietok vyhodnotiť, či\norgány finančnej správy postupovali v súlade s daňovým poriadkom, a či prihliadli na všetky relevantné\nskutočnosti.\n36. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že samotná žaloba žalobcu, resp. žalobné námietky\nžalobcu sa v majorite veci nezaoberali námietkami týkajúci sa napadnutých rozhodnutí, ale skutočností,\nktoré správny súd, viazaný žalobným návrhom, nemôže preskúmavať – námietky žalobcu týkajúce sa\nodpočtov DPH, zadržania nadmerných odpočtov DPH, pasivity správcu dane pri uvoľnení zadržaných\nodpočtov DPH a pod. Správny súd uvádza, že tieto námietky mohol žalobca uplatniť v samostatných\nžalobách, ktoré by smerovali priamo buď proti nečinnosti správcu dane; voči úrokom zo zadržaných\nnadmerných odpočtov alebo vo vzťahu ku konaniam k jednotlivým daňovým kontrolám, pre ktoré boli\nodpočty DPH zadržané. Správny súd sa preto v tomto súdnom konaní zameral najmä na meritum veci,\na to na napadnuté rozhodnutia a tam uvedenú argumentáciu finančných orgánov.\nVšeobecne k úrokom z omeškania za nezaplatenie dane\n37. Správny súd uvádza, že daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania vzniká na základe zákona\na pri poznaní výšky splatnej dane, dňa jej splatnosti a doby trvania omeškania je táto pohľadávka\nkvantifikovateľná ku ktorémukoľvek dňu omeškania bez toho, aby bola rozhodnutím správcu dane\nvyrubená. Rozhodnutie o vyrubení úrokov z omeškania predstavuje autoritatívne potvrdenie výšky\npohľadávky a určenie dňa jej splatnosti, pričom má deklaratórnu povahu a slúži predovšetkým na ďalší\npostup správcu dane pre prípad jej vymáhania. Daňový poriadok umožňuje správcovi dane vyrubiť\núroky z omeškania i priebežne - rozhodnutie o vyrubení len autoritatívne deklaruje existenciu daňovej\npohľadávky na úrokoch z omeškania a určuje jej splatnosť (rozsudok veľkého senátu Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1Vs/3/2020 zo dňa 27.01.2021).\n\n38. S odkazom na judikatúru kasačného súdu je potrebné uviesť, že § 156 ods. 1 daňového\nporiadku (ktorý bol aplikovaný aj vo vzťahu k žalobcovi) z jazykového hľadiska obsahuje jednoznačné\nprávne pojmy a správnym orgánom neumožňuje aplikáciu správnej úvahy (obsahuje pojem „vyrubí“).\nZjednodušene povedané, uvedené ustanovenie jednoznačne a jasne stanovuje povinnosť správneho\norgánu vyrubiť úrok z omeškania, ktorý je definovaný v § 156 ods. 2 daňového poriadku, ak daňový\nsubjekt nezaplatil v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške daň (rozsudok Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sfk/45/2025 zo dňa 26.03.2026).\nK vyrubeniu úroku z omeškania za nezaplatenie dane z príjmov právnickej osoby\nK námietke žalobcu ohľadom rozdelenia úhrady na dve časti\nK námietke žalobcu ohľadom absencie spôsobu a dôvodu úhrady dane\nK námietke žalobcu ohľadom nedoručenia oznámenia o stiahnutí finančných prostriedkov žalobcovi\nz bankového účtu\n39. Ako vyplýva z napadnutých rozhodnutí, žalobcovi bol vyrubený úrok z omeškania za nezaplatenie\ndane z príjmov právnickej osoby vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2017\nv ustanovenej lehote a v ustanovenej výške v sume 34,40 eur.\n40. Čo sa týka úroku z omeškania na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2017,\norgány finančnej správy v napadnutých rozhodnutiach logicky a jasne uviedli, že žalobca si svoju daňovú\npovinnosť nesplnil – žalobca neuhradil daňovú povinnosť vo výške 978,60 eur v zákonnej lehote do\n02.07.2018, čo žalobca počas administratívneho konania a ani v žalobe nepoprel. Žalobca sa tak dostal\ndo omeškania s úhradou dane, a preto správca dane postupoval správne, ak poukázal na to, že voči\nžalobcovi bola vedená exekúcia vo výške X.XXX,XX eur, v rámci ktorej žalobca čiastočne uhradil sumu\nvo výške XXX,XX eur (dňa 04.07.2018); následne bola na exekučný účet dňa 12.10.2018 pripísaná\nplatba vo výške X.XXX,XX eur, ktorú správca dane čiastočne vo výške XXX,XX eur použil na úhradu\ndaňovej povinnosti (daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2017) a zvyšnú sumu\nvo výške XXX,XX eur bola použitá na ostatné splatné nedoplatky (nedoplatok na dani z motorových\nvozidiel a na dani z pridanej hodnoty). Žalovaný tak podľa správneho súdu jasne žalobcovi ozrejmil\ndôvod rozdelenia úhrady na dve časti, ktoré boli v prvostupňovom rozhodnutí uvedené v tabuľke,\nspolu s relevantnými dátumami. Ako to správny súd uviedol vyššie, v prípade, ak má daňový subjekt\nnedoplatok (čo žalobca mal), správca dane je povinný vyrubiť úrok z omeškania. Vo vzťahu k danému tak\nnemožno vzhliadnuť pochybenie v konaní orgánov finančnej správy. Nemožno tak prisvedčiť námietke\nžalobcu ohľadom absencie spôsobu a dôvodu úhrady, ako aj námietke ohľadom rozdelenia úhrady na\ndve časti, pretože žalovaný v napadnutých rozhodnutiach korektne uvedené skutočnosti odôvodnil.