Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-8Sa/31/2023 z 14. 5. 2026
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 14. mája 2026, sp. zn. BA-8Sa/31/2023, ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200469.1
Správny súd v Bratislave | BA-8Sa/31/2023 | ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200469.1 | 2026-05-14 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: SSP, § 191 SSP, § 191 SSP, § 167 SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8c3ea6c8-6922-4aad-9eb9-894f4e4680d7
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200469.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
BA-8Sa/31/2023
1023200469
14. 05. 2026
Mgr. Juraj Marko
ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200469.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave, v konaní pred sudcom Mgr. Jurajom Markom, v právnej veci žalobcu:
A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXXX/XX, XXX XX A., v zastúpení: Mgr. Martin Paškala,
advokát, so sídlom: Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, číslo SAK 1877, proti žalovanému: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom: Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.03.2023, v
spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa
17.01.2023, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 03.03.2023, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 17.01.2023 zrušuje a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie, ako orgánu verejnej
správy prvého stupňa, na ďalšie konanie.
II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania. Po právoplatnosti tohto
rozsudku súd rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Napadnutým rozhodnutím Generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. marca 2023
bolo podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej ako „zákon o sociálnom
poistení“) potvrdené prvostupňové rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. januára 2023,
ktorým bola žalobcovi podľa § 65 a § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a § 14, § 21 a § 174 zákona
č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej ako „zákon o sociálnom zabezpečení“) zamietnutá
žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 8. novembra 2022.
2. Generálny riaditeľ žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia skonštatoval, že žalobca mal
byť zamestnaný v I. kategórii funkcií len 14 rokov a 312 dní, a teda nespĺňa podmienku uvedenú v §
174 zákona o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého má občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000
zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, po 31. decembri 1999
nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol v tomto ustanovení
určený vek.
3. S odkazom na § 65 ods. 2 a § 65a zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 Z.
z. a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 269/2016 Z. z. o
úprave dôchodkového veku a referenčného veku na rok 2017 Generálny riaditeľ žalovaného uviedol,

že dôchodkový vek je 62 rokov a 76 dní, na základe čoho mal žalobca dôchodkový vek dovŕšiť dňom
6. septembra 2017.
4. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 334/2011 Z. z. a § 255 ods. 5
toho istého zákona sa má podľa Generálneho riaditeľa žalovaného za obdobie dôchodkového poistenia
považovať aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie nebolo získané
v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok.
5. Na základe uvedeného Generálny riaditeľ žalovaného skonštatoval, že nakoľko žalobca vykonával
dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, v súlade s § 60 ods. 2 zákona
o sociálnom poistení v znení zákona č. 334/2011 Z. z. a § 255 ods. 5 toho istého zákona toto obdobie
nebolo zhodnotené na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy. Na nárok na starobný dôchodok
bolo teda žalobcovi zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia získané iba vo všeobecnom systéme
dôchodkového poistenia.
6. Žalobca mal ku dňu 6. septembra 2017 získať 4 379 dní obdobia dôchodkového poistenia, t j. 11
rokov a 364 dní obdobia dôchodkového poistenia z čoho má vyplývať, že žalobca nesplnil podmienku
potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok a jeho
žiadosť bola zamietnutá.
7. Na potvrdenie svojich záverov Generálny riaditeľ žalovaného odkázal na ustálenú judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby
služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia § 274 zákona o sociálnom poistení v
znení zákona č. 140/2015 Z. z. zachovať na nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom
systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme
sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené.
8. Sociálna poisťovňa, ústredie podľa Generálneho riaditeľa žalovaného mala zosúladiť svoju aplikačnú
prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie
dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II.
kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných,
starobných a pozostalostných dávkach č.128 uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.
(ďalej ako „Dohovor č. 128“).
9. V prípade žalobcu však takýto postup nemá prichádzať do úvahy z dôvodu, že obdobie
profesionálnej služby zaradené do I. kategórie funkcií nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na
zníženie dôchodkového veku.
II.
