{"guid": "afe3dd7e-2c70-4bf6-89c4-801e0d8333c0:8c3ea6c8-6922-4aad-9eb9-894f4e4680d7", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200469.1", "spisova_znacka": "BA-8Sa/31/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-8Sa/31/2023 z 14. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 14. mája 2026, sp. zn. BA-8Sa/31/2023, ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200469.1", "identifikacne_cislo": "1023200469", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Juraj Marko", "sudca_id": 986, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-juraj-marko-986", "datum_vydania": "2026-05-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191/.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191/.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191/.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 191 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191/.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "nazov": "§ 167 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8c3ea6c8-6922-4aad-9eb9-894f4e4680d7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200469.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200469.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200469.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-8Sa/31/2023\n1023200469\n14. 05. 2026\nMgr. Juraj Marko\nECLI:SK:SpSBA:2026:1023200469.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave, v konaní pred sudcom Mgr. Jurajom Markom, v právnej veci žalobcu:\nA. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXXX/XX, XXX XX A., v zastúpení: Mgr. Martin Paškala,\nadvokát, so sídlom: Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, číslo SAK 1877, proti žalovanému: Sociálna\npoisťovňa, ústredie, so sídlom: Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.03.2023, v\nspojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa\n17.01.2023, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X\nzo dňa 03.03.2023, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX\nXXXX X zo dňa 17.01.2023 zrušuje a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie, ako orgánu verejnej\nsprávy prvého stupňa, na ďalšie konanie.\nII. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania. Po právoplatnosti tohto\nrozsudku súd rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Napadnutým rozhodnutím Generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. marca 2023\nbolo podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej ako „zákon o sociálnom\npoistení“) potvrdené prvostupňové rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. januára 2023,\nktorým bola žalobcovi podľa § 65 a § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a § 14, § 21 a § 174 zákona\nč. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej ako „zákon o sociálnom zabezpečení“) zamietnutá\nžiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 8. novembra 2022.\n2. Generálny riaditeľ žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia skonštatoval, že žalobca mal\nbyť zamestnaný v I. kategórii funkcií len 14 rokov a 312 dní, a teda nespĺňa podmienku uvedenú v §\n174 zákona o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého má občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000\nzamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, po 31. decembri 1999\nnárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol v tomto ustanovení\nurčený vek.\n3. S odkazom na § 65 ods. 2 a § 65a zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 Z.\nz. a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 269/2016 Z. z. o\núprave dôchodkového veku a referenčného veku na rok 2017 Generálny riaditeľ žalovaného uviedol,\n\nže dôchodkový vek je 62 rokov a 76 dní, na základe čoho mal žalobca dôchodkový vek dovŕšiť dňom\n6. septembra 2017.\n4. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 334/2011 Z. z. a § 255 ods. 5\ntoho istého zákona sa má podľa Generálneho riaditeľa žalovaného za obdobie dôchodkového poistenia\npovažovať aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie nebolo získané\nv rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok.\n5. Na základe uvedeného Generálny riaditeľ žalovaného skonštatoval, že nakoľko žalobca vykonával\ndobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, v súlade s § 60 ods. 2 zákona\no sociálnom poistení v znení zákona č. 334/2011 Z. z. a § 255 ods. 5 toho istého zákona toto obdobie\nnebolo zhodnotené na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy. Na nárok na starobný dôchodok\nbolo teda žalobcovi zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia získané iba vo všeobecnom systéme\ndôchodkového poistenia.\n6. Žalobca mal ku dňu 6. septembra 2017 získať 4 379 dní obdobia dôchodkového poistenia, t j. 11\nrokov a 364 dní obdobia dôchodkového poistenia z čoho má vyplývať, že žalobca nesplnil podmienku\npotrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok a jeho\nžiadosť bola zamietnutá.