Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/73/2022 z 26. 8. 2026
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 26. augusta 2026, sp. zn. BA-5S/73/2022, ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200433.1
Správny súd v Bratislave | BA-5S/73/2022 | ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200433.1 | 2026-08-26 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja, zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/423cd5ad-227e-4f42-80e1-77baa728eb3e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200433.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
BA-5S/73/2022
1022200433
26. 08. 2026
JUDr. Jeannette Hajdinová
ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200433.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov
senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej, v právnej veci žalobcu: BATAX, spol. s r.o., IČO:
31450342, so sídlom v Rovinke 34, právne zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Rybánskym, so sídlom
v Nitre, Farská 46, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej
Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100186126/2022 zo dňa
27.1.2022, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
100186126/2022 zo dňa 27.1.2022 spolu s rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 101884805/2021
zo dňa 6.10.2021 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia júl
2018, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 102694367/2019; 9106408/SIJu zo dňa 20.11.2019.
2. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím č. 101884805/2021 zo dňa 6.10.2021 podľa § 68 ods. 5
zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len DP alebo Daňový poriadok) vyrubil žalobcovi za zdaňovacie
obdobie júl 2018 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume XXX.XXX,XX €. Správca dane nepriznal
žalobcovi uplatnené právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, vystavených spoločnosťou A.
B. B. za dodanie pohonných hmôt z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a ods. 2 v nadväznosti na § 51
zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len zákon č.
222/2004 Z.z.) s odôvodnením, že dodávateľovi žalobcu nevznikla daňová povinnosť, ktorá by v zmysle
§ 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. bola predmetom dodania v tuzemsku. Povinnosťou dodávateľov bolo
vystaviť faktúru za dodanie tovaru žalobcovi bez DPH a žalobca bol povinný priznať nadobudnutie tovaru
z iného členského štátu, tzv. samozdaniť na riadku 7 a 8 daňového priznania. Správca dane identifikoval
reťazový obchod, pri ktorom nastal jediný pohyb tovaru a to od prvého dodávateľa v sklade v Lobau
(Rakúsko) priamo k žalobcovi na jeho čerpacie stanice, prípadne jeho odberateľom: OMV RAFF LAGER
LOBAU › OMV Slovensko s.r.o., C. XXXXXXXX › SP Consulting s.r.o. › Laser Systems s.r.o. (prepravca
tovaru O.G.TRANS s.r.o. alebo Eurocrux s.r.o.) › žalobca.
Správca dane uviedol, že ak bol tovar predtým, ako opustil členský štát dodania, predaný inej osobe
(OMV RAFF LAGER LOBAU › OMV Slovensko s.r.o., C. XXXXXXXX › SP Consulting s.r.o. › Laser
Systems s.r.o. › žalobca), teda ak došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník pred fyzickou
prepravou do iného členského štátu, nie je možné v zmluvnom vzťahu OMV Slovensko s.r.o. › SP
Consulting s.r.o. › Laser Systems s.r.o. hovoriť o dodaní tovaru s prepravou a správca dane ho

preto považuje za nepohyblivú dodávku. V takom prípade spoločnosť SP Consulting s.r.o. nebola
nadobúdateľom tovaru na území SR, tovar jej bol predaný ešte na území Rakúska bez prepravy do SR.
Dodanie pohonných hmôt medzi spoločnosťou Laser Systems s.r.o. a žalobcom je pohyblivou dodávkou,
teda miesto dodania bolo v tom štáte, v ktorom sa tovar nachádzal v čase, keď sa začala preprava
(§ 13 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z.). Prepravu tovaru (pohyblivú dodávku) možno prisúdiť
len vzťahu medzi spoločnosťou Laser Systems s.r.o. a žalobcom; prepravu z Rakúska na Slovensko
zabezpečovala na svoj vlastný účet spoločnosť A. B. B. prostredníctvom spoločnosti O.G.TRANS s.r.o.
Vo vzťahu medzi spoločnosťou Laser Systems s.r.o. a žalobcom podľa správcu dane vznikla daňová
povinnosť v mieste, kde sa preprava tovaru začala, teda v Rakúsku. Poukázal na rozhodnutie Súdneho
dvora EÚ vo veci C-245/04, C-430/09.