\n41. Zároveň je potrebné uviesť, že žalovaný žalobcovi uviedol, prečo nebolo možné použiť nadmerné\nodpočty na DPH za zdaňovacie obdobia 04/2013, 05/2013, 09/2013, 10/2013, 02/2014 a 03/2014,\na to vzhľadom na to, že výsledky daňových kontrol vo vzťahu k uvedeným nadmerným odpočtom boli\nukončené tak, že nebol uznaný nárok na vrátenie nadmerného odpočtu (žalovaný dané jasne vymedzil\nv napadnutom rozhodnutí, a to vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu 04/2013, 05/2013, 09/2013, 10/2013,\n02/2014) a vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu 03/2014 nebola daňová kontrola v čase splatnosti dane\nz príjmov skončená. Tým, že v čase splatnosti dane z príjmov právnickej osoby nebol žalobcovi uznaný\nnárok na vrátenie nadmerného odpočtu a daňová kontrola nebola skončená, nemohli byť tieto nadmerné\nodpočty využité. Tieto závery sú logické a sú podporené relevantnými skutkovými okolnosťami. Na\núhradu tak boli použité peňažné prostriedky tak, ako to správny súd uviedol v odseku vyššie.\n42. Správny súd tak konštatuje, že orgány finančnej správy nepochybili – mali preukázané, že žalobca\nsi daňovú povinnosť nesplnil (čo žalobca nepoprel), využili časti voľných peňažných prostriedkov,\npričom toto použitie žalovaný v napadnutom rozhodnutí jasne odôvodnil (spolu s dôvodmi, prečo\nbola úhrada rozdelená na dve časti) a zároveň vyrubili úrok z omeškania, pretože bolo nepochybné,\nže žalobca sa dostal do omeškania s úhradou dane. Zároveň je potrebné súhlasiť so žalovaným,\nže z daňového poriadku nevyplýva pre orgány finančnej správy povinnosť toho, aby bolo žalobcovi\ndoručované oznámenie o stiahnutí finančných prostriedkov žalobcovi z bankového účtu; nemožno tak\nvzhliadnuť na strane orgánov finančnej správy pochybenie.\n43. Vo vzťahu k úroku z omeškania orgány finančnej správy zároveň aplikovali § 156 ods. 2 daňového\nporiadku, ktorý stanovuje, aká úroková sadzba sa v prípade vyrubenia úroku z omeškania z dlžnej\n\nsumy podľa § 156 ods. 1 daňového poriadku použije. Ak žalobca v žalobe opakovane namietal, že\ntáto výška je disproporčná vo vzťahu k možnému úroku zo zadržaného odpočtu DPH, tak správny súd\nuvádza, že žalobca porovnáva rozdielne situácie, pričom ním prezentovaný výklad nemá oporu v zákone\na judikatúre. Daňový poriadok jasne stanovuje výšku úroku z omeškania v prípade dlžnej sumy podľa\n§ 156 ods. 1 daňového poriadku, a správca dane je § 156 ods. 2 daňového poriadku viazaný; nemôže\nsi ho dotvárať tak, ako to uvádzal žalobca v žalobe.\nK námietke žalobcu ohľadom zadržiavania nadmerného odpočtu\n44. Žalobca v žalobe opakovane namietol, resp. žalobca značnú časť žaloby venoval tomu, že orgány\nfinančnej správy mali využiť zadržiavané odpočty na DPH vo vzťahu k úhrade dane, a preto sa\nnemohol dostať do omeškania. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.\nOkrem toho, že argumentácia žalobcu je vo vzťahu ku konaniu ohľadom úroku z omeškania z dlžnej\nsumy vyplývajúcej z dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2017 neaplikovateľná,\ntak orgány finančnej správy vo svojich rozhodnutiach logicky a jasne vysvetlili, prečo nemohli použiť\nžalobcom namietané nadmerné odpočty – z dôvodu neuznania nároku na nadmerný odpočet a z dôvodu\nneskončenia daňových kontrol vo vzťahu k daným odpočtom.\n45. Správny súd uvádza, že argumentácia žalobcu sa míňa účinku toho, aké rozhodnutia žalobca\nv danom konaní namietol, pretože argumentáciu, ktorú žalobca ohľadom konania o odpočtoch na DPH\nza zdaňovacie obdobia 04/2013, 05/2013, 09/2013, 10/2013, 02/2014 a 03/2014 uplatnil, žalobca mohol\nuplatniť v daných konaniach, resp. na to nadväzujúcich správnych súdnych konaniach. Správny súd\nv tomto konaní nemá oprávnenie skúmať postup, konanie a rozhodovanie správcu dane vo vzťahu ku\ndaňovým kontrolám a na to nadväzujúcim konaniam, ktoré sa týkali nároku žalobcu na odpočet DPH za\nzdaňovacie obdobia 04/2013, 05/2013, 09/2013, 10/2013, 02/2014 a 03/2014.