\n7. Na potvrdenie svojich záverov Generálny riaditeľ žalovaného odkázal na ustálenú judikatúru\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby\nslužby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia § 274 zákona o sociálnom poistení v\nznení zákona č. 140/2015 Z. z. zachovať na nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom\nsystéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme\nsociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené.\n8. Sociálna poisťovňa, ústredie podľa Generálneho riaditeľa žalovaného mala zosúladiť svoju aplikačnú\nprax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie\ndôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II.\nkategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných,\nstarobných a pozostalostných dávkach č.128 uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.\n(ďalej ako „Dohovor č. 128“).\n9. V prípade žalobcu však takýto postup nemá prichádzať do úvahy z dôvodu, že obdobie\nprofesionálnej služby zaradené do I. kategórie funkcií nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na\nzníženie dôchodkového veku.\nII.\nSprávna žaloba\n10. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 22.03.2023 sa žalobca domáhal\nzrušenia napadnutého druhostupňového rozhodnutia spolu s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného\n(spolu ďalej ako „napadnuté rozhodnutia“).\n11. Žalobca podanú správnu žalobu odôvodňuje tým, že, že napadnuté rozhodnutia boli vydané v\nrozpore s čl. 33 Dohovoru č. 128 a zákonom č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov\na vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako\n„zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov“) a zákonom o sociálnom poistení, ako aj v\nrozpore s ustálenou judikatúrou všeobecných súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (NS SR)\nzverejnenou napr. v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č.\n5/2011.\n12. Žalobca má za to, že ako žiadateľ o priznanie starobného dôchodku splnil podmienky na jeho\npriznanie ustanovené zákonom o sociálnom poistení a žalovaný neakceptoval skutočnosť, že v čase\npodávania žiadosti žalobca splnil týmto zákonom ustanovené obidve podmienky, a to dôchodkový vek\na poistnú dobu minimálne 15 rokov. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudky NS SR, najmä však\n\nna rozsudok NS SR spis. zn. 9So/137/2016 z 30.05.2018, v ktorom NS SR zaujal právny názor vo veci\nsplnenia podmienky minimálnej doby poistenia 15 rokov.\n13. Žalobca poukázal na to, že podľa čl. 1 ods. 2 Ústava SR uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá\nmedzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.\nPodľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,\nmedzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo\nzakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, a ktoré boli ratifikované a\nvyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. Dohovor č. 128, ktorý je\nuverejnený v zbierke zákonov pod číslom 416/1991 Zb., má preto prednosť pred zákonom o sociálnom\npoistení a v plnom rozsahu sa vzťahuje na právnu vec žalobcu.\n14. V súvislosti s odôvodnením napadnutých rozhodnutí žalobca uviedol, že sa nedomáhal priznania\nstarobného dôchodku z titulu tzv. kategórií funkcií alebo pracovných kategórií, ale z dôvodu, že podľa\njeho názoru v medziach judikatúry NS SR splnil dobu dôchodkového poistenia ustanovenú v § 65 ods.\n1 zákona o sociálnom poistení, t.j. minimálne 15 rokov doby dôchodkového poistenia, a dovŕšil fyzický\nvek ustanovený v § 65 ods. 2 tohto zákona.\n15. Podľa názoru žalobcu sa v prípade zamietnutia jeho žiadosti žalovaným s ním zaobchádza horšie\nako s poistencami, ktorí sú dôchodkovo zabezpečení len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia,\na je pre nepriznanie starobného dôchodku znevýhodnený len z dôvodu, že získal dávku v osobitnom\nsystéme sociálneho poistenia (podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov), a nielen v\nsystéme všeobecnom (podľa zákona o sociálnom poistení).\n16. Žalobca má za to, že pri posúdení jeho nároku na starobný dôchodok je žalovaný povinný zohľadniť,\nokrem doby získanej vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, aj dobu, kedy bol dôchodkovo\npoistený rámci osobitného systému sociálneho poistenia, ako aj vymeriavacie základy. Takto vypočítanú\nteoretickú výšku starobného dôchodku je žalovaný oprávnený následne skrátiť primerane k počtu rokov\ntrvania služby rozhodujúcej pre výšku výsluhového dôchodku, priznaného podľa zákona o sociálnom\nzabezpečení policajtov a vojakov, teda postupovať v súlade s Čl. 33 Dohovoru č. 128.\n17. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca žiadal, aby správny súd po preskúmaní zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného pri rozhodovaní v sociálnej veci žalobcu napadnuté\nrozhodnutia zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.