Správca dane uviedol, že spoločnosť Laser Systems s.r.o. nadobudla právo nakladať s tovarom ako
vlastník pred začatím prepravy tovaru v mieste dodania, teda v Rakúsku. Správca dane vyčíta žalobcovi,
že porušil daňovú neutralitu tým, že aj keď vedel, že pohonné hmoty sa nachádzajú v Rakúsku
a spoločnosť Laser Systems s.r.o. zabezpečuje ich prepravu do tuzemska podľa požiadaviek žalobcu,
akceptoval sporné faktúry vystavené so slovenskou DPH od Laser Systems s.r.o. a uplatnil si z nich
odpočet DPH, pritom mal faktúry vrátiť dodávateľovi a žiadať ich opravu, pretože sa nemohla uplatniť
slovenská DPH, keďže sa tovar nenachádzal v tuzemsku, ale v inom členskom štáte.
3. Žalovaný druhostupňovým rozhodnutím č. 100186126/2022 zo dňa 27.1.2022 podľa § 74 ods. 4 DP
prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.
II. Žaloba
4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 100186126/2022 zo dňa 27.1.2022 , jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č.
101884805/2021 zo dňa 6.10.2021 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie
konanie. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre
nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov, nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý je aj v rozpore
s obsahom spisového materiálu, a existenciu podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
5. Žalobca mal za to, že rámcovou zmluvou bolo preukázané, že nemohol vedieť o spôsobe zadováženia
tovaru jeho dodávateľom, tovar prijímal od podnikateľského subjektu so sídlom na území Slovenskej
republiky a v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky. Právo nakladať s tovarom ako vlastník
nadobudol až stočením paliva na území Slovenskej republiky, zaplatením kúpnej ceny a podpisom
dodacieho listu. Zaslaním objednávky dodávateľovi nemohol nadobudnúť právo disponovať s tovarom
ako vlastník, nemohol ovládať a ani kontrolovať dodanie tovaru, nevedel o presnom mieste jeho uloženia
a nemal dosah ani na jeho prepravu a priebeh dodávky. Napriek uvedenému daňové orgány dodávky
tovaru posúdili ako reťazový obchod, pri ktorom mal nastať jediný pohyb tovaru, a to od prvého
dodávateľa k žalobcovi, prípadne k jeho odberateľovi. Skutočnosť, že bol žalobca uvedený v nákladných
listoch ako prijímateľ, nemôže zakladať jeho právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte predtým, než
sa začala preprava tovaru z Rakúska. Žalobca vychádzal zo skutočností deklarovaných dodávateľom,
že tento disponuje právom nakladať s tovarom, tovar dodá v dojednaných lehotách na miesto určenia
prostredníctvom ním zabezpečeného prepravcu, že disponuje oprávnením na jeho distribúciu, predaj a
prepravu prostredníctvom oprávnenej osoby.
6. Žalobca poukázal na bod 46 rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-245/04 s tým, že miestom
dodávky podľa rámcovej zmluvy, jej povahy a priebehu obchodnej transakcie medzi ním a dodávateľom
Laser Systems s.r.o. je Slovenská republika. Považoval za nesporné, že na neho nemožno aplikovať §
69 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z., keďže nenadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník v Rakúsku,
a už vôbec nie pred začatím prepravy.
7. Ďalej žalobca namietal absenciu aplikácie osobitného režimu právnych predpisov o nakladaní s
pohonnými látkami zo strany správcu dane a žalovaného. Uviedol, že odoberal pohonné hmoty, na
ktorý sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 98/2004 Z.z.) a zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Colný zákon), od spoločnosti
Laser Systems s.r.o., ktorá nie je oprávneným príjemcom podľa § 2 zákon č. 98/2004 Z.z. Žalobca teda
nemohol nakladať s tovarom ako vlastník nielen z dôvodu, že nad zásielkou nemal kontrolu, nevedel,
kde sa tovar nachádza, neniesol zodpovednosť za jeho poškodenie, ale aj preto, že dodávatelia nemohli
previesť vlastnícke právo a ani právo disponovať s pohonnými látkami na žalobcu na území Rakúska,
ale najskôr až momentom stočenia kvapaliny priamo u žalobcu alebo u jeho odberateľa.

