{"guid": "9d824179-e0e5-4e54-968c-66ff5c7f612b:151a7bfd-0b37-44e2-82b1-8f018cf577d5", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201182.1", "spisova_znacka": "BA-2S/195/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/195/2022 z 4. 9. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 4. septembra 2026, sp. zn. BA-2S/195/2022, ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201182.1", "identifikacne_cislo": "1022201182", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ina Šingliarová", "sudca_id": 978, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ina-singliarova-978", "datum_vydania": "2026-09-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191", "nazov": "§ 191 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191", "nazov": "§ 191 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/151a7bfd-0b37-44e2-82b1-8f018cf577d5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201182.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201182.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201182.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-2S/195/2022\n1022201182\n04. 09. 2026\nJUDr. Ina Šingliarová\nECLI:SK:SpSBA:2026:1022201182.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov\nsenátu prof. JUDr. Mateja Horvata, PhD., LLM., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobcu:\nSTRABAG Pozemné a inžinierske staviteľstvo, s. r. o., Mlynské nivy 61/A, 820 15 Bratislava, IČO: 31 355\n161, právne zastúpený: MAREK PARTNERS, s. r. o., Mudroňova 51, 811 03 Bratislava, IČO: 47 960\n264, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,\nIČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101758648/2022 z 15.\njúna 2022, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.\n101758648/2022 z 15. júna 2022 a Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 100309679/2022 z 15.\nfebruára 2022 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Predmet správneho súdneho prieskumu\n1. Správca dane (Úrad pre vybrané hospodárske subjekty) vyrubil žalobcovi (daňový subjekt STRABAG\nPozemné a inžinierske staviteľstvo, s. r. o.) rozdiel dane v sume 110.000,00 eur na dani z pridanej\nhodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie apríl 2015 rozhodnutím č. 100309679/2022 z 15. februára 2022\n(prvostupňové rozhodnutie).\n2. Žalovaný (Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) rozhodnutím č. 101758648/2022 z 15. júna\n2022 (napadnuté rozhodnutie) potvrdil prvostupňové rozhodnutie.\nII. Priebeh administratívneho konania\n3. Správca dane vykonal u daňového subjektu kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobia marec –\ndecember 2015, o ktorej výsledku vyhotovil protokol (č. 101138290/2021 z 2. júla 2021).\n4. Daňový subjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období apríl 2015 uplatnil právo na odpočítanie dane\nz\n- dodávateľskej faktúry č. 15030009 a\n- dodávateľskej faktúry č. 15030012,\nkde ako dodávateľ je uvedená spoločnosť ESES Company, a. s., IČO: 36 291 790, a kde predmetom\ndodania bolo zabezpečenie reklamných služieb v súvislosti s podujatím:\n- LORD OF THE DANCE 2015 konanom 26. októbra 2015 (faktúra č. 15030009) a\n\n- ŠPORTOVEC ROKA 2014 konanom 22. decembra 2014 (faktúra č. 15030012).\n5. Správca dane poukázal na daňovým subjektom predloženú zmluvu o zabezpečení reklamných služieb\nuzatvorenú medzi ZIPP BRATISLAVA, spol. s r. o. (ide o obchodné meno daňového subjektu v čase od:\n07.07.1993 do: 31.12.2014 – pozn. správny súd) a dodávateľom (ESES Company), ktorou sa dodávateľ\nzaviazal komplexne zabezpečiť reklamnú službu pre daňový subjekt na podujatí LORD OF THE DANCE\n2015 (daňový subjekt ako generálny reklamný partner) a na podujatí ŠPORTOVEC ROKA 2014 (daňový\nsubjekt ako exkluzívny reklamný partner). Zároveň poukázal na konkrétne články tejto zmluvy, kde\nbol špecifikovaný rozsah reklamného plnenia (napr. reklamné spoty v televízii a rádiu, prezentácia\nobchodného mena a loga v inzercii, billboardy, rollup bannery, pop up stena a pod.). Dodávateľ bol podľa\nzmlúv povinný dodať do 50 pracovných dní po skončení podujatia a poskytovania reklamných služieb\nhodnotiacu správu na CD (s údajmi o priebehu poskytovania služieb, o reklamnej a mediálnej kampani,\nktorá jej predchádzala, resp. s ňou súvisela).\n6. Ďalej správca dane poukázal na daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobia január, február,\nmarec a august 2015, ktorú u dodávateľa ESES Company vykonal Daňový úrad Bratislava a výsledkom\nktorej bol protokol o určení dane podľa pomôcok. Daňový úrad Bratislava v ňom považoval faktúry, ktoré\ndaňový subjekt (t. j. žalobca) prijal od dodávateľa za nepravdivé, pretože k nim nepredložil relevantné,\nvierohodné a jednoznačné doklady preukazujúce, že práve dodávateľ ESES Company mu skutočne\ndodal služby, a preto skonštatoval, že zdaniteľné obchody neboli reálne uskutočnené dodávateľom\nuvedeným na faktúrach, ktoré prijal daňový subjekt (s. 13 a 14).\n7. Správca dane ďalej z protokolu o určení dane podľa pomôcok v prvostupňovm rozhodnutí citoval\nvymedzenia pojmov reklama, obchodné meno, logo a ochranná známka s tým, že pre bežného\npozorovateľa je zobrazenie loga samé o sebe nič nehovoriace logo bez možnosti jeho identifikácie\na tiež, že pokiaľ obchodné spoločnosti nemali v preverovaných obdobiach zapísané obchodné meno\ns právnou formou alebo bez nej vo forme loga ako ochrannú známku registrovanú na Úrade pre\npriemyselné vlastníctvo SR, potom boli tieto logá nevyužiteľné na podnikateľskú činnosť. Ďalej v tejto\nsúvislosti dodal, že sponzoring sa nepovažuje na poskytnutie (dodanie) služby za protihodnotu podľa\nzákona o DPH (zákon č. 222/2004 Z. z.). Spoločnosti (ktorých súčasťou bol daňový subjekt [žalobca])\nboli súčasťou reťazca obchodných spoločností, v rámci ktorého nedošlo k zabezpečeniu služieb\npráve dodávateľom (t. j. ESES Company), pretože predmetné služby v prevažnej miere reálne\nzabezpečila spoločnosť JK Média, s. r. o. Napokon poukázal na závery Daňového úradu Bratislava,\nktoré spočívali v tom, že spoločnosti JK Média, Hellios International, s. r. o., NOLAS, s. r. o., MEDIACo, s. r. o., nedodali žiadne služby daňovému subjektu ESES Company a tento subjekt nedodal žiadne\nslužby preverovaným obchodným spoločnostiam vrátane daňového subjektu (žalobcu) (s. 15 – 20\nprvostupňového rozhodnutia).\n8. Správca dane poukázal na to, že dodávateľovi v zdaňovacom období apríl 2015 vznikla nízka\ndaňová povinnosť, no vykazoval vysoké obraty a za rok 2015 nepodal daňové priznanie k dani z príjmov\nprávnických osôb.