\nIII.\nKonanie pred správny súdom\n18. K žalobe sa na základe výzvy súdu vyjadril žalovaný, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa\n04.09.2023 stručne zhrnul doterajší priebeh administratívneho konania a obsah podanej správnej žaloby,\nv ktorej majú byť uvedené podľa neho tie isté námietky ako žalobca uviedol v podanom odvolaní.\nŽalovaný v podanom vyjadrení rovnako stručne zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v napadnutých\nrozhodnutiach, podľa ktorej obdobie služobného pomeru podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona\no sociálnom poistení nie je obdobím dôchodkového poistenia, keďže žalobca získal dobu služby v\nrozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, preto toto obdobie na nárok na starobný dôchodok\nnemožno hodnotiť.\n19. Žalovaný zopakoval, že Sociálna poisťovňa, ústredie zosúladila svoju aplikačnú prax so\nzovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu SR tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov\nzohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne\nurčí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.\n20. Uvedený postup však podľa žalovaného v tomto prípade neprichádza do úvahy z dôvodu, že obdobie\nprofesionálnej služby zaradené do I. kategórie funkcií žalobca nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok\nna zníženie dôchodkového veku.\n\n21. Poukazovanie žalobcu na rozsudky súdov Slovenskej republiky nie je podľa žalovaného dôvodné,\nnakoľko právny názor, vyslovený v týchto rozsudkoch, doteraz nebol zovšeobecnený, preto nejde o\nprezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach,\nktorá by sa ustálila po určitú dobu.\n22. Vo vyjadrení zo dňa 29.01.2024 sa k uvedenému vyjadreniu žalovaného, na základe výzvy súdu,\nvyjadril žalobca, v ktorom sa žalobca naďalej v plnom rozsahu pridržiava podanej správnej žaloby a\nžalobného petitu v nej uvedeného, ktorým sa domáha, aby správny súd po preskúmaní zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného pri rozhodovaní vo veci samej napadnuté rozhodnutia\nzrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.\n23. Žalobca má za to, že pri posúdení jeho nároku na starobný dôchodok je žalovaný povinný zohľadniť,\nokrem doby získanej vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, aj dobu, kedy bol dôchodkovo\npoistený rámci osobitného systému sociálneho poistenia, ako aj vymeriavacie základy. Takto vypočítanú\nteoretickú výšku starobného dôchodku skrátiť primerane k počtu rokov trvania služby rozhodujúcej pre\nvýšku výsluhového dôchodku, priznaného podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov,\nteda postupovať v súlade s Čl. 33 Dohovoru č. 128.\n24. Žalovaný svoje právo vyjadriť sa k uvedenému vyjadreniu žalobcu v ďalšom konaní nevyužil.\nIV.\nRelevantná právna úprava\n25. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), v správnom\nsúdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a\nprávnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\nKaždý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej\nsprávy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto\nzákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n26. Podľa § 6 ods. 1 a 2 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb\nzákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú\nv ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych\nžalobách v sociálnych veciach.\n27. Podľa § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného\nzboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej\nstráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov 1a) (ďalej len „policajt“),\nprofesionálnych vojakov ozbrojených síl, 1b) vojakov mimoriadnej služby 1c) (ďalej len „profesionálny\nvojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje\ninak.\n28. Podľa § 60 ods. 2 a 10 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj\nobdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie\npolicajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa\nosobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo\nčiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Rok dôchodkového poistenia je 365 dní\ndôchodkového poistenia.\n29. Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok,\nak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov\nveku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a § 274 neustanovuje inak.\n30. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje\naj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, získané do 31.\n\ndecembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v\nrozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný\ninvalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného\npredpisu.\n31. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol\nratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť\n11.01.1991); ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore\na ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou\nrodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok\na v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú\ndávku.\nV.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n32. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z.\nbol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z\nKrajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane\nprejednávanej veci.\n33. Správny súd v Bratislave teda ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa\nustanovenia § 10 a § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako\n„SSP“), preskúmal napadnuté druhostupňové a prvostupňové rozhodnutie žalovaného a priebeh\nadministratívneho konania, ktorý predchádzal ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase\nprávoplatnosti druhostupňového rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi\nžaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), bez\nnariadenia pojednávania, za splnenia podmienok podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP, a dospel k záveru,\nže žaloba je podaná dôvodne.\n34. V rámci súdneho prieskumu, po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu,\nnapadnutými rozhodnutiami a podaniami účastníkov konania, správny súd uvádza, že skutkový stav bol\nustálený tak, že žalovaný pri posúdení nároku na starobný dôchodok a vypočítaní jeho výšky vychádzal\nz toho, že žalobca ku dňu 6. septembra 2017 (dosiahnutie dôchodkového veku) získal vo všeobecnom\nsystéme sociálneho poistenia 4 379 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 11 rokov a 364 dní.\nŽalovaný pri posúdení nároku žalobcu na starobný dôchodok a určení jeho výšky, zohľadnil výlučne\nuvedené obdobie dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Žalobcovi\nbol ešte predtým priznaný výsluhový dôchodok od 1. mája 2014 podľa § 38 zákona o sociálnom\nzabezpečení policajtov a vojakov. Dobu služobného pomeru žalobcu v celkovom trvaní 29 rokov a 71 dní\nžalovaný pri rozhodovaní o nároku žalobcu na starobný dôchodok rozdelil na obdobie výkonu I. kategórií\nfunkcií v trvaní 5 422 dní t. j. 14 rokov a 312 dní a zvyšné obdobie služobného pomeru v III. pracovnej\nkategórii. Takto zistený skutkový stav nebol medzi stranami sporný.\n35. Z napadnutých rozhodnutí vyplýva, že uvedený skutkový stav žalovaný vyhodnotil tak, že žalobcovi\nnie je možné priznať nárok na starobný dôchodok, nakoľko mal žalobca získať dobu služby v rozsahu\nzakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, a preto podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení\nv znení zákona č. 334/2011 Z. z. a § 255 toho istého zákona mu nemôže byť doba služby zhodnotená\nna nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy. Na nárok na starobný dôchodok žalobcu bolo\nteda zhodnotené iba obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme dôchodkového\npoistenia ku dňu 6. septembra 2017 v trvaní 4 379 dní, t j. 11 rokov a 364 dní obdobia dôchodkového\npoistenia, a teda žalobca nemal dosiahnuť dostatočný počet rokov dôchodkového poistenia potrebných\npre vznik nároku na starobný dôchodok.\n36. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí tiež uviedol, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií\nsa musia podľa ustanovenia § 274 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z.\nzachovať na nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia,\n\naj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože\nv sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Sociálna poisťovňa, ústredie mala podľa žalovaného\nzosúladiť svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\ntak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do\nzvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2\nDohovoru č.128. Nakoľko však žalobca obdobie profesionálnej služby zaradené do I. kategórie funkcií\nnezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku, v jeho prípade takýto postup\nneprichádza do úvahy.\n37. Za predmet sporu v tejto veci správny súd ustálil otázku započítania, resp. nezapočítania doby\nzhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia\nnároku žalobcu na starobný dôchodok.\n38. V súvislosti s ústavným právom na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, od ktorého žalobca\nodvíja svoju argumentáciu v podanej správnej žalobe, správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 1So/2/2015 zo dňa 24. augusta 2016 v obdobnej veci, podľa ktorého „primeraným je\ntaké hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo\nzískané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému\ndôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“\n39. Pre zodpovedanie nastolenej právnej otázky ohľadom započítania, resp. nezapočítania doby\nzhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia\nnároku žalobcu na starobný dôchodok správny súd vychádzal z relevantných rozhodnutí Najvyššieho\nsúdu SR v obdobných veciach, (na ktoré poukázal aj samotný žalobca v podanej správnej žalobe), ktoré\npredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax v obdobných právnych veciach (viď napr. sp. zn. 7So/138/2011\nzo dňa 15. augusta 2011 publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013)\nalebo sp. zn. 9So/15/2016 z 28. februára 2018).