{"guid": "a9f92a48-96e8-4915-9218-d36c51680b4b:ccec4022-9c05-41d7-97d7-da1c5daf6c94", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200524.3", "spisova_znacka": "BA-4Sa/22/2022", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-4Sa/22/2022 z 29. 5. 2026", "citacia": "uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 29. mája 2026, sp. zn. BA-4Sa/22/2022, ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200524.3", "identifikacne_cislo": "1022200524", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Katarína Šmahovská", "sudca_id": 1010, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-smahovska-1010", "datum_vydania": "2026-05-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Príslušnost"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-25", "nazov": "§ 25 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-25", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-25"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-43", "nazov": "§ 43 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-43", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-13", "nazov": "§ 13 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-25", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-43", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ccec4022-9c05-41d7-97d7-da1c5daf6c94", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200524.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200524.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200524.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-4Sa/22/2022\n1022200524\n29. 05. 2026\nJUDr. Katarína Šmahovská\nECLI:SK:SpSBA:2026:1022200524.3\n\nUznesenie\nSprávny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. X. XXXXX XXXX, trvale bytom D. XX/\nXX, XXX XX E., F. G. H. I. J. F. K. L. M. I. J., L. L. M. N. XXX/XX, XXX XX M. I. J., právne zastúpeného\nMgr. Petrou Hrubovou, advokátkou so sídlom Mierové námestie 93/26, 019 01 Ilava, proti žalovanému:\nMinisterstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, o podaní\nžalobcu z 18. apríla 2022, takto\nrozhodol:\nSprávny súd v Bratislave p o s t u p u j e vec Mestskému súdu Bratislava IV.\nodôvodnenie:\n1. Podaním z 18. apríla 2022 označeným ako „Správna žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej\nsprávy podľa § 252 a nasl. Správneho súdneho poriadku“, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa\n20. apríla 2022, a doplneným na výzvu súdu podaním z 20. októbra 2024 sa žalobca domáhal, aby súd\nzakázal žalovanému pokračovať v inom zásahu a to uplatňovať voči žalobcovi Vyúčtovanie nákladov\nGenerálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „generálne riaditeľstvo“ alebo\n„GR“) číslo: O. P./XX-XXXX-X zo dňa 11. februára 2022 a uplatňovať voči žalobcovi Žiadosť o úhradu\nmateriálnych nákladov a jej „Uznávaciu doložku“, ktorá je súčasťou vyúčtovania nákladov generálneho\nriaditeľstva číslo: O. P./XX-XXXX-X zo dňa 11. februára 2022 a uložil žalovanému povinnosť obnoviť\nstav pred zásahom.\n2. Namietal, že mu bolo svojvoľne vyhotovené „Vyúčtovanie nákladov číslo: O. P./XX-XXXX-X zo dňa\n11. februára 2022, nakoľko podľa mienky žalobcu predmetné vyúčtovanie nezodpovedá ustanoveniam\n§ 21 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.\n211/2000 Z. z.“). Výška vyúčtovaných nákladov nezodpovedá realite, generálne riaditeľstvo odmieta\npreukázať oprávnenosť výšky týchto nákladov a tieto náklady určilo len paušálne – prílohou č. 6 k RGR\nč. 59/2021 o postupe ZVJS pri sprístupňovaní informácií. Generálne riaditeľstvo je presvedčené, že\n§ 21 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. je dodržaný, ak je výška materiálnych nákladov primeraná, čo\npovažuje žalobca za ignorovanie dikcie zákona („...nesmie prekročiť výšku materiálnych nákladov...“).\nTaktiež poukázal na názor generálneho riaditeľstva, že neexistuje možnosť žalobcu brániť sa proti\n„Vyúčtovaniu“ materiálnych nákladov zo strany povinnej osoby. S poukazom na § 21 ods. 1 zákona č.\n211/2000 Z. z. dal do pozornosti, že povinná osoba si môže vyúčtovať len skutočné náklady spojené\nso zhotovením kópií informácií. Skutočnosť, že generálne riaditeľstvo aprobuje výšku materiálnych\nnákladov poukazom na RGR (sadzobník) a zdráha sa preukázať skutočnú výšku materiálnych nákladov\nmá dokazovať, že sporné vyúčtovanie je svojvoľné a že ide o nezákonný zásah orgánu verejnej správy.