\n9. Správca dane uviedol, že predmetom zmlúv bolo zabezpečenie reklamných služieb vo forme\nprezentácie loga na vybraných podujatiach. Uviedol, že logo, ktoré bolo propagované, bolo s nadpisom\n„STRABAG Teams Work“. Obchodné meno daňového subjektu „STRABAG Pozemné a inžinierske\nstaviteľstvo“ nebolo uvedené na žiadnom reklamnom nosiči. Okrem spoločnosti STRABAG sú\nna Slovensku aktívne aj ďalšie koncernové značky, ktoré následne na to vymenoval a z obchodného\nregistra zistil, že v roku 2015 mali aj iné spoločnosti v názve uvedené slovo STRABAG. Podľa správcu\ndane bolo evidentné, že názov STRABAG využívali vo svojom pomenovaní aj iné spoločnosti, ktoré tak\nz propagácie profitovali.\n10. Ďalej správca dane poukázal aj na výsledky preverovania a kontrolných zistení daňovej kontroly u\ndaňového subjektu za zdaňovacie obdobie august 2016, z ktorého vyplynulo, že daňový subjekt nebol\nevidovaný v registri ochranných známok vedenom Úradom pre priemyselné vlastníctvo SR ako majiteľ/\nprihlasovateľ ochranných známok. Označenia STRABAG Teams Work a STRABAG sú registrované\nobchodné známky platné na území Slovenskej republiky; ich majiteľmi sú spoločnosti STRABAG SE,\nresp. STRABAG AG z Rakúska. Správca dane preto uviedol, že z predložených zmlúv vyplynulo,\nže malo byť prezentované obchodné meno alebo logo objednávateľa, t. j. daňového subjektu „STRABAG\n\nPozemné a inžinierske staviteľstvo“, ale to nebolo uvedené na žiadnom nosiči. Na vysielaných spotoch\nbolo uvedené logo koncernu, resp. ochranná známka STRABAG Teams Work, resp. STRABAG, ktorých\nmajiteľmi sú spoločnosti z Rakúska, v dôsledku čoho k naplneniu zmlúv v podstate ani nedošlo.\n11. V rámci vyrubovacieho konania sa správca dane nestotožnil s námietkami daňového subjektu\na zopakoval, že k naplneniu predmetných zmlúv v podstate nedošlo, pretože obchodné meno daňového\nsubjektu nebolo prezentované v žiadnom spote a vysielanom na televíznych a rozhlasových staniciach,\nžiadnych bilbordoch, plagátoch, inzerátoch a pod.; bolo prezentované len logo koncernu a ochrannej\nznámky „STRABAG Teams Work“ a „STRABAG“, ktorých majiteľom však nie je daňový subjekt.\nSlužby neboli realizované jednotlivými spoločnosťami, ale tretími osobami, ktoré v čase kontroly\nna DPH už nespolupracovali so správcom dane a tak tieto plnenia boli realizované subdodávateľským\nspôsobom; nebolo preukázané dodanie reklamných služieb, ktoré boli fakturované zo strany jednotlivých\nspoločností pre daňový subjekt. U týchto jednotlivých dodávateľov nebola preukázaná ani znalosť\nzvyklostí pri usporadúvaní podujatí.\n12. Správca dane uzatvoril, že daňový subjekt tým, že si odpočítal daň z faktúr porušil § 49\nods. 2 písm. a) zákona o DPH, pretože nepoužil prijaté služby na dodávky tovarov a služieb\nako platiteľ. Spotmi vysielanými na televíznych a rozhlasových staniciach, bilbordami, plagátmi,\ninzerátmi a pod. ani v jednom prípade neboli reklamované žiadne služby ani produkty daňového\nsubjektu a ani žiadne informácie o predmete jeho činnosti, ktoré by boli adresované širokej verejnosti\na z tohto dôvodu deklarované plnenia nemožno považovať za reklamu. Na predložených dôkazoch bola\nuvádzaná informácia, ktorou bolo označenie „STRABAG Teams Work“ a „STRABAG“ nachádzajúca\nsa pri informácii „Podujatie podporili“. To je obvykle chápané tak, že takýto partner finančne\nprispel organizátorovi uvedeného kultúrneho podujatia na výdavky a náklady spojené s organizáciou\npredmetného podujatia. Správca dane nespochybnil reálnu existenciu spotov vysielaných na televíznych\na rozhlasových staniciach, bilbordoch, plagátoch, inzerátoch, súčasne však zdôraznil, že prezentované\nbolo logo „STRABAG Teams Work“ a „STRABAG“ teda nejde o reklamu služieb ani produktov\nspoločnosti „STRABAG Pozemné a inžinierske staviteľstvo“. Došlo len k zverejneniu loga koncernu,\nresp. ochranných známok, ktoré nemohlo v žiadnom prípade podporiť predaj tovaru daňového subjektu,\nresp. ním poskytovaných služieb.\n13. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že bolo preukázané, že predmetný zdaniteľný\nobchod sa neuskutočnil tak, ako bol deklarovaný daňovým subjektom. Podľa žalovaného k nepriznaniu\nuplatneného nároku došlo na základe zistení správcu dane, že predmetné služby nedodala osoba\nuvedená na faktúre. Uskutočnenie dodania služby s následným právom odpočítať daň nestačí\ndeklarovať len po formálnej stránke, ale aj po obsahovej stránke osobou, ktorá je uvedená na faktúre\nako dodávateľ. Zákonné podmienky v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona\no DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet\ndane. Predloženie faktúry je len splnenie formálnej stránky na uplatnenie odpočítania dane, ak však\nvzniknú pochybnosti o pravdivosti faktúry, je na daňovom subjekte, aby tieto pochybnosti odstránil.\nDaňový subjekt žiadnym vierohodným spôsobom nepreukázal, že služba mu bola dodaná dodávateľom\nna základe dodávateľských faktúr. Podľa žalovaného samotné použitie len loga koncernu, resp.\nochranných známok, ktoré boli použité v spotoch vysielaných na televíznych a rozhlasových staniciach,\nbilbordoch, plagátoch a pod. s tým, že iná správa (napr. o predmete činnosti daňového subjektu a ním\nposkytovaných produktoch a službách) nebola na týchto nosičoch obsiahnutá, a preto uvedené nemohlo\nbyť považované za reklamné služby daňového subjektu. Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé,\nže daňový doklad a dôkazy predložené daňovým subjektom na preukázanie jeho práva na odpočítanie\ndane samé osebe nepotvrdili, že tieto zdaniteľné plnenia prezentovali daňový subjekt a jeho činnosť,\na teda, že tak boli použité na vlastné dodávky tovarov a služieb daňového subjektu. Zo všetkých\nmateriálov vyplývalo, že daňový subjekt bol v prípade podujatí medializovaný len ako reklamný partner\ntak, že bolo uvádzané iba logo, pričom predmetom reklamy nebolo informovanie verejnosti o daňovom\nsubjekte, jeho činnosti a ponúkaných službách. Žalovaný sa preto nestotožnil s námietkami daňového\nsubjektu uvedenými v odvolaní a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\nIII. Správna žaloba\n\n14. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a zrušenia oboch rozhodnutí. Žalobca označil obe\nrozhodnutia orgánov verejnej správy za nezákonné tvrdiac, že\n(i) vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci,\n(ii) sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,\n(iii) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať\nza následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej,\nt. j. uplatnil dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a g) SSP (zákon č. 162/2015 Z. z.).