Správna žaloba
10. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 22.03.2023 sa žalobca domáhal
zrušenia napadnutého druhostupňového rozhodnutia spolu s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného
(spolu ďalej ako „napadnuté rozhodnutia“).
11. Žalobca podanú správnu žalobu odôvodňuje tým, že, že napadnuté rozhodnutia boli vydané v
rozpore s čl. 33 Dohovoru č. 128 a zákonom č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako
„zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov“) a zákonom o sociálnom poistení, ako aj v
rozpore s ustálenou judikatúrou všeobecných súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (NS SR)
zverejnenou napr. v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č.
5/2011.
12. Žalobca má za to, že ako žiadateľ o priznanie starobného dôchodku splnil podmienky na jeho
priznanie ustanovené zákonom o sociálnom poistení a žalovaný neakceptoval skutočnosť, že v čase
podávania žiadosti žalobca splnil týmto zákonom ustanovené obidve podmienky, a to dôchodkový vek
a poistnú dobu minimálne 15 rokov. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudky NS SR, najmä však

na rozsudok NS SR spis. zn. 9So/137/2016 z 30.05.2018, v ktorom NS SR zaujal právny názor vo veci
splnenia podmienky minimálnej doby poistenia 15 rokov.
13. Žalobca poukázal na to, že podľa čl. 1 ods. 2 Ústava SR uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá
medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.
Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,
medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo
zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, a ktoré boli ratifikované a
vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. Dohovor č. 128, ktorý je
uverejnený v zbierke zákonov pod číslom 416/1991 Zb., má preto prednosť pred zákonom o sociálnom
poistení a v plnom rozsahu sa vzťahuje na právnu vec žalobcu.
14. V súvislosti s odôvodnením napadnutých rozhodnutí žalobca uviedol, že sa nedomáhal priznania
starobného dôchodku z titulu tzv. kategórií funkcií alebo pracovných kategórií, ale z dôvodu, že podľa
jeho názoru v medziach judikatúry NS SR splnil dobu dôchodkového poistenia ustanovenú v § 65 ods.
1 zákona o sociálnom poistení, t.j. minimálne 15 rokov doby dôchodkového poistenia, a dovŕšil fyzický
vek ustanovený v § 65 ods. 2 tohto zákona.
15. Podľa názoru žalobcu sa v prípade zamietnutia jeho žiadosti žalovaným s ním zaobchádza horšie
ako s poistencami, ktorí sú dôchodkovo zabezpečení len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia,
a je pre nepriznanie starobného dôchodku znevýhodnený len z dôvodu, že získal dávku v osobitnom
systéme sociálneho poistenia (podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov), a nielen v
systéme všeobecnom (podľa zákona o sociálnom poistení).
16. Žalobca má za to, že pri posúdení jeho nároku na starobný dôchodok je žalovaný povinný zohľadniť,
okrem doby získanej vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, aj dobu, kedy bol dôchodkovo
poistený rámci osobitného systému sociálneho poistenia, ako aj vymeriavacie základy. Takto vypočítanú
teoretickú výšku starobného dôchodku je žalovaný oprávnený následne skrátiť primerane k počtu rokov
trvania služby rozhodujúcej pre výšku výsluhového dôchodku, priznaného podľa zákona o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov, teda postupovať v súlade s Čl. 33 Dohovoru č. 128.
17. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca žiadal, aby správny súd po preskúmaní zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného pri rozhodovaní v sociálnej veci žalobcu napadnuté
rozhodnutia zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
III.
Konanie pred správny súdom
18. K žalobe sa na základe výzvy súdu vyjadril žalovaný, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa
04.09.2023 stručne zhrnul doterajší priebeh administratívneho konania a obsah podanej správnej žaloby,
v ktorej majú byť uvedené podľa neho tie isté námietky ako žalobca uviedol v podanom odvolaní.
Žalovaný v podanom vyjadrení rovnako stručne zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v napadnutých
rozhodnutiach, podľa ktorej obdobie služobného pomeru podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona
o sociálnom poistení nie je obdobím dôchodkového poistenia, keďže žalobca získal dobu služby v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, preto toto obdobie na nárok na starobný dôchodok
nemožno hodnotiť.