\nVyjadril nesúhlas s pojmom „primeranosť“ nákladov, ktorý generálne riaditeľstvo opiera o rozhodnutie\nOkresného súdu Nitra (sp.zn.17C/654/2015) potvrdené Krajským súdom v Nitre (sp. zn. 25Co/75/2017).\nĎalej namietal, že do vyúčtovania nákladov bola v rámci žiadosti o úhradu materiálnych nákladov\ninkorporovaná doložka, ktorá podľa jeho názoru je vo svojich dôsledkoch uznaním dlhu v zmysle § 558\nObčianskeho zákonníka. Za protiprávny iný zásah orgánu verejnej správy žalobca považoval postup\n\nžalovaného, ktorý ho núti uhradiť náklady za sprístupnenie informácií na ním stanovenom formulári, za\ninkorporovania uznania dlhu, a ktorý ho núti vpísať ním stanovenú sumu vyúčtovania (podľa pochybného\nsadzobníka).\n3. Žalovaný vo vyjadrení z 11. septembra 2025 považoval žalobu za nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť.\nPo ozrejmení interných predpisov zboru argumentoval, že žalobca ako žiadateľ o informácie, ktorý\nmá zároveň právnické vzdelanie, musel mať vedomosť, že pokiaľ požaduje predložiť a doručiť kópie\npožadovaných informácií, bude mu to v súlade s § 21 zákona č. 211/2000 Z. z. spoplatnené.\nZároveň žalobca mal možnosť požiadať o odpustenie úhrady nákladov s poukazom na § 21 ods. 2\nzákona. Na možnosť odpustenia nadväzuje aj § 5 RGR č. 39/2016. Poukázal aj na skutočnosť, že\nžalobca mal rovnako z Vyúčtovania nákladov zo dňa 11. februára 2022 vedomosť, že spôsob úhrady\nnákladov bol realizovaný v súlade s § 28 ods. 12 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia\nslobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. K primeranosti výšky\nmateriálnych nákladov pri sprístupňovaní informácií žalovaný poukázal na rozhodnutie Okresného súdu\nNitra v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre v civilnom konaní, v zmysle ktorých cena 0,10\neur za jeden kus fotokópie formátu A4 je primeraná a v súlade s vyhláškou č. 481/2000 Z. z. Tým\nobhajuje aj cenník 0,09 eur za fotokópiu obojstrannej A4 a 0,05 eur za fotokópiu jednostrannej A4,\nktorá bola účtovaná žalobcovi. K namietanému zásahu, tzv. uznávacej doložky žalovaný poznamenal,\nže má výlučne informatívny charakter, aby bol osobe povinnej na zaplatenie úhrady zrejmý ďalší\npostup v prípade, ak nepodá žiadosť o úhradu materiálnych nákladov, pričom generálne riaditeľstvo\nnemalo v úmysle predmetnú informáciu využiť ako uznanie dlhu, tak ako to aj vyplýva z podania\ngenerálneho riaditeľstva označeného ako „Vybavenie podania vo veci úhrady nákladov“ zo dňa 7. marca\n2022. V nadväznosti na poskytnutie informácií boli žalobcovi vyúčtované náklady, ktorých úhrada bola\nvykonaná spôsobom podľa § 28 ods. 12 zákona č. 475/2005 Z. z. a § 14 ods. 5 RGR č.43/2020.\n4. Žalobca v replike z 24. novembra 2025 uviedol, že interný predpis RGR č. 39/2016 je len\nmetodický pokyn a nemôžu z neho vznikať žiadne „bezprostredné“ či „priame“ subjektívne práva\na povinnosti. Predpis je záväzný len v systéme subordinácie ZVJS. Argumentáciu žalovaného, že\nžalobca s právnickým vzdelaním musel mať vedomosť o spoplatnení sprístupnenia informácií považoval\nza irelevantnú. Tak isto považoval za nadbytočné argumenty žalovaného, že žalobca mal vedomosť\no spôsobe realizácie nákladov podľa § 28 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z. z., a to z „vyúčtovania\nnákladov“ o spôsobe realizácie úhrady nákladov. Ďalej poukázal, že pojmy „neprimeranosť“ a „skutočná\nvýška materiálnych nákladov“ nie sú ani len podobné, a preto výklad ustanovenia § 21 ods. 1 zákona\nč. 211/2000 Z. z., ktorý podsúva súdu žalovaný, t. j. primeranosť verzus neprimeranosť nákladov,\npredstavuje nesprávne právne posúdenie. Bol toho názoru, že dostatočne preukázal, že povinná osoba\nodvodzuje výšku materiálnych nákladov podľa § 21 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. z paušálneho\nsadzobníka (RGR č. 39/2016) a odmieta vydokladovať skutočnú výšku materiálnych nákladov. Taktiež\nzastával názor, že dôkazné bremeno je bez ohľadu na informačný deficit žalobcu na strane povinnej\nosoby (a žalovaného), keďže