\n15. K naplneniu podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré\nmalo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, došlo podľa názoru žalobcu tým,\nže protokol bol vystavený pred uplynutím minimálnej lehoty 8 dní, ktoré boli žalobcovi dané na vyjadrenie\nsa k zisteniam uvedeným v zápisnici o ústnom pojednávaní. Správca dane ignoroval § 46 ods. 5\ndaňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z. z.), keď žalobcu neoboznámil so svojimi pochybnosťami.\nV priebehu daňovej kontroly sa žalobca nemal možnosť vyjadriť (resp. ani nevedel k čomu) k daňovej\nkontrole. To sa stalo až na ústnom pojednávaní 25. júna 2021, keď žalobcovi bola predložená 125stranová zápisnica, kde väčšina zistení správcu dane sa odvíjala od zistení týkajúcich sa iných\ndaňových subjektov a žalobcovi bola daná lehota na vyjadrenie sa (8 dní), pričom samotný protokol bol\nvydaný a doručený žalobcovi už 2. júla 2021. Žalobca v tejto súvislosti tiež namietol nezrozumiteľnosť\na zmätočnosť protokolu, ako aj to, že výsluchy svedkov z iných konaní sú ako dôkaz nepoužiteľné;\ns týmito námietkam, ktoré boli uvedené už v odvolaní, sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vôbec\nnevysporiadal, resp. len povrchne.\n16. Nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov bola daná tým, že\nžalovaný sa v napadnutom rozhodnutí odklonil od hlavného argumentu správcu dane, že k nepriznaniu\nuplatneného nároku došlo z dôvodu, že nejde o reklamu žiadnych služieb ani produktov žalobcu a\nže zdaniteľné plnenie nebolo použité na dodávky tovaru a služieb. S tým sa žalovaný v napadnutom\nrozhodnutí plne stotožnil, no zároveň uviedol, že k nepriznaniu nároku došlo na základe zistení správcu\ndane, že predmetné služby nedodala osoba uvedená na faktúre. Žalobca tak nevie, čo v skutočnosti\nbolo dôvodom zamietnutia ním uplatneného nároku. Podľa žalobcu daňové orgány videli legitímny\ndôvod odmietnutia práva na odpočítanie dane na základe identifikácie podvodu v reťazci; ten však\nnepreukázali. V napadnutých rozhodnutiach sa ďalej uvádza, že: a) služby neboli dodané vôbec, b)\nboli dodané, ale nie subjektom, ktorý vystavil faktúru, c) nejde o reklamné služby, d) ak ide o reklamné\nslužby, tak bolo prezentované iba koncernové logo, e) ak išlo o reklamné či príbuzné služby s ohľadom\nna prezentáciu koncernového loga, mohli úžitok čerpať aj iné spoločnosti v skupine ako len samotný\nžalobca; ide tu o pomyselnú sieť argumentov, ktoré sa navzájom vylučujú alebo do seba nezapadajú,\nčo vytvorilo zmätočnosť rozhodnutia. Navyše, správca dane nespochybnil reálnu existenciu plnení.\nOkrem toho žalobca poukázal aj na nezrovnalosti v rozhodnutiach, keď sa v nich napríklad uvádza,\nže prevažnú časť služieb zabezpečila spoločnosť JK Média a zároveň o dve strany ďalej je uvedené,\nže táto spoločnosť dodávateľovi (ESES Company) nedodala žiadne služby.\n17. Žalobca ďalej argumentoval tým, že napadnuté rozhodnutia sú v rozpore s právnymi závermi\nvyjadrenými v rozhodnutiach Súdneho dvora EÚ vo veciach: Vikingo Fővállalkozó Kft., Amper Metal Kft.,\nKemwater ProChemie, s. r. o., a dospel preto k záveru, že ak boli splnené hmotnoprávne podmienky\nna vznik práva na odpočet DPH, nebolo rozhodujúce, že nebola známa konkrétna identita dodávateľa,\nak zo subjektívnych skutočností vyplývalo, že dodávateľ mal postavenie platiteľa dane.\n18. Žalobca mal za to, že žalovaný nesprávne vyhodnotil skutkový stav, keďže žalobca v priebehu\ndaňovej kontroly predložil priame dôkazy o tom, že služby od dodávateľa boli preukázateľne\nuskutočnené v plnom rozsahu. Zmluvná dokumentácia umožňovala dodávateľovi využiť služby\nsubdodávateľov, ktorých využitie slovenské právne predpisy nezakazujú a ani neobmedzujú. Charakter\nreklamných služieb umožňuje využiť subdodávateľov. Z hodnotiacich správ a v nich uvedenej\nfotodokumentácie bolo zrejmé, že k plneniu došlo. Žalobca preto poukázal na rozhodnutie súdneho\ndvora vo veci C-277/14. Okrem toho poukázal aj na to, že v prípade podvodných reťazcov bolo potrebné\nkaždú transakciu v reťazci posudzovať osobitne. Žalovaný síce neodobral nárok na odpočet na základe\npodvodného konania, avšak vo veľkom rozsahu sa venoval opisu skutočností na strane subdodávateľov\na dodávateľov subdodávateľov, čím naznačoval, že išlo o podvodné obchody.\n\n19. Podľa žalobcu bolo nesprávnym právnym posúdením hodnotenie žalovaného, podľa ktorého, ak\nv rámci reklamy uskutočňovanej počas podujatia nebolo zverejnené celé obchodné meno subjektu,\njeho činnosť a ponúkané tovary a služby, resp. ak na podujatí bol subjekt prezentovaný ako reklamný\npartner, tak nejde o reklamu tohto subjektu, pričom prezentované logo spoločnosti ako reklamného\npartnera podujatia je dostačujúce. Žalovaný nikde nešpecifikoval, na základe akého právneho\npredpisu vyvodil takúto právnu definíciu reklamy. Tá je pritom v rozpore so závermi judikatúry,\nna ktorú už žalobca poukázal v žalobe a podľa ktorej hlavným testom pre reklamu bolo jej použitie\nna podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním rovnako ako pre iné služby všeobecne. Účelom\nreklamných služieb tu bola prezentácia žalobcu prostredníctvom koncernového loga ako spoľahlivého\nobchodného partnera. Bolo v rozpore s logikou veci žiadať, aby člen koncernu mal okrem koncernovej\nznačky aj nejakú samostatnú lokálnu značku, ktorá by ho od koncernu odlišovala. Navyše, na konci\nreklamných spotov bol uvedený pod logom žalobcu aj odkaz na jeho web stránku.\n20. Napokon žalobca poukázal na prílohu č. 6 k jeho vyjadreniu k protokolu, kde boli priložené výňatky\nz hodnotiacich správ a print-screeny obrazovky pri videách/spotoch, v ktorých bolo vidieť, že bolo\nprezentované aj obchodné meno a produkty žalobcu. Rozporoval tým tvrdenia žalovaného a správcu\ndane, že obchodné meno žalobcu nebolo uvedené na žiadnom reklamnom nosiči.\nIV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania\n21. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní z 13. septembra 2023 (vyjadrenie), kde navrhol žalobu\nzamietnuť. Uviedol, že k nepriznaniu uplatneného nároku došlo na základe zistení správcu dane,\nže predmetné služby nedodala osoba uvedená na faktúre. Išlo o nosnú skutočnosť pre nepriznanie tohto\nnároku, a preto nebolo dôležité, že nejde o reklamné služby, ale o dodanie služby ako takej a ktorá musí\nspĺňať podmienky uvedené v zákone o DPH, t. j. že službu dodala osoba uvedená na faktúrach. Samotné\nvystavenie faktúry ešte nie je preukázaním uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Skutočný stav musí\nmať prednosť pred stavom formálno-právnym a správca dane nemôže prihliadať na simulované právne\núkony, keď tieto sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Podľa názoru\nžalovaného pri výkone daňovej kontroly nebolo potrebné oznamovať daňovému subjektu pochybnosti\nsprávcu dane. Žalovaný neuprel daňovému subjektu jeho práva; ten mal dostatočný časový priestor\nna uplatnenie svojich práv. Vo zvyšku svojho vyjadrenia žalovaný opakoval odôvodnenie uvedené\nv napadnutom rozhodnutí.