\n40. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) vyplýva, že všeobecný a aj\nosobitný systém sociálneho poistenia je pre dávky dôchodkového poistenia založený na hodnotení\ndôb poistenia (zamestnania/služby). Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených\nzborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom\nrozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských\nvýsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov,\npre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca ale nehodnotí sa doba poistenia,\nktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému\nsociálneho poistenia/zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu,\nktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje\nnárok na starobný dôchodok.\n41. Pri porovnaní rozsahu poistného krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a rozsahu\npoistného krytia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vyplýva, že osobitný systém sociálneho\nzabezpečenia obsahuje úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a ako dobu\npoistenia zohľadňuje iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Zákon o\nsociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (upravujúci osobitný systém sociálneho zabezpečenia)\nneobsahuje takú právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia v celom\nrozsahu, t.j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje iba úpravu výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené\nvýlučne na hodnotení doby služby poistenca a nehodnotí dobu poistenia, ktorú získal vo všeobecnom\nsystéme sociálneho poistenia.\n42. Z právnej vety rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2011\npublikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva,\nže priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov\nnevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (t.j. policajta a vojaka prípravnej služby,\ntiež colníka) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení,\nktoré je významné pre zistenie výšky starobného dôchodku. Čo sa týka určenia samotnej výšky\nstarobného dôchodku a možnosti jeho krátenia, z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, publikovaného\nv Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2011 vyplýva právny\n\nzáver, že výsluhový dôchodok môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov\no sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku zo všeobecného systému dôchodkového\npoistenia. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia\nje potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového\ndôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť\npodľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, a to v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby,\nmaximálne o sumu výsluhového dôchodku.\n43. V rozsudku sp. zn. 9So/15/2016 z 28. februára 2018 Najvyšší súd SR vyslovil: „Odporca (SP)\nnesprávne založil svoju argumentáciu na tvrdení, že pokiaľ navrhovateľ nezískal dobu služby v I.\nkategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu\nslužby hodnotiť vo všeobecnom systéme. ... Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné či\na akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii/kategórii funkcií.“... „Daná judikatúra\nNajvyššieho súdu SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu\nslužby v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej\nvo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného\nsystému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia\ndôchodkového veku, podľa § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z..“\n44. Vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií s nárokom na zníženie\ndôchodkového veku so započítateľným obdobím dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá\nv žiadnom ustanovení zákona o sociálnom poistení a nevyplýva ani z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR.\nPre posúdenie nároku poistenca na starobný dôchodok a určenie jeho výšky, je potrebné zohľadniť celé\nobdobie jeho dôchodkového poistenia a zárobky, ktoré v rozhodujúcom období dosiahol a v prípade,\nže je poberateľom výsluhovej dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktorá po dovŕšení\ndôchodkového veku plní funkciu starobného dôchodku primerane k dobe dôchodkového poistenia\nzískanej v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia, je potrebné takto určenú sumu starobného\ndôchodku (teoretickú) krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Nezískanie obdobia dôchodkového\npoistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku (I., II. kategória) nemá žiadnu\nsúvislosť so zisteným obdobím dôchodkového poistenia poistenca.