19. Žalovaný zopakoval, že Sociálna poisťovňa, ústredie zosúladila svoju aplikačnú prax so
zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu SR tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov
zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne
určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.
20. Uvedený postup však podľa žalovaného v tomto prípade neprichádza do úvahy z dôvodu, že obdobie
profesionálnej služby zaradené do I. kategórie funkcií žalobca nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok
na zníženie dôchodkového veku.

21. Poukazovanie žalobcu na rozsudky súdov Slovenskej republiky nie je podľa žalovaného dôvodné,
nakoľko právny názor, vyslovený v týchto rozsudkoch, doteraz nebol zovšeobecnený, preto nejde o
prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach,
ktorá by sa ustálila po určitú dobu.
22. Vo vyjadrení zo dňa 29.01.2024 sa k uvedenému vyjadreniu žalovaného, na základe výzvy súdu,
vyjadril žalobca, v ktorom sa žalobca naďalej v plnom rozsahu pridržiava podanej správnej žaloby a
žalobného petitu v nej uvedeného, ktorým sa domáha, aby správny súd po preskúmaní zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného pri rozhodovaní vo veci samej napadnuté rozhodnutia
zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
23. Žalobca má za to, že pri posúdení jeho nároku na starobný dôchodok je žalovaný povinný zohľadniť,
okrem doby získanej vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, aj dobu, kedy bol dôchodkovo
poistený rámci osobitného systému sociálneho poistenia, ako aj vymeriavacie základy. Takto vypočítanú
teoretickú výšku starobného dôchodku skrátiť primerane k počtu rokov trvania služby rozhodujúcej pre
výšku výsluhového dôchodku, priznaného podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov,
teda postupovať v súlade s Čl. 33 Dohovoru č. 128.
24. Žalovaný svoje právo vyjadriť sa k uvedenému vyjadreniu žalobcu v ďalšom konaní nevyužil.
IV.
Relevantná právna úprava
25. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
26. Podľa § 6 ods. 1 a 2 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych
žalobách v sociálnych veciach.
27. Podľa § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej
stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov 1a) (ďalej len „policajt“),
profesionálnych vojakov ozbrojených síl, 1b) vojakov mimoriadnej služby 1c) (ďalej len „profesionálny
vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje
inak.
28. Podľa § 60 ods. 2 a 10 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj
obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie
policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo
čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Rok dôchodkového poistenia je 365 dní
dôchodkového poistenia.
29. Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok,
ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov
veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a § 274 neustanovuje inak.
30. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, získané do 31.

decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného
predpisu.
31. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol
ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť
11.01.1991); ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore
a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou
rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok
a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú
dávku.
V.
Právne posúdenie veci správnym súdom
32. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z.
bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z
Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane
prejednávanej veci.
33. Správny súd v Bratislave teda ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa
ustanovenia § 10 a § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako
„SSP“), preskúmal napadnuté druhostupňové a prvostupňové rozhodnutie žalovaného a priebeh
administratívneho konania, ktorý predchádzal ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase
právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi
žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), bez
nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP, a dospel k záveru,
že žaloba je podaná dôvodne.
34. V rámci súdneho prieskumu, po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu,
napadnutými rozhodnutiami a podaniami účastníkov konania, správny súd uvádza, že skutkový stav bol
ustálený tak, že žalovaný pri posúdení nároku na starobný dôchodok a vypočítaní jeho výšky vychádzal
z toho, že žalobca ku dňu 6. septembra 2017 (dosiahnutie dôchodkového veku) získal vo všeobecnom
systéme sociálneho poistenia 4 379 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 11 rokov a 364 dní.