\n22. Žalobca k vyjadreniu zaslal podanie z 5. októbra 2023 (replika), v ktorom rozporoval tvrdenia uvedené\nvo vyjadrení žalovaného, ako aj zdôrazňoval svoju argumentáciu uvedenú v správnej žalobe, na základe\nčoho dospel k záveru, že žalovaný naďalej nesprávne vyhodnotil skutkový stav a trvá na nesprávnych\nprávnych záveroch, v dôsledku ktorých sú jeho rozhodnutia nezákonné.\n23. Žalovaný sa ďalej nevyjadril.\n24. Nad tento rozsah sa žalobca v konaní vyjadril aj podaním z 20. marca 2023, kde poukázal na\nzmenenú rozhodovaciu činnosť žalovaného súvisiacu s dodaním služby osobou uvedenou na faktúre\na s posúdením pojmu reklama/reklamné služby. Žalobca ďalej súdu zaslal aj podanie z 11. marca 2025,\nv ktorom poukázal na rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. BA-5S/86/2019 z 13. februára 2025 týkajúci sa\nreklamných služieb na účely zákona o DPH a súvisiacej judikatúry Najvyššieho správneho súdu SR,\nako aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3 Sžfk 15/2020 z 30 júna 2022 a sp. zn.\n8Sfk/23/2023 z 30. januára 2024 týkajúci sa problematiky „osoby uvedenej na faktúre“.\nV. Relevantná právna úprava\n25. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n26. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv\nna správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných\npodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie\n\nbol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,\nsprávnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n27. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len\n„dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení\nzdaniteľnej osoby.\n28. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru\npodľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému\nvlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia\nzáväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia\nalebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.\n29. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n30. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n31. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z\ntovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a\n7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je\npovinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí\ntovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku\npri dovoze tovaru.\n32. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\nVI. Pojednávanie\n33. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal\nsvoju činnosť 1. júna 2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak,\nvýkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach,\nv ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského\nsúdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec, pôvodne\nvedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/195/2022, bola na základe uvedenej zmeny\nprávnej úpravy a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku\nč. 3 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu v Bratislave\na je vedená pod sp. zn. BA-2S/195/2022.\n34. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP).\npreskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu\nžalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario)\na dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.\n35. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na\nnariadenom pojednávaní 4. septembra 2026, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm.\na) SSP, a to za účasti právnych zástupcov žalobcu.\nVII. Právne posúdenie veci správnym súdom\n36. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým došlo k vyrubeniu\nrozdielu dane žalobcovi v sume 110.000,00 eur za zdaňovacie obdobie apríl 2015. Úlohou správneho\nsúdu bolo na základe a v medziach žalobných bodov preskúmať správnosť záverov finančných orgánov,\nči sú tieto závery v súlade so zákonom o DPH, daňovým poriadkom a ustálenou súdnou praxou.\n\nVšeobecné východiská\n37. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych\nzáverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nobmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok na\nodpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri napríklad\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30. júna 2022 alebo\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/49/2020 z 26. októbra 2022).\n38. Účelom daňového konania je zistenie, či daňové subjekty spĺňajú v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy\nštátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, ako aj\niných skutočností, rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového\nsubjektu. V zásade sa prioritne skúma, či sú splnené hmotnoprávne podmienky pre vznik práva\nna odpočítanie dane. Ak v daňovom konaní bolo relevantne spochybnené splnenie hmotnoprávnych\npodmienok, znamená to bez ďalšieho odmietnutie priznania práva na odpočet DPH bez toho, aby\nsprávca dane musel preukazovať daňový podvod, resp. zneužitie práva.\n39. Podľa zákona o DPH odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré je\nspojené s dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje,\naby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto\nnároky zákon stanovil. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú, že (1) poskytovateľom\nplnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status osoby deklarovaného\ndodávateľa), že (2) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna\nexistencia plnenia), a že (3) prijaté plnenie je príjemcom (žalobcom) použité v rámci jeho ekonomickej\nčinnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom\ndôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje (žalobcovi), právo na\nodpočítanie dane môže byť odopreté. Z uvedeného pritom jednoznačne vyplýva, že jednou z podmienok\nje, aby tovar alebo služby boli dodané osobou, ktorá má postavenie zdaniteľnej osoby.\n40. V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených\ndaňových dokladov (faktúr) správny súd súčasne poukazuje na to, že uskutočnenie zdaniteľných plnení\nje ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu, a preto má daňový subjekt ako platiteľ\ndane možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného\nzdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce\npre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Daňový subjekt je povinný preukazovať podľa § 24\nods. 1 daňového poriadku skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je\npovinný preukázať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podať podľa osobitných\npredpisov, ďalej je povinný preukázať skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v\npriebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a musí preukázať vierohodnosť, správnosť a úplnosť\nevidencie a záznamov, ktorú je povinný viesť.