tieto informácie sa nachádzajú vo sfére jej vplyvu. Prezentoval názor, že\nspoľahlivo preukázal, že konečná výška nákladov (uvedená vo „vyúčtovaní nákladov“) nepredstavuje\nskutočnú výšku nákladov, ale ide „hypotetickú priemernú výšku nákladov“, ktorú určila povinná osoba\ninterným predpisom. Vo vzťahu k „uznávacej doložke“, ku ktorej GR tvrdilo, že má iba informatívny\ncharakter a predmetnú informáciu nemalo v úmysle využiť ako uznanie dlhu, žalobca uviedol, že\nargumenty sú v rozpore s objektívnou realitou, keďže zo znenia sporného dokumentu („žiadosť o úhradu\nmateriálnych nákladov“) nepochybne vyplýva, že ide o „priamu reč žiadateľa“, t. j. jeho vyhlásenia, pod\nktoré nasleduje jeho podpis. Ak by šlo len o informatívnu doložku, tak ako tvrdí žalovaný, táto by sa\nmusela nachádzať pod podpisom žiadateľa v časti „poučenie“ a nemohla by byť v priamej reči žiadateľa.\n5. Žalovaný na výzvu súdu svoje právo vyjadriť sa k replike žalobcu nevyužil.\n6. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“) v znení účinnom\nod 1. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení\núčinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n7. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n\n8. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n9. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej\nsprávy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť\npráva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;\niným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného\npredpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby\na právnickej osoby priamo dotknuté.\n10. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n11. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada\nna to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len \"procesné\npodmienky\").\n12. Podľa § 7 písm. d) SSP, správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné\nsúkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese.\n13. Podľa § 25 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom\nprimerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii.\nAk niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane\npodľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.\n14. Podľa § 43 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„CSP“) ak súd postupom podľa § 40 a 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému\nsúdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola\nžaloba doručená.\n15. Podľa § 13 CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak\nnie je ustanovené inak.\n16. Podľa § 15 ods. 1 CSP všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická\nosoba adresu sídla.\n17. Podľa § 21ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., informácie sa sprístupňujú bezplatne s výnimkou\núhrady vo výške, ktorá nesmie prekročiť výšku materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií,\nso zadovážením technických nosičov a s odoslaním informácie žiadateľovi. Náklady na sprístupnenie\ninformácie prístupnou formou osobe so zmyslovým postihnutím znáša povinná osoba.\n18. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o\nzriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych\nsúdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov\nsprávne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov\nprešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na\nSprávny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave.\n19. Správny súd následne skúmal, či sú splnené procesné podmienky na strane správneho súdu,\nna ktoré súd prihliada kedykoľvek počas konania. Pokiaľ správny súd nemá právomoc prejednať a\nrozhodnúť konkrétnu vec, ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.\n20. Správny súd preto svoju pozornosť zameral na posúdenie charakteru právneho vzťahu medzi\nžalovaným (resp. GR ako jeho podriadeným zborom) a žalobcom, a teda či žalovaný (príp. GR) realizoval\n\nsvoju vrchnostenskú právomoc vyplývajúcu z noriem verejného práva, a v takom prípade by išlo\no verejnoprávny (vrchnostenský) vzťah, pre ktorý je typický princíp nadriadenosti a podriadenosti.