Žalovaný pri posúdení nároku žalobcu na starobný dôchodok a určení jeho výšky, zohľadnil výlučne
uvedené obdobie dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Žalobcovi
bol ešte predtým priznaný výsluhový dôchodok od 1. mája 2014 podľa § 38 zákona o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov. Dobu služobného pomeru žalobcu v celkovom trvaní 29 rokov a 71 dní
žalovaný pri rozhodovaní o nároku žalobcu na starobný dôchodok rozdelil na obdobie výkonu I. kategórií
funkcií v trvaní 5 422 dní t. j. 14 rokov a 312 dní a zvyšné obdobie služobného pomeru v III. pracovnej
kategórii. Takto zistený skutkový stav nebol medzi stranami sporný.
35. Z napadnutých rozhodnutí vyplýva, že uvedený skutkový stav žalovaný vyhodnotil tak, že žalobcovi
nie je možné priznať nárok na starobný dôchodok, nakoľko mal žalobca získať dobu služby v rozsahu
zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, a preto podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení
v znení zákona č. 334/2011 Z. z. a § 255 toho istého zákona mu nemôže byť doba služby zhodnotená
na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy. Na nárok na starobný dôchodok žalobcu bolo
teda zhodnotené iba obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme dôchodkového
poistenia ku dňu 6. septembra 2017 v trvaní 4 379 dní, t j. 11 rokov a 364 dní obdobia dôchodkového
poistenia, a teda žalobca nemal dosiahnuť dostatočný počet rokov dôchodkového poistenia potrebných
pre vznik nároku na starobný dôchodok.
36. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí tiež uviedol, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií
sa musia podľa ustanovenia § 274 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z.
zachovať na nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia,

aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože
v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Sociálna poisťovňa, ústredie mala podľa žalovaného
zosúladiť svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do
zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2
Dohovoru č.128. Nakoľko však žalobca obdobie profesionálnej služby zaradené do I. kategórie funkcií
nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku, v jeho prípade takýto postup
neprichádza do úvahy.
37. Za predmet sporu v tejto veci správny súd ustálil otázku započítania, resp. nezapočítania doby
zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia
nároku žalobcu na starobný dôchodok.
38. V súvislosti s ústavným právom na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, od ktorého žalobca
odvíja svoju argumentáciu v podanej správnej žalobe, správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1So/2/2015 zo dňa 24. augusta 2016 v obdobnej veci, podľa ktorého „primeraným je
také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo
získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému
dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“
39. Pre zodpovedanie nastolenej právnej otázky ohľadom započítania, resp. nezapočítania doby
zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia
nároku žalobcu na starobný dôchodok správny súd vychádzal z relevantných rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR v obdobných veciach, (na ktoré poukázal aj samotný žalobca v podanej správnej žalobe), ktoré
predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax v obdobných právnych veciach (viď napr. sp. zn. 7So/138/2011
zo dňa 15. augusta 2011 publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013)
alebo sp. zn. 9So/15/2016 z 28. februára 2018).
40. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) vyplýva, že všeobecný a aj
osobitný systém sociálneho poistenia je pre dávky dôchodkového poistenia založený na hodnotení
dôb poistenia (zamestnania/služby). Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených
zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom
rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských
výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov,
pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca ale nehodnotí sa doba poistenia,
ktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému
sociálneho poistenia/zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu,
ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje
nárok na starobný dôchodok.
41. Pri porovnaní rozsahu poistného krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a rozsahu
poistného krytia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vyplýva, že osobitný systém sociálneho
zabezpečenia obsahuje úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a ako dobu
poistenia zohľadňuje iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Zákon o
sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (upravujúci osobitný systém sociálneho zabezpečenia)
neobsahuje takú právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia v celom
rozsahu, t.j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje iba úpravu výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené
výlučne na hodnotení doby služby poistenca a nehodnotí dobu poistenia, ktorú získal vo všeobecnom
systéme sociálneho poistenia.