\n41. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt.\nSprávca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie a jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce\npre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa\npoznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie.\nDaňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane,\nkto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery\nvyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov. V\nzmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať (rozsudok Najvyššieho súdu SR\n6Sžfk/4/2016 z 27. septembra 2018).\n42. Je ustálenou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR (napríklad rozsudok 6Sžfk/30/2017\nz 31. januára 2018 publikovaný v Zbierke stanovísk NS SR a súdnych rozhodnutí SR pod č. 39), že\nsprávca dane má právo preveriť pôvod tovaru, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté\npochybnosti, ak vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania\nspochybnená, preukázať pravdivosť tvrdení daňového subjektu, že so sporným tovarom skutočne\n\nobchodoval. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že\npredmet obchodu skutočne existoval.\n43. Napokon treba ešte uviesť, že samotná faktúra ani so všetkými zákonnými náležitosťami a doklad\no jej úhrade, ktoré sú formálnou podmienkou uplatnenia nároku na odpočítanie DPH na vstupe,\nnie sú postačujúcou podmienkou pre priznanie práva na odpočet DPH (obdobne napr. rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 z 21. apríla 2020, bod 40, publikované\nv Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp.\nzn. 6Sžfk/20/2018 z 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).\nK žalobnému bodu o „osobe uvedenej na faktúre“\n44. Žalobnou argumentáciou o osobe uvedenej na faktúre žalobca napádal tak nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia (jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov), ako aj nesprávne právne posúdenie\nvyplývajúce zo súdnej judikatúry Súdneho dvora EÚ. Predmetnú žalobnú námietku vyhodnotil správny\nsúd ako dôvodnú, a to na základe nasledujúceho posúdenia.\n45. Ako správny súd už uviedol vyššie v odôvodnení (odseky \\* MERGEFORMAT 37 až \\*\nMERGEFORMAT 39 tohto rozsudku), tak dôvodom na nepriznanie odpočtu DPH je nepreukázanie\nsplnenia hmotnoprávnych podmienok odpočtu, ktoré sa skúmajú primárne (dôkazné bremeno zaťažuje\ndaňový subjekt), a ak hmotnoprávne podmienky sú naplnené, tak preukázanie účasti daňového subjektu\nna daňovom podvode alebo zneužití práva (dôkazné bremeno však zaťažuje orgány finančnej správy).\n46. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, kde na\nviacerých miestach správca dane konštatoval nasledujúce:\n- zdaniteľné obchody neboli reálne uskutočnené dodávateľom (s. 14/15),\n- obchody so službami neboli reálne uskutočnené, išlo len o fakturačné obchody (s. 20),\n- k naplneniu zmlúv nedošlo (s. 23),\n- kontrolované poskytnuté služby mali byť žalobcovi poskytnuté viacerými dodávateľmi (s. 25),\n- samotné dodanie služieb je nespochybnené (s. 31),\n- nespochybnená je reálna existencia spotov vysielaných na televíznych a rozhlasových staniciach;\nbilbordoch, plagátov, inzerátoch a pod., no súčasne logo nie je reklamou žalobcu (s. 39).\n47. Následne na to žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že\n- predmetné služby nedodala osoba uvedená na faktúre (s. 23) a že\n- správca dane nespochybnil reálnu existenciu spotov vysielaných na televíznych a rozhlasových\nstaniciach, bilbordoch, plagátoch, inzerátoch a pod. (s. 29).\n48. Z odôvodnenia rozhodnutí orgánov finančnej správy tak podľa názoru správneho súdu jednoznačne\nnevyplýva, či bolo dôvodom zamietnutia nároku na odpočítanie dane - nedodanie reklamných služieb\nako takých, alebo nedodanie reklamných služieb výslovne subjektom uvedeným na sporných faktúrach\n(t. j. k dodaniu služieb dôjsť mohlo, no iným subjektom). Ak by dôvodom na nepriznanie odpočítania dane\nbolo, že služby nedodal subjekt uvedený na faktúre, v takom prípade správny súd poukazuje na súdnu\njudikatúru, podľa ktorej uvedené nie je materiálna (hmotnoprávna), ale formálna podmienka odpočítania\ndane. Uvedené vyplýva napríklad z rozsudku Najvyššieho právneho súdu sp. zn. 8 Sfk 6/2023 z 26.\nseptembra 2023, kde tento súd uviedol: „57. Kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom\nsprávneho súdu, že identita dodávateľa a jej súlad s údajom uvedeným na faktúre nepredstavuje\nmateriálnu, ale formálnu podmienku práva na odpočítanie dane (bod 40 tohto rozsudku, rozhodnutia\nSúdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra\n2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27). Hoci materiálnou\npodmienkou práva na odpočítanie dane nie je identita dodávateľa, na druhej strane je potrebné\nkonštatovať, že takouto podmienkou je postavenie dodávateľa ako zdaniteľnej osoby/platiteľa dane\n(body 37 a 38 tohto rozsudku)“ (rovnako aj sp. zn. 8Sfk/23/2023 z 30. januára 2024).\n49. K formálnej podmienke potom treba uviesť, že: „právo na odpočet DPH však možno odoprieť vtedy,\nak porušenie formálnych požiadaviek malo za následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o tom,\nže hmotnoprávne podmienky boli splnené (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper\nConsult SRL, C- 101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 42; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.\n\nnovembra 2021, bod 36; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021,\nbod 31) a splnenie materiálnych podmienok nevyplýva ani z dokazovania vykonaného správcom dane\n(rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021,\nbody 34, 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C- 154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 38). Ak\nje v daňovom konaní riadne zistené splnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane v\nintenciách Smernice, nemôže vnútroštátna právna úprava daňovníkovi ukladať dodatočné podmienky,\nktoré by mohli mať taký účinok, že predmetné právo nie je možné uplatniť (rozhodnutie Súdneho\ndvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod\n30“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/76/2022 z 30. mája 2024, bod 25; rovnako\naj sp. zn. 4Sfk/7/2024 z 30. júla 2024).