\n45. Odôvodnenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že na nárok na starobný dôchodok nie je možné\nvo všeobecnom systéme hodnotiť dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby\nvýkonu služby, nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení, je nesprávne, a rovnako nesprávny, s\nodkazom na § 255 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, je aj jeho postup pre odôvodnenie\nvylúčenia doby služby žalobcu z obdobia dôchodkového poistenia, hodnoteného pre určenie sumy jeho\nstarobného dôchodku.\n46. Výklad a aplikácia § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení žalovaným a jeho\nzáver, že doba poistenia získaná v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia nemôže byť žalobcovi\nzhodnotená na účely starobného dôchodku podľa uvedeného zákona, t.j. zo všeobecného systému\nsociálneho poistenia, sú nesprávne. Výkladom uvedených ustanovení zákona o sociálnom poistení (§\n60 ods. 2, § 255 ods. 5) vo vyššie opísaných súvislostiach dospel Najvyšší súd SR opakovane k záveru\n(ktorý bol zovšeobecnený zverejnením v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 55/2011), že\npriznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a\nvojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie\nvýkonu štátnej služby (vojaka z povolania, aj colníka) nebolo považované za obdobie dôchodkového\npoistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca\nna starobný dôchodok a určenie jeho výšky.\n47. Zo záverov rozhodnutí Najvyššieho súdu SR tiež vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku na\nstarobný dôchodok a jeho výšky mal žalovaný zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, teda\nobdobie získané vo všeobecnom, ako aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia, a z takto zistenej\ndoby dôchodkového poistenia mal vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by žalobcovi patrila po\nzhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom, aj vo všeobecnom systéme. Od takto\nurčenej sumy starobného dôchodku mal potom žalovaný podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočítať\nsumu starobného dôchodku, ktorá by mu patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané\nvýkonom služby, za ktorý mu bol poskytnutý výsluhový dôchodok, pretože po dovŕšení dôchodkového\n\nveku plní výsluhový dôchodok funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej\ndobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhového dôchodku. Žalobcovi by potom vznikol\nnárok na starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená rozdielom medzi teoretickou výškou starobného\ndôchodku, na ktorú by mu vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len\nvo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu,\nktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhového dôchodku, pričom určenú teoretickú výšku\nstarobného dôchodku by bolo možné skrátiť najviac vo výške výsluhového dôchodku.\n48. Pokiaľ žalovaný vo veci postupoval tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný\ndôchodok a jeho výšku absolútne vylúčil hodnotenie doby jeho poistenia získaného v osobitnom systéme\nsociálneho poistenia/zabezpečenia, malo rozhodnutie za následok, že nebolo zachované ústavné právo\nžalobcu na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, t.j.\nzohľadňujúce celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období\ntak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového\npoistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.\n49. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že na účely rozhodnutia o nároku na starobný dôchodok a\nnásledného určenia jeho výšky, je do doby dôchodkového poistenia potrebné započítať aj doby vrátane\nvymeriavacích základov, získané a hodnotené pre účely priznania výsluhového dôchodku, a až po takom\nurčení výšky starobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhového dôchodku podľa\nčl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Žalovaný preto nepostupoval správne, ak pri rozhodovaní o žiadosti\nžalobcu o starobný dôchodok vylúčil obdobie dôchodkového poistenia získané v osobitnom systéme\nsociálneho poistenia v celkovom trvaní 29 rokov a 71 dní doby výkonu štátnej služby, z čoho vyplýva,\nže žalobou napadnuté rozhodnutia, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n50. V ďalšom konaní žalovaný opätovne posúdi a prepočíta určenú sumu priznaného starobného\ndôchodku podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, zohľadní celé obdobie dôchodkového poistenia\nžalobcu, získané do vzniku nároku na starobný dôchodok a vypočíta teoretickú výšku starobného\ndôchodku, ktorá by mu patrila v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracoval iba\nvo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Z takto určenej „teoretickej“ sumy starobného dôchodku\nv súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočíta sumu v pomernej časti zodpovedajúcu zhodnotenej\ndobe služby žalobcu pre výsluhový dôchodok, túto sumu skráti najviac o výšku vyplácaného výsluhového\ndôchodku, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní aj výsluhový dôchodok podľa zákona o\nsociálnom zabezpečení policajtov a vojakov funkciu starobného dôchodku vo výške primeranej dobe\ntrvania služobného pomeru a bude sa riadiť právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v\nprezentovanej judikatúre, z ktorej pri preskúmavaní veci vychádzal aj správny súd.