\n46. Správny súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že argumentácia žalobcu o všeobecnej\nsubsidiarite § 79 ods. 3 daňového poriadku a jeho použiteľnosti na predmetnú vec nezohľadňuje\nprávo štátu na vykonanie daňovej kontroly v primeranej lehote, navyše žalobca nesprávne stotožňuje\ninštitút nadmerný odpočet s inštitútom daňový preplatok (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 6Sžfk/3/2019 zo dňa 18.06.2020) a tiež aj dobu zákonného preverovania údajov\nuvedených v daňovom priznaní s oneskoreným vrátením nadmerného odpočtu. Úrok z nadmerného\nodpočtu zadržaného počas daňovej kontroly nemožno stotožniť so žiadnym sankčným úrokom, pretože\nsa nejedná o žiadne porušenie povinnosti zo strany správcu dane, ale práve naopak, o plnenie si\nsvojich zákonných povinností - kontrolovať správne vyberanie dane, vrátane kontroly výšky uplatneného\nnadmerného odpočtu. Správny súd má za to, že lehota na vrátenie nadmerného odpočtu a rovnako\nokamih, od ktorého sa majú platiť úroky zo zadržaného nadmerného odpočtu, mohli byť v zásade\npredĺžené na účely vykonania daňovej kontroly bez toho, aby tieto bolo nutné považovať za neprimerané,\nak toto predĺženie neprekračuje medze toho, čo je nevyhnutné na riadne vykonanie daňovej kontroly.\nZadržanie finančných prostriedkov po dobu nevyhnutnú na vykonanie daňovej kontroly je aj podľa\njudikatúry Súdneho dvora Európskej únie oprávnené a legitímne, pretože slúži na preverenie skutočností\npotrebných pre správne určenie dane a na predchádzanie a odhaľovanie daňových podvodov.\nKompenzácia vo forme úroku zo zadržaných finančných prostriedkov po dobu trvania daňovej kontroly\nvšak nemôže mať povahu sankcie pre kontrolujúci daňový orgán, pretože počas daňovej kontroly ešte\nnie je jasné, či bude táto ukončená bez nálezu a nadmerný odpočet bude vrátený, alebo bude platiteľovi\nvyrubený rozdiel dane (bod 47 rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/48/2019\nzo dňa 28.05.2020).\n47. Vo vzťahu k žalobcom namietaným odpočtom DPH (04/2013, 05/2013, 09/2013, 10/2013, 02/2014),\nžalovaný uviedol, že v čase splatnosti preskúmavanej daňovej povinnosti (daň z príjmov z právnickej\nosoby) nebol k týmto zdaňovacím obdobiam priznaný nárok na vrátenie nadmerného odpočtu, a preto\nsprávca dane ani nemohol tento nárok využiť. Čo sa týka zdaňovacieho obdobia 03/2014, tu žalovaný\njasne uviedol, že v čase splatnosti preskúmavanej daňovej povinnosti nebola daňová kontrola skončená,\na preto nebolo možné daný odpočet na DPH využiť - uvedené je plne v súlade s § 79 ods. 6 zákona o\nDPH, ktorý uvádza, že správca dane počas daňovej kontroly „zadrží odpočet na DPH“ a tento sa vráti\ndo desiatich dní od skončenia daňovej kontroly. V čase termínu splatnosti daňových povinností tak bol\ntento odpočet DPH zadržaný, a preto s ním nebolo možné pracovať (ako to zároveň uviedol správny súd\nvyššie, námietky žalobcu ohľadom nečinnosti v týchto daňových kontrolách, resp. námietky týkajúce sa\n\nnevrátenia odpočtov DPH nie sú predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto súdnom konaní)\na použiť ho na úhradu nesplatenej daňovej povinnosti. Prípadné nároky žalobcu ohľadom úrokov za\noneskorené vrátenie odpočtu DPH taktiež nie sú predmetnom tohto súdneho konania. Námietky žalobcu\ntak neboli spôsobilé spochybniť závery orgánov finančnej správy.\n48. S odkazom na vyššie uvedené správny súd uzatvára, že v postupe orgánov verejnej správy\nnevzhliadol také pochybenia, ktoré by zakladali dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí, a preto\nsprávny súd žalobu s odkazom na § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n49. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v\nsúdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.\n50. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho\ndoručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP).\nZmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}], "citovane_v": []}