8. Napadnuté rozhodnutia považoval žalobca za nedostatočne odôvodnené, nepreskúmateľné a
arbitrárne. Bez vysvetlenia je mu nekonkrétne vyčítaná účelovosť jeho postupu, a to dokonca spoločným
konaním s jeho dodávateľom, čo nebolo preukázané. Uviedol, že z jeho účtovných evidencií a
predložených dokladov vyplýva, že si voči nemu iný platiteľ dane (Laser Systems s.r.o.) uplatnil daň
z tovaru, ktorý mu bol dodaný na území Slovenskej republiky. Právo odpočítať daň mu vzniklo, keďže
deklaroval viacerými dokladmi skutočnosť, že nadobudol právo s tovarom nakladať ako vlastník na
území Slovenskej republiky. Ak mali správca dane a žalovaný pochybnosti o relevancii žalobcom
predložených dokladov, mali vykonať ďalšie dokazovanie týkajúce sa momentu dodania tovaru, najmä
okamihu, kedy žalobca nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník.
III. Vyjadrenie žalovaného
9. Žalovaný vo vyjadrení navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V podrobnostiach sa pridržiaval
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a zopakoval, že miestom dodania tovaru od dodávateľa Laser
Systems s.r.o. žalobcovi bolo Rakúsko, a teda žalobca nadobudol tovar v tuzemsku z iného členského
štátu, z čoho mu vyplývali povinnosti uvedené v § 11 zákona č. 222/2004 Z.z.
10. Vzťah medzi spoločnosťou Laser Systems s.r.o. a žalobcom považoval žalovaný za pohyblivú
dodávku v zmysle § 13 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z., pričom preprava začala v inom členskom
štáte (Rakúsko), a bola ukončená v tuzemsku. Dodania medzi spoločnosťami OMV Slovensko s.r.o.,
SP Consulting s.r.o. a Laser Systems s.r.o. boli nepohyblivými dodávkami, pri ktorých vznikla daňová
povinnosť v mieste, kde sa tovar nachádzal, teda v Rakúsku. Spoločnostiam SP Consulting s.r.o. a
Laser Systems s.r.o. tak nevznikla v tuzemsku daňová povinnosť, pretože nešlo o dodanie tovaru
za protihodnotu v tuzemsku v zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z., ale o dodanie
tovaru v inom členskom štáte Európskej únie. Žalobca v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov mal
vedomosť o tom, že tovar sa nachádza v inom členskom štáte Európskej únie, v zmysle obchodných
dojednaní prepravu zabezpečila spoločnosť Laser Systems s.r.o., pričom riziká znášal žalobca, prepravu
hradil žalobca v cene tovaru, tovar bol prepravený k žalobcovi, resp. k jeho odberateľom, čím podľa
žalovaného preukázateľne na žalobcu prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte pred začatím
prepravy. Za irelevantné považoval žalovaný odvolanie sa žalobcu na zákon č. 98/2004 Z.z. a Colný
zákon, keď prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník, ako aj priradenie prepravy je potrebné
posudzovať len v zmysle ustanovení a princípov zákona č. 222/2004 Z.z.
IV. Pojednávanie
11. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z., ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z.z. o
zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia
a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len zákon č. 151/2022 Z.z.), prešiel výkon správneho súdnictva od 1.
júna 2023 z krajských súdov na správne súdy, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre
a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 5S/73/2022 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-5S/73/2022.
12. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 3 ods. 3 písm. b/ zákona
č. 151/2022 Z.z. v spojení s § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 26.8.2026 rozsudkom,
ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, konateľa žalobcu a v neprítomnosti
žalovaného. Žalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil, ani
nežiadal o odročenie pojednávania.
V. Relevantná právna úprava
13. Podľa § 3 ods. 3 DP dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
14. Podľa § 24 ods. 1 DP daňový subjekt preukazuje (a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne
určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré
je povinný podávať podľa osobitných predpisov, (b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný
správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a
úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
15. Podľa § 24 ods. 2 DP správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na
účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

16. Podľa § 24 ods. 3 prvá veta DP správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči
daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane.