\n21. Žalobca sa podanou žalobou domáha ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý má\nspočívať v uplatňovaní vyúčtovania nákladov za sprístupnenie informácií a s tým súvisiacej „uznávacej\ndoložky“. Kľúčovou pre posúdenie právomoci súdu v tejto veci je teda otázka, či právny vzťah, z ktorého\nspor medzi žalobcom a žalovaným vznikol, je vzťahom verejnoprávnym alebo súkromnoprávnym.\n22. Pre zodpovedanie tejto otázky je potrebné vychádzať z ustálenej judikatúry, vrátane rozhodnutí\nkompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky, podľa ktorej pre vymedzenie pojmu súkromnoprávneho sporu a súkromnej veci v\nzmysle § 3 CSP nie je rozhodujúci petit žaloby (návrhu), ale zásadne príslušná hmotnoprávna úprava\nprávneho vzťahu, z ktorého vznikajú či majú vzniknúť práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom\nsporu v danej veci (viď napr. uznesenia sp. zn. 1SKomp/29/2022 alebo sp. zn. 1KO/10/2021). Správny\nsúd preto skúmal povahu nároku žalovaného (povinnej osoby) na úhradu nákladov za sprístupnenie\ninformácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z.\n23. Z § 21 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 211/2000 Z. z. vyplýva, že zákonodarca v prípade úhrady za\nsprístupnenie informácií nekonštruoval verejnoprávny poplatok, daň či inú platbu vyberanú v režime\nvýkonu verejnej moci (tzv. imperium). Naopak, použil pojem „úhrada nákladov“, pričom jej výšku limitoval\nskutočnými materiálnymi nákladmi a zároveň ju definoval ako príjem samotnej povinnej osoby.\n24. Hoci samotný proces sprístupňovania informácií (rozhodovanie o sprístupnení alebo nesprístupnení)\nje nepochybne výkonom verejnej správy, následná povinnosť uhradiť náklady na zhotovenie kópií a\nich odoslanie je peňažným záväzkom vznikajúcim priamo zo zákona (na druhej strane právo povinnej\nosoby na peňažné plnenie). Medzi žiadateľom o informáciu a povinnou osobou tak vzniká v súvislosti\ns nákladmi záväzkový vzťah, v ktorom má povinná osoba postavenie veriteľa a žiadateľ postavenie\ndlžníka. Ide o refundačný nárok, ktorým si povinná osoba ako subjekt práva uplatňuje náhradu za\nkonkrétne a preukázateľné výdavky, ktoré jej vznikli v priamej súvislosti s plnením pre žiadateľa.\n25. Podľa odbornej literatúry sa dokonca ani na postup o odpustení úhrady materiálnych nákladov\nnepoužijú ustanovenia všeobecných predpisov o správnom konaní, keďže predstavuje nakladanie s\nverejnými prostriedkami a nie osobitný rozhodovací proces o právach, právom chránených záujmoch\nalebo povinnostiach žiadateľov (pozri Bečica, S., Franzenová, D., Janoško, J., Malina, D., Muška,\nM. Slobodný prístup k informáciám. Práva, povinnosti, vzory. Bratislava: Združenie miest a obcí\nSlovenska, 2006, s. 26.)\n26. Vo vzťahu k samotnej listine označenej ako „Vyúčtovanie nákladov“ je potrebné uviesť, že\nju nemožno považovať za autoritatívny akt orgánu verejnej správy alebo za rozhodnutie, ktoré by samo\nosebe zakladalo práva a povinnosti a bolo preskúmateľné v správnom súdnictve. Rovnako tak táto\nlistina nemôže byť iným zásahom, lebo nespĺňa definičné znaky iného zásahu podľa § 3 ods. 1 písm.\nd) SSP, teda nejde o faktický postup pri plnení úloh verejnej správy, ale ide o nakladanie s verejnými\nprostriedkami. Vyúčtovanie nákladov je úkonom, ktorý má deklaratórny charakter, keďže namietané\nnáklady vznikli samotným vyhotovením kópií, resp. odoslaním informácie žiadateľovi a následne tak\nvzniklo priamo zo zákona právo povinnej osoby na ich úhradu. Vyúčtovanie nákladov je preto potrebné\npovažovať za výzvu na zaplatenie ako jednostranný úkon veriteľa (povinnej osoby), ktorým si voči\ndlžníkovi (žalobcovi) vyčísluje výšku svojej pohľadávky. Ak dlžník s výškou alebo dôvodnosťou tejto\npohľadávky nesúhlasí, ako je tomu v tomto prípade, veriteľovi nezostáva nič iné, ako si svoj nárok uplatniť\nžalobou na plnenie na všeobecnom súde v civilnom konaní a v tomto konaní preukázať oprávnenosť\nsvojej pohľadávky. Samotné „vyúčtovanie“ nie je exekučným titulom a nemá priamu právnu záväznosť\nv zmysle vynútiteľnosti štátnou mocou bez ďalšieho súdneho konania.