\n50. Pokiaľ ide o argumentáciu daňových orgánov týkajúcu sa nenaplnenia hmotnoprávnych podmienok\nodpočtu dane, aj tu správny súd konštatuje nepreskúmateľnosť záverov uvedených v napadnutých\nrozhodnutiach. Rozhodnutia zhodne argumentovali, že nespochybňujú reálnu existenciu spotov,\nbilbordov, plagátov, inzerátov, ale zároveň uvádzali, že obchody so službami neboli reálne uskutočnené,\nišlo len o fakturačné obchody, resp. že k naplneniu zmlúv nedošlo. Zároveň tu správny súd poukazuje\naj na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, kde správca dane rozsiahlo využíva závery Daňového\núradu Bratislava týkajúce sa daňovej kontroly ESES Company (dodávateľa v tu prejednávanej veci –\npozn. správny súd) v zdaňovacích obdobiach január, február, marec, august 2015 (t. j. nie zdaňovacie\nobdobie v tu prejednávanej veci) a kde konštatoval, že priamym dodávateľom služieb bola v prevažnej\nmiere reálne spoločnosť JK Média, no zároveň v tu prejednávanej veci konštatoval, že táto spoločnosť\nnedodala služby dodávateľovi ESES Company (s. 20 prvostupňového rozhodnutia). Správny súd\nnespochybňuje možnosť správcu dane využívať závery iných správcov dane na účely iného daňového\nkonania, ale zároveň v takom prípade je nevyhnutné, aby z odôvodnenia rozhodnutia dostatočne\nzrozumiteľne vyplývalo, v akom rozsahu sa tieto závery aplikujú aj na prejednávanú vec. Z predmetných\nzáverov napríklad preto nie je zrejmé, či spoločnosť JK Média mohla byť dodávateľom služieb aj\nv zdaňovacom období apríl 2015 (formálna podmienka odpočtu), alebo nemohla byť dodávateľom ani\nv období apríl 2015, keď by nedošlo k dodaniu služieb ako takých (hmotnoprávna podmienka).\n51. Ako už bolo uvedené, pokiaľ nie sú naplnené hmotnoprávne podmienky odpočtu, potom správca\ndane nemusí ďalej skúmať daňový podvod, resp. zneužitie práva. Ak tak však urobí (čo nie\nje vylúčené), potom bude musieť v procese dokazovania preukázať, že daňový subjekt vedel o\ntomto podvode, resp. mohol a mal o ňom vedieť, ak by postupoval s náležitou obozretnosťou\n(skúmanie vedomostnej zložky Axel Kittel testu). Otázky obozretnosti daňového subjektu skúmal\nsprávca dane na viacerých miestach svojho rozhodnutia (s. 15 a 20 prvostupňového rozhodnutia).\nObozretnosť žalobcu je však potrebné skúmať v súvislosti s otázkou, či žalobca vedel alebo vedieť\nmohol o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom podvodným konaním a nie v súvislosti\ns preukazovaním hmotnoprávnych podmienok. Odmietnutie odpočtu DPH z dôvodu nesplnenia\nhmotnoprávnych podmienok a z dôvodu účasti na podvodnom reťazci sú dva zásadne odlišné dôvody,\nktoré nie je možné kumulovať, pretože sa (zásadne) vzájomne vylučujú a dochádza pri nich k inému\nrozloženiu dôkazného bremena.\n52. Vzhľadom na vnútorné rozpory v odôvodneniach rozhodnutí orgánov finančnej správy, keď nebolo\nz nich zrejmé, či dôvodom na odopretie práva na odpočet je neexistencia materiálneho plnenia alebo\nneexistencia plnenia výlučne deklarovaným dodávateľom, resp. zapojenie sa do reťazca, vyhodnotil\nsprávny súd žalobný bod ako dôvodný.\nK pojmu reklamné služby\n53. Žalobca v žalobca uplatnil aj žalobný bod týkajúci sa nesprávneho právneho posúdenia pojmu\nreklama, resp. reklamné služby. Daňové orgány v tejto súvislosti argumentovali, že: prezentovanie loga\nnie je reklamnou službou; nebolo prezentované logo priamo žalobcu, ale koncernu, ktorého je súčasťou;\nlogo nebolo ochrannou známkou registrovanou Úradom priemyselného vlastníctva SR; prezentovanie\nloga má charakter sponzoringu. V tomto bode správny súd poukazuje na to, že predmetná otázka bola\nniekoľkokrát riešená aj Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky, ktorý napríklad v rozsudku sp.\nzn. 2Sfk/57/2022 z 31. mája 2024, konštatoval, že:\n„16. Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonu od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu, kasačný súd dáva za pravdu sťažovateľovi v tom, že úlohou\n\nsprávcu dane nie je formalisticky začleňovať formy prezentácie firmy do kategórie sponzoring (bez\nnároku na odpočet DPH) a reklama (s nárokom na odpočet DPH), ale posúdiť, či je takáto forma\nprezentácie objektívne spôsobilá mať pozitívny vplyv na predaj tovarov a služieb podnikateľa.\n17. Z hľadiska práva na odpočítanie DPH je rozhodujúcou práve odpoveď na otázku, či služba\ndodávateľa priamo a bezprostredne súvisela s ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa a či sa\ninvestícia do takejto prezentácie mohla premietnuť do všeobecných ekonomických nákladov sťažovateľa\nako výrobcu a dodávateľa kozmetiky. Kasačný súd ďalej podotýka, že rovnako nie je z hľadiska vplyvu\nna výkon práva na odpočítanie DPH relevantným ani analyzovanie nárastu obratu daňového subjektu\nv časovom období po dodaní reklamnej služby. Uvedené právne závery vychádzajú z niekoľkých\nrozsudkov kasačného súdu (napr. 10Sžfk/57/2019 z 28. februára 2022, 10Sžfk/21/2020 z 26. apríla\n2022, 2Sžfk/9/2021 z 27. júna 2022, 2Sfk/118/2022 z 26. októbra 2023, 2Sfk/93/2022 z 30. novembra\n2023 a ďalšie), v zmysle ktorých nie je pre odpočet DPH podstatné, či plnenie nazveme sponzorským\nodkazom alebo reklamnou službou. Rozhodujúce je, či bolo preukázané, že deklarovaná reklamná\nslužba (prezentácia loga) mala priamy a bezprostredný súvis s jednou alebo viacerými zdaniteľnými\ntransakciami daňového subjektu na výstupe.\n18. Kasačný súd tak medzičasom vo svojej rozhodovacej činnosti už niekoľkokrát uviedol, že\nrozlišovanie v kvalifikácii plnenia ako sponzoringu (sponzorského odkazu) alebo ako reklamnej služby\nnie je pre odpočet DPH významné. Napríklad v rozsudku sp. zn. 8Sžfk/18/2021 z 27. júla 2023\nv bode 39. uviedol, cit.: „pre záver o zákonnosti odpočítania dane z prijatej služby dodávateľa nie je\nrozhodujúce, či išlo o reklamu alebo sponzoring, pretože aj sponzorský odkaz je formou reklamy, hoci\nprotihodnota zaň plní aj iné funkcie.“ Ďalej v rozsudku sp. zn. 5Sfk/20/2021 z 27. júna 2023 v bode\n24. konštatoval, cit: „zákon č. 222/2004 Z. z. na účely odpočítania dane z prijatých služieb nerobí\nrozdiel medzi reklamou a sponzoringom v tom zmysle, že by boli služby spojené zo zabezpečením\nsponzorského odkazu zákonom explicitne vylúčené zo všeobecného režimu DPH.“ Obdobne v rozsudku\nsp. zn. 4Sfk/55/2021 z 22. marca 2023 v bode 41., cit.: „na účely právneho posúdenia, či si daňový\nsubjekt môže odpočítať DPH z prijatej reklamnej služby nie je rozhodujúce, či túto službu správca dane\nzadefinuje ako sponzoring alebo reklamu.“\n19. Pre odpočet DPH je podstatné splnenie a preukázanie materiálnych (§ 49 ods. 1, § 19 ods. 1 a ods.\n2, § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH) a formálnych podmienok (§ 51 ods. 1 písm. a) v spojení s § 71 ods.