17. Podľa § 24 ods. 4 DP ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede,
znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa
pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými
subjektmi a doklady k nim.
18. Podľa § 63 ods. 5 DP rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V
odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a
námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov,
podľa ktorých sa rozhodovalo.
19. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu
v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
20. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ veta pred bodkočiarkou zákona č. 222/2004 Z.z. dodaním tovaru je prevod
práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Podľa § 11 ods. 1 prvá veta zákona č. 222/2004 Z.z. na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru
v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným
hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom
alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu.
22. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu
je predmetom dane, ak (a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby,
právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre
daň v inom členskom štáte, a (b) dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte,
ktorá dodala tovar za protihodnotu, okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom
alebo na jeho účet a okrem dodania tovaru formou zásielkového predaja.
23. Podľa § 13 ods. 1 písm. a/ až písm. c/ zákona č. 222/2004 Z.z. miestom dodania tovaru, (a) ak
je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v
čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať,
s výnimkou podľa písmena b), odseku 2 a § 14; (b) ak je dodanie tovaru spojené s inštaláciou alebo
montážou dodávateľom alebo na jeho účet, je miesto, kde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný; (c)
ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa
jeho dodanie uskutočňuje.
24. Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona č. 222/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania
tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
25. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
26. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
27. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže
platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú
podľa § 71.
VI. Posúdenie veci správnym súdom
28. Podstatou sporu medzi žalobcom a žalovaným bolo určenie miesta, kde žalobca nadobudol právo
nakladať s tovarom ako vlastník v kontexte reťazových obchodov s pohonnými hmotami dovážanými
z Rakúska na Slovensko, a s tým spojené právo žalobcu uplatniť si nárok na odpočítanie dane pri dodaní
tovaru od jeho dodávateľa.
29. V prípade reťazových obchodov, o aké ide vo veci samej, za intrakomunitárne dodanie tovaru s
prepravou môže byť považovaná len jedna preprava z reťazca obchodných transakcií. Pre určenie
takejto transakcie je rozhodné miesto, kde daňový subjekt nadobudol právo disponovať s tovarom ako
vlastník. Za účelom správneho určenia takéhoto miesta je vždy potrebné posúdiť všetky okolnosti danej
veci. Až následne je možné identifikovať, ktoré dodanie spĺňa všetky podmienky stanovené pre dodanie v
rámci Spoločenstva. Odpoveď na otázku, ktorej dodávke sa má pripísať preprava v rámci Spoločenstva,
ak táto dodávka bola vykonaná z účtu alebo na účet osoby, ktorá v prvom prípade ako kupujúci a v

druhom prípade ako dodávateľ bola zahrnutá v oboch dodávkach, závisí od všeobecného posúdenia
všetkých príslušných okolností, ktoré umožňujú určiť, ktorá dodávka spĺňa všetky podmienky vzťahujúce
sa na dodávku v rámci Spoločenstva (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci č. C-430/09 Euro Tyre zo
dňa 6.4.2006).
30. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (napríklad rozsudok vo veci C-320/88 Shipping and
Forwarding Enterprise Safe BV zo dňa 8.2.1990, rozsudok vo veci C-237/09 De Fruytier zo dňa 3.6.2010,
rozsudok vo veci C-414/17 AREX CZ a.s. zo dňa 19.12.2018 a rozsudok vo veci C-401/2018 Herst
s.r.o. zo dňa 23.4.2020) tiež vyplýva, že pojem „dodanie tovaru“, t. j. prevod práva nakladať s tovarom
ako vlastník, sa neobmedzuje na prevod spôsobmi upravenými uplatniteľným vnútroštátnym právom,
ale zahŕňa každý prevod hmotného majetku jednou stranou, ktorá oprávni druhú stranu fakticky s
ním nakladať, akoby bola vlastníkom tohto majetku, a to aj keby k prevodu právneho vlastníctva
nedošlo. Existencia prevodu práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník znamená, že strana, na
ktorú sa toto právo prevádza, má možnosť prijímať rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť právne postavenie
dotknutého majetku, medzi ktoré patrí aj rozhodnutie predať ho. To, či došlo k prevodu práva nakladať
s tovarom ako vlastník, je pritom na posúdení vnútroštátneho súdu, ktorý má pristúpiť k celkovému
posúdeniu všetkých osobitných okolností veci samej.
31. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-401/2018 okolnosť, že zdaniteľná osoba mala od
počiatku v úmysle nadobudnúť tovar pre svoje vlastné podnikanie, hneď ako bude prepustený do
voľného obehu v členskom štáte určenia, predstavuje okolnosť, ktorú musí vnútroštátny súd zohľadniť v
rámci svojho celkového posúdenia všetkých osobitných okolností prejednávanej veci, o ktorej rozhoduje,
aby určil, ktorému z po sebe nasledujúcich nadobudnutí sa musí pripísať uvedená preprava v rámci
Spoločenstva.
32. V prejednávanej veci žalobca namietal závery správcu dane a žalovaného, že dodaný tovar
- pohonné hmoty, fakturované dodávateľom Laser Systems s.r.o. boli žalobcovi dodané na území
Rakúska. Žalobca tvrdil, že dodanie tovaru sa uskutočnilo v tuzemsku, kde získal možnosť s tovarom
nakladať ako vlastník, a to momentom stočenia pohonných hmôt do jeho nádrží, prípadne nádrží jeho
odberateľov, zaplatením kúpnej ceny a podpisom dodacieho listu. Žalobca v rámci žalobných bodov
namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí, pretože trpia nedostatkom odôvodnenia v
tomto smere, s čím sa správny súd stotožnil.
33. Daňové orgány v predmetnej veci zistili, že došlo k reťazovému obchodu medzi spoločnosťami OMV
Slovensko, s.r.o. › SP Consulting s.r.o. › Laser Systems s.r.o. › žalobca, pri ktorom nastal jediný pohyb
tovaru od prvého dodávateľa priamo k žalobcovi, prípadne k odberateľom žalobcu, pričom miestom
dodania tovaru bolo s poukazom na § 13 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. Rakúsko. Žalobcovi
nebolo priznané právo na odpočítanie dane z faktúr vystavených spoločnosťou Laser Systems s.r.o.
s poukazom na § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. z dôvodu, že spoločnostiam
SP Consulting s.r.o. a Laser Systems s.r.o. nevznikla v tuzemsku daňová povinnosť v zmysle § 19
ods. 1 citovaného zákona. Z napadnutých rozhodnutí vyplýva, že žalobca zaslal e-mailom objednávku
dodávateľovi A. B. B., ktorý zabezpečil prepravu spoločnosťou D. B. tak, že pohonné hmoty boli
prepravené zo skladu PHM Lobau v Rakúsku jednou ucelenou prepravou priamo žalobcovi alebo jeho
odberateľom. Žalobca mal podľa žalovaného získať právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte pred
začatím prepravy, keďže prepravu zabezpečovala spoločnosť Laser Systems s.r.o., tovar sa prepravoval
podľa inštrukcií žalobcu uvedených v objednávke, žalobca znášal nebezpečenstvo škôd na tovare a
cena prepravy bola zahrnutá v cene tovaru.
34. Správny súd po preskúmaní rozhodnutí daňových orgánov a oboznámení sa s obsahom spisu dospel
k záveru, že daňové orgány nepostupovali v súlade s Daňovým poriadkom, keď svoje rozhodnutia
neodôvodnili jasne, zrozumiteľne, presvedčivo, pri zohľadnení všetkých skutočností, konkrétnych
okolností kontrolovaného obdobia júl 2018 a pri dôkladnej analýze dôkazov, ktoré boli pri daňovej
kontrole zabezpečené, a to najmä v otázke posúdenia dodania tovaru v Rakúsku vo vzťahu k tvrdeniu,
že žalobca nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte na území Rakúska, v nadväznosti na
záver, že išlo o jedinú prepravu.