\n27. Z uvedeného vyplýva, že spor o výšku, oprávnenosť a spôsob uplatnenia tohto nároku je sporom\no peňažné plnenie, ktorý má všetky znaky súkromnoprávneho sporu. Tento právny názor napokon\npodporuje aj samotná argumentácia strán sporu, ktoré poukazovali na rozhodnutia všeobecných súdov\nv civilnom konaní (rozsudok Okresného súd Nitra z 9. mája 2016, sp. zn. 17C/654/2015 a rozsudok\nKrajského súdu v Nitre z 28. júna 2017, sp. zn. 25Co/75/2017), ktoré sa zaoberali primeranosťou výšky\nnákladov za sprístupnenie informácií. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ďalšie rozsudky napr.\n\nrozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 28. októbra 2021, sp. zn. 17Co/8/2021, ako aj Krajského súdu\nv Žiline z 30. apríla 2015, sp. zn. 9Co/217/2015, v ktorom krajský súd dospel k presvedčeniu, „že vzťah\nmedzi navrhovateľom a odporcom, obsahom ktorého je právo navrhovateľa požadovať úhradu vecných\nnákladov, vzniknutých v súvislosti so sprístupnením informácií a povinnosť odporcu tieto vo výške\nmateriálnych nákladov navrhovateľovi uhradiť, je typickým súkromnoprávnym vzťahom, v ktorom jeho\nsubjekty vystupujú v rovnom postavení a žiadny z účastníkov vzťahu nemôže o právach a povinnostiach\ndruhého účastníka rozhodovať autoritatívne proti jeho vôli.“ Už samotná skutočnosť, že tieto spory boli\nprejednávané v civilnom konaní, svedčí o tom, že v súdnej praxi je ustálený prístup, podľa ktorého spory\no úhradu nákladov podľa zákona o slobode informácií patria do právomoci všeobecných súdov.\n28. Správny súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že rozhodovanie o žalobe žalobcu nepatrí\ndo právomoci správneho súdu. Súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci prejednávajú a\nrozhodujú všeobecné súdy, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. V danom\nprípade je preto daná právomoc všeobecných súdov.\n29. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd v súlade s § 25 SSP v spojení s § 43 CSP\na § 13 CSP vec postúpil príslušnému všeobecnému súdu.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná [§ 439 ods. 2 písm. d) SSP].", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "74c5f864-a689-4fff-8c03-f8e769dd5d0b:084145bf-9b98-49cc-af42-314c37464c24", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1116205021.1", "spisova_znacka": "1SKomp/29/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1SKomp/29/2022 z 6. 10. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-10-06", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1116205021.1"}, {"guid": "22047b18-c067-44fc-aad7-2ee8fff8de47:bf437f28-28e4-490e-acf9-dbffda638554", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:1121201376.1", "spisova_znacka": "1KO/10/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1KO/10/2021 z 8. 12. 2021", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2021-12-08", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:1121201376.1"}, {"guid": "f5293a6d-a5a1-4c7c-9d16-e425c4b98f4b:ae1e2731-f555-4b44-9f21-d2c45fad62fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Sa/22/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Sa/22/2022 z 9. 1. 2023", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2023-01-09", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f5293a6d-a5a1-4c7c-9d16-e425c4b98f4b:ae1e2731-f555-4b44-9f21-d2c45fad62fd"}, {"guid": "55ff5d22-f7e1-46f0-8069-bee18d634915:91457bce-d8b2-4ac9-936b-535a5a319535", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Co/8/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/8/2021 z 25. 8. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-08-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/55ff5d22-f7e1-46f0-8069-bee18d634915:91457bce-d8b2-4ac9-936b-535a5a319535"}, {"guid": "3a1c1cf9-37f4-4d60-9ffa-b7bdf992d6d9", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2116218511.1", "spisova_znacka": "25Co/75/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/75/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2116218511.1"}, {"guid": "cda2e815-10c4-4376-8247-1161143d04b9:65d10876-1a67-44ac-b104-db8b25273866", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7714212949.1", "spisova_znacka": "9Co/217/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/217/2015 z 10. 3. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-03-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7714212949.1"}], "citovane_v": []}