42. Z právnej vety rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2011
publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva,
že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (t.j. policajta a vojaka prípravnej služby,
tiež colníka) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení,
ktoré je významné pre zistenie výšky starobného dôchodku. Čo sa týka určenia samotnej výšky
starobného dôchodku a možnosti jeho krátenia, z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, publikovaného
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2011 vyplýva právny

záver, že výsluhový dôchodok môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov
o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku zo všeobecného systému dôchodkového
poistenia. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia
je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového
dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť
podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, a to v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby,
maximálne o sumu výsluhového dôchodku.
43. V rozsudku sp. zn. 9So/15/2016 z 28. februára 2018 Najvyšší súd SR vyslovil: „Odporca (SP)
nesprávne založil svoju argumentáciu na tvrdení, že pokiaľ navrhovateľ nezískal dobu služby v I.
kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu
služby hodnotiť vo všeobecnom systéme. ... Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné či
a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii/kategórii funkcií.“... „Daná judikatúra
Najvyššieho súdu SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu
služby v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej
vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného
systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia
dôchodkového veku, podľa § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z..“
44. Vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií s nárokom na zníženie
dôchodkového veku so započítateľným obdobím dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá
v žiadnom ustanovení zákona o sociálnom poistení a nevyplýva ani z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR.
Pre posúdenie nároku poistenca na starobný dôchodok a určenie jeho výšky, je potrebné zohľadniť celé
obdobie jeho dôchodkového poistenia a zárobky, ktoré v rozhodujúcom období dosiahol a v prípade,
že je poberateľom výsluhovej dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktorá po dovŕšení
dôchodkového veku plní funkciu starobného dôchodku primerane k dobe dôchodkového poistenia
získanej v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia, je potrebné takto určenú sumu starobného
dôchodku (teoretickú) krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Nezískanie obdobia dôchodkového
poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku (I., II. kategória) nemá žiadnu
súvislosť so zisteným obdobím dôchodkového poistenia poistenca.
45. Odôvodnenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že na nárok na starobný dôchodok nie je možné
vo všeobecnom systéme hodnotiť dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby
výkonu služby, nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení, je nesprávne, a rovnako nesprávny, s
odkazom na § 255 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, je aj jeho postup pre odôvodnenie
vylúčenia doby služby žalobcu z obdobia dôchodkového poistenia, hodnoteného pre určenie sumy jeho
starobného dôchodku.
46. Výklad a aplikácia § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení žalovaným a jeho
záver, že doba poistenia získaná v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia nemôže byť žalobcovi
zhodnotená na účely starobného dôchodku podľa uvedeného zákona, t.j. zo všeobecného systému
sociálneho poistenia, sú nesprávne. Výkladom uvedených ustanovení zákona o sociálnom poistení (§
60 ods. 2, § 255 ods. 5) vo vyššie opísaných súvislostiach dospel Najvyšší súd SR opakovane k záveru
(ktorý bol zovšeobecnený zverejnením v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 55/2011), že
priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a
vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie
výkonu štátnej služby (vojaka z povolania, aj colníka) nebolo považované za obdobie dôchodkového
poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca
na starobný dôchodok a určenie jeho výšky.
47. Zo záverov rozhodnutí Najvyššieho súdu SR tiež vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku na
starobný dôchodok a jeho výšky mal žalovaný zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, teda
obdobie získané vo všeobecnom, ako aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia, a z takto zistenej
doby dôchodkového poistenia mal vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by žalobcovi patrila po
zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom, aj vo všeobecnom systéme. Od takto
určenej sumy starobného dôchodku mal potom žalovaný podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočítať
sumu starobného dôchodku, ktorá by mu patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané
výkonom služby, za ktorý mu bol poskytnutý výsluhový dôchodok, pretože po dovŕšení dôchodkového

veku plní výsluhový dôchodok funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej
dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhového dôchodku. Žalobcovi by potom vznikol
nárok na starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená rozdielom medzi teoretickou výškou starobného
dôchodku, na ktorú by mu vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len
vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu,
ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhového dôchodku, pričom určenú teoretickú výšku
starobného dôchodku by bolo možné skrátiť najviac vo výške výsluhového dôchodku.