\n51. Pokiaľ žalovaný bol toho názoru, že právny názor vyslovený v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR\ndoteraz nebol zovšeobecnený, a preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie\nv skutkovo i právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu, tak je potrebné poukázať\nna rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 24. januára 2018 sp. zn. 6Cdo 29/2017, z ktorého vyplýva, že „za\nustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu treba považovať predovšetkým rozhodnutia a stanoviská\npublikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky,\nvydávanej Najvyšším súdom Slovenskej republiky od 1. 1. 1993 s pôvodným názvom Zbierka rozhodnutí\na stanovísk súdov Slovenskej republiky (pokiaľ neboli v neskoršom období judikatórne prekonané), ako i\nrozhodnutia najvyššieho súdu, v ktorých bol opakovane potvrdený určitý právny názor, alebo výnimočne\naj jednotlivé rozhodnutie, pokiaľ neskôr vydané rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v tomto\nrozhodnutí nespochybnili, prípadne ich akceptovali a vecne na ne nadviazali. (...)Napokon vzhľadom\nna čl. 2 ods. 2 C. s. p. je potrebné za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu považovať aj\nrozhodovaciu prax ďalších najvyšších súdnych autorít, a to Ústavného súdu Slovenskej republiky,\nEurópskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej úni.“ Uvedený právny názor Najvyššieho\nsúdu SR ohľadom ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je rovnako aplikovateľný aj vo vzťahu\nk ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu v správnom súdnictve.\n52. Vzhľadom na vyššie uvedené Správny súd v Bratislave druhostupňové rozhodnutie žalovaného\npodľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, ako aj jeho prvostupňové rozhodnutie v zmysle § 191 ods. 3 písm.\na) SSP zrušil a vec podľa § 191 ods. 4 prvá veta SSP vrátil žalovanému, ako orgánu verejnej správy\nprvého stupňa, na ďalšie konanie.\n\n53. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní\núspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov\nkonania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nDoručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).\nKasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).\nKasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho\nsúdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie\nvydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná\nna kasačnom súde (§ 444 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu\nje určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej ako „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa\nvymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že\nsťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439\nods. 3 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môže v konaní o kasačnej sťažnosti zvoliť na zastupovanie\nadvokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 26 ods. 2 v spojení s § 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "cb8da7e8-8186-439b-9bd6-9da0da22d5d4:7277240e-c450-4df1-bdab-85dee07c2f27", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1014200837.1", "spisova_znacka": "9So/137/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/137/2016 z 29. 5. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-05-29", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1014200837.1"}, {"guid": "18bca61f-d87c-47d1-a0c0-813cc0346db9:1205951e-7975-4275-a867-79073c25a408", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8015200762.1", "spisova_znacka": "9So/15/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/15/2016 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 254, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8015200762.1"}, {"guid": "019ee4e2-2718-4af2-a348-b3872ddfaee2:3fddd519-2e3d-4aa2-b778-51da2a32b247", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:5014200920.1", "spisova_znacka": "1So/2/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/2/2015 z 23. 8. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-08-23", "citacie_n": 105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:5014200920.1"}], "citovane_v": []}