35. Žalovaný ani správca dane vo svojich rozhodnutiach náležite neobjasnili, z akých dôvodov v rámci
skúmaného reťazového obchodu, v ktorom došlo len k jednej preprave tovaru z územia Rakúska na
územie Slovenskej republiky od prvého dodávateľa k poslednému odberateľovi, priradili prepravu tovaru
práve dodaniu uskutočnenému medzi spoločnosťou Laser Systems s.r.o. a žalobcom, ktoré vyhodnotili
ako pohyblivú dodávku. Toto posúdenie pritom bolo kľúčové pre záver správcu dane, že k žalobcom
deklarovanému dodaniu tovaru spoločnosťou Laser Systems s.r.o. došlo na území Rakúska, v čoho
dôsledku žalobcovi nebolo priznané právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr. Správca dane
pritom vychádzal najmä z uvedenia žalobcu ako príjemcu na prepravných dokladoch a z domnienky,

že prenos práva nakladať s tovarom ako vlastník na žalobcu sa uskutočnil na území Rakúska predtým,
ako došlo k fyzickej preprave tovaru; tento svoj záver náležite neodôvodnil, čo následne nenapravil ani
žalovaný v napadnutom rozhodnutí.
36. Správny súd v tomto smere nepovažoval za dostatočné konštatovania žalovaného, že žalobca
bol uvedený ako príjemca na prepravných dokladoch, prepravu zabezpečila spoločnosť Laser
Systems s.r.o., tovar sa prepravoval podľa inštrukcií žalobcu uvedených v objednávke, žalobca znášal
nebezpečenstvo škôd na tovare a cena prepravy bola zahrnutá v cene tovaru, čím malo na žalobcu
prejsť právo nakladať s tovarom ako vlastník. Samotný prechod nebezpečenstva škody na tovare na
žalobcu jeho odovzdaním prepravcovi totiž automaticky neznamená, že na žalobcu zároveň prešlo aj
právo nakladať s tovarom ako vlastník.
37. V súvislosti s týmto záverom daňové orgány neuviedli, z akých konkrétnych dôkazov vychádzali, a
rovnako nevyplýva, že sa dostatočne zaoberali existenciou ďalších okolností, ktoré by mohli mať vplyv na
celkové posúdenie tejto otázky, pričom v tomto smere neskúmali a nehodnotili ani súvisiace skutočnosti
(okamih úhrady tovaru a potvrdenia dodacieho listu, kedy a komu bol tovar po preprave odovzdaný,
a či malo objednanie tovaru žalobcom vplyv na miesto určenia jeho dodávky už pri prebratí tovaru
na prepravu u prvotného dodávateľa v Rakúsku). Tieto súvisiace okolnosti boli paušálne odmietnuté
ako nerelevantné, hoci z citovanej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že je potrebné pristúpiť k
celkovému posúdeniu všetkých osobitných okolností veci samej. Rovnako je táto judikatúra založená
na časovom kritériu, na základe ktorého treba posúdiť, či k prevodu práva nakladať s tovarom ako
vlastník došlo pred jeho prepravou, aby sa určilo, ktorému z nadobudnutí v rámci dotknutého reťazca
sa musí pripísať táto jediná preprava v rámci Spoločenstva a ktoré sa preto musí ako jediné považovať
za nadobudnutie v rámci Spoločenstva.
38. Súčasne z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí nevyplýva, či žalobca okrem toho, že v objednávke
uviedol miesto, na ktoré mu mal dodávateľ Laser Systems s.r.o. dodať tovar, skutočne pred
začiatkom prepravy ovplyvňoval právny osud prepravovaných pohonných hmôt, najmä či mohol prijímať
rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť ich právne postavenie, medzi ktoré patrí najmä rozhodnutie ich predať;
v tomto smere neboli označené ani žiadne dôkazné prostriedky. Bez zodpovedania týchto otázok pritom
podľa názoru správneho súdu nemožno kvalifikovane vyhodnotiť, kedy na žalobcu prešlo právo nakladať
s tovarom ako vlastník. Správne orgány pri ustálení záveru, že žalobca mohol prijímať rozhodnutia
spôsobilé ovplyvniť právne postavenie tovaru (časovo) už pred začatím jeho prepravy vychádzali v
zásade len z dvoch okolností, a to vedomosť žalobcu o pôvode tovaru (Rakúsko) a skutočnosť, že ako
miesto dodania boli určené prevádzky žalobcu, resp. jeho zákazníkov, v tejto súvislosti bolo žalovanému
„zrejmé“, že žalobca už tovar dodal (predal) svojim odberateľom, no obchodný reťazec v zdaňovacom
období júl 2018 popísaný v rozhodnutí ukončil žalobcom a nie jeho odberateľmi.
39. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že prepravu pohonných hmôt zabezpečoval dodávateľ
žalobcu spoločnosť A. B. B. na svoj účet prostredníctvom českej spoločnosti O.G.Trans s.r.o. s tým,
že ID kódy pre odobratie tovaru mali len vodiči zmluvného prepravcu a po nakládke nebolo možné
fyzicky manipulovať s tovarom, keďže cisterny boli zaplombované až do stočenia pohonných hmôt do
nádrží žalobcu. Nebolo tak správnemu súdu zrejmé, ako mohli daňové orgány len z určenia miesta
dodania tovaru v spojení s vedomosťou o tom, že tovar bude prepravený z Rakúska, vyvodiť možnosť
žalobcu disponovať s tovarom ako vlastník už pred začatím jeho prepravy. Iná situácia by mohla nastať
vtedy, keď by žalobca tovar (pohonné hmoty) sám pre seba alebo svojich odberateľov prepravoval zo
skladu v Lobau v Rakúska jeho vlastnými cisternami (pohonné hmoty by načerpal v Rakúsku do jeho
vlastnej cisterny, následne by ich previezol na Slovensko do svojich prevádzok alebo do prevádzok jeho
odberateľov), kedy by nepochybne nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník už v Rakúsku pri
čerpaní dodaných pohonných hmôt do jeho vlastnej cisterny, o túto situáciu však v predmetnej veci nejde.
40. Daňové orgány citujúc ustanovenia zákona č. 222/2004 Z.z. v stručnosti konštatovali, že sa
uskutočnila len jedna preprava, preto žalobcom uskutočnené zdaniteľné obchody označili za pohyblivé
dodávky a ako miesto dodania tovaru identifikovali miesto, kde sa tovar nachádzal v čase, keď sa
preprava tovaru osobe, ktorej mal byť tovar dodaný, začala uskutočňovať (Rakúsko). Nevyjadrili sa však
k podstatnej otázke predmetnej veci, a to k tomu, kde (kedy) došlo k prevodu práva nakladať s tovarom
ako vlastník, nezohľadnili ďalšie zistené okolnosti prípadu a nevykonali celkové posúdenie všetkých
informácií a skutočností, ktoré boli dokazovaním ustálené. V zmysle vyššie citovaného rozsudku
Súdneho dvora EÚ vo veci C-401/18 by sa pritom úkon prepravy pohonných hmôt nemal považovať
za rozhodujúci na určenie, či bolo prevedené právo nakladať s tovarom ako vlastník, bez zohľadnenia
akejkoľvek inej okolnosti umožňujúcej predpokladať, že k takémuto prevodu došlo ku dňu tejto prepravy.
41. Vzhľadom na zistené nedostatky spočívajúce v nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok
dôvodov, ktoré v tomto štádiu konania vzbudzujú pochybnosti aj o právnom posúdení veci, dospel

správny súd k záveru, že obe rozhodnutia trpia rovnakými vadami, preto ich zrušil podľa § 191 ods. 1
písm. d/ SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a/ SSP a vec s poukazom na § 191 ods. 4 SSP vrátil orgánu
verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
42. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v
ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym
názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo
opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom
rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP). Úlohou správcu dane v ďalšom konaní
bude opätovne predmetnú vec posúdiť a rozhodnúť s tým, že svoje nové rozhodnutie riadne odôvodní
tak, aby bolo preskúmateľné, t. j. aby v ňom bolo dostatočne objasnené, na základe akých relevantných
skutkových a právnych skutočností je (aj s poukazom na citovanú judikatúru Súdneho dvora EÚ)
potrebné uskutočnenú prepravu pohonných hmôt od prvého dodávateľa poslednému odberateľovi
(žalobcovi) priradiť konkrétnemu dodaniu tovaru v rámci zisteného reťazového obchodu.
43. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi
priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči neúspešnému žalovanému,
o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá vyšší súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.
44. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny
súd v Bratislave (§ 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).