48. Pokiaľ žalovaný vo veci postupoval tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný
dôchodok a jeho výšku absolútne vylúčil hodnotenie doby jeho poistenia získaného v osobitnom systéme
sociálneho poistenia/zabezpečenia, malo rozhodnutie za následok, že nebolo zachované ústavné právo
žalobcu na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, t.j.
zohľadňujúce celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období
tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového
poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.
49. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že na účely rozhodnutia o nároku na starobný dôchodok a
následného určenia jeho výšky, je do doby dôchodkového poistenia potrebné započítať aj doby vrátane
vymeriavacích základov, získané a hodnotené pre účely priznania výsluhového dôchodku, a až po takom
určení výšky starobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhového dôchodku podľa
čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Žalovaný preto nepostupoval správne, ak pri rozhodovaní o žiadosti
žalobcu o starobný dôchodok vylúčil obdobie dôchodkového poistenia získané v osobitnom systéme
sociálneho poistenia v celkovom trvaní 29 rokov a 71 dní doby výkonu štátnej služby, z čoho vyplýva,
že žalobou napadnuté rozhodnutia, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci.
50. V ďalšom konaní žalovaný opätovne posúdi a prepočíta určenú sumu priznaného starobného
dôchodku podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, zohľadní celé obdobie dôchodkového poistenia
žalobcu, získané do vzniku nároku na starobný dôchodok a vypočíta teoretickú výšku starobného
dôchodku, ktorá by mu patrila v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracoval iba
vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Z takto určenej „teoretickej“ sumy starobného dôchodku
v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočíta sumu v pomernej časti zodpovedajúcu zhodnotenej
dobe služby žalobcu pre výsluhový dôchodok, túto sumu skráti najviac o výšku vyplácaného výsluhového
dôchodku, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní aj výsluhový dôchodok podľa zákona o
sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov funkciu starobného dôchodku vo výške primeranej dobe
trvania služobného pomeru a bude sa riadiť právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v
prezentovanej judikatúre, z ktorej pri preskúmavaní veci vychádzal aj správny súd.
51. Pokiaľ žalovaný bol toho názoru, že právny názor vyslovený v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR
doteraz nebol zovšeobecnený, a preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie
v skutkovo i právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu, tak je potrebné poukázať
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 24. januára 2018 sp. zn. 6Cdo 29/2017, z ktorého vyplýva, že „za
ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu treba považovať predovšetkým rozhodnutia a stanoviská
publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky,
vydávanej Najvyšším súdom Slovenskej republiky od 1. 1. 1993 s pôvodným názvom Zbierka rozhodnutí
a stanovísk súdov Slovenskej republiky (pokiaľ neboli v neskoršom období judikatórne prekonané), ako i
rozhodnutia najvyššieho súdu, v ktorých bol opakovane potvrdený určitý právny názor, alebo výnimočne
aj jednotlivé rozhodnutie, pokiaľ neskôr vydané rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v tomto
rozhodnutí nespochybnili, prípadne ich akceptovali a vecne na ne nadviazali. (...)Napokon vzhľadom
na čl. 2 ods. 2 C. s. p. je potrebné za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu považovať aj
rozhodovaciu prax ďalších najvyšších súdnych autorít, a to Ústavného súdu Slovenskej republiky,
Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej úni.“ Uvedený právny názor Najvyššieho
súdu SR ohľadom ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je rovnako aplikovateľný aj vo vzťahu
k ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu v správnom súdnictve.
52. Vzhľadom na vyššie uvedené Správny súd v Bratislave druhostupňové rozhodnutie žalovaného
podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, ako aj jeho prvostupňové rozhodnutie v zmysle § 191 ods. 3 písm.
a) SSP zrušil a vec podľa § 191 ods. 4 prvá veta SSP vrátil žalovanému, ako orgánu verejnej správy
prvého stupňa, na ďalšie konanie.

53. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní
úspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov
konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho
súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná
na kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej ako „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môže v konaní o kasačnej sťažnosti zvoliť na zastupovanie
advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 26 ods. 2 v spojení s § 449 SSP).