\n1 písm. c) Zákona o DPH).\n20. Súdny dvor Európskej únie v 24. bode rozsudku vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20\nz 9. decembra 2021 sa k materiálnym a formálnym podmienkam odpočtu DPH vyjadril nasledovne,\ncit.: „Treba pripomenúť, že právo na odpočítanie DPH je podmienené splnením tak hmotnoprávnych,\nako aj formálnych požiadaviek. Pokiaľ ide o hmotnoprávne požiadavky, z článku 168 písm. a) smernice\n2006/112 vyplýva, že na to, aby sa mohlo priznať uvedené právo, je na jednej strane potrebné, aby\ndotknutá osoba bola „zdaniteľnou osobou“ v zmysle tejto smernice. Na druhej strane je potrebné, aby\ntovary alebo služby, na ktorých sa zakladá právo na odpočítanie dane, boli dodané alebo poskytnuté\ninou zdaniteľnou osobou a aby zdaniteľná osoba tieto tovary alebo služby následne použila na účely\nsvojich vlastných zdaniteľných plnení. Pokiaľ ide o spôsoby uplatnenia práva na odpočítanie DPH,\nktoré zodpovedajú požiadavkám formálnej povahy, článok 178 písm. a) smernice o DPH stanovuje, že\nzdaniteľná osoba musí mať faktúru vystavenú v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238 až 240\ntejto smernice (rozsudok z 11. novembra 2021, Ferimet, C-281/20, EU:C:2021:910, bod 26 a citovaná\njudikatúra).“\n21. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje tiež na skorší rozsudok v obdobnej veci sp.\nzn. 5Sfk/20/2021 z 27. júna 2023, ktorý v prípade reklamných služieb zdôraznil najmä dôležitosť\nkladného zodpovedania otázky, či ide o službu, ktorú sťažovateľ použil alebo použije na svoje zdaniteľné\nplnenia, na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ tak, ako to predpokladá ustanovenie § 49 zákona\nč. 222/2004 Z. z.\n22. V prípade preukázaného splnenia materiálnych, ako aj formálnych podmienok odpočtu DPH v konaní\npred správcom dane, je odpočet DPH možné odmietnuť len v prípade preukázanej účasti na podvodnom\nkonaní. Rovnako sa vyjadril kasačný súd napr. v bode 15. rozsudku 2Sfk/5/2022, z 29. mája 2023,\ncit. „V prípade kedy zdaniteľná osoba splnila podmienky odpočtu DPH je v zmysle ustálenej judikatúry\n\nSúdneho dvora EÚ (napríklad rozsudok v prípade Optigen, spojené veci C- 354/03, C-355/03, C-484/03)\nmožné odmietnuť odpočet DPH z dôvodu, že zdaniteľná osoba vedela alebo vedieť mala o jej účasti\nna daňovom podvode.“\n23. Otázkami odpočítania dane z reklamných služieb podobného druhu sa v minulosti zaoberal aj\nSúdny dvor EÚ, ktorý v jednom z ostatných rozhodnutí na danú tému (C-334/20 zo dňa 25.11.2021\nAmper Metal Kft., bod 35) vyslovil záver, že „zdaniteľná osoba si môže odpočítať DPH zaplatenú na\nvstupe za reklamné služby, ak je takéto poskytnutie služieb transakciou, ktorá podlieha DPH v zmysle\nčlánku 2 smernice o DPH, a priamo a bezprostredne súvisí s jednou alebo viacerými zdaniteľnými\ntransakciami na vstupe alebo s celkovou hospodárskou činnosťou zdaniteľnej osoby ako súčasť jej\nvšeobecných nákladov, pričom nie je potrebné zohľadniť skutočnosť, že fakturovaná cena za tieto\nslužby je neprimeraná v porovnaní s referenčnou hodnotou určenou vnútroštátnym daňovým orgánom\nalebo že tieto služby neprispeli k zvýšeniu obratu tejto zdaniteľnej osoby“ (bod 40). Konštatoval tiež,\nže „skutočnosť, že sa nezvýšil obrat zdaniteľnej osoby, nemôže ovplyvniť výkon práva na odpočítanie.\nSpoločný systém DPH, ako bolo pripomenuté v bode 23 tohto rozsudku, totiž zaručuje neutralitu, čo\nsa týka daňového bremena všetkých hospodárskych činností, bez ohľadu na ich účely a výsledky,\npod podmienkou, že uvedené činnosti v zásade podliehajú DPH. Okrem toho, ak raz vznikne právo\nna odpočítanie dane, zostáva zachované aj vtedy, ak sa zamýšľaná hospodárska činnosť napokon\nneuskutočnila a v dôsledku toho neviedla k zdaniteľným plneniam, alebo ak zdaniteľná osoba nemohla\npoužívať tovary alebo služby, ktoré viedli k odpočítaniu dane v rámci zdaniteľných plnení, z dôvodu\nokolností nezávislých od jej vôle (rozsudok z 12. novembra 2020, Sonaecom, C-42/19, EU:C:2020:913,\nbody 38 a 40, ako aj citovaná judikatúra)“.\n24. So zreteľom na okolnosti prejednávanej veci možno dať sťažovateľovi za pravdu, že prezentáciou\njeho loga (ktoré tvorí jeho obchodné meno) počas reklamnej kampane na kultúrne podujatia bezpochyby\nmohol byť vo verejnosti vytvorený určitý (zrejme pozitívny) vnem o existencii sťažovateľa, čo mohol byť\njeden z dôvodov stojacich za vznikom transakcie. Je však potrebné uvedomiť si, že to samo osebe pre\npriznanie práva na odpočítanie dane z prijatej služby nestačí. Rozhodujúcou je kladné zodpovedanie\notázky, či ide o službu, ktorú sťažovateľovi poskytol platiteľ dane a či ju sťažovateľ použil alebo\npoužije na svoje zdaniteľné plnenia, na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ tak, ako to predpokladá\nustanovenie § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. Inými slovami je potrebné objektívne zhodnotiť, či služba\ndodávateľa priamo a bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa a či sa investícia\ndo takejto prezentácie mohla premietnuť do všeobecných ekonomických nákladov sťažovateľa. Kasačný\nsúd teda zdôrazňuje, že pre záver o zákonnosti odpočítania dane z prijatej služby dodávateľa nie je\nrozhodujúce, či išlo o reklamu alebo sponzoring, pretože aj sponzorský odkaz je formou reklamy, hoci\nprotihodnota zaň plní aj iné funkcie.\n25. Vo svetle prezentovaných záverov, podľa ktorých pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nnebola rozhodujúca kvalifikácia poskytnutého plnenia ako reklamy alebo sponzoringu (pričom žalovaný\nsa sústredil výlučne na zodpovedanie tejto otázky) pre priznanie alebo nepriznanie práva na odpočet\nDPH, má kasačný súd za to, že žalovaný mal pristúpiť aj k posúdeniu ostatných námietok uplatnených\nsťažovateľom v správnej žalobe, teda či obstoja závery žalovaného o nemožnosti priznania práva\nna odpočítanie DPH pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok podľa § 49 a § 51 zákona o DPH,\nalebo došlo v prejednávanom prípade k zneužitiu práva, prípadne deklarované konanie naplnilo znaky\npodvodného konania.“\n54. Z citovaného rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že na účely\nprávneho posúdenia, či si daňový subjekt môže odpočítať DPH z prijatej služby nie je rozhodujúce, či\ntúto službu správca dane zadefinuje ako sponzoring alebo ako reklamu. Zákon o DPH totiž explicitne\nzo svojho režimu služby spojené so sponzorským odkazom nevyníma. Takéto rozlišovanie v súvislosti\ns odpočtom DPH nie je významné. Podstatné je, či boli splnené materiálne podmienky odpočtu\nDPH. Podľa zákona o DPH a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky je teda\nmožné považovať prezentáciu loga žalobcu na dotknutých podujatiach za dodanie služby, pri ktorej\nvznikla daňová povinnosť, ak služba bola poskytnutá žalobcovi za protihodnotu v tuzemsku zdaniteľnou\nosobou, ktorá konala v postavení zdaniteľnej osoby (§ 2 ods. 1 písm. b/, § 3 ods. 2, § 9 ods.\n1, § 19 ods. 1 zákona o DPH). Uvedené vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho Správneho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 2Sžfk/31/2019 z 31. januára 2022, podľa ktorého: „Odplatné zabezpečenie mediálneho\npriestoru dodávateľom pre sťažovateľa ako reklamného partnera koncertného podujatia a prezentácia\n\nsťažovateľovho loga a predmetu jeho činnosti na propagačných materiáloch a na samotných koncertoch,\nje na účely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty ekonomickou činnosťou (podnikaním)\ndodávateľa, z ktorej bol dosiahnutý príjem. Bez ohľadu na to, či je toto plnenie s ohľadom na\nsvoje špecifiká reklamou, sponzoringom, alebo ním zmluvné strany sledovali iný účel, pri uplatnení\nrežimu dane z pridanej hodnoty môže ísť len o dodanie služby, pri ktorej vznikla daňová povinnosť,\npretože služba bola poskytnutá sťažovateľovi za protihodnotu v tuzemsku dodávateľom, ktorý konal\nv postavení zdaniteľnej osoby. Pre vznik práva na odpočítanie dane je rozhodujúce, či táto služba\npriamo a bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa alebo s jeho celkovou\nhospodárskou činnosťou ako súčasť všeobecných ekonomických nákladov podniku.“\n55. Pre posúdenie oprávnenosti odpočtu DPH daňovým subjektom nie je teda v samotnej podstate\nveci rozhodujúci charakter žalobcom zvolenej prezentácie loga, ale jej súvis s ďalšími dodávkami\ntovarov a služieb žalobcu alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou ako súčasť všeobecných\nekonomických nákladov podniku (pozri vyššie citovaný rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo\nveci C-334/20 Amper Metal Kft. z 25. novembra 2021). K tomu Najvyšší správny súd Slovenskej\nrepubliky v rozsudku sp. zn. 2Sfk/41/2022 z 31. januára 2023 uviedol, že „...predmetnú podmienku je\nmožné zo strany správcu overiť napríklad prostredníctvom zodpovedania otázok, a) či služby poskytnuté\ndodávateľom objektívne mali súvis s podnikateľskou činnosťou alebo šírením dobrej povesti daňového\nsubjektu, b) či daňový subjekt dokáže vierohodne vysvetliť prečo na propagáciu svojich tovarov, služieb\nči obchodného mena zvolil práve také služby od dodávateľa, aké zvolil, c) či služby poskytnuté\ndodávateľom mohli potenciálne zvýšiť dopyt po produktoch / službách daňového subjektu, alternatívne\nzvýšiť povedomie a šíriť dobrú povesť daňového subjektu vo verejnosti. Naopak, v zmysle rozhodnutia\nSúdneho dvora Európskej únie vo veci Amper Metal Kft., C-334/20 z 25. novembra 2021 nie je potrebné\nzohľadniť skutočnosť, že fakturovaná cena za tieto služby je neprimeraná v porovnaní s referenčnou\nhodnotou určenou vnútroštátnym daňovým orgánom, alebo že tieto služby neprispeli k zvýšeniu obratu\ntejto zdaniteľnej osoby. Skutočnosť, že sa nezvýšil obrat zdaniteľnej osoby, nemôže ovplyvniť výkon\npráva na odpočítanie. Závery daňových orgánov, ktorými vyčítali žalobcovi výšku plnenia, ktorú zaplatil\nza poskytnuté služby, teda nie sú spôsobilé spochybniť splnenie materiálnych podmienok odpočtu\nDPH, rovnako ako ich nie je spôsobilá spochybniť situácia, pokiaľ sa výsledky reklamy nepremietnu do\nzvýšenia obratov či ziskov spoločnosti. Nevhodné zvolenie služieb, ktorých účelom má byť propagácia\ndaňového subjektu a jeho tovarov/služieb nemôže byť sankcionované odmietnutím odpočtu DPH.“\n56. Správny súd tak vyhodnotil ako dôvodnú žalobnú námietku o nesprávnom právnom posúdení\nreklamnej služby, keď daňové orgány neakceptovali logo ako reklamu žalobcu bez toho, aby sa\nďalej zaoberali jeho súvisom s ďalšími dodávkami tovarov a služieb žalobcu alebo s jeho celkovou\nhospodárskou činnosťou ako súčasťou všeobecných ekonomických nákladov podniku.\nVIII. Záver\n57. Na podklade vyššie uvedených východísk dospel správny súd k záveru, že sú naplnené dôvody\npodľa § 191 písm. c) a d) SSP, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie\nzrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. S odkazom na vyššie\nuvedený skutkový stav a odôvodnenie rozhodnutí správny súd konštatuje, že správca dane dosiaľ\nneformuloval také pochybnosti o formálnych či materiálnych podmienkach práva na odpočítanie dane,\nktoré by dostatočným a presvedčivým spôsobom spochybňovali splnenie materiálnych podmienok pre\nodpočet DPH žalobcom.\n58. V ďalšom konaní bude úlohou finančných orgánov vec znova prejednať a viazaní názorom\nsprávneho súdu poskytnúť žalobcovi relevantné a preskúmateľné odpovede na všetky jeho podstatné\nnámietky. Orgány finančnej správy budú v ďalšom konaní povinné rozlišovať medzi (i) nepreukázaním\nhmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, (ii) spáchaním daňového podvodu, (iii) účasťou na daňovom\npodvode alebo (iv) zneužitím práva. Úlohou finančných orgánov bude buď relevantne spochybniť\nsplnenie materiálnych podmienok a zreteľne oznámiť žalobcovi, ktorú podmienku považujú za\nspochybnenú s následným umožnením žalobcovi preukázať jej splnenie, alebo preukázať, že žalobca\npriamo participoval na daňovom podvode alebo mal a mohol vedieť, že k daňovému podvodu dochádza\nv rámci obchodného reťazca (na jeho iných stupňoch), ktorého bol súčasťou, prípadne preukázať,\nči došlo k zneužitiu práva. Svoje rozhodnutie správne orgány v zmysle vyššie uvedeného názoru\nsprávneho súdu vo vzťahu k podkladom rozhodnutia náležite odôvodnia vychádzajúc pritom z riadne\n\nzisteného skutkového stavu. Počas konania odstránia prípadné procesnoprávne nedostatky, ktorých sa\nv konaní dopustili, resp. odôvodnia, prečo k nim nedošlo, a to v súvislosti s namietaným nedostatkom\nčasu na vyjadrenie sa v súvislosti s ústnym pojednávaním a možnosťou vyjadrenia sa k protokolu.\n59. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému\nžalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej\nvýške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.\n60. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods.\n2 písm. a/ SSP účinnom do 30. júna 2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie\nlehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Ak bolo vydané opravné\nuznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP\nzastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak\nmá sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom\nsúde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide\no konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej\npomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}